Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 z 18. 2. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 18. februára 2025, sp. zn. 65Ek/1597/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3
Okresný súd Banská Bystrica | 65Ek/1597/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3 | 2025-02-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, CSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc1e7f6f-7677-4462-b533-0e099bc9c41d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
65Ek/1597/2024
6124347993
18. 02. 2025
JUDr. Martin Kostúr
ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., štátny občan SR, v konaní zast.: Mgr. Martin
Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 55 134 114 proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/
A, 841 05 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 22,09 EUR a trov exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslavom Strakom, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02
Bratislava, pod sp. zn. 275EX 1226/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 zo dňa 9. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 zo dňa 9. decembra 2024 vo výške 26,44 EUR.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.12.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 65Ek/1597/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) oprávnenému priznal voči povinnému nárok na
náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie
vo výške 26,44 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 3, § 199a ods. 1,
2, 199d ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný
súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre
posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.
j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že povinný ako dôvod zastavenia exekúcie

poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného z dôvodu postúpenia vymáhaného
nároku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi oprávneným
ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o. ako postupníkom, pričom pohľadávka, ktorá je
predmetom tohto exekučného konania mala byť v zmysle tejto zmluvy postúpená na postupníka v
celom rozsahu. Následne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preskúmal dokumenty doložené do
spisu pričom poukázal na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023
boli pohľadávky oprávneného v celkovej výške 154 636,53 Eur voči povinnému skutočne postúpené
oprávneným na obchodnú spoločnosť EURK Finance s.r.o.. O uvedenej skutočnosti bol povinný
upovedomený oznámením zo dňa 31.10.2023, ktorého prílohou bol zoznam dotknutých pohľadávok. Pre
úplnosť považoval za potrebné dodať, že preskúmaním príloh, ktorými boli špecifikované pohľadávky,
ktoré boli predmetom postúpenia podľa vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, a ktoré sú
uložené v správnom registri súdu pod sp. zn. 1OpP/10/2024 (súd aplikoval ust. § 201 ods. 3 Exekučného
poriadku, nakoľko mal vedomosť o predmetných prílohách oprávneného uložených v tomto správnom
registri.) bolo zistené, že pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola v týchto prílohách riadne a
detailne konkretizovaná. Z takto zistených skutočností súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol,
že má preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 06.11.2023 postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti
dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024. Z predloženej dohody o zrušení
je zrejmé, že predmetom bolo zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzavretej
medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o.. Nadobudnutím účinkov tejto
dohody došlo tým pádom k zániku právnych účinkov postúpenia podľa dotknutej zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to ku dňu 20.06.2024. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok
(vrátane pohľadávky deklarovanej exekučným titulom) na strane veriteľa opätovne stal oprávnený. V
tomto prípade exekučné konanie bolo návrhom iniciované až v čase keď už oprávnený bol objektívnym
nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie
postúpenia povinnému až po začatí exekúcie nezakladá následok v podobe nedostatku aktívne vecnej
legitimácie oprávneného v tomto konaní. Oneskorené upovedomenie povinného o skutočnosti zrušenia
zmluvy o postúpení pohľadávkam by malo vplyv na vymáhaný nárok len v prípade, ak by povinný
preukázal, že od momentu zrušenia zmluvy o postúpenia pohľadávok do času kým bol upovedomený
zo strany pôvodného veriteľa alebo oprávneného, by splnil vymáhaný nárok pôvodnému veriteľovi
(spoločnosť EURK), čím by nastal predpokladaný účinok podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka v podobe zániku záväzku jeho splnením. V predmetnom exekučnom konaní povinný
nepreukázal súdu, že by došlo k zániku vymáhaného nároku v čase od vzniku exekučného titulu do
času začatia exekúcie, čím nenastal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku. Keďže má oprávnenému prináležať aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie
vznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj na odmenu z vymoženého
plnenia. Uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti
vedúce zastaveniu exekúcie, a preto jeho návrh v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku ako nedôvodný zamietol (výrok I.). Povinnému ako neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu
trov konania o jeho návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). Súčasne oprávnenému priznal
nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom za jeden úkon právnej služby v podobe podania
na súd - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur (výrok III.).
