{"guid": "29bf93ba-edf0-4573-be6f-1b954a87c88c:e9522f20-75f6-46b6-98f8-6766cd7bfa9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3", "spisova_znacka": "7Ssk/34/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/34/2024 z 29. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. 7Ssk/34/2024, ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3", "identifikacne_cislo": "3022200288", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Martinčeková", "sudca_id": 59, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-martincekova-59", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistné a penále je pohľadávkou z verejnoprávneho vzťahu a jej povaha sa nemení tým, že sa vymáha v exekúcii vedenej súdnym exekútorom; ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka o spočívaní premlčacej doby počas konania o výkon rozhodnutia sa preto na premlčanie práva vymáhať poistné a penále podľa § 147 ods. 3 a § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neuplatní ani analogicky, keďže zákon o sociálnom poistení sám upravuje prípady spočívania premlčacej doby a chýbajúci odkaz na § 112 OZ nie je nezamýšľanou medzerou v zákone. Právo vymáhať poistné sa uplatní už podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo začatím výkonu rozhodnutia v premlčacej dobe; ak však bola exekúcia ukončená podľa zákona č. 233/2019 Z. z., premlčacia doba plynie naďalej od právoplatnosti exekučného titulu a pohľadávka sa podľa § 9 ods. 2 tohto zákona nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od ukončenia exekučného konania.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi penále dvoma rozhodnutiami právoplatnými v roku 2015 a v tom istom roku podala návrh na exekúciu, ktorá bola v decembri 2020 ukončená podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. V máji 2022 začala poisťovňa vymáhať pohľadávky vo vlastnom konaní podľa § 225c zákona o sociálnom poistení; žalobca v odvolaní proti upovedomeniu vzniesol námietku premlčania, ktorú poisťovňa odmietla s tým, že počas exekúcie premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka spočívala. Správny súd rozhodnutie poisťovne aj upovedomenie zrušil a kasačný súd kasačnú sťažnosť poisťovne zamietol. Viazaný rozsudkom veľkého senátu uzavrel, že pohľadávka na penále je verejnoprávna, zákon o sociálnom poistení má vlastnú úpravu spočívania premlčacej doby a § 112 OZ sa na ňu nepoužije ani analogicky, takže šesťročná premlčacia doba plynula od právoplatnosti exekučných titulov a uplynula v apríli a júni 2021. Ani dodatočná jednoročná doba podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorá uplynula 29. decembra 2021, nebola dodržaná, preto bolo právo vymáhať penále v čase začatia vymáhania premlčané a poisťovňa mala na námietku premlčania konanie zastaviť.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9522f20-75f6-46b6-98f8-6766cd7bfa9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/34/2024\n3022200288\n29. 07. 2026\nJUDr. Jana Martinčeková\nECLI:SK:NSSSR:2026:3022200288.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nMartinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu:\nF.. J. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. A.. XXX, právne zastúpený Mgr. Mariolou Bončovou, advokátkou so\nsídlom Sibírska č. 5, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 0479500802022\nzo dňa 23.06.2022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. k. TN - 26Sa/8/2022 - 53 zo dňa 19.12.2023, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta.\nII. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania\n1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. TN - 26Sa/8/2022 - 53 zo dňa 19.12.2023\n(ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: 0479500802022 zo dňa 23.06.2022\n(ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj upovedomenie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín číslo:\n0479500802022 zo dňa 27.05.2022 (ďalej „prvostupňové opatrenie“ ) a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie.\nII. Administratívne konanie\n2. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že jej pobočka Trenčín prvým rozhodnutím zo dňa 23.