{"guid": "70622c61-36d4-4f65-a619-7cd05c138472:c8c18fdd-960d-4a9c-bca6-066402d7aeb4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1", "spisova_znacka": "5Stk/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/5/2021 z 26. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. 5Stk/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1", "identifikacne_cislo": "8020200077", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8c18fdd-960d-4a9c-bca6-066402d7aeb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Stk/5/2021\n8020200077\n26. 04. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:8020200077.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu (spravodajca) JUDr. Petry Príbelskej PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja\nVališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne: G.. M. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z.. Q. H. XXXX/\nX, E. Ľ., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Dlugolinským, so sídlom advokátskej kancelárie\nLevočská 1, Stará Ľubovňa, proti žalovanému (sťažovateľovi): Krajské riaditeľstvo Policajného zboru,\nkrajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu žalovaného zo dňa 29. novembra 2019 č.p.: KRPZ-PO-KDI3-95-003/2019-P na základe\npodanej správnej žaloby, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč.k. 2Sa/4/2020-105 zo dňa 2. júla 2021, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 2Sa/4/2020-105\nzo dňa 02.07.2021 zrušil rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-PO-KDI3-95-003/2019-Pa zo dňa\n29.11.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol o odvolaní žalobkyne voči\nprvostupňovému rozhodnutiu č.p.: ORPZ-SL-ODI2-101/2018-P zo dňa 26.08.2019 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru v Starej Ľubovni tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona SNR č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), pretože svojím\nkonaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z.\no cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o cestnej premávke“), čím podľa ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona závažným\nspôsobom porušila pravidlá cestnej premávky tým, že v čase od 20.06 hod. dňa 28.06.2018 do 07.00\nhod. dňa 29.06.2018 na parkovisku pred bytovým domom na Z.. Q. H. Č.. X H. E. Ľ., kde pri cúvaní\nz parkovacieho miesta s vozidlom zn. Dacia Sandero, TsEČ: E.-XXXBJ si počínala tak neopatrne, že\nprednou pravou časťou svojho vozidla zachytila pravú bočnú časť parkujúceho vozidla zn. Kia Ceed,\nTsEČ: E.-XXXBK, ktoré bolo zaparkované po jej pravej strane a to tým spôsobom, že bolo na parkovacom\nmieste zacúvané, čiže prednou časťou stálo do výjazdu z parkovacieho miesta. V dôsledku dopravnej\nnehody k zraneniu osôb nedošlo. Dychové skúšky neboli vykonané, nakoľko dopravná nehoda bola\nznamená (správne zaznamenaná) s odstupom času a poškodený mal vozidlo zaparkované. Žalobkyňa\npo dopravnej nehode nezotrvala na mieste dopravnej nehody, dopravnú nehodu neoznámila a odišla\n\npreč bez toho, aby si splnila povinnosť účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Na\nvozidlách bola spôsobená hmotná škoda. Za tento priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta\nvo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.\n3. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu pre\nrozhodnutie zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy, keď sa nedostatočne riadil ustanoveniami\n§ 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“)\nv spojení s § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku a nerešpektovali zásadu objektívnej pravdy.\n4. Krajský súd po preštudovaní obsahu administratívneho spisu ako podkladu pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia konštatoval, že ten je chaotický a absentujú v ňom niektoré podstatné spisové materiály\nna ktoré odkazuje sám žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojich\nrozhodnutí, ako napríklad rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.05.2019 a pokračovanie zápisnice, ktoré\noznačujú orgány verejnej správy ako Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11.08.2018, v ktorej\nvypovedala žalobkyňa ohľadom dôležitých skutočností tvoriacich podklad prvostupňového rozhodnutia.\n5. K samotnému zisteniu skutkového stavu mal krajský súd za to, že orgány verejnej správy sa\nnedostatočným spôsobom zaoberali objasnením priestupku na základe zisteného skutočného stavu\nveci, pretože tento nebol dostatočne zistený a samotný nehodový dej bol opisovaný a stotožnený na\nzáklade čiernobielej fotografie, ktorú predložil poškodený.\n6. K fotografii predloženej L. L. (ďalej len „poškodený“), znázorňujúcej motorové vozidlá žalobkyne\na poškodeného parkujúce vedľa seba, krajský súd konštatoval, že na jej základe nemožno bez\nakýchkoľvek pochybností zistiť, kedy bola táto fotografia vyhotovená a či bolo na nej vyobrazené\nslužobné vozidlo poškodeného poškodené na pravej strane predných a zadných dverí tak, ako to opisuje\npoškodený vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2018. Poškodený vo vyjadrení uviedol, že vo večerných\nhodinách prechádzal okolo svojho služobného vozidla Kia Ceed, TsEČ: E.