Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/2079/2024 z 23. 1. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 23. januára 2025, sp. zn. 56Ek/2079/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124384386.2
Okresný súd Banská Bystrica | 56Ek/2079/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124384386.2 | 2025-01-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f657800e-5523-41ae-9022-b75a56ebcd4b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124384386.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
56Ek/2079/2024
6124384386
23. 01. 2025
Mgr. Radoslava Slaninová
ECLI:SK:OSBB:2025:6124384386.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: LUSJA, s.r.o., so sídlom Textilná 23,
034 05 Ružomberok, IČO: 36 766 372, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o,
so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501 proti povinnému: BENZINOL
SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o vymoženie
13.179,55 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Nina Banášová, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 377EX 359/24, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
I. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 188,76 eur, ktorý bude vymáhaný na základe vydaného
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 26.09.2024 domáhal od povinného vymoženia 13.179,55 eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo
dňa 13.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2024 v spojení s Uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.08.2024 a v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Up/233/2024 zo dňa 06.08.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2024 (ďalej v texte len
ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica pre úplnosť uvádza, že Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.08.2024 bolo rozhodnuté o odmietnutí odporu voči Platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2024 a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 06.08.2024 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024 o odmietnutí odporu proti
platobnému rozkazu.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
predložených príloh poveril dňa 07.10.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu
Banášovú, so sídlom exekútorského úradu Zelinárska 6, 821 08 Bratislava (ďalej v texte len ako
„súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 377EX 359/24. Poverený súdny exekútor vydal dňa
17.10.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej dátovej
schránky dňa 02.11.2024. Dňa 06.11.2024 bol súdnemu exekútorovi do elektronickej dátovej schránky
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu dňa 17.12.2024 návrh
povinného na zastavenie exekúcie, v súvislosti s ktorým uviedol, že sa stotožňuje s názorom právneho

zástupcu oprávneného a má za to, že tu nie ani jeden z dôvodov, kedy je možné exekučné konanie
zastaviť.
3. Povinný citujúc ustanovenie § 45 ods. 2 písm. f), § 45 ods. 2 písm. g) a § 61k ods. 1 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), v návrhu
na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že s upovedomením o začatí exekúcie nesúhlasí a svoje
vyjadrenie odôvodňuje najmä tým, že tohto času z objektívnych príčin nie je možné dlžnú sumu riadne
zaplatiť, a to ani len čiastočne. Povinný dlžnú sumu neuznáva, a to ani len z časti. Povinný podaný návrh
na vykonanie exekúcie považuje za účelový a nekorektný, nakoľko oprávnený nikdy nedodal povinnému
deklarované služby, hrubo porušoval zmluvné podmienky, teda neprináleží mu nárok na odplatu. Povinný
oprávneným v tomto konaní uplatnené faktúry neuznáva v celom rozsahu, rozporuje ich a uvádza, že
k ich zaúčtovaniu došlo zrejme nedopatrením z dôvodu značnej pracovnej zaťaženosti ekonomického
a účtovného oddelenia povinného, čo oprávnený len zneužil. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený pre
povinného dlhodobo neposkytoval žiadne služby ani mu nedodával žiadny tovar, teda faktúry vystavené
oprávneným sú neoprávnené a tohto času sporné. Konanie oprávneného je v rozpore s dobrými
mravmi, teda nemôže požívať právnu ochranu. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodňuje aj
skutočnosťou, že ak by aj dlžnú sumu nerozporoval, tak k zaplateniu dlžnej sumy v celkovej výške
13.179,55 eur by nedošlo z objektívnych príčin, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť povinný a to
konkrétne, že správca dane - Úrad pre vybrané hospodárske subjekty so sídlom Radlinského 37, 817
73 Bratislava (ďalej v texte len ako „Úrad pre vybrané hospodárske subjekty“), povinnému nezákonne
