{"guid": "6b0e7eaa-6656-40da-86d1-4f27a3c7d616:3e477afa-327c-4f9b-ad53-bd14e2598b33", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2", "spisova_znacka": "5C/70/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5C/70/2024 z 26. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2025, sp. zn. 5C/70/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2", "identifikacne_cislo": "6124412552", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Hýseková", "sudca_id": 2281, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-hysekova-2281", "datum_vydania": "2025-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e477afa-327c-4f9b-ad53-bd14e2598b33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n5C/70/2024\n6124412552\n26. 09. 2025\nJUDr. Anna Hýseková\nECLI:SK:OSBB:2025:6124412552.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci\nžalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX zast. JUDr. Petrom Milecom, advokátom,\nBanská Bystrica, Lazovná 20 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra\nSR, Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO 00 166 481 o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej\nujmy takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom ušlého zisku 5 107,55 Eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5 107,55 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia, to všetko v\nlehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nII. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy za väzbu sumu 3 480,-Eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy\n3 480,-Eur od 02. 08. 2024 do\nzaplatenia, to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v časti\nškody v rozsahu 30,20 %.\n\no náhradu\n\nV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v časti\nnemajetkovej ujmy v plnom rozsahu.\n\no náhradu\n\nodôvodnenie:\n1. Podanou žalobou, sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia 17 845,17 Eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17 845,17 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia a\nnáhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením OR PZ v Brezne ČVS: ORP-270/1-VYSBR-2022 zo dňa 21. 09. 2022 bolo začaté trestné stíhanie a následne uznesením ČVS: ORP-270/1VYS-BR-2022 zo dňa 22. 09. 2022 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a\nzverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\nb), j) Tr. zák. Proti uzneseniu\no vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátorka\nOkresnej prokuratúry Brezno uznesením č. 2 Pv 245/22/6603-27 zo dňa 04. 11. 2022 ako nedôvodnú\nzamietla. Žalobca bol dňa 21. 09. 2022 o 12.25 hod. obmedzený na osobnej slobode. Uznesením\nOkresného súdu Brezno č.k. 0Tp/129/2022-143 zo dňa 23. 09. 2022 bolo rozhodnuté o jeho vzatí do\nväzby. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nsp. zn. 3Tpo/30/2022 zo dňa 07. 10. 2022 ako nedôvodnú zamietol. Uznesením Okresného súdu Brezno\nč.k. 0Tp/129/2022-243 zo dňa 13. 03. 2023 bola väzba žalobcu nahradená dohľadom probačného a\nmediačného úradníka za súčasného uloženia zákazov, a to úmyselne sa priblížiť k poškodenej na\n\nvzdialenosť kratšiu ako 5 m, kontaktovať ju v akejkoľvek forme, zákaz zdržiavať sa v mieste prechodného\npobytu na adrese E. - C., F. XX a požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. Väzba žalobcu\ntrvala od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023, spolu 174 dní. Prokurátor podal na žalobcu obžalobu č. 2 Pv\n245/22/6603-99 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa\n§ 208 ods. 1 písm. a),\nods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na 138 písm. b), j) Tr. zák.,\nza ktorý žalobcovi hrozil\nnepodmienečný trest odňatia slobodyna sedem rokov až pätnásť rokov. Rozsudkom Okresného súdu\nBanská Bystrica, pracovisko Brezno č.k.\nBR-3T/32/2023-1000 zo dňa 21. 09. 2023 bol\nžalobca podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané,\nže sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný. Pre skutok, že \"dňa XX. XX. XXXX dal poškodenej mal. B. B.,\nnar.\nXX. XX. XXXX, bytom C., G. XX, facku pri otvorených ústach, v dôsledku čoho došlo u\npoškodenej k pomliaždeniu tváre, nosa, sánky a odbitiu predného horného rezáka\" bolo uznesením č.\nk. BR-3T/32/2023-1020 zo dňa 21. 09. 2023 rozhodnuté\no postúpení veci ako priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu. Proti rozsudku\na uzneseniu o postúpení podal prokurátor opravné\nprostriedky, ktoré následne zobral späť a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4To/120/2023\nzo dňa 21. 11. 2023 zobral na vedomie späťvzatie odvolania prokurátora proti rozsudku a uznesením\nč.k.\n4To/121/2023-1034 zo dňa 21. 11. 2023 späťvzatie sťažnosti prokurátora proti uzneseniu\no postúpení. Žalobca zaslal Generálnej prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci, ktorá mu podaním zo dňa 31. 07. 2024 oznámila, že uplatnený nárok nebude ani\nčiastočne uspokojený. Nezákonným uznesením o vznesení obvinenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť\nv spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu, nezákonnou obžalobou a nezákonným\nuznesením o vzatí do väzby bola žalobcovi spôsobená škoda a nemajetková ujma, keď bol žalobca v\nkonaní oslobodený spod obžaloby. V dôsledku trestného stíhania žalobca utrpel škodu v podobe straty\nna zárobku, došlo\nk zhoršeniu jeho postavenia v spoločnosti, utrpela jeho povesť v mieste\nbydliska, v rodine\na v zamestnaní, pre následné osočovanie v pracovnom kolektíve po jeho návrate\ndo zamestnania po prepustení z väzby musel požiadať o preradenie na iné pracovisko, došlo k ujme\nna jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobca si žalobou uplatnil nárok\nna náhradu\nškody titulom straty na zárobku za obdobie od 21. 09. 2022, kedy došlo\nk obmedzeniu\njeho osobnej slobody, do 01. 04. 2023, kedy opäť nastúpil do svojho zamestnania v spol. Železiarne\nPodbrezová a.s., vo výške šesťnásobku jeho priemernej hrubej mesačnej mzdy za obdobie 6 mesiacov\n(marec až august 2022) predchádzajúcich jeho vzatiu do väzby, t. j. za obdobie október 2022 až marec\n2023 spolu vo výške 7 845,17 Eur. Uplatnil si aj nemajetkovú ujmu v peniazoch v dôsledku nezákonne\nvedeného trestného stíhania\na nezákonnej väzby, keď vzhľadom na závažnosť zásahu do jeho\nsúkromia samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Jeho rodinný\nživot bol rozvrátený, rozpadol sa jeho vzťah s matkou, ktorá mu v dôsledku trestného stíhania zrušila\ntrvalý pobyt na adrese D. XXX/XX, C. a byt darovala jeho sestre. Narušil sa jeho vzťah s družkou B.\nH., ktorá sa v dôsledku jeho trestného stíhania ako živiteľa rodiny dostala do existenčných problémov,\njeho neprítomnosť negatívne znášali aj synovia družky, ktorých žalobca spolu s ich matkou vychovával\nv spoločnej domácnosti. Utrpela jeho povesť v mieste bydliska a na pracovisku resp. v pracovnom\nkolektíve, kde začal byť vnímaný ako \"kriminálnik\", napriek oslobodeniu. Nezákonné trestné stíhanie\ntrvalo od 22. 09. 2022, kedy bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, do 05. 12. 2023, kedy boli\njeho obhajcovi doručené uznesenia krajského súdu, spolu 440 dní. Nezákonná väzba trvala od 21. 09.\n2022 do 13. 03. 2023, spolu 174 dní. Uznesením o nahradení väzby došlo\nk prepusteniu žalobcu\nz väzby, ale súd konštatoval aj naďalej existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por, preto\nžalobcovi uložil obmedzenia a povinnosti, okrem iného aj zákaz zdržiavať sa v mieste prechodného\npobytu na adrese F. XX, E. - C., čo malo za následok, že nemohol bezprostredne po prepustení obnoviť\nrodinný život\ns družkou a jej synmi, ktorých spolu vychovávali a aj v súčasnosti vychovávajú.\nVznikli mu náklady a komplikácie spočívajúce v cestovaní do práce do Podbrezovej a späť, keďže\npo\nprepustení z väzby na slobodu sa zdržiaval dočasne u rodičov jeho družky v Nemeckej. Byt na adrese\nprechodného bydliska je nájomným bytom, ktorý bol žalobcovi prenajatý\nzo strany zamestnávateľa.\nZ dôvodu nezákonného trestného stíhania a nezákonnej väzby si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej\nujmy v celkovej výške spolu 10 000,-Eur. Žalovaná suma pozostávala z nároku na náhradu škody ako aj\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 17 845,17 Eur. Žiadal priznať aj úrok z omeškania\nvo výške 9,25 % ročne\nod 02. 08. 2024 do zaplatenia, keď dňa 01. 08. 2024 mu bolo doručené\noznámenie\no neuspokojení nároku.\n2. Ako dôkazy označil uznesenie o vznesení obvinenia, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,\ndoplnenie dôvodov sťažnosti, uznesenie o zamietnutí sťažnosti, návrh na vzatie do väzby, uznesenie o\n\nvzatí do väzby, sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby, uznesenie o zamietnutí sťažnosti, uznesenie\no prepustení z väzby, obžalobu, rozsudok, uznesenie o postúpení veci, uznesenia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, oznámenie o neuznaní nároku, potvrdenie o príjme, nájomnú zmluvu.\n3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca si v žalobe uplatnil nárok z titulu ušlého zisku\nvo výške 7 845,17 Eur z dôvodu výkonu väzby a nemajetkovú ujmu z titulu nezákonnej väzby, pričom\nv žalobe uvádza nezákonné trestné stíhanie a nezákonnú väzbu. Žalobca podal žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa\n29. 02. 2024 Generálnej prokuratúre SR, ale v\nsamotnej žiadosti si uplatnil náhradu majetkovej škody titulom ušlého zisku v podobe straty na zárobku\nza obdobie\nod 21. 09. 2022, kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, do 01. 04. 2023,\nkedy opäť nastúpil do zamestnania vo výške jeho priemernej hrubej mzdy za obdobie predchádzajúcich\n6 mesiacov (marec až august 2022), spolu vo výške 7 845,17 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch titulom nezákonnej väzby trvajúcej od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023\nv celkovej\nvýške 10 000,-Eur. Orgánom príslušným konať v mene štátu má byť Ministerstvo spravodlivosti SR.\nAk žalobca žiada náhradu majetkovej ujmy vo forme ušlého zisku počas výkonu väzby a nemajetkovú\nujmu v peniazoch titulom nezákonnej väzby, tak samotné predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody uplatnil voči nesprávnemu orgánu a aj samotná žaloba je uplatnená voči orgánu, ktorý nie je\npasívne vecne legitimovaný. Iba rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené\npríslušným orgánom, možno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 514/2003 Z.z. ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Tvrdenie, že\nuznesenie o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím v prípade oslobodenia spod obžaloby\nnemá oporu v zákone č. 514/2003 Z.z. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé\nzačatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu\nbez posúdenia a zohľadnenia osobitností prípadu. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno\nrozsudkom sp. zn. BR-3T/32/2023 zo dňa 21. 09. 2023 žalobcu spod obžaloby oslobodil, ale časť skutku\nbola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. BR-3T/32/2023 zo 21. 09. 2023 postúpená\nna Okresný úrad Brezno\nza účelom prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch, preto neexistuje nezákonné rozhodnutie. Žalobca si nárokuje náhradu\nušlého zisku za obdobie do konca marca 2023, ale neuviedol dôvod prečo nastúpil naspäť do práce až\n01. 04. 2023, keď z väzby bol prepustený dňa 13. 03. 2023. Podľa žalovanej mohol nastúpiť do práce,\nresp. vykonávať inú prácu už od polovice mesiaca marec 2023. Chýba príčinná súvislosť vzniku škody s\nvydaním uznesenia o vznesení obvinenia\ndo väzby bol vzatý na základe uznesenia Okresného súdu\nBrezno č.k. 0Tp/129/2022-143\nzo dňa 23. 09. 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská\nBystrica, sp. zn. 3Tpo/30/2022 zo dňa 07. 10. 2022. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že\nmu zo strany zamestnávateľa nebola v období väzby vyplácaná žiadna mzda, nepredložil potvrdenie o\nnevyplatení mzdy, nie je zrejmé ako boli v tom období upravené pracovnoprávne vzťahy medzi žalobcom\na jeho zamestnávateľom, t.j. či žalobca požiadal o pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou\nmzdy alebo čerpal dovolenku. Taktiež hodnoverným spôsobom nepreukázal skutočnú výšku vyplácanej\nmzdy, čo je možné jednoznačne a hodnoverne overiť len výpisom zo Sociálnej poisťovne, z ktorého\nbude zrejmé, v akej výške žalobca mzdu, minimálne od 01. 01. 2022 poberal, pričom z tohto je potrebné\nvychádzať aj pri určení výšky mzdy, na ktorú by mal žalobca nárok, ak by nebol vo výkone väzby. Žiadala\nsúd o zabezpečenie výpisu zo Sociálnej poisťovne, keď nie je v jej možnostiach ho predložiť. Výpočet\nušlého zisku musí vychádzať z čistej mzdy, keď v prípade uznania a vyplatenia takto vypočítaného\nnároku z hrubej mzdy by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu o čiastku, ktorá podlieha odvodom,\npretože žiadaný nárok z hrubej mzdy nebude podliehať odvodovej povinnosti. Tiež absentuje príčinná\nsúvislosť medzi rozhodnutím o vznesení obvinenia a vznikom nemajetkovej ujmy, keď sa žalobca toho\nnároku domáha aj z dôvodu nezákonnej väzby. Žalobca vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani\nv súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a už vôbec nie v požadovanej výške, nepreukázal príčinnú\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Tvrdenia žalobcu v žalobe\nvo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy ohľadom údajných zásahov trestného stíhania do\njeho súkromného, pracovného, spoločenského života sú iba v rovine subjektívnych a nepodložených\ntvrdení. Žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by objektívne preukazovali vznik nemajetkovej\nujmy, nie je preukázané, že následky, ktoré žalobca\nv žalobe uvádza, skutočne nastali a boli spôsobené trestným stíhaním a nie inými príčinami.\nDostatočným zadosťučinením je konštatovanie porušenia práva žalobcu v zmysle § 17 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. Podľa § 17 ods. 4 zákona priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia\nako náhrada poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 274/2017\n\nZ.z. Priznanie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď by bola\nobdobná ako možné vyplatenie odškodnenia\nza spôsobenú morálnu škodu napríklad obetiam\ntrestných činov sexuálneho charakteru. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\nvzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, preto až uplynutím takto\nurčenej lehoty plnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Žiadala žalobu zamietnuť a žiadnej zo strán\nnepriznať nárok na náhradu trov konania. V prípade vyhovenia žalobe žiadala, aby jej bola poskytnutá\n30 dňová lehota na plnenie.\n4. Ako dôkaz označila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.\n5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nuviedol, že žaloba smeruje voči Slovenskej republike a poukázal na § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z., kde mala žalovaná postúpiť žiadosť orgánu príslušnému na jej prerokovanie, ak sa domnievala,\nže ona nie je príslušným orgánom. Reagovala však oznámením č. VI/4 Gc 32/24/1000-5 zo dňa 31. 07.\n2024 o neuspokojení nároku na náhradu škody, ktorým odmietla čo i len čiastočné uspokojenie nároku.\nVznesenie obvinenia,\nzodpovednosti za ktoré sa žalovaná ani nezbavuje, je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nemožno\nuvažovať o podaní návrhu na vzatie do väzby, pretože je formálnou podmienkou väzby. Je preto\nzrejmé, že argumentácia žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní je zjavne\nnedôvodná a účelová. Ohľadom tvrdenia žalovanej, že žaloba je zmätočná, keď v žiadosti bol uplatnený\nnárok z titulu ušlého zisku (straty\nna zárobku) z dôvodu výkonu väzby a nemajetková ujma\nz titulu nezákonnej väzby, ale v žalobe je uvedené aj nezákonné trestné stíhanie a nezákonná väzba\npoukázal na obsah samotnej žiadosti, ktorá argumentáciu týkajúcu sa nezákonného trestného stíhania\nobsahuje. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmá iba formálny - predbežný charakter, ide o zákonnú podmienku uplatnenia predmetného nároku\nprostredníctvom žaloby na príslušnom súde. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že pri posudzovaní\nnároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako\nzrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania,\nak k nemu došlo z dôvodu nenaplnenia predpokladu\no spáchaní trestného činu\nobvineným, pretože právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu sa trestné konanie\nkončí a zanikajú účinky vznesenia obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa súčasne z tohto dôvodu\nstáva bezpredmetným (nadbytočným). Rovnaké dôsledky vo vzťahu k zákonnosti uznesenia o vznesení\nobvinenia pripísala súdna prax aj oslobodeniu spod obžaloby a zastaveniu trestného stíhania, ak k nemu\ndošlo z dôvodu nenaplnenia predpokladu o spáchaní trestného činu. Bez vznesenia obvinenia a na jeho\nzáklade vedeného trestného stíhania a vykonanej väzby by žalobcovi nevznikla škoda\nna majetku v\npodobe ušlého zisku (straty na zárobku) ani nemajetková ujma. Strata\nna zárobku je počítaná na\nzáklade priemernej hrubej mzdy, keď priemerným zárobkom sa chápe priemerný hrubý zárobok, ktorý\nsa zisťuje k prvému dňu kalendárneho štvrťroka\nza rozhodujúce obdobie, ktorým je predchádzajúci\nkalendárny štvrťrok, a to z hrubej mzdy, zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a\nz doby, ktorú zamestnanec v tomto období odpracoval. Čo sa týka nemajetkovej ujmy je nepochybné,\nže trestné stíhanie voči žalobcovi bolo nedôvodné, nedôvodná bola aj samotná väzba. Aj v prípade, ak\nby sa\nv čase začatia trestného stíhania javila väzba ako dôvodná, to nemení nič na oslobodení\nžalobcu spod obžaloby resp. v časti skutku bola vec postúpená na prejednanie ako priestupok, a preto\nbola väzba nezákonná. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nza každý deň\ntrvania nezákonnej väzby (od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023) spolu 174 dní,\nvo výške 40,-Eur za\nkaždý deň, spolu vo výške 6 960,-Eur a za nezákonné trestné stíhanie (od 22. 09. 2022 do 05. 12.\n2023) spolu 440 dní, vo výške 400,-Eur za každý mesiac, spolu 5 600,-Eur, teda si uplatňuje nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške\n12 560,-Eur. Na preukázanie dôvodnosti\nnemajetkovej ujmy navrhol vypočuť žalobcu, jeho družku B. H., I. J. a K. J., v rodinnom dobe ktorých\nsa žalobca zdržiaval po prepustení z väzby, keď mu bol uložený aj zákaz zdržiavať sa\nv mieste\nprechodného pobytu na adrese F. XX, E.. Ohľadom úroku z omeškania považoval za rozhodný deň vo\nvzťahu k omeškaniu uplatneného nároku deň\n01. 08. 2024, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi\ndoručené oznámenie o nevyhovení žiadosti, preto si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho\npo tomto dni, t. j.\nod 02. 08. 2024. Uviedol, že žiada, aby bola žalovaná povinná zaplatiť mu sumu\n20 405,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20 405,17 Eur od 02. 08.\n2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a bola mu priznaná\nnáhrada trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n\n6. Ako dôkazy označil výsluch žalobcu a svedkov.\n7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených vo svojom\nvyjadrení k žalobe. V konaní o nároku na náhradu škody leží bremeno týkajúce sa uplatnenia nároku\nriadne a včas na strane žalobcu. Žalobca si uplatňuje nárok ušlého zisku\nv podobe straty zárobku\npočas trvania väzby, o ktorej rozhodol súd a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom nezákonnej\nväzby. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom a nezákonným rozhodnutím.\nŽalobu žiadala zamietnuť.\n8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 09. 2025. Pri rozhodovaní vychádzal\nz\nprednesu právneho zástupcu žalobcu, prednesu žalovanej, výsluchu žalobcu, svedkyne\na listinných\ndokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä z uznesenia o vznesení obvinenia, sťažnosti proti\nuzneseniu o vzneseniu obvinenia, uznesenia o zamietnutí sťažnosti, uznesenia č.k. 0Tp/129/2022-143,\nsťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, uznesenia sp. zn. 3Tpo/30/2022, žiadosti o prepustenie\nz väzby, uznesenia č.k. 0Tp/129/2022-243, obžaloby, rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pracovisko Brezno č.k. BR-3T/32/2023-1000, uznesenia č.k. BR-3T/32/2023-1020, uznesení Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/120/2023 a sp. zn. 4To/121/2023, žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku, oznámenia o neuspokojení nároku, potvrdenia o príjme, lustrácie v Sociálnej poisťovni.\n9. Uznesením č.k. 5C/70/2024-177 zo dňa 26. 09. 