{"guid": "6007217d-12d1-42d6-aa44-46ec58eea978:6f585af6-e09c-41c1-ad28-b77dde1b1ea3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1", "spisova_znacka": "10Asan/20/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/20/2020 z 30. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 10Asan/20/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1", "identifikacne_cislo": "6019200367", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 528/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a2b43ed7-a8df-4ac1-95f9-8553b1964fd5", "datum": "2022-10-11", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f585af6-e09c-41c1-ad28-b77dde1b1ea3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Asan/20/2020\n6019200367\n30. 03. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobcu: P.. P. X., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom Ľ.. E. XXX/X, XXX XX M., právne\nzastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO:\n50 601 881, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Sládkovičova\n25, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPPZ-HCP-BB1-2019/003974-016 zo dňa 15. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/135/2019-72 zo dňa 18. marca 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Disciplinárnym rozkazom Riaditeľa oddelenia cudzineckej polície PZ v Banskej Bystrici (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“) č. 2 zo dňa 7. septembra 2018 bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,\nZboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 10 % na dobu jedného mesiaca\nza disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Dopustiť sa ho mal tým, že dňa\n31. mája 2018 v čase o 11.55 hod. sa nezdržiaval na adrese, ktorá bola uvedená na tlačive, ktorým\nsa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej aj „PN“)\na bezodkladne nadriadenému neoznámil zmenu tejto adresy, čím porušil základnú povinnosť policajta\nustanovenú v § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z. z.\n2. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. w)\nzákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je policajt povinný zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike\nuvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu\nalebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy. Ďalej uviedol, že na tlačive, ktorým\nsa preukazuje PN predloženom A.. P.. X. bola adresa trvalého pobytu, ako aj presná adresa, kde sa\nbude zdržiavať v čase dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, uvedená adresa Ľ.. E. XXX/X,\nM.. V administratívnom spise je zdokumentovaná skutočnosť, že policajt sa dňa 31. mája 2018 v čase o\n11.55 hod. zdržiaval na adrese J.. XX. Y. Č.. XXXX/X, W. W., a teda nie na adrese uvedenej na tlačive,\n\nktorým sa potvrdzuje PN. Podľa vyjadrenia npor. N. k priebehu komunikácie s A.. P.. X., ako aj samotné\nvyjadrenie policajta nepriamo poukazovali na skutočnosť, že policajt sa na ul. XX. Y. Č.. XXXX/X, W. W.\nzdržiaval od začiatku PN, t. j. od 30. mája 2018. Zároveň bola zdokumentovaná skutočnosť, že A.. P..\nX. dňa 31. mája 2018 ohľadne adresy aktuálneho pobytu komunikoval iba s npor. N., pričom menovanú\nžiadnym spôsobom nepožiadal o nahlásenie zmeny adresy pobytu počas trvania dočasnej neschopnosti\nna výkon služby nadriadenému, a teda si nesplnil povinnosť oznámiť nadriadenému túto zmenu.\n3. Podľa prvostupňového orgánu je povolanie policajta možné chápať ako celoživotné povolanie so\nvšetkými zákonnými a morálnymi pravidlami. Základným predpokladom je dodržiavanie zákonnosti a\ndisciplíny zo strany samotných policajtov a nástrojom na udržanie tohto stavu je činnosť nadriadeného\nspočívajúca v odmeňovaní príkladného plnenia úloh a ukladaním disciplinárnych trestov v prípade\nporušovania služobnej disciplíny.\n4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol\nRiaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCPBB1-2019/003974-016 zo dňa 15. marca 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdil.\n5. V odvolaní žalobca uviedol, že samotné potvrdenie o PN mu vypisovala sestrička, ktorej uviedol, že\nsa bude nachádzať v Banskej Bystrici a následne sestričke potvrdil, že adresa jeho trvalého pobytu platí.