{"guid": "e7070f74-3538-437f-bbed-905afb69d980:89925d2f-7603-4c0e-913a-f83bf5b904a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2", "spisova_znacka": "4Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/21/2021 z 15. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. novembra 2022, sp. zn. 4Svk/21/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2", "identifikacne_cislo": "2016200502", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2022-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89925d2f-7603-4c0e-913a-f83bf5b904a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Svk/21/2021\n2016200502\n15. 11. 2022\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky\nValašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EUNICA MEDIA s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5,\n010 01 Žilina, IČO: 44081481, právne zastúpený: Advokátska kancelárie AŠTARY, s.r.o., so sídlom\nMariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/48/2019-134 zo dňa 20. júna 2019, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobcovi sa právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi\npriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 14S/48/2019-134\nzo dňa 20. júna 2019 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento druhostupňový správny\norgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Drahovce č. Výst.\n363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „stavebný zákon“) žalobcovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB 1“,\numiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti. O\ntrovách konania rozhodol súd podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko\npodľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch,\navšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil.\n2. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v podanej žalobe správny súd poznamenal, že väčšia\nčasť týchto námietok smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukazoval, že prvostupňové\nrozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, s čím správny súd súhlasil, avšak z prvostupňového\nrozhodnutia, z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom na toto rozhodnutie bolo, že\nsťažovateľ nezabezpečil stavebnému úradu doklad o vyňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej bola\npostavená reklamná stavba zo strany sťažovateľa. Tento dôvod je uvedený aj v druhostupňovom\n\nrozhodnutí a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa všetky kritéria správneho rozhodnutia aj s jeho\nnáležitosťami ako si to vyžaduje ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny\nporiadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Druhostupňové rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom je\nuvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté. V odôvodnení\ndruhostupňový správny orgán uviedol všetky skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a takisto boli v tomto rozhodnutí uvedené aj právne predpisy,\nna základe ktorých správny orgán rozhodoval a ako sa vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí toto rozhodnutie\nriadne odôvodnil bez toho, že by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správnym\norgánom, keďže jediným dôvodom pre nevyhovenie žiadosti, ktorý vyplýva z prvostupňového aj z\ndruhostupňového rozhodnutia je nepredloženie vyjadrenia dotknutého orgánu, ktorým bola vyňatá\npoľnohospodárska pôda z pôdneho fondu, t.j. nedošlo zo strany žalovaného k nahrádzaniu nedostatkov\nprvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii prečo nebolo žalobcovi vydané stavebné\npovolenie.\n4. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol\nv odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tejto súvislosti poukázal správny súd na ustálenú\njudikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie,\npodľa ktorej súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je\ntaktiež právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.\nuplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, všeobecný súd (správny orgán) však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu\n(správneho orgánu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS\n16/2012). Takéto kritéria jednoznačne boli splnené v rámci rozhodovania správneho orgánu na druhom\nstupni, t.j. rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo dostatočne s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili\nskutkový a právny základ rozhodnutia.