Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1586/2024 z 11. 6. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 11. júna 2025, sp. zn. 37Ek/1586/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124338026.2
Okresný súd Banská Bystrica | 37Ek/1586/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124338026.2 | 2025-06-11 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, § 61k ods. 1 písm. d) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/454998cf-ef2e-40c9-b658-463943c99e66
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124338026.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
37Ek/1586/2024
6124338026
11. 06. 2025
Mgr. Michal Dubníček
ECLI:SK:OSBB:2025:6124338026.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
D. A. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom AK Radlinského 51, 811 07
Bratislava, IČO 47 231 157, proti povinnému: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821
09 Bratislava, IČO 35 975 041, právne zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom AK Dunajská 48,
811 08 Bratislava, IČO 47 248 998 o vymoženie 1.385.416,- eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad Malacky so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky,
pod sp. zn. 5122EX 249/24, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad Malacky so sídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 5122EX 249/24 podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefan Hrebík trovy exekúcie vo
výške 120,- eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a.
IV. Súd trovy exekučného konania povinnému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.06.2024 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 1.385.416,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je Výpis
zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde č. B1-33R/5/2021 zo dňa 25.04.2024 vydaného Mestským
súdom Bratislava III. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.07.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Ing. Štefan Hrebík vydaním poverenia pod sp. zn. 37Ek/1586/2024 s európskym spisovým
identifikačným číslom: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 5122EX
249/24.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2024 domáhal zastavenia exekúcie.
Ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená uviedol, že návrh na začatie exekúcie nemá
zákonom predpísané náležitosti podľa § 46 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, a to že absentuje tu
potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný poriadok ustanovuje v § 45 ods. 2 taxatívny
výpočet exekučných titulov pre účely exekučného konania. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm.
n) Exekučného poriadku sú spôsobilým exekučným titulom aj určité rozhodnutia, právne akty či iné
právne skutočnosti, predovšetkým v konkurznom, vyrovnacom a reštrukturalizačnom konaní, na ktoré
toto ustanovenie § 45 ods. 2 Exekučného poriadku odkazuje v poznámke pod čiarou. A teda exekučným
titulom je aj výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na príslušnom insolvenčnom súde, ak sú zároveň

splnené zákonné predpoklady obsiahnuté v ustanoveniach § 161 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil
vykonateľnosť ním uplatneného údajného exekučného titulu, nakoľko k svojmu návrhu na vykonanie
exekúcie nepripojil/nepriložil rovnopis exekučného titulu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ale prílohou
jeho návrhu na vykonanie je iba (i) výpis zo zoznamu pohľadávok nespĺňajúci zákonné požiadavky
kladené na exekučný titul ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku v spojení s
ustanoveniami § 161 ods. 3 ZoKR, a (ii) zároveň bez potvrdenia o vykonateľnosti tohto výpisu zo
zoznamu pohľadávok. Podanie Návrhu na vykonanie exekúcie Oprávneným tak bolo nielen neúplné,
ale aj nezákonné a nespĺňajúce zákonné požiadavky kladené Exekučným poriadkom na exekučný titul,
a preto máme za to že exekučný súd mal Návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.
Ďalej povinný namietal údajnú neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, údajnú nemožnosť vykonania
reštrukturalizačného plánu z dôvodu likvidácie spoločnosti NOAH Asset Management, a.s., so sídlom
Karolinská 661/4, Karlín, 186 00 Praha 8, IČ: 099 95 803, uplatnené úroky z omeškania, priznané
trovy právneho zastúpenia a taktiež povinný poukázal na výkon dozornej rady. Z daného dôvodu žiada
Okresný súd Banská Bystrica, aby predmetnú exekúciu zastavil. Povinný si v rámci návrhu na zastavenie
exekúcie zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný svoj návrh
na zastavenie exekúcie odôvodňuje na základe ustanovenia § 61k písm. d) Exekučného poriadku, a
teda že tu sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to: - Reštrukturalizačný
plán je stále účinný v plnom rozsahu, doteraz nenastala neúčinnosť Reštrukturalizačného plánu a
- aktuálny právny a procesný status spoločnosti NOAH neznamená bezprostrednú nevyhnutnosť
nesplniteľnosti Reštrukturalizačného plánu, nakoľko samotný Reštrukturalizačný plán, avšak aj právny
poriadok Českej republiky, poznajú viaceré právne inštrumenty, ktorými je možné súčasný status
spoločnosti NOAH preklenúť. Máme za to, že súčasný právny status spoločnosti NOAH nepredstavuje
ani len potenciálne ohrozenie výkonu Reštrukturalizačného plánu, a teda nemá eo ipso v sebe
potenciál spôsobiť neúčinnosť Reštrukturalizačného plánu. Oprávnený má za to, že v návrhu na
vykonanie exekúcie oprávnený podrobne a jasne vysvetlil a preukázal, že nastala nemožnosť plnenia
reštrukturalizačného plánu, čím prišlo k obnoveniu pôvodnej splatnosti pohľadávok. Ďalej oprávnený
uviedol, že k výpisu zo zoznamu pohľadávok nie je možné pripojiť potvrdenie o vykonateľnosti a ani
na žiadosť oprávneného nevie súd takúto doložku vykonateľnosti k výpisu vytvoriť. Uvedené mu bolo
rovnako potvrdené Mestským súdom Bratislava III. Exekúciu je možné viesť výlučne na základe výpisu
zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, v ktorom je uvedené nasledovné: „Predmetný výpis bol
vystavený oprávnenému na účely vedenia exekúcie proti dlžníkovi.“ Žiadne iné doložky ani potvrdenia
o vykonateľnosti nie je potrebné k výpisu zo zoznamu pohľadávok pripájať k tomu, aby bol výpis zo
zoznamu pohľadávok možne považovať za vykonateľný exekučný titul. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
dlžník v snahe o oddialenie vykonania exekúcie uvádza absolútne nelogické argumenty a vyžaduje od
oprávneného splnenie podmienok, ktorých splnenie nie je možné, nakoľko právny poriadok Slovenskej
republiky nepozná potvrdenie o vykonateľnosti výpisu zo zoznamu pohľadávok. Ďalej oprávnený uviedol,
že aktuálny právny status spoločnosti NOAH predstavuje ohrozenie plnenia reštrukturalizačného plánu,
nakoľko reštrukturalizačný plán počítal so situáciou, že spoločnosť NOAH bude následne po prevode
majetku pod vedením správnej rady zhodnocovať a spravovať majetok spoločnosti Arca Investmenst v
prospech jej veriteľov. Žiadna z dlžníkom opísaných možností zvrátenia aktuálneho právneho statusu
spoločnosti NOAH nebola k dnešnému dňu využitá, nebolo iniciované žiadne konanie, ktoré by malo
aspoň minimálny dosah na zmenu právneho statusu spoločnosti. Odôvodňovať možnosť realizácie
reštrukturalizačného plánu od možného úspechu v konaní o žalobe pre zmätočnosť opätovne vnáša
právnu neistotu do postavenia veriteľov a ide výlučne o snahu dlžníka oddialiť svoju povinnosť na
uspokojenie ich pohľadávok. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby Okresný súd
v Banskej Bystrici návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2024 zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za podanie
vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 1 929,74 EUR (tarifná hodnota úkonu 1 594,39
EUR + režijný paušál 13,73 EUR +20% DPH vo výške 321,62 EUR).
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
27.08.2024. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
nevyjadril.