\nUviedol, že sa nemohol sústrediť na otázky ošetrujúceho personálu ambulancie a týmto nedopatrením\nsa mohlo stať, že na tlačive bola uvedená adresa Ľ. E.E. XXX/X, M. a nie adresa, na ktorej v súčasnosti\nbýva. Zmenu adresy nahlásil npor. N. dňa 31. mája 2018, pričom v danom čase nevedel, že na potvrdení\nje uvedená zlá adresa. Objektívne sa o zle uvedenej adrese dozvedel až 25. júna 2018, a teda podľa\njeho vyjadrenia neobstojí vyjadrenie, že bezodkladne neoznámil zmenu adresy. Skutočnosť, že kontrola\nliečebného režimu bola vykonaná na adrese J.. XX. Y. X, W. W. a nie na adrese trvalého pobytu\npodľa jeho názoru potvrdilo, že osoby poverené na výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu mali\nvedomosť o jeho zmene adresy pobytu.\n6. Žalovaný na základe odvolania vykonal nové dôkazy, a to písomné vyjadrenie pani T. O., zdravotnej\nsestry, ktorá vypĺňala tlačivo potvrdzujúce PN A.Á.. P.. P. X. a stanovisko Sekcie personálnych a\nsociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR k § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 78/1998 Z.\nz., pričom o týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný a súčasne mu bola daná možnosť nahliadnuť\ndo spisu a oboznámiť sa s dôkazmi, ako aj možnosť vyjadriť sa k nim. Odvolací orgán nové dôkazy\nvykonal preto, aby riadne zistil skutkový stav veci. Odvolací orgán ďalej uviedol, že menovaná sestra\njednoznačne vylúčila možnosť, že by z jej strany došlo k omylu ohľadne vypisovania predmetného tlačiva\npotvrdzujúceho PN, a preto žalovaný tvrdenie žalobcu považoval za účelové. Tiež uviedol, že podľa §\n243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo odvolanie prerokované v poradnej komisii Riaditeľa Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície, pričom poradná komisia odporučila odvolanie žalobcu zamietnuť a\nrozhodnutie potvrdiť.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako\naj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobca namietal, že sa nedopustil\ndisciplinárneho previnenia, ktoré je mu kladené za vinu. Uviedol, že v jeho prípade nešlo o také\ndisciplinárne previnenie, o ktorom by bolo potrebné rozhodovať 9 mesiacov bez ďalších nových dôkazov,\nktoré by neboli už k dispozícii pri rozhodovaní v prvom stupni a ktoré mal vykonať už prvostupňový\norgán. Odvolacie konanie bolo začaté doručením odvolania dňa 20. septembra 2018 od kedy začala\nplynúť lehota na rozhodnutie, ktorá je - bezodkladne spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania.\nOdvolacie konanie teda začalo 20. septembra 2018 a lehota 60 dní uplynula dňa 19. novembra 2018.\nOdvolací orgán doručil žalobcovi až v decembri 2018 oznámenie zo dňa 3. decembra 2018 o predĺžení\nlehoty na rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol, že v čase vykonania kontroly nevedel, že na PN-ke je\nuvedená zlá adresa, dozvedel sa to až pri kontrole, kde bol žalobca povinný sa na mieste k tejto situácii\n\nvyjadriť, z čoho vyplýva, že došlo k bezodkladnému uvedeniu zmeny adresy. Objektívne sa žalobca\no zle uvedenej adrese na PN-ke dozvedel až zo žiadosti o vyjadrenie zo dňa 25. júna 2018. Kroky\nsamotného príslušného orgánu, ktorý vykonával kontrolu potvrdili, že zmena adresy bola uvedená a\npotvrdzuje to aj úradný záznam o výsledku kontroly zo dňa 31. mája 2018. Žalobca ďalej poukázal,\nže pojem bezodkladne tak ako vyplýva z právnej praxe je lehota do 8 dní. A teda žalobca, ktorý bol\npovinný bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy, túto zmenu oznámil ešte predtým ako\nsa objektívne dozvedel o zle uvedenej adrese na PN-ke. Preto pojem bezodkladne nemožno zamieňať\nza pojmy ako „pri najbližšej možnej príležitosti“ alebo „ihneď ako je to možné“, alebo „v primeranej\nlehote s prihliadnutím na okolnosti“. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžso/3/2015 v obdobnom prípade práceneschopnosti príslušníka policajného zboru. Tiež namietal,\nže odvolací orgán, ktorá doplnil dokazovanie, o doplnení dokazovania žalobcu neinformoval, dostatočne\nho neodôvodnil a v rozpore so zákonom suploval povinnosti prvostupňového orgánu.