{"guid": "a5efc0c2-dfef-4af0-aca2-f5ed781d412b:02d39bb4-721d-4269-9701-93eb19442787", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2", "spisova_znacka": "6Svk/30/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/30/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2024, sp. zn. 6Svk/30/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2", "identifikacne_cislo": "1014200464", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d39bb4-721d-4269-9701-93eb19442787", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/30/2023\n1014200464\n27. 06. 2024\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2024:1014200464.2\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom\nL. N. Q. - T., právne zast.: JUDr. Anna Ščepková, advokátka so sídlom v Bratislave, Saratovská č. 2/\nA, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Jarovce, so sídlom Palmová č. 1, právne zast.: JUDr.\nTatiana Harmatová, advokátka so sídlom v Bratislave, Podháj č. 61, za účasti ďalších účastníkov: 1/ F.\nF., narodená XX.XX.XXXX, bytom v Q., D. č. XX a 2/ L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v Q., D. č. XX,\nobaja právne zast.: JUDr. Michal Hutta, PhD., advokátom a konateľom HUTTA & PARTNERS s. r. o., so\nsídlom v Bratislave - mestská časť Dúbravka, Bezekova č. 3225/13, IČO: 51 284 871, o preskúmanie\nzákonnosti oznámenia žalovaného o zrušení pobytu zo dňa 20.01.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/60/2014-155 zo dňa 19.01.2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Doterajší priebeh konania pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/60/2014-73 zo dňa 14.12.2017\n(i) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu oznámenia\nžalovaného o zrušení pobytu zo dňa 20.01.2014, (ii) súčasne zaviazal neúspešného žalobcu voči\nžalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu a (iii) ďalším účastníkom konania 1) a 2) náhradu\ntrov konania nepriznal.\n2. Proti rozsudku správneho súdu podali do výrokov o trovách konania kasačnú sťažnosť žalobca (výrok\nii) a tiež (výrok iii) ďalší účastníci konania 1) a 2).\n3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný\nsúd“) na podklade kasačných sťažností uznesením sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022 rozsudok\nsprávneho súdu č. k. 6S/60/2014-73 zo dňa 14.12.2017 v druhej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania\npriznaných žalovanému a v tretej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania ďalších účastníkov konania\n1) a 2) zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n4. K časti týkajúcej sa trov konania priznaných žalovanému kasačný súd uviedol nasledovné: „(24.)\nVzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalobcu smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady\ntrov konania, najvyšší správny súd v takto determinovanom rámci uvádza, že recentná právna úprava\nnastolená SSP explicitne umožňuje (za podmienok uvedených nižšie) priznať náhradu trov konania\naj žalovanému, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorej priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu\norgánu prichádzalo do úvahy skôr výnimočne (pozri znenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku).\nAktuálne, náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému je všeobecne upravená v § 168 veta prvá\nSSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň\ndruhá veta § 168 SSP ešte viac „okliešťuje“ možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému, za\npredpokladu, že má žalovaný postavenie orgánu štátnej správy; v takom prípade možno však náhradu\n\ntrov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. V tomto smere je kľúčovým pojmom podľa vety prvej\n§ 168 SSP pojem „ak to možno spravodlivo požadovať“. Čo sa pod týmto pojmom presne myslí,\nzákonodarca už ďalej bližšie a celkom z pochopiteľných dôvodov odzrkadľujúc variabilitu do úvahy\nprichádzajúcich možných procesných situácii nešpecifikuje. Z toho je ďalej zrejmé, že pokiaľ správny súd\npristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je súčasne jeho úlohou\na povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej konkrétnej veci vyvstali až do\ntakej miery, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Z\ndôvodovej správy k § 168 SSP možno vyčítať ako jeden z prípadov, kedy môže pristúpiť správny súd k\npriznaniu náhrady trov konania žalovanému, prípad, spočívajúci v podaní šikanóznej žaloby. Je zrejmé,\nže sa nebude jednať o jediný prípad, pričom ďalšie do úvahy prichádzajúce eventuality pripraví sama\nprax s tým, že za každých okolností správny súd uvažujúc o takomto postupe (priznaní náhrady trov\nkonania podľa § 168 SSP) musí zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti, respektíve\nnáročnosti a jednak sociálne a majetkové pomery žalobcu.