\nseptembra 2014 (prvý exekučný titul) predpísala žalobcovi penále v sume 1280,65 € z dlžnej sumy\npoistného a príspevkov za obdobie január 2009 až jún 2010. Druhým rozhodnutím zo dňa 01. júna\n2015 (druhý exekučný titul) pobočka Trenčín predpísala žalobcovi penále v sume 3945,11 € z dlžnej\nsumy poistného a príspevkov za obdobie júl 2005 až december 2008. Oba exekučné tituly zostali\nprávoplatné dňa 20. apríla 2015 a 24. júna 2015. Pretože žalobca predpísané penále nezaplatil, žalovaná\npodala dňa 16.09.2015 návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších\npredpisov (ďalej „exekučný poriadok“) exekútorke P.. D. A.. Exekútorka žalovanej podaním zo dňa\n18.01.2021 oznámila, že bolo vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 23.11.2020 a\ndňom 29.12.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania.\n3. Následne 26.05.2022 pobočka Trenčín podľa § 225c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok\nna základe vyššie uvedených exekučných titulov a žalobcovi 31.05.2022 doručila upovedomenie o\nzačatí vymáhania pohľadávok (prvostupňové opatrenie). Proti upovedomeniu podal žalobca odvolanie, v\n\nktorom namietal premlčanie práva vymáhať penále, keďže prvý exekučný titul nadobudol právoplatnosť\nv roku 2014 a druhý v roku 2015 a premlčacia doba uplynula v roku 2021. Právo považoval za premlčané\nv zmysle § 241 ods. 1 a § 147 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím\nzamietla jeho odvolanie. Na odôvodnenie uviedla, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia\ndoba spočívala, a teda neplynula počas celého vykonávacieho konania u exekútora. Vzhľadom na\nskutočnosť, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby práva\nvymáhať pohľadávku, platí pre tento inštitút právna úprava všeobecného právneho predpisu, ktorým je\nObčiansky zákonník. Prvý exekučný titul nadobudol právoplatnosť 20. apríla 2015, od 16. septembra\n2015 do 29. decembra 2020 premlčacia lehota spočívala. Druhý exekučný titul nadobudol právoplatnosť\n24. júna 2015 a premlčacia lehota spočívala od 16. septembra 2015 do 29. decembra 2020. Dodala,\nže dňa 02. júna 2022 zaevidovala úhradu pohľadávok, ktoré sú predmetom vymáhania a preto dňa 07.\njúna 2022 vydala rozhodnutie o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok.\nIII. Konanie na správnom súde\n4. Napadnutým rozsudkom správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové\nopatrenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Uviedol, že premlčacia doba práva žalovanej vymáhať penále\nplynula nepretržite od jej začiatku aj počas trvania exekučného konania a uplynula dňa 20.04.2021\npre právo vymáhať penále predpísané prvým rozhodnutím a dňa 24.06.2021 pre právo vymáhať\npenále predpísané druhým rozhodnutím. Žalovaná nebola povinná prihliadať na premlčanie práva\nz úradnej povinnosti, ako vyplýva z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 1SVs/5/2022. Avšak vadou je, že žalovaná neakceptovala námietku premlčania vznesenú\nžalobcom v podanom odvolaní. Zákon o sociálnom poistení obsahuje komplexnú právnu úpravu vzťahov\nvyplývajúcich zo sociálneho poistenia, pričom ide o právny predpis z oblasti verejného práva. Občiansky\nzákonník je predpisom lex generalis v oblasti súkromného práva. Medzi nimi neexistuje vzťah subsidiarity\na preto je analogické použitie ustanovení Občianskeho zákonníka v tomto prípade vylúčené. Samotný\nzákon o sociálnom poistení pozná inštitút spočívania premlčacej doby a pokiaľ by bolo úmyslom\nzákonodarcu prerušiť plynutie premlčacej doby aj v tomto prípade, zahrnul by túto možnosť do textu\nzákona.\nIV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala právne posúdenie veci\nsprávnym súdom, že počas prebiehania exekučného konania podľa exekučného poriadku premlčacia\ndoba nespočívala. Počas tohto konania mala žalovaná postavenie jedného z účastníkov konania a\nneuplatňovala svojej právomoci. V čase podania exekučného návrhu nemala inú možnosť vymôcť svoju\npohľadávku, iba uplatniť ju u exekútora, pretože v tom čase nemala oprávnenie ju sama vymáhať.\nPoukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.9Sžso/55/2015 zo dňa 28.02.2017, ktoré\naplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka na tento prípad umožňuje. Až od 01.07.2017 bola žalovanej\nako oprávnenej zverená právomoc vymáhať pohľadávky vo vlastnom vykonávacom konaní. Oprávnená\nponechala prebiehať exekúciu a ani s najvyššou mierou obozretnosti nemohla predpokladať, že k\nukončeniu konania dôjde nepredvídateľnou zmenou právnych predpisov - prijatím zákona o ukončení\nstarých exekúcií. Riadne a včas iniciovaným exekučným konaním došlo k pretrhnutiu šesťročnej\npremlčacej lehoty plynúcej v súlade s § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a to počas celej doby jeho\ntrvania. Preto žalobcom vznesená námietka premlčania nebola vznesená dôvodne. Žiadala napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n6. Žalobca sa vo vyjadrení kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý podľa neho\nposúdil otázku plynutia premlčacej doby v súlade s doterajšou judikatúrou, pričom poukázal na niektoré\nrozsudky Najvyššieho súdu SR. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nV. Posúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti,\nktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.\n8. Kasačný súd najskôr uznesením sp. zn. 7Ssk/34/2024 zo dňa 30.04.2025 kasačné konanie prerušil\npodľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do rozhodnutia veľkého senátu tunajšieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 19SVs/1/2025, pretože sa v ňom riešila otázka, ktorá mala vplyv pre rozhodnutie v tu\n\nprejednávanej veci. Vo veci sp. zn. 19SVs/1/2025 veľký senát rozhodol rozsudkom zo dňa 26.05.2026.\nPreto kasačný súd na základe uznesenia zo dňa 03.06.2026 v kasačnom konaní pokračoval.\n9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o odvolaní voči upovedomeniu o začatí vymáhania\npohľadávok, pričom základnou právnou otázkou bolo, či premlčacia doba práva vymáhať dlžné poistné\nalebo penále v čase, keď tieto pohľadávky boli predmetom exekučného konania podľa exekučného\nporiadku, spočívala alebo plynula. Táto otázka má v prejednávanom prípade význam pre zistenie, či\nbolo vymáhanie penále na základe exekučných titulov začaté v zákonnej šesťročnej premlčacej dobe\nalebo nie. Zo skutkových okolností veci vyplýva, že exekučné tituly o predpísaní penále nadobudli\nprávoplatnosť 20.04.2015 a 24.06.2015. Návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku\nbol exekútorke doručený 24.09.2015. Podľa jej oznámenia k ukončeniu exekučného konania došlo\n29.12.2020. V tejto exekúcii sa nevymohla ani časť pohľadávky a preto pobočka žalovanej 26.05.2022\nrozhodla o začatí konania vo veci vymáhania týchto pohľadávok podľa zák. o soc. poistení. Pokiaľ by\nteda premlčacia doba na vymáhanie pohľadávok počas exekučného konania spočívala (od 24.09.2015\ndo 29.12.2020), začatie vymáhacieho konania podľa zák. o soc. poistení zo dňa 26.05.2022 by bolo\nuskutočnené v premlčacej dobe. Žalovaná sa v tomto smere dovolávala použitia § 112 Občianskeho\nzákonníka, naopak žalobca aj správny súd použitie tohto ustanovenia odmietali.\n10. Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.07.2022 (právoplatnosť\npreskúmavaného rozhodnutia) právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.\nPodľa § 225e ods. 1 písm. c) citovaného zákona príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nzastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak právo vymáhať pohľadávku je premlčané a\núčastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo.\nPodľa § 225n ods. 1 citovaného zákona účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej\npoisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia\nupovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali\nokolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú\niné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na\ndodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.\nPodľa § 241 ods. 1 citovaného zákona na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143\nods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.\nPodľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného\npríslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu\nkonania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u\niného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.