{"guid": "2506bc06-1513-4380-b68d-3ab037e1c68b:073e8de4-0fa6-473d-94e3-08678591c84c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2", "spisova_znacka": "33Dz/7/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/7/2022 z 28. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2022, sp. zn. 33Dz/7/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2", "identifikacne_cislo": "9622200028", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-32", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-4", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/073e8de4-0fa6-473d-94e3-08678591c84c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n33Dz/7/2022\n9622200028\n28. 02. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200028.2\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v\nprávnej veci disciplinárne obvineného E.. Ľ. R., sudca Krajského súdu v Bratislave, právne zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, v\nkonaní o odvolaní v disciplinárnom konaní, o námietke zaujatosti disciplinárne obvineného sudcu proti\nsudcovi Mgr. Michal Novotný a prísediacemu sudcovi Doc. JUDr. Marián Giba, PhD., v konaní sp. zn.\n31D/10/2021, t a k t o\nrozhodol:\nSudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal\nNovotný n i e je v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci\nvedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/10/2021 podľa § 32 ods.\n1 Trestný poriadok v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny súdny poriadok.\nPrísediaci sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky doc.\nJUDr. Marián Giba, PhD. j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej\nveci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/10/2021 podľa § 32\nods. 1 Trestný poriadok v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny súdny\nporiadok.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov je s účinnosťou od 1.\ndecembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonom [disciplinárny súdny poriadok\n(ďalej len ako „DSP“)].\n2. Na návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 12.03.2020, č. 20697/2020/151 (vec pôvodne\nvedená pod spisovou značkou 4Dp/1/2020) prebieha odvolacie disciplinárne konanie proti disciplinárne\nobvinenému sudcovi E.. Ľ. R., sudcovi Krajského súdu v Bratislave. Podľa rozvrhu práce NSS SR na\nkalendárny rok 2021 bola vec elektronickou podateľňou NSS SR pomocou technických a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia\n31D, v zložení riadiaci predseda disciplinárneho senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia Mgr.\nMichal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., prísediaci sudcovia JUDr. Diana Treščáková a doc.\nJUDr. Marián Giba, PhD.\n3. Senátu 31D bola dňa 22.02.2022 podľa § 24 ods. 1 DSP predložená námietka zaujatosti disciplinárne\nobvineného sudcu proti sudcovi senátu 31D Mgr. Michalovi Novotnému a prísediacemu sudcovi senátu\n31D doc. JUDr. Mariánovi Gibovi, PhD.\n4. Vo vzťahu k sudcovi disciplinárneho senátu 31D Mgr. Michalovi Novotnému uviedol tieto dôvody\nna jeho vylúčenie: „ Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že menovaný sudca pôsobil v rôznych\n\nprávnických profesiách predtým, ako sa stal v roku 2014 sudcom Okresného súdu Dunajská Streda\na od roku 2018 sudcom Krajského súdu v Trnave, ktorého bol neskôr podpredsedom. Od 01.06.2020\nbol vymenovaný do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR. Od 20.08.2021 pôsobí\nako sudca Najvyššieho správneho súdu. Z uvedených faktov je zrejmé, že sudca Mgr. Michal Novotný\nviac ako rok pôsobil ako vysoký štátny úradník v orgáne výkonnej moci. V rámci svojich kompetencií\nparticipoval aj na politických aktivitách MSSR a Vlády SR. Vychádzajúc z toho tak bezprostredný\nprechod z výkonu politickej funkcie v orgáne výkonnej moci do výkonu funkcie na najvyššej súdnej\ninštancii vyvoláva pochybnosti o miere jeho subjektívnej a najmä objektívnej stránky nestrannosti\npri rozhodovaní súdnych prípadov, vrátane disciplinárnych. Odporúčania výhrady pre zabezpečenie\nnezávislého a nestranného súdnictva v jednotlivých národných štátoch sú zdôrazňované dlhodobo\naj na medzinárodnej úrovni, napríklad v bode 36 Stanoviska č. 6 Poradnej rady európskych sudcov\n(CCEJ) do pozornosti Výboru ministrov rady Európy o princípoch a pravidlách regulujúcich sudcovské\nprofesionálne správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľného správania, vychádzajúc z dokumentov ako\nnapr. Základné princípy nezávislosti justície - OSN (1985), Odporúčanie výboru ministrov k nezávislosti,\nefektívnosti a úlohe sudcov č. R(94)12, Európskej charty o štatúte sudcov (1998) a v neposlednom rade z\nKódexu sudcovského správania sa (Bangalovský návrh). V súvislosti s posudzovaním miery nezávislosti\na nestrannosti u tohto sudcu nemožno opomenúť ani jeho verejné vyjadrenia citované napr. v Denníku\nN dňa 27.03.2020 v článku s názvom „Politici a médiá nám kazia meno; Časť sudcov po operácii Búrka\nhľadá vinníkov mimo svojich radov“ ako aj v článku v Denníku N zo dňa 08.06.2020 s názvom „Cituje\nCaligilu a sudcom odkazuje, že sú podriadení zákonu: Michal Novotný z ministerstva spravodlivosti“. Z\nuvedených prejavov implicitne vyplýva pochybnosť o nezávislosti a nestrannosti Mgr. Michala Novotného\nv tejto veci, pretože aj vzhľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutie č. III.ÚS 16/00 a\nč. II.ÚS 44/2013) spravodlivosť, aj disciplinárnymi súdmi sudcov, má byť nielen poskytovaná nezávislým\na nestranným súdom, objektívne a subjektívne nezávislými sudcami, ale musí sa tak aj javiť (zdať sa)\nvzhľadom ku všetkým okolnostiam (obdobne rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria\nA, č. 11).