{"guid": "225134bb-e965-4ddd-9147-4fe5b6aff571:5027a5c5-3577-497f-91d8-e05359b59774", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2", "spisova_znacka": "6Svk/25/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/25/2025 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. októbra 2025, sp. zn. 6Svk/25/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2", "identifikacne_cislo": "1019200211", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5027a5c5-3577-497f-91d8-e05359b59774", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/25/2025\n1019200211\n30. 10. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:1019200211.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci žalobcu: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561,\nprávne zastúpený: PROVENTUS | advokáti s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 145 126,\nproti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 69594-14/2018/BA zo dňa 4. decembra 2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 3S/73/2024-217\nzo dňa 12. júna 2025, t a k t o\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania\n1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 12. júna 2025, č.\nk. 3S/73/2024-217 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu (ďalej taktiež\n„správna žaloba“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 69594-14/2018/\nBA zo dňa 4. decembra 2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“).\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací druhostupňový správny orgán podľa § 19\nods. 2 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v rozhodnom znení (ďalej len „infozákon“ alebo „zákon\nč. 211/2000 Z. z.“), zamietol odvolanie žalobcu ako žiadateľa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne\n(ďalej taktiež „prvostupňový správny orgán“) č. 69594-9/2018/BA zo dňa 5. novembra 2018 (ďalej taktiež\n„prvostupňové rozhodnutie“).\n3. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán odmietol sprístupniť informácie\npožadované žalobcom ako žiadateľom na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z., doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 17. septembra 2018 (ďalej taktiež\n„žiadosť“), ktorou tento žiadal o sprístupnenie dokumentov, resp. informácií, a to: a) zoznamu všetkých\nvecí (v rozsahu mena a priezviska/obchodného mena žalobcu a žalovaného, konajúceho súdu, spisovej\nznačky veci a predmetu konania - požadovanej náhrady škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla voči\ntretím osobám výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania) pri nárokoch na\nnáhradu škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len\n„zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“), v ktorých Sociálna poisťovňa vystupuje/\nvystupovala ako žalobca, b) všetkých súdnych rozhodnutí vo veci samej, t. j. súdu prvej inštancie,\nodvolacieho súdu, dovolacieho súdu, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to vo všetkých\n\nveciach zo zoznamu podľa písm. a) vyššie, c) všetkých žalôb a podaní žalobcu vo veciach zo zoznamu\npodľa písm. a) vyššie.\n4. Napadnutému rozsudku správneho súdu predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) zo dňa 26. mája 2021, č. k. 2S/30/2019-85 (ďalej taktiež „rozsudok krajského súdu“),\nktorým tento postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že (i) preskúmavané\nrozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež konštatoval nepreskúmateľnosť\npreskúmavaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených; (ii) uviedol, že podľa § 3\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vo všeobecnosti platí, že sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii; (iii) dôvodil, že dikcia § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz. zo sprístupnenia vylučuje iba informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby\nalebo informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, pokiaľ nebol vopred k sprístupneniu udelený\npísomný súhlas takejto dotknutej osoby alebo pokiaľ ich sprístupnenie vyslovene neustanovuje osobitný\npredpis; (iv) žalovaný, podľa krajského súdu, nesprávne interpretoval použitý právny predpis, resp.\nvyvodil z ním zistených skutkových záverov nesprávne právne závery, čo zakladá dôvod na zrušenie\nrozhodnutia správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP; (v) krajský súd ďalej identifikoval\nnedostatok dôvodov, resp. odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, dôvodiac, že to má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia a je dôvodom na zrušenie v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP; (vi)\nnakoniec krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že žalovaný pre\npotreby sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií nemusel vytvoriť kvalitatívne novú informáciu.\n5. Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.