\n11. Závery rozsudku veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2025 zo dňa 26.05.2026 sú použiteľné aj pre tu\nprejednávanú právnu vec. V tam riešenej veci sa posudzovala taktiež otázka spočívania premlčacej\ndoby podľa zákona o sociálnom poistení počas obdobia, v ktorom bolo vedené exekučné konanie podľa\nexekučného poriadku. V zmysle § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého\nsenátu pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Kasačný súd uvádza podstatné časti vyššie\nuvedeného rozsudku veľkého senátu, ktoré sú priliehavé aj na danú právnu vec:\n„... 11. Občiansky zákonník, v ktorom sa nachádza toto ustanovenie (§ 112 Občianskeho zákonníka,\npozn. kasačného súdu), vo svojom § 1 ods. 2 ustanovuje, že upravuje majetkové vzťahy fyzických a\nprávnických osôb, ale aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, pokiaľ tieto občianskoprávne\nvzťahy neupravujú iné zákony. Z toho vyplýva, že ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka sa\nzásadne aplikujú na občianskoprávne vzťahy. To platí vo všeobecnosti aj pre úpravu premlčania podľa\n§ 100 a nasl., ktorá sa použije predovšetkým na práva z občianskoprávnych vzťahov. Pohľadávka\nžalovanej na poistné platené na základe § 128 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ale aj pohľadávka\nna penále podľa § 240 tohto zákona však nie sú pohľadávkami z občianskoprávnych vzťahov. Jej\nveriteľom je totiž žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia založená na výkon sociálneho poistenia (§\n120 cit. zák.) a táto pohľadávka vzniká na základe samotného zákona o sociálnom poistení, ktorý\nnie je predpisom občianskeho (ani v širšom zmysle súkromného) práva. Preto aj judikatúra dôsledne\ntrvá na stanovisku, že pohľadávka žalovanej na poistné aj penále je pohľadávkou z verejnoprávneho\nvzťahu (porov. napr. rozsudky veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2023, ktorý sa týkal\notázky vzniku pohľadávky na penále na účely prihlášky do reštrukturalizácie, alebo sp. zn. 1 SVs\n\n5/2022, ktorý sa týkal premlčania práva predpísať poistné a penále). Rovnako sa druhovo podobné\npohľadávky zdravotných poisťovní na poistné na verejné zdravotné poistenie považujú za pohľadávky\nz verejnoprávneho, nie súkromnoprávneho (občianskoprávneho) vzťahu (porov. rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. Sž-o-KS 87/03, judikát R 8/2004, alebo jeho stanovisko sp. zn. Snj 39/2014, judikát R\n36/2016).\n12. Žalovaná, ale ani vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 113/2023 však\nnetvrdili, že by pohľadávky na poistné alebo penále boli svojou povahou občianskoprávnymi\npohľadávkami. Podstata ich argumentácie spočívala v tom, že ak žalovaná bola nútená vymáhať svoju\npohľadávku exekúciou, neuplatňovala svoje verejnomocenské oprávnenia, ale mala postavenie jedného\nz účastníkov exekučného konania. Preto malo byť prípustné použiť ustanovenie § 112 Občianskeho\nzákonníka. Ako však už bolo uvedené, použitie či nepoužitie ustanovení Občianskeho zákonníka na\nurčitý právny vzťah je závislé predovšetkým od toho, či tento vzťah je vzťahom občianskoprávnym alebo\nnie. Povaha tohto vzťahu potom predurčuje aj právny režim pohľadávky z neho. V tomto smere možno\npoukázať na trefnú argumentáciu v citovanom judikáte R 8/2004, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že na\nvznik, trvanie, zmenu ani na zánik pohľadávky z verejného práva nemožno nahliadať podľa ustanovení\npráva súkromného. Skutočnosť, že pohľadávky vznikli ako pohľadávky z verejného práva, znamená, že\ntento ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Inak povedané, právna úprava, ktorou\nsa spravuje vznik, trvanie, zmena a zánik pohľadávky, je daná právnym charakterom pohľadávky, teda\nči ide o pohľadávku verejnoprávnu alebo občianskoprávnu (resp. súkromnoprávnu), a tento charakter\nsa nemení v závislosti od konania, v ktorom sa uplatňuje, ani od procesného postavenia, v akom v ňom\nvystupuje jej veriteľ.\n13. V tomto zmysle treba pripomenúť, že podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.