{"guid": "e9ef5600-9e6b-44de-914f-5e2e48275d73:d308791f-a321-4e2b-9926-bdeae0a4645d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2", "spisova_znacka": "13Ek/424/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/424/2024 z 5. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 5. augusta 2026, sp. zn. 13Ek/424/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2", "identifikacne_cislo": "6124245012", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d308791f-a321-4e2b-9926-bdeae0a4645d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n13Ek/424/2024\n6124245012\n05. 08. 2026\nJUDr. Eva Bomborová\nECLI:SK:OSBB:2026:6124245012.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\n811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, v konaní právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,\nMajerníkova, 3/A, Bratislava-Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX,\nXXX XX D., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,\no sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/424/2024 zo\ndňa 05.11.2024, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.11.2024 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 474,67 EUR\nod 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 366,83 EUR od\n05.08.2011 do 11.08.2011 podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku. Rozhodnutie odôvodnil\nustanoveniami § 53 ods. 3 písm. b/ a ods. 4, § 61k ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj § 3 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník.\n2/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, zistil,\nže si ním oprávnený okrem iného uplatnil nárok na vymoženie úroku uvedeného vo výroku tohto\nrozhodnutia – v sadzbe 0,25 % denne (91,25 % ročne), ktorý bol priznaný exekučným titulom (platobným\nrozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. ROB/1822/02-05 zo dňa 21.03.2002). Taká sadzba bola\nv zásadnom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39\nOZ. Aplikačná funkcia a regulatívny charakter ustanovení § 3 a § 39 OZ sa vzťahuje na všetky skupiny\nmajetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. Je nespochybniteľné, že OZ\ndáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované,\nkeďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Dobré mravy bývajú užívané\nako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon\nsubjektívnych práv. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.\nRozpor s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti konania účastníka, v príslušnom období a na jeho postavenie. Oprávneným\nuplatňovaná percentuálna miera úrokovej sadzby predstavuje priam šikanózny výkon práva, a preto\nje potrebná ingerencia súdnej moci smerujúca k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne\nslúžia na korekciu, resp. reguláciu neprimeraného usporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré\nspadajú pod dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä\nkonanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo\nvybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi\npri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná\n\nnerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej\npraxe je pri úrokoch spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v\nčase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami\npri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že výkon subjektívnych práv musí\nrešpektovať dobré mravy (§ 3 OZ), ktoré slúžia ako korektív neprimeraných zmluvných podmienok.\nJudikatúra Najvyššieho súdu SR (3Cdo 144/2010 z 30.03.2011) potvrdzuje, že súd musí prihliadať\nna absolútnu neplatnosť aj bez návrhu, a že dobré mravy môžu viesť k odopretiu právnej ochrany\nvýkonu práva, ktorý je neprimeraný alebo šikanózny. V spotrebiteľských vzťahoch je súd oprávnený\nvykonať hmotnoprávny prieskum aj platobných rozkazov, vrátane posúdenia neprijateľných podmienok.\nZjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR (Plz. ÚS 1/2022) umožňuje preskúmať aj staršie platobné\nrozkazy vydané podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom poukázal aj na rozhodovaciu prax\nÚstavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje povinnosť súdu chrániť spotrebiteľa pred\nneprimeranými podmienkami. Predmetná úroková sadzba neobstojí ani z pohľadu § 517 ods. 2 OZ a\nnariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania, ani z pohľadu §\n23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., ktorý zakazuje neprimerané podmienky v typových spotrebiteľských\nzmluvách. Vyšší súdny úradník preto nemal pochybnosti, že úrok vo výške 91,25 % ročne je spoločensky\nneakceptovateľný a odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že existuje\ndôvod, pre ktorý by exekúcia v časti úroku nemala vôbec začať, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. b/ a ods.\n4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania zamietol.