{"guid": "47801967-363f-4084-af6d-da8e03a46b96:318a880f-afa8-4c6c-9cd2-f6bf1d74e3e7", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2", "spisova_znacka": "24Ek/212/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/212/2024 z 13. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 13. septembra 2024, sp. zn. 24Ek/212/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2", "identifikacne_cislo": "6124222474", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/318a880f-afa8-4c6c-9cd2-f6bf1d74e3e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n24Ek/212/2024\n6124222474\n13. 09. 2024\nJUDr. Janka Borošková\nECLI:SK:OSBB:2024:6124222474.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom\nPribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea\nCviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX B., o vymoženie 551,27 eur s príslušenstvom,\no sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/212/2024 zo\ndňa 27. 02. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/212/2024\nzo dňa 27. 02. 2024 z a m i e t a .\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 24Ek/212/2024 zo dňa 27. 02. 2024.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/212/2024 zo dňa 27. 02. 2024 vyššia\nsúdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f)\nzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)\nzamietla, keď dospela k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný\ntitul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo\nveci konať a rozhodovať. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade nie je možné formuláciu\nrozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská\nzmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva\nho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi, t.j. povinnému, je v danom prípade fakticky odopretá\nmožnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na\nrozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,\nže si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde\no individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a\nnebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a\npovinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ani obsah rozhodcovskej\nzmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.\nDôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný, t.j. spotrebiteľ, v skutočnosti ešte pred\nvznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste\nsvojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyššia súdna úradníčka vyhodnotila ako nekalú, postihnutú\nsankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej\n\nveci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a\nvydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným\ntitulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho,\nči je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či\nbol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených\nv príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke.\nS poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní\nako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal\nprávomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý\nje spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia\nje neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených\nskutočností vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné\npodľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko rozhodcovský rozsudok ako\nexekučný titul, ktorý bol súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie, považuje za materiálny nevykonateľný.\n2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený prostredníctvom právnej\nzástupkyne včas sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil a\nnásledne vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnil tým, že\n(a) v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu\nna vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, (b) exekučný súd dospel k\nzáveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z., (c) exekučný súd\npri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia\n§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a rozhodovacou\nčinnosťou (okrem iného) aj jemu nadriadenému súdu. Poukázal na to, že súdom uvádzané dôvody\nneplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu\nporiadku, pretože a) uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke, b) uvádzané\ndôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani\nlen nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez\nakéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Tvrdenie exekučného\nsúdu a jeho predstava o rozhodcovskej zmluve odporujú objektívnemu právu, ktoré žiadny zákaz\nzačatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa neupravuje. Neexistoval ani v dobe uzavretia\nrozhodcovskej zmluvy a ani v čase začatia rozhodcovského konania. Veď zákon č. 335/2014 Z.z.\nvýslovne predpokladá, že rozhodcovské konanie začne aj dodávateľ (napr. §§ 25 ods. 4, ods. 8). Nie\nje tak zrejmé ani len to, ako môže byť začatie rozhodcovského konania dodávateľom protiprávnou\nskutočnosťou, ak to zákon predpokladá. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej\nzmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Pritom v zmysle ust. §\n53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať\nnejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku alebo nie. V\nprípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne\ndojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu,\nalebo - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán\nbez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva\nčíslo 8500028894 zo dňa 26. 07. 2013 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom\núvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou.\nTo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej.\nRozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej\nčasť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Exekučný súd vychádzal\nz ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle\nust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej\nsamotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu\nhlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie\nje podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť\njednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu\nnie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom\núvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si\nuvedené ustanovenie prečíta. Tiež poukázal na to, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva\npopri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa §\n\n53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej\nzmluvy. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere\nmôžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva\nneobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,\nnezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Napokon poukázal na rozhodnutia v skutkovo\na právne rovnakých veciach (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Ek/271/2017 zo\ndňa 26. 01. 2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31. 01.\n2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07. 06. 2017, rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 43 CoE/372/2013 či uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.\n06. 2016).\n3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n9. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,\npre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v\npodrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a\njasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými\nskutočnosťami. V tomto smere tak sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2\nExekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť\nproti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje\ns dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.