\nmarca 2017 boli exekučnými titulmi rôzne právne akty, medzi nimi napr. aj rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy vo veciach priestupkov [písmeno f), vrátane blokov, porov. stanovisko najvyššieho súdu sp. zn.\nCpj 36/01, judikát R 68/2001] alebo vo veciach daní a poplatkov [písmeno g), napríklad rozhodnutie o\nurčení colného dlhu, porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 262/02, judikát R 87/2004], teda\ncelkom zjavne aj pohľadávky z typicky verejnoprávnych vzťahov. Sama okolnosť, že sa mohli (a prípadne\naj museli) vymáhať v exekúcii, nič nemenila na tom, že zostávali verejnoprávnymi pohľadávkami.\nOpačný výklad by viedol napríklad k pomerne absurdnému záveru, že premlčacie doby na vymoženie\nsankcií alebo daňových či colných pohľadávok by sa spravovali výhodnejšou úpravou v Občianskom\nzákonníka. To by viedlo k pomerne neprehľadnej spleti právnych následkov len v závislosti na tom,\nči sa druhovo rovnaká pohľadávka vymáha tým či oným spôsobom. Vo výnimočných prípadoch by to\ndokonca dovoľovalo veriteľovi takejto pohľadávky, aby si vyberal exekúciu súdnym exekútorom práve na\nto, aby sa na túto pohľadávku aplikovala (výhodnejšia) úprava plynutia premlčacej doby v Občianskom\nzákonníku namiesto tej, ktorá je pre túto pohľadávku ustanovená v príslušnom verejnoprávnom predpise.\nPodľa veľkého senátu bez jasnej zákonnej opory nemožno pripustiť takéto vo svojej podstate náhodné\na nepredvídateľné právne následky.\n14. Hoci sa teda pohľadávka žalovanej nemohla považovať za občianskoprávnu pohľadávku len preto,\nže sa vymáhala v (súdnej) exekúcii, naďalej možno uvažovať nad tým, či by sa na ňu nemohli použiť\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka aspoň prostredníctvom analógie. Judikatúra najvyššieho\nsúdu takto napríklad už pripustila použitie pravidiel o započítaní pohľadávok (porov. napríklad rozsudok\nsp. zn. 9 Sžsk 90/2017), aj keď staršia judikatúra zdôrazňovala, že takéto použitie je možné len\núplne výnimočne (citovaný judikát R 8/2004). Veľký senát tunajšieho súdu vo svojom rozsudku sp.\nzn. 1 SVs 5/2022 sám poukázal na rozdielny prístup k použitiu ustanovení o premlčaní v staršej\ndoktríne a judikatúre (porov. Hoetzel, J. Československé správní právo. Část všeobecná. Praha :\nMelantrich, 1937, s. 35, ako aj nález Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11.953/29, Boh. adm. 9121,\na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958) a v neskoršej judikatúre (porov.\nstanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 58/1972, judikát R 1/1973). Podobná diskusia sa vedie\naj v zahraničí, kde časť právnych poriadkov pripúšťa podporné alebo analogické použitie ustanovení\nobčianskeho (súkromného) práva aj na verejnoprávne vzťahy, časť zasa nie (pozri napr. prehľad v\nrozsudku sp. zn. 7 Ssk 115/2025, ods. 11, alebo aj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 6 Ads 16/2009, týkajúci sa použitia pravidiel o bezdôvodnom obohatení).\n15. Veľký senát tunajšieho súdu však v už citovanom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 vo všeobecnosti\nustálil, že pojem a?účinky premlčania vo verejnom práve sa nemajú vymedzovať analogickou aplikáciou\n\nustanovení súkromného práva, ale predovšetkým na?základe ustanovení tých právnych predpisov, ktoré\nupravujú verejnoprávny nárok, o?ktorého premlčanie ide, prípadne podľa ďalších právnych predpisov,\nktorých použitie právny?poriadok pre tento prípad normuje. Až na základe toho potom možno dospieť k\nzáveru, či v danej úprave premlčania existuje pravá medzera, ktorú je treba vyplniť občianskoprávnymi\n(súkromnoprávnymi) predpismi.\n16. Samotný zákon o sociálnom poistení výslovne odkazuje na podporné použitie ustanovení\nObčianskeho zákonníka, a to napríklad o právnych úkonoch (§ 28) alebo o lehotách (§ 29). Neustanovuje\nvšak, že by sa ustanovenia § 100 až 114 Občianskeho zákonníka o premlčaní pohľadávok mali použiť\nna pohľadávky na poistné a penále. Natíska sa tak predovšetkým úsudok, že tam, kde zákonodarca\npovažoval za potrebné, aby sa použili akékoľvek ustanovenia Občianskeho zákonníka, odkázal na\nne výslovne. Takisto nemožno dospieť k záveru, že by v zákone o sociálnom poistení úplne chýbala\nakákoľvek úprava toho, ako plynie a kedy spočíva či pretrháva sa premlčacia doba. Práve naopak,\nzákonodarca celkom jasne vyjadril, kde považoval za potrebné ustanoviť spočívanie (neplynutie)\npremlčacej doby v právnych vzťahoch upravených týmto zákonom. Tak podľa § 114 ods. 2 cit. zák.