-XXXBK (ďalej aj len „služobné\nvozidlo“) na parkovisku na Z.. Q. H. X H. E. Ľ., kde si odfotil svoje vozidlo ako parkuje vedľa vozidla\nžalobkyne z dôvodu prípadného poškodenia (čo predpokladal), pričom aj z fotografie má byť zrejmé, že\nslužobné vozidlo bolo v tom čase nepoškodené. Následne ráno v čase okolo 7:00 hod. zistil, že služobné\nvozidlo je poškodené na zadných dverách a pravej prednej strane so zanechaným oterom modrej farby\npo vozidle žalobkyne. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnou fotografiou potvrdzujúcou skutočnosť, že\noter modrej farby sa na služobnom vozidle nachádzal a že ho spôsobila žalobkyňa. Zistenú skutočnosť\nnásledne nahlásil na linku 158, pričom uviedol kto mal poškodenie spôsobiť a dodal, že vozidlo žalobkyne\nparkuje pri Reštaurácii Kolkáreň.\n7.\n8. Krajský súd mal za to, že pokiaľ mienil prvostupňový orgán verejnej správy vychádzať z fotografie\nktorú predložil poškodený mal žiadať technické údaje, ktoré by bezpochyby preukázali jej vyhotovenie\ndňa 28.06.2018 tak, ako to vyplýva z priloženej prílohy označenej dátumom 28. júna 2018 20.06 hod.,\nneobsahujúce žiadne informácie o polohe, vyhotovenej fotoaparátom Samsung SM-G930F. Krajský súd\ndospel k záveru, že takto predložená fotografia nepotvrdzuje v žiadnom prípade, že uvedená fotografia\nvozidla žalobkyne bola vyhotovená dňa 28.06.2018 o 20.06 hod.\n9. Zároveň, pokiaľ mienil vychádzať z uvedeného vyjadrenia poškodeného zo dňa 29.06.2018, mal\nďalej postupovať tak, že by preukázal, že k samotnému poškodeniu služobného vozidla poškodeného\ndošlo zo strany žalobkyne jej motorovým vozidlom, ktoré bolo vyfotografované na fotografii predloženej\npoškodeným dňa 29.06.2018.\n10. Krajský súd na rozdiel od orgánov verejnej správy nemal za to, že by Odborné vyjadrenie z\n22.03.2019 a ani následne Znalecký posudok z 27.07.2019 dali jednoznačné odpovede na položené\notázky, že k spáchaniu dopravnej nehody došlo vinou žalobkyne tak, ako je jej to kladené za vinu.\n11. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bola\nbezpochyby výpoveď poškodeného, ako aj Odborné vyjadrenie zo dňa 22.03.2019 spolu so Znaleckým\nposudkom zo dňa 27.07.2019, no napriek tomu krajský súd nebol presvedčený, že by uvedené dávali\njednoznačné odpovede na nastolené otázky a že by orgány verejnej správy vykonali všetky opatrenia a\nvšetko pre to, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že žalobkyňa sa dopustila priestupku tak,\n\nako je jej to kladené za vinu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Námietku žalobkyne, že\nnebol dostatočne zistený skutkový stav vyhodnotil krajský súd za dôvodnú.\n12. Krajský súd vyhodnotil za nesprávny dôraz správneho orgánu na prvotnú výpoveď žalobkyne ako\nbezpochyby smerodajnej o preukázaní jej viny. Prvostupňový orgán verejne správy mal nesprávne za\nto, že sa priznala k spáchaniu dopravného priestupku pretože v Zázname zo dňa 11.07.2018 mala\nuviesť, že je možné, že k miernemu kontaktu medzi jej vozidlom a služobným vozidlom došlo, nakoľko\nna poškodenom služobnom vozidle sa nachádza ešte farba jej vozidla a na jej vozidle je poškodenie,\nktoré bolo spôsobené kontaktom medzi týmito vozidlami. K tomuto konštatovaniu, resp. k tomuto záveru\nnemohla pri spísaní Záznamu o podaní vysvetlenia dňa 11.07.2018 žalobkyňa ani dôjsť, pretože z\nčiernobielej fotografie nebolo vôbec vidno, že modrá farba jej vozidla sa nachádza na motorovom vozidle\npoškodeného, pretože z uvedenej fotografie, ktorá jej bola predložená, nebolo zachytené na fotografii\npoškodenie vozidla Kia Ceed, TsEČ: E.-XXXBK tak, ako to popisuje správny orgán a v prvom rade na\nčiernobielej fotografii nerozoznať modrú farbu. Z prvotného záznamu o podaní vysvetlenia jednoznačne\npre správny orgán vyplývalo to, že žalobkyňa sa k danému skutku priznala a to tým, že mala povedať,\nže nakoľko sa na poškodenom vozidle nachádza ešte farba jej vozidla a na jej vozidle je poškodenie,\ntak vlastne dospel správny orgán k záveru, že danej škodovej udalosti sa dopustila žalobkyňa tak, ako\nto klasifikoval správny orgán v prvotnom rozhodnutí o priestupku zo dňa 11.09.2018.\n13. Záverom dodal, že aj v prípade spáchania priestupku z nedbanlivosti je orgán verejnej správy\npovinný preukázať zavinenie priestupku bez pochybností a pri svojom závere musí vychádzať zo\nskutočností a dôkazov, ktoré takéto tvrdenia preukazujú. Pokiaľ teda správne orgány ako poklad\npre svoje rozhodnutie využili čiernobielu fotografiu predloženú poškodeným ako aj Záznam o podaní\nvysvetlenia zo dňa 11.07.2018 a v konečnom dôsledku aj tri vyšetrovacie pokusy, výsledkom ktorých\nbolo Odborné vyjadrenie z 22.03.2019 a Znalecký posudok z 27.07.2019, ktoré však nedali jednoznačnú\nodpoveď na to, že žalobkyňa spáchala uvedený priestupok, nemohli orgány verejnej správy dostatočne\nzistiť skutkový stav, pretože z uvedených dôkazov vina žalobkyne nebola bez akýchkoľvek pochybností\npreukázaná.