\n(25) V predmetnej veci krajský súd žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil svoju úvahu o uložení\nnáhrady trov konania podľa § 168 SSP. Jeho strohý poukaz na povahu žalovaného - orgán miestnej\nsamosprávy podľa názoru najvyššieho správneho súdu neobstojí, nakoľko v predmetnej veci žalovaný\nako mestská časť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra konal v rámci preneseného\nvýkonu štátnej správy (pozri § 26 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z.). Pod pojmom prenesený výkon štátnej\nsprávy na obce / mestskej časti treba rozumieť výkon štátnej správy cez tzv. nepriamych vykonávateľov\nštátnej správy, kde patria aj obce i mestá, ktoré v mene, na účet, v záujme a na zodpovednosť štátu\nvykonávajú právnymi predpismi v presne vymedzenom rozsahu zverený výkon štátnej správy. Podľa\nčlánku 71 Ústavy Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon\nurčených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát s\ntým, že výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje\nvláda. Konkrétne v danej veci podľa § 26 ods. 1 veta prvá zákona č. 253/1998 Z. z. výkon štátnej správy\nna úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nZároveň najvyšší správny súd považuje za potrebné dodať, že u obcí, respektíve mestských častí v\nrámci plnenia úloh štátnej správy na úseku preneseného výkonu štátnej správy možno prezumovať\nexistenciu dostatočného materiálneho ako aj personálneho vybavenia a zabezpečenia vedúceho k tomu,\naby táto obec / mestská časť bola schopná kvalifikovane brániť svoje práva a záujmy bez toho, aby\nsa musela uchyľovať k využívaniu právnej pomoci zo strany advokátov. Právne zastúpenie advokátom\nby malo byť preto krajným riešením, pričom zásadný rozlišovací znak by mal spočívať predovšetkým v\nzložitosti a špecifickej povahe konkrétnej problematiky. Pokiaľ by sa tento predpoklad nenaplnil, náklady\nna zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v súvislosti\ns bránením práva na správnom súde. V predmetnej veci sa jednalo o súdny prieskum rozhodnutia opatrenia o zrušení pobytu z 20. januára 2014. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu tento typ\nsprávnej agendy vykonávanej v rámci preneseného výkonu štátnej správy neprekračuje rámec bežnej\nagendy vykonávanej týmto správnym orgánom. Možno teda doplniť, že mestská časť má postavenie\nsprávneho orgánu, a teda jednou z jej úloh je aj bránenie zákonnosti a správnosti ňou vydaného\nopatrenia pred správnym súdom, v prípade ak je napadnuté správnou žalobou. Pokiaľ obec / mestská\nčasť nie je dostatočne personálne a odborne zabezpečená na vybavovanie jedného zo základných\ndruhov bežne vybavovanej správnej agendy, nemožno tento deficit prenášať na druhého účastníka\nkonania, ktorý v konaní pred správnym súdom dosiahol neúspech, v podobe priznania náhrady trov\nkonania žalovanému správnemu orgánu v konaní zastúpeného advokátom.“\n5. K časti týkajúcej sa trov konania nepriznaných ďalším účastníkom konania 1) a 2) kasačný súd uviedol\nnasledovné: „(29) Obdobne, ako v prípade podania kasačnej sťažnosti žalobcom, aj kasačná sťažnosť\nďalších účastníkov 1/ a 2/ smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady trov konania (samozrejme\nv časti týkajúcej sa ďalších účastníkov 1/ a 2/), najvyšší správny súd zase v takto stanovenom rámci\nuvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho\nporiadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania,\nosobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods.\n1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu\niba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ\nby správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov\nkonania im nevzniká. Preto, ak správny súd zašle týmto subjektom žalobu na vyjadrenie alebo vyjadrenie\nžalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval,\nnemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním\ntakéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M.,\n\nFILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 836 s.). V predmetnej\nveci ďalší účastníci konania 1/ a 2/ namietali, že krajský súd ich listom z 30. októbra 2017 vyzval, aby sa\nv lehote 15 dní písomne vyjadrili k správnej žalobe s tým, že túto výzvu súd koncipoval ako povinnosť a\nnie ako možnosť zaslania vyjadrenia k správnej žalobe. Najvyšší správny súd po overení tohto tvrdenia\ndospel k záveru, že výzva / výzvy krajského súdu z 30. októbra 2017 (v ktorých navyše absentovalo\npoučenie o tom, že ak sa ďalší účastníci konania nevyjadria, správny súd môže vo veci konať ďalej)\nv znení cit.: „(...) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenie o zrušení\npobytu zo dňa 20.01.2014, Vám v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) zasielame žalobu žalobcu s tým, aby ste\nsa k nej v lehote 15 dní písomne vyjadrili.“, bola v tomto konkrétnom prípade koncipovaná ako povinnosť\nvyjadriť sa k správnej žalobe, a teda náhrada trov konania im mala byť priznaná.