blokuje všetky bankové účty a teda nie je možné realizovať akékoľvek úhrady. Povinný poukázal
na to, že sa voči nezákonnému postupu správcu dane aktívne bráni, pričom povinný opakovane
upozorňoval správcu dane, že svojím postupom bráni riadnemu realizovaniu jeho podnikateľskej činnosti
a najmä, že marí možnosť realizácie či už úhrad daňovej povinnosti, miestnych poplatkov, zdravotného
alebo sociálneho poistenia, ale tiež v neposlednom rade blokuje vyplácanie miezd zamestnancom
a uhrádzanie záväzkov z obchodného styku, čo považuje za neprípustné. Povinný tiež uviedol, že z príloh
k iným exekučným konaniam sú exekútorovi známe príslušné daňové exekučné výzvy, ktoré povinný
považuje za nezákonné a voči ktorým povinný podal odvolania, ktoré tiež exekútorovi doložil v prílohe
spolu s potvrdeniami o podaní v minulých podaniach.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež uviedol, že má za to, že v tejto veci nemal
byť ani podaný návrh na vykonanie exekúcie, nieto ešte súdnym exekútorom začatá exekúcia. Ak
by dlžná suma bola oprávnená, čo však v tomto prípade v žiadnom prípade nie je, tak by povinný
mal v úmysle dlžnú sumu riadne zaplatiť, svojím povinnostiam voči reálnym veriteľom sa nevyhýba,
avšak objektívne okolnosti, ktoré sám nezavinil, mu v tom bránia. Nakoľko povinný vzniknutú situáciu
intenzívne rieši, považuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie za predčasné a má za to, že titul na
peňažné plnenie 36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2023 nie je riadnym a spôsobilým exekučným titulom
na začatie a vedenie exekúcie, a to z dôvodu, že jeho vydaniu nepredchádzalo riadne konanie,
v ktorom by povinný mal možnosť riadne brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Povinný
týmto spochybňuje právoplatnosť, vykonateľnosť a zákonnosť exekučného titulu a zároveň uvádza, že
exekučný titul je nevykonateľný. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom nespĺňa zákonné náležitosti,
chýba mu odôvodnenie, jeho vydanie a nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti je marením
práva povinného na spravodlivé a zákonné súdne konanie. Postup súdu je šikanózny a exekučný
titul arbitrárny, nespravodlivý a nezákonný. Povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica mal
konanie postúpiť na Okresný súd Bratislava III na riadne konanie, kde by sa preukázala nezákonnosť
a nedôvodnosť nároku oprávneného. Ignorovaním takéhoto postupu zo strany súdu boli povinnému
značne obmedzené až zmarené možnosti sa úspešne brániť, teda tento návrh na zastavenie exekúcie
považuje za posledný spôsob ako zhojiť nezákonnosť, a to okamžitým zastavením tejto nezákonne
vedenej exekúcie. Povinný ma ďalej za to, že súd pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka
konania. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie (exekučný titul) založené. Rozhodnutie
(exekučný titul) musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú výrok,
odôvodnenie a poučenie. Exekučný titul nespĺňa žiadne z vyššie uvedených náležitostí, teda je zjavne
nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Pri vydaní platobného rozkazu súd vychádzal jedine z podkladov

a tvrdení uvedených oprávneným, na vyjadrenia a dôkazy povinného v odpore a sťažnosti absolútne
neprihliadal, čím exekučný titul zaťažil arbitrárnosťou a nezákonnosťou.
5. Povinný má za to, že mu bolo upreté právo na právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý
proces, ktorý zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Povinný v súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym
dátumom, teda aj zjavnou nepresnosťou v nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu dáva do pozornosti rozhodnutie - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
203/2018 zo 7. augusta 2018. Povinný tiež poukázal na to, že v exekučnej veci neprebehlo riadne
konanie, kde by mal povinný možnosť riadne brániť svoje práva, teda aj z tohto dôvodu je potrebné
považovať exekúciu za nezákonnú. Takýmto konaním bolo porušené ústavné právo povinného na
spravodlivý proces. Povinný tiež dáva do pozornosti, že vymáhaná suma je sporná, oprávnený v konaní
nepreukázal jej opodstatnenosť, teda povinný má za to, že takúto dlžnú sumu nie je možné riadne
vymáhať. V zmysle vyššie uvedeného považuje povinný upovedomenie o začatí exekúcie za nedôvodné,
predčasne vydané a nezákonné, nakoľko existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia zaplateniu aj
vymáhateľnosti dlžnej sumy na poistnom, a teda aj vymáhanie pohľadávok je neprípustné. Súdneho
exekútora povinný žiada, aby v exekúcii nepokračoval, nakoľko na to nie sú splnené podmienky a
povinný v dostatočnej miere preukázal liberačné dôvody.