\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) navrhujúc napadnutý rozsudok\nzrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že by zistenie skutkového stavu veci bolo\nnedostatočné na meritórne rozhodnutie. Práve naopak, mal za to, že jednotlivo zabezpečené dôkazy\nspoľahlivo preukazujú porušenie pravidiel cestnej premávky žalobkyňou vyúsťujúcich do vzniku škody\nna majetku poškodeného, pričom následne si ako účastníčka dopravnej nehody nesplnila svoje zákonom\nvymedzené povinnosti a z miesta dopravnej nehody odišla.\n16. K okolnostiam týkajúcim sa spornej čiernobielej fotografie predloženej poškodeným sťažovateľ\nuviedol, že odôvodnenie krajského súdu evokuje dojem, že ak by na doloženej fotografii boli požadované\núdaje (o čase jej zhotovenia) potom by bolo preukázané, že k samotnému poškodeniu služobného\nvozidla došlo zo strany žalobkyne. Sťažovateľ dodal, že namietaná fotografia zachytáva dve vedľa\nseba stojace motorové vozidlá, pričom bola vyhotovená náhodne a zároveň z opatrnosti z dôvodu\npredchádzajúcich negatívnych skúseností s vozidlom žalobkyne.\n17. Namietal, že nikdy netvrdil, že by vo veci rozhodol iba na podklade predmetnej fotografie, práve\nnaopak, vo veci rozhodol na základe dôsledného posúdenia vyjadrení jednotlivých zainteresovaných\nosôb, posúdenia fotodokumentácie a v neposlednom rade aj záverov znaleckého skúmania. Sťažovateľ\nvyjadril presvedčenie, že ku rovnakému záveru by došiel aj za predpokladu, že by sporná fotografia\nvyhotovená nebola. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že sa krajský súd odchýlil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, keď za účelom preukázania zodpovednosti za zavinenie dopravnej\nnehody nedôvodne vyžaduje preukazovanie vzájomného postavenia vozidiel v čase, ktorý s dopravnou\nnehodou nijako nesúvisí (t. j. niekoľko hodín pred predpokladaným časom nehody). Ak má krajský súd\nza to, že vyhotovenie fotodokumentácie zachytávajúcej postavenie vozidiel pred dopravnou nehodou\nmá byť podmienkou potrebnou na preukazovanie zodpovednosti za zavinenie, ide o novú podmienku o\nktorej sťažovateľ doposiaľ nemá vedomosť z rozhodovacej praxe krajského súdu.\n\n18. K absentujúcim častiam administratívneho spisu uviedol, že okrem vlastného spisového materiálu\npredložil aj spisový materiál prvostupňového orgánu verejnej správy, z ktorého si vyhotovil fotokópiu.\nNa základe fotokópie spisu konštatoval, že dňa 11.08.2018 bola vyhotovená zápisnice z ústneho\npojednávania, ktorá okrem iného obsahuje poučenie žalobkyne, jej vyjadrenie k veci samej a následne\nvyhlásenie rozhodnutia o priestupku. Sťažovateľovi nie je zrejmé, aké pokračovanie má krajský súd na\nmysli, keď konštatoval, že v administratívnom spise chýba. Vo vzťahu k chovajúcemu rozhodnutiu dodal,\nže sa nevie s určitosťou vyjadriť nakoľko sa jedná o spisový materiál prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy, no jeho prípadná absencia nezaváži, nakoľko nie je predmetnom prieskumu tohto konania.\n19. Sťažovateľ sa nestotožnil s výčitkami krajského súdu, že odborné vyjadrenie B.. D. ako ani Znalecký\nposudok zo dňa 27.07.2019 nedávajú jasné odpovede na relevantné otázky a preto namietal, že zo\nzáveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že technickou analýzou nehodového deja, ako aj\nvykonaného vyšetrovacieho pokusu bola zistená nesprávna technika jazdy žalobkyne. Krajský súd\nnavyše úplne opomenul uviesť v čom vidí nedostatky odborného vyjadrenia a znaleckého posudku, či\nsa teda jedná o formálne nedostatky alebo odborné a akým spôsobom sa vymykajú skutkovým záverom\nzisteným v priebehu konania o priestupku.\n20. Sťažovateľ mal naopak za to, že úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky ako aj skutkovým\nzáverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy resp. zabezpečených v procese\nobjasňovania skutku, pričom nemal dôvod jeho odborné závery nijako spochybňovať. Ak chcela\nžalobkyňa spochybniť jeho závery, bolo jej povinnosťou predložiť k jej tvrdeniam také dôkazné\nprostriedky, ktoré by boli spôsobilé jeho závery spochybniť. Žalobkyňa tak však neučinila a obmedzila sa\niba na pasívne namietanie jeho záverov. V priebehu administratívneho konania a ani v nadväzujúcom\nkonaní o odvolaní, okrem namietania svojej viny, nepredložila jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval jej\nvinu za zavinenie dopravnej nehody.