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť
a navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Banská Bystrica Uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 9.12.2024, sp. zn. 65Ek/1597/2024 zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a právne posúdenie v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. V prvom
rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok
vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením
oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť
bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa
názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. Povinný súčasne vyjadril nesúhlas so
záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení
a následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal
na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno

zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu o zrušení zrealizovaného postúpenia
pohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že postupca sa opätovne stane majiteľom
už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikované
pod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez
ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení
postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného
nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola
postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal
byť preto podaný neoprávnenou osobou. Na záver s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20
Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať
k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas
konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná
povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 30.12.2024 vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý po sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu
z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením
oprávneného k návrhu povinného na zatavenie exekúcie. Exekučný poriadok a jeho ustanovenia
o povinnosti exekútora bezodkladne doručiť návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením
oprávneného k nemu súdu na rozhodnutie predstavuje lex specialis k ustanoveniam civilného sporového
poriadku, a to hlavne s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť, ktorá ovláda exekučné konanie. Navyše
oprávnený poukázal na možnosť povinného sa s predmetným vyjadrením oboznámiť z elektronického
súdneho spisu, ktorý mu je prístupný. Oprávnený vo svojom vyjadrení s odkazom na argument
povinného o nemožnosti zrušiť uskutočnené postúpenie pohľadávky poprel, že by boli splnené všetky
povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky, čo bolo samotným dôvodom jej zrušenia, nakoľko v
súlade s čl. 4 bod 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov
týkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako poprel, že by malo ísť o spätné postúpenie pohľadávky.
V ďalšom oprávnený poukázal na to, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským
súdom Bratislava III, pod sp. zn. 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho
súdu, ktorá dôvodila neplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou
mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. A mala to byť práve táto spornosť a pochybnosť
možnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala oprávneného viesť k uzavretiu dohody
o jej zrušení. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či je dohoda o zrušení pohľadávky
platná, oprávnený poukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nikdy nenastali,
nakoľko táto by bola od počiatku neplatná ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom.
V takom prípade, nakoľko by účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nemohlo by
prísť ani k zmene v osobe veriteľa, čo opätovne len potvrdzuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie
na strane oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený zastáva názor, že neoznámenie postúpenia
pohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá neúčinnosť zmluvy o jej postúpení či zrušení. Oznámenie
postúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia nemá vplyv na platnosť cesie ako takej, ani na jej právne
účinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
Samotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na ochranu dlžníka, ktorý až do samotného oznámenia
môže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom dôsledku vyplývať aj zo sťažnosti povinného v
časti odkazu na komentované znenie občianskeho zákonníka. Záverom oprávnený dodal, že argument
povinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až) oznámením o postúpení pohľadávky s odkazom
na rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny. Totiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z odlišných
skutkových okolností, kedy išlo primárne o interpretáciu ustanovenia § 561 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá
nie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež argument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné
na prejednávaný prípad, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom
rozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia
podmienka v podobe úhrady za postúpenie pohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie
dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie, ak v čase jeho podania neboli splnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o
zrušení postúpenia pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu.

V prípade, ak by súd mal vyhodnotiť dohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny
úkon, zastáva názor, že ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s
odkazom na judikatúru najvyššieho súdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna
vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania
právneho zastúpenia za i polovičný úkon právnej služby spolu vo výške 26,44 EUR (8,30 EUR + RP
13,73 EUR + DPH). Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.07.2024, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého
exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 81Er/116/2017-36 zo dňa 24.09.2020,
vykonateľného dňa 24.10.2020, dňa 24.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Jaroslavovi Strakovi (275EX 1226/2024). Dňa 23.08.2024 bol doručený poverenému súdnemu
exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil
súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „občiansky zákonník“),
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.
17. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky
doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
18. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
19. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

20. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
21. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako
oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou
listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo
zákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného
titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť
exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak
sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný
nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie
prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone
svojej činnosti inak. Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu
na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo
vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy
veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi
konania.
23. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
24. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza,
že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky bolo napriek strohosti, či stručnosti výstižné, zachytávajúce
podstatu problému prejednávanej veci, a to aj napriek opomenutiu niektorých (dôležitých) osobitostí
prípadu. Skutkový stav bol vyššou súdnou úradníčkou dostatočne zistený a správne ustálený, pričom
z neho dospela k správnym právnym záverom. Z uvedeného dôvodu naň sudca v podrobnostiach
odkazuje. Napriek tomu sťažnostný súd považoval za potrebné sa osobitne a bližšie vyjadriť k
jednotlivým tvrdeniam a argumentom povinného prezentovanými v sťažnosti, a teda nad rámec
ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
25. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť
domáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde
vychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže
byť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho
poriadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe
totiž právo nesvedčí.
26. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu (exekučného konania) tvrdí, pričom to, či označené subjekty
sú skutočne oprávnené, resp. povinné z exekučného titulu, vyplynie zo skutočností súdu doložených
a/alebo preukázaných. Vecná legitimácia je základným predpokladom pre začatie a ďalšie vedenie
súdneho konania.
27. Vecnej legitimácii v exekučnom konaní v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku zodpovedá
procesné postavenie účastníkov konania - povinný a oprávnený. Vymedzenie ich postavenia v
exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový
stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v

prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto
je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto
je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule
označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
28. K zmene osoby v konaní tak dôjde z dôvodu prechodu či prevodu práv, najčastejšie postúpením
pohľadávky. V súlade s judikátom Najvyššieho súdu SR R 119/2003 (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 11. júna 2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001) oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
V takom prípade sa aktívna vecná legitimácia prezumuje, ďalej neskúma. To však neznamená, že počas
konania nemôže vyvstať otázka skutočného hmotnoprávneho oprávnenia dotknutej osoby, a to ešte
väčšmi, keď je aktívna vecná legitimácia subjektu spochybnená stranou záväzko-právneho vzťahu z
postúpenia pohľadávky. Ako súd vyššie poznamenal, aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny
v hmotnoprávnom oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci
je a bude stav k dňu rozhodovania súdu. Zmyslom predmetného rozhodnutia je a má byť len uľahčenie
procesnej situácie žalobcu - oprávneného v spore, jeho urýchlenie a odstránenie prílišného formalizmu,
nie však spochybnenie možnosti preukázania iného (skutočného) stavu veci a vykonania aj ďalšieho
(iného) postúpenia pohľadávky.
29. Zhrnutím vyššie uvedeného, aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe
oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.
Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania
konvalidovať preukázaním, že subjekt súdneho konania právo, ktorého ochrany sa domáha, má, mal,
prípadne dodatočne nadobudol (pristúpením do konania v súlade s § 79 Civilného sporového poriadku).
30. Na tomto mieste súd zároveň považuje za dôležité poznamenať, že treba odlišovať od účinnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky a účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi. Účinnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky závisí od formulácie jej ustanovení samotných. Tá môže byť účinná už dňom
jej podpísania, prípadne účinnosť odložená na splnenie ďalšej povinnosti, najčastejšie, no nie výlučne,
uhradenie odplaty. Je to však práve účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako takej, ktorá zakladá
zmenu v oprávnení nakladať s pohľadávkou, a ako súd na tomto mieste a rovnako tak vyšší súdny
úradník v napadnutom uznesení poukázal, za predpokladu, že sa nič iné nezmení (ceteris paribus),
oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi je pre aktívnu vecnú legitimáciu v konaní irelevantné.