\n4Svk/3/2022 z 30. apríla 2024 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na\nďalšie konanie. Najvyšší správny súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že (i) uviedol, že ustanovenie § 3\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. obsahuje tzv. negatívne vymedzenie informácie, t. j. definíciu informácie,\nna ktorú sa právo prístupu na informácie podľa citovaného zákona nevzťahuje. Ide o informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, a za ktoré zákonodarca demonštratívnym výpočtom považuje najmä dotazy na\nnové informácie v podobe vytvárania výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov či vytváranie názorov; (ii)\nkonštatoval, že žalovaný tak vo svojom druhostupňovom rozhodnutí, ako napokon aj v prvostupňovom\nrozhodnutí, odmietol sprístupniť žalobcovi žiadané informácie s odôvodnením, že ich nemá k?dispozícii;\n(iii) ďalej dôvodil, že krajský súd sa vôbec nezaoberal kľúčovou právnou otázkou, ktorá tvorila aj základ\nsprávnej žaloby, a?to, či?je správny záver žalovaného, že žiadanými informáciami (v požadovanej forme\na rozsahu) vôbec nedisponuje, resp. ide o takú „novú informáciu“, ktorú by žalovaný musel vytvoriť na\nzáklade konkrétnej žiadosti žalobcu; (iv) poukázal taktiež na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora;\n(v) ďalej uviedol, že „Aby bolo možné náležite posúdiť, či v prejednávanej veci konanie žalobcu vykazuje\nznaky zneužitia práva na prístup k?informáciám, je podľa kasačného súdu nevyhnutné prihliadnuť\nnielen na kvalitu a?rozsah individuálnej žiadosti žalobcu, či spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti\npožadovaných informácií, ale aj na úmysel žalobcu privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade\nich sprístupnenia.“; (vi) v závere svojho rozsudku kasačný súd inštruoval krajský/správny súd, že „Úlohou\nkrajského súdu v ďalšom konaní tak bude správnu žalobu vecne prejednať a posúdiť argumentáciu\nžalobcu ako aj žalovaného najmä s ohľadom na posúdenie, či žalovaný požadovanou informáciou\ndisponuje alebo nie a následne či teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil nesprístupnenie\nžalobcom požadovaných informácií v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z.. Je potrebné\nzvážiť, či sama okolnosť, že žalovaný (prípadne pobočky žalovaného) síce eviduje početné súdne\nkonania o náhrade škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, znamená, že žalovaný má k?\ndispozícii rozbor údajov o?týchto konaniach usporiadaných podľa žalobcom vymedzených kritérií (tak\nako sú uvedené v bode 23 tohto rozhodnutia v členení pod písm. a) až c)) alebo či by takéto usporiadanie\nexistujúcich údajov znamenalo vytváranie novej, doteraz neexistujúcej informácie (spracovanie novej\ndatabázy pri vynaložení neprimeraného úsilia nad rámec jednoduchých operácií) v?zmysle citovanej\njudikatúry a horeuvedenej smernice. Pokiaľ sa správny súd nestotožní s dôvodmi nesprístupnenia\npožadovaných informácií žalovaným a ani sám na základe vlastného dokazovania takéto dôvody nezistí,\nje povinný postupovať podľa § 193 SSP a uložiť vo výroku svojho rozsudku žalovanému ako povinnej\nosobe povinnosť, ktorá spočíva v sprístupnení požadovaných informácií. Na dôvažok je potrebné\nzohľadniť aj to, či by osobné údaje v týchto informáciách (dokumentoch) uvedené, či už jednotlivo,\nprípadne vo vzájomnej spojitosti neviedli k priamemu alebo nepriamemu identifikovaniu konkrétnych\nosôb a ich údajov, vrátane osobitných kategórií osobných údajov (údaje o zdravotnom stave), čím\n\nby došlo k zásahu do práva dotknutých osôb v rozpore s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z.,\nako zákona o ochrane osobných údajov a zákona o sociálnom poistení. Alternatívne, zvážiť či by aj\nnásledná selekcia a anonymizácia uvedených osobných údajov v požadovaných informáciách, neviedla\nv konečnom dôsledku k zmareniu účelu a zmyslu poskytovanej informácie, nevynímajúc od okolností\ntechnickej a personálnej náročnosti vytvorenia požadovaného výstupu.“.\n6. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom rozhodol vo veci správny súd napadnutým rozsudkom\ntak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. V odôvodnení napadnutého rozsudku (i) predostrel interpretáciu\nustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; (ii) vymedzil kľúčové posúdenie, ktoré je pre rozhodnutie\nprejednávanej veci rozhodné - teda otázku, či žiadanými informáciami žalovaný vôbec disponuje, resp.