\npremlčacia lehota nároku na výplatu dávky neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom\núčastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený (ide o ustanovenia\nobsahovo podobné ustanoveniam § 112 a § 113 Obč. zák.). Podľa § 236 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení zasa neplynie premlčacia lehota práva na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v\nnesprávnej sume počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku\nvykonávajú zrážky z dávky (obsahovo sa podobá ustanoveniu § 112 Obč. zák.). Podobne podľa v §\n237 ods. 2 cit. zák. neplynú počas konania o odvolaní a výkonu rozhodnutia premlčacie lehoty práva\nna náhradu neprávom vyplatených súm.\n17. Všetky tieto ustanovenia podľa veľkého senátu vylučujú záver, že by chýbajúci odkaz na ustanovenie\n§ 112 Občianskeho zákonníka v zákone o sociálnom poistení bol nezamýšľanou (pravou) medzerou v\nzákone a že by ho teda bolo treba vyplniť analógiou. Z toho potom vyplýva, že podľa tohto ustanovenia\nnemožno posudzovať ani účinky začatia konania o vymáhanie pohľadávky na poistné alebo penále\nna premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 147 ods. 3 cit. zák. Ak sa teda pred 30. júnom 2017\nzáklade § 149 cit. zák. (účinného do tohto dňa) začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky\nžalovanej, nemalo to za následok, že by podľa § 112 Obč. zák. spočívala premlčania doba práva vymáhať\npoistné a penále. Rovnako nemožno takýto záver vyvodzovať z toho, že vymáhanie sa dialo v exekúcii.\nAko už bolo uvedené, predpísané penále podľa zákona o sociálnom poistení nie je súkromnoprávnou,\nale verejnoprávnou pohľadávkou a jej právna povaha sa nezmenila ani začatím jej vymáhania súdnym\nexekútorom. Na základe toho sa veľký senát nestotožňuje s názorom vysloveným v citovanom rozsudku\nsp. zn. 6 Ssk 113/2023 a staršej judikatúre, na ktorú tento rozsudok odkazuje. Naopak, možno uzavrieť,\nže ustanovenie § 112 Obč. zák. o spočívaní premlčacej doby počas konania o výkon rozhodnutia (teda\naj exekučného konania, porov. § 233 Ex. por.) sa neuplatňuje na premlčanie práva vymáhať poistné\nalebo penále upravené v ustanovení § 147 ods. 3 a § 241 ods. 1 zákona o verejnom poistení.\n18. To však neznamená, ako to tiež naznačuje citovaná staršia judikatúra, že by sa tým stieral rozdiel\nmedzi citovaným ustanovením § 147 ods. 3 a ďalším ustanovením § 148 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutia možno vykonať najneskôr do 10 rokov\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Už staršie stanovisko najvyššieho súdu (sp. zn. Cpj 19/01, judikát\nR 67/2001) totiž v obdobnej otázke premlčania pohľadávok na zdravotné poistenie poukázalo na to, že\nustanovenia o premlčaní nemožno stotožňovať s ustanoveniami o nemožnosti vykonať rozhodnutie. Na\npremlčanie sa totiž prihliada len na námietku, kým na zánik vykonateľnosti rozhodnutia kvôli uplynutiu\ndoby sa hľadí z úradnej povinnosti. Premlčanie práva vymáhať podľa § 147 ods. 3 cit. zák. tak\nmusí dlžník namietnuť, kým na uplynutie doby v zmysle § 148 ods. 2 cit. musí žalovaná hľadieť aj\nbez návrhu. Vychádzajúc z tohto rozdielu a citovaného stanoviska najvyšší súd (v obchodnoprávnom\nkolégiu) vyslovil, že pojem „právo vymáhať poistné“ znamená právo veriteľa začať výkon rozhodnutia na\nvymáhanie tejto pohľadávky, nie však aj úspech a ukončenie tohto výkonu (porov. uznesenie sp. zn. 1\nObdoK 9/2023). Právo vymáhať poistné sa tak uplatní už návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 148\nods. 1 a § 224 cit. zák. účinného do 30. júna 2017 alebo začatím výkonu rozhodnutia podľa § 225a a\nnasl. cit. zák. účinného od 1. júla 2017, prípadne aj zrážkami podľa § 224 ods. 2 a 3 cit. zák. Ak žalovaná\nuplatnila toto právo niektorým z týchto spôsobov v premlčacej lehote ustanovenej v § 147 ods. 3 tohto\nzákona, nemôže dôjsť k jeho premlčaniu počas tohto konania....