\n5. Správny súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa, že prvostupňový správny orgán rozhodoval\nna základe rozhodnutia iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a o ktorom\nžalovaný v čase svojho rozhodovania vedel, poznamenal, že nie je podstatné, že na základe protestu\nprokurátora bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TTOOP432015/011762 zo dňa 26.05.2015 s rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, pozemkového a\nlesného odboru č. OU-PN-PLO/2015/000123-p zo dňa 25.02.2015 zrušené rozhodnutím Okresného\núradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP4-2016/004973 zo dňa 03.02.2016, ale\npodstatné je, že žalobca nepredložil stavebnému úradu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu\nPiešťany, pozemkového a lesného odboru, t.j. orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas s\nvyňatím poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa stavba realizovala z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.\nNavyše, správny súd poznamenal, že pokiaľ ide o zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru\nOkresného úradu Piešťany, resp. odvolacieho správneho orgánu, tak tieto rozhodnutia sa týkali uloženia\npokuty, ktorú tieto správne orgány uložili žalobcovi a nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy,\nteda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby\nna poľnohospodárskej pôde.\n6. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že stavebný úrad obec Drahovce listom zo dňa\n31.08.2015 č. Výst. 363/2015-He vyzval sťažovateľa na doloženie viacerých dokladov, medzi ktorými\nbol aj doklad - súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde, pričom sťažovateľ v priebehu celého\nkonania takýto súhlas nepredložil, krajský súd považuje postup správnych orgánov za správny a v\nsúlade so zákonom. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne\nz prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak s týmto názorom sa správny súd nestotožnil,\nnakoľko v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 2 tohto rozhodnutia je jednoznačne\nuvedené, že parcela, na ktorej stojí reklamná stavba, ktorú umiestnil žalobca na parc. č. XXXX/X v\nk.ú. P. je orná pôda, pričom Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor nesúhlasí s vydaním\ndodatočného povolenia reklamnej stavby, pretože spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o. neoprávnene bez\n\nrozhodnutia o odňatí zabrala poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby a prístupovú\nkomunikáciu k nemu. Z tohto odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre rozhodnutie\no odstránení stavby bola skutočnosť, že žalobca odňal poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie\nreklamnej stavby bez príslušného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného\nodboru, pričom až v následnom odseku sa prvostupňový správny orgán zaoberá tým, že Okresný\núrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-PN-PLO/2014/006590 zo dňa 17.12.2014\nnevyhovel žiadosti spoločnosti EUNICA MEDIA s.r.o. o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre\núčely reklamného nosiča, pričom toto konštatovanie je nesprávne, avšak nemá žiadny a zásadný vplyv\nna meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\n7. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\npodľa ktorého mal prvostupňový správny orgán umožniť žalobcovi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť\nsa s podkladmi, ktoré získal pre toto rozhodnutie, krajský súd uviedol, že zo spisového materiálu bolo\npreukázané, že žalobca bol listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 upovedomený o začatí\nkonania v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a ustanovenia § 88a stavebného\nzákona a bol upovedomený o začatí konania, o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby a bol\nupozornený týmto listom, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadať na stavebnom úrade a svoje\nnámietky môže uplatniť najneskôr na ústnom konaní, ktoré stavebný úrad riadne vykonal a ktorého\nsa sťažovateľ riadne zúčastnil. Na tomto ústnom prejednaní bol zástupca sťažovateľa upovedomený,\nže bude nariadené odstránenie stavby, ako to vyplýva aj zo zápisnice o ústnom prejednaní veci, ktorú\nzástupca sťažovateľa podpísal.