“\n5. Vo vzťahu k prísediacemu sudcovi doc. JUDr. Marián Giba, PhD. sťažovateľ vo svojom podaní uviedol\ntieto dôvody na jeho vylúčenie: „ Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že menovaný prísediaci sudca je\nod začiatku roka 2022 poradcom prezidentky SR pre oblasť práva a spravodlivosti. Dňa 21.01.2022 bol\nSúdnou radou SR zvolený do databázy prísediacich sudcov disciplinárnych senátov NSS SR. Prezident\nSR je podľa čl. 101 prvého oddielu VI. Hlavy Ústavy SR vrcholným predstaviteľom výkonnej moci. Z\nuvedeného je nesporné, že prísediaci sudca sa podieľa na výkone politickej moci, ktorého pôsobenie,\nkeďže nie je ani prechodné ani občasné, je v priamom rozpore s požiadavkou na výkon funkcie\nprísediaceho sudcu v disciplinárnom senáte na NSS SR. Moderný právny štát je založený na trojdelení\nštátnej moci. Každý individuálny sudca musí urobiť všetko, aby presadzoval nezávislosť súdnej moci na\nobidvoch úrovniach. Inštitucionálnej aj individuálnej. Potreba tejto nezávislosti je detailne rozpracovaná\nv Stanovisku CCJE č. 1 (2001), body 10-13. Ako je tam uvedené, „nezávislosť je neoddeliteľným\ndoplnkom a predpokladom nestrannosti sudcu, ktorá je základom pre dôveryhodnosť justičného systému\na dôveru, ktorú by mal v demokratickej spoločnosti vzbudzovať“. CCJE niekoľko krát vyjadrila svoj\nnázor, že disciplinárne konanie proti ktorémukoľvek sudcovi musí byť vedené nezávislou autoritou (alebo\n„tribunálom“) s garanciou všetkých práv na obhajobu“. To však nevylučuje, aby členmi disciplinárnych\ntribunálov boli aj osoby iné ako sudcovia, avšak vždy je potrebné zabezpečiť, aby to neboli osoby, ktoré\nsú členmi parlamentu, vlády, alebo štátnej správy.“\n6. Na základe uvedených dôvodov navrhol rozhodnúť o vylúčení Mgr. Michala Novotného a doc. JUDr.\nMariána Gibu, PhD. z prejednávania a rozhodovania v disciplinárnom konaní sp. zn. 31D/10/2021.\n7. K predloženým námietkam zaujatosti sa vyjadrili sudca Mgr. Michal Novotný a prísediaci sudca doc.\nJUDr. Marián Giba, PhD.\n8. Sudca disciplinárneho senátu 31D Mgr. Michal Novotný k uvedeným námietkam predpojatosti uviedol,\nže „z obsahu vznesenej námietky nie je vôbec zrejmé, ktorý z pomerov uvedených v §31 Trestného\nporiadku v spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku má zakladať pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nVo vyjadrení poukázal na disciplinárny návrh na pozastavenie výkonu funkcie bol podaný z 12.03.2020.\nMinistrom spravodlivosti bol v tom čase Mgr. Gábor Gál. Štátnym tajomníkom som sa stal 01.06.2020\na túto funkciu som vykonával do 01.08.2021. Prerokúvanou vecou som sa tak z titulu svojej funkcie\nnijako nezaoberal. Obvineného osobne bližšie nepoznám, stretol som sa s ním len raz v októbri 2018,\nkedy sedel oproti mne na porade predsedov krajských súdov u ministra spravodlivosti, kde som ako\npodpredseda zastupoval predsedu Krajského súdu v Trnave. Inak som ho videl len vo verejných\ninformačných prostriedkoch. Je pravdou, že v súčasnosti vykonáva funkciu ministra spravodlivosti Mgr.\nMária Kolíková. Aj pokiaľ by som mal k Mgr. Kolíkovej akýkoľvek bližší vzťah, aj podľa judikatúry\n\nústavného súdu SR treba odlišovať situáciu, ak je osoba, ku ktorej má sudca vzťah, účastníkom konania\nosobne a ak je len reprezentantom úradu alebo orgánu, ktorý je účastníkom konania. Mgr. Mária Kolíková\nsa stala ministrom (-erkou) spravodlivosti po Mgr. Gálovi a je len osobou vykonávajúcou tento úrad,\nktorý je účastníkom (navrhovateľom); keď výkon funkcie skončí, jej reprezentantom sa stane niekto iný.\nNemožno teda povedať, že účastníkom konania je osobne Mgr. Kolíková. Môj vzťah k Mgr. Kolíkovej\nnikdy neprekročil profesionálne a kolegiálne hranice. Pred svojím vymenovaním do funkcie som sa s ňou\nosobne nepoznal, čo je inak zrejmé aj z rozhovoru pre Denník N, na ktorý sa v námietke odkazuje. Po\nskončení výkonu funkcie štátneho tajomníka sa s Mgr. Kolíkovou ďalej nijako bližšie nestýkam, a to ani\npracovne, pretože som nezostal členom žiadnej pracovnej komisie na ministerstve spravodlivosti. Od\npreloženia na výkon funkcie na najvyšší správny súd neexistuje žiaden hierarchický ani iný vzťah medzi\nmnou a Mgr. Máriou Kolíkovou, ktorý by mohol vyvolať objektívne pochybnosti o mojej nestrannosti. Mgr.\nKolíková nemá voči mne žiadne osobitné oprávnenia, ktorými by mohla ovplyvňovať moje rozhodovanie.\nTak ako som už uviedol, tu prerokúvanou vecou som sa počas svojho pôsobenia na ministerstve\nnijako nezaoberal, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o mojej „dvojakej“ úlohe. Odkaz na bod 36\nstanoviska č. 3 CCJE považujem za zavádzajúci. Citovaný bod totiž za problematickú považuje činnosť\nsudcov v osobných (súkromných) kabinetoch ministrov, ale naopak nepovažuje za problém účasť sudcov\nv odborných prácach na ministerstvách. Funkcia štátneho tajomníka, ktorú som vykonával, nebola\nfunkciou v osobitnom kabinete ministerky Mgr. Kolíkovej, ale bola zákonnou vedúcou funkciou, do ktorej\nma ustanovila vláda. Moje úlohy boli vymedzené v organizačnom poriadku ministerstva, podľa ktorého\nmi podliehali odborné sekcie, nepodliehali mi žiadne politické útvary, ani zásadné koncepčné útvary, kde\nje vplyv politicky podstatnejší. Rovnako mi nepodliehali ani sekcia dohľadu, do ktorej vecnej náplne patrí\nvyhodnocovanie predpokladov na podanie disciplinárneho návrhu. Okrem toho citovaný bod 36 nehovorí\nnič o akejkoľvek „karanténe“, ale len o tom, že sudca by mal pred povolaním do osobného kabinetu\nministra požiadať o stanovisko orgán, ktorý ho vymenoval. V ďalšom vyjadrení k rozhodnutiam, na ktoré\nobvinený odkazuje v námietke uviedol, že vôbec nepriliehajú na existujúcu situáciu. Vo veci III. ÚS 16/00\nústavný súd videl pochybnosti o nezaujatosti pri sudcovi, ktorého stáž na ministerstve spravodlivosti\nbola ad hoc prerušená na to, aby mohol rozhodnúť konkrétnu trestnú vec. Uznesením sp. zn. II. ÚS\n44/2013 boli vylúčení sudcovia ústavného súdu vo veci, ktorej účastníkom bol prezident republiky, a to\njeden z nich kvôli dlhodobej spoločnej politickej minulosti s prezidentom a jeden z nich kvôli tomu, že sa\nveľmi konkrétnym spôsobom vyjadril k zákonnosti voľby sťažovateľa, ktorej posudzovanie tvorilo súčasť\nveci, z ktorej bol vylúčený. Vo veci Delcourt proti Belgicku ESĽP riešil otázku, či je dotknutá nestrannosť\nkasačného súdu, ak sa generálny prokurátor pri tomto súde zúčastňuje na porade príslušného senátu.