\n3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou navrhoval\nuznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Uviedol, že\nhmotnoprávnym základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je zmluva o úvere z\nroku 2001, uzavretá v režime Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.). Exekučným titulom bol vydaný\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov),\nktorého znenie účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo,\nspotrebiteľské zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky, rovnako ako zákon o ochrane spotrebiteľa\n(zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), do ktorého znenia boli zakotvené spotrebiteľské\nzmluvy až v roku 2004. Na exekučný titul nemožno aplikovať hmotnoprávnu úpravu, ktorá v čase jeho\nvydania neexistovala, ani na tomto základe odoprieť právnu ochranu časti uplatneného nároku. Taký\npostup by bol arbitrárny a znamenal by neprípustné odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).\nPrávna úprava tzv. typových zmlúv v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\nbola verejnoprávna úprava, neobsahujúca žiadnu sankciu (napr. v podobe neplatnosti – ako v prípade\nneprijateľných podmienok). Išlo teda zjavne o obsolétnu právnu úpravu bez akéhokoľvek vzťahu k\nObčianskemu zákonníku. Exekučný súd pri hodnotení úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % za každý\ndeň omeškania opomína, že v čase uzavretia zmluvy bola zvyčajná úplne iná výška úrokov a naviac\nneuvádza úrokové sadzby bánk existujúce v roku 2001. Súdna judikatúra, na ktorú súd poukazoval,\nvychádza zo skutkového stavu dávno po čase uzavretia zmluvy o úvere (rok 2001). V čase uzavretia\nzmluvy o úvere bolo dojednanie úrokovej sadzby 0,25% denne z dlžnej čiastky všeobecne akceptované,\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu SR posúdené ako platné (sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra\n2004; sp. zn. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22. septembra\n2005). Vrchným súdom v Prahe sp. zn. 7Cmdo 13/94 bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok z\nomeškania vo výške 1% denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku\na jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“. Na podporu svojich tvrdení poukázal i na\nrozsudok z 23.06.2004, sp. zn. 33Odo 588/2003 (publikovaný pod číslom C 2801), rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 3. februára 2010, č.k. 5Co/16/2010. Argumentácia exekučného súdu vedie k záveru,\nže v podstate akékoľvek súdne rozhodnutie, ktoré priznáva právo na plnenie v rozpore s dobrými mravmi,\nje dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a neskôr na zastavenie exekúcie súdom.\nRozpor s dobrými mravmi v žiadnom prípade nemôže byť ani dôvodom na zastavenie exekúcie, ani\ndôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného\nporiadku. Dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie sú vymedzené taxatívne a predstavujú\nvýnimku z pravidla v podobe výnimiek, kedy exekučné konanie prebehnúť nemôže. V prípade výnimky z\npravidla dovodila súdna prax použitie reštriktívneho výkladu (napr. ÚS ČR III.ÚS 3593/14). Exekučný súd\nnaproti tomu použil výklad extenzívny, keď dôvod na zastavenie exekúcie súdom neprípustne vztiahol\naj na prípad rozporu s dobrými mravmi.\n\n4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného\nútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n5/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n6/ Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak\nbol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné\nzmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol\nv súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.\n7/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd\npreskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249\nCSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.\n8/ Sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola podaná včas, no sudca ju vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, sťažnosti, návrhu na\nvykonanie exekúcie a jeho príloh, dospel sudca k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je\nvecne správne a sťažnosť oprávneného nedôvodná.\n9/ Vyšší súdny úradník správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere\nz 30.11.2001 ako spotrebiteľský, keď vychádzal z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení\núčinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd nepopiera, že zmluva o úvere má povahu absolútneho obchodu,\nktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však\nspochybnila režim ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v OZ (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch\nna ochranu práv spotrebiteľa. Hoci teda OZ v čase podpisu zmluvy neobsahoval takú právnu úpravu\nspotrebiteľských zmlúv, ako ju poznáme dnes, okrem iného i výslovnú právnu úpravu zakotvujúca\nprednosť ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské vzťahy pred ustanoveniami Obchodného\nzákonníka (v súčasnosti § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), súdna prax už v rámci rozhodovacej\nčinnosti venovanej i výkladu pojmov „spotrebiteľský úver“ a „spotrebiteľská zmluva“ a vzájomnému\npomeru takýchto pojmov uzavrela, že normy obchodného práva (keďže zmluva o úvere je absolútnym\nobchodom) sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda\núprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, ďalších právnych predpisoch a predpisoch\nvydaných na ich vykonanie. Za tohto stavu sa v danom prípade jednoznačne jednalo o zmluvu\nspotrebiteľskú, a preto vyšší súdny úradník správne postupoval v zmysle právnej úpravy zaručujúcej\npovinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv.\n10/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný rozkaz vydaný súdnym tajomníkom. Preto\ns poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. 