6. Povinný v súvislosti so zaúčtovaním neoprávnených faktúr vystavených oprávneným v návrhu
na zastavenie exekúcie uviedol, že tieto boli zaúčtované len omylom. Vzhľadom na skutočnosť, že
oprávnený vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo ku zdaniteľnému plneniu a teda v tomto zmysle
povinný faktúry oprávneného nerozporoval a v plnej miere uznal, uviedol povinný, že predmetnú úvahu
považuje za nesprávnu, súd vec riadne nepreskúmal, svojvoľne rozhodol o tom, že povinný pohľadávku
uznal, aj keď to sám popiera. Povinný ďalej uviedol, že na preukázanie nesprávnosti záverov, ku
ktorým došiel konajúci súd dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. februára
2008, sp. zn. 32 Odo 479/2006, z ktorého je zrejmé, že nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe
nemožno považovať za uznanie záväzku. Povinný na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti aj
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. apríla 2012, sp. zn. 23 Cdo 63/2012, pričom uviedol, že
právny poriadok Slovenskej republiky je svojimi právnymi, ale aj myšlienkovými základmi veľmi blízky
právnemu poriadku Českej republiky, preto je namieste uviesť aj názory českej súdnej praxe na danú
problematiku. Zaúčtovanie faktúry alebo jej evidencia v kontrolnom výkaze sa nerovná uznaniu záväzku,
súd by si nemal takýmto výkladom uvedeným v napadnutom uznesení zjednodušovať konanie v tom
zmysle, že odpor odmietne. Povinný citujúc článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tiež uviedol,
že oprávneným uplatnený nárok je nedôvodný, pre povinného sú konania iniciované oprávneným
nehospodárne, považuje ich za šikanózny výkon práva, ktorý odporuje dobrým mravom, a teda nemal by
požívať právnu ochranu. Tiež zabezpečenie dôkazov v tomto konaní predstavuje značnú administratívnu
záťaž a je nehospodárne. Povinný má za to, že účelom konania oprávneného je predovšetkým úmyselné
poškodenie povinného, čo je zjavným zneužitím práva. Zneužitie práva je situácia kedy niekto vykoná
svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo spoločnosti. Pod šikanóznym
výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že
ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale aj o úmysel poškodiť povinného, teda takéto konanie
nemôže požívať právnu ochranu. Oprávnený nikdy povinnému nedodal reálne služby, jeho prínos bol
zanedbateľný, z tohto dôvodu aj povinný inicioval ukončenie zmluvnej spolupráce. Povinný má za to, že
oprávnenému neprináležala odmena a jeho faktúry sú neoprávnené a zaúčtované boli len omylom, čo
však nezakladá uznanie dlhu. Povinný týmto podaním rozptýlil akékoľvek pochybnosti o nedôvodnosti a
neoprávnenosti nezákonného nároku oprávneného. Je preukázané, že tvrdenia oprávneného neobstoja.
Povinný je toho názoru, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica
v súdnom konaní rozhodol nesprávne, resp. riadne súdne konanie úplne absentuje, svoje rozhodnutia
riadne neodôvodnil, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda exekúcia je nezákonná.
7. Povinný taktiež uviedol, že na podklade vyššie uvedenej právnej argumentácie má za preukázané,
že Okresný súd Banská Bystrica a následne súdny exekútor sa dopustili opakovaného podstatného
porušenia ustanovení o súdnom konaní ako aj exekučnom konaní, ktoré má za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom oprávnený poukázal na Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19. septembra 2018. Oprávnený má ďalej za to, že
Okresný súd Banská Bystrica a súdny exekútor zásadným spôsobom porušili procesné práva patriace
oprávnenému, nekonali v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom, preto na podklade týchto
dôvodov a podanej právnej argumentácie je napadnuté upovedomenie ako aj celé exekučné konanie

nezákonné. Nezákonnosť nemožno zhojiť inak ako zastavením exekučného konania. S poukazom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti povinný žiada, aby súdny exekútor, resp. príslušný súd exekúciu
vedenú pod sp. zn. 377EX 359/24 v zmysle ustanovenia § 61n alebo ustanovenia § 61k v celom
rozsahu zastavil z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to
nezákonnosť a nevykonateľnosť exekučného titulu, neoprávnenosť vymáhanej sumy a úplná blokácia
bankových účtov povinného zo strany správcu dane, a tiež zjavná nesprávnosť a nedôvodnosť vydania
exekučného titulu, ktorý je z toho dôvodu nezákonný, teda nie je možné začatie ani vedenie exekúcie na
peňažné plnenie vo výške 13.179,55 eur s príslušenstvom. Zároveň povinný žiada, aby bol oprávnený
zaviazaný k úhrade trov exekúcie povinného v celom rozsahu.