\nV tu prerokúvanej veci neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by čo len naznačovali jej podobnosť s\nvecami, ktoré boli predmetom citovanej judikatúry. Z judikatúry ESĽP z posledného obdobia možno skôr\nupriamiť pozornosť napr. na rozhodnutie z 25. mája 2021, Erotocritou proti Cypru, sťažnosť č. 15783/16,\nktorým bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá sťažnosť, ktorou bolo namietané porušenie práva\nna nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP v rozhodnutí okrem iného zdôraznil, že predseda\nbol len jedným z viacerých členov rady, pričom ostatní boli tiež sudcami, čo implikuje ich profesionalitu.\nV tu prerokúvanej veci je moje pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka v čase, keď funkciu ministra\nspravodlivosti vykonávala Mgr. Mária Kolíková, verejne známa skutočnosť, ktorú ani sám neskrývam,\nmôj vzťah k Mgr. Kolíkovej však v žiadnom prípade nedosahuje intenzitu vzťahu opísanú v citovanom\nrozhodnutí. Zo všetkých dôvodov tak zastávam názor, že v mojom prípade neexistujú také okolnosti,\nktoré by objektívne oprávňovali pochybnosti o mojej nezaujatosti pri rozhodovaní v disciplinárnej veci\nobvineného. Žiadam, aby podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku bolo rozhodnuté tak, že\nnie som vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci sp. zn. 31D 10/2021.“\n9. Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 31D Doc. JUDr. Marián Giba, PhD. k uvedeným námietkam\npredpojatosti uviedol, že „prácu poradcu ústavného orgánu (hoci aj nepolitického) nemožno stotožňovať\ns výkonom právomoci tohto orgánu. Poradcovi z princípu nikdy neprislúcha výkon moci, rovnako ani\npodiel na ňom. Jeho argumenty a názory si môže a nemusí príslušný ústavný orgán osvojiť na základe\nvlastnej autonómnej úvahy. Tomu korešponduje aj fakt, že poradca nikdy nemôže niesť zodpovednosť\nza postupy orgánu, ktorému radí. Okrem toho moja práca pre prezidentku sa týka agendy práva s\ndôrazom na právo ústavné. Spočíva predovšetkým vo výklade ústavných noriem pre účely praktickej\naplikácie v miere, v akej sa týkajú prezidentských právomocí, a tiež v posudzovaní ústavnosti zákonov,\nktoré sú prezidentke doručené na podpis/vetovanie. Ide teda o expertnú prácu ústavného právnika,\nnie o poradenstvo napr. v otázkach vnútornej politiky a pod. Tento typ poradenstva som vykonával aj\npre inú hlavu štátu (2015-2019), pričom vtedy ani dnes som túto pozíciu nevnímal ako angažovanie\nsa v politike. Moje pôsobenie u prezidentky neznamená, že všetko, čo prezidentka v oblasti práva\nurobí alebo povie, vychádza z mojich rád, a taktiež neznamená, že s každým jej krokom musím byť\n\nvždy osobne stotožnený. Radenie ústavnému činiteľovi je práve o tom, aby si vypočul rôzne názory,\na následne sa autonómne rozhodol pre konkrétne kroky, ktoré sám uzná za vhodné a správne. Z §\n10 ods. 4 disciplinárneho súdneho poriadku vyplýva podrobný až kazuistický pozitívny aj negatívny\nvýpočet vlastností a podmienok, ktoré musí spĺňať prísediaci sudca. Okrem iného je vylúčené jeho\nčlenstvo v politickej strane či jeho aktívna činnosť v prospech politickej strany. Nie je však vylúčená\njeho odborná práca pre ústavný orgán. Keby zákonodarca prácu poradcu ústavného orgánu považoval\nza nezlučiteľnú s funkciou prísediaceho sudcu, celkom logicky by to bol premietol do právnej úpravy.\nNaopak, keďže prísediaci sudca ex lege nesmie byť sudcom z povolania, potom z povahy veci vyplýva,\nže medzi prísediacimi sudcami budú (a majú byť) ľudia s rôznymi pracovnými aktivitami. Niektoré z\nnich by mohli byť nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, ale sú zákonom vedome akceptované u\nprísediaceho sudcu. S uvedenými súvislosťami si bola zjavne vedomá aj Súdna rada pri mojej voľbe.\nNa verejnom ústnom vypočutí 21.01.2022 som Súdnu radu výslovne informoval, že od januára 2022\nsom poradcom prezidentky pre oblasť práva. Žiadny člen Súdnej rady ani len nepovažoval za potrebné\nsa tejto skutočnosti v diskusii dotknúť a zvolený som bol jednomyseľne. Keby platila logika, z ktorej pri\nodôvodnení námietky voči mne vychádzal E.. R., znamenalo by to, že v žiadnom disciplinárnom konaní\nby som nemohol pôsobiť ako prísediaci sudca. To by okrem iného spochybnilo zákonnú úpravu aj všetky\npostupy, ktoré vo vzťahu k mojej osobe na jej základe vykonala Súdna rada. Pre úplnosť dodávam, že s\ndisciplinárne obvineným sa osobne nepoznám, nikdy som sa s ním nestretol ani som s ním nemal žiadny\npriamy či sprostredkovaný kontakt. Neprechovávam voči nemu žiadny druh postoja alebo emócie, ktorý\nby mohol spôsobiť, že budem v tomto konaní voči nemu vystupovať zaujato. Na základe uvedených\nskutočností navrhujem senátu, aby námietke nevyhovel.“\nII.\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 DSP posúdil námietku zaujatosti\nvznesenú proti sudcovi a prísediacemu sudcovi súdneho oddelenia 31D v konaní o odvolaní v\ndisciplinárnom konaní vzhľadom na ich pomer k účastníkom, ako aj k veci.