\n21. K výčitkám týkajúcim sa vyhodnotenia prvotnej výpovede žalobkyne zachytenej v Zázname zo dňa\n11.07.2018 ako smerodajnej sťažovateľ namietal, že žiadnemu dôkaznému prostriedku obsiahnutého v\nspisovom materiály nebola pričítaná väčšia ani menšia dôkazná sila. Vyjadrenie žalobkyne korešponduje\nso závermi znaleckého skúmania a preto ho sťažovateľ považuje za pravdivé. Žalobkyňa sa navyše\nvyjadrila spôsobom ktorým nie pripustila, ale potvrdila, že na jej vozidle je poškodenie, ktoré bolo\nspôsobené touto dopravnou nehodou. Odhliadnuc od farby vozidla, žalobkyňa uviedla, že na jej vozidle\nvznikla vzájomným kontaktom škoda. Týmto vedome vytvorila spojenie medzi poškodením jej vozidla a\nprejednávanou vecou, čím de facto sú potvrdené skutočnosti zistené znaleckým skúmaním.\n22. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom\nzrekapitulovala svoje námietky skôr uvedené v podanej žalobe pričom sa zároveň v celom rozsahu\nstotožnila so závermi krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré je potrebné pre\nriadne posúdenie veci.\n23. Nad rámec vyjadrenia súhlasu s odôvodneným záverom krajského súdu žalobkyňa dodala, že ku\nvierohodnosti čiernobielej fotografie predloženej poškodeným mal sťažovateľ ako orgán na to technicky\nako aj skúsenosťami dostatočne vybavený preveriť, či bola skutočne vyhotovená dňa 28.06.2018. Mal\nďalej požiadať poškodeného o predloženie technického zariadenia za účelom extrahovania fotografie\nako aj údajov o nej. Iba tak by bolo možné odstrániť pochybnosti o jej originalite. Vyjadrila aj pochybnosti\nv súvislosti s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy ktorému trvalo až 13 dní predvolať\nžalobkyňu za účelom vysvetlenia, čo teoreticky vytvorilo priestor na prípadnú manipuláciu s fotografiou.\n24. Nesúhlasila s tvrdením sťažovateľa, že aj v prípade neexistencie fotografie by dospel k rovnakému\nzáveru, keďže k jej vyšetrovaniu ako vinníčky došlo iba na základe tejto fotografie a udania poškodeného,\npričom bez nej by do dnešného dňa nedošlo k stotožneniu páchateľa priestupku, nakoľko iný dôkaz sa\nv administratívnom spise nenachádza.\n25. Záverom namietla, že nespochybňuje závery znalca, no poukazuje na to, že v prípade realizovaných\nvyšetrovacích pokusov namietala rozsah poškodenia motorových vozidiel, pričom ak by mal priebeh\nvyšetrovacích pokusov simulovať skutočný priebeh dopravnej nehody, poškodenie motorových vozidiel\nby bolo vo väčšom rozsahu, čo nepotvrdzuje posudzovanú škodu služobného vozidla poškodeného.\nMala za to, že ak mal predložený znalecký posudok preukazovať rozsah škody, mal simulovať moment,\nkedy došlo k reakcii šoféra motorového vozidla ktorý spôsobil škodu, ako a v ktorom moment mal\n\nreagovať v rámci priebehu škodovej udalosti vodič motorového vozidla a ako bola prípadná reakcia\nmožná v rámci miesta spáchania priestupku.\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP prv preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení\nostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nwww.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n27. V úvode kasačný súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok\njednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie\ntak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho vymedzení\nzo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o\npriestupkoch a v osobitných zákonoch.\n28. Pod materiálnym znakom priestupku rozumieme jeho spoločenskú nebezpečnosť, pričom vyššie\nuvedené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch ho vymedzuje citáciou „ohrozuje alebo porušuje\nzáujem spoločnosti“. Materiálna stránka priestupku je pritom rovnako dôležitá ako tá formálna, keďže pri\njej absencii, a to aj za súčasného naplnenia všetkých formálnych znakov, nemožno hovoriť o priestupku.\nTakýto záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý\nvyslovil právny názor, podľa ktorého Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za\npriestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie,\nktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním\nporušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna\n2013 sp.zn. 10Sžd/3/2013).\n29. Formálna stránka priestupku je zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom v\nprejednávanej veci je potrebné klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky\npriestupku zaraďujeme znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom,\nobjektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Formálne znaky priestupku sú popísané vo\nvšeobecnej a v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé\ndruhy priestupkov. Skutková podstata priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú, o\naký priestupok ide a jej vymedzenie vychádza z teórie trestného práva.\n30. Všeobecným objektom priestupku je právom chránený záujem, ktorý je spáchaním priestupku\nohrozený alebo porušený. Ide o vzťahy, záujmy a hodnoty chránené priestupkovým právom, ktorých\nporušovanie alebo ohrozenie postihuje štát uložením správnej (administratívnej) sankcie. V osobitnej\nčasti zákona o priestupkoch sú potom upravené skupiny príslušných chránených záujmov, ktoré patria\ndo tej ktorej oblasti a označujú sa ako druhový (skupinový) objekt priestupku (napr. s odkazom\nna prejednávanú vec § 22 zákona o priestupoch upravuje priestupky proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky). Okrem toho možno rozoznávať ešte individuálny objekt, ktorý je charakterizovaný\nako konkrétny spoločenský záujem, ktorý bol priestupkom ohrozený alebo porušený. Individuálny\nobjekt priestupku je obligatórnym (povinným) znakom každej skutkovej podstaty priestupku. Určenie\nindividuálneho objektu je potom nevyhnutnou podmienkou pre správnu kvalifikáciu priestupku.