Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 z 17. 9. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2024, sp. zn. 22Ek/2325/2021, ECLI:SK:OSBB:2024:6121398685.6
Okresný súd Banská Bystrica | 22Ek/2325/2021 | ECLI:SK:OSBB:2024:6121398685.6 | 2024-09-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, § 192 ods. 1 EP, § 43a ods. 4 písm. a) EP, § 202 EP, § 200 EP, CSP, § 239 CSP, § 245 CSP, § 248 CSP, § 249 CSP, § 250 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2124551b-87f9-4a58-ae7d-6874a911561b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121398685.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
22Ek/2325/2021
6121398685
17. 09. 2024
JUDr. Katarína Šablová
ECLI:SK:OSBB:2024:6121398685.6

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného v I. rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
a oprávneného v II. rade: A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalé bytom E. XXX/X, XXX XX F., v
právnom zastúpení: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 BratislavaNové Mesto, IČO: 36 864 242, proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. XXXX/X, XXX
XX F., v právnom zastúpení: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260,
o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn. 133EX 424/21 u súdneho exekútora JUDr.
Branislava Plšku so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Letná 5, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 13.03.2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa
13.03.2024 z a m i e t a .
II. Oprávneným 1 a 2/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 13.03.2024 n e p r i z n á v a .
III. Súd návrh povinného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
stavebnom úrade – Miestnom úrade Bratislava – Rača č. k. 11381/2227/2023/SU-BAJ vo veci vydania
stavebného povolenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnení v I. a II. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2021
prostredníctvom právneho zástupcu domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na
základe exekučného titulu - uznesenia sp. zn. 43C/58/2008 o neodkladnom opatrení vydanom v rámci
súdneho konania o zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok,
ktoré vydal dňa 26.05.2021 Okresný súd Bratislava III, vykonateľného dňa 12.06.2021. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Bratislava III bolo po odvolaní žalovaného (povinného) potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa 16.08.2021, právoplatným dňa
23.09.2021. Výrokovou časťou č. I. exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť umožniť
prechod po pozemku parc. reg. "C" č. 5320/1, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, zápis na LV
č. XXXX, katastrálne územie: E., obec: F. – A. E., okres: F. J., po úseku vyznačenom na pripojenom
Geometrickom pláne č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovenom Ing. Petrom Bajzom,
Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019, úradne overenom dňa 30.08.2019 pod č.
1682/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia, oprávneným v 1. a 2. rade, ich dcére H.
C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia
stavby so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parc. reg. "C" č. 5321/5, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, katastrálne územie: E., obec: BA-m.č. Rača, okres: F. J.,
zapísanej na LV č. XXXXX nasledovne: - počas obdobia 5. mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia denne v čase od 08.00 hod. do 21.30 hod., - od prvého dňa
6. mesiaca od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného

ukončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008, každý
utorok a stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 19.30 hod., ktorej vymoženie
bolo predmetom návrhu na vykonanie exekúcie. Poverením zo dňa 13.08.2021 Okresný súd Banská
Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, ktorý ju vedie pod
spisovou značkou 133EX 424/21.
2. Exekučnému konaniu predchádzalo exekučné konanie na vymoženie obdobného nepeňažného
nároku voči právnemu predchodcovi povinného sp. zn. 16Ek/72/2017, vedené na Okresnom súde v
Banskej Bystrici a následná exekúcia sp. zn. 352EX 1025/17 vykonávaná súdnym exekútorom JUDr.
Ivanou Kapronczai so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Miletičova 23, ktorá bola zastavená
uznesením sudcu Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.01.2019 z dôvodu rozčlenenia pozemku
vo vlastníctve povinnej a jeho prevodu formou darovacej zmluvy na právneho nástupcu povinnej J. B.
K., t. j. povinného v terajšej exekúcii.
3. Uznesením vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.01.2022,
právoplatným dňa 30.11.2022 v spojení s potvrdzujúcim uznesením sudcu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 15.11.2022, bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Nepeňažný nárok
oprávnených zanikol v časti „umožnenia prechodu po označenom pozemku oprávneným osobám počas
obdobia 5. mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia denne v
čase od 08.00 hod. do 21.30 hod.“, a to v dôsledku uplynutia času, resp. doby stanovenej vo výroku
exekučného titulu.
4. Dňa 08.12.2022 povinný doručil súdu Žiadosť o určenie spôsobu plnenia povinnosti zo dňa
02.12.2022, na ktorú odpovedal exekučný súd Oznámením zo dňa 03.20.2023, v ktorom uviedol, že
nenašiel žiadne argumenty, ktoré by odôvodňovali nutnosť určenia spôsobu plnenia povinnosti v danom
prípade. Zároveň súd zdôraznil, že tvrdenie povinného o materiálnej nevykonateľnosti exekučného
titulu v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa
16.08.2021 nemá žiadny právny ani racionálny podklad. Podľa názoru súdu je zarážajúce, aký spôsob
splnenia uloženej povinnosti navrhol povinný v bode IV. Žiadosti. (...“preto bude potrebné, aby si
oprávnené osoby obstarali schodiskovú konštrukciu v šírke do 50 cm alebo rebrík do výšky 2,8 m...z
opačnej strany oplotenia pristavím rebrík, po ktorom môžu prejsť na ostatnú časť vyznačeného úseku
môjho pozemku“). Súd označil prístup povinného k plneniu súdom zrozumiteľne uloženej povinnosti
za smerujúci k mareniu výkonu súdneho rozhodnutia a rozporný so základnými pravidlami slušnosti
v medziľudských vzťahoch (dobré mravy). Súd upozornil povinného, že pokiaľ bude pokračovať v
obštrukciách, súdny exekútor mu bude udeľovať pokuty za účelom vynútenia súdom uloženej povinnosti.
5. Podaním zo dňa 22.02.2023 súdny exekútor oznámil súdu, že povinný mu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opätovne doručil Žiadosť o určenie spôsobu plnenia povinnosti, v ktorej opätovne
argumentuje tvrdeniami, s ktorými sa súd už vysporiadal okrem iného aj vo svojej odpovedi zo dňa
03.02.2023, kde podľa jeho názoru dostatočnými a právne podloženými argumentami dal povinnému
jednoznačnú odpoveď na všetky jeho otázky a nejasnosti. Súdny exekútor konštatoval, že je zrejmé, že
povinný názor súdu neakceptuje a aj naďalej nezmyselne žiada konkretizovať spôsob splnenia súdom
uloženej povinnosti, a to aj napriek tomu, že už zo samotného exekučného titulu, ale i z upovedomenia
o začatí exekúcie, ako aj zo všetkých rozhodnutí exekučného súdu je povinnosť povinného zrejmá
a podanie povinného priložil súdu.
