{"guid": "bcf8ee1f-c7a1-4539-83d5-b8ee967141a0:dc1e7f6f-7677-4462-b533-0e099bc9c41d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3", "spisova_znacka": "65Ek/1597/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 z 18. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 18. februára 2025, sp. zn. 65Ek/1597/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3", "identifikacne_cislo": "6124347993", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc1e7f6f-7677-4462-b533-0e099bc9c41d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n65Ek/1597/2024\n6124347993\n18. 02. 2025\nJUDr. Martin Kostúr\nECLI:SK:OSBB:2025:6124347993.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., štátny občan SR, v konaní zast.: Mgr. Martin\nBerec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,\nIČO: 55 134 114 proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,\nIČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/\nA, 841 05 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 22,09 EUR a trov exekúcie, vedenej\nsúdnym exekútorom: JUDr. Jaroslavom Strakom, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02\nBratislava, pod sp. zn. 275EX 1226/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 zo dňa 9. decembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .\nII. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 65Ek/1597/2024 zo dňa 9. decembra 2024 vo výške 26,44 EUR.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 9.12.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie\npod sp. zn. 65Ek/1597/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3\nExekučného poriadku zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti\ns návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) oprávnenému priznal voči povinnému nárok na\nnáhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie\nvo výške 26,44 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu (výrok III.).\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 3, § 199a ods. 1,\n2, 199d ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene\na doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný\nsúd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre\nposúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.\nj. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v\nnávrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.\nSúd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie\n§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,\na to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie\ncitovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí\nbyť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania\nnávrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili\nzánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti\nbránia. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že povinný ako dôvod zastavenia exekúcie\n\npoukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného z dôvodu postúpenia vymáhaného\nnároku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi oprávneným\nako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o. ako postupníkom, pričom pohľadávka, ktorá je\npredmetom tohto exekučného konania mala byť v zmysle tejto zmluvy postúpená na postupníka v\ncelom rozsahu. Následne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preskúmal dokumenty doložené do\nspisu pričom poukázal na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023\nboli pohľadávky oprávneného v celkovej výške 154 636,53 Eur voči povinnému skutočne postúpené\noprávneným na obchodnú spoločnosť EURK Finance s.r.o.. O uvedenej skutočnosti bol povinný\nupovedomený oznámením zo dňa 31.10.2023, ktorého prílohou bol zoznam dotknutých pohľadávok. Pre\núplnosť považoval za potrebné dodať, že preskúmaním príloh, ktorými boli špecifikované pohľadávky,\nktoré boli predmetom postúpenia podľa vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, a ktoré sú\nuložené v správnom registri súdu pod sp. zn. 1OpP/10/2024 (súd aplikoval ust. § 201 ods. 3 Exekučného\nporiadku, nakoľko mal vedomosť o predmetných prílohách oprávneného uložených v tomto správnom\nregistri.) bolo zistené, že pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola v týchto prílohách riadne a\ndetailne konkretizovaná. Z takto zistených skutočností súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol,\nže má preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok\nzo dňa 06.11.2023 postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti\ndohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024. Z predloženej dohody o zrušení\nje zrejmé, že predmetom bolo zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzavretej\nmedzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o.. Nadobudnutím účinkov tejto\ndohody došlo tým pádom k zániku právnych účinkov postúpenia podľa dotknutej zmluvy o postúpení\npohľadávok, a to ku dňu 20.06.2024. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok\n(vrátane pohľadávky deklarovanej exekučným titulom) na strane veriteľa opätovne stal oprávnený. V\ntomto prípade exekučné konanie bolo návrhom iniciované až v čase keď už oprávnený bol objektívnym\nnositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie\npostúpenia povinnému až po začatí exekúcie nezakladá následok v podobe nedostatku aktívne vecnej\nlegitimácie oprávneného v tomto konaní. Oneskorené upovedomenie povinného o skutočnosti zrušenia\nzmluvy o postúpení pohľadávkam by malo vplyv na vymáhaný nárok len v prípade, ak by povinný\npreukázal, že od momentu zrušenia zmluvy o postúpenia pohľadávok do času kým bol upovedomený\nzo strany pôvodného veriteľa alebo oprávneného, by splnil vymáhaný nárok pôvodnému veriteľovi\n(spoločnosť EURK), čím by nastal predpokladaný účinok podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho\nzákonníka v podobe zániku záväzku jeho splnením. V predmetnom exekučnom konaní povinný\nnepreukázal súdu, že by došlo k zániku vymáhaného nároku v čase od vzniku exekučného titulu do\nčasu začatia exekúcie, čím nenastal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku. Keďže má oprávnenému prináležať aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie\nvznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj na odmenu z vymoženého\nplnenia. Uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti\nvedúce zastaveniu exekúcie, a preto jeho návrh v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného\nporiadku ako nedôvodný zamietol (výrok I.). Povinnému ako neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu\ntrov konania o jeho návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). Súčasne oprávnenému priznal\nnárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom za jeden úkon právnej služby v podobe podania\nna súd - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur (výrok III.).\n3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť\na navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Banská Bystrica Uznesenie Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 9.12.2024, sp. zn. 65Ek/1597/2024 zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému\nprávo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces a právne posúdenie v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. V prvom\nrade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok\nvo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením\noprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť\nbez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa\nnázoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. Povinný súčasne vyjadril nesúhlas so\nzáverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení\na následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal\nna judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno\n\nzrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu o zrušení zrealizovaného postúpenia\npohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že postupca sa opätovne stane majiteľom\nuž postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikované\npod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez\nďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení\npostúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného\nnie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola\npostupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal\nbyť preto podaný neoprávnenou osobou. Na záver s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20\nCdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať\nk okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas\nkonania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná\npovinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 30.12.2024 vyjadril prostredníctvom\nprávneho zástupcu aj oprávnený, ktorý po sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu\nz ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením\noprávneného k návrhu povinného na zatavenie exekúcie. Exekučný poriadok a jeho ustanovenia\no povinnosti exekútora bezodkladne doručiť návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením\noprávneného k nemu súdu na rozhodnutie predstavuje lex specialis k ustanoveniam civilného sporového\nporiadku, a to hlavne s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť, ktorá ovláda exekučné konanie. Navyše\noprávnený poukázal na možnosť povinného sa s predmetným vyjadrením oboznámiť z elektronického\nsúdneho spisu, ktorý mu je prístupný. Oprávnený vo svojom vyjadrení s odkazom na argument\npovinného o nemožnosti zrušiť uskutočnené postúpenie pohľadávky poprel, že by boli splnené všetky\npovinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky, čo bolo samotným dôvodom jej zrušenia, nakoľko v\nsúlade s čl. 4 bod 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov\ntýkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako poprel, že by malo ísť o spätné postúpenie pohľadávky.\nV ďalšom oprávnený poukázal na to, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským\nsúdom Bratislava III, pod sp. zn. 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal\nneplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho\nsúdu, ktorá dôvodila neplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou\nmlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. A mala to byť práve táto spornosť a pochybnosť\nmožnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala oprávneného viesť k uzavretiu dohody\no jej zrušení. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či je dohoda o zrušení pohľadávky\nplatná, oprávnený poukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nikdy nenastali,\nnakoľko táto by bola od počiatku neplatná ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom.\nV takom prípade, nakoľko by účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nemohlo by\nprísť ani k zmene v osobe veriteľa, čo opätovne len potvrdzuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie\nna strane oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený zastáva názor, že neoznámenie postúpenia\npohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá neúčinnosť zmluvy o jej postúpení či zrušení. Oznámenie\npostúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia nemá vplyv na platnosť cesie ako takej, ani na jej právne\núčinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany nedohodli inak.\nSamotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na ochranu dlžníka, ktorý až do samotného oznámenia\nmôže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom dôsledku vyplývať aj zo sťažnosti povinného v\nčasti odkazu na komentované znenie občianskeho zákonníka. Záverom oprávnený dodal, že argument\npovinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až) oznámením o postúpení pohľadávky s odkazom\nna rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny. Totiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z odlišných\nskutkových okolností, kedy išlo primárne o interpretáciu ustanovenia § 561 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá\nnie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež argument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie\nNS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné\nna prejednávaný prípad, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom\nrozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia\npodmienka v podobe úhrady za postúpenie pohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie\ndlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie\nexekúcie, ak v čase jeho podania neboli splnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením\n§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o\nzrušení postúpenia pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu.\n\nV prípade, ak by súd mal vyhodnotiť dohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny\núkon, zastáva názor, že ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s\nodkazom na judikatúru najvyššieho súdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna\nvecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania\nprávneho zastúpenia za i polovičný úkon právnej služby spolu vo výške 26,44 EUR (8,30 EUR + RP\n13,73 EUR + DPH). Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol.\n6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\n7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré\ntreba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249\nCSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,\na preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.\n13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.07.2024, kedy bol exekučnému\nsúdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého\nexekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 81Er/116/2017-36 zo dňa 24.09.2020,\nvykonateľného dňa 24.10.2020, dňa 24.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi\nJUDr. Jaroslavovi Strakovi (275EX 1226/2024). Dňa 23.08.2024 bol doručený poverenému súdnemu\nexekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil\nsúdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.\n14. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „občiansky zákonník“),\nveriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n16. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n17. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky\ndoklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.\n18. Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo\njeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný\nzáväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.\n19. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva\nsvojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.\n\n20. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom\nkonania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a\npovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.\nAk súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.\n21. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule\noznačený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako\noprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo\nprávo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou\nlistinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo\nzákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného\ntitulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.