\n31. Objektívna stránka priestupku spočíva v konaní, následku a príčinnej súvislosti medzi nimi a\ncharakterizuje spôsob spáchania priestupku a jeho následok. Konaním sa rozumie prejav ľudskej vôle\nvo vonkajšom svete. V konaní sa spája vnútorná zložka vôle so zložkou vonkajšou (prejav vôle).\nKonanie môže spočívať v konaní aktívnom, alebo v opomenutí - nečinnosti. Pokiaľ fyzická osoba poruší\nalebo nesplní povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z noriem správneho práva, vzniká administratívnoprávna\nzodpovednosť, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď dôjde k narušeniu spoločenských vzťahov\nchránených správnym právom. Vznik zodpovednosti pritom predstavuje vznik povinnosti strpieť a\nniesť sankciu stanovenú normami správneho práva. Niektoré priestupky môžu byť spáchané konaním,\nniektoré opomenutím a niektoré tak konaním, ako aj opomenutím. Spôsob konania páchateľa má potom\nvplyv na rozhodnutie o druhu sankcie. Druhým obligatórnym znakom, ktorý charakterizuje objektívnu\n\nstránku skutkovej podstaty priestupku, je následok priestupku. K následku dochádza porušením alebo\nohrozením objektu priestupku (napr. vznikne škoda na majetku alebo ujma na zdraví). Nevyhnutnou\npodmienkou objektívnej stránky je príčinný vzťah medzi konaním a následkom - tzv. kauzálny nexus.\n32. Ďalšou podmienkou, ktorá vyplýva aj zo zákona o priestupkoch, je určitá forma zavinenia. Zavinenie\nje subjektívnou stránkou skutkovej podstaty priestupku, pričom páchateľ je administratívne zodpovedný\nza následok, ktorý spôsobil, len pokiaľ ho zavinil. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z\nnedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Treba poznamenať,\nže zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke a existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a\nnedbanlivostné. Rozdiel medzi nimi je v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti, pri vedomej nedbanlivosti,\npáchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti\nani nemusí vedieť. U páchateľa páchajúceho priestupok z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť\nzaložená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera\nopatrnosti.\n33. Posledným obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku je subjekt priestupku, ktorým je\npáchateľ. Páchateľom priestupku je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej\npodstaty priestupku.\n34. Na riadne objasnenie a sankcionovanie priestupku teda musia byť obligatórne a kumulatívne\nnaplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, keby čo i len jeden\nznak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej\npodstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa\nzásada in dubio pro reo.\n35. Z pohľadu kasačného súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať\nzávery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku a teda výrok o vine\nresp. zodpovednosť žalobkyne za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy\nvykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány\nverejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce\npriamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej\nje možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi\npriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom\na skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu\nadministratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a\nmôže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou\nbol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý\nnepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o\nsvojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov,\njeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Kasačný súd zdôrazňuje, že na\npreukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom pristúpili\naj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou a to\nkonkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné. V\nopačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri\npáchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O\nto obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po\nsprávnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému\nvzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné, aby išlo o súbor nepriamych\ndôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto\nnespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia\nv spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi\nsebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní.\n36. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami\núčastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného\nrozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude\nvykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu\njudikatúru, v zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom\n\nprisudzovaná určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri\ntejto činnosti určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže\noprieť svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny\norgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie\nvo veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný\nopak.\n37. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich\nlogických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma\na iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo\nvšak neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu\njednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky\núkony, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch (pozri napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 29.04.2009, sp.zn. 8Sžo/87/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp.zn. 2 Sžo-KS 126/2006).\n38. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán\nhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nuvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania.\nPri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá\nje bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa\nprejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ\nsú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo\n(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007).\n39. Ako už kasačný súd uviedol, ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci je prístup k nepriamym\ndôkazom, pokiaľ je od týchto odvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z\npredchádzajúcej judikatúry možno vyvodiť všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť\npriestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že\ntieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov\n(nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo\nsvojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom\nvzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť\nmožnosť akéhokoľvek iného záveru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp.zn.\n2 To 67/2006). Kasačný súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu\nviny zo spáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd\nČeskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 03.05.2007, sp.zn. 8 As\n10/2006, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 04.02.2009, sp.zn. 1 As 90/2008, rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu ČR z 14.05.2015, sp.zn. 6 As 262/2014). Ako už kasačný súd vyššie\nuviedol, vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu, ktorý má povinnosť presne a úplne zistiť\nskutočný stav veci a na tento účel zadovážiť podklady pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené\nsa jasne odzrkadľuje aj v prejednávanej veci, kedy prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojich\nrozhodnutiach náležite popísali priebeh vykonaného dokazovania, jednotlivé dôkazy, ktoré v rámci tohto\npostupu vyhodnocovali, ako aj skutkové zistenia, ktoré im z vykonaného dokazovania vyplynuli.\n40. S odkazom na vyššie uvedené musí kasačný súd prisvedčiť záverom krajského súdu o\nnedostatočnom zistení skutkového stavu pre vyslovenie meritórneho rozhodnutia. Dôkazy nachádzajúce\nsa v administratívnom spise ktoré zhromaždil žalovaný síce utvárajú relatívne jednotný celok a vnútorne\nnie sú rozporné, avšak na to, aby bolo možné konštatovať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty\ndaného priestupku to nepostačuje. Kasačný súd je toho názoru, že bolo potrebné zadovážiť a vykonať\nďalšie dôkazy zamerané predovšetkým na preukázanie naplnenia objektívnej stránky priestupku a teda\naj jeho subjektu a od neho odvíjajúcej sa subjektívnej stránky priestupku. V opačnom prípade, teda v\nprípade založenia viny žalobkyne iba na základe prezentovaných dôkazov, by došlo k porušeniu zásady\nin dubio pro reo. Napriek skutočnosti, že krajský súd dospel k správnemu záveru o nedostatočnosti\nzistenia skutkového stavu, kasačný súd má za potrebné do určitej miery korigovať jeho závery týkajúce\nsa jednotlivých dôkazov.\n\n41. V prvom rade vyčítal krajský súd žalovanému nedostatočne vedený administratívny spis, keď v\nňom absentovali dôležité listiny, o ktoré sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opiera.\nTu kasačný súd čiastočne súhlasí so závermi krajského súdu, že administratívny spis žalovaného,\nktorého súčasťou je aj administratívny spis prvostupňového orgánu verejnej správy vedený pod č.