1/2022 zo dňa 15.06.2022, je jeho\nhmotnoprávny prieskum prípustný v zákonom vymedzených prípadoch (§ 53 ods. 3 Exekučného\nporiadku). Vyšší súdny úradník exekučného súdu bol preto povinný postupovať v súlade s platnou\nprávnou úpravou, zjednocujúcim stanoviskom Ústavného súdu SR Plz. ÚS 1/2022 a judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ, a skúmať neprijateľnosť takých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,\nktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach tiež zdôrazňuje,\nže povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na\nsúdnu ochranu, nie je len ústavne konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov (m. m. III.\nÚS 666/2016, ZNaU 50/2016). Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy)\nmusia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie,\nktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená\nna roveň, a dokonca niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Tu musí súd zdôrazniť, že rozsah skúmania\nneprijateľných zmluvných podmienok a ochrany spotrebiteľa ako takej, je v exekučnom konaní oproti\nzákladnému konaniu v zmysle § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku, ale i uvedeného rozhodnutia\nústavného súdu, značne zúžený. Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť\nexekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať\nalebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv\nna vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd teda môže\nnapriek právoplatnosti platobného rozkazu skúmať neprijateľnosť takých zmluvných podmienok, ktoré\nmajú vplyv na vymáhaný nárok. Zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR sa vzťahuje nielen na\n\nplatobné rozkazy vydané podľa Civilného sporového poriadku či zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom\nkonaní, ale ako uviedol už vyšší súdny úradník, platí aj vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za\núčinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Tento záver potvrdzuje judikatúra Ústavného súdu SR (napr.\nnález sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 07. 09. 2023, nález sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 18. 08. 2023 či nález sp.\nzn. III. ÚS 193/2023 z 13. 07. 2023), ale i rozsudok Súdneho dvora EÚ C-448/17.\n11/ Zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR vychádza z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-448/17.\nSúdny dvor v ňom judikoval, že Smernica 93/13 bráni vnútroštátnej právnej, ktorá umožňuje vydanie\nplatobného rozkazu súdnym úradníkom bez postavenia sudcu, stanovuje krátku 15-dňovú lehotu\nna podanie odporu a vyžaduje jeho vecné odôvodnenie, ak zároveň neumožňuje ex offo prieskum\nneprijateľných podmienok v štádiu výkonu rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného tak exekučný súd\nmusel vykonať hmotnoprávny prieskum predloženého exekučného titulu a v prípade, že detegoval\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, musel postupom v zmysle § 53\nods. 3 písm. e) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v dotknutej časti zamietnuť. Na\nuvedenom závere súčasne nič nemení ani skutočnosť, že v čase vydania exekučného titulu Občiansky\nsúdny poriadok neupravoval povinnosť súdu ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných\npodmienok, pretože podstatným je, že túto povinnosť majú súdy zverenú toho času. Jedným z cieľov\nSmernice 93/13/EHS totiž je, aby členské štáty v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže\nzabezpečili existenciu primeraných a účinných prostriedkov, ktoré by zabránili uplatňovaniu nekalých\npodmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súdom\nčlenských štátov Únie tak bolo k naplneniu tohto cieľa zverené oprávnenie skúmať povahu neprijateľných\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci. Z judikatúry Súdneho dvora [napr. rozsudok\nvo veci C-168/05 z 25. októbra 2006 (Mostaza Claro)] možno zároveň abstrahovať požiadavku na\nzabezpečenie efektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup\nk využívaniu spomínaného oprávnenia. Práve obsahom efektívnej ochrany spotrebiteľa musí byť aj\n„očistenie“ zmluvných vzťahov od neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách uzatvorených v\nčase, kedy náš právny poriadok neobsahoval takú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako je to dnes,\ninak by dochádzalo k diskriminácii spotrebiteľov.\n12/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal preto exekučný súd oprávnenie i povinnosť podrobiť zmluvu o\núvere uzavretú dňa 30.11.2001 prieskumu z pohľadu právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb., pričom jeho\nustanovenie § 23a ods. 2 upravovalo, že obsahom typovej zmluvy nesmú byť neprimerané podmienky\nalebo podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Práve v dôsledku uvedeného sa potom vyšší súdny\núradník správne zaoberal výškou úrokov z omeškania priznanou exekučným titulom v sadzbe 0,25\n% denne (čo je 91,25 % ročne), pričom sťažnostný súd zdôrazňuje, že exekučný titul v tomto smere\nzjavne vychádzal zo zmluvného dojednania o výške úrokov z omeškania v bode 7 zmluvy. Ak by totiž\nnejestvovalo zmluvné dojednanie ohľadom výšky úrokov z omeškania, súd by pri vydaní platobného\nrozkazu musel priznať úroky z omeškania v ich zákonnej výške (tak, ako to vyplývalo napr. aj z § 369\nods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase omeškania povinného). Tu