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že si nie je vedomý pochybenia pri začatí\ndisciplinárneho konania, nakoľko zo strany žalovaného boli zistené všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré\nboli podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný po vyhodnotení podkladov dospel k\nzáveru, že žalobca si nesplnil základnú povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998\nZ. z. a to v tom, že dňa 31. mája 2018 v čase trvania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa\nnezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive. V súvislosti s výškou disciplinárneho opatrenia uviedol, že\nz dôvodu opakovaného porušovania základných povinností policajta, ku ktorým dochádzalo zo strany\nžalobcu opakovane, pristúpil žalovaný k uloženiu disciplinárneho opatrenia formou zníženia služobného\nplatu o 10 % na dobu mesiaca. Žalovaný ďalej uviedol, že nevidí prieťahy v tom, že konanie trvalo\n9 mesiacov, kde prvostupňové disciplinárne konanie trvalo dva mesiace a 6 mesiacov druhostupňové\nkonanie. V zmysle § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je odvolací orgán povinný rozhodnúť spravidla\ndo 60 dní odo dňa podania odvolania. Odvolací orgán samotné odvolanie žalobcu obdržal spolu s\nadministratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu dňa 8. októbra 2018, pričom samotné\nodvolacie konanie bolo zdĺhavé z dôvodu vyžiadania si podkladov z iných súčastí, o čom svedčia\naj samotné dožiadania evidované v administratívnom spise. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svojmu\nnadriadenému zmenu adresy neoznámil, hoci tak mal urobiť, nakoľko mu bol známy telefonický kontakt\na to aj na mobilný služobný telefón, tak svojho nadriadeného, ako aj jeho dvoch zástupcov. O tom, že by\nsa mohol žalobca zdržiavať na inej adrese, než je adresa jeho trvalého pobytu sa nariadený dozvedel\nlen sprostredkovane od npor. P. N.. Žalovaný na základe stanoviska Sekcie personálnych a sociálnych\nčinností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR k § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z. z. mal za\nto, že slovné spojenie bezodkladne oznámiť nadriadenému vyjadruje povinnosť túto skutočnosť oznámiť\nnadriadenému ihneď ako nastala. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že v tomto prípade nie\nje možné termín bezodkladne chápať ako lehotu v rozsahu 8 dní, pretože adresa pobytu počas trvania\ndočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa na tlačive o potvrdení dočasnej neschopnosti pre\nvýkon štátnej služby uvádza aj pre potreby kontroly dodržiavania liečebného režimu.\n9. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej vidí zásadné porušenie zo strany\nžalovaného v dĺžke konania a teda vo vzniku prieťahov v konaní. Zároveň zotrval na skutočnosti, že z\njeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti a už vôbec nie k zavinenému porušeniu povinnosti policajta.\nZároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/96/2017 zo dňa 6.\ndecembra 2017, podľa ktorého je žalovaný povinný žalobcu oboznámiť s dôkazmi, ktoré zaobstaral,\nvyhodnotil a zobral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia.\n10. V duplike žalovaný uviedol najmä, že má za to, že žalobcovi nebolo odopreté právo oboznámiť sa s\npodkladmi, ktoré viedli k disciplinárnemu konaniu, nakoľko má za to, že forma, ktorou sa s ňou oboznámil\nnie je dôležitá (tzn. vyjadrenie sa k výzve, či nahliadnutie do spisu). V ostatných častiach žalovaný zotrval\nna svojom vyjadrení k žalobe.\n11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj\nprvostupňového orgánu a vydal rozsudok č. k. 23S/135/2019-72 zo dňa 18. marca 2020, ktorým žalobu\npodľa § 190 SSP zamietol.\n12. Správny súd uzavrel, že správne orgány vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a preto v\ndanom prípade zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998\nZ. z., nakoľko uviedol ako miesto svojho pobytu adresu svojho trvalého bydliska. Správny súd nemal za\n\npreukázané, že žalobca neodkladne oznámil zmenu svojho pobytu, pretože túto zmenu oznámil až na\nzáklade kontaktu zo strany služobného úradu.