31. Povinný sa síce správne domnieva, že postúpenie pohľadávky je voči nemu ako dlžníkovi účinné
až jeho oznámením, vedomosť povinného o postúpení pohľadávky však nič nemení na účinnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky a jej zodpovedajúcej zmeny subjektu záväzko-právneho vzťahu, ako
aj vecnej legitimácie subjektu. Rovnako to platí v prípade jej zrušenia dohodou. Povinný do oznámenia
postúpenia pohľadávky (prípadne jeho zrušenia) je oprávnený plniť pôvodnému subjektu, pričom v
rozsahu, v ktorom plnil jemu, zaniká jeho povinnosť aj voči novému oprávnenému. Nemenej dôležitou je
však skutočnosť, že upovedomenie povinného o začatí exekúcie je z pohľadu povinného relevantným
(prípadným) oznámením o postúpení pohľadávky, rovnako (a simili), ako je tomu pri doručení žaloby
žalovanému. Z upovedomenia samotného totiž možno nepochybne identifikovať subjekt oprávnený
z exekúcie, pričom začatie exekučného konania a exekúcie so sebou prináša dôležité zmeny čo do
miesta plnenia vymáhanej pohľadávky, kedy sa má plniť súdnemu exekútorovi (§ 61f ods. 1 Exekučného
poriadku). Skutočnosť, že povinný nemá do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo
upovedomenia o jej začatí za preukázané, že súd rozhodol alebo sa zmenou subjektov záväzkoprávneho vzťahu zaoberal, neznamená, že tá nebola súdom posudzovaná. To, že sa súd výslovne k
vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
32. Pokiaľ ide nosný argument povinného zo sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,
uvádza súd nasledovné: Záver o zrealizovaní postúpenia pohľadávky a jeho zániku splnením možno
konštatovať až po úplnom a spoľahlivom naplnení hospodárskeho účelu tohto záväzkového vzťahu.
Týmto spôsobom záväzko-právny vzťah zaniká splnením si všetkých povinností zmluvnými stranami

tohto (synalagmatického) vzťahu, t.j. zánikom všetkých práv a povinností na strane dlžníka a veriteľa.
Je pritom treba odlišovať od zániku časti dlhu (záväzku) od úplného zániku záväzko-právneho vzťahu.
V prípade, ak je to dobré a možné, môže zaniknúť aj keď len časť záväzko-právneho vzťahu,
teda jeho singulárna povinnosť alebo tomu zodpovedajúce právo. Totižto zánik dlhu ako subjektívnej
povinnosti nemá spravidla za následok zánik záväzkového vzťahu. Inými slovami, zo záväzkového
vzťahu, ktorý zanikol jeho splnením, sa nemožno naďalej domáhať splnenia si akejsi povinnosti,
prípadne takýto nárok uplatniť na súde. Ak teda hovoríme o zániku dlhu (jednej z obligácii dlžníka)
zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nemusíme tým mať nevyhnutne na mysli zánik záväzko-právneho
vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy. Pre jednoduchosť, in concreto a tak, ako je tomu v prejednávanom
prípade, môže ísť napríklad o situáciu, kedy je síce uhradená odplata (bod 1.4 dohody o zrušení
zmluvy o postúpení pohľadávky) za postúpenie pohľadávky (splnenie jednej z množstva povinností),
no postupcom neboli postupníkovi odovzdané všetky doklady súvisiace s postúpením ako takým
(povinnosť o.i. uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je v najväčšom záujme postupníka, aby
ten disponoval všetkými dokumentami súvisiacimi s postúpením pohľadávky v rozsahu, v akom nimi
disponuje postupca samotný, a to práve pre možnosť úspešného domoženia sa svojho práva na súde. K
zániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky tak dôjde výlučne v situácii splnenia si
všetkých vzájomných povinností, čím sú vyjadrené opačné záujmové pozície zmluvných strán. A tak bez
ohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska sa postupník stáva (novým) veriteľom v očiach (už
teraz jeho) dlžníka, čím sa zakladá jeho vecná legitimácia v spore pred súdom, prípadne ak je účinnosť
zmluvy podmienená splnením odkladacej podmienky, jej splnením, záväzok z postúpenia nevyhnutne
v rovnaký moment nezanikne, za predpokladu, že z neho zmluvným stranám ešte stále vyplývajú
povinnosti (ktoré sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na hlavný predmet plnenia). Možnosť zmluvne
modifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzko-právny vzťah vyplýva z
komplexnosti týchto vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva. Nemožnosť zrušiť záväzko-právny
vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do
šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je logický, zmysel však vzhľadom na argumentáciu súdu
prezentovanú vyššie dáva až po jeho skutočnom zániku splnením (si) všetkých povinností.