6. Povinný v opakovanej Žiadosti zo dňa 20.02.2023 uviedol, že ak spôsob určenia prechodu je na
jeho osobe, avšak zároveň si oprávnení osobujú právo určovať, ako má byť tento prechod umožnený, je
len logickým krokom žiadať súdneho exekútora alebo exekučný súd, aby tento exekučný spor rozsúdil.
Podľa názoru povinného exekučný titul vo výroku ani v odôvodnení neuvádza povinnosť odstrániť alebo
upraviť oplotenie vytvorením otvoru, ako konštatuje exekučný súd a už vôbec nie jasne a zrozumiteľne.
Povinný vysvetlil, že keďže jeho babičkou legálne zhotovené oplotenie t.č. predstavuje prekonateľnú
prekážku, spôsob jej prekonania je ponechaný na jeho osobe a zároveň obídenie tejto prekážky zo
západnej strany pre nesúhlas spoluvlastníkov pozemkov parc. č. 5318/8 nie je možné – súhlas mu
odopreli, a zároveň obídenie prekážky z východnej strany pre nesúhlas vlastníkov pozemkov parc. č.
5320/34 a 5320/11 nie je možné – súhlas mu odopreli, ako aj podkopanie prekážky nie je možné, bolo
logickým krokom navrhnutie prechodu po rebríku (rebríkoch či konštrukcii) ponad oplotenie zhora, tiež
za situácie, kedy prístup k južnému okraju pozemku odmieta vlastník parc. č. 5320/11.

7. Prílohou predmetného podania povinného bola aj Žiadosť oprávnených o vytýčenie termínu
pojednávania zo dňa 10.01.2023 podaná na vtedajší Okresný súd Bratislava III, v ktorej splnomocnený
právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade (oprávnených v exekučnom konaní) v konaní o zriadenie
vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 43C/58/2008 proti žalovanému (povinnému), požiadal o vytýčenie termínu
pojednávania v čo najskoršom možnom čase. Zároveň žalobcovia (oprávnení) informovali Okresný súd
Bratislava III o doterajšom priebehu exekučného konania a doložili doklady.
8. Oprávnení zaslali do spisu na vedomie súdu Žiadosť o bezodkladné konanie zo dňa 17.08.2023
adresovanú súdnemu exekútorovi. V predmetnej žiadosti oprávnení zdôraznili, že exekučné konanie je
vedené po dobu dvoch rokov bez reálnych krokov, a teda žiadajú o bezodkladné konanie a realizáciu
úkonov potrebných k reálnemu vymoženiu povinnosti povinného v zmysle právoplatného príslušného
exekučného titulu. Je plne zodpovednosťou povinného, že o vydanie búracieho povolenia požiadal až
dňa 06.03.2023, t.j. dva roky potom, ako mal splniť svoju povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím,
navyše oprávnení v 1/ a 2/ rade preukázali, že sa jedná o nelegálne zhotovený múr, postavený povinným
v rozpore s jeho ohlásením. Aj z uvedeného je zrejmé, že povinný len účelovo robí úkony, aby sa
vyhol plneniu svojej povinnosti uloženej mu právoplatným súdnym rozhodnutím, pri stavbe múru žiadne
stavebné povolenie nepotreboval a nežiadal o jeho vydanie (stačilo mu ohlásenie a múr postavil za
dva dni, čo je všetkým zúčastneným známe), avšak pri jeho čiastočnom zbúraní už žiada o vydanie
stavebného povolenia – uvedené je konaním, ktoré je isto špekulatívne, výsmechom celému nútenému
výkonu povinností uložených právoplatnými súdnymi rozhodnutiami a nie je možné mu poskytnúť žiadnu
ochranu.
9. Súdny exekútor vydal dňa 04.09.2023 upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia podľa ust.
§ 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nesplnil dotknutú povinnosť na
vymoženie nepeňažného nároku: - povinnosť umožniť prechod po pozemku parc. reg. "C" č. 5320/1,
druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, zápis na LV č. XXXX, katastrálne územie: E., obec: BA-m.č.
Rača, okres: F. J., po úseku vyznačenom na pripojenom Geometrickom pláne č. 38/2019 na zriadenie
vecného bremena vyhotovenom J. I. F., Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019,
úradne overenom dňa 30.08.2019 pod č. 1682/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia,
oprávneným v 1. a 2. rade, ich dcére H. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. a oprávneným
osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku
parc. reg. "C" č. 5321/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, katastrálne
územie: E., obec: BA-m.č. Rača, okres: F. J., zapísanej na LV č. XXXXX nasledovne: od prvého dňa
6. mesiaca od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného
ukončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008, každý
utorok a stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 19.30 hod.
10. Uznesením sp. zn 22Ek/2325/2021 zo dňa 13.03.2024 súd námietky povinného proti uloženiu
donucovacieho opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že cieľom právnej úpravy
o donucovacích opatreniach je najmä zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcie na uspokojenie práv
na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť vynucovanie iných povinností nevyhnutných pre ukončenie
exekučného konania. Základnou funkciou donucovacích opatrení je funkcia preventívna a až po
nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na
vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej
štátom na nútený výkon exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci a tým majú
viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinnosti povinných osôb v exekučnom konaní a súčasne
k rýchlej a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, najmä k rýchlemu,
hospodárnemu a efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule. Základnou
podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je existencia odôvodneného predpokladu, že bez
jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného
konania, najmä ak k s plneniu povinnosti nedôjde v lehote ustanovenej zákonom, určenej súdom,
alebo exekútorom bez existencie objektívnych dôvodov, pokiaľ má exekútor preukázané objektívne
dôvody neplnenia dotknutej povinnosti, na túto skutočnosť musí prihliadať. Súd skonštatoval, že
v danom prípade uznesenie súdu o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2022. Povinný v námietkach
argumentoval skutočnosťou, že bol nútený na exekučný súd podať žiadosť o určenie spôsobu plnenia

povinnosti a to v situácii, keď existoval právoplatný a vykonateľný exekučný titul a právoplatné
uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného
bolo zrejmé, že súdnu autoritu nemienil rešpektovať. Exekučný súd vo svojej odpovedi zo dňa
03.02.2023 zhrnul skutočnosti, ktoré povinný mal a mohol z exekučných titulov vyrozumieť a upozornil,
že pokiaľ povinný bude pokračovať v obštrukciách, dôsledkom neplnenia exekvovanej povinnosti bude
udeľovanie peňažných pokút súdnym exekútorom. Podľa názoru exekučného súdu v komunikácii
povinného chýba akákoľvek snaha o vecné riešenie problému, exekvované nepeňažné plnenie zostáva
v rovine prísľubov. Povinný predloženými dôkazmi nepresvedčil exekučný súd o existencii objektívnych
dôvodov na neplnenie nepeňažného plnenia, rozhodnutie stavebného úradu nie je možné prejudikovať.