8. Oprávnený v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie nepovažuje za dôvodný
a žiada ho zamietnuť. Oprávnený v nadväznosti na návrh povinného, aby súd exekúciu zastavil
podľa § 61k ods. 1 písm. d) alebo podľa § 61n Exekučného poriadku s poukazom na dôvody
iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu uviedol, že uvedené tvrdenia nie
sú dôvodom na zastavenie exekúcie súdom ani súdnym exekútorom. Povinný vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie uviedol okrem všeobecného označenia paragrafov týkajúcich sa zastavenia
exekučného konania, aj jeden konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
d), a teda že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený je
však toho názoru, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol nijaké skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôvody uvedené povinným podľa oprávneného nie sú
spôsobilými dôvodmi na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
a teda nie sú spôsobilé byť okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený
v súvislosti s tvrdením povinného, že exekučnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie, v ktorom
by mal povinný právo aktívne sa brániť uviedol nasledovné. Povinný sa aktívne bránil v konaní
predchádzajúcom Exekučnému konaniu, avšak neúspešne. Okresný súd Banská Bystrica všetky svoje
rozhodnutia, ktorými odmietol tvrdenia povinného, dôkladne zdôvodnil. Okresný súd Banská Bystrica v
upomínanom konaní platobným rozkazom sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2024 uložil povinnosť
žalovanému (povinnému v tomto konaní) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) istinu
vo výške 13.179,55 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, náhrada trov konania). Dňa 05.03.2024 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený
odpor proti predmetnému platobnému rozkazu zo strany povinného. Okresný súd Banská Bystrica
uznesením sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024 odmietol odpor žalovaného – povinného proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2024, ktoré
tento súd aj náležite a dostatočne odôvodnil. Oprávnený ďalej poukázal na odôvodnenie uznesenia,
v ktorom súd uviedol, že žalovaný v podanom odpore nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by ním tvrdené skutočnosti v podanom odpore preukazovali a že ním podaný odpor nebol vecne
odôvodnený. Následne podal povinný proti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažnosť, ktorú však Okresný
súd Banská bystrica opätovne uznesením sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 06.08.2024 zamietol, pričom
toto uznesenie súd obšírne a dôkladne odôvodnil. V tejto súvislosti taktiež oprávnený poukazuje na to,
že povinný je účastníkom vo viacerých exekučných konaniach, pričom v týchto postupuje rovnako, ako
v prípade voči oprávnenému. Povinný sa teda aj v iných prebiehajúcich exekučných konaniach aktívne
bráni, avšak rovnako ako v tomto konaní, povinný účelovo odôvodňuje totožne dôvody na zastavenie
exekučného konania, ako aj iného konania, ktoré tomuto predchádzalo. Ako príklad oprávnený poukázal
na rozhodnutia vydané v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 23Ek/344/2024 a pod sp.
zn. 22Ek/344/2024. Oprávnený v súvislosti s tvrdením povinného, že exekučný titul nie je spôsobilý
a že povinný naďalej neuznáva dlžnú sumu a to ani z časti uviedol, že v exekučnom konaní v
návrhu na zastavenie exekúcie nie je právne relevantné, ak povinný namieta rozhodnutie štátneho
orgánu, teda exekučný titul. Exekučný titul pritom správne a zákonne nadobudol právoplatnosť aj
vykonateľnosť. Pokiaľ povinný namietal vo svojom návrhu skutočnosť, že exekučný titul, teda vydaný
platobný rozkaz v upomínanom konaní neobsahuje odôvodnenie, platobný rozkaz patrí medzi skrátené
rozhodnutia, ktoré nemusia a spravidla neobsahujú odôvodnenie. Oprávnený citujúc komentované
znenie Exekučného poriadku poukázal na skutočnosť, že povinný neuviedol v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, nie je možné návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vyhovieť. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd
zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zaviazal povinného k náhrade trov konania, ktoré

pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške
188,76 eur.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh
na vykonanie exekúcie doručený súdu.
12. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.
13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak
povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak
súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu
či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.

19. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej
obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a
povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je
zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný
má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä
o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti
každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda
v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva
prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu
zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení
povinného.
20. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov
predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2
Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.