6. Po podaní návrhu na zastavenie exekúcie povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa
07.11.2024 oboznámil súd s aktuálnymi informáciami týkajúcimi sa reštrukturalizačného plánu a zároveň
povinný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa
2. októbra 2024 v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
RYG Investments s. r. o., Trstínska 11, Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO 50 408 003,
zastúpeného Groszmann & Co., s. r. o., Kováčska 53, Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
III (pôvodne Okresného súdu Bratislava I) sp. zn. 33R/5/2021 zo 17. apríla 2023 (ďalej v texte ako „Nález
sp. zn. III. ÚS 294/2024-82“ aj ako „nález“). Povinný v súvislosti s predmetným nálezom uviedol, že tento
má vplyv na prebiehajúce exekučné konanie. Povinný k svojmu podaniu priložil aj vyššie uvedený Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2. októbra 2024. Exekučný súd
vlastnou činnosťou nahliadnutím do spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 56Ek/697/2024 zistil,
že vyššie uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2.
októbra 2024, nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2024.
7. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie
nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z
dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „ZoKR“), v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník
a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu,
v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným

zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a
preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
14. Podľa § 161 ods. 3 ZoKR, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno
v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, a to
a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu
podľa § 157,
b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa
§ 158, alebo
c) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa
§ 159,
d) na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia súdu
podľa § 159a ods. 2, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159a.
15. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej v texte len ako „OBZ“), od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené,
je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka
v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým
je výpis zo zoznamu pohľadávok vedený súdom. Zoznam pohľadávok je považovaný za exekučný
titul pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená spolu s úrokmi z
omeškania podľa § 502 OBZ od začatia reštrukturalizačného konania, ak neúčinnosť plánu nastala
v dôsledku nesplnenia plánu. Účastník plánu tak môže viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre
pôvodnú a zistenú pohľadávku. Pohľadávke sa vracia pôvodná lehota splatnosti vrátane úroku z
omeškania. Zároveň platí, že rozsah exekučného titulu je daný výškou zistenej pohľadávky vrátane
úrokov z omeškania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 161 ods. 1 ZoKR. Exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V
prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k
odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.
17. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej
obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a
povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je
zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný
má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä
o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania
návrhu na zastavenie exekúcie..
18. Exekučný súd považoval za nevyhnutné posúdiť vplyv Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2. októbra 2024 v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa RYG Investments s. r. o., Trstínska 11, Bratislava - mestská
časť Záhorská Bystrica, IČO 50 408 003, zastúpeného Groszmann & Co., s. r. o., Kováčska 53,
Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III (pôvodne Okresného súdu Bratislava I) sp. zn.
33R/5/2021 zo 17. apríla 2023 na prebiehajúce exekučné konanie. S poukazom na exekučné konanie
vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 56Ek/697/2024 (vedené na podklade totožného
exekučného titulu ako exekučné konanie sp. zn. 37Ek/1586/2024) zistil, že Ústavný súd Slovenskej
republiky predmetným nálezom rozhodol okrem iného o zrušení Uznesenia Mestského súdu Bratislava
III sp. zn. 33R/5/2021 zo 17. apríla 2023 a vrátení veci Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie,
pričom predmetný nález nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2024. Exekučný súd pre úplnosť uvádza,
že Uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 33R/5/2021 zo 17.04.2023, ktoré bolo zverejnené v