\n22. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie\nnastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť\nexekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak\nsa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný\nnárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie\nprvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone\nsvojej činnosti inak. Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu\nna vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo\nvzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy\nveci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu\nna vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi\nkonania.\n23. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta\nsťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca\nstotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.\n24. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza,\nže rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky bolo napriek strohosti, či stručnosti výstižné, zachytávajúce\npodstatu problému prejednávanej veci, a to aj napriek opomenutiu niektorých (dôležitých) osobitostí\nprípadu. Skutkový stav bol vyššou súdnou úradníčkou dostatočne zistený a správne ustálený, pričom\nz neho dospela k správnym právnym záverom. Z uvedeného dôvodu naň sudca v podrobnostiach\nodkazuje. Napriek tomu sťažnostný súd považoval za potrebné sa osobitne a bližšie vyjadriť k\njednotlivým tvrdeniam a argumentom povinného prezentovanými v sťažnosti, a teda nad rámec\nustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.\n25. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť\ndomáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde\nvychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže\nbyť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho\nporiadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe\ntotiž právo nesvedčí.\n26. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu (exekučného konania) tvrdí, pričom to, či označené subjekty\nsú skutočne oprávnené, resp. povinné z exekučného titulu, vyplynie zo skutočností súdu doložených\na/alebo preukázaných. Vecná legitimácia je základným predpokladom pre začatie a ďalšie vedenie\nsúdneho konania.\n27. Vecnej legitimácii v exekučnom konaní v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku zodpovedá\nprocesné postavenie účastníkov konania - povinný a oprávnený. Vymedzenie ich postavenia v\nexekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí\nza oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový\nstav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v\n\nprospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný\ndobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto\nje označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto\nje v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule\noznačený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla\npovinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).\n28. K zmene osoby v konaní tak dôjde z dôvodu prechodu či prevodu práv, najčastejšie postúpením\npohľadávky. V súlade s judikátom Najvyššieho súdu SR R 119/2003 (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 11. júna 2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001) oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení\npohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.\nV takom prípade sa aktívna vecná legitimácia prezumuje, ďalej neskúma. To však neznamená, že počas\nkonania nemôže vyvstať otázka skutočného hmotnoprávneho oprávnenia dotknutej osoby, a to ešte\nväčšmi, keď je aktívna vecná legitimácia subjektu spochybnená stranou záväzko-právneho vzťahu z\npostúpenia pohľadávky. Ako súd vyššie poznamenal, aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny\nv hmotnoprávnom oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci\nje a bude stav k dňu rozhodovania súdu. Zmyslom predmetného rozhodnutia je a má byť len uľahčenie\nprocesnej situácie žalobcu - oprávneného v spore, jeho urýchlenie a odstránenie prílišného formalizmu,\nnie však spochybnenie možnosti preukázania iného (skutočného) stavu veci a vykonania aj ďalšieho\n(iného) postúpenia pohľadávky.\n29. Zhrnutím vyššie uvedeného, aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe\noprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.\nIde o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania\nkonvalidovať preukázaním, že subjekt súdneho konania právo, ktorého ochrany sa domáha, má, mal,\nprípadne dodatočne nadobudol (pristúpením do konania v súlade s § 79 Civilného sporového poriadku).\n30. Na tomto mieste súd zároveň považuje za dôležité poznamenať, že treba odlišovať od účinnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky a účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi. Účinnosť zmluvy o\npostúpení pohľadávky závisí od formulácie jej ustanovení samotných. Tá môže byť účinná už dňom\njej podpísania, prípadne účinnosť odložená na splnenie ďalšej povinnosti, najčastejšie, no nie výlučne,\nuhradenie odplaty. Je to však práve účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako takej, ktorá zakladá\nzmenu v oprávnení nakladať s pohľadávkou, a ako súd na tomto mieste a rovnako tak vyšší súdny\núradník v napadnutom uznesení poukázal, za predpokladu, že sa nič iné nezmení (ceteris paribus),\noznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi je pre aktívnu vecnú legitimáciu v konaní irelevantné.