Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Ek/1836/2024 z 8. 10. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 8. októbra 2025, sp. zn. 30Ek/1836/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124362091.3 Okresný súd Banská Bystrica | 30Ek/1836/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124362091.3 | 2025-10-08 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/920cef93-ea55-4302-8f94-176339491d7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124362091.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Banská Bystrica 30Ek/1836/2024 6124362091 08. 10. 2025 JUDr. Eva Bomborová ECLI:SK:OSBB:2025:6124362091.3 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/ XX, XXX XX D., o vymoženie 360,73 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 597/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/1836/2024 zo dňa 12.12.2024, takto rozhodol: Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a . odôvodnenie: 1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.12.2024 rozhodnutie, ktorým aplikujúc ustanovenia § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. 2/ V odôvodnení uviedol, že exekúcia je vedená na základe riadnych exekučných titulov - výkazu daňových nedoplatkov, sp. zn. 101708361/2018 zostaveného E. F. C. C., pobočka Lučenec dňa 03.09.2018 a výkazu daňových nedoplatkov, sp. zn. 102177435/2019 zostaveného E. F. C. C., pobočka Lučenec dňa 17.09.2019. 3/ Ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a preto okrem všeobecných náležitostí podania (uvedených v ustanovení §127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia). Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, keďže dôkazné bremeno zaťažuje povinného. Povinná len konštatovala, že si nie je vedomá dlhu voči Daňovému úradu Lučenec, uvedený dlh údajne uhradila v splátkach, inak by jej bol zadržaný vodičský preukaz. Svoje tvrdenie však nepreukázala prípadným splátkovým kalendárom alebo výpisom z účtu. Oprávnený vyvracal jej tvrdenia tým, že v konaní o zadržaní vodičského preukazu povinnej sa jednalo o iné pohľadávky ako tie, ktoré sú predmetom tohto exekučného konania. Keďže návrh povinnej na zastavenie exekúcie neobsahoval preukázanie skutočností, ktoré majú brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, na základe, ktorých má dôjsť k zastaveniu exekúcie, vyšší súdny úradník takýto návrh povinného vyhodnotil ako nedôvodný. Nezistil ani žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu po formálnej aj materiálnej stránke, v celom rozsahu zamietol. O trovách nerozhodoval, nakoľko si oprávnený ani povinná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnili. 4/ Voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná sťažnosť. V nej uviedla, že nebola o postúpení pohľadávky na oprávneného informovaná a oprávnený sa o daný daňový dlh prihlásil v roku 2019. Podnikala do 2013, kedy jej daňové priznanie bolo nulové a dňa 13.01.2014 vrátila živnostenský list, o čom informovala podľa zákona daňový úrad, sociálnu a zdravotnú poisťovňu. Daňové nedoplatky tak vznikli do roku 2013, čo znamená, že Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici postúpilo už premlčané pohľadávky. Aj napriek postúpenie pohľadávky v sume 360,73 EUR, začalo pohľadávku vymáhať aj Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, hoci daňové nedoplatky vznikli do roku 2013. Daňový úrad Lučenec ich nevymáhal do roku 2018, ani neinformoval povinnú o týchto nedoplatkoch už po ich vzniku a podaní daňových priznaní za ten-ktorý rok. Daňovému riaditeľstvu uhradila povinná sumu 376,41 EUR, čím si splnila svoju daňovú povinnosť. Pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je tou istou pohľadávkou, ktorú vymáhalo aj Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, čím by jej vymožením v tejto exekúcii došlo k duplicitnej úhrade daňových nedoplatkov. Na preukázanie svojich tvrdení predložila daňový exekučný príkaz Daňového úradu Banská Bystrica, ktorým bola nariadená daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu, 2 x Oznámenie o použití platby vyhotovené dňa 04.12.2020 Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Lučenec, Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica z 04.12.2020 o čiastočnom zastavení daňového exekučného konania a Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica z 09.12.2020 o zastavení daňového exekučného konania. 