21. Exekučný súd k tvrdeniam povinného týkajúcich sa nedodania deklarovaných služieb, porušovania
zmluvných podmienok, neuznania faktúr a ako aj neuznania dlžnej sumy uvádza, že návrh na
zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a exekučný súd nemožno považovať za odvolací
súd či súd dovolací, v ktorých právomoci je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia v základnom
konaní. Úlohou exekučného súdu je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Návrh na zastavenie exekúcie
má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania
návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho
vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom
konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom. Predmetom rozhodovania exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného
vykonateľného rozhodnutia a nie rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom
konaní. Skutočnosti uvedené povinným nastali pred vznikom exekučného titulu, z uvedeného dôvodu
mali byť zo strany povinného namietané v upomínacom konaní. Povinný túto možnosť využil podaním
odporu proti platobnému rozkazu. Avšak Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2024 bolo rozhodnuté
o odmietnutí odporu voči Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024
zo dňa 13.02.2024 a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa
06.08.2024 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. Povinný
mal možnosť proti predmetnému rozhodnutiu, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť v prospech
oprávneného, uplatniť procesnú obranu podaním vecne odôvodneného odporu. V dôsledku uvedeného
Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2024, na
podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
21.08.2024. Súd s poukazom na uvedené je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu
a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať.
22. Exekučný súd v súvislosti so vzniknutou situáciou, ktorú podľa povinného spôsobil Úrad pre vybrané
hospodárske subjekty tým, že nezákonne blokuje všetky bankové účty povinného, bráni riadnemu
realizovaniu podnikateľskej činnosti povinného, marí možnosť realizácie a úhrad daňovej povinnosti,
miestnych poplatkov, zdravotného alebo sociálneho poistenia, blokuje vyplácanie miezd zamestnancom
a uhrádzanie záväzkov z obchodného styku uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesným
inštitútom, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených
dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje,
že vzniknutá situácia nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods.
1 Exekučného poriadku.
23. Exekučný súd k námietkam povinného, že exekučný titul nie je riadnym a spôsobilým exekučným
titulom na začatie a vedenie exekúcie z dôvodu, že jeho vydaniu nepredchádzalo riadne konanie a k
spochybňovaniu právoplatnosti, vykonateľnosti a zákonnosti exekučného titulu uvádza nasledovné.

Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je
podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. Súd pre úplnosť uvádza, že platobný rozkaz,
na podklade ktorého je vedené predmetné exekučné konanie je opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, v zmysle ktorých Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Up/233/2024 zo dňa 13.02.2024 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2024 v spojení
s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2024 a v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 36Up/233/2024 zo dňa 06.08.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2024.
24. Exekučný súd v nadväznosti na tvrdenie povinného, že v exekučnom konaní neprebehlo riadne
konanie, kde by mal povinný možnosť riadne brániť svoje práva, poukazuje na skutočnosť, že
exekučné konanie je konaním vykonávacím. Vykonávacie konanie nasleduje v prípade, ak strana, ktorej
bola rozhodnutím uložená povinnosť, túto povinnosť nesplní dobrovoľne. Exekučný poriadok pripúšťa
procesnú obranu povinného podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor
medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie
a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom
poriadkom. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, napr. ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak
sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný poriadok takisto pripúšťa
podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných
povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo
znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote pätnásť dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe
a ktoré nastali ku dňu podania návrhu.
25. Exekučný súd v súvislosti s tvrdením povinného, že považuje upovedomenie o začatí exekúcie za
nedôvodné, predčasne vydané a nezákonné uvádza, že exekučný súd dňa 07.10.2024 po preskúmaní
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu
Banášovú. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje
v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno
najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, najmä
zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Upovedomenia o začatí
exekúcie slúži najmä na upovedomenie účastníkov o začatí exekúcie a to predovšetkým povinného. Voči
povinnému ide o prvý procesný úkon zo strany povereného súdneho exekútora a práve z upovedomenia
o začatí exekúcie je povinný informovaný, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Poverený súdny
exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie pristupuje k lustrácii majetku povinného. Zákon
obligatórne stanovuje tú skutočnosť, že súdny exekútor je v zásade povinný upovedomiť povinného o
začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonávania pred vydaním exekučného príkazu. Zároveň s doručovaním
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému môže súdny exekútor priamo pristúpiť k blokácii majetku
povinného, aby zaistil majetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a to
doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám. V takom prípade je majetok povinného
blokovaný až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok.

26. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie,
a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.
27. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.
28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
34. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.
36. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

38. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov
ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V
zmysle ustanovenia § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený
súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v
exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej
každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné
rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a
ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp.
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené
trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak
ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre
priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal
oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech
vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade bol neúspešným
účastníkom povinný, ako už bolo vyššie uvedené, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu zamietol. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 188,76 eur. Súd
v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby v celkovej výške 188,76 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 143,57 eur + jeden režijný
paušál vo výške 13,73 eur za rok 2024 + DPH vo výške 31,46 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej
hodnoty veci vo výške 13.179,55 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok
k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.