\n31. Povinný sa síce správne domnieva, že postúpenie pohľadávky je voči nemu ako dlžníkovi účinné\naž jeho oznámením, vedomosť povinného o postúpení pohľadávky však nič nemení na účinnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky a jej zodpovedajúcej zmeny subjektu záväzko-právneho vzťahu, ako\naj vecnej legitimácie subjektu. Rovnako to platí v prípade jej zrušenia dohodou. Povinný do oznámenia\npostúpenia pohľadávky (prípadne jeho zrušenia) je oprávnený plniť pôvodnému subjektu, pričom v\nrozsahu, v ktorom plnil jemu, zaniká jeho povinnosť aj voči novému oprávnenému. Nemenej dôležitou je\nvšak skutočnosť, že upovedomenie povinného o začatí exekúcie je z pohľadu povinného relevantným\n(prípadným) oznámením o postúpení pohľadávky, rovnako (a simili), ako je tomu pri doručení žaloby\nžalovanému. Z upovedomenia samotného totiž možno nepochybne identifikovať subjekt oprávnený\nz exekúcie, pričom začatie exekučného konania a exekúcie so sebou prináša dôležité zmeny čo do\nmiesta plnenia vymáhanej pohľadávky, kedy sa má plniť súdnemu exekútorovi (§ 61f ods. 1 Exekučného\nporiadku). Skutočnosť, že povinný nemá do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo\nupovedomenia o jej začatí za preukázané, že súd rozhodol alebo sa zmenou subjektov záväzkoprávneho vzťahu zaoberal, neznamená, že tá nebola súdom posudzovaná. To, že sa súd výslovne k\nvecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).\n32. Pokiaľ ide nosný argument povinného zo sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,\nuvádza súd nasledovné: Záver o zrealizovaní postúpenia pohľadávky a jeho zániku splnením možno\nkonštatovať až po úplnom a spoľahlivom naplnení hospodárskeho účelu tohto záväzkového vzťahu.\nTýmto spôsobom záväzko-právny vzťah zaniká splnením si všetkých povinností zmluvnými stranami\n\ntohto (synalagmatického) vzťahu, t.j. zánikom všetkých práv a povinností na strane dlžníka a veriteľa.\nJe pritom treba odlišovať od zániku časti dlhu (záväzku) od úplného zániku záväzko-právneho vzťahu.\nV prípade, ak je to dobré a možné, môže zaniknúť aj keď len časť záväzko-právneho vzťahu,\nteda jeho singulárna povinnosť alebo tomu zodpovedajúce právo. Totižto zánik dlhu ako subjektívnej\npovinnosti nemá spravidla za následok zánik záväzkového vzťahu. Inými slovami, zo záväzkového\nvzťahu, ktorý zanikol jeho splnením, sa nemožno naďalej domáhať splnenia si akejsi povinnosti,\nprípadne takýto nárok uplatniť na súde. Ak teda hovoríme o zániku dlhu (jednej z obligácii dlžníka)\nzo zmluvy o postúpení pohľadávky, nemusíme tým mať nevyhnutne na mysli zánik záväzko-právneho\nvzťahu vzniknutého z tejto zmluvy. Pre jednoduchosť, in concreto a tak, ako je tomu v prejednávanom\nprípade, môže ísť napríklad o situáciu, kedy je síce uhradená odplata (bod 1.4 dohody o zrušení\nzmluvy o postúpení pohľadávky) za postúpenie pohľadávky (splnenie jednej z množstva povinností),\nno postupcom neboli postupníkovi odovzdané všetky doklady súvisiace s postúpením ako takým\n(povinnosť o.i. uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je v najväčšom záujme postupníka, aby\nten disponoval všetkými dokumentami súvisiacimi s postúpením pohľadávky v rozsahu, v akom nimi\ndisponuje postupca samotný, a to práve pre možnosť úspešného domoženia sa svojho práva na súde. K\nzániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky tak dôjde výlučne v situácii splnenia si\nvšetkých vzájomných povinností, čím sú vyjadrené opačné záujmové pozície zmluvných strán. A tak bez\nohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska sa postupník stáva (novým) veriteľom v očiach (už\nteraz jeho) dlžníka, čím sa zakladá jeho vecná legitimácia v spore pred súdom, prípadne ak je účinnosť\nzmluvy podmienená splnením odkladacej podmienky, jej splnením, záväzok z postúpenia nevyhnutne\nv rovnaký moment nezanikne, za predpokladu, že z neho zmluvným stranám ešte stále vyplývajú\npovinnosti (ktoré sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na hlavný predmet plnenia). Možnosť zmluvne\nmodifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzko-právny vzťah vyplýva z\nkomplexnosti týchto vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva. Nemožnosť zrušiť záväzko-právny\nvzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do\nšiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je logický, zmysel však vzhľadom na argumentáciu súdu\nprezentovanú vyššie dáva až po jeho skutočnom zániku splnením (si) všetkých povinností.\n33. S tým súvisí a na dôvažok súd (na predídenie rozporov čo do predmetu dohody o zrušení záväzku)\ndodáva, že dohoda o zrušení záväzku v súlade s § 572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka\npredstavuje spôsob zrušenia nesplneného záväzku (či skôr záväzkového vzťahu) ako celku. Nejde a\nnemôže ísť o prostriedok zrušenia len konkrétnej povinnosti (inak tiež záväzku v užšom zmysle slova).