{"guid": "3f87c4ad-daba-43d1-8174-65a19aaa3aac:2230758f-1b08-4e20-b138-3fe725190153", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "spisova_znacka": "2Sfk/30/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/30/2021 z 24. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 2Sfk/30/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "identifikacne_cislo": "7018201053", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-65", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2230758f-1b08-4e20-b138-3fe725190153", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/30/2021\n7018201053\n24. 08. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľa: Nettix, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 851 701, právne\nzastúpený: JUDr. Ivo Babjak, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej\nsťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/165/2018-70 zo dňa 24. júna 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č.: 100882698/2018 zo dňa 23.04.2018\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel v sume 24.668,46 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 101744821/2018 zo dňa 06.09.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane\nvykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2012, marec 2012 a júl až\ndecember 2012, ktorá bola začatá dňa 18.11.2014 (Oznámenie č. 9801402/5/4703750/2014/JacL zo\ndňa 20.10.2014) a ukončená dňa 22.02.2017 doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 157302/2017\nzo dňa 13.02.2017 spolu s výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017.\n3. Ďalej žalovaný uviedol, že sťažovateľ v zdaňovacom období november 2012 uplatnil odpočítanie dane\nz faktúr za nákup kryštálového cukru od dvoch spoločností, spomedzi nich od spoločnosti VEKOMIN\ns.r.o., Priemyselná 4, Košice, IČO 36741761 (ďalej len „dodávateľ“) - sedem faktúr. Správca dane\nneuznal odpočítanie dane z faktúr od vyššie uvedeného dodávateľa, ktorý sa od 25.10.2014 zlúčil so\nspoločnosťou Materáčik s.r.o., ktorá sa dňa 16.12.2014 zlúčila so spoločnosťou JUPAS s.r.o. a tá sa dňa\n16.01.2015 zlúčila so spoločnosťou Ferrara s.r.o., ktorá je v konkurze.\n4. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane z Protokolu z daňovej kontroly č. 9801404/5/5230936/2013\nzo dňa 22.11.2013 vykonanej u dodávateľa za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2012 (úradný záznam\nč. 100285280/2017 zo dňa 14.02.2017) zistil, že daňovou kontrolou nebolo potvrdené, že dodávateľ\nreálne dodal cukor, ako to deklaroval vystavenými faktúrami, jeho obchodná činnosť nebola reálnou\n\nekonomickou činnosťou, ale bola prispôsobená na splnenie účelu konania, a to v karuselovom podvode,\npri ktorom sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie dane so súčasným\noslobodením od dane. Zo záverov uvedenej kontroly vyplynulo, že k reálnemu dodaniu kryštálového\ncukru nedošlo tak, ako to bolo faktúrami deklarované.\n5. Žalovaný vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly uviedol, že správca dane postupoval v súlade s\nustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku a formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej\nlen „MVI\") preveroval skutočnosti týkajúce sa spoločností GIANT INVEST Kft., KT TRADE Hungary Kft.\na HABOS RETRO MIX Kft., pričom z dôvodov ich nekontaktnosti nebolo možné v priebehu 3 mesiacov\npreveriť požadované skutočnosti. Správca dane využil inštitút urgencie a pravidelne po troch mesiacoch\nurgoval maďarskú daňovú správu k poskytnutiu predmetných informácií. Následne boli maďarskou\ndaňovou správou posielané odpovede najprv v čiastočnom vyjadrení, z ktorých sa nedali správne\nposúdiť skutočnosti, ktoré boli predmetom daňovej kontroly.\n6. Žalovaný konštatoval, že bez poznatkov z MVI nebolo možné dostatočne zistiť podmienky kontroly\nsprávnosti odpočtu DPH, pričom konečnú odpoveď dostal správca dane 22.8.2016 a Oznámením č.\n103838548/2016 zo dňa 06.09.2016 oznámil sťažovateľovi, že dňa 23.08.2016 pominuli dôvody, pre\nktoré bola daňová kontrola prerušená.\n7. Namietané porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyhodnotil ako neopodstatnené so záverom, že\nsprávca dane pred ukončením daňovej kontroly oboznámil sťažovateľa s priebehom daňovej kontroly a\nvyzval ho aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Zároveň ho oboznámil s pochybnosťami týkajúcimi\nsa deklarovaných zdaniteľných obchodov a so svojimi zisteniami.\n8. Vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania uviedol, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku v\nznení účinnom do 31.12.2017 nebolo určené žiadne časové obmedzenie vyrubovacieho konania,\npočas ktorého správca dane na základe žiadosti sťažovateľa dopĺňal dokazovanie. Zároveň žalovaný\nvyhodnotil ako neopodstatnené aj ostatné námietky.