2025 súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalovaná\nje povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17 845,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne\nzo sumy 17 845,17 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia a žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100\n% tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20 405,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9,25 % ročne zo sumy 20 405,17 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči\nžalovanej v rozsahu 100 %.\n10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je 24 rokov zamestnaný v železiarňach. Prišli\npo neho\npolicajti, zobrali ho do CPZ, odtiaľ na súd a potom do väzby. Nevedel, čo bude\nso zamestnaním,\nso ženou a s deťmi, zanechalo to škody v jeho rodine, živote aj bydlisku. Pracuje ako žeriavnik, mal ísť\nna konkurz na rušňovodiča, ale kolegovia spísali petíciu, že ho tam nechcú z dôvodu, že bol vo väzbe.\nJeho spolužiaci už robia majstrov, aj on už mal byť predák. Spisovanie petícií nemá na papieri, stačí to\npodľa slov, riešia to s predákom. Má problémy so zdravím, chrbticou, vo väzbe prechorel. Má kolónku\nv aplikácii Dôvera, kde je uvedené, že bol párkrát liečený. Po prepustení z väzby mal obmedzenia,\nnemohol bývať\nv prechodnom bydlisku, ale musel tam platiť byt a musel platiť aj pri svokre, kde\nbýval. Predtým býval v spoločnej domácnosti s družkou, jej synmi a jeho dcérou, tá s nimi už nebýva.\nKým bol vo väzbe, družka živila rodinu, robila v gastre, posielala peniaze aj jemu, pred väzbou všetko\nhradil on. V mieste prechodného bydliska sú neustále osočovania, narážky, trvá to stále. Pred trestným\nstíhaním boli vzťahy medzi ním a matkou so sestrou dobré, bývali s dcérou pri mame, teraz na neho\nzanevreli, nerozpráva sa s ním sestra, švagor, netere, dcéra, mama ho z bytu vydedila, zrušila mu trvalý\npobyt a ak ho má uvedený v občianskom preukaze, asi mu ho tam uviedla kvôli smetiam. Je robotný\nčlovek, vo väzbe trpel, dávali mu pociťovať, že je vo väzbe za týranie dieťaťa, boli aj nejaké konflikty\na verbálne napádanie. Predtým žil riadny život, priestupky boli väčšinou len napr. zákaz zastavenia,\nnikdy nebol trestne stíhaný za žiadny trestný čin a po otázke žalovanej ohľadom troch trestných stíhaní\nuvedených v odpise z registra trestov uviedol, že tie trestné stíhania boli za alkohol a výtržníctvo bolo\nkrivé obvinenie, to sa potom vysvetlilo, on bol krivo obvinený.\n11. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Žalobca sa domáha náhrady škody aj\nnemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol trestne stíhaný a vzatý do väzby, čím došlo k strate na zárobku\na nemajetkovej ujmy za samotnú väzbu aj za trestné stíhanie. Pokiaľ žalovaná namietala pasívnu\nvecnú legitimáciu, žalovaná je Slovenská republika a subjekt, ktorý za ňu koná môže byť v prípade\nnezákonného trestného stíhania a väzby aj Generálna prokuratúra SR. Aj výpoveďami na pojednávaní\nbola preukázaná opodstatnenosť žalovaného nároku. Žalobca bol do väzby vzatý nezákonne, bol spod\nobžaloby oslobodený, trestné stíhanie aj samotná väzba mali negatívny vplyv na jeho rodinný život, na\nvzťahy na pracovisku a v jeho okolí. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a\npriznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomných podaniach. Nesúhlasila so žalobou\nani jej zmenou, pretože by išlo o zmenu v rozpore § 16 ods. 4 zákona č.\n514/2003 Z.z., keď sa\nmôže prejednať len v rozsahu nároku a z titulu, ktorý bol prerokovaný. Neexistuje žiadne nezákonné\nrozhodnutie, z ktorého by si mohol uplatňovať žalobca daný nárok. Nesúhlasila s doloženým výpočtom\nušlého zisku, žalobca nedoložil potvrdenie o nevyplácaní mzdy. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne je\nzrejmé, že v marci 2023 mu už bola vyplatená suma 795,-Eur. Žalobca si uplatňuje hrubú mzdu, ale\nto podlieha odvodovej povinnosti a neodpočítal ani náklady, ktoré ušetril napr. že nemusel cestovať do\npráce. Poukázala na osobu žalobcu, ktorý bol už predtým trikrát trestne stíhaný a osemkrát priestupkovo\npostihnutý. Samotná uplatňovaná nemajetková ujma je v rozpore s § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z.,\ndostatočným primeraným zadosťučinením by bolo konštatovanie porušenia práva. Pokiaľ ide o úrok z\nomeškania ohľadom nemajetkovej ujmy, povinnosť plniť vzniká až na základe súdneho rozhodnutia.\nŽiadnymi listinami prípadne inými skutočnosťami žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Ak aj bol život\nsvedkyne počas jeho väzby náročný, tak ona vyživovala svoje vlastné deti, kde má povinnosť sa o ne\nstarať a to, že pomáhala žalobcovi v tom čase finančne, bolo výlučne na jej dobrovoľnej báze. Žalobu\nžiadala zamietnuť a nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania resp. ak by súd žalobe\nvyhovel, tak trvala na 30 dňovej lehote na plnenie.\n13. Svedkyňa B. H., družka žalobcu uviedla, že žalobca je jej priateľ, s ktorým žije 6. rok v byte, ktorý mu\npatrí. Všetko je medzi nimi v poriadku, žijú rodinne, vychovávajú spoločne jej tri deti, predtým vychovávali\nspoločne aj jeho dcéru, počas väzby žila iba so svojimi synmi, dcéra žalobcu s nimi už nežila a nežije\nani teraz. Jej deti ho volajú oco a rozumejú si. Musela chodiť do roboty, na brigády, starať sa o rodinu\na ešte aj psychicky držať žalobcu. Musela predať auto aj televízor, pretože nemali dostatok finančných\nprostriedkov, pomáhali jej aj rodičia, zadlžili sa, v škole sa deťom vysmievali, najmladší začal nosiť zlé\nznámky a nechcel chodiť do školy. Keďže nie sú manželia, mohla zostať bývať aj s deťmi v byte, ale\nmusela to platiť, riešila to u žalobcu v práci. Žalobcovi v tom čase písali v práci neplatené voľno. Vzťahy\nso susedmi sa zmenili, hľadeli na neho ako na tyrana, v práci musel zmeniť pracovisko, kolegovia s ním\nnechceli pracovať na smene. Po prepustení z väzby za ním chodila k jej rodičom do Nemeckej, každý\ndeň minimálne na nejakú hodinu. Žalobca je ešte poprechládzaný, berie lieky, je na tom psychicky zle,\nniekedy sa v noci budí, zdá sa jej, že aj s plačom, predtým mal iba bežné ochorenia. Počas väzby so\nžalobcom komunikovala, dobíjala mu kredit, bál sa o seba aj o nich. Ich rodinný život je teraz v poriadku.\nČo sa týka okolia, sú tam nejaké telefonáty, niekto volal, že žalobca niečo robí\na je opitý, prišli\naj policajti a bolo zistené, že všetko bolo v poriadku. Nespomínala si, žeby vedela o iných trestných\nstíhaniach žalobcu.\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola\nspôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci\na)nezákonným rozhodnutím,\nb) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nd) nesprávnym úradným postupom\n15. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l),\nu ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti\nverejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na\nviacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.\n16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\n17. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené\npre nezákonnosť príslušným\norgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa\nodseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný\n\nprostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné\nosobitného zreteľa.\n18. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) a c) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej\nrozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak\nb) bol oslobodený spod obžaloby alebo\nc) vec bola postúpená inému orgánu.\n19. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4\na 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť\npríslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.\n20. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok\nna náhradu\nškody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný\norgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti\nna súde. Pri uplatnení nároku na\nsúde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n22. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia\npráva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2\nsa určuje s prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n24. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku\n2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi\npodľa osobitného predpisu.\n25. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením OR PZ\nv Brezne\nČVS: ORP-270/1-VYS-BR-2022 zo dňa 21. 09. 2022 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením OR PZ\nv Brezne ČVS: ORP-270/1-VYS-BR-2022 zo dňa 22. 09. 2022 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre\nzločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom\nna § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že \"od presne nezisteného dňa mesiaca\nseptember 2019 do dňa 19. 09. 2022 v Podbrezovej - C., na adrese F. L. XX, spôsoboval pravidelne\nkaždý mesiac vždy po výplate pod vplyvom alkoholu fyzické a psychické utrpenie malol. K. B., nar.\nXX. XX. XXXX, trvale bytom C. - D. L. XXX/XX, prechodne bytom C. - C., F. L. XX tým, že ju kopal do\nrôznych častí tela, udieral ju po tele, ťahal ju za vlasy, bil po tvári, bol na ňu agresívny, obmedzoval ju,\nbral jej telefón, zakazoval jej kamarátov, zakazoval jej chodiť von, bil ju päsťami, škrtil ju tak, že ju chytil\nza krk a zdvihol ju do vzduchu a potom ju odhodil od seba napr. na posteľ, vulgárne jej nadával, kde dňa\nXX. XX. XXXX jej vybil časť predného zubu, škrtil ju, buchol jej hlavu o stenu, zároveň pravidelne každý\nmesiac vždy po výplate pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické a psychické utrpenie ďalším osobám,\n\nktoré s nim žili v spoločnej domácnosti, a to malol. M., nar. XX. XX. XXXX, N., nar. XX. XX. XXXX a O.,\nnar. XX. XX. XXXX, všetci zhodne trvale bytom F. L. XXX/XX, P., v súčasnej dobe bytom ako obvinený\ntým, že ich bil, kopal do rôznych častí tela, udieral ich do tela, ťahal ich za vlasy a vulgárne im nadával.\"\n26. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky\nOkresnej prokuratúry Brezno č. 2Pv 245/22/6603-27 zo dňa 04. 11. 2022 zamietnutá ako nedôvodná.\nUznesením Okresného súdu Brezno č.k. 0Tp/129/2022-143\nzo dňa 23. 09. 2022 bol žalobca\nvzatý do väzby, pričom väzba mu začala plynúť dňom\n21. 09. 2022. Proti tomuto uzneseniu podal\nžalobca sťažnosť a tá bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/30/2022 zo dňa\n07. 10. 2022 zamietnutá. Žiadosťou\nzo dňa 23. 02. 2023 požiadal žalobca o prepustenie z väzby a\nuznesením Okresného súdu Brezno č.k. 0Tp/129/2022-243 zo dňa 13. 03. 