{"guid": "f693b76a-9ae9-4607-8ac6-d56d66c5a801:395d2d88-0cea-48e0-bebc-cfe606b5d3bf", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3", "spisova_znacka": "41Ek/683/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023 z 31. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 31. júla 2026, sp. zn. 41Ek/683/2023, ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3", "identifikacne_cislo": "6123260489", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61n.odsek-4", "nazov": "§ 61n ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61n.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "nazov": "§ 197 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-2", "nazov": "§ 197 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-198.odsek-2", "nazov": "§ 198 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-198.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-199c.odsek-1", "nazov": "§ 199c ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-199c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-199c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-245", "nazov": "§ 245 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-245", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61n", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-60", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-198", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-199c", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-245", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/395d2d88-0cea-48e0-bebc-cfe606b5d3bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n41Ek/683/2023\n6123260489\n31. 07. 2026\nJUDr. Katarína Šablová\nECLI:SK:OSBB:2026:6123260489.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Collect Management s.r.o., so sídlom\nNámestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, zast. JUDr. Peter Behúň, advokát, Námestie\nsv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti povinnému Dušan Jakubík, nar. 8.4.1966, trvale bytom Lesná 118/3,\n044 31 Sokoľ, o vymoženie 88,71 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcela\nZummerová, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod\nsp. zn. 196EX 226/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.\nzn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023\nzo dňa 15.06.2026 z a m i e t a .\nII. Oprávnený a povinný\nn e m a j ú nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.03.2023 domáhal od\npovinného vymoženia 88,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022 (ďalej ako ,,exekučný titul\"). Po preskúmaní\nnávrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 22.03.2023 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým\npoveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú, so sídlom exekútorského\núradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce. 2.\n2. Dňa 01.10.2025 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1\npísm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a\no zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\n3.\nUznesením sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026 súd námietky oprávneného proti\nupovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 226/23 vydané súdnym exekútorom Mgr. Marcelou\nZummerovou zo dňa 01.10.2025 zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho\núradníka odôvodnil tým, že exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022, z ktorého nie je zjavné, čoho sa pohľadávka\npriznaná týmto rozhodnutím týka. Súd preskúmaním spisu sp. zn. 19Up/1264/2022 zistil, že oprávnený\npodal návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu, že právny predchodca žalobcu (O2 Slovakia,\ns.r.o.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, za čo sa povinný zaviazal v\npravidelných mesačných intervaloch uhrádzať poplatok. Povinný však aj napriek uzatvorenej zmluve\npoplatok za využívanie služieb neuhrádzal, a tak oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu. Predmetom pohľadávky je teda nezaplatenie poplatku za využívanie služieb na\nzáklade zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že ustanovenie\n§ 166c ods. 1 písm. d) ZKR za nedotknuté pohľadávky považuje dva typy pohľadávok. Prvým typom\n\nsú pohľadávky v dôsledky ktorých došlo k škode na zdraví ako napríklad škoda z dopravnej nehody\nči regresné nároky poisťovní. Keďže v tomto prípade nedošlo konaním povinného k poškodeniu\nzdravia oprávneného, nie je možné v tejto časti pohľadávku považovať za nedotknutú. Druhým typom\nnedotknutých pohľadávok je škoda spôsobená úmyselným konaním ako napríklad úmyselný trestný čin.\nToto konanie, teda úmyselné konanie v dôsledku ktorého chce povinný spôsobiť škodu však musí byť\ndokázané. Najsilnejším dôkazom v takomto prípade je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie trestného\nsúdu v ktorom súd skúmal aj úmysel osoby ktorá škodu spôsobila. V tomto konaní je exekučným\ntitulom platobný rozkaz vydaný z dôvodu, že povinný neuhrádzal faktúry za mobilné služby a teda ide\no porušenie zmluvného záväzku a nie je úmyselné spôsobenie škody. Ide len o obyčajné porušenie\nzmluvnej povinnosti, ktoré spadá do konkurzu a nepovažuje sa za nedotknutú pohľadávku. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti dospel vyšší súdny úradník k záveru, že, v tomto exekučnom konaní nie je\nprítomný dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré súdny exekútor Mgr. Marcela\nZummerová vydal dňa 01.10.2025, nakoľko súdny exekútor postupoval správne, keď pristúpil k vydaniu\nuvedeného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.\n4.\nProti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú\nodôvodnil tým, že považuje napadnuté uznesenie za vecne nesprávne, predčasné a v časti týkajúcej\nsa výzvy na úhradu trov exekútora za nedostatočne odôvodnené. Oprávnený si je vedomý toho, že\nvyhlásenie konkurzu na majetok povinného môže mať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií\nzásadný vplyv na ďalšie vedenie exekučného konania. Zároveň však platí, že ani pri zastavení exekúcie\nz dôvodu vyhlásenia konkurzu nemožno rezignovať na preskúmateľnosť procesného postupu exekútora,\nosobitne vtedy, ak exekútor súčasne vyzýva oprávneného na úhradu náhrady výdavkov. V predmetnej\nveci súdny exekútor vydal dňa 01.10.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie\nnáhrady výdavkov z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdna exekútorka vec\nzastavila bez toho, aby sa dostatočne zaoberala charakterom vymáhanej pohľadávky a jej vzťahom\nk oddlženiu povinného. Oprávnený zároveň namieta, že nemožno automaticky vychádzať z toho, že\nkaždá pohľadávka vymáhaná v exekúcie je vyhlásením konkurzu dotknutá tak, že musí dôjsť k jej\nprocesnému ukončeniu bez ďalšieho. V napadnutom uznesení súd vychádzal zo záveru, že predmetom\nexekučného titulu je pohľadávka z neuhradených faktúr za poskytovanie verejných služieb, teda bežná\nzmluvná požiadavka, ktorá nepatrí medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky. Oprávnený berie na\nvedomie, že súd tento právny názor založil na obsahu exekučného titulu a na úprave paragrafu 166\nzákona o konkurze a reštrukturalizácií. Napriek tomu má oprávnený za to, že súd sa s námietkami\nnevysporiadal v celom ich rozsahu a vec neposúdil dostatočne komplexne. Predovšetkým je podľa\nnázoru oprávneného potrebné odlišovať samotný dôvod zastavenia exekúcie od dôvodnosti výzvy na\núhradu náhrady výdavkov súdneho exekútora. Aj keby súd dospel k záveru, že vyhlásenie konkurzu\nje dôvodom na zastavenie exekúcie, neznamená to automaticky, že výzva na úhradu náhrady\nvýdavkov je v každom prípade dôvodná, správna a preskúmateľná. Súd sa v napadnutom uznesení\nsústredil takmer výlučne na otázku, či vymáhaná pohľadávka je oddlením dotknutá alebo nedotknutá.\nSamostatne sa však nezaoberal tým, či výzva na úhradu náhrady výdavkov obstojí ako samostatný\nprocesný dôsledok zastavenia exekúcie. Oprávnený namieta, že výzva na úhradu výdavkov musí byť\npreskúmateľná nielen čo do výšky, ale aj čo do dôvodu, osobitne ak sa v exekučnom konaní nevymohlo\nžiadne plnenie pre oprávneného. Ak exekútor požaduje úhradu výdavkov od oprávneného, musí byť\nzrejmé, z akého zákonného základu, v akej výške a za aký rozsah činností takýto nárok uplatňuje. Z\npredloženej správy exekútora oprávnenému zo dňa 08.01.2026 vyplýva, že v priebehu exekúcie bol\nzistený bankový účet povinného v ČSOB a.s. pri ktorom bol uvedený disponibilný zostatok § 190,72\neur. Z tej istej správy zároveň vyplýva, že povinný bol vedený v Sociálnej poisťovni s údajom „od\n12.12.2011 do 31.03.2012 typ: ZEC, obec Sokol“, že v Centrálnom registri exekúcií bolo evidované\njedno exekučné konania a že boli zistené dve motorové vozidlá obe s údajom o blokácii. Oprávnený\nnetvrdí, že uvedené zistenia museli nevyhnutne viesť k vymoženiu pohľadávky. Tvrdí však, že ak\nsúdny exekútor súčasne zastavil exekúciu a žiadal od oprávneného náhradu výdavkov, bolo potrebné\nzrozumiteľne vysvetliť, ako boli tieto zistenia vyhodnotené, či existoval akýkoľvek výťažok, či bola\nvykonaná reálne blokácia majetku, či bolo možné alebo účelné pristúpiť k postihu zistených vozidiel,\nprípadne prečo k tomu nedošlo. To platí osobne v situácii, keď ZoKR pri konkurze výslovne rieši aj\nsituáciu, ak v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne\nak existuje výťažok exekúcie. Napadnuté uznesenie sa touto rovinou veci nezaoberá dostatočne.\nSúd len uzavrel, že vzhľadom na vyhlásený konkurz bol dôvod na zastavenie exekúcie daný. Takéto\nodôvodnenie však podľa oprávneného nepostačuje vo vzťahu k výzve na úhradu trov exekútora.