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n9. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny\nsúd“) správnu žalobu, ktorú správny súd zamietol. V odôvodnení najmä uviedol, že\n- Daňový poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie prerušenia daňovej\nkontroly;\n- prerušenie daňovej kontroly od 28.04.2015 do 23.08.2016 nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie\nzískané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností,\nza ktorých mali byť sťažovateľom realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti;\n- nedošlo k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala\nnecelých 12 mesiacov (344 dní);\n- vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po\noboznámení sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa 13.02.2017, a s tým súvisiacim\ndokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly,\nna ktoré bol sťažovateľ riadne vyzvaný postupujúc v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, správca\ndane poskytol sťažovateľovi dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou\nči spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom\npriznaní;\n- rozsah zásahu do práv sťažovateľa takýmto postupom (zrejme absenciou výzvy podľa § 46 ods.\n5 Daňového poriadku - pozn. kasačného súdu) závisí aj od odpovede na otázku akým spôsobom\nsťažovateľ chcel reagovať na pochybnosti správcu dane k uplatnenému nároku na odpočet DPH, pričom\nz obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly nenavrhol\nžiadne také dokazovanie, ktoré by zásadným spôsobom bolo schopné zmeniť závery správcu dane o\nnedôvodnosti nároku sťažovateľa;\n- predmetné pochybenie správcu dane bolo kvalifikovaným a dostatočným spôsobom odstránené\ndokazovaním správcu dane vykonanom vo vyrubovacom konaní, odôvodneným reakciou sťažovateľa\nna výzvu správcu dane o zaujatie stanoviska k nezrovnalostiam konštatovaným v protokole o výsledku\ndaňovej kontroly, vydanú podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku;\n- žalovaný sa s námietkou porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku riadne vysporiadal;\n- vyrubovacie konanie začalo a vykonalo sa podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2017, ktorá (§\n68 ods. 3 Daňového poriadku) nevyžadovala vykonanie vyrubovacieho konania v pevne stanovenej\n\nalebo vymedzenej lehote, pričom lehoty na rozhodnutie podľa § 65 Daňového poriadku sú procesnými\nlehotami, ktorých prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí.\n\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\nA)\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a navrhol rozsudok zmeniť\ntak, že súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n11. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:\n- správny súd pri svojej argumentácii poukazuje na v čase prerušenia daňovej kontroly neúčinný zákon\nč. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ktorý medzinárodnú výmenu informácií v oblasti dane z pridanej hodnoty neupravoval;\n- správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktorého zákonnosť žiadal sťažovateľ preskúmať spolu\ns preskúmavaným rozhodnutím, skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu podania\nžiadostí o MVI, nespomenul ani neobsahuje odpovede z MVI, pričom v bode 61 na strane 19\nnapadnutého rozsudku citované tvrdenie správneho súdu nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia a teda správny súd sa nedostatočne oboznámil s prvostupňovým rozhodnutím tam uvedené\ntvrdenie si vymyslel;\n- na predmetný prípad je potrebné aplikovať závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch\npod sp. zn. 8Sžfk/47/2020 zo dňa 08.12.2020 a sp. zn. 4Sžfk/62/2018, keď správca dane prerušil\ndaňovú kontrolu z dôvodu podania žiadostí o MVI na dobu takmer 16 mesiacov, pričom v prvostupňovom\nrozhodnutí nie je ani zmienka o tejto skutočnosti a správca dane žiadnym spôsobom neuviedol, aký\nvýznam malo toto prerušenie daňovej kontroly;\n- žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí iba obmedzil na konštatovanie, „že bez informácií získaných\nz odpovedí na MVI, by neboli skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov zistené dostatočne a správca\ndane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia.“, pričom konkrétne podklady\na informácie neuvádza;\n- porušenie povinnosti správcu dane uvedenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku spôsobuje\nvadu zákonnosti daňovej kontroly, ktorá tak nemá za následok zákonné vyrubovacie konanie a\nza zákonné sa nemôže považovať ani rozhodnutie správcu dane vydané v tomto vyrubovacom\nkonaní („Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia“ - rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016, 3Sžfk/64/2017);\n- zároveň v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 daňová kontrola\npredstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo\nstrany orgánu daňovej správy, pričom pre zákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane, či určení jej rozdielu,\nje akékoľvek procesné pochybenie správcu dane v priebehu daňovej kontroly (t. j. nedodržanie právnych\npredpisov upravujúcich daňovú kontrolu) vylúčené;\n- rozlíšenie menšej či väčšej závažnosti procesného pochybenia správcu dane nie je v žiadnom\nvšeobecne záväznom právnom predpise publikovanom v Zbierke zákonov (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. M-Sž doV 1/00) uvedené a menšiu či väčšiu nezákonnosť nie je oprávnený\nv oblasti vyrubenia dane vzhľadom na článok 59 ods. 2 Ústavy SR posudzovať ani súd;\n- aj napriek tomu, že sťažovateľ námietku o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku a o dĺžke\nvyrubovacieho konania uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100783178/2018 zo dňa\n20.04.2018, správca dane sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal,\nčím z jeho strany došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom poukaz správneho súdu v\nbode 70 napadnutého rozsudku na preskúmavané rozhodnutie žalovaného potvrdzuje, že správny súd\nsa nedostatočným spôsobom oboznámil s rozhodnutím správcu dane a jeho zákonnosť nepreskúmal;\n- vzhľadom na to, že námietku o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku a o neprimeranej dĺžke\nvyrubovacieho konania uviedol v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100783178/2018 zo dňa 20.04.2018,\nbolo povinnosťou správcu dane v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku sa s touto námietkou vo svojom\nrozhodnutí vysporiadať, k čomu nedošlo;\n- správny súd k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku nezaujal žiadne stanovisko;\n\n- s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 14/01, mal správca dane\npodľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť vydať rozhodnutie najneskoršie v lehote 60 dní od\nzačatia konania, alebo podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku požiadať nadriadený orgán o predĺženie\nlehoty na vydanie rozhodnutia;\n- správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal a ani nepožiadal nadriadený orgán\no predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, čo predstavuje o zrejmú nezákonnosť v postupe správcu\ndane, ktorá nie je odstrániteľná v ďalšom konaní.\nB)\n12. Žalovaný v replike na kasačnú sťažnosť najmä uviedol, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané\nv súlade so zákonom, nebolo svojvoľné, bolo účelné, podmienky pre prerušenie daňovej kontroly boli\nsplnené, lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a práva sťažovateľa neboli porušené.\nZaslanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií správca dane preveroval podmienky a\nokolnosti obchodovania s kryštálovým cukrom, do ktorého bol sťažovateľ zapojený v preverovaných\nzdaňovacích obdobiach (január, marec, júl, august, október, november a december 2012) a aj na\nzáklade získaných odpovedí, keď správca dane prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo\na po vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov, vyvodil závery vo veci nepriznaného práva na\nodpočítanie dane z faktúr za dodávky kryštálového cukru od spoločnosti VEKOMIN s.r.o. v zdaňovacom\nobdobí november 2012.\n13. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.09.2021 vo veci C-186/20 HYDINA SK\ns.r.o., podľa ktorého sa článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 má\nvykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného\ntýmto nariadením.\n14. Záverom uviedol, že sťažovateľ nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov\ndošlo tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali\ntakú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o splnení podmienok na\nuplatnenie práva na odpočítanie dane.\nNavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal\nrozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, §\n453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote\n(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n16. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. augusta 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods.\n1 S.s.p.).\nPodľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nPodľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo\ndňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.\n\nPodľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo\nkonanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie\nspôsobom podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s\nnávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie rady“), žiadaný orgán poskytuje\ninformácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však\ndožiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje na jeden mesiac.\n17. Kasačnému súdu pripadlo rozhodnúť o kasačnej sťažnosti, založenej na dôvode podľa § 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p., t. j. že správny súd vec nesprávne právne posúdil.\n18. Sťažovateľ v prvom rade vytýkal správcovi dane absenciu akejkoľvek zmienky o prerušení daňovej\nkontroly a o jeho význame. V tejto súvislosti tiež namietal poukaz správneho súdu na zákon č. 76/2007\nZ. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nako aj pochybenie, ktorého sa dopustil v bode 61 na strane 19 napadnutého rozsudku, keď tam uvedené\ntvrdenie správneho súdu nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti\nmožno uznať dôvodnosť tejto výčitky, pričom však strohá poznámka o tom, že „Jednou z fakultatívnych\nmožností prerušenia konania podľa Daňového poriadku je potreba získania informácie prostredníctvom\npríslušného orgánu v zahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri\nspráve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku, pričom z jeho obsahu nesporne vyplýva, že vyššie uvedený právny predpis správny súd na\nprejednávanú právnu vec ani neaplikoval a nedopustil sa tak vady podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.\n19. Pokiaľ ide o vyhodnotenie prerušenia daňovej kontroly, z obsahu rozhodnutí daňových orgánov\nvyplynulo, že žalovaný v tomto smere odstraňoval pochybenie správcu dane (spočívajúce v absencii\njeho argumentácie v tomto smere) keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola\nprerušená za účelom žiadostí MVI vo vzťahu maďarským spoločnostiam GIANT INVEST Kft., KT TRADE\nHungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft., pričom požadované informácie nebolo možné zistiť v lehote 3\nmesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, z ktorého dôvodu správca dane opakovane\nurgoval maďarskú daňovú správu, na čo sa mu podarilo získať informácie, významné pre vyvodenie\nzáverov pre správcu dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, preto pokiaľ žalovaný, reagujúc\nna odvolacie námietky, odstraňoval nedostatky prvostupňového rozhodnutia, tomuto postupu niet čo\nvytknúť.\n20. Správnemu súdu možno vytknúť, že v napadnutom rozsudku v podstate uviedol, že správca\ndane odôvodnil prerušenie daňovej kontroly, keď tento nedostatok odstraňoval až žalovaný v\npreskúmavanom rozhodnutí (a teda zodpovedajúce odôvodnenie je obsahom až preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného). Rovnako pochybil, keď zhodnotil, že „tieto informácie boli podkladom pre jeho\nrozhodnutie a výsledky medzinárodnej výmeny informácií sú premietnuté do záverov správnej úvahy\nsprávcu dane.“ Z obsahu administratívneho spisu (protokol č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017) skutočne\nvyplynulo, že výsledky MVI mali dosah na určenie dane, nie však za zdaňovacie obdobie november 2012\n(správca dane pre toto zdaňovacie obdobie preveroval dodanie tovaru od dodávateľov VEKOMIN s.r.o.\na Auto Venator s.r.o.), ktoré bolo predmetom prvostupňového rozhodnutia. Preto je na mieste otázka,\nakým spôsobom mal správca dane zdôvodniť aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto\nzistenia na konečné posúdenie veci. Za daných okolností preto kasačný súd hodnotil ako dostatočné\nv preskúmavanom rozhodnutí obsiahnuté objasnenie dôvodov vedúcich k prerušeniu daňovej kontroly,\ntrvania tohto prerušenia a argumentáciu, z ktorej vyplynulo, že zahraničnému správcovi dane boli\nopakovane zasielané urgencie, ako aj následne vyhodnotenie získaných informácií ako nevyhnutných\na rozhodujúcich pre správne určenie dane.\n21. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalobcu nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v\ndôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií ani účelnosť jednotlivých úkonov\nsprávcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly a potrebnosti žiadostí o MVI,\nhoci vyplývajú z administratívneho spisu.