Povinný neobjasnil technický spôsob, jasný zámer a reálny termín splnenia nepeňažnej povinnosti,
t.j. nepreukázal objektívne dôvody, ktoré by bránili vykonaniu dotknutej povinnosti, neustále opakuje
subjektívne tvrdenia, špekulácie a slovné útoky smerované voči exekučnému titulu. Z predloženého
vyjadrenia stavebného úradu zo dňa 16.11.2023 je zrejmé, že bolo nutné stavebné konanie prerušiť
pre nedostatky podania zavinené povinným. Z námietok povinného súd vyrozumel, že povinný dňa
06.03.2023 podal žiadosť o stavebné povolenie na príslušný stavebný úrad, následne dňa 03.04.2023
požiadal súdneho exekútora o odklad exekúcie do právoplatného ukončenia stavebného konania a
zamietnutie predmetnej žiadosti o odklad považuje za nezákonný postup súdneho exekútora. Naproti
tomu z Exekučného poriadku je jednoznačné, že takýto dôvod zákon nepozná a súdny exekútor
postupoval v súlade so zákonom. Čo sa týka žiadosti povinného o odklad exekúcie zo dňa 19.05.2023
podľa ust. § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor žiadosti nemohol inak ako
vyhovieť, nakoľko v týchto prípadoch je povinný exekúciu odložiť jedenkrát na obdobie najviac 3
mesiacov. Išlo len o ďalšiu obštrukciu zo strany povinného, povinný mal povinnosť a nič mu nebránilo,
aby mohol od decembra 2022 zabezpečiť odborný a efektívny výkon dotknutej nepeňažnej povinnosti.
Záverom súd dodal, že v časti, v ktorej povinný napáda exekučný titul, existuje dôvod na odmietnutie
námietok, nakoľko dané okolnosti súd v exekučnom konaní už posúdil po vydaní dodatku k povereniu
súdom podľa § § 43c ods. 2 Exekučného poriadku. Pri ďalšom výkone exekúcie súdny exekútor
pristúpi v prípade pretrvávajúceho neefektívneho plnenia dotknutej povinnosti povinným k ukladaniu
ďalších donucovacích opatrení, ktoré budú mať represívnu funkciu. Represívna funkcia donucovacieho
opatrenia je aj v tomto prípade odôvodnená, nakoľko povinný bol súdom vo februári 2023 jasne
upozornený na hrozbu peňažných pokút. Správanie povinného je nepredvídateľné a nevzbudzuje dôveru
vo včasné splnenie uloženej povinnosti.
11. Voči vyššie citovanému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že rozhodnutie exekučného súdu odporuje zmyslu a účelu zákona. Exekučný súd
neodôvodnil výšku uloženého donucovacieho opatrenia, čím rozhodnutie činí nepreskúmateľné a
zároveň v exekučnom konaní napriek absencii procesného rozhodnutia o jeho návrhu na prerušenie
exekučného konania pokračoval. V predmetnej sťažnosti ďalej uviedol, že vyšší súdny úradník vec
nesprávne právne posúdil, nakoľko zmyslom a účelom donucovacieho opatrenia ako exekučného
nástroja je primäť povinného dobrovoľne splniť vymáhanú povinnosť v situácii, kedy povinný odopiera
potrebnú súčinnosť, t.j. neplní dobrovoľne to, čo je mu uložené. Objektívna možnosť splniť uloženú
povinnosť povinným a jej (nedôvodné) odopieranie je potom zároveň zákonným predpokladom pre
uloženie donucovacieho opatrenia, čo výslovne vyjadril exekučný súd slovami vyššieho súdneho
úradníka. Splnenie jemu uloženej nepeňažnej povinnosti predpokladá podľa upresnenia exekučného
súdu až zo dňa 03.02.2023 rozsudzujúceho exekučný spor o obsah uloženej povinnosti odstránenie časti
jeho oplotenia nachádzajúceho sa na časti jeho pozemku vyznačenej geometrickým plánom č. 38/2019
na zriadenie vecného bremena vyhotoveného Ing. Petrom Bajzom. Oplotenie povinného je stavbou v
zmysle stavebného zákona. Pre odstránenie jej časti vyžaduje zákon oznámenie alebo rozhodnutie
stavebného úradu, o ktoré včas dňa 06.03.2023 požiadal a ktoré sám riadne zdokladoval, keďže podľa
záverov statického posudku predstavuje odstránenie časti jeho oplotenia riziko jeho zrútenia a tým aj
riziko úrazu, či dokonca usmrtenia počas zmeny stavby, ako aj po odstránení časti nachádzajúcej sa
na dotknutej časti jeho pozemkov. Miestne, vecne i funkčne príslušný orgán štátu - stavebný úrad
rozhodol dňa 26.06.2023 tak, že na odstránenie časti oplotenia bude potrebné stavebné povolenie. Bez
stavebného povolenia, ktoré bude obsahovať stavebným úradom určené podmienky pre odstránenie
časti jeho oplotenia objektívne nevie odstrániť predmetnú časť jeho stavby - betónového oplotenia. Pre
dobrovoľné ako i vynútené splnenie vymáhanej povinnosti je potrebné najskôr rozhodnutie stavebného
úradu v zmysle § 90 ods. 5 Stavebného zákona. Túto skutočnosť riadne oznámil súdnemu exekútorovi