\nide o takú novú informáciu, ktorú by musel žalovaný vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti žalobcu; (iii)\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej taktiež „najvyšší súd“) - rozsudok\nsp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. mája 2009, rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 9. decembra 2010,\nrozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12. marca 2014, rozsudok sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15. decembra\n2011, rozsudok sp. zn. 8Sžik/3/2020 zo dňa 26. mája 2021; rozsudok najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 28. septembra 2022 a rozsudok sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27. júna 2024, ako\naj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010, ktorých relevantnú časť citoval;\n(iv) vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že orgány verejnej správy postupovali v prejednávanej veci\nv súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a zákonom č. 461/2003 Z. z., keď žiadosti žalobcu o poskytnutie\ninformácií nevyhoveli dôvodiac, že informácie podľa žalobcom požadovaných kritérií nevedú, pričom\nnásledne realizované úkony by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť už spadá mimo\nrámca zákona č. 211/2000 Z. z.; (v) dôvodil, že žiaden právny predpis neukladá žalovanému povinnosť\nevidovať informácie v takej forme, v akej to požadoval žalobca. Takáto povinnosť mu nevyplýva zo\nzákona č. 461/2003 Z. z. a ani z iného právneho predpisu; (vi) následne uviedol, že žalovaný nebol\npovinný žalobcovi požadované informácie sprístupniť, keď vyhľadávanie informácií, na základe kritérií\nstanovených žalobcom, je podstatne sťažené tým, že povinná osoba by mala fyzicky vyhľadávať údaje\nv tisíckach spisov žalovaného. Požadované informácie by bolo možné z databázy žalovaného získať,\nale nie iba jednoduchým mechanickým vyhľadávaním a zapísaním do inej tabuľky, ale vzhľadom na\npožadované informácie by bolo potrebné odborné preštudovanie a preskúmanie celého spisového\nmateriálu každého spisu týkajúceho sa náhrady škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, aby\nžalovaný mohol dať odpoveď na požadované informácie; (vii) následne správny súd dôvodil, že „K\ntvrdeniu žalobcu, že žalovaný mohol poskytnúť anonymizované rozhodnutia a iné podania správny\nsúd uvádza, že anonymizácia rozhodnutí a iných podaní, tak aby bola zachovaná ochrana osobných\núdajov dotknutých osôb, by si vyžadovala značnú technickú, personálnu a odbornú náročnosť a výsledok\ntakejto činnosti žalovaného, ktorý by sa poskytol žalobcovi, by nemusel v konečnom dôsledku žalobcu\nuspokojiť“; (viii) uzavrel preto, že nevyhovenie žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií z vyššie\nuvedených dôvodov zodpovedalo zákonnej úprave a ich neposkytnutie tak podľa názoru správneho\nsúdu nepredstavovalo negatívny zásah do práva žalobcu na informácie; (ix) zároveň konštatoval, že\nodôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre výrok preskúmavaného rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na\nodvolanie žalobcu.\n7. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak,\nže vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (nakoľko žiadne dôvodne\nvynaložené trovy konania mu nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a ide o orgán štátnej správy). Poukázal\nna uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14. júla 2023, podľa ktorého sa\ntrovy kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny\nsúd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorá bola správnemu súdu\nelektronicky doručená dňa 31. júla 2025. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil žalobca v jej úvode\nodkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac,\nže správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).\n9. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok trpí nedostatkami, ktoré spočívajú v tom, že správny\nsúd vychádzal z právneho posúdenia, ktoré je podľa žalobcu nesprávne a právne neudržateľné.\nZopakoval zoznam informácií, ktoré od správneho orgánu požadoval a následne polemizoval s\nvyjadrením žalovaného, že tento požadovanými informáciami nedisponuje, respektíve, že vyhľadávanie\npožadovaných informácií na základe kritérií stanovených žalobcom by bolo podstatne sťažené tým,\n\nže žalovaný by mal dané informácie vyhľadávať v tisíckach spisov. Žalobca uviedol, že tieto závery\nneobstoja, vychádzal pritom z informácií, ktoré boli zverejnené vo výročných správach žalovaného.\nOdkazujúc na výročné správy žalovaného uviedol počet súdnych konaní, v ktorých ako aktívne\nlegitimovaný vystupoval žalovaný, pričom podľa žalobcu (i) v roku 2024 išlo o 8 súdnych konaní, (ii) v\nroku 2023 o 8 súdnych konaní, (iii) v roku 2022 o 8 súdnych konaní, (iv) v roku 2021 o 12 súdnych konaní,\n(v) v roku 2020 o 19 súdnych konaní, (vi) v roku 2019 o 12 súdnych konaní, (vii) v roku 2018 o 11 súdnych\nkonaní, (viii) v roku 2017 o 10 súdnych konaní, (ix) v roku 2015 o 7 súdnych konaní, (x) v roku 2014\no 8 súdnych konaní (xi) a v roku 2013 o 11 súdnych konaní. Z uvedeného vyvodil záver, že žalovaný,\nako aktívne legitimovaná sporová strana (žalobca), vystupoval priemerne ročne najviac v desiatich až\njedenástich súdnych konaniach. Z uvedeného dospel k záveru, že správny súd vychádzal z nesprávne\nzisteného skutkového stavu a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej dôvodil, že z\nvýročných správ žalovaného vyplýva, že tento z rozsiahlej databázy pravidelne vykonáva (aj bez ohľadu\nna info žiadosť žalobcu) za účelom ich vyhotovenia príslušnú analýzu, respektíve štúdium. Uzavrel preto,\nže nejde o tisícky, ale len o desiatky spisov a zároveň, že žalovaný má príslušné údaje k dispozícii, a\nto dokonca v požadovanom formáte a tvare, no tieto bezdôvodne a úmyselne pred žalobcom zatajil.