\n8. Správny súd poznamenal, že zásadným problémom, ktorý bolo treba vyriešiť v danom konaní\nje skutočnosť, že sťažovateľ, ktorý vykonal čiernu stavbu na poľnohospodárskej pôde sa snažil\ntúto stavbu dodatočne zlegalizovať, pričom ho stavebný úrad vyzval, aby okrem iného predložil aj\nvyjadrenie dotknutého orgánu na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy a ktorým je Okresný úrad\nPiešťany, lesný a pozemkový odbor, ktorý sa k predmetnej veci mal vyjadriť v tom zmysle, že\nsúhlasí s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tej časti, na ktorej\nbola postavená reklamná stavba. Sťažovateľ v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil,\nčím nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a\nvyužívaní poľnohospodárskej pôdy o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon ochrane\na využívaní poľnohospodárskej pôdy“). Uvedením tohto ustanovenia žalovaný splnil podmienku, ktorú\nnamieta žalobca vo svojej žalobe, že nie je dostatočne zdôvodnené v rozpore s akým právnym\npredpisom bolo zistené porušenie verejného záujmu chráneného zákonom. Keďže toto ustanovenie\nzákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je obsiahnuté aj v odôvodnení druhostupňového\nsprávneho orgánu, spĺňa toto rozhodnutie náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre správne rozhodnutie\nv oblasti dodatočného povolenia stavby, resp. v oblasti odstránenia nelegálnych stavieb. Okrem toho\nsprávny orgán - žalovaný vo svojom rozhodnutí použil aj ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona,\nna ktoré sa odvoláva v súvislosti s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď uvádza, že je\npotrebné pre to, aby v záujme chránených predpisov s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu\nstavebný úrad vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje\npožiadavky podľa osobitných predpisov. Keďže žalobca nepredložil v konaní o dodatočnom povolení\npredmetnej reklamnej stavby súhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany, pozemkový a lesný odbor,\nbolo zo strany stavebného úradu a následne aj zo strany žalovaného rozhodnuté vecne správne.\n9. V súvislosti s podmienkami ktoré podľa názoru sťažovateľa nie sú v prvostupňovom správnom\nrozhodnutí jednoznačne uvedené, a na základe ktorých mal sťažovateľ vykonať odstránenie stavby,\nkrajský súd poznamenával, že z týchto podmienok je jednoznačne zrejmé, že sťažovateľ mal odstrániť\npredmetnú stavbu. Bola mu určená riadna lehota, v ktorej má túto stavbu odstrániť. Pokiaľ ide o\nďalšie podmienky, ktoré boli sťažovateľovi nejasné, mal možnosť v súčinnosti so stavebným úradom\ntieto podmienky v lehote na odstránenie stavby riadne prekonzultovať a tieto podmienky riadne splniť.\nOkrem toho správny súd poznamenal, že podmienky, ktoré sú určené, sú podľa jeho názoru dostatočne\nzrozumiteľné, ako aj podmienka 6/ a 7/, ktorá je podľa sťažovateľa nejasná, keďže v podmienke 6/ je\nuvedené, že v prípade znečistenia priľahlej miestnej komunikácie je potrebné zabezpečiť jej pravidelné\nčistenie, z tejto podmienky vyplýva, že pokiaľ žalobca pri odstraňovaní stavby znečistí priľahlé miestne\nkomunikácie, musí zabezpečiť ich očistenie. Takisto aj podmienka uvedená v časti 7/ týkajúca sa\nodstránenia nepoužiteľného materiálu zo stavby je dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže podľa tejto\n\npodmienky má žalobca jednoznačne odstrániť všetok materiál, ktorý sa na predmetnej parcele nachádza\na zaviezť tento materiál na povolenú skládku interného materiálu, správnemu súdu bolo preto nejasné,\nprečo sťažovateľ vníma uložené podmienky na odstránenie stavby ako nejasné a nezrozumiteľné.\n10. Záverom správny súd uviedol, že v danom prípade nemôže byť legalizácia čiernych stavieb\nvýsledkom benevolencie a svojvôle správnych orgánov, resp. osôb, ktoré takéto stavby realizovali.\nLegalizácia čiernych stavieb podlieha v stavebnom konaní prísnym kritériám upraveným v ustanovení\n§ 88a Stavebného zákona, t.j. v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez\nstavebného povolenia. Na vydanie stavebného povolenia musí daná stavba spĺňať podmienky uvedené\nv § 88a stavebného zákona medzi ktoré patrí aj ochrana verejného záujmu. Nie je totiž vo verejnom\nzáujme legalizovať stavby, ktoré boli postavené na poľnohospodárskej pôde bez toho, že by príslušný\norgán na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k tejto otázke nezaujal jednoznačné\nstanovisko. V danom prípade zástupcovia príslušného orgánu v tomto stavebnom konaní o dodatočnom\npovolení stavby, resp. o odstránení stavby pri ústnom prejednávaní veci vyslovili nesúhlas s dodatočným\npovolením reklamnej stavby, ktorú uskutočnil žalobca a pokiaľ žalobca v ďalšom konaní nepreukázal\nopak, t.j. že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor súhlasí s dodatočnou legalizáciou tejto\nstavby a o odňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej reklamná stavba leží, z poľnohospodárskeho\npôdneho fondu treba považovať obe rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a vecne správne.