spolu s jeho vyhlásením o bezodkladnej úprave dotknutej časti jeho oplotenia po tom, ako obdrží
rozhodnutie stavebného úradu. Napriek uvedenému ho súdny exekútor listom zo dňa 28.04.2023

vyzval na okamžité splnenie vymáhanej povinnosti pod hrozbou donucovacích opatrení. Základom jeho
námietok je práve ale objektívna neexistencia možnosti splniť požiadavku oprávneného podporenú
závermi exekučného súdu a súdneho exekútora, t.j. odstrániť časť jeho oplotenia nachádzajúceho sa v
dotknutej časti jeho pozemku z dôvodu absencie rozhodnutia stavebného úradu. Napádané rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď exekučný súd nesprávne aplikoval § 43a ods. 2
Exekučného poriadku a zároveň vôbec neaplikoval ustanovenie § 90 ods. 5 Stavebného zákona v
spojení s § 90 ods. 2 Stavebného zákona a § 54 Stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie §
3 Exekučného poriadku. Súd napádaným uznesením vyjadril súhlas s postupom súdneho exekútora,
keď argumentoval, že exekúciu obštruuje a zdôraznil, že zabezpečiť splnenie uloženej mu povinnosti
mohol od decembra roku 2022. Súd na margo jeho žiadosti o odklad exekúcie z dôvodu prebiehajúceho
búracieho konania stavebným úradom zo dňa 19.05.2023 uviedol, že „išlo len o ďalšiu obštrukciu zo
strany povinného. Povinný mal povinnosť a nič mu nebránilo, aby mohol od decembra 2022 zabezpečil
odborný a efektívny výkon dotknutej nepeňažnej povinnosti.“ V tomto smere povinný uvádza, že uložené
donucovacie opatrenie sa v tomto svetle podľa vysloveného záveru v napádanom uznesení javí ako
exekučným súdom akceptovaná sankcia za neiniciovanie stavebného konania už v roku 2022 a súčasne
ako sankcia za odmietnutie zasahovať do stavby bez stavebného povolenia. Zdôraznil, že k prerušeniu
stavebného konania došlo predovšetkým z dôvodu námietok účastníkov konania, ku ktorým patria aj
oprávnení. Skutočnosť, že stavebný úrad nedodržiava zákonné lehoty na rozhodnutie v stavebnom
konaní a skutočnosť že dotknutí účastníci stavebného konania vznášajú námietky nemôže byť na jeho
ujmu, nakoľko on prieťahy v správnom konaní nespôsobuje. Uložené donucovacie opatrenia sa v tomto
svetle podľa vysloveného záveru v napádanom uznesení javia tiež ako sankcia za jeho postup, či
absenciu postupu v správnom konaní a ako sankcia za prieťahy v správnom konaní, ktoré sám ani
nespôsobil. Ak má byť uložené donucovacie opatrenie sankciou, ako ju kvalifikuje vyššie, ktorú exekučný
súd aproboval, dopĺňa, že i z tohto aspektu napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 43a ods. 2 Exekučného poriadku
a vôbec neaplikoval ustanovenie § 90 ods. 5 v spojení s § 90 ods. 2 Stavebného zákona a ustanovenia
§ 54 Stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku
peňažného donucovacieho opatrenia, povinný uviedol, že pri ukladaní donucovacieho opatrenia je nutné
posudzovať najmä vyváženosť a primeranosť vzťahu donucovacieho opatrenia k dotknutej povinnosti
a k účelu, ktorý má byť uložením konkrétneho donucovacieho opatrenia naplnený. Pri stanovení výšky
donucovacieho opatrenia patrí súdnemu exekútorovi právomoc určiť jeho výšku. Citovaná formulácia ale
neznamená možnosť rezignovať na povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, osobitne tiež s ohľadom na
citovanú dôvodovú správu a zásadu primeranosti. Podotkol, že ide o sumu, ktorá viac ako dvojnásobne
prevyšuje jeho mesačný študentský rozpočet (200 eur), o čom má súdny exekútor vedomosť. Na
uvedenú vadu donucovacieho opatrenia v námietkach včas upozornil hodnotiac ho v tomto zmysle za
rozhodnutie nepreskúmateľné a teda arbitrárne. Povinný skonštatoval, že uvedený nedostatok exekučný
súd neodstránil, v rozhodnutí sa k tejto námietke ani len nevyjadril a jej existenciu prehliadol, akoby
ani nebola vznesená, teda sa s ňou zjavne vôbec nezaoberal. Rovnako ho prekvapil zvolený procesný
postup exekučného súdu, ktorý posúdenie jeho procesného návrhu na odklad exekúcie, resp. prerušenie
exekučného konania odsunul na neskoršie rozhodnutie. Domnieva sa, že ide o nesprávny procesný
postup, dôvody na prerušenie konania majú povahu procesných podmienok konania, ktoré má súd
skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania, o to viac, ak rozhoduje o námietkach odôvodnených rovnakým
spôsobom ako predmetný procesný návrh.