\nORPZ-SL-ODI2-101/2081-P je neprehľadný, pretože nie je vedený chronologicky, čo značne sťažuje\norientáciu v spise a teda aj ustálenie relevantného skutkového stavu. Na druhej strane sa musí\nčiastočne prikloniť aj reakcii sťažovateľa, keďže ani jemu nie je zrejmé, aké pokračovanie Zápisnice\nz ústneho pojednávania zo dňa 11.09.2018 má v administratívnom spise absentovať. Kasačný súd\ntotiž v administratívnom spise dohľadal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.09.2018, ktorá\nje pokračovaním zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 06.09.2018 a je označená číslom listu\nadministratívneho spisu 184-188. Zápisnica bola ukončená dňa 11.09.2018 o 14.05 hod a na jej konci sa\nnachádzajú podpisy osôb prítomných na ústnom pojednávaní. Z takto vyhotovenej zápisnice nevyplýva,\nže by mala mať pokračovanie, ako mylne konštatuje krajský súd. Mylné sú potom aj jeho závery, že už\nlen v dôsledku uvedeného nemohol žalovaný zistiť skutkový stav veci, keď sa v spise nenachádzajú\npodklady preukazujúce dôležité skutočnosti, na ktoré orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach\nodkazovali. Ku chýbajúcemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.05.2019 kasačný súd konštatuje, že\njeho absencia v administratívnom spise nemá dôsledky na posúdenie skutkového stavu veci, keďže sa\njedná o vlastné rozhodnutie orgánu verejnej správy.\n42. Najväčšie rozpory však vyvoláva čiernobiela fotografia predložená poškodeným zachytávajúca\npostavenie jeho motorového vozidla vedľa motorového vozidla žalobkyne, vyhotovená dňa 28.06.2018\no 20.06 hod.. Kasačnému súdu nie je v prvom rade zrejmé, čo vyvolalo pochybnosti krajského súdu o\nnedôveryhodnosti tejto fotografie a na základe čoho nadobudol pochybnosti o dátume jej skutočného\nvyhotovenia, keďže žiadne takéto okolnosti z administratívneho spisu nevyplývajú. Strohé tvrdenie\nžalobkyne o možnosti dodatočne upravovať fotografiu ako aj dátum a čas jej vyhotovenia (bez ďalšieho),\nešte vecne nezakladá domnienku, že k tomu skutočne došlo.\n43. Zo záverov prezentovaných krajským súdom totiž vyplýva, že ak si poškodený z opatrnosti zadovážil\nfotodokumentáciu podporujúcu niektoré jeho tvrdenia, už len ich predložením by sa automaticky dostal\ndo stavu dôkaznej núdze z dôvodu prezumovania ich nedôveryhodnosti.\n44. Čo sa týka výpovednej hodnoty predloženej fotografie, tak sťažovateľ ako aj krajský súd sa v\nzásade zhodli na závere, že táto zachytáva dve motorové vozidlá parkujúce vedľa seba. Pre posúdenie\nnehodového deja však sama o sebe nemá žiadnu relevanciu. Krajský súd zhodnotil jej dôležitosť vo\nvzťahu k preukázaniu, či škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla pričinením žalobkyne, resp.\nže v čase vyhotovenia fotografie sa na jeho aute oter modrej farby pochádzajúci z motorového vozidla\nžalobkyne ešte nenachádzal. V tejto súvislosti sa kasačný súd prikláňa k argumentom sťažovateľa,\nže závery krajského súdu sú príliš prísne, keď požaduje od poškodeného subjektu predloženie\nfotografie predchádzajúcej vzniku dopravnej nehody. Za správne považuje aj tvrdenia sťažovateľa,\nže ten by aj bez jej predloženia dospel k rovnakým záverom. Rovnakú relevanciu by totiž malo aj\nsamotné ohlásenie dopravnej nehody poškodeným, označenie možného páchateľa poškodeným a\nvypátranie jeho motorového vozidla. Ku uvedeným prvotným zisteniam totiž spravidla musí pristúpiť\nďalšie vyšetrovanie na objasnenie priestupku, ktoré spravidla preukáže práve okolnosti vzniku škody,\nzodpovedného subjektu a príčinnej súvislosti. Zodpovedanie otázok vzniku škody má byť otázkou\nďalšieho objasňovania vykonaného príslušným správnym orgánom a nie otázkou aktivity poškodenej\nosoby. Požiadavka smerujúca na poškodeného, aby preukázal, že v čase vyhotovenia fotografie jeho\nmotorové vozidlo nebolo poškodené, teda nebola náležitá.\n45. Kasačný súd nerozumie ani výčitke krajského súdu uvedenej v závere bodu 44 napadnutého\nrozsudku, keď usúdil, že poškodený mal doložiť fotografiu alebo iný dôkaz ktorý by bol podkladom jeho\ntvrdenia, že na jeho motorovom vozidle, konkrétne na pravých predných a zadných dverách zostal oter\nmodrej farby ktorý spôsobila žalobkyňa svojim motorovým vozidlom. Poškodenie motorového vozidla\nbolo pritom zaznamenané vo fotodokumentácii bezprostredne vyhotovenej dňa 29.06.2018 v čase\nod 9.30 do 9:31 hod. povereným príslušníkom Policajného zboru. Vyhotovenie fotodokumentácie aj\npoškodeným hodnotí v prejednávanej veci kasačný súd ako nezvyčajné a nadbytočné, keďže tieto úkony\nprislúchajú orgánu objasňujúcemu priestupok.\n\n46. V súvislosti s namietanou prvotnou výpoveďou žalobkyne kasačný súd súhlasí so záverom krajského\nsúdu, že zo spôsobu akým je naformulovaná nemožno jednoznačne vyvodiť vedomosť žalobkyne o\nspáchaní priestupku, ktorý sa jej kladie za vinu a rovnako tak nemožno toto vyjadrenie považovať za\npriznanie sa ku skutku. Na druhej strane, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa § 22 sú koncipované ako nedbanlivostné priestupky, o ktorých vedomosť páchateľ častokrát ani\nnemusí mať. Prvotným vyjadrením však žalobkyňa len pripustila možnosť, že ku skutku ktorý sa jej kladie\nza vinu mohlo dôjsť jej pričinením. Správny orgán nemohol podané vysvetlenie úplne opomenúť a to aj\nz dôvodu, že sa náležite vysporiadal s následnou zmenou vo výpovedi žalobkyne tvrdiac, že na ňu bol\nvyvíjaný nátlak, čo sa jej v priebehu konania však nepodarilo preukázať.