\n11. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne\nkonanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného\nkonania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania,\no dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí\ntrestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.\n12. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 DSP použije aj v disciplinárnom konaní, je\nz vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného prísediaci sudca, u ktorého možno\nmať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa úkon priamo týka.\nPomerom prísediaceho sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej\nz uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti prísediaceho sudcu. Za takýto vzťah\ntreba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo. Pri\nposudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce\nsubjektívne presvedčenie prísediaceho sudcu. Podstatné je, či oznámené skutočnosti sú objektívne\nspôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.\n13. Podľa § 24 ods. 1 DSP, ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu\ndisciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý\nrozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo\njeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,\nodkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti\nsa neprihliada.\n14. Podľa § 24 ods. 2 DSP o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu,\nsudcu disciplinárneho senátu alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho\nsprávneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci.\n15. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 24 DSP je prispieť k nestrannému\nprejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť\nmožnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah\nsudcu, a to buď: 1./ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo\nvedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,\nkeď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor\nna vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2./ k účastníkom konania (o takýto\n\nvzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného\nblízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu tak pozitívneho alebo negatívneho),\n3./ k zástupcom účastníkov konania.\n16. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a\nrozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci).\n17. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k\nich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k\nzáveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie\nsudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\n18. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v\ndanom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho\nhľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\n19. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na\nzáklade osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska,\nt.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS\n16/00).\n20. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“\n21. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania\nmôže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné,\nže jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle\na nestranne.\n22. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk\nsprávneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý\nnie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom\nzainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým sú stanovené ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov\npomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu existencii určitého\ndôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa\njaví sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.\n23. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver,\nže „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\n24. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci.\nPrávomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.\n\nSudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá\npodľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných\nprieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000\nZ.z. zákon o sudcoch v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je\nsudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.\nV občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého,\nčo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako\nnestranný javiť navonok. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch).\n25. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144\nÚstavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\n26. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo\nskutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a\nsprávanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť\nlen vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú\nschopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\n27. Procesne účinnou, t.j. spôsobilou vyvolať konanie, je len taká námietka zaujatosti, ktorá je založená\nna skutočnostiach týkajúcich sa vzťahu sudcu k prejednávanej veci, teda k veci, z ktorej má byť vylúčený\nalebo ku konkrétnym osobám, ktoré v nej vystupujú. Procesne úspešnou bude taká námietka potom\nvtedy, ak sú v nej uvedené skutočnosti, posudzujúc ich subjektívneho i objektívneho hľadiska, preukážu\ntaký pomer sudcu k prejednávanej veci alebo k už uvedeným osobám, ktorý vyvoláva pochybnosti o\njeho nezaujatosti. Inak povedané, subjektívny a objektívny test nezaujatosti sudcu sa uplatní (aktivuje)\niba pri posudzovaní dôvodov vylúčenia, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a v nich vystupujúcich osôb.