\nNásledne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. US 830/2016. V\nďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca rozporoval záver, že vo vzťahu k požadovaným informáciám\ntieto obsahujú osobné údaje. S poukazom na skôr tvrdené skutočnosti konštatoval, že anonymizácia\nosobných údajov by sa týkala nanajvýš desiatich súdnych spisov. Takáto operácia by si v žiadnom\nprípade nevyžadovala značnú technickú, personálnu alebo odbornú náročnosť. Zároveň zdôraznil, že\ntechnická, personálna alebo odborná náročnosť anonymizácie osobných údajov nemôže byť prekážkou\nvýkonu jeho základného, ústavne garantovaného práva na informácie. V tejto súvislosti poukázal na\nďalšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n10. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na príslušné ustanovenia smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 zo dňa 20. júna 2019 o otvorených dátach a\nopakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej taktiež „smernica“), ktorých relevantnú časť\ncitoval. Následne uviedol, že ak by sa kasačný súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, žiada, aby\nbolo toto konanie prerušené a aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s nasledujúcimi otázkami:\n(i) „Je možné považovať za súladnú s článkom 5. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\n2019/1024 zo dňa 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora\n(prepracované znenie) takú vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, ktorá bráni poskytnutiu informácií/\ndokumentov zo súdnych konaní (v rozsahu označenia účastníkov súdneho konania, konajúceho súdu,\nspisovej značky a predmetu konania), v ktorých ako subjekt konania vystupuje subjekt verejného\nsektora, a to vrátane súdnych rozhodnutí, žalôb, návrhov a podaní subjektu verejného sektora\nuskutočnených v danom súdnom konaní?“ a (ii) „Je možné považovať za súladnú s článkom 5.\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 zo dňa 20. júna 2019 o otvorených dátach\na opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) takú vnútroštátnu právnu\núpravu alebo prax, ktorá bráni poskytnutiu informácií/dokumentov zo súdnych konaní, v prípade, ak by\nsa vyžadovala anonymizácia osobných údajov fyzických osôb uvedených v požadovaných informáciách/\ndokumentoch?“.\n11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby\nnapadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 15. augusta 2025. V úvode vyjadrenia\npolemizoval s tvrdením žalobcu, že v rokoch 2013 až 2024 žalovaný, ako aktívne legitimovaná sporová\nstrana, vystupoval priemerne ročne najviac v jedenástich súdnych konaniach. Uviedol, že v zmysle čl.\n24 Organizačného poriadku Sociálnej poisťovne, odbor právnej služby zastupuje poisťovňu v súdnych\nsporoch a konaniach najmä občianskoprávnej a obchodnoprávnej povahy, okrem súdnych sporov a\nkonaní vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Na konanie vo veciach\nsociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákonom\no sociálnom poistení sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne, a to ústredie a\npobočky. Následne žalovaný interpretoval údaje uvádzané v jeho výročných správach tvrdiac, že v\ntýchto sa za jednotlivé kalendárne roky údaje o regresoch nachádzajú iba v jej prílohe obsahujúcej\npohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa\ndruhov pohľadávok, a to spoločne v jednej sume s preplatkami na dávkach. Ďalšie údaje o regresoch sa\nvo výročných správach Sociálnej poisťovne nenachádzajú. Konštatoval preto, že závery žalobcu o počte\nsúdnych konaní v rokoch 2013 až 2024 sú mylné, a preto jeho tvrdenia obsiahnuté v kasačnej sťažnosti\nnezodpovedajú realite. Ďalej uviedol, že čo sa týka evidencie regresov, organizačný útvar pobočky\n\npoverený výkonom agendy regresov vedie evidenciu regresov v elektronickej podobe v programe\nAPV od apríla 2011. Následne uviedol, že počet regresných prípadov bol približne 50 000 a počet\npodaných žalôb bol približne 2700. Zdôraznil, že žalobca svojou žiadosťou požadoval informácie\no všetkých súdnych sporoch, všetkých rozhodnutiach a všetkých žalobách a podaniach za všetky\npobočky bez ohraničenia obdobia, a teda všetky skončené aj neskončené súdne spory. Následne\nkonštatoval, že podstatným dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií je skutočnosť, že\npožadovanými informáciami žalovaný nedisponoval a nedisponuje. Uviedol taktiež, že ako povinná\nosoba s ohľadom na obsah zákona o slobode informácií nie je povinný vytvárať databázu informácií,\nktorou v momente podania žiadosti nedisponuje, a to bez ohľadu na počet súdnych sporov, ktoré sú\npredmetom žiadosti. Zároveň uviedol, že nie je povinný sprístupňovať informácie, ktoré sú k