\n13. Žalobné námietky týkajúce sa prekročenia zákonnej lehoty na rozhodnutie zo strany žalovaného,\npovažoval správny súd za nedôvodné vzhľadom k tomu, že skutočnosť o nemožnosti rozhodnúť v lehote\n60 dní bola žalobcovi riadne a včas v lehote 60 dní oznámená, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v\nrámci odvolacieho konania boli zabezpečované ďalšie relevantné podklady pre vydarenia rozhodnutia.\n14. Správny súd považoval aj námietky, že žalobcovi neboli predložené dôkazy, resp. s nimi nebol\noboznámený, za nedôvodné. Podľa správneho súdu z administratívneho spisu táto skutočnosť\nnevyplýva, keďže sám žalovaný o tejto skutočnosti žalobcu upovedomil. Žalobca nahliadnutím do spisu\na následným vyjadrením mal možnosť sa k predmetným podkladom rozhodnutia vyjadriť. Správny súd\ntiež považoval uložené disciplinárne opatrenie za dôvodné a prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným\nza riadne odôvodnené.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n15. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z\ndôvodu, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a predstavuje odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP). Navrhla kasačnému súdu\nnapádaný rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne tento rozsudok\nzmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného.\n16. Sťažovateľ považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne najmä preto, že podľa jeho\nnázoru správne orgány nezistili spoľahlivo skutočný stav, keď tvrdil, že v čase kontroly objektívne\nnevedel, že na tlačive o PN je uvedená zlá adresa, preto porušili zásadu materiálnej pravdy žalobca\nzásadne nesúhlasil so záverom správneho súdu, že neoznámil zmenu svojho pobytu. Opak vyplýva\npodľa neho z toho, že kontrola bola vykonaná priamo na oznámenej adrese a nie na adrese trvalého\npobytu. Poukazoval na to, že pojem bezodkladne vyplynul z právnej praxe ako lehota v rozsahu 8 dní\n(napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob 108/2005 alebo podľa názoru Najvyššieho súdu\nSR ako spravidla pár dní (maximálne 5 až 7). Zhrnul, že pojem bezodkladne nie je zákonom definovaný\na preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností prípadu, pričom v posudzovanom prípade to\nbolo na druhý deň od začatia PN a hneď ako sa o nesprávnom zápise na tlačive o PN žalobca dozvedel.\n17. Žalobca tiež namietal postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, ktoré nerozhodli v\nprimeranej lehote a preto sa mali dopustiť prieťahov v konaní. Odvolacie konanie bolo začaté doručením\nodvolania dňa 20. septembra 2018 od kedy začala plynúť lehota na rozhodnutie, ktorá je - bezodkladne\nspravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Odvolacie konanie teda začalo 20. septembra 2018 a\nlehota 60 dní uplynula dňa 19. novembra 2018. Odvolací orgán doručil žalobcovi až v decembri 2018\noznámenie zo dňa 3. decembra 2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie.\n18. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie aj v tom, že správny súd nevidel pochybenie zo strany\nžalovaného pri oboznamovaní administratívneho spisu voči žalobcovi. Podľa žalobcu je lehota 5 dní\nna prípadné predloženie dôkazov a vyjadrenie sa v rozpore s právom na spravodlivý proces. Podľa\nžalobcu ustanovenie § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nestanovuje žiadnu lehotu na predkladanie\ndôkazov a preto žalovaný konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež poukázal na\nto, že odvolací orgán môže podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. vykonať nové dôkazy, ale ich\nnevyhnutnosť musí odôvodniť. Považoval za v rozpore so zásadami správneho trestania, aby odvolací\norgán vykonával nové dokazovanie bez oboznámenia účastníka konania, suploval prvostupňový orgán\na vykonával dôkazy, ktoré už mohol vykonať prvostupňový orgán. Žalobca tiež namietal záver o výške\nsankciu, ktorú považoval za neprimeranú, pretože nie je možné brať do úvahy jeho minulé disciplinárne\npotrestania a súd nepozná ich okolnosti.