\nII.A K námietke zaujatosti proti sudcovi Mgr. Michalovi Novotnému\n28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzbudiť pochybnosť o nezaujatosti by nemohol pomer sudcu\ndisciplinárneho senátu k prejednávanej veci alebo k osobám disciplinárneho konania vedeného na\nnajvyššom správnom súde pod sp. zn. 31D v dôsledku jeho pozitívneho alebo negatívneho vzťahu,\nktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci a tým aj zasiahnuť do postavenia a práv disciplinárne\nobvineného sudcu. Po preskúmaní námietky voči osobe sudcu Mgr. Michala Novotného najvyšší správny\nsúd konštatuje, že nie sú naplnené dôvody na jeho vylúčenie.\n29. Najvyšší správny súd považuje za dôležité uviesť, že námietky disciplinárne obvineného voči sudcovi\npokladá za všeobecné a nekonkrétne, keďže bližšie neuviedol, či sa v prípade sudcu má jednať o jeho\npomer k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a sú postavené iba na abstraktných a všeobecných\ndôvodoch. Vzhľadom na to, že sudca môže byť vylúčený iba zo závažných a konkrétnych dôvodov a\npri jeho vylúčení je potrebné postupovať veľmi obozretne, pretože ide o výnimku z ústavnej zásady,\npodľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy), námietka zaujatosti v\ntomto smere podľa najvyššieho správneho súdu nespĺňa kvalitatívne predpoklady na tento typ podania.\nNapriek tomu sa s jej obsahom súd vysporiadal.\n30. Podľa judikatúry ESĽP k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa\npri skúmaní nestrannosti sudcu vychádza z kombinácie subjektívneho testu, kde sa berú do úvahy\nosobné presvedčenie a správanie daného sudcu, teda či sudca má osobný predsudok v danej veci a\nobjektívneho testu, kde sa skúma, či súd ako taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené\npochybnosti ohľadom svojej nestrannosti.\n31. Pri subjektívnom teste sa predpokladá osobná nestrannosť sudcu, pokiaľ nebol dokázaný opak.\nSudca jasne deklaroval, že nemá žiadne osobné vzťahy s disciplinárne obvineným a ani nevykonával\nžiadne úkony v prejednávanej veci. Na akýkoľvek osobný vzťah sudcu k disciplinárne obvinenému alebo\nvzťah k veci navyše ani disciplinárne obvinený nepoukazoval. Verejné vyjadrenia sudcu disciplinárneho\nsenátu pre médiá, neboli podľa názoru najvyššieho správneho súdu takej intenzity, aby objektívne\nmohli vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu k disciplinárne obvinenému alebo k veci, keďže boli\nvšeobecnej povahy a vyslovené v rovine odbornej a vecnej diskusie, ku ktorej je sudca oprávnený.\nPochybnosti by mohli vzniknúť, ak by sudca vopred vyjadril svoje stanovisko k veci alebo by sa vyjadroval\n\npriamo k osobe obvineného, čo však v prejednávanej veci nenastalo (k tomu bližšie pozri NRč z 15.\nseptembra 1999, Nd 310/1999; Buscemi v. Taliansko zo 16. septembra 1999; ZSP 11/2003; I. ÚS\nČR 722/05; II. ÚS ČR 3164/07 (U 2/48 SbNU 969)]. V námietke zaujatosti disciplinárne obvinený\nnepoukázal na konkrétnu časť verejných vyhlásení sudcu, z ktorej by mal vyplývať akýkoľvek dôkaz\no vzťahu k jeho osobe (o nepriateľstve alebo zlom úmysle voči disciplinárne obvinenému) alebo k\nveci, preto takto všeobecne vznesenú námietku považoval najvyšší správny súd za nedôvodnú a\nneodôvodnenú. Navyše, zo žiadnej časti článku v Denníku N z 8. júna 2020 neindikuje opodstatnenú\nobavu z predpojatosti sudcu voči disciplinárne obvinenému.\n32. Pri objektívnom teste sa skúma, či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať\npochybnosti o sudcovej nestrannosti. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama o sebe skutočnosť,\nže sudca Mgr. Michal Novotný pôsobil v rôznych právnických profesiách od roku 2014 do 20. augusta\n2021, kedy sa stal sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a že u neho nastal\nbezprostredný prechod z výkonu funkcie štátneho tajomníka do výkonu funkcie na najvyššej súdnej\ninštancii. Samotná skutočnosť, že sudca disciplinárneho senátu bol štátnym tajomníkom ministerstva\nspravodlivosti podľa názoru najvyššieho správneho súdu bez ďalšieho nemôže zakladať dôvod na\nvylúčenie sudcu. Aj v uvedenom prípade je totiž nevyhnutné skúmať vzťah sudcu k veci alebo osobám\nzúčastneným na konaní. K tomu, aby bol aj v takomto prípade dôvod na vylúčenie sudcu je preto nutná\nexistencia ďalších relevantných okolností, ktoré by vzťah sudcu voči disciplinárne obvinenému alebo\nk veci zmenili natoľko, že by z neho bolo možné vyvodiť legitímne pochybnosti o jeho nestrannosti.\nNa žiadne takéto okolnosti však disciplinárne obvinený nepoukazuje. Za takéto okolnosti nemôžu byť\npovažované ani všeobecné verejné vyhlásenia sudcu v pozícii štátneho tajomníka, ktoré žiadnym\nspôsobom nezakladajú jeho pomer k veci či osobám zúčastneným na konaní (viď bod 31).\n33. Ako vyplýva z vyjadrenia sudcu k námietke zaujatosti, nemá žiaden osobný vzťah k disciplinárne\nobvinenému, nebol žiadnym spôsobom zapojený do prejednávanej veci, nemá žiaden vzťah k bývalému\nministrovi spravodlivosti ako navrhovateľovi a jeho vzťah k súčasnej ministerke spravodlivosti nie je takej\nintenzity, že by vzbudzoval pochybnosti o jeho nezaujatosti (pracovný vzťah bez hlbších väzieb ešte sám\no sebe nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu). Ak nezakladajú vždy objektívnu pochybnosť o nezaujatosti\nsudcu vzťahy priateľské či kolegiálno-priateľské (napr. bod 8 uznesenia Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky zo dňa 12.4.2018, čj. Nao 55/2018- 47 a tam citovaná judikatúra), platí to o to viac\npreto pre vzťah čisto pracovný. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepoukazoval na vzťah hlbšej intenzity\nmedzi navrhovateľom a sudcom a taký vzťah ani najvyšší správny súd nemal preukázaný, nemohol byť\nani dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania veci.\n34. Hoci disciplinárne obvinený nijak bližšie nepoukazuje na účasť sudcu v disciplinárnej agende v čase\njeho pôsobenia v pozícii štátneho tajomníka, sám sudca sa vo vyjadrení s touto otázkou vysporadúva\nnad rámec námietok. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti opakuje, že pozícia štátneho tajomníka bez\nďalších relevantných okolností sama o sebe nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania\nveci, pričom súd dopĺňa, že výkon zákonných úloh zverených ministerstvu do kompetencie ešte\nnepreukazuje vzťah sudcu (v tom čase štátneho tajomníka) k veci alebo k osobám zúčastneným\nna konaní a teda objektívny dôvod na pochybnosti o jeho nezaujatosti. Takou okolnosťou by bola\nsamozrejme situácia, ak by sa sudca ako štátny tajomník podieľal na podaní disciplinárneho návrhu proti\ndisciplinárne obvinenému alebo by nejakým spôsobom participoval na prejednávanej veci, na čo však\ndisciplinárne obvinený nepoukazuje a takú skutočnosť ani nemal najvyšší správny súd za preukázanú.\n35. Najvyšší správny súd preto uzatvára, že len samotný fakt, že bol sudca štátnym tajomníkom,\nnemôže byť samo o sebe dôvodom na jeho vylúčenie, ak neexistujú ďalšie relevantné okolnosti, ktoré by\nzakladali pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na žiadne ďalšie relevantné okolnosti disciplinárne obvinený\nnepoukázal a najvyšší správny súd ani ďalšie relevantné okolnosti sám neidentifikoval, preto dôvod na\nvylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného z konania vedenom na najvyššom správnom súde pod sp. zn.\n31D/10/2021 nevidel.\n36. Pokiaľ sa v námietke zaujatosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III.\nÚS 16/00 a uznesenie II. ÚS 44/2013, v predmetnej veci neexistujú skutočnosti, ktoré by naznačovali jej\npodobnosť s vecami, ktoré boli predmetom uvedenej judikatúry. Právne záruky inštitútu nezávislosti, ako\naj individuálnej nezávislosti by mali byť v spravodlivej rovnováhe k verejným záujmom na tom, aby súdy\na sudcovia plnili svoje poslanie rozhodovať spory nestranne v súlade s platným právnym poriadkom a s\nplným rešpektom k právam, ktoré sa priznávajú účastníkom súdnych konaní.\nII.B K námietke zaujatosti proti prísediacemu sudcovi doc. JUDr. Mariánovi Gibovi, PhD.\n\n37. Disciplinárne obvinený viazal námietku proti prísediacemu sudcovi na skutočnosť, že „menovaný\nprísediaci sudca je od začiatku roka 2022 poradcom prezidentky SR pre oblasť práva a spravodlivosti“.\nPoukázal na to, že toto jeho pracovné pôsobenie fakticky znamená, že sa podieľa na výkone politickej\nmoci, čo je v priamom rozpore s požiadavkou na výkon funkcie prísediaceho sudcu v disciplinárnom\nsenáte. Má za to, že z vyššie uvedeného dôvodu existuje vo veci konflikt záujmov. Disciplinárne obvinený\nďalej argumentuje tým, že aj keď podľa Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) je možné, aby členmi\nsúdov, resp. tribunálov boli aj osoby iné ako sudcovia, je potrebné vždy zabezpečiť, aby tieto osoby\nneboli členmi parlamentu, vlády alebo štátnej správy.\n38. Vychádzajúc z tejto námietky, ktorá je vo svojej podstate koncipovaná na tom základe, že prísediaci\nsudca je zároveň poradcom prezidentky Slovenskej republiky, musel senát v prvom rade preskúmať, či\nexistuje rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, ktoré by takúto, príp. obdobnú situáciu - hoci aj\nv parciálnej rovine - riešili.\n39. Senát rozhodujúci o vznesenej námietke zaujatosti pritom ako relevantné súdne rozhodnutie (i keď\nlen čiastočne) identifikoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - č. k. III. ÚS 571/2014-266 zo dňa\n13. marca 2015. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“) v súdenej veci posudzoval\n- okrem iných - právny režim poradných orgánov hlavy štátu (prezidenta Slovenskej republiky) a riešil\npostavenie sudcov v poradnom výbore prezidenta Slovenskej republiky na preskúmanie vhodnosti\nkandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n40. I keď senát rozhodujúci v tejto veci - na strane jednej - vníma skutkové osobitosti/rozdiely veci, v\nktorej bol nález vydaný - vrátane súvisiaceho právneho názoru - a skutkové okolnosti rozhodovanej veci\nna strane druhej, je nepochybné, že viaceré závery ústavného súdu vyslovené v citovanom rozhodnutí\nje možné a potrebné analogicky aplikovať aj na námietku vznesenú disciplinárne obvineným v tomto\nkonaní.\n41. Osobitne poukazuje senát na to, že podľa názoru ústavného súdu vysloveného v citovanej veci,\npôsobenie sudcov v poradnom orgáne prezidenta Slovenskej republiky je „v rozpore s princípom deľby\nmoci, nehľadiac na to, že osobné a mimosúdne väzby, ku ktorým pri takej činnosti dochádza, nevyhnutne\nzvyšujú pravdepodobnosť možného stretu záujmov, a robia tak nestrannosť v podobe nezaujatosti\nsudcov spochybniteľnou.“.\n42. Aj ďalší právny názor ústavného súdu formulovaný v citovanej veci svedčí v prospech vylúčenia\nprísediaceho sudcu z vykonávania úkonov a rozhodovania vo veci - sp. zn. 31D/10/2021. Ústavný súd\ntotiž svoje konkrétne čiastkové právne názory obsiahnuté v náleze zovšeobecňuje do záveru, podľa\nktorého „Účasť sudcov v poradnom orgáne prezidenta, ktorý plní úlohy v rámci inej vetvy štátnej moci,\npreto odporuje čl. 145a ods. 2 ústavy.“.\n43. Podľa názoru senátu, prísediaci sudca je pre účely samotného disciplinárneho konania nepochybne\npovažovaný za sudcu, čo vyplýva aj z toho, že v rámci konania a rozhodovania vo veci sa prísediaci\nsudca žiadnym meritórnym znakom nelíši od riadneho (rozumej: profesionálneho - kariérneho) sudcu\na najmä v rámci rozhodovania vo veci samej má identické postavenie a rovnakú váhu hlasu ako\nktorýkoľvek kariérny sudca príslušného disciplinárneho senátu. Z toho dôvodu sa na neho vzťahujú aj\nrovnaké dôvody vylúčenia, ako je to pri sudcovi.