\n47. Tu sa však kasačnému súdu natíska iná otázka a to odkiaľ krajský súd zistil, že by bola pri prvotnom\nvýsluchu predložená žalobkyni čiernobiela fotografia motorového vozidla poškodeného, na základe\nktorej podľa jeho konštatovaní potom nemohla rozoznať modrú farbu oteru a tým pádom ani nemohla\nsama dospieť k záveru, že poškodenie mohlo vzniknúť jej pričinením. Z obsahu administratívneho\nspisu pritom vyplýva, že niektoré fotografie vyhotovené dňa 29.06.2018 po ohlásení dopravnej nehody\npoškodeným (v tento deň boli vyhotovované tak fotografie motorového vozidla poškodeného ako aj\nmotorového vozidla žalobkyne) sú v administratívnom spise založené tak v ich čiernobielej verzii ako\naj vo farebnej verzii. Rovnako tak niektoré fotografie motorového vozidla žalobkyne zo dňa 27.07.2018\nsú v spise založené tak v čiernobielej ako aj farebnej verzii. Kasačný súd dodáva, že námietku, že by\nbola žalobkyni predložená iba čiernobiela fotografia vozidla poškodeného, v podanej žalobe nenašiel.\nJediná námietka týkajúca sa predloženia čiernobielej fotografie smerovala iba voči fotografii predloženej\npoškodeným no uvedená fotografia nemá žiaden vzťah k nehodovému deju alebo samotnému vzniku\npoškodenia ako bolo konštatované vyššie. Z podaného vyjadrenia, kde uviedla, že na poškodenom\nvozidle sa nachádza farba jej vozidla a na jej vozidle je poškodenie možno dôvodne predpokladať, že\nprvostupňový orgán disponoval farebnými fotografiami ktoré jej boli predložené s tým, že v spise boli\nnásledne pre evidenčný účel založené fotografie čiernobiele. Z uvedeného dôvodu nie je náležité vyčítať\nžalovanému takéto pochybenie. Rovnako tak nie je dôvod vyhodnotiť vo svetle týchto skutočností jej\nprvotné vysvetlenie ako irelevantné, práve naopak.\n48. Bez ohľadu na výčitky voči odôvodneniu krajského súdu kasačný súd konštatuje, že z\nadministratívneho spisu nevyplývajú dostatočné dôkazy, ktoré by osvedčili vinu žalobkyne, keďže\ntieto síce v súhrne naznačujú dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku žalobkyňou, no to nie je\ndostačujúce.\n49. Podľa názoru kasačného súdu bolo v tejto súvislosti potrebné bezprostredne po nahlásení dopravnej\nnehody dopátrať motorové vozidlo žalobkyne ako aj jej osobu a vykonať ohliadku jej vozidla spolu so\nzadokumentovaním poškodenia na jej motorovom vozidle. Riadna obhliadka jej motorového vozidla\nvšak bola vykonaná s odstupom času takmer jedného mesiaca po dopravnej nehode, v dôsledku\nčoho sa stala pre potreby objasnenia priestupku takmer neupotrebiteľnou. Z uvedeného dôvodu preto\nnebolo možné ani následne vykonať znalecký posudok so zameraním sa na stotožnenie oteru lakov\nna oboch motorových vozidlách, pričom práve takýto dôkaz by bol tým posledným článkom celej\nskladačky preukazujúcej prípadnú vinu žalobkyne zo spáchania priestupku. Tento nedostatok potom\nnemohli zaceliť ani vykonané vyšetrovacie pokusy, ktorých výsledky sa bez pristúpenia nadväzujúcich\nnepriamych dôkazov javia iba ako náhodné.\n50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že napriek korekcii niektorých\nzáverov krajského súdu ten v merite veci rozhodol správne, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil, a preto je potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175\nods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/4/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "fe149a4c-fd94-46c2-8d97-a7fd9047d5d4:b44a0e0a-5316-48bf-b02d-6861ef435ac3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200436.1", "spisova_znacka": "2Sa/4/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/4/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200436.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c907fe69-34a3-4f8f-a8f3-27e4470bba87:aec234a8-7590-4430-b098-0b42946be424", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200648.1", "spisova_znacka": "5Stk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/6/2024 z 29. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200648.1"}, {"guid": "9f32c0cb-3158-4b0f-b8b2-de26354b0193:f35ec532-9227-4fe7-bfc3-1099ec49a8a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200034.1", "spisova_znacka": "7Ssk/175/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/175/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200034.1"}, {"guid": "086005aa-2655-430f-8d4a-a42bc5c38910:ea401839-a63d-489c-9e42-18fcc2146b78", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1", "spisova_znacka": "5Sa/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/2/2023 z 28. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1"}]}