12. Oprávnení sa k sťažnosti povinného písomne vyjadrili. Vo svojom stanovisku uviedli, že napadnuté
uznesenie považujú v celom rozsahu za správne, zákonné, vydané na základe správneho právneho
posúdenia veci a v zákonnom konaní pri dodržaní procesných podmienok, ako aj plne v súlade s
podmienkami definujúcimi právo na spravodlivý proces. K návrhu povinného na odklad exekučného
konania, eventuálne prerušenie exekučného konania do právoplatnosti stavebného povolenia Miestnym
úradom Bratislava - Rača oprávnení uviedli, že nie sú splnené zákonné podmienky ani na odklad
exekúcie, ani na jej prerušenie, ale najmä povinný žiada odklad, resp. prerušenie exekučného konania
do právoplatného stavebného povolenia Miestneho úradu Bratislava – Rača, ktoré má byť vydané
v konaní, ktorého začatie a riadne pokračovanie v ňom a aj jeho ukončenie má v plnej moci povinný,
čo v praxi znamená, že povinný ihneď po prípadnom vyhovení jeho návrhu zoberie svoj návrh na
vydanie búracieho povolenia späť a k splneniu podmienky vydania právoplatného stavebného búracieho
povolenia vydaného Miestnym úradom Bratislava-Rača nikdy nepríde, čím nikdy nebude naplnená
podmienka pre pokračovanie v exekučnom konaní. A presne uvedené je taktika povinného využiť
akékoľvek prostriedky, zavádzanie, naťahovanie, zneprehľadňovanie jednotlivých konaní, len aby sa

vyhol splneniu svojej povinnosti uloženej mu právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením
ešte v máji roku 2021, t.j. pred 3 rokmi. Oprávnení ďalej uviedli, že povinný v celom exekučnom konaní
deklaruje svoju ústretovosť a dbanie na plnenie zákonných povinností, avšak neuviedol, či doklady
vyžadované stavebným úradom – Miestnym úradom Bratislava - Rača na posúdenie a spoľahlivé
zistenie skutkového stavu doložil alebo naďalej pokračuje v obštrukciách v stavebnom konaní začatom
na základe jeho žiadosti. Oprávnení ďalej uviedli, že v ich námietkach v predmetnom stavebnom konaní
uvádzali len účelovosť konania povinného, ktorý celé oplotenie - betónový múr postavil na základe
ohlášky bez stavebného povolenia, pričom na jeho zmenu už iniciuje stavebne konanie dokonca s
uvádzaním sietí v betónovom múre, ktoré však v ohláške vôbec neboli, kedy aj vzhľadom na postavenie
betónového múru vyššieho ako v ohláške je nutné skonštatovať, že sa jedná o nelegálnu stavbu. K
možnosti odkladu exekúcie oprávnení uviedli, že dôvody odkladu exekúcie sú v zmysle ustanovenia
§ 61h Exekučného poriadku jasne stanovené. Na rozhodnutie o odklade exekúcie z dôvodu vedenia
stavebného konania na zmenu dokončenej stavby – pozemná stavba oplotenie nie sú splnené žiadne
zákonné predpoklady. Odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je možné
povoliť maximálne na 3 mesiace, čo sa už uskutočnilo. Ďalšia skutočnosť, že povinný podal návrh na
prerušenie konania ešte neznamená nemožnosť konajúceho exekučného súdu konať. Názor povinného
je mylný, keď uvádza, že ním tvrdené dôvody na prerušenie konania majú povahu procesných
podmienok exekučného konania. Je výsmechom povinného všetkým súdnym rozhodnutiam vydaným
vo veci tvrdiť, že včas požiadal o vydanie stavebného povolenia, opakovane v máji 2021 je povinnému
uložená povinnosť neodkladným opatrením, 06.03.2023, t.j. skoro po 2 rokoch povinný podáva žiadosť
na stavebný úrad – lehota dvoch rokov je podľa povinného včasným konaním, tu už nie je ani k veci
čo viac uviesť. Stavebný úrad neurčil existenciu stavebného povolenia ako podmienku pre vykonanie
zmeny stavby. Uvedené je nesprávny výklad povinného, sám povinný o zmenu svojej stavby požiadal.
Nejedná sa o žiadne búracie povolenie, ale o zmenu dokončenej stavby ako uvádza stavebný úrad v
prerušení konania, citácie povinného o odstraňovaní stavieb sú bezpredmetné. A opakovane povinný
má záujem preniesť zodpovednosť za neplnenie svojej povinnosti na tretiu osobu – na stavebný úrad,
ktorý mu do dnešného dňa nemal určiť podmienky pre odstránenie jeho časti stavby – a to je dôvod,
prečo povinný nemôže splniť svoju povinnosť. Pravdou však je, že povinný ako stavebník začal konanie
o zmenu dokončenej stavby, v konaní vôbec nie sú aplikované ustanovenia o odstraňovaní stavieb, ale
ustanovenia o vydávaní stavebného povolenia, čo je zrejmé z rozhodnutia stavebného úradu o prerušení
konania. Najviac zarážajúce je, že v stavebnom konaní sa mení pozemná stavba oplotenie, ktorá bola
celá postavená bez stavebného povolenia v rozpore s ohlášku dokonca s tvrdenými zabudovanými
inžinierskymi sieťami bez akéhokoľvek povolenia, jedná sa o nelegálnu stavbu, pričom stavebný úrad si
rozhoduje o zmene nelegálne postavenej stavby už v rok trvajúcom stavebnom konaní a žiada vyjadrenie
dotknutých orgánov k prekládke sietí, o ktorých existencii dotknuté orgány ani nevedia. Uvedené však
nie je predmetom exekučného konania a exekučný súd nemá zákonnú možnosť na stavebné konanie
pri vymožení právoplatným a vykonateľným exekučným titulom uloženej povinnosti prihliadať, navyše už
v štádiu exekučného konania po právoplatnom zamietnutí návrhu na povinného na zastavenie exekúcie
všetky konajúce súdy uviedli, že betónový múr nepožíva súdnu ochranu, je postavený v rozpore s
dobrými mravmi za účinnosti neodkladného opatrenia, ktorým sa povinnému zakázalo pokračovať v
stavebných prácach, bez vchodu, bez riadneho povolenia v stavebnom konaní, a teda nie je možné
aby súdnu ochranu požíval betónový múr v exekučnom konaní a exekučný súd by mal akýmkoľvek
spôsobom prihliadať na jeho existenciu a na neskorú snahu povinného získať stavebné povolenie.
Keďže existencia betónového múru nepožíva žiadnu súdnu ochranu, nie je na základe skutočností
týkajúcich sa betónového múru možné odôvodniť neuloženie donucovacieho opatrenia v exekučnom
konaní. Oprávnení opakujú, že žiadne inžinierske siete v múre nemajú byť. Ak ich chcel povinný do múru
zabudovať, mal iniciovať stavebné konanie pri jeho stavbe, čo však neurobil, pretože účastníkom tohto
stavebného konania by boli aj oprávnení a nikdy by k povoleniu stavby múru bez vstupu na pozemok
neprišlo. A presne o toto povinnému išlo, postaviť betónový múr bez akéhokoľvek povolenia v rozpore
so svojou vlastnou ohláškou, bez účasti akýchkoľvek účastníkov konania a túto stavbu betónového
múru bez vchodu následne využiť pri nesplnení si svojej povinnosti uloženej mu neodkladným opatrením
konajúcim súdom. Takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu a ani nepožíva, čo konajúce súdy
opakovane skonštatovali. Nesprávny je aj záver povinného, že by exekučný súd v tomto exekučnom
konaní mal aplikovať akékoľvek ustanovenia stavebného zákona, navyše (ako je už uvedené vyššie)
povinným uvádzané ustanovenia stavebného zákona nie sú správne. Povinný má začaté konanie o
zmenu stavby, nie o odstránenie stavby, pričom stavebný úrad v tomto konaní neurčuje podmienky v
zmysle § 90 ods. 2 stavebného zákona, na čo sa povinný v sťažnosti neustále odvoláva, ale jedná
sa o stavebné konanie v zmysle § 54 a nasl. stavebného zákona, ktoré je v plnej moci povinného.