\nAk má oprávnený znášať náklady exekučného konania, musí byť z rozhodnutia zrejmé, prečo ich\n\nmá znášať práve on a prečo v uplatnenej výške. Oprávnený ďalej poukázal na to, že pri zastavení\nexekúcie z dôvodu konkurzu nejde o rovnakú situáciu ako pri zastavení exekúcie z dôvodu pasívnej\nnemajetnosti. Pri dôvode podľa paragrafu 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je rozhodujúce, že z\nosobitného predpisu vyplýva dôvod na zastavenie exekúcie. Tento dôvod však sám o sebe nevypovedá\no kvalite rozsahu a účelnosti predchádzajúcej činnosti exekútora ani o tom, či náklady majú byť bez\nďalšieho prenesené na oprávneného. Exekučný súd preto nemal otázku trov posúdiť len ako vedľajší\na automatický dôsledok zastavenia exekúcie. Charakter vymáhanej pohľadávky nebol v exekučnom\nkonaní pred zastavením dostatočne preskúmaný. Je pravdou, že exekučný titul formálne vychádza z\nneuhradených záväzkov za poskytovanie verejných služieb. Oprávnený však poukazuje na to, že za\nurčitých okolností môže byť správanie povinného pri uzatváraní a plnenie zmluvného vzťahu relevantné\naj z pohľadu poctivosti zámeru pri oddlžení, prípadne z pohľadu širšej ochrany veriteľa. Súd túto\nargumentáciu odmietol s odkazom na to, že nejde o náhradu škody spôsobenej na zdraví ani o škodu\nspôsobenú úmyselným konaním. Oprávnený rešpektuje, že bez ďalšieho dokazovania nemusí byť táto\nargumentácia sama o sebe postačujúca na záver o nedotknutosti pohľadávky, súčasne má za to že súd\nmal dôsledku rozlíšiť otázku samotnej vymáhateľnosti pohľadávky od otázky nákladových následkov\npostupu exekútora. Účelom sťažnosti nie je vytvoriť pravidlo, podľa ktorého by každá pohľadávka\nz telekomunikačných služieb bola oddlžením nedotknutá. Oprávnený však namieta, že rozhodnutie\nsúdu v napadnutom rozsahu dostatočne neodlišuje medzi otázkou, či exekúcia musí byť z dôvodu\nkonkurzu zastavená a otázkou, či exekútorovi patrí voči oprávnenému náhrada výdavkov v požadovanej\nvýške. Ak súd prvú otázku vyriešil v neprospech oprávneného, neznamená to, že druhú otázku mohol\nponechať bez primeraného preskúmania. Podľa názoru oprávneného je preto napadnuté uznesenie\nminimálne v časti týkajúcej sa výzvy na úhradu trov nepreskúmateľné. Oprávnený má za to, že ak\nsúd považoval zastavenie exekúcie pre vyhlásenie konkurzu za zákonné, mal aspoň výzvu na úhradu\nnáhrady výdavkov zrušiť alebo vrátiť na prepracovanie. Takýto postup by zodpovedal paragrafu 61n ods.\n4 Exekučného poriadku, ktorý výslovne počíta s tým, že súd môže výzvu na úhradu trov exekútora vráti\nexekútorovi na prepracovanie.\n5.\nSúdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že\nnáhrada výdavkov v upovedomení o začatí exekúcie 196EX 226/23 bola vyčíslená v súlade s ust § 22\nvyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. sumou 60 eur (v súlade s ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku bola\npredmetná suma navýšená o DPH. V exekučnom konaní bola dňa 20.04.2023 vymožená suma 235,35\neur, z ktorej sumy na náhradu výdavkov bola zaúčtovaná suma 47 eur + DPH. Pri zastavení exekúcie\nbola vyčíslená náhrada výdavkov, ktorú má zaplatiť oprávnený na sumu 60 eur – 47 eur t.j. 13 eur +\n23% DPH v sume 2,99 eur, spolu 15,99 eur.\n6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta\nsťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca\nstotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.\n8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na\npovahu a okolnosti sporu možné a účelné.\n11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n\n13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola\npodaná dôvodne. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd udáva:\n15. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 19Up/1264/2022 zo dňa 29.09.2022, ktorým bola žalovanému v danom prípade povinnému\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (právnemu predchodcovi oprávneného) istinu istina 88,71 Eur,\núrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 14,00 Eur od 28.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00\n% ročne zo sumy 7,00 Eur od 27.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 17,21\nEur od 28.5.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,00 Eur od 29.4.2020 do\nzaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,50 Eur od 28.3.2020 do zaplatenia ako aj trovy\nkonania vo výške 117,22 eur. Oprávnený si návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu\ntrov exekučného konania 64,49 eur.\n16. Vyšší súdny úradník v súlade so závermi Ústavného súdu SR obsiahnutými v uznesení I. ÚS\n105/2020 zo dňa 30.06.2020 náležite vykonal prieskum charakteru vymáhaného nároku, v predmetnom\nkonaní (neuspokojil sa s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz), keď z registra UP\noddelenia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19Up/1264/2022 zistil, že v danom prípade nejde\no konkurznom nedotknutú pohľadávku, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha nárok oprávneného\nz titulu neuhradených služieb (resp. dodaného tovaru) poskytnutých povinnému právnym predchodcom\noprávneného a to spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o. ako poskytovateľom elektronických komunikačných\nslužieb z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. S týmto záverom vyššieho súdneho\núradníka sa stotožňuje aj súd v sťažnostnom konaní.