\n10. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec\nk celkovému obrazu prejednávanej veci dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých\nexekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca\nmožnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného\nvymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať\nopätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené\njedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom\n§ 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po\nskončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci\nsa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd aj v tomto „novom“ exekučnom\nkonaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu\nvykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996), kde jednou z podmienok formálnej\nstránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19\nzo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa\n29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012,\nsp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo\n164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.\n09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013). Rovnako\ntak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie\nexekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej\npovinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom\nvybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt\nnulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R\n70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať\ndaný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).\nExekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde\nnajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n11. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno\njednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená\nna základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z\npríslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.\nRozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného\nsúdu (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský\nrozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná\nrozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného\nporiadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky konštatuje,\nže táto náležite vykonala prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný titul\nvydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych\nautorít, v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že rozhodcovská\nzmluva, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená, pretože sa jedná\no neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.\n12. K meritu veci sťažnostný súd nepovažoval za sporné, že oprávnený dňa 02. 02. 2024 tunajšiemu\nsúdu doručil návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je\nrozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských\narbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 868/07/15 zo dňa 16. 03.\n2016 vydaný v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\nv znení účinnom do 31. 12. 2014. Taktiež nebolo sporné, že predmetom rozhodcovského konania bol\nspor medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500028894 uzatvorenej dňa\n26. 07. 2013, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní bez pochybností oprávnený\nvystupoval v pozícii dodávateľa a povinný v pozícii spotrebiteľa. Uvedené napokon v konaní nebolo\nani sporné. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami bola\nzaložená Rozhodcovskou zmluvou č. 8500028894 uzatvorenou dňa 26. 07. 2013. Exekučný súd tak\nbol povinný bez návrhu preskúmať či exekučný titul, ktorý oprávnený predložil s návrhom na vykonanie\nexekúcie, spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda či je spôsobilým exekučným\ntitulom so zameraním na preskúmanie nekalej povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, na\npreskúmanie rozporu rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku\na tiež so zameraním na preskúmanie nekalej povahy tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice\nrady 93/13/EHS, ktorého ods. 1 smernice má kogentnú povahu. Súd uvedené posudzoval najmä z\nrozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného\nnávrhu na vykonanie exekúcie.\n\n13. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní\nrozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v tomto smere,\nnajmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03.\n2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za\nneodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci\nsamej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok.\n14. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky\nalebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom\nvzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom\nprávom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch\nzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).\n15. V nadväznosti na vyššie uvedené a po preskúmaní obsahu exekučného spisu, sťažnostný\nsúd jednoznačne súhlasí so záverom prezentovaným vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom\nuznesení, že v prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa jedná o neprijateľnú, a teda neplatnú\nzmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s § 53 ods.\n3 Občianskeho zákonníka oprávnený nepreukázal, hoci to tvrdil, že rozhodcovská zmluva bola\nindividuálne dojednaná. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá\nvyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby\nna základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a\ntým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Sťažnostný súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v\nrozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený\npodrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej\nzmluvy určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke\nspotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť vyjednania spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť\nznenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so\nspotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby\nmedzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky\nzákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,\ns ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich\nobsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda\nstav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich\nobsah, čo je daný prípad.\n16. Pokiaľ teda nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory zo\nzmluvného vzťahu boli riešené v rámci rozhodcovského konania, na závere o neindividuálnom dojednaní\nnemení nič ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, pretože\nsa jednalo o tlačivo pripravené dodávateľom vopred na formulári, ktoré sa predkladá spotrebiteľovi\nna podpis, čo má vyvolať dojem, že si rozhodcovskú zmluvu vyžiadal spotrebiteľ. Vychádzajúc z\nobsahu rozhodcovskej zmluvy je ale zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy\ndodatočne dopisovali (t.j. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo\nzmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto\npodpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej\nzmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť.\nO individuálnom dojednaní nesvedčí ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej\nzmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Toto\n\nvyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu. Rovnako to platí aj o prehlásení,\nže spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Naopak súd má za to, že\nspotrebiteľ nebol poučený o rozhodcovskom konaní v takom rozsahu, aby bol schopný riadne posúdiť\nnásledky podrobenia sa právomoci rozhodcovského súdu. Uvedené skutočnosti vzbudzujú pochybnosti\no tom, či spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia,\nčo umocňuje i skutočnosť, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere,\na teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného\nvzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k\nuzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v\npísomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak\naj je, a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Z okolností vyplývajúcich\nz predložených listín, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere i rozhodcovská zmluva\nboli podpísané predtým ako povinný obdržal finančné prostriedky, má súd práve za to, že podmienkou\nposkytnutia finančných prostriedkov bolo práve podpísanie všetkých zmlúv a možnosť podpísania iba\njednej z nich, keď obidve majú rovnaké čísla, bola iba iluzórna. Za uvedených okolností, mal súd za to,\nže je potrebné a žiaduce a takýmto spôsobom, t.j. preskúmaním súdu, vyvážiť postavenie dodávateľa\na spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, ak sa tento vzťah dostal v dôsledku neprijateľnej zmluvnej\npodmienky do nerovnovážneho postavenia, resp. ak sa spotrebiteľ v dôsledku nej ocitol v zjavne\nnevýhodnejšom postavení, ako keby tejto zmluvnej podmienky nebolo.\n17. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v\nspotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka\naž v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo\nštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky\nnerovný a nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa\nprieči dobým mravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.\n02. 2011 konštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na\nabsolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd\nexekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide\no výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom\nje rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6\nods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života\nbežných ľudí nezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel,\nako to naznačuje oprávnený, súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide\no neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky zmluvné podmienky.\n18. Individuálne dojednanie podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazuje ani ustanovenie\nrozhodcovskej zmluvy o tom, že spotrebiteľ mohol od nej jednostranne odstúpiť. Naopak súd prvej\ninštancie má za to, že ak by sa zmluvné strany individuálne dohodli na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy\nako vyjadrenia ich slobodnej vôle, potom jednostranné odstúpenie od tejto zmluvy stráca svoj význam.\n19. V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského vzťahu sa\nnepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou oprávneného\nako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská zmluva ako zmluvné ustanovenie bola medzi ním\na povinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia nie je\npovinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale práve dodávateľ. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie\nexekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej zmluvy však súd prvej inštancie musí\nkonštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy,\na preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie musel prijať záver o tom,\nže v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy\nnedošlo.\n20. Súčasne súd prvej inštancie musel konštatovať aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,\nže rozhodcovská zmluva je v danom prípade zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci zo znenia rozhodcovskej\nzmluvy vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom\n\nkonaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi,\nktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v\nrozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku,\nktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou\ntaktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred\nvšeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred\nvybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých\nsporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Tu súd prvej inštancie,\nrovnako ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej\ndoložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje\nten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O\nobchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v\npriamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva\nvo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy\nosebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva\nako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne\npodľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a\nnežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008).\n21. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo\nvšetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na\nspravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich\npráv pred rozhodcovským súdom. Práve tu vidí súd prvej inštancie hrubú jednostrannú výhodu pre\ndodávateľa (oprávneného), ktorá spočíva v tom, že dodávateľ, ktorý pripravuje rozhodcovskú zmluvu,\nje ten, ktorý určuje konkrétne rozhodcovské súdy oprávnené rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami\na len z rozhodcovských súdov určených dodávateľ možno následne vybrať ten, ktorý rozhodne\nspor medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považuje za vhodné zdôrazniť\naj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že\nrozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu, ale je odvodená od\nvýslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu\nkonaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú\nzmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je\nrozhodujúca. Vôľa strán pritom nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom\nkonaní, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. Len ak je daná\nvôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom\nprípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Aj keď\nrozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má\nspotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť\nvšeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku\nsleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho\nsťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené tak spôsobuje, že rozhodcovská zmluva vyvoláva\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n22. Čo sa týka poukazu oprávneného na iné súdne rozhodnutia v obdobných veciach, k tomuto\nsúd prvej inštancie poznamenáva, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých konkrétnych konaniach,\nv ktorých sa rozhodovalo, pričom judikatúra okresných či krajských súdov nie je v Slovenskej\nrepublike záväzným prameňom práva. Žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu\npovinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci a tobôž\nnie rozhodnutím krajského súdu. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie\nnezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný\nsuda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o\nsúlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov\n\npráva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy\nSR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej veci.\nNavyše, nejedná sa o konštantnú judikatúru predkladanú zo strany oprávneného, keď napr. Krajský\nsúd v Trnave v neskoršom rozhodnutí č.k. 6CoE/159/2017-58 zo dňa 28. 