treba ďalej doplniť, že\nprijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak i jej platnosť (resp. neplatnosť)\nsa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou\núčastníkov právneho vzťahu, čo inak povedané, znamená, že zmluvná podmienka stojí i padá len\nako celok, a teda plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno moderovať. Každá\nzmluvná strana takto znáša riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom;\nspotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného\nneopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak\nriziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. V nadväznosti na uvedené možno tiež zopakovať,\nže účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne\nod zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3\nObčianskeho zákonníka).\n13/ Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Výška úrokovej\nsadzby podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády SR bola ku dňu omeškania povinného (od\n13.02.2002, teda dátumu, od ktorého si uplatnil oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu\núroky z omeškania) vo výške 15,50 % ročne. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka sa za\nindividuálne nedojednané považujú zmluvné ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil\n\nsvoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Úroky\nz omeškania sú zákonnou sankciou za nesplnenie dlhu riadne a včas. Sadzba úroku z omeškania\ndohodnutého v zmluve a priznaného exekučným titulom tak bola vyššia o 75,75 percentuálnych bodov\noproti úrokovej sadzbe stanovenej predpismi občianskeho práva. Ak by osobitné ustanovenie o úrokoch\nz omeškania v zmluve neexistovalo, bol by dlžník povinný platiť zákonom stanovený úrok z omeškania.\nZ povahy ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyplýva,\nže horná hranica úrokov z omeškania je kogentne upravená a jej prekročenie nie je prípustné. Preto\ndojednanie v zmluve o úvere (resp. čl. 6 je neprípustné, keďže sa ním dojednali úroky z omeškania\npresahujúce hornú hranicu stanovenú § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995\nZ.z.. Uvedené ustanovenie Zmluvy malo za následok, že sa spotrebiteľ dostal do nevýhodnejšieho\npostavenia, keď mal v podobe úrokov z omeškania presahujúcich zákonnú hranicu zaplatiť neprimerane\nvysokú sumu ako sankciu za nesplnenie dlhu (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Vzhľadom na uvedené súd\nustanovenie čl. 7 zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má vplyv na vymáhaný\nnárok, keďže exekučným titulom bol priznaný úrok z omeškania 0,25 % denne (91,25% ročne) a tento\nsi oprávnený aj vymáha v exekúcii.\n14/ Ak súd vysloví neprijateľnosť zmluvnej podmienky, táto je neprijateľná ako celok a súd nemôže\ntakú podmienku moderovať a pripustiť, že oprávnený má nárok na zákonné úroky z omeškania. Podľa\nnálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 23/2024 zo dňa 10.04.2024 a rozsudku Súdneho dvora EÚ\nz 14.06.2012 vo veci C-618/10, na ktorý ústavný súd odkázal, nemôže vnútroštátny súd meniť obsah\nnekalých podmienok, pretože by sa tým mohlo ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v čl. 7\nsmernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ak\ntotiž oprávnený uplatňoval úrok z omeškania nad zákonom stanovenú hranicu v základnom konaní, a\ntakto priznaný úrok si následne uplatňoval i v exekučnom konaní, pri zákonom preferovanej ochrane\nspotrebiteľa, sa potom nepriznanie plnenia z takého nároku v exekučnom konaní podľa § 53 ods. 3\npísm. e/ Exekučného poriadku chápe ako sankcia za správanie oprávneného (dodávateľa/obchodníka),\nktorý i naďalej uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. V exekučnom konaní nemožno\nnárok vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky vymáhať, preto táto skutočnosť predstavuje\ndôvod zamietnutia časti návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e/ v spojení s ods. 4\nExekučného poriadku. V tejto súvislosti sťažnostný súd dodáva, že hoci vyšší súdny úradník posúdil\nvec tak, že návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania zamietol podľa § 53\nods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku, podľa názoru sudcu mal vec posúdiť podľa § 53 ods. 3 písm.\ne/ Exekučného poriadku, pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať\nalebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na\nvymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Tento nedostatok však nemá za\nnásledok nesprávne rozhodnutie, pretože v prejednávnej veci nie je možné rozhodnúť inak, ako návrh\nna vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania, zamietnuť.\n15/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť oprávneného ako\nnedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a98b561-06ec-411d-98c0-1f5259a379ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.23.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.23.2024.2"}, {"guid": "ussr:c0fb02f8-10ce-4494-83f1-3387ad97ad0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3"}, {"guid": "ussr:4c18fd93-6a0e-47e8-9f40-2883212d24cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.369.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.369.2023.1"}, {"guid": "ussr:fccf2401-3896-4e82-b663-0b83e4182704", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 193/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}], "citovane_v": []}