Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023 z 31. 7. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 31. júla 2026, sp. zn. 41Ek/683/2023, ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3
Okresný súd Banská Bystrica | 41Ek/683/2023 | ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3 | 2026-07-31 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, § 202 ods. 1 EP, § 202 ods. 2 EP, § 200 EP, § 61n ods. 4 EP, § 197 ods. 1 EP, § 197 ods. 2 EP, § 196 EP, § 60 ods. 1 EP, § 60 ods. 2 EP, § 198 ods. 2 EP, § 199c ods. 1 EP, CSP, § 239 ods. 1 CSP, § 239 ods. 2 CSP, § 245 CSP, § 248 CSP, § 249 CSP, § 250 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/395d2d88-0cea-48e0-bebc-cfe606b5d3bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
41Ek/683/2023
6123260489
31. 07. 2026
JUDr. Katarína Šablová
ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Collect Management s.r.o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, zast. JUDr. Peter Behúň, advokát, Námestie
sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti povinnému Dušan Jakubík, nar. 8.4.1966, trvale bytom Lesná 118/3,
044 31 Sokoľ, o vymoženie 88,71 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcela
Zummerová, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod
sp. zn. 196EX 226/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023
zo dňa 15.06.2026 z a m i e t a .
II. Oprávnený a povinný
n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.03.2023 domáhal od
povinného vymoženia 88,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022 (ďalej ako ,,exekučný titul"). Po preskúmaní
návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 22.03.2023 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú, so sídlom exekútorského
úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce. 2.
2. Dňa 01.10.2025 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3.
Uznesením sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026 súd námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 226/23 vydané súdnym exekútorom Mgr. Marcelou
Zummerovou zo dňa 01.10.2025 zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho
úradníka odôvodnil tým, že exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022, z ktorého nie je zjavné, čoho sa pohľadávka
priznaná týmto rozhodnutím týka. Súd preskúmaním spisu sp. zn. 19Up/1264/2022 zistil, že oprávnený
podal návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu, že právny predchodca žalobcu (O2 Slovakia,
s.r.o.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, za čo sa povinný zaviazal v
pravidelných mesačných intervaloch uhrádzať poplatok. Povinný však aj napriek uzatvorenej zmluve
poplatok za využívanie služieb neuhrádzal, a tak oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Predmetom pohľadávky je teda nezaplatenie poplatku za využívanie služieb na
základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že ustanovenie
§ 166c ods. 1 písm. d) ZKR za nedotknuté pohľadávky považuje dva typy pohľadávok. Prvým typom

sú pohľadávky v dôsledky ktorých došlo k škode na zdraví ako napríklad škoda z dopravnej nehody
či regresné nároky poisťovní. Keďže v tomto prípade nedošlo konaním povinného k poškodeniu
zdravia oprávneného, nie je možné v tejto časti pohľadávku považovať za nedotknutú. Druhým typom
nedotknutých pohľadávok je škoda spôsobená úmyselným konaním ako napríklad úmyselný trestný čin.
Toto konanie, teda úmyselné konanie v dôsledku ktorého chce povinný spôsobiť škodu však musí byť
dokázané. Najsilnejším dôkazom v takomto prípade je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie trestného
súdu v ktorom súd skúmal aj úmysel osoby ktorá škodu spôsobila. V tomto konaní je exekučným
titulom platobný rozkaz vydaný z dôvodu, že povinný neuhrádzal faktúry za mobilné služby a teda ide
o porušenie zmluvného záväzku a nie je úmyselné spôsobenie škody. Ide len o obyčajné porušenie
zmluvnej povinnosti, ktoré spadá do konkurzu a nepovažuje sa za nedotknutú pohľadávku. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti dospel vyšší súdny úradník k záveru, že, v tomto exekučnom konaní nie je
prítomný dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré súdny exekútor Mgr. Marcela
Zummerová vydal dňa 01.10.2025, nakoľko súdny exekútor postupoval správne, keď pristúpil k vydaniu
uvedeného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
4.
Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že považuje napadnuté uznesenie za vecne nesprávne, predčasné a v časti týkajúcej
sa výzvy na úhradu trov exekútora za nedostatočne odôvodnené. Oprávnený si je vedomý toho, že
vyhlásenie konkurzu na majetok povinného môže mať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií
zásadný vplyv na ďalšie vedenie exekučného konania. Zároveň však platí, že ani pri zastavení exekúcie
z dôvodu vyhlásenia konkurzu nemožno rezignovať na preskúmateľnosť procesného postupu exekútora,
osobitne vtedy, ak exekútor súčasne vyzýva oprávneného na úhradu náhrady výdavkov. V predmetnej
veci súdny exekútor vydal dňa 01.10.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie
náhrady výdavkov z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdna exekútorka vec
zastavila bez toho, aby sa dostatočne zaoberala charakterom vymáhanej pohľadávky a jej vzťahom
k oddlženiu povinného. Oprávnený zároveň namieta, že nemožno automaticky vychádzať z toho, že
každá pohľadávka vymáhaná v exekúcie je vyhlásením konkurzu dotknutá tak, že musí dôjsť k jej
procesnému ukončeniu bez ďalšieho. V napadnutom uznesení súd vychádzal zo záveru, že predmetom
exekučného titulu je pohľadávka z neuhradených faktúr za poskytovanie verejných služieb, teda bežná
zmluvná požiadavka, ktorá nepatrí medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky. Oprávnený berie na
vedomie, že súd tento právny názor založil na obsahu exekučného titulu a na úprave paragrafu 166
zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Napriek tomu má oprávnený za to, že súd sa s námietkami
nevysporiadal v celom ich rozsahu a vec neposúdil dostatočne komplexne. Predovšetkým je podľa
názoru oprávneného potrebné odlišovať samotný dôvod zastavenia exekúcie od dôvodnosti výzvy na
úhradu náhrady výdavkov súdneho exekútora. Aj keby súd dospel k záveru, že vyhlásenie konkurzu
je dôvodom na zastavenie exekúcie, neznamená to automaticky, že výzva na úhradu náhrady
výdavkov je v každom prípade dôvodná, správna a preskúmateľná. Súd sa v napadnutom uznesení
sústredil takmer výlučne na otázku, či vymáhaná pohľadávka je oddlením dotknutá alebo nedotknutá.
Samostatne sa však nezaoberal tým, či výzva na úhradu náhrady výdavkov obstojí ako samostatný
procesný dôsledok zastavenia exekúcie. Oprávnený namieta, že výzva na úhradu výdavkov musí byť
preskúmateľná nielen čo do výšky, ale aj čo do dôvodu, osobitne ak sa v exekučnom konaní nevymohlo
žiadne plnenie pre oprávneného. Ak exekútor požaduje úhradu výdavkov od oprávneného, musí byť
zrejmé, z akého zákonného základu, v akej výške a za aký rozsah činností takýto nárok uplatňuje. Z
predloženej správy exekútora oprávnenému zo dňa 08.01.2026 vyplýva, že v priebehu exekúcie bol
zistený bankový účet povinného v ČSOB a.s. pri ktorom bol uvedený disponibilný zostatok § 190,72
eur. Z tej istej správy zároveň vyplýva, že povinný bol vedený v Sociálnej poisťovni s údajom „od
12.12.2011 do 31.03.2012 typ: ZEC, obec Sokol“, že v Centrálnom registri exekúcií bolo evidované
jedno exekučné konania a že boli zistené dve motorové vozidlá obe s údajom o blokácii. Oprávnený
netvrdí, že uvedené zistenia museli nevyhnutne viesť k vymoženiu pohľadávky. Tvrdí však, že ak
súdny exekútor súčasne zastavil exekúciu a žiadal od oprávneného náhradu výdavkov, bolo potrebné
zrozumiteľne vysvetliť, ako boli tieto zistenia vyhodnotené, či existoval akýkoľvek výťažok, či bola
vykonaná reálne blokácia majetku, či bolo možné alebo účelné pristúpiť k postihu zistených vozidiel,
prípadne prečo k tomu nedošlo. To platí osobne v situácii, keď ZoKR pri konkurze výslovne rieši aj
situáciu, ak v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne
ak existuje výťažok exekúcie. Napadnuté uznesenie sa touto rovinou veci nezaoberá dostatočne.