5/ Oprávnený k sťažnosti uviedol, že vymáhané pohľadávky nie sú premlčané, a to s poukazom na § 85 ods. 1, 2, zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) a § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Výkaz daňových nedoplatkov č. 101708361/2018 zo dňa 3.9.2018, vykonateľný dňa 3.9.2018 sa týka neuhradenej daňovej povinnosti na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2011. K nemu bola urobená Výzva na úhradu daňového nedoplatku č. 9611301/5/3475645/2012 zo dňa 23.11.2012. Výkaz daňových nedoplatkov č. 102177435/2019 zo dňa 17.9.2019, vykonateľný dňa 17.9.2019, sa týka neuhradenej daňovej povinnosti na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2012. Daňový úrad Banská Bystrica viedol na uvedené daňové nedoplatky daňové exekučné konanie č. 110000036870 začaté Rozhodnutím č. 9600503/5/3329918/2013/Jask zo dňa 10.07.2013. Následne bola vydaná Daňová exekučná výzva č. 9600503/5/3330305/2013/Jask zo dňa 10.07.2013, doručená dňa 14.08.2013. Daňové exekučné konanie bolo zastavené rozhodnutím č. 304840/2019 zo dňa 30.05.2019, doručené uložením dňa 25.06.2019. Po skončení kalendárneho roku, v ktorom bolo Daňové exekučné konanie zastavené, začala plynúť nová 6 ročná premlčacia lehota. Daňové nedoplatky boli na oprávneného postúpené Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2018 zo dňa 27.11.2018 vo výške zostatku pohľadávky 150,00 EUR a Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2019 zo dňa 28.11.2019 vo výške zostatku pohľadávky 210,73 EUR. Slovenská konsolidačná, a. s. výzvami zo dňa 10.4.2019 a 12.8.2020 oznámila povinnej postúpenie pohľadávok a vyzvala ju na ich úhradu. Na výzvu dlžníčka nereagovala. K daňovému exekučnému konaniu č. 110000440845 zadržaním vodičského preukazu uviedol, že predmetom uvedeného konania boli pohľadávky - úroky z omeškania na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2011 a 2012, na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2013 a nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti z ročného hlásenia za rok 2013, ktoré neboli Slovenskej konsolidačnej, a.s. postúpené. 6/ Na výzvu súdu Daňový úrad Banská Bystrica listom zo dňa 18.09.2025 a 03.10.2025 uviedol, že v daňovom exekučnom konaní, ktoré bolo začaté rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600503/5/3329918/2013 Jask zo dňa 10.07.2013 sa vymáhali nasledovné daňové nedoplatku – nedoplatok vo výške 210,73 EUR – daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, splatný k 02.04.2013 a nedoplatok vo výške 150 EIR – daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, splatný k 02.04.2012. Daňové exekučné konanie bolo zastavené rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 304840/2019 zo dňa 30.05.2019. V priebehu daňového exekučného konania boli vymáhané daňové nedoplatky v zmysle § 83 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku klasifikované ako dočasne nevymožiteľné a následne v roku 2018 a 2019 v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku postúpené na Slovenskú konsolidačnú, a.s.. V zmysle § 85 ods. 2 Daňového poriadku počas daňového exekučného konania premlčacia lehota od 10.07.2013 do 30.05.2019 neplynula. V daňovom exekučnom konaní č. 110000440845 boli vymáhané nedoplatky na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 100000156/2018 zostaveného ku dňu 02.01.2018 vo výške 190,01 EUR (z toho nedoplatok vo výške 100,01 EUR - daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013, splatný k 30.04.2014 a nedoplatok vo výške 90,00 EUR - úroky z omeškania na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, splatný k 08.11.2017), vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 101328266/2018 zostaveného ku dňu 11.07.2018 vo výške 126,40 EUR (úroky z omeškania na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012, splatný k 27.04.2018), vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 100016544/2020 zostaveného ku dňu 03.01.2020 vo výške 60,00 EUR (úroky z omeškania na dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 - splatný k 22.08.2019). 7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinnou v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné. 12/ Povinná sa zastavenia exekúcie domáhala z dôvodu zániku nároku dlhu jeho uhradením daňovému úradu, ktoré tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. V sťažnosti už svoju obranu rozšírila o námietku premlčania a nemožnosti postúpenia premlčaných pohľadávok na oprávneného. 13/ V súvislosti s novotami v sťažnostnom konaní tak súd musí poukázať na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku. Zásada koncentrácie exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr, pričom koncentračná zásada sa vzťahuje i priamo na námietku premlčania (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, sp. zn. IV. ÚS 537/2023 z 24.10.2023 sp. zn. III. ÚS 220/2024 z 18.04.2024). 14/ Keďže je bez akýchkoľvek pochýb, že už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie mohla povinná vzniesť námietku premlčania, no urobila tak až v sťažnosti (ktorá bola podaná po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), v sťažnosti neospravedlňovala jej oneskorenosť žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by jej bránili uplatniť námietku včas, sťažnostný súd na jej nové tvrdenia v súvislosti s premlčaním vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku neprihliadal. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). 15/ Pre úplnosť však súd uvedie, prečo nemožno vymáhané daňové nedoplatky (daňovým nedoplatkom je podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane) za daň z príjmu fyzických osôb za rok 2011 v sume 150,- EUR (splatný k 02.04.2012) a za rok 2012 dňa sume 210,73 EUR (splatný k 02.04.2013), ktoré sú predmetom tejto exekúcie, považovať za premlčané. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, avšak plynutie tejto lehoty môže byť jednak prerušené počas daňového exekučného konania (§ 85 ods. 2 Daňového poriadku) alebo môže začať plynúť nová premlčacia lehota v prípade doručenia výzvy podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku (§ 85 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku). Okrem toho sa prihliada i na prerušenie plynutia lehôt počas obdobia pandémie COVID-19, a to podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19, kedy sa doby prerušili o celkovo 203 dní (od 12.03.2020 do 30.09.2020). Oprávnený na to, aby odvrátil uplynutie premlčacej doby podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, musí uplatniť svoje právo vymáhať nedoplatky, a to tak, že vykoná kroky, ktoré smerujú k iniciácii núteného výkonu rozhodnutia (podaním návrhu na vykonanie exekúcie). V uvedenom prípade začala 6-ročná premlčacia doba plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t.j. od 01.01.2013 (pri daňovom nedoplatku za rok 2011), resp. od 01.01.2014 (pri daňovom nedoplatku za rok 2012). Pri jej nerušenom plynutí by podľa § 85 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku uplynula dňa 31.12.2018 (pri daňovom nedoplatku za rok 2011), resp. 31.12.2019 (pri daňovom nedoplatku za rok 2012). Oba daňové nedoplatky však boli predmetom daňového exekučného konania (čo zároveň vyvracia tvrdenia povinnej o ich nevymáhaní a jej neinformovaní), ktoré začalo rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600503/5/33299/18/2013/Jask z 10.07.2013. Daňové exekučné konanie bolo zastavené rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 304840/2019 z 30.05.2019. To znamená, že premlčacia doba neplynula od 10.07.2013 do 30.05.2019 (pri daňovom nedoplatku za rok 2012 začala po prvýkrát plynúť až po zastavení daňového exekučného konania, pri daňovom nedoplatku za rok 2011 do začatia daňového exekučného konania uplynulo len 7 mesiacov a 10 dní z premlčacej doby). Z dôvodu pandémie COVID-19 sa plynutie premlčacej doby prerušilo o ďalších 203 dní. Na základe uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba z dôvodu jej opakovaného prerušenia ku dňu podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (16.08.2024), teda ku dňu uplatnenia práva na vymáhanie daňového nedoplatku, neuplynula ani v jednom prípade. Jej tvrdenie, že daňový úrad nemohol Slovenskej konsolidačnej, a.s. postúpiť premlčané daňové pohľadávky je tak irelevantné, keďže pohľadávky nie sú premlčané a súčasne musí súd podotknúť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by nebolo možné postúpiť i premlčané pohľadávky. 16/ Povinná nepreukázala ani to, že by došlo k zániku vymáhanej pohľadávky oprávneného jej splnením. Z dôkazov, ktoré súdu predložila vyplýva, že daňovému úradu síce uhradila pohľadávky vymáhané v daňovom exekučnom konaní č. 110000440845, ale nejde o tie isté pohľadávky, ktoré sú predmetom tejto exekúcie. Z vyjadrenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2025 vyplýva, že v uvedenom daňovom exekučnom konaní sa vymáhali daňové nedoplatky predstavujúce: a/ daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 (v sume 100,01 EUR) a b/ úroky z omeškania na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 (v sume 90,EUR), za rok 2012 (v sume 126,40 EUR) a za tok 2013 (v sume 60 EUR). Keďže predmetom tohto exekučného konania je daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012, teda iný daňový nedoplatok než ten, ktorý povinnej vznikol a bol predmetom daňového exekučného konania č. 110000440845, niet pochýb o tom, že nároky vymáhané v daňovej exekúcii Daňovým úradom Banská Bystrica neboli totožné s nárokmi vymáhanými v tejto exekúcii. Plnením povinnej v daňovom exekučnom konaní nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok oprávneného v tomto exekučnom konaní, a teda povinná neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo v súvislosti s tvrdením o splnení dlhu vymáhaného v tomto exekučnom konaní. 17/ Vzhľadom na vyššie uvedené, keď povinná ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiaden z dôvodov, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP jej sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 30Ek/1836/2024 zo dňa 12.12.2024 zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku). (§