“\n\n12. V prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu žalovaná uplatnila svoje právo vymáhať\npenále najskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s cit. § 148 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení v znení účinnom do 30. júna 2017. Keďže tento návrh podala približne 5 mesiacov po\nprávoplatnosti prvého exekučného titulu, stalo sa tak celkom zjavne v šesťročnej lehote podľa § 147 ods.\n3 v spojení s § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Jej právo vymáhať penále v tom čase nebolo\npremlčané a okolnosť, že šesťročná premlčacia lehota by prípadne uplynula počas exekúcie, by nemala\nvplyv na možnosť pokračovať v nej. Potom sa však táto exekúcia musela zastaviť na základe zákona č.\n233/2019 Z. z. Ako bolo vyššie vysvetlené, podanie návrhu na exekučné konanie a jeho trvanie nemá za\nnásledok spočívanie premlčacej doby, preto ak žalovaná začala nové konanie o vymáhanie vo vlastnej\nréžii podľa zák. o soc. poistení, premlčacia doba sa stále počítala od právoplatnosti exekučných titulov.\nV danom prípade bolo exekučné konanie ukončené 29. decembra 2020 ešte počas plynutia premlčacej\ndoby, ktorá plynula do 20. apríla 2021 a do 24. júna 2021, takže žalovanej nič nebránilo, aby rozhodla\no začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok (§ 225c zák. o soc. poistení) v premlčacej dobe.\n13. Kasačný súd dodáva, že ak by aj žalovaná už nemala možnosť uplatniť svoje právo v konaní o\nvymáhaní pohľadávky podľa § 225a a nasl. zákona o sociálnom poistení v premlčacej dobe (čo však\nnie je daný prípad), podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii\nsa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí\nrovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Uvedené ustanovenie\nnerozlišuje medzi verejnými a súkromnými pohľadávkami a pre všetky normuje, že sa nepremlčia skôr\nnež jeden rok po ukončení exekučného konania. Tým sa pre oprávnených vytváral dostatočný časový\npriestor na to, aby znova uplatnili svoje právo vymáhať pohľadávku iným zákonom predpokladaným\nspôsobom. V tu posudzovanej veci sa exekučné konanie skončilo 29. decembra 2020. Na základe § 9\nods. 2 cit. zákona sa tak právo vymáhať pohľadávky nepremlčalo skôr než uplynutím jedného roka, teda\n29. decembra 2021. Pobočka žalovanej tak mohla ešte do tohto dňa začať vymáhať tieto pohľadávky\ntým, že by v zmysle § 225c ods. 1 zákona o sociálnom poistení vydala rozhodnutie o začatí konania o\nich vymáhaní. Zo zisteného skutkového stavu však plynie, že tak urobila až 26.05.2022, teda po tom,\nčo už uplynula aj „dodatočná“ premlčacia doba podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z .z.\nVI. Záver a trovy kasačného konania\n14. Na základe vyššie uvedených úvah je zrejmé, že v čase, kedy žalovaná začala konanie o vymáhanie\npohľadávok podľa § 225c zákona o sociálnom poistení, bolo jej právo ich vymáhať už premlčané. Keďže\nžalobca v odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania vzniesol námietku premlčania, mala ju buď\npobočka alebo samotné ústredie vyhodnotiť ako dôvodnú a konanie o vymáhanie pohľadávok zastaviť.\nSťažnostná námietka žalovanej, že k premlčaniu nedošlo, pretože premlčacia doba počas exekučného\nkonania podľa exekučného poriadku spočívala, je teda nedôvodná. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 SSP zamietol\n15. O náhrade trov konania pred kasačným súdom rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobca bol v celom rozsahu v konaní úspešný a preto má právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.