“\n6. Súc viazaný záväzným právnym názorom kasačného súdu Krajský súd v Bratislave uznesením\nč. k. 6S/60/2014-155 zo dňa 19.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) žalovanému právo na\nnáhradu trov konania nepriznal (výrok I.) a súčasne priznal „pribratým účastníkom konania v I. a II. rade“\nvoči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, ako aj trov kasačného konania, o výške ktorej\nrozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (výrok II.). V odôvodnení\nv plnom rozsahu správny súd odkázal na právny názor kasačného súdu vyjadrený uznesením sp. zn.\n6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022.\nII. Kasačná sťažnosť\n7. Proti napadnutému uzneseniu v časti výroku priznávajúcemu ďalším účastníkom konania v I. a\nII. rade právo na náhradu trov konania podal žalobca kasačnú sťažnosť, požadujúc v tejto časti\nzrušenie napadnutého uznesenia a jeho vrátenie správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ\nnamietol, že správny súd napadnutým uznesením nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený\nv zrušujúcom rozhodnutí o predchádzajúcej kasačnej sťažnosti, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a súčasne nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby\nuskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Tým, že správny súd priznal ďalším účastníkom konania v I. a II. rade právo na „úplnú náhradu trov\nkonania, ako aj trov kasačného konania“, podľa sťažovateľa v podstate prekročil rámec daný zákonom\nako aj zrušujúcim rozhodnutím kasačného súdu, toto prekročenie však žiadnym spôsobom nevysvetlil\na neodôvodnil, čím napadnuté uznesenie zaťažil vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n9. Sťažovateľ pripomenul, že podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania voči účastníkovi, ktorý nebol v\nkonaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú\nmu správny súd uložil, pričom z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh\npriznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd však v napadnutom uznesení nezdôvodnil,\nprečo a z akých dôvodov ďalším účastníkom konania v I. a II. rade priznal náhradu nielen tých trov, ktoré\nim vznikli v súvislosti s podaním písomného vyjadrenia k správnej žalobe, čo bola jediná povinnosť im\nv správnom súdnom konaní uložená, ale im priznal „právo na úplnú náhradu trov konania“ a dokonca\naj „trov kasačného konania“.\n10. Sťažovateľ poukázal na to, že ani zo zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu nevyplýva, že by\nďalším účastníkom konania v I. a II. rade mala prislúchať náhrada aj iných trov nad rámec tých, ktoré im\nvznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k správnej žalobe. Podľa sťažovateľa náhrada trov kasačného\nkonania sa v prípade ďalších účastníkov nespravuje zásadou úspechu, typickou pre sporové konanie,\na preto iba fakt, že kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania bolo kasačným súdom vyhovené,\nnemôže bez ďalšieho v zmysle § 169 SSP postačovať na to, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov\nkasačného konania, ako to učinil správny súd. Aplikácia ustanovenia § 169 SSP zo strany správneho\nsúdu nie je správna, nezodpovedá nielen textu a účelu právnej normy, ale ani záväznému právnemu\nnázoru vyjadrenému uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022.\n11. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa ďalší účastníci konania v I. a II. rade nevyjadrili.\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n12. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1\nSSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté\nuznesenie v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.\n13. Vec bola náhodným výberom pridelená do šiesteho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe\n§ 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola\nvec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n\n14. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, keď ani jeden\nz kasačných bodov uplatnených sťažovateľom nevyhodnotil kasačný súd ako relevantný.\n15. Ako prvé musel kasačný súd vyhodnotiť sťažovateľom tvrdenú nespreskúmateľnosť napadnutého\nuznesenia správneho súdu. V prípade, že by tomu tak bolo, tvorilo by to zásadnú prekážku pre\nvykonanie prieskumu podľa ostatných sťažnostných bodov. S poukazom na skoršiu judikatúru (napr.\nrozsudky NS SR sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.01.2020, sp. zn. 1Sžfk/3/2019 zo dňa 27.07.2020)\nzastáva kasačný súd názor, že tvrdená nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia musí byť testovaná\npreukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná\nsubjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia je v tomto prípade nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia\npodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) je to, že ide o také vady v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď\nsa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (napr. rozsudok ESĽP z roku 2009 vo\nveci Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (napr. rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny\nabsencie zásadného vysvetlenia je právny názor, že súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania [najmä rozsudok\nESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z\n20.01.1999)]. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa\n23.06.2004). Do práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol\núčastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v zhode s jeho právnymi názormi a\npožiadavkami.\n16. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a vzájomnej argumentačnej nadväznosti jednotlivých\nbodov napadnutého uznesenia dospel k záveru, že správny súd síce nie vzorovo a ukážkovo, ale ešte v\nmedziach stanovených judikatúrou postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 v spojení s § 147\nods. 2 SSP, akceptovateľne vysvetlil právne dôvody, ktoré ho viedli k jeho záverom týkajúcim sa výroku o\ntrovách konania, pričom správne zdôraznil, že záväzným prameňom jeho právnych názorov je zrušujúce\nuznesenie kasačného súdu sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia umožňuje kasačnému súdu jeho preskúmateľnosť.\n17. Z ďalších sťažnostných bodov vyplýva námietka, že správny súd nemal ďalším účastníkom konania\nv I. a II. rade priznať právo na „úplnú náhradu trov konania“ a tiež im nemal priznať právo na náhradu\n„trov kasačného konania“, nakoľko to nevyplýva ani z ustanovenia § 169 SSP, čo zakladá vadu\nnesprávneho právneho posúdenia veci a nevyplýva to ani zo zrušujúceho uznesenia kasačného súdu sp.\nzn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022, čo zase zakladá vadu spočívajúcu v nerešpektovaní záväzného\nprávneho názoru vysloveného kasačným súdom.\n18. Kasačný súd po preskúmaní veci nezistil prítomnosť sťažovateľom vytýkaných vád v napadnutom\nuznesení. Ak správny súd vo výroku vyslovil, že ďalším účastníkom konania v I. a II. rade patrí právo na\núplnú náhradu trov konania, nespočíva táto „úplnosť“ v tom, že by im patrila náhrada všetkých trov, ktoré\nim vznikli počas konania vedeného pred správnym súdom pod sp. zn. 6S/60/2014. Úplnosť sa vzťahuje\nvýlučne k rámcu vymedzenému ustanovením § 169 SSP, t. j. že im majú byť nahradené úplne všetky tie\ntrovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. Povinnosť spočívala vo\nvyjadrení sa k správnej žalobe. Iný výklad slovného spojenia „úplná náhrada trov konania“ sa nepodáva\nani z bodov 8. a 9. napadnutého uznesenia, v rámci ktorých správny súd opakovane poukazuje na to, že\nrozsah náhrady trov vecne súvisí s povinnosťou uloženou im správnym súdom. Kasačný súd nad rozsah\nargumentácie správneho súdu iba dopĺňa, že aj v tomto prípade bude ďalším rozhodujúcim kritériom\n(pri rozhodovaní o konkrétnej výške priznanej náhrady trov konania) v zmysle už ustálenej judikatúry\nkategória dôvodnosti a účelnosti vynaloženia trov v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym\nsúdom.\n19. Ani námietka priznania náhrady trov kasačného konania ďalším účastníkom v I. a II. rade\nnie je dôvodná. Trovy kasačného konania, v ktorom ďalší účastníci konania zaznamenali procesný\núspech, je potrebné vnímať ako nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa vôbec domohli svojho práva\nvyplývajúceho im z ustanovenia § 169 SSP. Podanie kasačnej sťažnosti bolo jediným procesne\nefektívnym prostriedkom nápravy nezákonného stavu založeného vo vzťahu k ďalším účastníkom v I. a\n\nII. rade rozsudkom správneho súdu č. k. 6S/60/2014-73 zo dňa 14.12.2017, ktorý im právo na náhradu\ntrov konania nepriznal. Tento nezákonný stav mohli ďalší účastníci zvrátiť jedine podaním kasačnej\nsťažnosti, ktorá sa tak stala dôvodným a účelným právnym prostriedkom pre to, aby im v konečnom\ndôsledku bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 169\nSSP. Ďalší účastníci sa podaním kasačnej sťažnosti dostali do postavenia sťažovateľa, teda účastníka\nkasačného konania.\n20. S poukazom na uvedené argumenty kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú (§ 461 SSP).\n21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania právo na náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, nakoľko procesne neúspešnému sťažovateľovi právo na náhradu\ntrov konania neprináleží a na strane ďalších účastníkov konania neidentifikoval kasačný súd v tomto\nkasačnom konaní žiadne trovy, ku ktorých náhrade by bolo potrebné zaviazať sťažovateľa.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/60/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "86d8f744-c62c-4555-8b16-d2c43367316a:2d43d53e-5073-4568-94a5-20101059491d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100226.2", "spisova_znacka": "2Svk/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/41/2025 z 16. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100226.2"}]}