2023 bol žalobca prepustený\nz väzby\nna slobodu s tým, že táto bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka\nOkresného súdu Brezno nad správaním žalobcu a boli mu uložené zákazy: úmyselne sa priblížiť k\npoškodenej malol. dcére na vzdialenosť kratšiu ako 5 m, kontaktovať ju v akejkoľvek forme vrátane\nkontaktovania prostriedkami elektronickej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, zdržiavať sa v\nmieste prechodného pobytu na adrese E. - C., F. XX a požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové\nlátky, v tejto súvislosti sa porobiť dychovej skúške na alkohol na výzvu príslušníkov polície.\n27. Dňa 18. 04. 2023 bola na Okresnom súde Brezno podaná obžaloba a rozsudkom okresného súdu\nč.k. 3T/32/2023-1000 zo dňa 21. 09. 2023 bol žalobca pre skutok, že\n\"od presne nezisteného dňa\nmesiaca september 2019 do dňa 19. 09. 2022 v Podbrezovej - C. v jednoizbovom byte na adrese F.\nL. XX, spôsoboval pravidelne každý mesiac vždy po výplate pod vplyvom alkoholu, fyzické a psychické\nutrpenie maloletej B.. B. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. - D. L. XXX/XX, prechodne bytom C. C., F. L. XX tým, že ju kopal do rôznych častí tela, udieral ju\npo tele, ťahal ju za vlasy, bil po\ntvári, bol na ňu agresívny, obmedzoval ju, bral jej telefón, zakazoval jej kamarátov, zakazoval jej chodiť\nvon, bil ju päsťami, škrtil ju tak, že ju chytil\nza krk a zdvihol ju do vzduchu a potom ju odhodil od\nseba, napr. na posteľ, vulgárne jej nadával, dňa XX. XX. XXXX ju škrtil, buchol jej hlavu o stenu,\nvyhrážal sa jej, zároveň pravidelne každý mesiac, vždy po výplate pod vplyvom alkoholu spôsoboval\nfyzické\na psychické utrpenie ďalším osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a to\nmaloletým M. H. nar. XX. XX. XXXX a N. H. nar. XX. XX. XXXX a O. H. nar. XX. XX. XXXX, všetci zhodne\ntrvale bytom F. P. C. L. XXX/XX, P., v súčasnej dobe bytom F. L. XX, E. tým, že ich bil, dával facky,\nkopal do rôznych častí tela, udieral ich po tele, ťahal ich za vlasy a vulgárne im nadával\", spod obžaloby\noslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, čo súd odôvodnil tým,\nže obžaloba pri odôvodňovaní viny obžalovaného (žalobcu) vychádzala hlavne z výpovede svedkyne\n- poškodenej malol. B. B., dcéry žalobcu. Zo strany obžaloby v tomto smere neboli produkované na\npreukázanie viny žalobcu žiadne priame dôkazy, obžaloba poukazovala hlavne na nepriame dôkazy, a\nto výpovede svedkov, ktorí vypovedali o jeho správaní len na základe reprodukcie zo strany maloletej\nalebo na základe jeho správania voči ich osobám, ale neboli priamymi svedkami toho, ako sa mal\nsprávať voči maloletým deťom. Výpoveď maloletej poškodenej bola spochybnená hlavne znaleckými\nposudkami aj ďalšími výpoveďami svedkov, ktorí boli v styku s maloletou a nepopisovali, že by sa\nstretli s nejakými fyzickými zraneniami, ktoré mala mať maloletá poškodená počas spolužitia\nso\nžalobcom. Maloletá poškodená bolo dievča, ktoré malo 14 rokov, žalobca ako otec bol zodpovedný za\njej vývoj, za jej správanie, preto skutočnosť, že jej kontroloval mobil, nedovolil stretávať sa v jej veku s\nchlapcami, nemožno posudzovať ako prejavy nejakého týrania. Znalkyňa z odvetvia psychológia uviedla,\nže zlomový okamih konfliktov medzi ním a dcérou nastal v období, keď maloletá bola v citlivom veku,\npresťahovala sa\ndo jednoizbového bytu s ďalšími tromi chlapcami, ktorí jej boli cudzí a v\nspoločnej domácnosti žila aj družka žalobcu, ktorá bola pre neho tiež dôležitá. Maloletá poškodená preto\nnebola stredobodom pozornosti. Pri disharmonickej osobnosti maloletej a povahových vlastnostiach\nžalobcu dochádzalo ku konfliktom medzi nimi. Žalobca neriešil niektoré problémy vo výchove tak, ako\nmal, ale ako vedel a maloletá, vzhľadom na svoj vek a situáciu, v ktorej žila, toto pociťovala zle. Mohla\npociťovať, že ju žalobca nemá rád, že má radšej svoju novú rodinu, čo taktiež spochybňuje vierohodnosť\nvýpovedí maloletej o násilnom\na agresívnom konaní žalobu v takom rozsahu, ako ho popisuje\nobžaloba. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne tvrdiť, že sa žalobca dopustil skutku,\nktorý mu kladie za vinu obžaloba, teda že v období od septembra 2019 až do 19. 09. 2022 spôsoboval\nmaloletej dcére aj maloletým deťom Daxnerovým fyzické a psychické utrpenie tým, že by ich pravidelne\naspoň raz do mesiaca pod vplyvom alkoholu kopal do rôznych častí tela, udieral po tele, ťahal ich za\nvlasy, bil ich po tvári, bol na nich agresívny. Čo sa týka skutočnosti, že bral dcére telefón, zakazoval\njej kamarátov, chodiť von, tak súd túto časť skutku nepovažoval za konanie, ktoré by vykazovalo znaky\n\ntýrania, ale skôr za prejav zle zvládnutého výchovného riešenia problémov, ktoré nastali. Súd považoval\nza preukázanú jedine skutočnosť, že dňa XX. XX. XXXX po slovnej hádke, žalobca dal dcére facku\nstrednej intenzity, čo potvrdil aj on sám a jeho družka. Taktiež v konaní bolo preukázané, že poškodená\nmaloletá prišla dňa XX. XX. XXXX do školy, pričom mala odrazené z predného zuba, mala opuchnutý\nnos a ružový sekrét z nosa a znalec uviedol, že predmetné zranenia boli zistené len na základe lekárskej\nsprávy z urgentného príjmu, ktorý poškodená navštívila dňa XX. XX. XXXX. Ako najpravdepodobnejšiu\nverziu vzniku zranení uviedol, že poškodená dostala facku strednej intenzity pri otvorených ústach,\nkde dolné zuboradie úderom do sánky narazilo o horné zuboradie, pričom postavenie zuboradí bolo\nv momente úrazu s porušenou oklúziou a vzájomným neanatomickým nárazom dolných a horných\nrezákov došlo k zlomenine zuba. Súd preto došiel k záveru, že práve v dôsledku facky žalobcu došlo\nk predmetným zraneniam poškodenej, keď nebolo preukázané, žeby táto bola napadnutá nejakou inou\nosobou, prípadne že by utrpela nejaký úraz. Keďže obvyklá doba liečby takýchto zranení je do 7 dní\nbez PN, žalobca svojím konaním mohol naplniť len skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď spôsobil poškodenej len drobné ublíženie\nna zdraví, preto podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil vec žalobcu uznesením č.k. BR-3T/32/2023-1020\nzo dňa 21. 09. 2023 pre skutok, že \"dňa XX. XX. XXXX dal poškodenej malol. dcére facku pri otvorených\nústach, v dôsledku čoho u nej došlo k pomliaždeniu tváre, nosa, sánky a odbitiu predného horného zuba\"\nna Okresný úrad Brezno, aby tento skutok prejednal ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozsudok aj uznesenie okresného\nsúdu nadobudli právoplatnosť dňa 16. 11. 2023, keď Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.\nzn. 4To/120/2023 vzal na vedomie späťvzatie odvolania prokurátora proti rozsudku a uznesením č.k.\n4To/121/2023 vzal na vedomie späťvzatie sťažnosti prokurátora.\n28. Podaním zo dňa 29. 02. 2024 požiadal žalobca žalovanú v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Odôvodnil\nto tým, že uznesením ČVS: ORP-270/1-VYS-BR-2022 zo dňa 21. 09. 2022 bolo začaté trestné stíhanie\na následne uznesením ČVS: ORP-270/1-VYS-BR-2022 zo dňa 22. 09. 2022 vznesené obvinenie za\nzločin týrania blízkej osoby\na zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.\nd) Tr. zák. Proti uzneseniu\no vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátorka\nako nedôvodnú zamietla\na uznesením č.k. 0Tp/129/2022-143 zo dňa 23. 09. 2022 bol žalobca\nvzatý do väzby. Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť proti väzbe uznesením sp. zn. 3Tpo/30/2022\nzo dňa\n07. 10. 2022 ako nedôvodnú zamietol. Uznesením č. k. 0Tp/129/2022-243 zo dňa\n13. 03. 2023 bolo rozhodnuté o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad\nsprávaním žalobcu a jeho prepustení z väzby na slobodu za súčasného uloženia zákazov. Rozsudkom\nč.k. BR-3T/32/2023-1000 zo dňa 21. 09. 2023 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo\ndokázané, že sa stal skutok pre ktorý je žalobca stíhaný. Zároveň ohľadom skutku, že \"dňa XX. XX. XXXX\ndal poškodenej facku pri otvorených ústach, v dôsledku čoho u nej došlo k pomliaždeniu tváre, nosa,\nsánky a odbitiu predného horného rezáka\" bolo uznesením č.k. BR-3T/32/2023-1020 zo dňa 21. 09.\n2023 rozhodnuté\no postúpení veci na Okresný úrad Brezno na prejednanie ako priestupok proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. Prokurátor vzal opravné prostriedky\nvoči rozsudku aj uzneseniu späť, čo zobral odvolací súd uzneseniami na vedomie. Škoda bola žalobcovi\nspôsobená uznesením o vznesení obvinenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť\nv spojení s\nuznesením o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu, obžalobou, uznesením o vzatí do väzby. V dôsledku\ntrestného stíhania žalobca utrpel stratu na zárobku, došlo k podstatnému zhoršeniu jeho celkového\npostavenia v spoločnosti, pretože utrpela jeho povesť v mieste bydliska, v rodine a v zamestnaní, kde\npre osočovanie v pracovnom kolektíve po návrate\ndo zamestnania po prepustení z väzby na slobodu\nmusel požiadať o preradenie na iné pracovisko, zároveň došlo k ujme na jeho občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti. Postup orgánov štátu, reprezentovaných predovšetkým orgánmi činnými v trestnom konaní,\nzasiahol do jeho osobnostných práv, do jeho súkromného a rodinného života, zamestnania a zanechal\nnepriaznivé následky na jeho psychickom zdraví. Žiadal náhradu majetkovej škody titulom ušlého zisku\nv podobe straty na zárobku za obdobie od 21. 09. 2022, kedy došlo\nk obmedzeniu jeho\nosobnej slobody, do 01. 04. 2023, kedy opäť nastúpil do zamestnania vo výške jeho priemernej hrubej\nmzdy za obdobie predchádzajúcich 6 mesiacov (marec až august 2022), spolu vo výške 7 845,17 Eur.\nVzhľadom na takmer 6 mesiacov trvajúce väzobné trestné stíhanie, spôsobené následky a vzniknutú\npsychickú ujmu nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie len konštatovanie porušenia práva\nnezákonným rozhodnutím, preto žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom nezákonnej\nväzby trvajúcej od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023 v celkovej výške 10 000,-Eur, celkom sa domáhal\nnáhrady škody vo výške 17 845,17 Eur.\n\n29. Žalovaná vo svojej odpovedi zo dňa 31. 07. 2024, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 01.\n08. 2024 oznámila žalobcovi, že jeho nárok nebude uspokojený. Zákonným predpokladom vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného\nrozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím za\nsplnenia podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a využitia riadneho opravného prostriedku.