\n22. Sťažovateľ vo svojich podaniach argumentuje v tom smere, že ním tvrdené nedodržanie lehoty samo\nosebe spôsobuje nutnosť zastavenia vyrubovacieho konania, pretože inak by už akékoľvek vydané\nrozhodnutie bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti (s poukazom na princíp legality). S\n\ntouto argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje. Pritom lehoty, na ktoré sťažovateľ poukazuje (§ 65\nods. 1 a 2 Daňového poriadku), sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné\nvyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako uvádza\ndaňový subjekt (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/7/2015 zo dňa 04.11.2015).\n23. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom\nstanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka.\nNedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v\nkonaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov\nnezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).\n24. Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo\núčastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho\norgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie daňového\norgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, pretože tento nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy\ndaní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.\n25. Následne sa kasačný súd zaoberal sťažnostným bodom, v ktorom sťažovateľ vytýkal správcovi dane\nporušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku (a v tejto súvislosti aj správnemu súdu nesprávne právne\nposúdenie identického žalobného bodu), keď tento sťažovateľovi neoznámil pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ho, aby sa\nk nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal. V tejto súvislosti sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že pri ukladaní daní nie je\nmožné rozlišovať mieru závažnosti procesného pochybenia správcu dane.\n26. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého je základnou zásadou daňového\nkonania zásada zákonnosti. Sťažovateľ však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver, že každé\nprocesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj protiústavnosť\ncelého rozhodnutia. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné\nprocesné pochybenia... ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv“ (nález\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015).\n27. Vyššie uvedené potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS\n215/2021-13 zo dňa 09.03.2021, v ktorom práve vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5\nDaňového poriadku uviedol, že „zásadu zákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona\npri rozhodovaní o výške daňovej povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie\nvydaného rozhodnutia. Aj prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že\nk zrušeniu rozhodnutia môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191\nods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza ..., podľa ktorej\nkaždé porušenie ustanovení daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak,\nto, či tá-ktorá vada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a\nlen v prípade, že je tento vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia.“ (k tomu\nviď bližšie body 8 až 12 vyššie citovaného uznesenia).\n28. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal dňa 13.02.2017 protokol č.\n157302/2017 z daňovej kontroly. Následne správca dane uskutočnil dňa 16.02.2017 za prítomnosti\nsťažovateľa ústne pojednávanie, na ktorom boli zo strany správcu dane uvedené preukázané kontrolné\nzistenia a vyhodnotenie dôkazov s celkovým zhrnutím výsledku kontroly spolu so stanoviskom\nsťažovateľa k uvedeným zisteniam. Protokol z daňovej kontroly bol sťažovateľovi doručený dňa\n22.02.2017 spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Následne sťažovateľ zaujal stanovisko\nk doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj porušenie ust. §\n46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 28.03.2017 podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku\nsprávca dane vyzval sťažovateľa na predloženie evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené s uvedeným presných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať ako svedkov.\n29. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 správca dane predvolal v priebehu\nvyrubovacieho konania z dôvodu vypočutia navrhnutých svedkov, a to\n- F. U. - skladníčku, nezúčastnila sa;\n- F. H. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017;\n- F. A. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16.06.2017.