\n17. Súd ďalej udáva, že ak bol//je oprávnený názoru, že ide o konkurznom nedotknutú pohľadávku, bolo /\nje namieste, aby jednoznačne uviedol, prečo je jeho pohľadávka naďalej vymáhateľnou v exekučnom\nkonaní (t.j. pohľadávkou konkurznom nedotknutou) napríklad z titulu zabezpečenia. Oprávnený\nv podanej sťažnosti poukazuje iba na skutočnosť, že za určitých okolností môže byť správanie\npovinného pri uzatváraní a plnení zmluvného vzťahu relevantné aj z pohľadu poctivosti zámeru pri\noddlžení, prípadne z pohľadu širšej ochrany veriteľa, s ktorou argumentáciou sa podľa jeho názoru\nsúd odmietol vysporiadať. Rovnako v námietkach konštatoval, že je podľa jeho názoru potrebné na\npredmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým\nkonaním povinného, a teda vymáhaná pohľadávka patrí do kategórie oddlžením nedotknutých\npohľadávok.\n18. K argumentácii oprávneného o nepoctivom konaní povinného súd udáva, že pokiaľ bol/je oprávnený\ntoho názoru, že povinný konal v rozpore s cieľmi oddlženia, mohol sa samostatnou žalobou domáhať\nzrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer povinného. Uvedenú otázku však nemožno presúvať do\nexekučného konania. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu oddlženia a účinky vyhláseného konkurzu pretrvávajú,\nje daný zákonný postup na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom z dôvodu, že tak ustanovuje\nosobitný právny predpis – v danom prípade zákon č. 7/2005 Z.z.\n19. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v sťažnosti týkajúcu sa zodpovedania otázok v súvislosti\ns procesným postupom súdneho exekútora v štádiu pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie\n( či bola vykonaná reálne blokácia majetku, či bolo možné alebo účelné pristúpiť k postihu zistených\nvozidiel, prípadne prečo k tomu nedošlo...) súd udáva, že v tomto štádiu konania je uvedená otázka bez\nprávneho významu. Exekučné konanie bolo zastavené zo zákona z dôvodu, že na majetok povinného\nbol vyhlásený konkurz. Za situácie alebo predpokladu, ak oprávnený nesúhlasil v priebehu exekučného\nkonania s procesným postupom súdneho exekútora, mohol sa obrátiť na súd. Oprávnený tak neučinil,\nnakoľko do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom neavizoval súdu žiadny\npodnet smerujúci k nečinnosti resp. nesprávnemu postupu súdneho exekútora, ktorý by na strane súdu\n\nzakladal postup podľa § 32 Exekučného poriadku (pokynovať súdneho exekútora). Súdny exekútor\nvo veci pristúpil k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie, pričom v tejto fáze exekučného\nkonania neprináleží exekučnému súdu viesť prípadné akademické úvahy o zákonnosti postupu súdneho\nexekútora, keď ako už súd vyššie uviedol, v časovom intervale pred vydaním upovedomenia o zastavení\nexekúcie súdu nebol doručený žiadny podnet zo strany oprávneného, ktorý by postup súdneho\nexekútora namietal.\n20. Pokiaľ ide o oprávneným vytýkanú absenciu odôvodnenia napadnutého uznesenia pokiaľ ide o výzvu\nna úhradu trov súdneho exekútora, v tejto súvislosti súd udáva nasledovné:\n21. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je\nakýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom\nmá dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení\ns § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie\nje duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným\nprostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady\nkonania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie\nexekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie.\n22. Oprávnený v predmetnej právnej veci síce podal „námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie\na výzve na úhradu trov súdneho exekútora“, avšak v námietkach proti upovedomeniu o zastavení\nexekúcie vzniesol námietky (argumentáciu) len voči dôvodom zastavenia exekúcie zo strany súdneho\nexekútora, s ktorou argumentáciou sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vysporiadal. Povinný\nv námietkam neuvádzal argumentáciu resp. námietky ohľadom výzvy na úhradu trov súdneho exekútora.\n23. Podľa ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie\npodľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o\nzastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na\núhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na\núhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd\nuznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší\nalebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané\nalebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.\n24. Pokiaľ exekútor zastavuje exekúciu v celosti (t.j. exekučné konanie), spolu s upovedomením\no zastavení exekúcie vydá aj výzvu oprávnenému na úhradu náhrady výdavkov exekútora (vo výške\npaušálnej náhrady výdavkov, resp. ak exekútor vykonával predajovú exekúciu, aj vo výške náhrady\nnevyhnutných výdavkov nekrytých paušálnou náhradou). Hoci zákon túto výzvu uvádza ako súčasť\nupovedomenia o zastavení exekúcie (odsek 3 prvá veta: „v upovedomení o zastavení exekúcie\npodľa odseku 1 exekútor vyzval“) následne v odseku 3 veta druhá a v odseku 4 opakovane uvádza\nupovedomenia a výzvu ako dva samostatné úkony. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na\núhradu trov exekútora treba považovať za dva procesné úkony. Výzvu na úhradu trov exekútora exekútor\nvydáva len v prípadoch zastavenia exekúcie en bloc. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na\núhradu trov, dôvodom námietok bude nesprávne určená výška trov exekútora. Práve možnosť vrátenia\nvýzvy na prepracovanie (upravená explicitne) dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva\nna úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony.\n25. Ako súd vyššie uviedol oprávnený v námietkach čo do argumentácie napadol upovedomenie\no zastavení exekúcie, avšak k výzve na úhradu trov súdneho exekútora námietky (argumentáciu)\nneuviedol. Vyšší súdny úradník sa tak v napadnutom uznesení obmedzil iba na odôvodnenie dôvodnosti\nvydania upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora.\n26. Napriek uvedenému súd nad rámec udáva:\n27. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v\nzmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok\npovinných, trovy súdneho exekútora v rozsahu paušálnych výdavkov zmysle ust. § 198 ods. 2 a ust.\n§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený.\n\n28. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí\nexekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením\nkonania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie\npráva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku\nvymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.\n29. Podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty\npodľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.\n30. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov\nustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa ust. § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného\nsa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí:\na) trovy exekútora a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty\nb) istina vymáhanej pohľadávky\nc) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom\nd) trovy oprávneného\n32. Podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm.\na) použije najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b)?\nna nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku\n1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere\npodľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné\nuplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenia na\nv poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.\n33. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi\nnáhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak\nexekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného\nnároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu\nvýdavkov podľa prvej vety.\n34. Podľa ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre\nvymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému\npričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí\ntrovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre\nmaloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.\n35. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2023,\nexekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.\n36. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však\nspolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj procesné riziko možného\nneúspechu vedenej exekúcie, ktoré môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku\noprávneného, ktorý bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora. Z ustanovenia § 197 Exekučného\nporiadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada\npaušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n68/2017 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Z ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku\nsúčasne jednoznačne vyplýva, že ak je dôvod zastavenia exekúcie, pre ktorý prináleží exekútorovi\nvydať upovedomenie o zastavení exekúcie (ako v predmetnom prípade), platí trovy súdneho exekútora\noprávnený. Teda v danom prípade je bez právneho významu skúmať, či sa exekúcia ukončila z dôvodu,\nktorý možno oprávnenému pričítať, jeho prípadne zavinenie.\n\n37. Súdny exekútor v predmetnom konaní v súlade s ust. § 61n ods. 3 Ex. por. vyzval oprávneného na\nzaplatenie náhrady výdavkov ( § 198 ods. 2 v spojení s ust. § 199c ods. 1 Ex. por. ) vo výške 13,00 €\n+ 23 % DPH t.j. 2,99 € = 15,99 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia na účet IBAN\nSK25 0200 0000 0013 6209 1151, BIC: SUBASKBX vedeného vo VÚB a.s., s uvedením VS 2262023.\n( § 22 Vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. ).\n38. Súdny exekútor oznámil súdu, že v priebehu konania došlo k vymoženiu sumy 235,35 eur. V súlade\ns ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku bol súdny exekútor oprávnený z vymoženia plnenia ponechať\nsi sumu 47 eur (24% z vymoženého plnenia + 23 DPH).