\nPokiaľ ide o ušlý zisk, žiadosť neobsahuje presný údaj, resp. údaje o ďalších nákladoch, ktoré je\npri výpočte ušlého zisku potrebné zohľadniť a ovplyvňujúce jeho výšku, ako napr. náklady na cestu\ndo zamestnania, stravu, náklady na domácnosť a pod. V prípadoch, ak samotné konštatovanie\nporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom uhrádza sa aj nemajetková ujma, ktorej výška v\npeniazoch je ovplyvnená osobou poškodeného, jeho doterajším životom a prostredím, v ktorom žije a\npracuje závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k nej došlo, závažnosťou následkov v\nsúkromnom a spoločenskom živote. Žiadosť ani jej prílohy spoľahlivo a bez pochybností nepreukazujú\npresné vyčíslenie tohto uplatneného nároku v závislosti na závažnosti následkov, ktoré žalobca utrpel v\noblastiach života, ako je uvedené vyššie. Priznanie nároku a jeho výšku v jednotlivých oblastiach života\nzakladá spoľahlivé preukázanie konkrétnych negatívnych následkov, všeobecné tvrdenia bez doloženia\npotrebných dôkazov je nepostačujúce a nepreukazuje, že žalobca splnil podmienky na priznanie nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy.\n30. Podľa potvrdenia o príjme, ktoré vystavila spol. Železiarne Podbrezová, a.s. bola\nza mesiac\n1/2022 hrubá mzda žalobcu 1 168,52 Eur, čistá mzda 930,60 Eur, za mesiac 2/2022 hrubá mzda 1\n211,27 Eur, čistá mzda 960,40 Eur, za mesiac 3/2022 hrubá mzda 1 378,68 Eur, čistá mzda 1 028,60 Eur,\nmesiac 4/2022 hrubá mzda vo výške 1 185,60 Eur, čistá mzda 942,51 Eur, za mesiac 5/2022 hrubá mzda\n1 421,49 Eur, čistá mzda 1 106,92 Eur, za mesiac 6/2022 hrubá mzda 1 289,77 Eur, čistá mzda 1 015,11\nEur, za mesiac 7/2022 hrubá mzda 1 328,30 Eur, čistá mzda 1 068,37 Eur, za mesiac 8/2022 hrubá\nmzda 1 241,33 Eur, čistá mzda 1 007,75 Eur a za mesiac 9/2022 hrubá mzda 1 095,-Eur, čistá mzda\n905,74 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je žalobca zamestnaný v spol. Železiarne Podbrezová,\na.s. nepretržite od 01. 06. 2016 a v mesiaci 09/2022 mal vymeriavací základ 1 095,-Eur\na 15,42 Eur,\nv mesiacoch 10/2022 až 02/2023 nemal evidovaný žiadny príjem a v mesiaci 03/2023 mal evidovaný\nvymeriavací základ 795,-Eur.\n31. Sporové strany musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa\nhmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom\nsporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu,\nktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej\nlegitimácie na strane žalovaného.\nV danom prípade je daná pasívna legitimácia Slovenskej republiky.\nPosúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska\npredmetu sporu. Teda označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu\nsvojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou\nštátu nesúvisí. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný\nštátny orgán, ktorý bude za štát konať. Žalovaná je pasívne legitimovaným subjektom v zmysle § 4\nods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. ako orgán, u ktorého bola podaná žiadosť o prerokovanie\nnároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov\nverejnej moci. Slovenská republika zodpovedá za ujmu žalobcu v zastúpení ústredných orgánov štátnej\nsprávy. Samotné trestné stíhanie voči žalobcovi viedli viaceré orgány štátu, prostredníctvom ktorých sa\nvykonáva štátna moc.\nPokiaľ žalovaná uviedla, že ak žalobca považuje za nezákonné rozhodnutie\naj uznesenie\no vzatí do väzby, príslušným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré mal\nžalovať, tak je nepochybné, že Generálna prokuratúra SR prerokovala nárok žalobcu uplatnený dňa 29.\n02. 2024 postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde samotná žalovaná\nza titul nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy považovala uznesenie o vznesení obvinenia aj uznesenie o\nvzatí do väzby. Ak žiadosť o prerokovanie nároku už vtedy nepostúpila MS SR ako orgánu príslušnému,\nzaložila si týmto konaním svoju legitimáciu aj v prípadnom budúcom súdnom spore (§ 15 ods. 4 zákona\nč. 514/2003 Z.z.). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zodpovednostným subjektom podľa zákona\n514/2003 Z.z. je vždy štát, bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán koná v jeho mene.\n\n32. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je\nexistencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako\nmajetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným\nrozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich\nproti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto\nzodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Jedným z predpokladov tejto\nzodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť\nrozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť\nštátu, ktorý sa jej nemôže zbaviť. Neposudzuje sa správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či\npri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania\nvedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.\n33. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca bol spod\nobžaloby oslobodený resp. časť skutku bol postúpená na prejednanie inému orgánu. Je v tomto\nprípade potrebné brať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už neprichádza\ndo\núvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože z hľadiska\ntrestného konania by to bolo bezpredmetné. Žalobca, ktorý bol spod obžaloby oslobodený nesie\nmateriálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné na neho\nhľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť k záveru, že\nrovnaký význam resp. dôsledky ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho\nnezákonnosť má aj oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor zastáva aj súdna prax a judikatúra. Štát\nzodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným\nodsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010).\nZákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia\nobžalovaného spod obžaloby, judikatúra však v tomto prípade dospela k záveru, že ide o špecifický\nprípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom\ntreba vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a teda z úpravy zodpovednosti za škodu\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím.\n34. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť iba vtedy, ak bola osoba\noslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je\ntrestným činom. Účelu a zmyslu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia,\npodľa ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a\nvznesení obvinenia má tiež rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil\npredpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, teda že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,\nsa nestal, nie je trestným činom resp. že skutok nespáchal obvinený. Správnosti vyššie podaného\nvýkladu nasvedčuje aj znenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. vypočítavajúce prípady, kedy nevznikne\nprávo\nna náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo väzbe.\nOčividným zmyslom väčšiny ustanovení obsiahnutých v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je vylúčiť\nvznik práva na náhradu škody v prípadoch oslobodenia spod obžaloby alebo zastavenia trestného\nstíhania z takých dôvodov, ktoré nedokladajú, že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného\nako trestný čin nedopustil (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/167/2016).\n35. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 540/2016 okrem iného konštatoval, že\nz hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného\nnezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Taktiež\nuviedol, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich\norgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp.\npostupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní\nvyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné\nstíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku alebo bolo trestné stíhanie\nzastavené, pretože sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, uznesenie, ktorým\nbolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy\nza\nnezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.\n36. Ako nezákonné žalobca uviedol aj uznesenie o vzatí do väzby. Väzba je prostriedkom na\nzabezpečenie obvineného na účely trestného konania zo zákonom určených dôvodov (§ 71 Tr. por.).\nÚstavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 273/2021 uviedol, že zmyslom a účelom zákona č. 514/2003\n\nZ.z. je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy\nalebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v\nktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo\nneskôr posúdené ako nezákonné. Špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\norgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je aj nárok fyzickej osoby,\nktorá bola vzatá do väzby, ak bolo proti nej trestné stíhanie zastavené, bola oslobodená spod obžaloby\nalebo vec bola postúpená inému orgánu. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej\nrozhodnutím o väzbe sú v zákone č. 514/2003 Z.z. vymedzené pozitívne (§ 8 ods. 5) aj negatívne\n(§ 8 ods. 6). Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy je\nnaplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. že voči\nosobe, ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená\nalebo vec bola postúpená inému orgánu. Kumulatívnou podmienkou je súčasné nenaplnenie žiadneho\nz negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa § 8 ods. 6. Ústavný\npohľad na otázku zavinenia väzby vychádza z toho, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom\nkonaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, ale štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto\norgánov, ak sa ukážu ich predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť občan povinný sa takýmto\núkonom podrobiť, musí v podmienkach materiálneho právneho štátu existovať garancia, že dostane,\nak sa preukáže, že trestnú činnosť nespáchal, respektíve sa mu nedokáže, že trestný čin spáchal,\nodškodnenie za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu neoprávnene podrobený.\n37. Zákon č. 514/2003 Z.z. je tak s ohľadom na rozhodnutie o väzbe jednoznačný v tom, že zásadne\nstanovuje, že osoba má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla rozhodnutím\no väzbe, ak bola\noslobodená spod obžaloby, trestné stíhanie bolo voči nej zastavené alebo trestná vec bola postúpená\ninému orgánu. Na priznanie nároku na náhradu škody je v takomto prípade potrebné kumulatívne\nsplnenie zákonom stanovených podmienok, a to, že osoba bola zobratá do väzby, resp. bola vo výkone\nväzby, práve z tohto dôvodu jej vznikla škoda\na následne bola spod obžaloby v trestnom konaní\noslobodená, trestné stíhanie bolo voči nej zastavené alebo trestná vec bola postúpená inému orgánu.