\n30. Správca dane, za účelom výsluchu P. V., požiadal o jeho predvedenie v termíne 07.08.2017 a\n19.09.2017, avšak bezúspešne. Správca dane tiež zabezpečil prostredníctvom dožiadania Daňového\núradu Bratislava vypočutie Q. V. (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017). Následne\n\nsprávca dane uskutočnil dňa 20.04.2018 ústne pojednávanie so sťažovateľom za účelom prerokovania\npripomienok k protokolu z daňovej kontroly, na ktorom zrekapituloval jednotlivé úkony, ktoré boli\nvykonané vo vyrubovacom konaní.\n31. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Navyše kasačný\nsúd zdôrazňuje, že správca dane dňa 16.02.2017 na ústnom pojednávaní zhrnul kontrolné zistenia\na vyhodnotenie dôkazov, k čomu sťažovateľ v zmysle zápisnice zaujal stanovisko. Sťažovateľ mohol\nv priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak aj učinil,\nna čo správca dane reagoval výsluchom svedkov (resp. ich predvolaním/opakovanou žiadosťou o\npredvedenie). Sťažovateľ okrem namietania procesných pochybení v kasačnom konaní neuviedol\nžiadne ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť predmetom dokazovania.\n32. Kasačný súd vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred\nsprávcom dane, nasledujúcim po oboznámení sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa\n13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vystala v súvislosti s obsahom vyjadrenia\nk protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol sťažovateľ riadne vyzvaný, dospel k záveru, že správca\ndane sťažovateľovi poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou\nči spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom\npriznaní. Mal tak dostatok priestoru na to, aby ovplyvnil rozhodnutie správcu dane a bolo tak zachované\njeho právo na objektívne vykonané dokazovanie vedúce k riadnemu zisteniu skutkovému stavu.\n33. Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kasačný súd\npovažoval za neopodstatnený s poukazom na už v bode 19 citované závery („prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok“) a skutočnosť, že žalovaný sa s\nvyššie uvedenou výčitkou sťažovateľa vysporiadal v dostatočnom rozsahu a so záverom, s ktorým sa\nstotožnil aj kasačný súd.\nV.\n34. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že správny súd neporušil zákon v zmysle\nustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto kasačný súd\nkasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v súlade s ust. § 461 S.s.p.\n35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods.\n1 S.s.p. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania\nprislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených\npodmienok len výnimočne (§ 168 S.s.p.), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd\núčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s ustanovením § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/165/2018", "guid": "67c5471a-4cb7-4d87-9730-f29920ce29d2:ff9d0e06-a39b-41f8-a8d4-458570fd54f9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3173495a-bd93-42b6-9862-42c6b3d18556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1"}, {"guid": "ussr:08e96db7-4439-4274-b4e9-cab64ccf9e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "85d89847-7896-422d-9658-82cfc98ca8a4:34475cf3-99a1-4217-a47d-82f09cadbe6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200333.1", "spisova_znacka": "5Sfk/122/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/122/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200333.1"}, {"guid": "5c01fc66-9c25-48f0-ab7f-c6df17e65079:5724d4d4-0f52-4da2-a0d8-4605d50d1c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "spisova_znacka": "1Sfk/28/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/28/2021 z 17. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1"}, {"guid": "56e3ab8a-73f3-4d61-a827-c7e25c68a46f:b8d7aa71-dcd9-422e-949e-8fabb29a0ce0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201055.1", "spisova_znacka": "2Sfk/31/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/31/2021 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201055.1"}, {"guid": "14b8d543-16e8-48a7-8b28-23afaed9563b:19f08036-99d8-4fed-a9c0-e75a6b4338e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "spisova_znacka": "4Sfk/35/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/35/2021 z 21. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1"}, {"guid": "9d36e44a-a164-478d-83b7-d58dbad7cad5:b9e6e690-9a66-4efe-874a-6c9ea9e40c63", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100300.2", "spisova_znacka": "3Sf/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/10/2023 z 20. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100300.2"}]}