{"guid": "8a7e99bc-68ef-483f-938a-cb4ceb276cbe:fcfe9062-2c30-4de9-bb8c-8455e882e8a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6", "spisova_znacka": "9Sžsk/33/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2019 z 24. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/33/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6", "identifikacne_cislo": "2017200375", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcfe9062-2c30-4de9-bb8c-8455e882e8a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/33/2019\n2017200375\n24. 05. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobcu: MUDr. M. A., narodená XX. P. XXXX, bytom R. X.Ž. XXXX/XX, K.,\nzastúpená: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nzo 4. októbra 2017, číslo 24182-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 25. októbra 2018, č.k. 47Sa/2/2017-92, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 47Sa/2/2017-92 zo\ndňa 25. októbra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 25.\noktóbra 2018, č. k. 47Sa/2/2017-92 podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej\nzo 4. októbra 2017, číslo 24182-3/2017-BA (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) z 24. novembra 2016\nč. 75858-19/2016-TT (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla\nv celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\nPredmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n28. februára 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 5, § 21, § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\núčinnom v rozhodnom čase a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti\nSSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy\nTretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že je potrebné druhostupňové\nrozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal odôvodňujúc svoje rozhodnutie, zhrnul v\núvodnej časti kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, pričom za rozhodné považoval najmä\nnasledovné: Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi, ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 28. februára 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010. Prvostupňový správny orgán\nsvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na\nzáklade povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 14. októbra 1994,\n(ii) rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/1353/2008/OZDF-004 zo dňa 18. decembra\n2008 bolo vyhovené žiadosti obchodnej spoločnosti F., Q..J..H.. o vydanie povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia od 1. marca 2009; žalobca v tejto súvislosti podal dňa 27. februára 2009\nregistračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 28. februáru 2009, (iii) žalobca bol na základe\nrozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0202/05 zo dňa 9. júna 2005 držiteľom oprávnenia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo,\nktoré rozhodnutie bolo zrušené ku dňu 31. decembra 2014, (iv) podľa údajov získaných od Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\npodľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou\nčinnosťou za roky 2008 a 2009 presiahol zákonom stanovenú hranicu. Prvostupňový správny orgán teda\nuzavrel, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, zaniklo dňa 31. decembra 2010. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca\nodvolal, o odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.\nŽalovaná vo svojom rozhodnutí dôvodila, že žalobca bol aj po 28. februári 2009 povinne nemocensky\npoistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil\nzákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\nsociálneho poistenia z dôvodu držby licencie L1A/TT/0202/05 a zároveň jeho príjmy zo samostatnej\nzárobkovej činnosti presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2007 až 2009.\n4. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie správnou žalobou, v ktorej v podstatnom namietal,\nže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zániku sociálneho poistenia bolo vydané až po\nuplynutí viac ako sedem rokov. Žalobca ho považuje za nezákonné, nemajúce oporu vo všeobecne\nzáväznom právnom predpise tvrdiac, že mu pred siedmymi rokmi právoplatne zanikla účasť na povinnom\nnemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení dňom 28. februára 2009, a to zápisom v\nspise Sociálnej poisťovne. Žalobca tvrdil, že od 1. marca 2009 nebol držiteľom iného oprávnenia na\nvykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a ani žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával,\nnevykonával ju ani na podklade licencie č. L1A/TT/0202/05 zo dňa 9. júna 2005. Ďalej dôvodil, že\nod 1. marca 2009 neprevádzkoval zdravotnícke zariadenie žalobca, ale obchodná spoločnosť F.,\nQ..J..H.. Uviedol, že nikdy nevykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe\nlicencie L1A/TT/0202/05, keď táto licencia bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou len za účelom,\naby žalobca mohol vykonávať svoje zdravotnícke povolanie u iného prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Žalobca namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zo\nstrany správnych orgánov. Vzniesol taktiež námietku, resp. upozorňoval na existenciu prekážky veci už\nrozhodnutej, ktorú skutkovo odôvodnil tým, že „ ... bolo v spise vyznačené skončenie zániku poistenia\ndňom 28.02.2009, čím vec považujeme za právoplatne rozhodnutú.“. Žiadal, aby krajský súd zrušil\nprvostupňové rozhodnutie aj druhostupňové rozhodnutie.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia v prvom rade\nustálil, že „V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobkyňa disponovala licenciou\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0202/05 zo dňa 09.06.2005, pričom žalobkyňa\nbola jej držiteľkou do 31.12.2014. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe rozhodnutia\nTrnavského samosprávneho kraja č. TA/1353/2008/OZDF-004 zo dňa 18.12.2008 v spojení s prílohou\nzo dňa 12.02.2009 bolo zrušené povolenie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2005/2977 zo dňa\n03.10.2005 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne a ktorého prevádzku žalobkyňa\nako SZČO ukončila dňom 28.02.2009. Rovnako účastníci konania považujú za nesporne zistenú\nskutočnosť, že žalobkyňa od 01.03.2009 vykonávala lekárske povolanie ako zamestnankyňa v\npracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie F. ... “. Podľa\nkrajského súdu sporné zostalo posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení\nprevádzkovať zdravotnícke zariadenie stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či\n\nmu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe. Po tom, ako krajský súd vyložil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a\npoukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS\n295/2017 a III. ÚS 341/07, dospel k záveru, že „ ... vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu,\nsa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b),\n§ 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1, 2 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010\na vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný\núčel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý\npríjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie\ndržbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.