\nPriznanie nároku na náhradu škody v prípade rozhodnutia o väzbe nevyžaduje, aby bolo toto rozhodnutie\no vzatí do väzby zrušené pre jeho nezákonnosť. Rozhodujúcim pre posúdenie opodstatnenosti väzby je\nlen neskorší výsledok trestného konania. Základnou podmienkou priznania nároku na náhradu škody je\ntaký výsledok trestného konania, pri ktorom nedošlo k právoplatnému odsúdeniu osoby, ktorá bola vo\nväzbe, teda k vysloveniu jej viny za skutok, v súvislosti s ktorým bola vzatá do väzby.\n38. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/86/2022 poukázal na článok 5 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod\nobžaloby sa väzba stáva z hľadiska vnútroštátnej úpravy nezákonnou, a tým zakladá zodpovednosť\nštátu za škodu spôsobenú oslobodenému obvinenému vykonanou väzbou a v rozhodnutí sp. zn.\n4Cdo/257/2019 konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má v súlade s\n§ 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol (okrem iného) oslobodený\nspod obžaloby. Z uvedenej dikcie zákona možno vyvodiť, že nárok žalobcu podľa § 17 ods. 2 až 4\nzákona č. 514/2003 Z.z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou väzobného trestného stíhania\na rozsudku, ktorým bola osoba pozbavená osobnej slobody následne oslobodená spod obžaloby.\nPreto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch v\nkonkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej skutočnosti a nárokov z\nnej vyplývajúcich (väzobného stíhania, oslobodzujúceho rozsudku a ich príčinnú súvislosť so vznikom\nnemajetkovej ujmy vzniknutej obmedzením na osobnej slobode jednotlivca). Záver, že ujma za výkon\nväzby sa predpokladá je výsledkom vývoja judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/125/2019,\nsp. zn. 7Cdo/24/2020).\n39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemal súd dôvod odkloniť sa\nod ustálenej\nrozhodovacej praxe, pretože v tomto konkrétnom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby z dôvodu,\nže skutok nie je trestným činom a v časti bol skutok postúpený\nna prejednanie ako priestupok.\nPreto sa uznesenie OR PZ v Brezne ČVS: ORP-270/1-VYS-BR-2022 zo dňa 22. 09. 2022 o vznesení\nobvinenia žalobcovi, proti ktorému tento podal sťažnosť a táto bola uznesením prokurátorky Okresnej\nprokuratúry Brezno č. 2Pv 245/22/6603-27 zo dňa 04. 11. 2022 zamietnutá, ako aj uznesenie Okresného\nsúdu Brezno č.k. 0Tp/129/2022-143 zo dňa 23. 09. 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/30/2022 zo dňa 07. 10. 2022, ktorým bol žalobca vzatý do väzby považujú\n\nza nezákonné a žalobcovi nimi bola spôsobená škoda. Súd sa zaoberal aj splnením podmienky, a\nto podania opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, čo považoval za preukázané, keď\nžalobca podal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia aj voči uzneseniu o vzatí do väzby. Súd\nnezistil ani existenciu negatívnych podmienok vylučujúcich vznik nároku na náhradu škody, ktorých\nexistencia nebola v spore tvrdená a ani preukázaná (§ 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.).\n40. Trestné stíhanie osoby obvinenej z trestného činu síce môže prebiehať bez potreby väzobného\nstíhania, ale pre väzbu je nevyhnutné, aby bola osoba, ktorá je vzatá do väzby\nz trestnej činnosti\nobvinená. Uplatňovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným obvinením a nedôvodnou\nväzbou je bežným javom, ku ktorému dochádza práve z dôvodu, že nebyť nezákonného trestného\nstíhania osoby, táto by sa nemusela podrobiť ani väzbe ako procesnému opatreniu, ktoré predstavuje\nnajzávažnejší zásah do osobnej slobody obvinenej osoby. Trestné stíhanie sa ukázalo ako nedôvodné,\na teda nedôvodná bola samotná väzba ako prostriedok vedúci k vyšetreniu trestnej činnosti. Bolo potom\npotrebné vychádzať z toho, že nebyť samotného trestného stíhania (vznesenia obvinenia) nebol by\nžalobca podrobený povinnosti znášať jednotlivé procesné úkony vrátane výkonu samotnej väzby a\nnevznikla by mu tým ani škoda.\n41. Súd s poukazom na vyššie uvedené vychádzal zo skutočnosti, že boli splnené predpoklady vzniku\nzodpovednosti, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vykonanie väzby a oslobodenie spod obžaloby\nresp. postúpenie v časti skutku inému orgánu. Bol preukázaný vznik a príčinná súvislosť medzi nimi a\nušlým ziskom resp. nemajetkovou ujmou za väzbu. Trestné stíhanie sa ukázalo ako nedôvodné, teda\nnedôvodná bola samotná väzba ako prostriedok vedúci k vyšetreniu trestnej činnosti a skutočnosť, že\nv čase začatia trestného stíhania sa väzba javila ako dôvodná, nemení nič na tom, že v konečnom\ndôsledku došlo k oslobodeniu spod obžaloby resp. postúpeniu veci inému orgánu.\n42. Súd potom posúdil uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá spočívala v ušlom zisku strate na zárobku a dospel k záveru, že tento nárok je sčasti dôvodný.\n43. Žalobca si uplatnil náhradu spočívajúcu v ušlom zisku - strate na zárobku. V konaní nebolo sporné,\nže sa žalobca od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023 nachádzal vo väzbe ani to, že žalobca bol v tom čase\nzamestnaný v spol. Železiarne Podbrezová, a.s. Uviedol, že si uplatňuje škodu do 01. 04. 2023, kedy\nopäť nastúpil do zamestnania, a to vo výške šesťnásobku jeho priemernej hrubej mesačnej mzdy za\nobdobie 6 mesiacov predchádzajúcich jeho vzatiu do väzby a uplatnil si ju za obdobie október 2022 až\nmarec 2023 spolu vo výške 7 845,17 Eur.\n44. Pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody z titulu ušlého zisku súd vychádzal z uznesenia\nNS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008, v zmysle záverov ktorého, \"ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku\npoškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).\nNestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri\npravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený\ndôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu\n(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne\ndôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem\npoškodený prišiel.\"\n45. V prípade, ak bol zamestnanec vzatý do väzby, nemá právo na ospravedlnenie neprítomnosti v\npráci, pretože výkon väzby sa v Zákonníku práce neoznačuje ako prekážka v práci. Zamestnávateľ však\nmôže zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy v zmysle\n§ 141 ods. 3 Zákonníka práce. Družka žalobcu\nna pojednávaní uviedla, že v práci to bola ona\nvybavovať a žalobca mal v tom čase evidované neplatené voľno, čo tvrdil aj žalobca v trestnom konaní,\npreto súd vychádzal z tejto skutočnosti, keď aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal preukázané, že\nmu v mesiacoch 10/2022 až 02/2023 nebol vyplácaný žiadny príjem. Žalobca pracuje v železiarňach,\nkde sa pracuje na zmeny, teda aj v noci, cez víkendy a cez sviatky, preto súd pri určovaní výšky\nnáhrady potom primerane vychádzal z určenia priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa\n§ 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktorý zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na\nvýplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.\nRozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný\nzárobok. Súd, aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu vychádzal z čistého a nie\n\nhrubého príjmu žalobcu, keď žalobcov očakávaný prínos v danom období by predstavoval jeho čistý a\nnie hrubý príjem\n(z ktorého sa odpočítavajú odvody, daň príp. iné zrážky).\n46. Z doloženého potvrdenia o príjme mal súd za preukázané, že priemerná hrubá mesačná mzda\nžalobcu za kalendárny štvrťrok, ktorý predchádzal obdobiu, keď bol žalobca vzatý\ndo väzby\n(04/2022, 05/2022, 06/2022) predstavovala sumu 1 298,95 Eur a priemerný čistý mesačný príjem za\ndané obdobie sumu 1 021,51 Eur. Predpokladaný čistý zárobok žalobcu (po odpočítaní odvodov a dane)\nza normálneho chodu, obvyklého výkonu jeho pracovných povinností by teda predstavoval sumu 1\n021,51 Eur. Žalobca uviedol, že si uplatňuje náhradu za mesiace október 2022 až marec 2023 spolu\nvo výške 7 845,17 Eur, pričom vychádzal z hrubej mzdy. Skutočný ušlý zisk žalobcu však predstavuje\niba jeho čistý a nie hrubý príjem. Súd preto priznal žalobcovi náhradu za mesiace 10/2022 až 02/2023,\nza každý mesiac\nvo výške 1 021,51 Eur, spolu vo výške 5 107,55 Eur. Pokiaľ ide o náhradu\nza mesiac marec 2023, z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v danom mesiaci už bol žalobcovi\nvyplácaný príjem od jeho zamestnávateľa (vymeriavací základ, teda hrubá mzda bola\nvo výške\n795,-Eur), ale žalobca nepredložil žiadny doklad, aký bol jeho čistý príjem v danom mesiaci. Súd nie je\npovinný robiť prepočet za žalobcu, ktorý v konaní nesie dôkazné bremeno a v tomto prípade by to ani\nnebolo úplne možné vzhľadom na to, že žalobca pracuje v železiarňach, kde sa pracuje na zmeny, teda\naj v noci, cez víkendy a cez sviatky. Preto súd žalobcovi náhradu za mesiac 03/2023 nepriznal a priznal\nmu náhradu škody spočívajúcu v náhrade ušlého zárobku vo výške 5 107,55 Eur. V prevyšujúcej časti\nžalobu ohľadom tohto nároku zamietol.\n47. V konaní bola zo strany žalobcu pôvodne uplatnená v žalobe aj nemajetková ujma\nvo výške\n10 000,-Eur, ktorú žalobca odôvodnil tým, že si ju uplatňuje z dôvodu nezákonného trestného stíhania\na nezákonnej väzby. V replike uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za každý\ndeň trvania nezákonnej väzby (od 21. 09. 2022 do 13. 03. 2023) spolu 174 dní, vo výške 40,-Eur za\nkaždý deň, spolu vo výške 6 960,-Eur a za nezákonné trestné stíhanie (od 22. 09. 2022 do 05. 12. 2023)\nspolu 440 dní, vo výške 400,-Eur za každý mesiac, spolu 5 600,-Eur, teda si uplatňuje nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v celkovej výške 12 560,-Eur. Uznesením č.k. 5C/70/2024-177 zo dňa 26. 09. 2025\nsúd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20 405,17 Eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20 405,17 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia,\nto všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalobcovi sa priznáva nárok na\nnáhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n48. Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, čo znamená primerané,\ns ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, účinné vyváženie a zmiernenie\nnepriaznivého následku neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá\nporušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova nedá odškodniť a jej rozsah nie je\nmožné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. V\nprípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj\nnemajetková ujma\nv peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Nemajetková ujma\npredstavuje zásah do inej než majetkovej sféry človeka, ktorý sa premieta do psychickej sféry osoby a\njej postavenia\nv spoločnosti. Ide o ujmu, ktorá sa nepremieta do fyzickej integrity poškodeného ani\ndo jeho majetkovej sféry, a preto je potrebné ju odlišovať od majetkovej ujmy, ako aj ujmy na zdraví s\nmajetkovými dôsledkami. Kritériá na určenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nurčuje (nie taxatívne) § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa\nurčuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život\na prostredie, v ktorom žije\na pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých\nk nej došlo; závažnosť následkov,\nktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote\na v spoločenskom uplatnení. Zároveň je jej\nhorná hranica limitovaná, keď nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným\nnásilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.\n49. Je na uvážení súdu, aby v každom jednotlivom prípade, pri prihliadnutí na individuálne skutkové\nokolnosti, stanovil adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy s prihliadnutím najmä\nna celkovú dĺžku\nobmedzenia osobnej slobody, následky v osobnej sfére poškodenej osoby, príčinnú súvislosť a je\ndôležité, aby výška odškodnenia odrážala všeobecné zdieľané predstavy o spravodlivosti. Zároveň\nje potrebné posudzovať aj ďalšie právne predpisy upravujúce obdobnú problematiku napr. § 12\nzákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, podľa ktorého ak bola trestným činom spôsobená\nsmrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku\n\nminimálnej mzdy. V prípade žalobcu táto hranica predstavuje sumu 32 300,-Eur (minimálna mesačná\nmzda za rok 2022, kedy došlo k vzatiu do väzby, bola vo výške 646,-Eur), pričom táto sa má\nposkytovať\npri najzávažnejších následkoch. Priznanie nemajetkovej ujmy vo výške vyššej ako výška\ntohto odškodnenia, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo\n19/2018 dospel k záveru, že všeobecný súd je povinný určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej\nujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského\nprávneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva. Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných\nčinov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP. V\nrozhodnutí sp.zn. 5Cdo/123/2023 bolo poukázané na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,\npodľa ktorej náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej\nujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo), pri určovaní výšky náhrady ujmy\ntreba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napríklad Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v.\nSpojené kráľovstvo), výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú\nvnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napríklad Público Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko) a pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných\npráv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je\npriznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala\nbez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za\ntelesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). Súd poukazuje aj na nález\nÚS SR sp. zn. III. ÚS 754/2016, kde ústavný súd uviedol: \"Ústavný súd je tohto názoru, že stanoviť\npresnou sumou výšku náhrady nemajetkovej ujmy za deň či mesiac trvania väzby alebo trestného\nstíhania vopred, pre všetky prípady, nie je možné, pretože primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nmusí zohľadňovať vždy osobitné okolnosti prípadu, ktorých rozmanitosť nemožno vopred postihnúť.\nRovnako tak, nie je možné ani mechanicky prevziať závery rozhodovacej praxe súdov iných štátov či\nESĽP, a to najmä s ohľadom na odlišnosť životnej úrovne v jednotlivých štátoch, ktorá rovnako tak\nmusí byť zohľadnená, pokiaľ priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy má zodpovedať predstavám\nspravodlivosti a slušnosti v danom čase a na danom mieste. Ani to však neznamená, že takúto\nrozhodovaciu prax týchto orgánov by nebolo na mieste nezohľadniť.\" Podľa nálezu ÚS SR sp. zn.\nII. ÚS 288/2017, \"pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zohľadňovať svoju\nvlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako a mal by existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej\nnáhrady.\" Súd prihliadol aj\nna rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2357/2010\nuverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod R 52/2012 a v ňom uvedenú širokú\nkomparáciu rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a súdov iných európskych štátov,\npričom tento dospel k záveru, že adekvátna náhrada je 20,-Eur až 60,-Eur za deň väzby. Ako adekvátnu\nnáhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe Krajský súd v Banskej\nBystrici posúdil za každý deň vykonanej väzby sumu 50,-Eur (sp. zn. 16Co/94/2022), sumu 40,-Eur (sp.\nzn. 11Co/36/2023), sumu 33,-Eur (sp. zn. 12Co/68/2022, sp. zn. 14Co/54/2020), sumu 30,-Eur (sp. zn.\n13Co/53/2021), sumu 33,30 Eur (sp. zn. 11Co/54/2024), rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica\nbola priznaná suma 25,-Eur a rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7C/18/2024 suma 20,Eur, pričom v oboch týchto prípadoch išlo o trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej\nosoby. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy nemožno jednoducho ustáliť, či určiť výlučne mechanickým\nporovnaním, či určením priemeru súdom priznávaných súm v obdobných veciach, avšak súd konajúci o\nkonkrétnej uplatnenej žalobe, je pri svojom rozhodovaní povinný prihliadať\nna všetky individuality\nprejednávanej veci a vyhodnotiť konkrétne okolnosti, tvrdený\na preukazovaný dopad vedeného\ntrestného stíhania a väzby na život osoby, ktorá bola nezákonne trestne stíhaná a vzatá do väzby na jeho\nosobnú sféru, rodinný život, pracovný život, postavenie a vnímanie tejto osoby v ostatnom spoločenskom\nživote.\n50. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká už samotnou existenciou väzobného stíhania žalobcu\na rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby resp. postúpenia inému orgánu. Rozhodnutie, ktorým sa\npriznáva náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto\nzákonom priznanej právnej skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich. Samotné držanie vo väzbe má\nz povahy veci negatívne dopady na slobodu pohybu, právo na súkromie a výkon väzby sám o sebe\nspôsobuje ujmu na základných právach a slobodách, stres, neistotu, úzkosť. V súvislosti s nemajetkovou\nujmou žalobcu možno\nbez pochybností predpokladať, že výkon väzby musel zasiahnuť do života a\n\nfungovania žalobcu. Náhla zmena života, neistota a aj prebiehajúci súdny spor, umiestnenie do väzobnej\ncely, podrobenie sa úkonom prípravného konania a po podaní obžaloby aj účasť\nna\npojednávaniach súdu, ale najmä hrozba odňatia slobody, kedy človek myslí na vzniknutú situáciu, v\ndanom momente pre neho ťažko riešiteľnú, to všetko musí nepochybne zasiahnuť človeka.\n51. Pokiaľ ide o osobu žalobcu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, tento mal v\nčase väzby 38 rokov, žil v spoločnej domácnosti s družkou, jej tromi synmi a svojou dcérou, pričom\nvoči deťom sa mal dopustiť trestného činu a bol zamestnaný v spoločnosti Železiarne Podbrezová,\na.s. Čo sa týka závažnosti vzniknutej ujmy, okolností, za ktorých k nej došlo a závažnosti následkov,\nktoré mu vznikli v súkromnom živote, spoločenskom živote, tak trestné stíhanie bolo začaté na podklade\noznámenia Q. H., sestry žalobcu. Tá podávala oznámenie na základe informácií, ktoré jej poskytla\ndcéra žalobcu a lekárskej správy. Žalobca bol u predtým trikrát trestne stíhaný (aj keď\nna\npojednávaní tvrdil, že nikdy predtým nebol trestne stíhaný) a osemkrát priestupkovo riešený, preto v\njeho prípade nie je možné hovoriť o úplne bezúhonnom človeku. Žalobca\nna pojednávaní uviedol,\nže ho zobrali do väzby, nevedel, čo sa bude diať ďalej, čo bude\nso zamestnaním, so ženou\na s deťmi. Mal ísť napr. na konkurz na rušňovodiča, ale kolegovia spísali petíciu, že ho tam nechcú,\nlebo bol vo väzbe. Má aj problémy so zdravím, vo väzbe prechorel, má problémy s chrbticou. Zmenil\nsa rodinný život, matka ho vydedila, zrušila mu trvalý pobyt, nerozpráva sa s ním sestra ani dcéra.\nPredtým žil riadny život, priestupky boli väčšinou len napr. zákaz zastavenia a nebol nikdy trestne stíhaný\nza žiadny trestný čin (čo sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie). Súd dospel k záveru, že žalobca\nvyššie tvrdené skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že výkon väzby závažným spôsobom zasiahol\ndo jeho rodinného života a rodinných väzieb. Svedkyňa - družka žalobcu potvrdila, že naďalej spolu\nžijú v spoločnej domácnosti, nemajú žiadne problémy medzi sebou, jej deti s ním dobre vychádzajú.\nZhoršenie vzťahov s matkou a sestrou v dôsledku väzby súd tiež nepovažuje\nza preukázané, keď\non sám v priebehu trestného konania uviedol, že s matkou nemajú dobrý vzťah, pretože sa jej nepáčilo,\nže začal žiť s B. H. a odsťahoval sa s ňou, jej deťmi aj svojou dcérou do jednoizbového bytu a podobne\nje to aj so sestrou. Tvrdil, že mu matka zrušila trvalý pobyt (súd pritom podotýka, že na adrese trvalého\npobytu už niekoľko rokov nebýva), ale z jeho občianskeho preukazu, vydaného tento rok, táto skutočnosť\nnevyplýva, naďalej má uvedený trvalý pobyt na rovnakej adrese. Nepreukázal ani skutočnosť, že ho\nmatka vydedila a že to bolo v dôsledku jeho väzobného trestného stíhania resp. väzby. To, že sa s ním\nnerozpráva dcéra je aj dôsledok jeho výchovných metód, na čo poukázal aj súd už v trestnom konaní\ns tým, že aj samotné trestné stíhanie vychádzalo z tvrdení dcéry žalobcu o jeho zlom správaní k nej\na ostatným deťom. Žalobca nepreukázal ani zhoršenie jeho spoločenského života, za týmto účelom\nnenavrhol a nedoložil žiadny dôkaz (tvrdenie svedkyne, že ho susedia osočujú zostalo iba v rovine\ntvrdení, nebolo preukázané), nijako nepreukázal, že napr. mali predtým so susedmi priateľské vzťahy\na teraz sa s ním napr. nechcú stretávať alebo prišiel o kamarátov. Súd nezistil ani negatívne následky\nvplyvu väzby žalobcu na jeho pracovný život resp. spoločenské uplatnenie. Po ukončení väzby žalobca\nopätovne nastúpil do pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a pracuje tam aj v súčasnosti.