Na základe uvedeného je zrejmé, že námietky povinného o existencii objektívnej nemožnosti splnenia
povinnosti uloženej mu neodkladným opatrením v dôsledku nevydania stavebného povolania v konaní
vedenom mestskou časťou Bratislava - Rača na základe žiadosti povinného zo dňa 06.03.2023 sú
absolútne nesprávne, exekučný súd sa týmto konaním nemá vôbec zaoberať, celá stavba betónového
múru nepožíva súdnu ochranu, tak bolo vydané aj neodkladné opatrenie, a teda nemôže požívať
súdnu ochranu v exekučnom konaní akákoľvek žiadosť povinného o zmenu tejto stavby. Navyše
správanie povinného, ktorý si nelegálne postaví betónový múr, zabuduje do neho siete bez akéhokoľvek
povolenia, avšak pri zmene tejto nelegálnej stavby sa už odvoláva na potrebu stavebného povolenia
je účelové zavádzajúce konanie povinného uskutočnené len v snahe o vyhnutie sa splneniu si svojej
judikovanej povinnosti. Oprávnení uviedli, že sa k dnešnému dňu jedná o dosť dlhý čas na splnenie
povinnosti bez sankcií, uloženie donucovacieho opatrenia - peňažnej pokuty je prvým reálnym krokom
v rámci vedeného exekučného konania, ktorý má silu povinného prinútiť k splneniu si svojej povinnosti.
Objektívne dôvody na neuloženie donucovacie opatrenia v danej veci neexistujú, ako správne zhodnotil
aj súdny exekútor aj konajúci súd. Objektívnym dôvodom nie je vedenie stavebného konania, v ktorom
má povinný záujem získať stavebné povolenie na zmenu svojho nelegálne postaveného betónového
múru. Na záver oprávnení uviedli, že je zrejmé, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky
na uloženie donucovacieho opatrenia v celom rozsahu. Z konania povinného v exekučnom konaní
je zrejmá existencia odôvodneného predpokladu, že bez jeho použitia nepríde k splneniu povinnosti
uloženej mu exekučným titulom.
13. Povinný sa k vyjadreniu oprávnených písomne vyjadril listom zo dňa 23.05.2024, pričom vo svojom
stanovisku uviedol, že podstatou exekučného sporu je podľa jeho názoru otázka, či je prípustné
sankcionovať povinného, ktorý splnenie uloženej mu právnej povinnosti podľa spresnenia exekučného
súdu (t.j. odstránenie časti stavby – oplotenia) vykoná podľa podmienok určených stavebných úradom.
Alebo inak, či je možné vynucovať odstránenie časti stavby – oplotenia bez toho, aby kompetentný
správny orgán štátu (stavebný úrad) určil podmienky tohto odstránenia. Hoci jeho oplotenie nie je
nepovolenou stavbou, akokoľvek oprávnení neustále tvrdia opak, je potrebné uviesť, že aj odstraňovanie
nepovolenej stavby je v kompetencii stavebnej správy a podlieha stavebného konaniu, resp. rozhodnutiu
stavebného úradu, v ktorom sa určia podmienky tohto odstránenia. Pretože exekučný titul vo výroku
neobsahuje výslovne povinnosť odstrániť časť jeho oplotenia (výrok mu ukladá povinnosť umožniť
prechod), ale táto povinnosť bola ustálená až v priebehu exekučného konania, bolo nevyhnutné,
aby (návrhom) sám požiadal stavebný úrad o určenie podmienok odstránenia časti jeho stavby.
Preto konanie stavebného úradu vníma a označuje práve v intenciách § 90 ods. 5 stavebného
zákona. Tvrdenia oprávnených, že pred stavebným úradom má byť vedené konanie podľa § 54
stavebného zákona je nesprávne. Následná právna konštrukcia akéhosi disponovania s návrhom
z jeho strany, ktorú produkujú oprávnení a podľa ktorej by mal vziať návrh na vydanie búracieho
povolania späť ihneď potom, ako bude exekučné konanie prerušené, resp. exekúcia odložená, a tým
dosiahnuť zastavenie stavebného konania je absurdná. Stavebný úrad, poznajúc obsah vykonávaného
neodkladného opatrenia určí podmienky pre odstránenie stavby bez ohľadu na jeho procesný postup.
Povinný uviedol, že v konaní riadne koná a rozhodne nemá v úmysle spôsobiť zastavenie stavebného
(búracieho) konania, ale práve a len bezpečne splniť uloženú mu povinnosť. Povinný zdôraznil, že
oplotenie jeho pozemku je z roku 2017. Pozemok spolu s oplotením nadobudol v roku 2018. Vymáhané
neodkladné opatrenie je z roku 2021. Pokiaľ ide o jeho zárobkové a majetkové pomery, uviedol, že
s pozemkom, ktorý vlastní, nesmie nijako nakladať, preto položil otázku, v čom má teda spočívať jeho
likvidná hodnota umožňujúca mu uhrádzať uloženú pokutu; uvádzanú taxikársku licenciu už 2 mesiace
nevlastní a z podnikania (ani finančného sprostredkovania) nemá väčšie príjmy, ako už uviedol, stále
je študentom a zároveň na základe výziev stavebného úradu obstaráva statické posudky a vyjadrenia
dotknutých úradov, čo stojí nemalé finančné prostriedky.
14. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
15. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
18. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
21. Podľa ust. § 192 ods. 1 Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá inú povinnosť najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôže vykonávať iná osoba,
exekútor vyzve oprávneného, aby opísal skutkové okolnosti týkajúce sa neplnenia vymáhanej povinnosti
povinným v lehote určenej exekútorom, a uloží donucovacie opatrenie alebo podá na súde návrh na
uloženie donucovacieho opatrenia podľa § 43a ods. 5.