\n44. Senát rozhodujúci o podanej námietke sa zároveň oboznámil s vyjadrením prísediaceho sudcu\n(zo dňa 23.02.2022) k vznesenej námietke, pričom v tomto vyjadrení neidentifikoval také právne alebo\nskutkové okolnosti, ktoré by boli spôsobilé negovať právne úvahy ústavného súdu vyslovené v citovanom\nnáleze.\n45. Skutočnosť, že odporúčania prísediaceho sudcu (ako poradcu prezidentky) nie sú pre hlavu štátu\nzáväzné, je právne a skutkovo porovnateľné s členmi poradného orgánu, ktorého charakter posudzoval\nústavný súd v citovanej veci, preto senát nepovažuje za relevantné venovať v odôvodnení tohto\nrozhodnutia rozsiahlejší priestor skúmaniu tejto otázky. Na strane druhej, ani skutočnosť, že prísediaci\nsudca bol procesným postupom podľa disciplinárneho súdneho poriadku zvolený za prísediaceho sudcu\n(splnenie podmienok podľa § 10 ods. 4 DSP) podľa názoru senátu neznamená, že nemôžu nastať alebo\nexistovať iné okolnosti, ktoré by v konkrétnej veci mohli viesť k vylúčeniu aj takéhoto prísediaceho sudcu\nz konania.\n46. Senát rozhodujúci vo veci sa plne stotožňuje s názorom prísediaceho sudcu, že účelom zavedenia\ninštitútu prísediacich sudcov do disciplinárneho súdneho poriadku bolo - okrem iných - dosiahnuť to,\naby medzi prísediacimi sudcami boli aj „ľudia s rôznymi pracovnými aktivitami“, avšak zároveň je\npráve z tohto dôvodu potrebné mimoriadne pozorne a obozretne pristupovať k hodnoteniu námietok\nzaujatosti v konkrétnych veciach. Osobitne je táto potreba akcentovaná tým, že prísediaci sudcovia\n- v rámci konaní na najvyššom správnom súde - participujú výlučne na rozhodovaní vo veciach\ndisciplinárneho trestania, kde musí nepochybne platiť najprísnejší štandard interpretácie právnych a\n\nskutkových okolností determinujúcich skúmanie predpojatosti, resp. zaujatosti sudcu (najmä z dôvodu\npotenciálnych dopadov týchto rozhodnutí do právnej sféry obvinených osôb). Aj podľa názoru senátu\nrozhodujúceho vo veci, pôsobenie prísediaceho sudcu mimo súdnej sústavy nie je - vzhľadom na\npozitívnoprávnu úpravu - per se prekážkou toho, aby bol sudcom v disciplinárnom senáte, čo však\nneznamená, že pracovné pôsobenie prísediaceho sudcu v konkrétnom prípade nebude predstavovať\ndôvod pre jeho vylúčenie z konania.\n47. Skutočnosť, že prísediaci sudca v rámci voľby prísediacich (podľa disciplinárneho súdneho poriadku)\npred Súdnou radou Slovenskej republiky upozornil na fakt, že je poradcom hlavy štátu, svedčí podľa\nnázoru senátu rozhodujúceho vo veci o vysokej morálnej a etickej integrite prísediaceho sudcu. Na\nstrane druhej, neriešenie tejto otázky (v rámci rozpravy) pred Súdnou radou Slovenskej republiky, resp.\nskutočnosť, že i napriek tejto informácii bol prísediaci sudca zvolený za prísediaceho sudcu, neznamená,\nže je bez ďalšieho vylúčené, aby bol z konkrétneho konania vylúčený.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené, senát rozhodujúci o námietkach podaných disciplinárne obvineným\nsudcom nevidel dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od skôr vyslovených úvah ústavného súdu, ktorý\nen bloc odmietol kumuláciu funkcie poradcu prezidenta republiky a funkciu sudcu („Účasť sudcov v\nporadnom orgáne prezidenta, ktorý plní úlohy v rámci inej vetvy štátnej moci, preto odporuje čl. 145a\nods. 2 ústavy.“), a to z dôvodu spojenia súdnej a výkonnej moci v osobe prísediaceho sudcu, ktoré samo\no sebe je objektívnym dôvodom na vznik pochybností o nezaujatosti prísediaceho sudcu.\n49. Senát rozhodujúci vo veci však naviac považuje za relevantné poukázať aj na ustanovenie § 18\nods. 1 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej ako „zákon o sudcoch“), podľa ktorého v prípade disciplinárne obvinených sudcov (1)\nPrezident sudcu odvolá [...] c) na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s\nvýkonom funkcie sudcu. Z uvedeného vyplýva, že hlava štátu je povinná v takomto prípade sudcu z\nfunkcie odvolať („odvolá“), pričom podkladom pre tento úkon hlavy štátu je právoplatné rozhodnutie\ndisciplinárneho senátu.\n50. Vo veci, v ktorej bola proti prísediacemu sudcovi vznesená námietka zaujatosti (sp. zn.: 31D/10/2021)\nsa pritom rozhoduje o podanom opravnom prostriedku disciplinárne obvineného sudcu práve proti\ntakému prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol tento odvolaný z funkcie sudcu. Uvedenú skutočnosť\npotom vyhodnotil senát ako významnú aj pre vylúčenie prísediaceho sudcu z predmetného konania.\nJe totiž zrejmé, že prísediaci sudca, ktorý je zároveň poradcom hlavy štátu a je teda osobou pracovne\nblízkou k prezidentke republiky a podieľajúcou sa na výkone výkonnej moci, by vo veci sp. zn.\n31D/10/2021 ako člen senátu spolurozhodoval o tom, či vznikne právny titul (právoplatné disciplinárne\nrozhodnutie o odvolaní obvineného z funkcie) na to, aby hlava štátu disciplinárne obvineného sudcu\nz funkcie sudcu odvolala (§ 117 ods. 5 zákona o sudcoch - „(5) Disciplinárnym opatrením za závažné\ndisciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.“ v spojení s\n§ 18 ods. 1 písm. c) zákona o sudcoch: „(1) Prezident sudcu odvolá [...] c) na základe disciplinárneho\nrozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu.).