\n39. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia\nodmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie má byť táto ako súčasť trov exekúcie pri\nnáslednom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrad výdavkov, ktoré znáša účastník konania“\na teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky. Platí teda, že v prípade ak súdny\nexekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor\nnárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 eur + 23% DPH (ust. § 198 ods. 2 EP) do ktorých sa započítava\naj vymožená odmena. Pri zastavení exekúcie je podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné\npoužiť pravidlo započítania a z celkového nároku na trovy exekúcie (73,80 EUR) odpočítať sumu, ktorú si\nuž súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal (57,81 EUR) podľa § 60 Exekučného poriadku.\nKeďže v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych\nhotových výdavkov, exekútor má nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami a oprávnenému\nzostáva povinnosť v zmysle ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku v spojení ust. § 198 ods. 2 a ust.\n§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho exekútora na ktoré má nárok t.j.\nvo výške 15,99 eur. (nárok na trovy 73,80 eur – 57,81 eur)\n40. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2025 o dňa 25.03.2025\nkde ústavný súd konštatoval: „ rozhodovanie o trovách konania (trovách exekúcie) pred všeobecnými\nsúdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania (IV. ÚS 248/2008, III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016). Ústavný súd sa k problematike trov\nkonania stavia nanajvýš rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom\nk zrušeniu napádaného výroku o trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. Otázka náhrady\ntrov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého postupu všeobecného súdu,\nktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona\nupravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t.\nj. nepreskúmateľné (obdobne napr. IV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).“\n41. So zreteľom na vyššie uvedené je súd názoru, že sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka sp. zn. 41Ek/683/2023 zo dňa 15.06.2026 nie je dôvodná a túto postupom\npodľa 250 ods. 1 CSP zamietol.\n42. Pokiaľ ide o trovy sťažnostného konania súd udáva že, oprávnený si náhradu trov konania\nneuplatnil, vo veci nebol ani úspešným účastníkom, pričom povinnému žiadne trovy konania nevznikli.\nNaviac právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný\nsporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným\nporiadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok\nv pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách\nexekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok\nv § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.\nKeďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných\nsubjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič,\nM., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814).\nV ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje\nza trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom\nkonaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného\nna zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním\nnávrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom\nkonaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť\n\naj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní.\nUvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého\nv rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené,\na to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo\ntreba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti\nrozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne\nspomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na\nmaximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov,\nčo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného\nkonania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné\nďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.\nPovinného tak nemožno zaťažiť náhradou takých trov oprávneného v súvislosti s exekúciou vedenou\nvoči nemu, náhradu ktorých oprávnenému Exekučný poriadok ani Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.\nnepriznáva. Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom\na nie vymáhanú pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému\nvzniknúť. So zreteľom na uvedené súd rozhodol, že oprávnený ani povinný nemajú nárok na náhradu\ntrov sťažnostného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:041f3743-fcde-46b3-9fe6-dff72afedf43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.119.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.119.2025.1"}, {"guid": "ussr:1df0a506-266a-465d-bc17-ce2e53f215a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}], "citovane_v": []}