dispozícii,\nale ktoré je potrebné spracovať takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné\nalebo nové informácie. Zdôraznil, že v prípade požadovaných informácií by nešlo iba o mechanické\nvyhľadanie a zhromažďovanie údajov zo systému Sociálnej poisťovne, ktorými Sociálna poisťovňa\ndisponuje, ale jednoznačne by išlo o spracúvanie údajov do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú,\nteda o vytvorenie novej informácie vrátane poskytovania kompletných podkladov, ktoré má Sociálna\npoisťovňa k dispozícii, čím by sa však žiadosť o poskytnutie informácie zmenila na pokyn nadriadeného,\nčo nie je účelom zákona o slobode informácií. K žalobcom uvádzanej judikatúre Ústavného súdu\nSlovenskej republiky uviedol, že táto sa nedá na prejednávanú vec aplikovať, pretože ide o iný prípad. V\nzávere svojho vyjadrenia uviedol, že kasačná sťažnosť je postavená na nepravdivých argumentáciách,\nktoré spočívajú v tom, že žalobca si vytvoril nesprávny názor, že počty súdnych sporov, ktoré sú uvedené\nvo výročných správach Sociálnej poisťovne a týkajú sa regresov. Žiadal preto, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n13. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 10. septembra 2025 na\nvedomie.\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\nIII.A Procesný postup kasačného súdu\n14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca)\nvčas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.\n1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n15. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci\npojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po\noznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nnajvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nIII.B Aplikovateľné právne predpisy\n17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k\ndispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,\npolitických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n18. Podľa § 9 ods. 1, prvej vety zákona č. 211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a\nsúkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové\nzáznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len\nvtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.\n19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení\ntých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n20. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa zhromažďuje\núdaje na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom\nosobitným predpisom, na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na\n\nhodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti\nverejných politík (ďalej len \"analytické údaje\") vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov\nzhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.\n21. Podľa § 170 ods. 2, prvej a druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna\npoisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a\nprávnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a\nprávnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich\ns vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na rodičovský dôchodok,\nvdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o\nosobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok,\nvdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu.\n22. Podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky (1) Sloboda prejavu a?právo na informácie sú\nzaručené. [...] (4) Slobodu prejavu a?právo vyhľadávať a?šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak\nide o?opatrenia v?demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a?slobôd iných, bezpečnosť\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a?mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú\npovinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o?svojej činnosti v?štátnom jazyku. Podmienky\na?spôsob vykonania ustanoví zákon.\nIII.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia\n23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol\nako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu smerujúce proti prvostupňovému\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento odmietol sprístupnenie žalobcom\npožadovaných informácií/dokumentov, konkrétne: (a) zoznamu všetkých vecí (v rozsahu mena a\npriezviska/obchodného mena žalobcu a žalovaného, konajúceho súdu, spisovej značky veci a predmetu\nkonania - požadovanej náhrady škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla voči tretím osobám výplatou\ndávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania) pri nárokoch na náhradu škody podľa § 238\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v ktorých Sociálna poisťovňa vystupuje/vystupovala ako\nžalobca, (b) všetkých súdnych rozhodnutí vo veci samej, t. j. súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu,\ndovolacieho súdu, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to vo všetkých veciach zo zoznamu\npodľa písm. a) vyššie, a (c) všetkých žalôb a podaní žalobcu vo veciach zo zoznamu podľa písm. a)\nvyššie.