\n51. Tento stav preto môže legitímne vyvolať zdanie, že prísediaci sudca nebude vo veci konať a\nrozhodovať nestranne a nezaujato. Zdanie zaujatosti, resp. absencie nestrannosti môže byť vyvolané už\nlen tým, že členom súdneho telesa je poradca prezidenta štátu, ktorý ako jediný má ústavnú právomoc\nodvolávať sudcov z funkcie, t.j. dochádza k neformálnemu prepojeniu dvoch zložiek štátnej moci,\navšak naviac môže byť umocnené práve tým, že prezident republiky v týchto prípadoch (právoplatné\ndisciplinárne rozhodnutie o odvolaní z funkcie), nemôže uplatniť vlastnú úvahu, ale je ex lege povinný\nsudcu z funkcie odvolať („odvolá“). Opísaný právny stav preto ešte viac podčiarkuje potrebu striktného\noddelenia hlavy štátu, resp. jeho poradcov od disciplinárneho rozhodovania, a to osobitne v prípadoch,\nkeď sa koná o uložení disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v odvolaní sudcu z funkcie.\n52. V predmetnom kontexte senát odkazuje aj na bod 12. stanoviska č. 1(2001) Poradnej rady\neurópskych sudcov (CCJE) do pozornosti Výboru ministrov Rady Európy o štandardoch týkajúcich\nsa nezávislosti justície a nepreložiteľnosti sudcov, z ktorého vyplýva „12. Sudcovská nezávislosť\npredpokladá absolútnu nestrannosť sudcov. Keď rozhodujú spor medzi akýmikoľvek stranami, sudcovia\nmusia byť nestranní, čo znamená slobodní od akýchkoľvek konexií, náklonnosti alebo zaujatosti, ktoré\novplyvňujú - alebo sa môžu zdať že ovplyvňujú, ich spôsobilosť rozhodovať nezávisle. V tejto súvislosti\nje sudcovská nezávislosť rozvinutím základného princípu „nikto nemôže byť sudcom v jeho vlastnom\nprípade“. Tento princíp má oveľa väčší význam než len pre konkrétnych účastníkov súdneho konania.\nNielen účastníci súdneho konania, ale celá spoločnosť musí byť schopná dôverovať súdnej moci. Preto\nsudca nielenže musí byť oslobodený od akýchkoľvek nevhodných vzťahov, zaujatosti alebo vplyvov,\nale za takého ho musí považovať aj priemerný pozorovateľ. V opačnom prípade môže byť dôvera v\nnezávislosť súdnej moci oslabená.“.\n\n53. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu, ktorý už v minulosti vo svojej rozhodovacej praxi\nreproboval kumulovanie funkcie poradcu prezidenta republiky a funkcie sudcu - a zároveň - prihliadajúc\nna skutočnosť, že prísediaci sudca (poradca hlavy štátu) pôsobí v rámci agendy disciplinárneho\npostihovania sudcov, kde zo zákona prichádza do úvahy ich odvolanie hlavou štátu (teda osobou, ktorej\nje sudca poradcom) na základe disciplinárneho rozhodnutia, pričom vo veci sp. zn. 31D/10/2021 je\npredmetom konania práve disciplinárne opatrenie odvolania sudcu z funkcie, dospel senát k záveru o\nnevyhnutnosti vylúčenia prísediaceho sudcu z konania vedeného na najvyššom správnom súde pod sp.\nzn. 31D/10/2021.\nIII.\n54. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 Trestného\nporiadku za primeranej aplikácie ustanovení disciplinárneho súdneho poriadku rozhodol tak, že vec\nprejednávajúci sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný nie\nje vylúčený z prejednania a rozhodovania veci vedenej pod spisovou značkou 31D/10/2021 a vec\nprejednávajúci prísediaci sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky doc. JUDr. Marián Giba, PhD. j e v y l ú č e n ý z prejednania a rozhodovania veci vedenej\npod spisovou značkou 31D/10/2021.\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06a6b9b9-236e-42f3-a387-27b782319f91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.571.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.571.2014.1"}, {"guid": "ussr:93ae6f5b-34eb-4c25-af31-b2846ab6385a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/2013 z 24. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93ae6f5b-34eb-4c25-af31-b2846ab6385a"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:21813aae-3f18-4603-809f-83038c554c16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.277.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.277.2025.1"}, {"guid": "ussr:08e94e54-70ea-421f-a4cb-9a88e2c8d5e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.293.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 293/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 293/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.293.2023.1"}, {"guid": "603a1e51-d4c0-4bf8-a196-bc5f2feb9695:39b6878c-6e6f-49dd-83e0-6496d669cc2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200373.1", "spisova_znacka": "33Dz/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/2/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200373.1"}, {"guid": "8094eed0-1c93-4a05-8432-cf64ab45ae95:9424cec3-99b3-408e-bfc6-5f7fda674ac1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200120.2", "spisova_znacka": "33Dz/11/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/11/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200120.2"}, {"guid": "a645be23-1c1f-44fa-b150-2df0060267a1:49f438b9-babb-4878-a986-c56fcf764e93", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.2", "spisova_znacka": "32Dz/11/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/11/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.2"}, {"guid": "d39d2681-cb53-43d7-8e92-34bc2dc02807:07c8d027-1f4d-4996-bdd0-49be479f8d7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200002.2", "spisova_znacka": "33Dz/10/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/10/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200002.2"}, {"guid": "1dc8eadd-3244-4518-882d-10618e4109b5:14371fa8-a2d5-440e-8fcc-3bd6a6f70928", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200119.1", "spisova_znacka": "32Dz/12/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/12/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200119.1"}, {"guid": "ae7fe306-f4b1-4e5d-8c1b-7e655e32a570:3967ba2f-6c6a-4cc4-a40f-0dfa36e33be2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200103.3", "spisova_znacka": "32Dz/10/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/10/2022 z 9. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200103.3"}]}