\n16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi penále dvoma rozhodnutiami právoplatnými v roku 2015 a v tom istom roku podala návrh na exekúciu, ktorá bola v decembri 2020 ukončená podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. V máji 2022 začala poisťovňa vymáhať pohľadávky vo vlastnom konaní podľa § 225c zákona o sociálnom poistení; žalobca v odvolaní proti upovedomeniu vzniesol námietku premlčania, ktorú poisťovňa odmietla s tým, že počas exekúcie premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka spočívala. Správny súd rozhodnutie poisťovne aj upovedomenie zrušil a kasačný súd kasačnú sťažnosť poisťovne zamietol. Viazaný rozsudkom veľkého senátu uzavrel, že pohľadávka na penále je verejnoprávna, zákon o sociálnom poistení má vlastnú úpravu spočívania premlčacej doby a § 112 OZ sa na ňu nepoužije ani analogicky, takže šesťročná premlčacia doba plynula od právoplatnosti exekučných titulov a uplynula v apríli a júni 2021. Ani dodatočná jednoročná doba podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorá uplynula 29. decembra 2021, nebola dodržaná, preto bolo právo vymáhať penále v čase začatia vymáhania premlčané a poisťovňa mala na námietku premlčania konanie zastaviť.", "pravna_veta": "Pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistné a penále je pohľadávkou z verejnoprávneho vzťahu a jej povaha sa nemení tým, že sa vymáha v exekúcii vedenej súdnym exekútorom; ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka o spočívaní premlčacej doby počas konania o výkon rozhodnutia sa preto na premlčanie práva vymáhať poistné a penále podľa § 147 ods. 3 a § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neuplatní ani analogicky, keďže zákon o sociálnom poistení sám upravuje prípady spočívania premlčacej doby a chýbajúci odkaz na § 112 OZ nie je nezamýšľanou medzerou v zákone. Právo vymáhať poistné sa uplatní už podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo začatím výkonu rozhodnutia v premlčacej dobe; ak však bola exekúcia ukončená podľa zákona č. 233/2019 Z. z., premlčacia doba plynie naďalej od právoplatnosti exekučného titulu a pohľadávka sa podľa § 9 ods. 2 tohto zákona nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od ukončenia exekučného konania.", "ustanovenia": ["§ 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "§ 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "§ 225c zákona č. 461/2003 Z. z.", "§ 225e ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "§ 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "§ 112 OZ", "§ 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.", "§ 466 ods. 3 SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/8/2022", "guid": "95eebd40-95d9-4bee-bf42-3ec073aa408a:5aeeff30-bd90-454c-b52a-1cedc1fd3288", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["premlčanie", "právo vymáhať poistné a penále", "spočívanie premlčacej doby", "verejnoprávna pohľadávka", "analógia", "ukončenie starej exekúcie", "námietka premlčania", "vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "6b6557b7-a759-4d15-bbd4-1fff3c1417ea:b7ab541b-4695-4d85-8f03-ca70d429abb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1", "spisova_znacka": "19SVs/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8021200445.1"}, {"guid": "046fa041-da11-46c8-8360-679f379fbcb9:8fd9f459-4b6a-4a05-99e5-9bb2001a67ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2", "spisova_znacka": "7Ssk/115/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/115/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2"}, {"guid": "18f952ce-c52a-4427-8d92-c5c738087eca:f18bdba7-ed93-4c94-a112-18528fec9067", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200311.1", "spisova_znacka": "6Ssk/113/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/113/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200311.1"}, {"guid": "151eb3f6-f06e-485b-88b7-11e3fd190a3a:2aa19492-0c16-46c1-a36a-7a696d9754d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1", "spisova_znacka": "19SVs/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2023 z 13. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1"}, {"guid": "49934543-a399-4dc7-8d60-756752c5501e:1ebdbf81-f6e9-4390-961f-5628b44eee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1", "spisova_znacka": "1SVs/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1"}, {"guid": "95eebd40-95d9-4bee-bf42-3ec073aa408a:5aeeff30-bd90-454c-b52a-1cedc1fd3288", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Sa/8/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sa/8/2022 z 7. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95eebd40-95d9-4bee-bf42-3ec073aa408a:5aeeff30-bd90-454c-b52a-1cedc1fd3288"}], "citovane_v": []}