\n19. K námietke, že sa správny súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalobca\nuviedol, že správny súd nevzal do úvahy rozhodnutia, ktoré žalobca citoval v žalobe (R 26/2012, R\n90/2012, R 98/2012, R 22/2013, 3 Sžnč 5/2008, 3 Sžo 56/2014, 10 Sžo 3/2015).\n\n20. Žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo žiadal zrušiť rozsudok správneho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie\nkonanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov kasačného konania.\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že má za preukázané, že žalobca sa\nnezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje PN. Podľa žalovaného bola adresa\npobytu riadne uvedená, pričom pojem „detto“ znamená opakovanie k adrese trvalého pobytu, ktorá bola\nna tlačive riadne vypísaná. Poukázal tiež na to, že zdravotná sestra jasne uviedla, že sám žalobca\nuviedol adresu trvalého pobytu ako miesto, kde sa bude počas PN zdržiavať. Žalovaný trval na to, že\nskutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca mal a mohol trvať na tom, aby bola do tlačiva o PN\nzapísaná iná adresa, ak vedel že sa bude zdržiavať na inej adrese. O zmene adresy sa nadriadený\ndozvedel iba sprostredkovane cez A.. P. N., čo však nemožno považovať za oznámenie zmeny adresy\nnadriadenému. Žalobca sám navyše neprejavil žiadnu snahu sám oznámiť zmenu adresy pobytu ako je\nto požadované v § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z.z.\n22. K dĺžke disciplinárneho konania žalovaný uvádza, že trvalo zdĺhavo z dôvodu vyžiadania si podkladov\nz iných súčastí a o skutočnosti, že nebude rozhodnuté do 60 dní bol žalobca informovaný. K lehote\nna predloženie dôkazov žalovaný uviedol, že bola stanovená primerane a ak sa žalobca domnieval,\nže nemal dostatočný časový priestor, mohol požiadať o jej predĺženie, čo neurobil. Tento hraničný\ntermín stanovil žalovaný z toho dôvodu, aby žalobca vedel v akej lehote sa môže vyjadriť k podkladom\nrozhodnutia a aby mohol žalovaný vo veci rozhodnúť. Poukázal na to, že žalobca mohol počas celého\nkonania bez obmedzenia do spisu nahliadať. Žiadal rozsudok správneho súdu potvrdiť.\n23. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,\nvrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021\nbola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom\nkonaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nastolil viacero otázok správneho právneho posúdenia zo\nstrany správneho súdu, a to (i) či zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť záver o spáchaní\ndisciplinárneho previnenia žalobcom, (ii) či dĺžka konania žalovaného a prvostupňového orgánu\nspôsobuje nezákonnosť napádaného rozhodnutia, (iii) či môže odvolací orgán doplniť dokazovanie a (iii)\nči lehota 5 dní na prípadné predloženie dôkazov a vyjadrenie sa má vplyv na zákonnosť napádaného\nrozhodnutia.\n26. Kasačný súd na úvod uvádza, že sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol aj odklon\nsprávneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za\nustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno považovať jej právne názory, ktoré sú kasačným\nsúdom opakovane potvrdzované (vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v\njednotlivom rozhodnutí, ak neboli spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je\n\niným spôsobom kasačným súdom komunikovaná (napr. publikáciou v oficiálnej zbierke kasačného súdu\nči inštitucionalizovaným procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu).\n27. V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity (bod 23) je za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného\nsúdu potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a stanoviskách správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1. augusta 2021, či už opakovane prezentované\nv jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí,\nako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n28. V zmysle § 440 ods. 2 SSP je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený\nv odseku 1 písm. h) SSP tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a\nuvedie v čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé,\nže je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol konkrétny právny názor, ktorý možno\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť, s ktorým má názor krajského súdu v prejednávanej veci\nkolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré poukazujú na to, že sa krajský súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len citoval rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, prípadne len na ne odkazoval, pričom vôbec bližšie neozrejmil, v čom odlišne\nrieši toto rozhodnutie právnu otázku podstatnú pre vyriešenie prejednávanej veci. Keďže sťažovateľ\nnevymedzil kasačnému súdu dôvod kasačnej sťažnosti tak, ako to vyplýva zo SSP, ďalej sa týmto\nsťažnostným bodom nemohol zaoberať.\n29. Ani sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď podľa názoru žalobcu mal správny súd\nnesprávne právne posúdiť vec, nepovažuje kasačný súd za dôvodný.\n30. Kasačný súd v prvom rade nemôže prisvedčiť námietke nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia\nskutku, keď žalobca je presvedčený, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 48 ods. 3\npísm. w) zákona č. 73/1998 Z.z.. V zmysle § 48 ods. 3 písm. w) zákona č.73/1998 Z. z. je policajt povinný\nzdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná\nneschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému\nzmenu tejto adresy. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je disciplinárnym previnením zavinené\nporušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n31. Aj keby sa potvrdilo to, čo žalobca tvrdí, že nevedel o tom, že na tlačive o PN je uvedená adresa jeho\ntrvalého bydliska ako miesto, na ktorom sa bude zdržiavať, kasačný súd je toho názoru, že vzhľadom\nna výkon služobného pomeru policajta a na práva a povinnosti, ktoré sú s touto službou spojené, je jeho\npovinnosťou poznať všetky povinnosti policajta a nimi sa riadiť. Ak ustanovenie § 48 ods. 3 písm. w)\nzákona č. 73/1998 Z. z. jasne stanovuje ako povinnosť policajta presne určiť miesto (a aj jeho zmenu),\nna ktorom sa počas PN bude zdržiavať, žalobca mal vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery\npovinnosť danú informáciu riadne lekárovi uviesť a jej splnenie aj náležite overiť (nedbanlivosť). Ak by\ntotiž nebolo potrebné podpísať tlačivo na PN, ako to vyplýva z administratívneho spisu, žalobca by zjavne\nnemal dôvod na oznamovanie zmeny adresy, na ktorej sa zdržiava, čo by tiež bolo potrebné považovať\nza porušenie povinností policajta.\n32. Kasačný súd preto v súlade so závermi žalovaného ako aj správneho súdu uvádza, že žalobca bol\npovinný hneď pri vypisovaní tlačiva o PN uviesť správnu adresu jeho pobytu, ako aj jej správne vyplnenie\nnáležite skontrolovať. Ak tak neurobil, nemožno prijať záver, že dodatočným oznámením zmeny adresy,\nlen na základe dopytu a výzvy zo strany príslušného orgánu, si žalobca splnil povinnosť bezodkladne\noznámiť zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas PN. Navyše, ako to správne uvádza žalovaný\nako aj správny súd, žalobca zmenu adresy na základe výzvy neoznámil nadriadenému, ako to vyplýva\nz § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z. z., ale kolegyni P. N., a preto ani z tohto hľadiska svoju\npovinnosť stanovenú zákonom nesplnil. Na základe vyššie uvedeného sa preto kasačný súd stotožňuje\nso závermi žalovaného ako aj správneho súdu o spáchaní disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu.\n33. K námietke žalobcu o prieťahoch v konaní zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu,\nktoré majú podľa žalobcu vplyv na zákonnosť napádaného rozhodnutia, kasačný súd uvádza, že\n\npredmetom konania správneho súdu v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP)\nje preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia. Ak bol žalobca presvedčený o prieťahoch v\nkonaní, ktoré napádanému rozhodnutiu predchádzalo, mohol sa obrátiť na správny súd so žalobou\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 a nasl. SSP) a domáhať sa jej odstránenia, čo však\nneurobil. Navyše lehota 60 dní uvedená v § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je uvedená ako lehota,\nv ktorej má odvolací orgán rozhodnúť „spravidla“ a žalobca bol o jej