“. Krajský súd dôvodil, že „ ...\nustanovenie § 21 ods. 1, 2 a 4 ZSP v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP\nvykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 v spojení\ns § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 31.12.2010 zakladali\nstatus SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 a ods.\n4 ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého\nsa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9 ZSP, zaniklo.“. Krajský súd námietku napádajúcu\nexistenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto\nsúvislosti však dospel k záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového\nrozhodnutia, ktorá spočívala v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s\núčastníkom konania a v porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí\nkonania v spornej veci zániku povinného sociálneho poistenia, práva byť informovaný o podkladoch\nna vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť\ndôkazy na podporu tvrdení účastníka konania. Krajský súd, s odkazom na vyššie uvedené, prvostupňové\nrozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP v spojení s § 191 ods.\n3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Úspešnému\nžalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania v celom rozsahu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Žalovaná vymedzila kasačný\ndôvod v úvode kasačnej sťažnosti slovami „Proti rozsudku Krajského súdu podáva žalovaná túto\nkasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok.“.\n7. Žalovaná uviedla, že právne posúdenie veci krajským súdom považuje za nesprávne. Dôvodila, že\ntrvá na tom, že „ ... zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko\nod seba nezávislých sociálnych poistení. Poukazujeme na to, že pri posudzovaní vzniku, resp. trvania\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je\nrozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla samostatne zárobkovo\nčinná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, rozhodujúca je len tá\nskutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na\núčely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.\n595/2003 Z. z. ...“. Svoju argumentáciu podporila odkazom na rozhodovaciu činnosť označených\nsúdov (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/3/2017 z 15. augusta 2017; rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 z 9. mája 2017; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27. júna 2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011) a následne uzavrela, že „ ... je povinná aplikovať právne\nnormy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v\nskutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch.“. Nestotožnila sa s právnym názorom krajského súdu,\nže žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že mu\nnebolo oznámené začatie konania. Uviedla, že žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva, prípadne\npovinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania, mal právo nazerať do spisov a robiť si z nich\nvýpisy a odpisy, čo však nevyužil. Uviedla, že začatím nedávkového konania realizuje svoje práva\nvyplývajúce zo sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti\n\nsubjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa, podľa žalovanej, v plnej miere realizuje zásada\noficiality na strane príslušnej organizačnej zložky žalovanej. Žalovaná uviedla, že podklady, ktorými\ndisponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia boli postačujúce na rozhodnutie vo veci. Žalovaná navrhla, aby kasačný súd\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 30. januára 2019, v ktorom, okrem iného, uviedol,\nže „ ... dôrazne poznamenáva a trvá na svojom názore, že žalovaná licenciu L1A, ktorej držiteľom je v\nrozhodnom čase žalobkyňa, nesprávne a nezákonne zhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá postavenie\nSZČO a vôbec sa nezaoberala hodnotením tejto licencie. V skutočnosti ide o licenciu, ktorú vydala\nSlovenská lekárska komora, táto však nezakladá status SZČO, pretože táto licencia nie je podkladom\npre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a nikdy nemala a ani nemohla byť\npodkladom pre rozhodnutie príslušného orgánu ...“. Ďalej uviedol, že „Nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia spočíva aj v tom, že žalovaná neskúmala, či žalobkyňa dosiahla príjem zo spornej licencie\nL1A, teda či je zákonný dôvod na to, aby žalovaná prijala záver, že povinné sociálne poistenie žalobkyni\ntrvalo aj po 28.02.2009 ...“. V závere žalobca žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n9. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej dňa 6. marca 2019 na vedomie.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n10. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na najvyššom súde k 1. augustu 2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude\nako súd kasačný, konať a rozhodovať najvyšší správny súd.\n11. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej\nsťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu\nkrajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej (ktoré sú podrobnejšie opísané\nv bodoch 3 až 5 vyššie) a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n28. februára 2009 alebo až 31. decembra 2010. Rozhodným pre zodpovedanie spornej otázky je potom\nposúdenie jednak charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej\nvýšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou) žalobcu v relevantnom čase.\n12. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených\nprávnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n13. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len „rozsudok\n1Vs/3/2019“). Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.\nnovembra 2021.\n\n14. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby\nna základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004\nZ. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č.\n578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.\nrozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].“\n15. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3\npísm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§\n68 ods. 1 písm. b)]. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z.\nz. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod\npovolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má\nlicenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004\nZ. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n16. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n17. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\n\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje\nlekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v\npracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať\nzdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom\nzdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B\npredpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\nktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením\nna vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára\n- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely\nposkytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade\nlicencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní\nlekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,\nči popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\n18. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n\n19. Veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. 1Vs/3/2019 k otázke zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie\nčinností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.\ndecembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7,\n§ 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp.\ntrvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“. V\ntejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený\nako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická\nosoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne\nmôže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b),\nd) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n20. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom\nlicencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n21. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom\nzániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu\nvzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom\n„a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v\nktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n22. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č.\n461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva\nvyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od\nvzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť\nRegistračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n23. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo (ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom\n„a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku\nlicencie, alebo (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v\n\nktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227\nods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom\n„a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného\npomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n24. Ústavný súd v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: „Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,\npretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva\ndostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom\npre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd\nopäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať\ntak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto,\nak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto\npostupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k\nvýkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.\nIV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou\nveľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z\nhľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie\npodstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho\nnázoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne\npočíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie\n(k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu\nv predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní\nv zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované\n(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami\nveľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21\nods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n25. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na\nodmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými\nv petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a\nslobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj\nrozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné.\n26. Najvyšší správny súd v bode 11 vyššie vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre\nrozhodnutie vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase). Keďže prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými\nsa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne\nzaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval\nich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v\nodôvodnení tohto rozhodnutia.\n\n27. Čo sa týka druhej oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší správny súd uvádza,\nže v konaní nebolo sporným, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\nza rok 2007 bol vo výške 1 331 481,- Sk, za rok 2008 bol vo výške 1 737 750,- Sk a za rok 2009 bol\nvo výške 23 187,07 Eur, išlo teda o sumu (vo všetkých troch rokoch) vyššiu ako zákonom stanovená\nhranica 97 200,- Sk, resp. 3 546,- Eur, resp. 3 834,96 Eur. Uvedený príjem je nutné považovať za príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).\nKeďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu\njej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení platnom do 31. decembra 2010.\n28. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/2/2017-92\nzo dňa 25. októbra 2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom\nkrajský súd, súc viazaný vyššie uvedeným právnym názorom, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte jednomyseľne - pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Sa/2/2017", "guid": "b42aa351-2046-4581-979d-dae4ed8b6b8b:b94b2a8b-90c3-4cf4-be0d-f5fffcb59806", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "e3055d06-7493-4757-811d-88950c9520dd:75e7ad5e-1cf6-4ce2-9bde-752679baaaa8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1", "spisova_znacka": "27Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/3/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1"}, {"guid": "bfd3f08c-d31b-4d31-af54-f79aeda83ee1:096846c0-de05-4d8b-a464-56cacfea70c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1", "spisova_znacka": "25Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/2/2017 z 8. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-05-08", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3017200031.1"}], "citovane_v": []}