22. Podľa ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky
na výživnom alebo ak tento zákon predpokladá použitie donucovacích opatrení, exekútor môže uložiť
tieto donucovacie opatrenia: peňažnú pokutu.
23. Podľa ust. § 43a ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor môže uložiť donucovacie opatrenie
podľa odseku 1 písm. a) fyzickej osobe pri prvom uložení najviac 500 eur a pri opakovanom uložení
najviac v súhrne 2000 eur; ak ide o osobu podľa § 40 ods. 2 najviac v súhrne 10.000 eur pre každú
takúto osobu jednotlivo.
24. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
25. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného
nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá
postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na argumenty povinného súd udáva:
26. Súd sa oboznámil s LV č. XXXX vedenom pre Okres Bratislava III, obec Bratislava – Rača, katastrálne
územie E. a mal preukázané, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape č. 5320/1 o výmere 284 m2 – záhrada, parcely č. 5320/2 o výmere
52 m2 – zastavané plochy a nádvoria, č. 5320/5 o výmere 12 m2 – záhrada. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudol povinný od právnej predchodkyne darovacou zmluvou V-10804/2018 zo dňa 02.05.2018.
27. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že vo veci bol podaný návrh na začatie súdneho konania
o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti - pozemok registra C KN parc.č. 5320/1 na Okresnom
súde Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008-149 zo dňa 11.04.2008, P-3634/12 - vz 3084/12; (GP č. 7/2017
(úr.ov. 390/2017) sa z p.č. 5320/1 odd. p.č. 5320/25), R-3271/17, Uznesenie Krajského súdu Bratislava
III č. 4Co 93/2021 zo dňa 16.08.2021, P-1843/2021
Uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008/-1955 zo dňa 19.07.2017 o zriadenie
vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2017, súd uložil žalovanej J. B. K. (03.04.1952) povinnosť: 1)
umožniť prechod po ľavej strane pozemku parcely registra C KN p.č. 5320/1, žalobcom: Mgr. Egon

Sýkora (23.12.1946), A. D. C. (28.11.1951) a dcére H. C. (23.01.1996), ako aj oprávneným osobám
spôsobilým odstrániť poškodenia stavby so súp.č.9771 postavenej na p.č.5321/5 nasledovne: - počas
obdobia 4 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia denne
v čase od 08:00 hod. do 21:30 hod. - od prvého dňa 5.mesiaca od vykonateľnosti tohto uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III, sp.zn. 43C/58/2008, každú stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom
týždni od 10:00 hod do 17:00 hod. 2) povinnosť zdržať sa výstavby betónového oplotenia na južnej
časti západnej hranice pozemku registra C KN p.č.5320/1, ktorého vybudovanie jej bolo umožnené
Stanoviskom - Ohlásenie drobnej stavby Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 27.05.2016, č.j.
4375/1454/2016/UPSP-ZACH, P-1565/2017; vykonateľné dňa 06.08.2017, P-1715/2017 - vz 8459/17,
právoplatné 22.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 14Co/208/2017-2142
zo dňa 28.11.2017, P-316/18 (GP č. 7/2017 (úr.ov. 390/2017) sa z p.č. 5320/1 odd. p.č. 5320/25),
R-3271/17, Uznesenie Krajského súdu Bratislava III č. 4Co 93/2021 zo dňa 16.08.2021, P-1843/2021
Neodkladným opatrením súd uložil žalovanému (v danom prípade povinnému) povinnosť umožniť
prechod po pozemku registra C KN parc. č. 5320/1 po úseku vyznačenom na GP úradne overenom pod
č. G1-1682/2019 žalobcom Mgr. Egon Sýkora ( 23.12.1946) a A. D. C. (28.11.1951) a H. C. (23.01.1996)
a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby so súp. č. XXXX postavenej na
pozemku registra C KN parc.č. 5321/5, podľa uznesenia 43C/58/2008-2628, P-1116/2021 - vz 1888/21;
vykonateľné dňa 12.06.2021, P-1266/2021, Uznesenie Krajského súdu Bratislava III č. 4Co 93/2021 zo
dňa 16.08.2021, P-1843/2021
28. Ako už uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, účelom právnej úpravy donucovacích
opatrení je zefektívniť postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a tým aj zefektívniť a urýchliť
samotné exekučné konanie.
29. Základnou podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je existencia odôvodneného
predpokladu, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a
ukončenie exekučného konania, najmä ak k splneniu povinnosti nedôjde v lehote ustanovenej zákonom,
určenej súdom alebo exekútorom (dotknutá povinnosť) bez existencie objektívnych dôvodov (pokiaľ
má exekútor preukázané objektívne dôvody neplnenia dotknutej povinnosti, na túto skutočnosť musí
prihliadať). Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby osoba, od ktorej sa vynucuje, resp. požaduje
splnenie povinnosti, bola informovaná a poučená o tom, že nesplnenie dotknutej povinnosti môže mať
za následok uloženie konkrétneho donucovacieho opatrenia.
30. V danom prípade sa povinný domáha objektívnej nemožnosti splnenia si judikovanej povinnosti
odvolávajúc sa na nečinnosť stavebného úradu - Miestneho úradu Bratislava – Rača, ktorý vo veci
podľa názoru povinného nekoná v zákonných lehotách, pričom k prerušeniu stavebného konania
došlo podľa jeho názoru predovšetkým z dôvodu námietok účastníkov konania, ku ktorým patria
aj oprávnení. Z predloženého vyjadrenia stavebného úradu zo dňa 16.11.2023 je však zrejmé, že
stavebné konanie bolo zo strany úradu nutné prerušiť pre nedostatky podania zavinené povinným.
Je teda absurdné, aby sa povinný dovolával objektívnej nemožnosti splnenia povinnosti, ktorá de
facto spočíva v subjektívnom správaní povinného, ktorý napriek výzve stavebného úradu tomuto
neposkytol ním požadované doklady a potrebnú súčinnosť. Neobstojí argument povinného, že dôvodom
prerušenia konania sú neustále námietky zo strany účastníkov, pretože je jeho povinnosťou na prípadné
námietky účastníkov a s tým spojené usmernenie stavebného úradu reflektovať a poskytnúť požadovanú
súčinnosť (potrebné podklady) pre účely vydania rozhodnutia.