33. S tým súvisí a na dôvažok súd (na predídenie rozporov čo do predmetu dohody o zrušení záväzku)
dodáva, že dohoda o zrušení záväzku v súlade s § 572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka
predstavuje spôsob zrušenia nesplneného záväzku (či skôr záväzkového vzťahu) ako celku. Nejde a
nemôže ísť o prostriedok zrušenia len konkrétnej povinnosti (inak tiež záväzku v užšom zmysle slova).
A contrario by sme totiž došli k absurdnému (ad absurdum) záveru, kedy by Občiansky zákonník vo
svojom ustanovení § 574 (dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu) svojim obsahom upravoval
totožný právny inštitút s rovnakými právnymi dôsledkami, avšak s rozdielnymi formálnymi náležitosťami.
Preto, ak hovoríme o dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, nemôžu jestvovať pochybnosti
o jej rozsahu a dôsledkov.
34. Ak povinný tvrdí, že C. D. E. nebol v čase začatia exekučného konania aktívne vecne legitimovaný
na podanie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu postúpenia pohľadávky/pohľadávok vymáhaných
v tomto exekučnom konaní, čo bolo v tomto konaní preukázané jednak oznámením o postúpení
pohľadávky ako aj zmluvou o jej postúpení samotnou, kedy zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky
mu nebolo preukázané, mýli sa. Pre to, v prospech koho má byť ďalej exekučné konanie vedené, je
rozhodujúci posledný z právnych úkonov dotknutých strán (postupcu a postupníka zo zmluvy o postúpení
pohľadávky) vyvolávajúcich relevantné právne dôsledky ako v rovine hmotného, tak aj procesného
práva, a to tak, ako súd poukázal vyššie, bez ohľadu na čas jeho uskutočnenia. Ergo ak posledný z
úkonov dotknutých subjektov v rovine zmeny účastníkov záväzko-právneho vzťahu svedčí v prospech
osoby pôvodne podávajúcej návrh na vykonanie exekúcie nakladať s pohľadávku (o.i. ju vymáhať),
exekučné konanie možno v jeho prospech naďalej viesť. Sudca preto uzatvára, že napriek tomu, že
oprávnený v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2023 nedisponoval právom nakladať
s pohľadávkou, toto právo opätovne nadobudol jej zrušením dohodou zo dňa 20.06.2024, a to ešte pred
začatím exekučného konania samotného.
35. Vzhľadom na vyjadrenie oprávneného čo do údajného iniciovania konania povinným o platnosti
dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd obmedzí na konštatovanie, že exekučný súd nie je
oprávnený rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aj keď platnosť
tohto právneho úkonu hodnotí z hľadiska pripustenia zmeny účastníka v exekučnom konaní. Inak
povedané, v prípade absencie akýchkoľvek pochybností, exekučný súd pripustí zmenu na strane

oprávneného subjektu zo zmluvy o postúpení pohľadávky vydaním poverenia na iný, ako pôvodne
oprávnený subjekt, prípadne vydaním dodatku k nemu (§ 36 a 37 Exekučného poriadku). Súd tak
fakticky vydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo dodatku k nemu konkludentne uzná, že k
prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu došlo, akceptuje tento právny stav
bez toho, aby o zmene rozhodoval. Určitá dichotómia pri posudzovaní prevodu práv a povinností z
exekučného titulu nastáva pri čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a po jeho vydaní.