\n24. Na úvod kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci už raz rozhodoval, a to rozsudkom sp.\nzn. 4Svk/3/2022 z 30. apríla 2024 (ďalej taktiež „skorší rozsudok kasačného súdu“), podstatné časti\nodôvodnenia ktorého sú bližšie opísané v bode 5 vyššie. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že\nargumentácia žalobcu obsiahnutá v kasačnej sťažnosti nemala zásadný vplyv ani na východiská, ani na\nzávery, ktoré kasačný súd artikuloval vo svojom skoršom rozsudku.\n25. Kasačný súd už vo svojom skoršom rozsudku poukazoval na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 1\nprvej vety zákona č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k?informáciám, ktoré má povinná\nosoba k?dispozícii. Druhá veta tohto ustanovenia formuluje tzv. negatívne vymedzenie informácie, t.\nj. definíciu informácie, na ktorú sa právo prístupu na informácie podľa citovaného zákona nevzťahuje.\nIde o informácie, ktoré nie sú k dispozícii, a za ktoré zákonodarca demonštratívnym výpočtom\npovažuje najmä dotazy na nové informácie v podobe vytvárania výkladových stanovísk, rozborov,\nanalýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov či\nvytváranie názorov. Zásadnou otázkou v prejednávanej veci je teda posúdenie, či žalovaný informáciami\npožadovanými žalobcom (v požadovanej forme a rozsahu) disponuje, resp. ide o takú „novú informáciu“,\nktorú by žalovaný musel vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti žalobcu. Žalobca vo svojej kasačnej\nsťažnosti uvedenú otázku zodpovedal pozitívne, v podstatnom konštatujúc, že žalovaný [ako aktívne\nlegitimovaná sporová strana (žalobca)], vystupoval priemerne ročne najviac v desiatich až jedenástich\nsúdnych konaniach, pričom z výročných správ žalovaného vyplýva, že žalovaný vykonáva pravidelne\npríslušnú analýzu, respektíve štúdium požadovaných informácií za účelom vypracovávania výročných\nspráv.\n26. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vysvetlil údaje týkajúce sa súdnych sporov\nuvádzaných vo výročných správach, pričom zdôraznil, že údaje o regresoch nachádzajú iba v jej/\nich prílohe obsahujúcej pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch na starobné\ndôchodkové sporenie podľa druhov pohľadávok, a to spoločne v jednej sume s preplatkami na dávkach.\n\nUviedol taktiež, že organizačný útvar pobočky poverený výkonom agendy regresov vedie evidenciu\nregresov v elektronickej podobe, pričom počet regresných prípadov bol približne 50 000 a počet\npodaných žalôb bol približne 2700. Kasačný súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu (viď bod 25 vyššie)\nnaznačujúce malý počet vecí, na ktoré sa vzťahovala jeho infožiadosť, sú v kategorickom rozpore s\núdajmi uvádzanými žalovaným.\n27. Žalobca ku kasačnej sťažnosti pripojil výročnú správu Sociálnej poisťovne za rok 2024, pričom sa v\nnej odvolával na bod 6.1, z ktorého má byť zrejmý počet súdnych sporov, v ktorých žalovaný v danom\nkalendárnom roku vystupoval ako aktívne legitimovaný. V uvedenej časti výročnej správy žalovaného\nsa uvádza: „Poisťovňa zabezpečovala právnu službu v oblasti uplatňovania náhrady škody aby podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v oblasti sprístupňovania informácií podľa\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a doplnení niektorých zákonov (zákon o\nslobode informácií) v znení neskorších predpisov a v oblasti uplatňovania nárokov v súdnych konaniach.\nV súvislosti s uplatňovaním náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu poisťovňa v roku\n2024 evidovala 12 žiadostí fyzických osôb o náhradu škody za nesprávny úradný postup poisťovne, resp.\nza vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného počtu žiadostí boli nároky žiadateľov v 9 prípadoch\nzamietnuté z dôvodu, že neboli preukázané zákonné predpoklady tejto zodpovednosti za škodu (vznik\nškody, výška škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním poisťovne), v dvoch prípadoch\nbol nárok žiadateľov uznaný a v jednom prípade sa na opakovanú žiadosť neprihliadalo. ... V rámci\nuplatňovania nárokov v súdnom konaní poisťovňa evidovala v roku 2024 spolu 80 súdnych sporov, z\ntoho 49 sporov občiansko-právnej povahy, 20 sporov správnej povahy a 11 sporov pracovno-právnej\npovahy. V 8 súdnych sporoch je poisťovňa aktívne legitimovaná a v 72 sporoch pasívne legitimovaná.\nSpory sa týkajú najmä náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu, preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí, ochrany osobnosti, nesprístupnenia informácií a spory z pracovnoprávnych vzťahov.“.