Obchodnom vestníku č. 81/2023 pod č. K022865 dňa 27.04.2023 rozhodol mestský súd okrem iného o
potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka (povinného v tomto konaní) a o skočení reštrukturalizácie.
19. Exekučný súd v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko
sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Za rozhodujúcu skutočnosť súd
považoval zrušenie Uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 33R/5/2021 zo 17. apríla 2023
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2. októbra 2024,
nakoľko exekučný titul - výpis zo zoznamu pohľadávok, na podklade ktorého je vedené predmetné
exekučné konanie tvorí neoddeliteľnú súčasť reštrukturalizačného plánu a priamo z neho vychádza.
20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvádzaných skutočností súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku zastavil. Keďže exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie s poukazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ďalším podaniam
účastníkov konania.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
29. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú
v ustanovení § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod
zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou
priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným)
navzájom.
30. Civilný sporový poriadok predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, pričom exekučné
konanie je považované za osobitný druh civilného procesu. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať
za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo
znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného
a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré

Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ustanovenia
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov
platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi
platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd
rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči
komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči
povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na
náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného
ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zrušenia Uznesenia Mestského
súdu Bratislava III sp. zn. 33R/5/2021 zo 17. apríla 2023 Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2. októbra 2024, čo malo zásadný vplyv na prebiehajúce exekučné
konanie, súd pri rozhodovaní o trovách exekučného konania postupoval v súlade s ustanovením §
257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd v zmysle uvedeného nemusí neúspešného účastníka konania zaviazať na
náhradu trov konania. Predmetné ustanovenie slúži predovšetkým na odstránenie neprimeranej tvrdosti
a na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Nakoľko v posudzovanom prípade oprávnený
bol oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže v čase jeho podania mu prináležalo
právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou exekučného konania a nakoľko v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému priznaný vykonateľným
exekučným titulom, až do času nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky a vzhľadom na skutočnosť, že súd sa nezaoberal návrhmi povinného na zastavenie exekúcie,
považoval nepriznanie trov konania povinnému ako ani oprávnenému za relevantné, opodstatnené a
spravodlivé.
32. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
34. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
35. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
36. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

37. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za
výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.
Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká
postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s
exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada paušálnych výdavkov
vo výške 100,00 eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,00 eur.
V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa
ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy
exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky
oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne
exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného
predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu
exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n
Exekučného poriadku.
38. V predmetnej veci súd exekúciu v celom rozsahu zastavil z dôvodu zrušenia Uznesenia Mestského
súdu Bratislava III sp. zn. 33R/5/2021 zo 17. apríla 2023 Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 294/2024-82 zo dňa 2. októbra 2024, čo malo zásadný vplyv na prebiehajúce
exekučné konanie a predovšetkým na exekučný titul - výpis zo zoznamu pohľadávok, na podklade
ktorého je vedené predmetné exekučné konanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia bola síce
začatá oprávnene, avšak v rámci exekučného konania je to práve oprávnený, ktorý nesie objektívnu
zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť
nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie
je spôsobilý v čase začatia exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne a ak uvedenú skutočnosť
zistí počas exekúcie, ako v tomto prípade, exekučný súd exekúciu zastaví. A teda zastavenie exekúcie
z uvedeného dôvodu je možné pričítať oprávnenému, v nadväznosti na čo nebolo možné zaviazať k
náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení platí trovy súdneho exekútora
oprávnený, a preto na náhradu trov súdneho exekútora súd zaviazal oprávneného. Na zdôraznenie
správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie
uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ
disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v
prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti.
39. Poverený súdny exekútor žiadosťou zo dňa 21.11.2024 požiadal súd o priznanie trov exekúcie vo
výške 120,00 eur. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi
priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 120,00 eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov
v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 v spojení s ustanovením § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. (vo
výške 100,00 eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom
na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.