\nJeho tvrdenia, že kolegovia s ním nechcú pracovať, spisujú petície a musel byť preradený na inú prácu\nnepreukázal, potvrdil, že na papieri nič nemá. Mal to riešiť s predákom, ale nič také nebolo v konaní\npreukázané, na preukázanie týchto tvrdení nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Na základe\nuvedeného je nesporné, že samotné väzobné trestné stíhanie nemalo ani na pracovný život a prípadné\nspoločenské uplatnenie žalobcu negatívny vplyv. Nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, žalobca\nnebol nútený hľadať si inú prácu, ale naopak pokračoval v pracovnom pomere u svojho zamestnávateľa.\nSúd neprihliadol ani na tvrdené následky väzby vo sfére jeho zdravotného stavu, keď žalobca v spore\nneprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia\n(v podobe napr. lekárskych správ alebo\nposudkov), a preto možno konštatovať, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. To, že\njeho družka sa musela počas väzby starať sama o svoje tri deti tiež nie je dôvod, na ktorý by mal súd\nprihliadať pri určovaní nemajetkovej ujmy žalobcu, starala sa totiž o svoje vlastné deti, ktorých otcom nie\nje žalobca. Ako sama uviedla, dcéra žalobcu s ňou v tom čase nežila a nežije s nimi ani v súčasnej dobe.\n52. Súd však dospel k záveru, že len prípadné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnou\nsatisfakciou za utrpenú ujmu, ktorá vznikla žalobcovi vzatím do väzby, ktorú si nezavinil sám. Prihliadajúc\nna judikatúru aj rozhodnutia v iných veciach považoval sumu\n20,-Eur za každý deň vykonanej\nväzby (celková väzba trvala 174 dní), t.j. spolu 3 480,-Eur zodpovedajúcu adekvátnosti náhrady\nnemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi. Súd zobral\ndo úvahy skutočnosti, že bolo zasiahnuté\ndo žalobcových základných práv a slobôd (osobnej slobody, slobody pohybu) a do osobnostných práv\n(ľudskej dôstojnosti, osobnej cti). Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy za jeden deň väzby\n\npohyboval v mantineloch\nod 20,-Eur do 60,-Eur, pričom určenú sumu 20,-Eur, považoval za\nspĺňajúcu princíp proporcionality a všeobecnej spravodlivosti. Žalobcom požadovanú sumu za jeden deň\nväzby (40,-Eur) súd neakceptoval, pretože negatívny vplyv na rodinný, pracovný, spoločenský život a\nzdravie, či už fyzické alebo psychické nebolo v spore dokázané.\n53. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadol aj na zákonné limity uvedené v\n§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., kde výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia\nako výška poskytovaná poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Ak by\nmaximálna výška nemajetkovej ujmy v prípade smrteľného následku trestného činu bola 32 300,-Eur (50násobok minimálnej mzdy určenej na rok 2022, kedy boli vydané nezákonné rozhodnutia) a maximálna\nvýška nemajetkovej ujmy obete, ktorej bola spôsobená škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi,\nznásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania 6 460,-Eur (10-násobok minimálnej mzdy na\nrok 2022), je žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy neprimeraná. Súd v tomto smere súhlasil\nso žalovanou, že ujma, ktorú zažil žalobca nie je ani len porovnateľná s tou, ktorú zažili obete trestných\nčinov proti ľudskej dôstojnosti. Súd v spore nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali hranice dané §\n17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. prekročiť a prisúdiť žalobcovi viac. Priznaná náhrada nemajetkovej\nujmy neporušuje princíp primeranosti k iným odškodneniam, zohľadňuje osobitosť daného prípadu,\nnevytvára priestor pre obohatenie sa žalobcu, ale znamená pre neho spravodlivé zadosťučinenie.\n54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ohľadom prevyšujúcej časti\nnemajetkovej ujmy za väzbu zamietol, keď priznanie náhrady vo väčšom rozsahu by nebolo primerané\nokolnostiam veci a v rozpore so základnými zásadami spravodlivosti.\n55. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie a v sume prevyšujúcej 10 000,-Eur, súd aj\nv tejto časti žalobu zamietol, keď považoval za preukázané, že v tomto rozsahu nebol nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy predbežne prerokovaný. Žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku presne\nuviedol, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom nezákonnej väzby trvajúcej od\n21. 09. 2022\ndo 13. 03. 2023 v celkovej výške 10 000,-Eur, čím presne špecifikoval, že si uplatňuje\nnemajetkovú ujmu iba za väzbu. Súd potom s prihliadnutím na § 16 ods. 4 zákona\nč. 514/2003\nZ.z. nemohol rozhodovať o uplatnenej nemajetkovej ujme za trestné stíhanie ani v sume prevyšujúcej\n10 000,-Eur, pretože v tomto rozsahu nebol nárok prerokovaný a pri uplatnení nároku na súde môže\npoškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý\nbol predbežne prerokovaný.\n56. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 9,25 % ročne zo sumy\n5 107,55 Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia a zo sumy 3 480,-Eur od 02. 08. 2024 do zaplatenia\npriznal podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a\n§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca má v súlade\ns § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003\nZ.z. nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho potom, čo mu žalovaná oznámila, že žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku považuje\nza nedôvodnú, a to v súlade s ustálenou praxou v\nriešení otázky úrokov z omeškania\nz priznanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, ktorou bol prekonaný odlišný právny názor uvedený v rozhodnutí dovolacieho\nsúdu sp. zn. 1Cdo/15/1997 (viď napr. rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/339/2021, sp. zn. 4Cdo/48/2017, sp.\nzn. 4Cdo/257/2019). V tomto prípade lehota na plnenie začala plynúť v deň nasledujúci\npo\ndoručení odpovede žalovanej o vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca uviedol,\nže mu odpoveď žalovanej o neuspokojení nároku bola doručená dňa\n01. 08. 2024, čo žalovaná\nnespochybnila, preto sa dňa 02. 08. 2024 dostala do omeškania\ns plnením svojho peňažného dlhu.\n57. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších navrhnutých svedkov, keď právnemu zástupcovi\nžalobcu bolo spolu s predvolaním oznámené, že má zabezpečiť ich účasť\nna pojednávaní, ktorý\nuviedol, že si to nevšimol a ich výsluch by spôsobil, že súd by musel pojednávanie odročiť.\n58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n\"CSP\"). Vo veci súd rozhodoval o viacerých samostatných nárokoch v spoločnom konaní. Uvedené\nnároky mohol žalobca uplatniť aj samostatne. Podanou žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody\n- ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. V prípade, ak súd prejednáva\nv spoločnom konaní viac\nprávnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za\nsamostatnú. V takomto prípade treba mieru úspechu\na neúspechu strán pri každej veci\n\nposúdiť samostatne. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od voľnej úvahy súdu, určenie\nvýšky škody záviselo od preukázania vzniku škody (straty na zárobku) žalobcom. Súd preto o trovách\nkonania v časti uplatnenej škody rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako strane v konaní v\nprevažnej miere úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej podľa pomeru úspechu\na neúspechu v rozsahu 30,20 % (65,10 % - 34,90 %), keď vychádzal z nároku uvedeného v žalobe\n(uplatnená škody 7 845,17 Eur) a nároku priznaného týmto rozhodnutím (priznaná škoda 5 107,55\nEur), keď v prevyšujúcej časti súd ohľadom náhrady škody žalobu zamietol. O trovách konania v časti\nuplatnenej nemajetkovej ujmy rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, keď samotná výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela\nod úvahy súdu, preto nie je možné žalobcom uplatnený nárok nad súdom priznanú sumu nemajetkovej\nujmy subsumovať\npod jeho procesný neúspech. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do\nžalobcovho práva bolo zasiahnuté a nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie\nvýsledku na základe úvahy súdu. V takýchto prípadoch sa žalobca považuje za plne úspešného, avšak\nvýška náhrady trov sa bude určovať podľa sumy prisúdenej, nie zo žalovanej sumy.\" (rozsudok KS v BB\nsp. zn. 12Co/68/2022). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2\nCSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch\nvyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým\nzisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,\noprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.\n(Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:96729b43-58c2-460f-95e9-8ddf8fa84ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:afc235b7-c26c-409e-92e1-efbe9d0a7c07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.288.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.288.2017.1"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1"}, {"guid": "d0a4c608-1c87-4a9d-8d21-78834a66f1bc:afb0948f-3080-4b1e-a8b0-c2d7bc3f718e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4218204270.1", "spisova_znacka": "5Cdo/123/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/123/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4218204270.1"}, {"guid": "ed430530-c4bc-45ea-a65e-3cd9d2821add:02b5714f-be5d-4983-ae73-3cb1fe5870aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312208747.1", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2016 z 22. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-22", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312208747.1"}, {"guid": "eb5e0ce2-a525-4463-aae7-1b8921407851:7071dc87-1459-46cc-a866-0ec89fe8b4f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/94/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/94/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb5e0ce2-a525-4463-aae7-1b8921407851:7071dc87-1459-46cc-a866-0ec89fe8b4f6"}, {"guid": "c59400b4-dd4c-48ea-9db3-90034dbc8372:c6a8bad9-efdb-4bbd-b549-e38606acdd92", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/53/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/53/2021 z 19. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c59400b4-dd4c-48ea-9db3-90034dbc8372:c6a8bad9-efdb-4bbd-b549-e38606acdd92"}], "citovane_v": []}