09. 2017 vyslovil presne\nopačný názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach uvádzaných oprávneným. Obdobne opačný právny\nnázor je prezentovaný aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 13CoE/8/2015,\n15CoE/64/2015, 14CoE/88/2015, 2CoE/141/2015, 17CoE/2/2015, 1CoE/183/2015, 16CoE/71/2015,\n43CoE/496/2015, 16CoE/12/2015, 13CoE/88/2015, 13CoE/48/2015, 2CoE/55/2014, 2CoE/47/2014,\n12CoE/13/2014 ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/128/2015 zo dňa 27. 10.\n2015, či v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018.\n23. Napokon sťažnostný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 364/2022 zo dňa 09. 03. 2023, kde Ústavný súd SR uvádza: „V súvislosti s povahou\nindividuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách odkazuje ústavný súd na závery\nnálezov sp. zn. III. ÚS 60/2020, resp. sp. zn. I. ÚS 382/2022, v zmysle ktorých za individuálne\ndojednané ustanovenie, resp. zmluvu možno považovať vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp.\npodpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil spotrebiteľ, a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej\nzmluvy, čo je okolnosť, ktorú bude potrebné posúdiť vo veci sťažovateľky. Rovnako je potrebné\nzodpovedať, aký vplyv mala alebo mohla mať sťažovateľka na voľbu rozhodcovského súdu, resp. či\nbol rozhodcovský súd určený vopred dodávateľom. Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským\nrozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,\nže voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu\nzo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum\npotenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi\nobmedzené, pričom do takéhoto spektra, samozrejme, nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber\nsúdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je\npri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu\nsúdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej\nzmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,\nči ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov\nna vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej\nzmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“\n24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani v priebehu\nsťažnostného konania nepreukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie\nnemohol inak než sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n24Ek/212/2024 zo dňa 27. 02. 2024 v celom rozsahu zamietnuť, keď sa stotožnil so záverom, že\noprávneným predložený exekučný titul je nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4\nExekučného poriadku je daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.\n25. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262\nods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným\npodanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom\nrozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného\nporiadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:26c03f16-639f-4be6-8f57-05655054af7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "3b3866a5-219e-4669-990e-a209da112338:094f370e-6c84-41af-803e-d1b6d8225c25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2716204411.1", "spisova_znacka": "6CoE/159/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6CoE/159/2017 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2716204411.1"}, {"guid": "bb279a8f-7478-4b08-85a3-076b9d2849d0:087dbe83-53bd-4ee6-b532-ea9805a0f4b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoE/37/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/37/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bb279a8f-7478-4b08-85a3-076b9d2849d0:087dbe83-53bd-4ee6-b532-ea9805a0f4b0"}, {"guid": "1eee7dfa-895d-4ca2-bac8-47d4703afce3:ea1b9958-4ac4-4610-ba75-7fd0a9be603a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6913219526.1", "spisova_znacka": "17Co/919/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/919/2015 z 11. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6913219526.1"}, {"guid": "9a5c1444-9057-4557-a95d-1cd0e7cea4ff:699f8a1c-f09b-45fd-9f3d-5a11dc7ccec6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1", "spisova_znacka": "13CoE/8/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/8/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1"}, {"guid": "53fb629a-a214-4f02-b8ce-db77b795691b:9326e6b6-ffc5-436b-a563-3f6cd3bbfe1b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3614207263.1", "spisova_znacka": "16CoE/71/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/71/2015 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3614207263.1"}, {"guid": "4faab06d-9e65-4df2-9086-eb3b65f9b3eb:3d85e3dc-b828-49c2-bd6c-97f824fd13b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3815205346.1", "spisova_znacka": "6CoE/128/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/128/2015 z 26. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3815205346.1"}, {"guid": "891bb63d-2dfb-44b7-b4b8-be7611812773:f091ade1-7b51-4d95-b9e8-5c3c3cbaa0fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6313212285.2", "spisova_znacka": "16CoE/12/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/12/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6313212285.2"}, {"guid": "060e8954-0047-415e-9da9-6ab2b23a3140:72caa86a-eb1e-439d-a3cc-d468d04120bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115207130.1", "spisova_znacka": "14CoE/88/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/88/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115207130.1"}, {"guid": "1299ba69-9a4e-4d4e-bff9-5da3daeb7826:cf71c003-2009-4229-b222-6ef213880548", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoE/183/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/183/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1299ba69-9a4e-4d4e-bff9-5da3daeb7826:cf71c003-2009-4229-b222-6ef213880548"}, {"guid": "738da672-7ef0-4302-b69f-58d1d709c89b:60415ade-5fc6-4f2d-bf49-d1e6435162f4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8814204243.1", "spisova_znacka": "15CoE/64/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoE/64/2015 z 21. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-07-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814204243.1"}, {"guid": "bf7b62f8-a2cc-4428-a29d-3fb61b590f56:e76e8b2e-6b5a-4827-9d3f-4ff88a580879", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814213123.1", "spisova_znacka": "17CoE/2/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/2/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814213123.1"}, {"guid": "421d1198-6dd0-4dd1-a8e3-f9b84b0dc180:4bfad9bf-131b-4500-b92c-945199d4afdf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714201683.1", "spisova_znacka": "2CoE/141/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/141/2015 z 12. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-04-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714201683.1"}, {"guid": "33f593ff-1164-420a-a0ab-14d5d283e10d:ea0cb518-b46e-408a-bff4-a8af8eb3337a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113219815.1", "spisova_znacka": "2CoE/47/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/47/2014 z 23. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113219815.1"}, {"guid": "fff3d0ce-b368-452f-9a13-41a2e35d8a1e:96c76ceb-b23e-410c-be91-2b7b08fd9665", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113226524.1", "spisova_znacka": "12CoE/13/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/13/2014 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113226524.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 662, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}], "citovane_v": []}