predĺžení v súlade so zákonom\ninformovaný v lehote 60 dní od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu (odvolanie bolo doručené\nodvolaciemu orgánu dňa 8. októbra 2018 a dňa 5. decembra bolo žalobcovi doručené oznámenie o\npredĺžení lehoty). Kasačný súd preto uzatvára, že konanie odvolacieho orgánu, ktoré žalobca považuje\nza prieťahy v konaní, jednak nevykazovalo znaky neodôvodnených prieťahov v konaní a nemohlo mať\nani vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a z toho dôvodu ani toto nemôže byť dôvodom\nzrušenie rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n34. Žalobca ďalej namieta doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho orgánu, pričom aj túto námietku\npovažuje kasačný súd za nedôvodnú. V zmysle § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolací orgán\npreskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,\nprípadne zistené nedostatky odstráni. Kasačný súd zhodne so správnym súdom uvádza, že odvolací\norgán doplnil dokazovanie v súlade so zákonnou úpravou, riadne odôvodnil, prečo to považoval za\nnevyhnutné a žalobcu s vykonaným dokazovaním riadne oboznámil. Námietke žalobcu, že dokazovanie\nmohol vykonať už prvostupňový orgán, môže kasačný súd prisvedčiť, ale zároveň nie je možné doplnenie\ndokazovania zo strany odvolacieho orgánu považovať za nezákonnosť, keďže odvolací orgán konal v\nsúlade so zákonom a v záujme pre čo najlepšie zistenie skutočného stavu veci.\n35. Ako poslednú námietku žalobca uvádza, že správny súd nesprávne právne vyhodnotil lehotu 5\ndní, ktorú žalovaný stanovil žalobcovi na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, čím mal porušiť jeho\nprávo na spravodlivý proces. Kasačný súd ani tejto námietke žalobcu nemôže prisvedčiť. Žalobca vo\nsvojej argumentácii odkazuje na ustanovenie § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je\núčastník konania oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, pričom žalobca tvrdí, že\nzákon nestanovuje na toto jeho právo lehotu. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že je potrebné\nodlíšiť právo účastníka nahliadať do spisu a predkladať dôkazy počas konania a na druhej strane\npovinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie\na umožniť účastníkovi sa k podkladom vyjadriť. V danom prípade išlo o právo účastníka vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia a z toho dôvodu nemožno argument žalobcu odkazujúci na § 238 ods. 3 zákona\nč. 73/1998 Z.z. (predkladanie dôkazov počas konania) brať za relevantný. Hoci zákon č. 73/1998 Z.z.\nvýslovne nestanovuje povinnosť príslušnému orgánu dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie a tiež výslovne stanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní (§ 247a zákona č. 73/1998 Z.z.), kasačný súd je toho názoru, že právo\núčastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu je právom, ktoré účastníkovi\nkonania vyplýva aj z medzinárodných prameňov práva, a preto reštriktívny výklad právnych noriem,\nktorým sa správny orgán zbavuje povinnosti vyzvať účastníka konania, aby sa oboznámil s podkladmi\npre rozhodnutie, by bol nezákonný. V prejednávanej veci však odvolací orgán dňa 13. januára 2019\ndoručil žalobcovi oznámenie o doplnení dokazovania (lehota na určenie termínu do 20. januára 2019),\npričom lehotu na určenie termínu nahliadania následne aj predĺžil z dôvodu služobnej cesty žalobcu\n(lehota na určenie termínu do 28. januára 2019). V oboch prípadoch pritom odvolací orgán umožnil\nžalobcovi vyjadriť sa k podkladom a navrhnúť ďalšie dôkazy v lehote piatich dní od nahliadania. Žalobca\nsvoje právo na vyjadrenie využil dňa 30. januára 2019, pričom zaslal odvolaciemu orgánu vyjadrenie bez\nnávrhu na ďalšie dokazovanie. Odvolací orgán následne vydal napadnuté rozhodnutie až dňa 15. marca\n2019. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o osobitnú situáciu - vyjadrenie k podkladom rozhodnutia,\nkasačný súd je toho názor, že odvolací orgán bol v záujme hospodárnosti konania oprávnený určiť\nžalobcovi lehotu na vyjadrenie a predloženie dôkazov, ktorú nakoniec žalobca aj splnil. Lehotu piatich\ndní považuje kasačný súd za primeranú, pričom dopĺňa, že žalobca bol aj naďalej v zmysle § 238 ods. 3\nzákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený predkladať dôkazy až do rozhodnutia odvolacieho orgánu, čo žalobca\nnevyužil. Na základe uvedeného kasačný súd preto uzatvára, že odvolací orgán stanovením lehoty 5 dní\nna vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neporušil zásady správneho trestania alebo právo žalobcu na\nspravodlivý proces, a z toho dôvodu jeho konanie nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nV.\n\nZáver\n36. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci a nezistil ani neodôvodnený odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti\nkasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n37. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správny súd označil žalovaného ako Riaditeľ Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície, pričom vzhľadom na ust. § 243 ods. 1 zák. č. 73/1998 Zb. má byť správne\noznačenie Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície. Kasačný súd preto odchylne od správneho súdu\noznačil v tomto rozsudku žalovaného ako Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, s uvedením sídla\na IČO.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 528/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a2b43ed7-a8df-4ac1-95f9-8553b1964fd5", "datum": "2022-10-11", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/135/2019", "guid": "cb6aa4db-bb39-48d9-bffb-3f6b2fdca813:8d4c5245-182b-48b1-8d94-f4994e4e9a5c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a2b43ed7-a8df-4ac1-95f9-8553b1964fd5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.528.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 528/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.528.2022.1"}, {"guid": "6811e808-7da7-46bc-be4a-3240f906b41a:6d68e79e-cece-4f19-9e69-f77616811b50", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1", "spisova_znacka": "33D/6/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/6/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1"}, {"guid": "ed3bf7f8-ffac-413c-8fbe-c04b72abeac6:83286965-96fc-4fd9-bbbd-480b9bdfd9ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201244.1", "spisova_znacka": "6Sak/5/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sak/5/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201244.1"}, {"guid": "2342a5e4-27fa-4e27-9c34-6a4fd9b3ae9d:adcb65eb-aaad-4881-9f2d-741725431748", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200482.1", "spisova_znacka": "6Ssk/79/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/79/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200482.1"}, {"guid": "be7450e7-6e87-4ad6-8769-7b2cdf1548ce:c450805b-be45-4289-8d5e-7471a443966a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2", "spisova_znacka": "7Ssk/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/5/2022 z 13. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2"}, {"guid": "49934543-a399-4dc7-8d60-756752c5501e:1ebdbf81-f6e9-4390-961f-5628b44eee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1", "spisova_znacka": "1SVs/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1"}, {"guid": "030feb49-156b-48a9-aadb-5dfbac6ce56e:15c2e899-f903-4c46-a8b9-e4a5193b3428", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200590.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/48/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/48/2021 z 28. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200590.1"}, {"guid": "cab20f03-71be-4672-8d4e-91e517e30dae:d0979ac6-8cf8-452a-be99-8d560afebbaa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200100.1", "spisova_znacka": "TT-20Sa/11/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/11/2022 z 26. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200100.1"}, {"guid": "de02eb3e-9716-4bc3-b0d4-ab542de4e76f:5d16993c-06de-4990-aa41-3dc0184c3f43", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200775.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/48/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/48/2020 z 1. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200775.3"}]}