\n28. Z vyššie citovanej časti výročnej správy žalovaného vyplýva, že tvrdenia uvádzané žalobcom v\nkasačnej sťažnosti vychádzajú z jej mylnej interpretácie. Žalobca totiž svojou infožiadosťou požadoval\nod žalovaného zoznam všetkých vecí pri nárokoch na náhradu škody podľa § 238 zákona č. 461/2003\nZ. z., v ktorých Sociálna poisťovňa vystupuje/vystupovala ako žalobca. Ide o obsahovo iné vymedzenie\nsporov, ako sú spory uvádzané v citovanej časti výročnej správy. Naopak, žalovaným konštatovaná\nskutočnosť o počte sporov rádovo v tisíckach (50.000 regresných prípadov, resp. 2.700 žalôb) naviac\nevidovaných príslušnými organizačnými útvarmi jednotlivých pobočiek potvrdzuje správnosť záverov\nsprávneho súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku.\n29. Správny súd korektne poukázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. mája 2009, rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa\n9. decembra 2010, rozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12. marca 2014, rozsudok sp. zn. 5Sži/3/2011\nzo dňa 15. decembra 2011, rozsudok sp. zn. 8Sžik/3/2020 zo dňa 26. mája 2021), ako aj kasačného\nsúdu (rozsudok sp. zn. 5Sžik/2/2020 zo dňa 28. septembra 2022) a aplikujúc tam uvedené závery,\nako aj východiská ustálil, že „ ... orgány verejnej správy postupovali v prejednávanej veci v súlade so\nzákonom č. 211/2000 Z. z. a zákonom o sociálnom poistení, keď žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií\nnevyhoveli dôvodiac, že informácie podľa žalobcom požadovaných kritérií nevedú, pričom následne\nrealizované úkony by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť už spadá mimo rámca zákona\nč. 211/2000 Z. z.“. Rovnako tak správny súd správne dôvodil, že za účelom poskytnutia informácií/\ndokumentov požadovaných žalobcom v jeho infožiadosti by nepostačovalo len mechanické vyhľadanie\na zhromaždenie údajov z jednotlivých spisov, ale bolo by potrebné nielenže vykonať analýzu (štúdium)\nkaždého jedného spisu za účelom zistenia a vyabstrahovania údaju, týkajúceho sa náhrady škody\npodľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z., ale zároveň aj štatistické spracovanie údajov takto zistených do\nsamotného výstupu.\n30. V súvislosti so závermi vyjadrenými v predchádzajúcom bode kasačný súd poukazuje aj na svoje\nskoršie rozhodnutie sp. zn. 6Svk/6/2024, v ktorom judikoval, že „Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z.\nnemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by\nmalo byť „štatistické“ spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, respektíve pokynov,\ntoho, kto o poskytnutie informácie žiada. Z príslušného zákona tiež nevyplýva povinnosť, ktorá by\npovinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať\nalebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich\noriginálnej podobe v dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona nevyplýva, že by povinné osoby\nmuseli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci,\nalebo realizovať šetrenia, či kontrolu alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb.\nOprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má\n\npovinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého\nby povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo\nposkytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie\ninformácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona. Žiadosť\no poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných\nbez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby.\nMarila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich\norgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a\nani ju nevykonávajú.“. Uvedené skutočnosti a právne posúdenie majú zásadný obsahový presah s\nprejednávanou vecou, preto sa na ne kasačný súd v celom rozsahu odvoláva.\n31. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 830/2016 tvrdiac tým rozpor medzi právnym posúdením veci zo strany správneho súdu a\n„rozhodovacou praxou súdnych autorít“, kasačný súd uvádza nasledovné. Vec, o ktorej Ústavný súd\nSlovenskej republiky rozhodoval sp. zn. II. ÚS 830/2016 sa týkala infožiadosti, o ktorej Krajský súd v\nBratislave (ako povinná osoba) rozhodol tak, že žiadosť o sprístupnenie informácie (na základe § 15\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) odmietol dôvodiac, že ako povinná osoba nevedie evidenciu súdnych\nrozhodnutí podľa formy rozhodovania, t. j. podľa paragrafov a zákonov, na ktoré vo svojej žiadosti\npoukazuje sťažovateľ. Predmetná infožiadosť sa týkala oznámenia spisového čísla rozsudkov Krajského\nsúdu v Bratislave, ktoré boli v súdnom oddelení 9Saz vydané od 21. apríla 2011 do 8. marca 2012.\nKľúčovým prvkom odôvodnenia vyššie označeného nálezu bolo konštatovanie, že „ ... krajský súd mohol\na mal využiť pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa postup obdobný, ako využil Krajský súd v Košiciach pri\nvybavovaní takmer totožnej žiadosti sťažovateľa. A teda krajský súd mohol dopytovať konkrétne senáty\n9Saz a 10Saz a informovať sťažovateľa, či podľa informácií z týchto senátov existujú také rozhodnutia,\naké sťažovateľ vo svojej žiadosti označil (a v prípade kladnej odpovede takéto požadované rozhodnutia,\nsamozrejme, sprístupniť). Ústavný súd nevyslovuje, že zodpovedný pracovník za vybavenie žiadosti\ntakýmto spôsobom reálne nepostupoval, ale bolo potrebné, aby krajský súd sťažovateľovi uvedené\nriadne oznámil v písomnom rozhodnutí a dal tak najavo, že sa jeho žiadosti snažil vyhovieť aj tým\nspôsobom, že vyťažil samotné senáty 9Saz a 10Saz s konkrétnym výsledkom.