Súd len uzavrel, že vzhľadom na vyhlásený konkurz bol dôvod na zastavenie exekúcie daný. Takéto
odôvodnenie však podľa oprávneného nepostačuje vo vzťahu k výzve na úhradu trov exekútora.
Ak má oprávnený znášať náklady exekučného konania, musí byť z rozhodnutia zrejmé, prečo ich

má znášať práve on a prečo v uplatnenej výške. Oprávnený ďalej poukázal na to, že pri zastavení
exekúcie z dôvodu konkurzu nejde o rovnakú situáciu ako pri zastavení exekúcie z dôvodu pasívnej
nemajetnosti. Pri dôvode podľa paragrafu 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je rozhodujúce, že z
osobitného predpisu vyplýva dôvod na zastavenie exekúcie. Tento dôvod však sám o sebe nevypovedá
o kvalite rozsahu a účelnosti predchádzajúcej činnosti exekútora ani o tom, či náklady majú byť bez
ďalšieho prenesené na oprávneného. Exekučný súd preto nemal otázku trov posúdiť len ako vedľajší
a automatický dôsledok zastavenia exekúcie. Charakter vymáhanej pohľadávky nebol v exekučnom
konaní pred zastavením dostatočne preskúmaný. Je pravdou, že exekučný titul formálne vychádza z
neuhradených záväzkov za poskytovanie verejných služieb. Oprávnený však poukazuje na to, že za
určitých okolností môže byť správanie povinného pri uzatváraní a plnenie zmluvného vzťahu relevantné
aj z pohľadu poctivosti zámeru pri oddlžení, prípadne z pohľadu širšej ochrany veriteľa. Súd túto
argumentáciu odmietol s odkazom na to, že nejde o náhradu škody spôsobenej na zdraví ani o škodu
spôsobenú úmyselným konaním. Oprávnený rešpektuje, že bez ďalšieho dokazovania nemusí byť táto
argumentácia sama o sebe postačujúca na záver o nedotknutosti pohľadávky, súčasne má za to že súd
mal dôsledku rozlíšiť otázku samotnej vymáhateľnosti pohľadávky od otázky nákladových následkov
postupu exekútora. Účelom sťažnosti nie je vytvoriť pravidlo, podľa ktorého by každá pohľadávka
z telekomunikačných služieb bola oddlžením nedotknutá. Oprávnený však namieta, že rozhodnutie
súdu v napadnutom rozsahu dostatočne neodlišuje medzi otázkou, či exekúcia musí byť z dôvodu
konkurzu zastavená a otázkou, či exekútorovi patrí voči oprávnenému náhrada výdavkov v požadovanej
výške. Ak súd prvú otázku vyriešil v neprospech oprávneného, neznamená to, že druhú otázku mohol
ponechať bez primeraného preskúmania. Podľa názoru oprávneného je preto napadnuté uznesenie
minimálne v časti týkajúcej sa výzvy na úhradu trov nepreskúmateľné. Oprávnený má za to, že ak
súd považoval zastavenie exekúcie pre vyhlásenie konkurzu za zákonné, mal aspoň výzvu na úhradu
náhrady výdavkov zrušiť alebo vrátiť na prepracovanie. Takýto postup by zodpovedal paragrafu 61n ods.
4 Exekučného poriadku, ktorý výslovne počíta s tým, že súd môže výzvu na úhradu trov exekútora vráti
exekútorovi na prepracovanie.
5.
Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že
náhrada výdavkov v upovedomení o začatí exekúcie 196EX 226/23 bola vyčíslená v súlade s ust § 22
vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. sumou 60 eur (v súlade s ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku bola
predmetná suma navýšená o DPH. V exekučnom konaní bola dňa 20.04.2023 vymožená suma 235,35
eur, z ktorej sumy na náhradu výdavkov bola zaúčtovaná suma 47 eur + DPH. Pri zastavení exekúcie
bola vyčíslená náhrada výdavkov, ktorú má zaplatiť oprávnený na sumu 60 eur – 47 eur t.j. 13 eur +
23% DPH v sume 2,99 eur, spolu 15,99 eur.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola
podaná dôvodne. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd udáva:
15. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022, ktorým bola žalovanému v danom prípade povinnému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (právnemu predchodcovi oprávneného) istinu istina 88,71 Eur,
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 14,00 Eur od 28.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 7,00 Eur od 27.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 17,21
Eur od 28.5.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,00 Eur od 29.4.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,50 Eur od 28.3.2020 do zaplatenia ako aj trovy
konania vo výške 117,22 eur. Oprávnený si návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu
trov exekučného konania 64,49 eur.
16. Vyšší súdny úradník v súlade so závermi Ústavného súdu SR obsiahnutými v uznesení I. ÚS
105/2020 zo dňa 30.06.2020 náležite vykonal prieskum charakteru vymáhaného nároku, v predmetnom
konaní (neuspokojil sa s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz), keď z registra UP
oddelenia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19Up/1264/2022 zistil, že v danom prípade nejde
o konkurznom nedotknutú pohľadávku, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha nárok oprávneného
z titulu neuhradených služieb (resp. dodaného tovaru) poskytnutých povinnému právnym predchodcom
oprávneného a to spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o. ako poskytovateľom elektronických komunikačných
služieb z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. S týmto záverom vyššieho súdneho
úradníka sa stotožňuje aj súd v sťažnostnom konaní.
17. Súd ďalej udáva, že ak bol//je oprávnený názoru, že ide o konkurznom nedotknutú pohľadávku, bolo /
je namieste, aby jednoznačne uviedol, prečo je jeho pohľadávka naďalej vymáhateľnou v exekučnom
konaní (t.j. pohľadávkou konkurznom nedotknutou) napríklad z titulu zabezpečenia. Oprávnený
v podanej sťažnosti poukazuje iba na skutočnosť, že za určitých okolností môže byť správanie
povinného pri uzatváraní a plnení zmluvného vzťahu relevantné aj z pohľadu poctivosti zámeru pri
oddlžení, prípadne z pohľadu širšej ochrany veriteľa, s ktorou argumentáciou sa podľa jeho názoru
súd odmietol vysporiadať. Rovnako v námietkach konštatoval, že je podľa jeho názoru potrebné na
predmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým
konaním povinného, a teda vymáhaná pohľadávka patrí do kategórie oddlžením nedotknutých
pohľadávok.
18. K argumentácii oprávneného o nepoctivom konaní povinného súd udáva, že pokiaľ bol/je oprávnený
toho názoru, že povinný konal v rozpore s cieľmi oddlženia, mohol sa samostatnou žalobou domáhať
zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer povinného. Uvedenú otázku však nemožno presúvať do
exekučného konania. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu oddlženia a účinky vyhláseného konkurzu pretrvávajú,
je daný zákonný postup na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom z dôvodu, že tak ustanovuje
osobitný právny predpis – v danom prípade zákon č. 7/2005 Z.z.
19. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v sťažnosti týkajúcu sa zodpovedania otázok v súvislosti
s procesným postupom súdneho exekútora v štádiu pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie
( či bola vykonaná reálne blokácia majetku, či bolo možné alebo účelné pristúpiť k postihu zistených
vozidiel, prípadne prečo k tomu nedošlo...) súd udáva, že v tomto štádiu konania je uvedená otázka bez
právneho významu. Exekučné konanie bolo zastavené zo zákona z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz. Za situácie alebo predpokladu, ak oprávnený nesúhlasil v priebehu exekučného
konania s procesným postupom súdneho exekútora, mohol sa obrátiť na súd. Oprávnený tak neučinil,
nakoľko do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom neavizoval súdu žiadny
podnet smerujúci k nečinnosti resp. nesprávnemu postupu súdneho exekútora, ktorý by na strane súdu

zakladal postup podľa § 32 Exekučného poriadku (pokynovať súdneho exekútora). Súdny exekútor
vo veci pristúpil k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie, pričom v tejto fáze exekučného
konania neprináleží exekučnému súdu viesť prípadné akademické úvahy o zákonnosti postupu súdneho
exekútora, keď ako už súd vyššie uviedol, v časovom intervale pred vydaním upovedomenia o zastavení
exekúcie súdu nebol doručený žiadny podnet zo strany oprávneného, ktorý by postup súdneho
exekútora namietal.
20. Pokiaľ ide o oprávneným vytýkanú absenciu odôvodnenia napadnutého uznesenia pokiaľ ide o výzvu
na úhradu trov súdneho exekútora, v tejto súvislosti súd udáva nasledovné:
21. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je
akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom
má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení
s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie
je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným
prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady
konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie
exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie.
22. Oprávnený v predmetnej právnej veci síce podal „námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzve na úhradu trov súdneho exekútora“, avšak v námietkach proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie vzniesol námietky (argumentáciu) len voči dôvodom zastavenia exekúcie zo strany súdneho
exekútora, s ktorou argumentáciou sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vysporiadal. Povinný
v námietkam neuvádzal argumentáciu resp. námietky ohľadom výzvy na úhradu trov súdneho exekútora.
23. Podľa ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie
podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o
zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na
úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd
uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší
alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
24. Pokiaľ exekútor zastavuje exekúciu v celosti (t.j. exekučné konanie), spolu s upovedomením
o zastavení exekúcie vydá aj výzvu oprávnenému na úhradu náhrady výdavkov exekútora (vo výške
paušálnej náhrady výdavkov, resp. ak exekútor vykonával predajovú exekúciu, aj vo výške náhrady
nevyhnutných výdavkov nekrytých paušálnou náhradou). Hoci zákon túto výzvu uvádza ako súčasť
upovedomenia o zastavení exekúcie (odsek 3 prvá veta: „v upovedomení o zastavení exekúcie
podľa odseku 1 exekútor vyzval“) následne v odseku 3 veta druhá a v odseku 4 opakovane uvádza
upovedomenia a výzvu ako dva samostatné úkony. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na
úhradu trov exekútora treba považovať za dva procesné úkony. Výzvu na úhradu trov exekútora exekútor
vydáva len v prípadoch zastavenia exekúcie en bloc. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na
úhradu trov, dôvodom námietok bude nesprávne určená výška trov exekútora. Práve možnosť vrátenia
výzvy na prepracovanie (upravená explicitne) dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva
na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony.
25. Ako súd vyššie uviedol oprávnený v námietkach čo do argumentácie napadol upovedomenie
o zastavení exekúcie, avšak k výzve na úhradu trov súdneho exekútora námietky (argumentáciu)
neuviedol. Vyšší súdny úradník sa tak v napadnutom uznesení obmedzil iba na odôvodnenie dôvodnosti
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora.
26. Napriek uvedenému súd nad rámec udáva:
27. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v
zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinných, trovy súdneho exekútora v rozsahu paušálnych výdavkov zmysle ust. § 198 ods. 2 a ust.
§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený.

28. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
30. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa ust. § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného
sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty
b) istina vymáhanej pohľadávky
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom
d) trovy oprávneného
32. Podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm.
a) použije najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b)?
na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné
uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenia na
v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
33. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak
exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného
nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu
výdavkov podľa prvej vety.