Zatiaľ čo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie stačí prevod práv preukázať (doložením listín),
po jeho vydaní v štádiu namietania tejto skutočnosti je nutné prevod práv aj skutočne dokázať. Súd
potom v nevyhnutnom rozsahu zhodnotí a rozhodne komu právo svedčí. Opätovne však, v žiadnom
štádiu exekučného konania nerozhodne o platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. In aliis
verbis, exekučný súd v žiadnom štádiu konania neposudzuje platnosť alebo neplatnosť hmotnoprávneho
úkonu prevodu práv k pohľadávke, resp. možnosť jeho uskutočnenia, ale len posudzuje, či tento
úkon procesnou stranou vykonaný mohol či nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných
ustanovení hmotného práva, prejavujúcich sa vo vecnej legitimácii subjektov. Ak teda hmotnoprávny
úkon prevodu práv spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, exekučný súd nemá dôvod pochybovať
o zmene v rovine vecnej legitimácie v spore. V tomto univerze úvahy treba prejudicionálne posúdenie
otázky prevodu práv chápať len ako postup súdu posudzujúci vecnú legitimáciu v spore ako procesný,
nie hmotnoprávny inštitút. Tu treba rovnako akcentovať osobitosť ustanovení Exekučného poriadku
o zmene účastníkov konania v porovnaní s predpismi civilného práva procesného. Exekučný súd
zároveň nespochybňuje, že v odôvodnených prípadoch môže dotknutý subjekt podať určovaciu žalobu
na všeobecný súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku na vyhlásenie úkonu prevodu
práv za neplatný. Takého rozhodnutie by pritom pre exekučný súd v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo
vec právoplatne rozhodnutú (rei iuducatae), vecná legitimácia by bola v ďalšom priebehu exekučného
konania nespochybniteľná.
36. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou pôvodne oprávnenou na jeho podanie, exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, teda osobou, ktorej v pôvodnom exekučnom konaní vznikli trovy. Po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie bola povinným poukázaná pochybnosť o jeho aktívnej vecnej
legitimácii, pre údajné postúpenie pohľadávok či pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z
vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného vyšlo najavo, že povinný podal na Mestský súd Bratislava
III návrh na vyhlásenia zmluvy o postúpenie pohľadávky za neplatnú, a to s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. februára 2023, sp. zn.: 4Obdo/78/2021 publikované v
ZSP ako 35/2023 a následne publikované R 54/2023, podľa ktorého postúpenie pohľadávok advokáta,
ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii, na osobu, na ktorú
sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok vzniknutých
advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu, neviazanú
povinnosťou mlčanlivosti, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ak nebol
povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. Konanie povinného by sa preto mohlo do veľkej miery zdať
ako kontraproduktívne, kedy na jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto
exekučnom konaní, no rovnako namieta neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky medzi ním a tretím
subjektom, efektívne sa snažiaci docieliť aktívnu vecnú legitimáciu práve tohto subjektu, JUDr. Rudolfa
Krutého. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd uvádza, že exekučný súd nepovažuje pre rozhodnutie vo
veci za potrebné podrobne poznať skutkový stav konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava III,
a to ani jeho výsledok. Uplatnením pravidiel formálnej logiky totiž možno jednoducho dospieť k záveru,
že v prípade, ak by povinný bol úspešný čo do určenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
za neplatnú, bola by daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Ak by bola zmluva
o postúpení pohľadávky určená za platnú, postup exekučného súdu by bol totožný, keďže z platného
prevodu práv sám vychádzal pri posudzovaní možnosti vzájomnej dohody o jej zrušení.
37. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo strany
vyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných, no nie je absolútnym princípom
civilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi ak hovoríme o tom exekučnom. Nie vždy je potrebné dávať
druhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu objektívne skutočnosti, ktoré
nútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne obmedzenie nachádza v
zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých ustanoveniach, kedy právo
vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj v zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa

20.03.2024) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom
konaní značne oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným
sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na
zastavenie exekúcie. Z toho dôvodu nemuselo byť povinnému zaslané vyjadrenie oprávneného, nakoľko
od jeho vyjadrenia na tvrdenia oprávneného by nebolo možné dúfať v zmenu procesnej situácie.
38. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 65Ek/1597/2024 zo dňa 09.12.2024 ako
nedôvodnú zamietol.
39. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
41. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
42. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo
povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
43. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 26,44 EUR (uplatnená tarifná odmena 8,30
EUR v zmysle ust. § 10 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + náhrada
režijného paušálu 13,73 EUR + 20% DPH).
44. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené
v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto
rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

(§