“.\n32. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode je zrejmá značná odlišnosť prejednávanej veci\nso žalobcom uvádzanou referenčnou vecou rozhodovanou Ústavným súdom Slovenskej republiky. V\nprejednávanej veci sa jednalo rádovo o tisícky sporov - regresných nárokov evidovaných príslušnými\norganizačnými útvarmi jednotlivých pobočiek žalovaného, údaje o ktorých žalobca požadoval bez\nčasového obmedzenia a zároveň komplexne a vyčerpávajúco. Najvyšší správny súd po vyhodnotení\nv kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu preto konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod zásadných záverov prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát\nnajvyššieho správneho súdu považuje z vyššie uvedených dôvodov právne posúdenie preskúmavanej\nveci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.\n33. V neposlednom rade sa kasačný súd zaoberal návrhom žalobcu, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ\ns otázkami, ktoré kasačný súd citoval v bode 10 vyššie. Najvyšší správny súd vyhodnotil požiadavku\nžalobcu, aby prerušil konanie a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s predložením prejudiciálnej otázky podľa\nčlánku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako nedôvodnú. Kasačný súd zdôrazňuje, že cieľom\nkonania o prejudiciálnej otázke je objasnenie práva Únie v prípadoch, ak je rozhodnutie o nej nevyhnutné\npre vydanie rozhodnutia, t. j. podstata sporu obsahuje otázku výkladu európskeho práva, ktorú treba\nvyriešiť. Optikou prejednávanej veci, zohľadniac pritom doterajšiu rozhodovaciu prax ako najvyššieho\nsúdu, tak kasačného súdu samotného, a taktiež s prihliadnutím na mylnosť záverov žalobcu uvedených\nv kasačnej sťažnosti (viď vyššie) kasačný súd neindikoval, v čom by mal spočívať problém výkladu\neurópskeho práva a ako by odpoveď na žalobcom artikulované otázky prispela k vyriešeniu tohto\nprípadu. Kasačný súd takúto potrebu sám neidentifikoval poukazujúc pritom na skoršiu rozhodovaciu\nprax (viď vyššie), a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.\n34. V súvislosti so žalobcom formulovanými otázkami týkajúcimi sa výkladu európskeho práva kasačný\nsúd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na článok 13 úvodných ustanovení smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného\nsektora, podľa ktorého „ (...) subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z\nexistujúcich dokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty\nverejného sektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojené\n\nneprimerané úsilie (...)“, prípadne článok 5 ods. 1 aktuálne platnej smernice Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného\nsektora, podľa ktorého „ (...) Bez toho, aby bola dotknutá kapitola V, subjekty verejného sektora a verejné\npodniky sprístupňujú svoje dokumenty v akomkoľvek už existujúcom formáte alebo jazyku a pokiaľ je\nto možné a vhodné elektronickými prostriedkami, vo formátoch, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné,\nprístupné, vyhľadateľné a opakovane použiteľné, spolu s ich metaúdajmi. Formát i metaúdaje spĺňajú\npodľa možnosti formálne otvorené štandardy.“ A v spojení s článkom 5 ods. 3 smernice, podľa ktorého\ncit.: „Z odseku 1 nevyplýva subjektom verejného sektora povinnosť vytvoriť alebo upraviť dokumenty\nalebo poskytnúť výňatky s cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným odsekom, ak by si to vyžadovalo\nneprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie.“. Za takto nastavených východísk má\nnajvyšší správny súd za to, že správne orgány správne postupovali, keď žiadosti o poskytnutie informácií\nnevyhoveli dôvodiac pritom tým, že nevedú evidenciu žalôb podľa žalobcom (žiadateľom) požadovaných\nkritérií, pričom následne realizované operácie by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť už\nspadá mimo rámca zákona č. 211/2000 Z. z.\n35. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči\nnapadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť\npovažuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto\nrozsudku.\n36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal\na rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/73/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b1e701a-8ac3-4750-af1f-2b837d296527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 830/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.830.2016.1"}, {"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "f621a1b2-a87c-4587-afcf-8beb7e30bbc3:407b371d-8c9e-4f20-b887-3eb4444d1b01", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201694.1", "spisova_znacka": "6Svk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/6/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201694.1"}], "citovane_v": []}