31. Pokiaľ ide o povinným namietanú výšku poriadkovej pokuty, primeranosť donucovacieho opatrenia,
súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu v ust. § 43a ods. 4 písm. a) Exekučného
poriadku umožňuje fyzickej osobe uložiť donucovacie opatrenie pri prvom uložení vo výške 500
eur. Skutočnosť, pre ktorú súdny exekútor pristúpil na hornú hranicu zákonom ustanovenej výšky
donucovacích opatrení je zrejmá z odôvodnenia upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia
– od začatia exekučného konania 18.06.2021 uplynulo obdobie 3 rokov, počas ktorých povinný
nesplnil súdom uloženú povinnosť. V tomto smere súd poukazuje aj na vyššie popísané skutočnosti
– priebeh exekučného konania, keď sa povinný opakovane domáhal vo vzťahu k súdu, ako aj
súdnemu exekútorovi určenia spôsobu splnenia povinnosti, pričom názor súdu obsiahnutý v odpovedi
neakceptoval, naďalej nezmyselne žiadal konkretizovať spôsob plnenia, a to napriek exekučnému titulu
a všetkým rozhodnutiam vydaných v predmetnom konaní vrátane upovedomenia o začatí exekúcie.

K argumentácii povinného, že súdnym exekútorom uložená poriadková pokuta dvojnásobne prevyšuje
jeho mesačný študentský rozpočet (200 eur) súd uvádza, že účelom donucovacieho opatrenie je
zasiahnuť do majetkovej sféry povinného subjektu. Ide o sankciu, ktorou je možné vynútiť si splnenie
tých povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli.
32. Pokiaľ ide o príslušné ustanovenia Stavebného zákona, na ktoré povinný v podanej sťažnosti
poukazuje, v tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že hoci stavebný úrad vyzval povinného na
predloženie ním požadovaných dokladov pre účely vydania stavebného povolenia, povinný si túto
povinnosť nesplnil, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo zo strany stavebného úradu k prerušeniu
stavebného konania. Súd nespochybňuje ustanovenia stavebného zákona a teda možnosť realizovať
stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na základe stavebného povolenia, alebo na základe ohlásenia
stavebnému úradu (ust. § 54 Stavebného zákona), za určenia podmienok stavebným úradom (ust.
§ 90 od. 2 a 5 stavebného zákona). Je však absurdné, keď sa povinný v rámci obrany dovoláva
príslušných ustanovení stavebného zákona, ktoré sám nedodržiava, nerešpektuje výzvy úradu, aby
zabezpečil plynulý priebeh konania pred stavebným úradom v snahe nespôsobovať prieťahy v konaní
a teda pristupovať k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného
konania zodpovedne. Aj z poslednej odpovede stavebného úradu zo dňa 09.09.2024 zaslanej na
žiadosť súdu o súčinnosť vyplýva, že stavebné konanie je stále prerušené, dôvody jeho prerušenia
uvedené stavebným úradom teda pretrvávajú.
33. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
36. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný
sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným
poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok
v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.
Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných
subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič,
M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814).
V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje
za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť
aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní.
Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého
v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené,
a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo
treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne
spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na
maximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov,
čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného
konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné
ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom a nie vymáhanú
pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému vzniknúť.
37. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd oprávneným nárok
na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením sa k podanej sťažnosti povinného voči uzneseniu
tunajšieho súdu sp. zn. 22Ek/2325/2021 zo dňa 13.03.2024 nepriznal.
38. Pokiaľ ide o návrh povinného na prerušenie exekučného konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na stavebnom úrade – Miestnom úrade Bratislava – Rača č.k. 11381/2227/2023/
SU-BAJ (zo správy stavebného úradu je uvedené konanie vedené pod sp. zn. 2183/2227/2003/SU –
MAS konanie „o odstránenie časti múru oplotenia a vybudovanie nového prechodu“ - vo veci vydania
stavebného povolenia, súd udáva nasledovné:
39. Podľa názoru súdu je nesprávny poukaz povinného na ust. § 162 ods. 1 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého
súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Povinný pritom vychádza z toho, že podmienky odstránenia stavby nie je oprávnený určovať súd, ani
poverený súdny exekútor. To však nie je otázka, ktorú má na mysli ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP.
Pod otázkou v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP je potrebné rozumieť otázku, od ktorej rozhodnutia
závisí rozhodnutie súdu a zároveň ktorú súd ani ako predbežnú nemôže posúdiť sám. Od prípadného
určenia podmienok odstránenia stavby nie je závislé rozhodnutie o odstránení stavby, ale naopak, až po
rozhodnutí o odstránení stavby nasleduje prípadne určovanie podmienok odstránenia. Navyše otázky,
ktoré má na mysli § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ktoré nie je oprávnený súd riešiť sám, sú vymedzené v ust.
§ 193 CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti. Otázka nastolená povinným pod tieto otázky nespadá. Súd poukazuje na odbornú
literatúru: „Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP je nevyhnutné vykladať
v intenciách § 193 posledná veta.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 617).
40. Súd preto posúdil návrh povinného na prerušenie konania podľa § 164 CSP, podľa ktorého ak súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie
podnet.
41. V danom prípade podľa názoru nie je daný ani tento dôvod na prerušenie konania v predmetnej veci.
V prvom rade súd podotýka, že priebeh konania na stavebnom úrade závisí v prvom rade od samotného
správania sa povinného, ktorý ako už bolo vyššie uvedené spôsobuje v stavebnom konaní obštrukcie,
v dôsledku ktorej skutočnosti je exekučné konanie prerušené.
42. Ďalej súd poukazuje na to, že dôvod na prerušenie konania uvedený v § 164 CSP je dôvodom
fakultatívneho prerušenie konania, t.j. dôvodom, pre ktorý súd môže, ale nemusí konanie prerušiť.
43. Napokon má súd za to, že prebiehajúce stavebné konanie (ako už bolo naznačené vyššie) nie je
konaním, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto exekučnom konaní. Bez
ohľadu na to, aký je (medzi účastníkmi exekučného konania sporný) predmet stavebného konania a bez
ohľadu na to, ako toto stavebné konanie dopadne, nič to nemení na povinnosti uloženej exekučným
titulom. Správne (stavebné) konanie by malo význam pre exekučné konanie vtedy, ak by v jeho dôsledku
mohlo dôjsť potenciálne k zániku vymáhanej nepeňažnej povinnosti, čo nie je tento prípad.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

(§