34. Podľa ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
35. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2023,
exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
36. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však
spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj procesné riziko možného
neúspechu vedenej exekúcie, ktoré môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku
oprávneného, ktorý bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora. Z ustanovenia § 197 Exekučného
poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada
paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Z ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku
súčasne jednoznačne vyplýva, že ak je dôvod zastavenia exekúcie, pre ktorý prináleží exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie (ako v predmetnom prípade), platí trovy súdneho exekútora
oprávnený. Teda v danom prípade je bez právneho významu skúmať, či sa exekúcia ukončila z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať, jeho prípadne zavinenie.

37. Súdny exekútor v predmetnom konaní v súlade s ust. § 61n ods. 3 Ex. por. vyzval oprávneného na
zaplatenie náhrady výdavkov ( § 198 ods. 2 v spojení s ust. § 199c ods. 1 Ex. por. ) vo výške 13,00 €
+ 23 % DPH t.j. 2,99 € = 15,99 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia na účet IBAN
SK25 0200 0000 0013 6209 1151, BIC: SUBASKBX vedeného vo VÚB a.s., s uvedením VS 2262023.
( § 22 Vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. ).
38. Súdny exekútor oznámil súdu, že v priebehu konania došlo k vymoženiu sumy 235,35 eur. V súlade
s ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku bol súdny exekútor oprávnený z vymoženia plnenia ponechať
si sumu 47 eur (24% z vymoženého plnenia + 23 DPH).
39. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia
odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie má byť táto ako súčasť trov exekúcie pri
následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrad výdavkov, ktoré znáša účastník konania“
a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky. Platí teda, že v prípade ak súdny
exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor
nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 eur + 23% DPH (ust. § 198 ods. 2 EP) do ktorých sa započítava
aj vymožená odmena. Pri zastavení exekúcie je podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné
použiť pravidlo započítania a z celkového nároku na trovy exekúcie (73,80 EUR) odpočítať sumu, ktorú si
už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal (57,81 EUR) podľa § 60 Exekučného poriadku.
Keďže v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych
hotových výdavkov, exekútor má nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami a oprávnenému
zostáva povinnosť v zmysle ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku v spojení ust. § 198 ods. 2 a ust.
§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho exekútora na ktoré má nárok t.j.
vo výške 15,99 eur. (nárok na trovy 73,80 eur – 57,81 eur)
40. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2025 o dňa 25.03.2025
kde ústavný súd konštatoval: „ rozhodovanie o trovách konania (trovách exekúcie) pred všeobecnými
súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho
rozhodovania (IV. ÚS 248/2008, III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016). Ústavný súd sa k problematike trov
konania stavia nanajvýš rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom
k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. Otázka náhrady
trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého postupu všeobecného súdu,
ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona
upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t.
j. nepreskúmateľné (obdobne napr. IV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).“
41. So zreteľom na vyššie uvedené je súd názoru, že sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026 nie je dôvodná a túto postupom
podľa 250 ods. 1 CSP zamietol.
42. Pokiaľ ide o trovy sťažnostného konania súd udáva že, oprávnený si náhradu trov konania
neuplatnil, vo veci nebol ani úspešným účastníkom, pričom povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
Naviac právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný
sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným
poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok
v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.
Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných
subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič,
M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814).
V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje
za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť

aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní.
Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého
v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené,
a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo
treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne
spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na
maximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov,
čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného
konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné
ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
Povinného tak nemožno zaťažiť náhradou takých trov oprávneného v súvislosti s exekúciou vedenou
voči nemu, náhradu ktorých oprávnenému Exekučný poriadok ani Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.
nepriznáva. Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom
a nie vymáhanú pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému
vzniknúť. So zreteľom na uvedené súd rozhodol, že oprávnený ani povinný nemajú nárok na náhradu
trov sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

(§