\nA contrario by sme totiž došli k absurdnému (ad absurdum) záveru, kedy by Občiansky zákonník vo\nsvojom ustanovení § 574 (dohoda o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu) svojim obsahom upravoval\ntotožný právny inštitút s rovnakými právnymi dôsledkami, avšak s rozdielnymi formálnymi náležitosťami.\nPreto, ak hovoríme o dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, nemôžu jestvovať pochybnosti\no jej rozsahu a dôsledkov.\n34. Ak povinný tvrdí, že C. D. E. nebol v čase začatia exekučného konania aktívne vecne legitimovaný\nna podanie návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu postúpenia pohľadávky/pohľadávok vymáhaných\nv tomto exekučnom konaní, čo bolo v tomto konaní preukázané jednak oznámením o postúpení\npohľadávky ako aj zmluvou o jej postúpení samotnou, kedy zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávky\nmu nebolo preukázané, mýli sa. Pre to, v prospech koho má byť ďalej exekučné konanie vedené, je\nrozhodujúci posledný z právnych úkonov dotknutých strán (postupcu a postupníka zo zmluvy o postúpení\npohľadávky) vyvolávajúcich relevantné právne dôsledky ako v rovine hmotného, tak aj procesného\npráva, a to tak, ako súd poukázal vyššie, bez ohľadu na čas jeho uskutočnenia. Ergo ak posledný z\núkonov dotknutých subjektov v rovine zmeny účastníkov záväzko-právneho vzťahu svedčí v prospech\nosoby pôvodne podávajúcej návrh na vykonanie exekúcie nakladať s pohľadávku (o.i. ju vymáhať),\nexekučné konanie možno v jeho prospech naďalej viesť. Sudca preto uzatvára, že napriek tomu, že\noprávnený v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2023 nedisponoval právom nakladať\ns pohľadávkou, toto právo opätovne nadobudol jej zrušením dohodou zo dňa 20.06.2024, a to ešte pred\nzačatím exekučného konania samotného.\n35. Vzhľadom na vyjadrenie oprávneného čo do údajného iniciovania konania povinným o platnosti\ndotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd obmedzí na konštatovanie, že exekučný súd nie je\noprávnený rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aj keď platnosť\ntohto právneho úkonu hodnotí z hľadiska pripustenia zmeny účastníka v exekučnom konaní. Inak\npovedané, v prípade absencie akýchkoľvek pochybností, exekučný súd pripustí zmenu na strane\n\noprávneného subjektu zo zmluvy o postúpení pohľadávky vydaním poverenia na iný, ako pôvodne\noprávnený subjekt, prípadne vydaním dodatku k nemu (§ 36 a 37 Exekučného poriadku). Súd tak\nfakticky vydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo dodatku k nemu konkludentne uzná, že k\nprevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu došlo, akceptuje tento právny stav\nbez toho, aby o zmene rozhodoval. Určitá dichotómia pri posudzovaní prevodu práv a povinností z\nexekučného titulu nastáva pri čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a po jeho vydaní.\nZatiaľ čo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie stačí prevod práv preukázať (doložením listín),\npo jeho vydaní v štádiu namietania tejto skutočnosti je nutné prevod práv aj skutočne dokázať. Súd\npotom v nevyhnutnom rozsahu zhodnotí a rozhodne komu právo svedčí. Opätovne však, v žiadnom\nštádiu exekučného konania nerozhodne o platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. In aliis\nverbis, exekučný súd v žiadnom štádiu konania neposudzuje platnosť alebo neplatnosť hmotnoprávneho\núkonu prevodu práv k pohľadávke, resp. možnosť jeho uskutočnenia, ale len posudzuje, či tento\núkon procesnou stranou vykonaný mohol či nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných\nustanovení hmotného práva, prejavujúcich sa vo vecnej legitimácii subjektov. Ak teda hmotnoprávny\núkon prevodu práv spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, exekučný súd nemá dôvod pochybovať\no zmene v rovine vecnej legitimácie v spore. V tomto univerze úvahy treba prejudicionálne posúdenie\notázky prevodu práv chápať len ako postup súdu posudzujúci vecnú legitimáciu v spore ako procesný,\nnie hmotnoprávny inštitút. Tu treba rovnako akcentovať osobitosť ustanovení Exekučného poriadku\no zmene účastníkov konania v porovnaní s predpismi civilného práva procesného. Exekučný súd\nzároveň nespochybňuje, že v odôvodnených prípadoch môže dotknutý subjekt podať určovaciu žalobu\nna všeobecný súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku na vyhlásenie úkonu prevodu\npráv za neplatný. Takého rozhodnutie by pritom pre exekučný súd v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo\nvec právoplatne rozhodnutú (rei iuducatae), vecná legitimácia by bola v ďalšom priebehu exekučného\nkonania nespochybniteľná.\n36. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou pôvodne oprávnenou na jeho podanie, exekútorom\nJUDr. Rudolfom Krutým, teda osobou, ktorej v pôvodnom exekučnom konaní vznikli trovy. Po vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie bola povinným poukázaná pochybnosť o jeho aktívnej vecnej\nlegitimácii, pre údajné postúpenie pohľadávok či pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z\nvyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného vyšlo najavo, že povinný podal na Mestský súd Bratislava\nIII návrh na vyhlásenia zmluvy o postúpenie pohľadávky za neplatnú, a to s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. februára 2023, sp. zn.: 4Obdo/78/2021 publikované v\nZSP ako 35/2023 a následne publikované R 54/2023, podľa ktorého postúpenie pohľadávok advokáta,\nktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa zákona o advokácii, na osobu, na ktorú\nsa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu o advokácii v zmysle § 525 ods. 2\nObčianskeho zákonníka s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok vzniknutých\nadvokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu, neviazanú\npovinnosťou mlčanlivosti, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ak nebol\npovinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. Konanie povinného by sa preto mohlo do veľkej miery zdať\nako kontraproduktívne, kedy na jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto\nexekučnom konaní, no rovnako namieta neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky medzi ním a tretím\nsubjektom, efektívne sa snažiaci docieliť aktívnu vecnú legitimáciu práve tohto subjektu, JUDr. Rudolfa\nKrutého. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd uvádza, že exekučný súd nepovažuje pre rozhodnutie vo\nveci za potrebné podrobne poznať skutkový stav konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava III,\na to ani jeho výsledok. Uplatnením pravidiel formálnej logiky totiž možno jednoducho dospieť k záveru,\nže v prípade, ak by povinný bol úspešný čo do určenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky\nza neplatnú, bola by daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Ak by bola zmluva\no postúpení pohľadávky určená za platnú, postup exekučného súdu by bol totožný, keďže z platného\nprevodu práv sám vychádzal pri posudzovaní možnosti vzájomnej dohody o jej zrušení.\n37. Nakoniec sa exekučný súd musí vyjadriť k údajnému porušeniu princípu kontradiktórnosti zo strany\nvyššieho súdneho úradníka. Napriek tomu, že ide o jeden zo základných, no nie je absolútnym princípom\ncivilného súdneho procesu, a to ešte väčšmi ak hovoríme o tom exekučnom. Nie vždy je potrebné dávať\ndruhej strane na vyjadrenie podanie protistrany. Je tomu vždy, ak sú tu objektívne skutočnosti, ktoré\nnútia súd rozhodnúť podľa určitých procesných pravidiel. Svoje normatívne obmedzenie nachádza v\nzmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku v jeho jednotlivých ustanoveniach, kedy právo\nvyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon. Aj v zmysle judikatúry Ústavného\nsúdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 20/2019 zo dňa 17.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 153/2024 zo dňa\n\n20.03.2024) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom\nkonaní značne oslabená. Totižto exekučný súd nemá Exekučným poriadkom, ani subsidiárne Civilným\nsporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na\nzastavenie exekúcie. Z toho dôvodu nemuselo byť povinnému zaslané vyjadrenie oprávneného, nakoľko\nod jeho vyjadrenia na tvrdenia oprávneného by nebolo možné dúfať v zmenu procesnej situácie.\n38. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť\npovinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 65Ek/1597/2024 zo dňa 09.12.2024 ako\nnedôvodnú zamietol.\n39. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n40. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené\ns podaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n41. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu\núčelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení\nna vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na\nzastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n42. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo\npovinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.\n43. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného\nporiadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania\npozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 26,44 EUR (uplatnená tarifná odmena 8,30\nEUR v zmysle ust. § 10 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + náhrada\nrežijného paušálu 13,73 EUR + 20% DPH).\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené\nv súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak,\nako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto\nrozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd122d6-8886-4732-bf5c-e349400e8936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.153.2024.1"}, {"guid": "ussr:e4ed1ecd-0ebf-47c6-83f0-18881e50b4a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1"}, {"guid": "4793a130-c4b6-4782-adba-7ba2953a4875:568c6652-fa03-49d2-9581-f50d8b5ac978", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2118201030.1", "spisova_znacka": "4Obdo/78/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/78/2021 z 22. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-22", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2118201030.1"}], "citovane_v": []}