\nNa záver v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 88a ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b/, § 126\nods. 1 stavebného zákona, § 47 Správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní\npoľnohospodárskej pôdy.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n11. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e/ a § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 462\nods. 2 SSP, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie.\n12. Sťažovateľ k dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) uviedol, že krajský súd, ktorý vydal\nnapadnutý rozsudok bol nesprávne obsadený, pretože rozhodoval v odlišnom zložení senátu ako\nsenát krajského súdu, ktorý v prechádzajúcom konaní vydal v poradí prvý, kasačným súdom zrušený\nrozsudok. Po zrušení prvého rozsudku krajského súdu č.k. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.201 a vrátení\nveci na ďalšie konanie mal podľa sťažovateľa rozhodovať senát v pôvodnom zložení, pričom sudkyňa\nJUDr. Bibiána Ťažiarová, namiesto ktorej zasadala a rozhodovala sudkyňa JUDr. Anita Filová, podľa\ndostupných informácií aj v čase vyhlásenia v poradí druhého, teraz napadnutého rozsudku vykonávala\nfunkciu na Krajskom súde v Trnave. Poukázal tiež na to, že krajský správny súd ani na pojednávaní,\nani v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu po vrátení\nveci kasačným súdom rozhodoval v inom zložení než v pôvodnom konaní. Sťažovateľ konštatoval, že\nsudkyňa JUDr. Bibiána Ťažiarová nebola zaradená rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok\n2017 do senátu 14S, hoci v tom čase nesporne v rámci tohto senátu rozhodovala a podieľala sa na\nvynesení v poradí prvého rozsudku krajského súdu. Záverom k uvedenému bodu poukázal sťažovateľ\nna príslušné ustanovenia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) týkajúce sa prideľovania vecí sudcom, najmä\nna § 51 ods. 7, podľa ktorého ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci,\nbude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu\nna súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. Vo veci sťažovateľa sa nekonalo ani\njedným z uvedených spôsobov, a preto má za to, že v konaní na krajskom súde nekonal zákonný sudca,\nresp. zákonní sudcovia.\n13. Za správne nepokladal sťažovateľ ani právne posúdenie veci správnym súdom, že súd sa síce\nv odôvodnení výslovne stotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia, avšak podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti\nkonania pred správny orgánom. Sťažovateľ mal za to, že jedinou zákonnou nápravou nedostatočného\n\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia by bolo jeho zrušenie žalovaným a vrátenie veci stavebnému\núradu na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže aj podľa rozsudku najvyššieho súdu sp.zn.\n5Sžo/142/2009 zo dňa 17. augusta 2010 platí, že ani zo zásady dvojinštančnosti správneho konania\nsa nedá vyvodiť oprávnenie odvolacieho orgánu, aby v odvolacom konaní naprával nedostatočné\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda aj samotný správny súd uznal, že odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia bolo nedostatočné, povinnosťou žalovaného bolo ešte v rámci správneho\nkonania toto rozhodnutie na odvolanie sťažovateľa zrušiť a vrátiť vec stavebnému úradu na nové\nprejednanie a rozhodnutie s tým, aby svoje nové rozhodnutie prvostupňový orgán riadne odôvodnil, čo\nsa však nestalo a sťažovateľ bol toho názoru, že správny súd uvedenú nezákonnosť svojim rozsudkom\naproboval.\n14. Pokiaľ sa žalovaný a správny súd snažia obhájiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov s\npoukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona, treba podľa sťažovateľa konštatovať, že stavebný\núrad v danej veci nerozhodoval na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu (čo je právny akt\nodlišný od rozhodnutia vydaného v správnom konaní), ako ustanovuje žalovaným a správnym súdom\ncitované ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, ale na základe rozhodnutia iného orgánu verejnej\nsprávy nemajúceho charakter záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona, ktoré bolo\npo právoplatnosti zrušené na základe protestu prokurátora, čo je okolnosť, ktorú sťažovateľ uplatnil ešte\nv správnom konaní a ktorú odmietli zohľadniť žalovaný i správny súd. Rozhodnutie žalovaného preto\nnebolo možné podľa sťažovateľa odôvodňovať s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona.\n15. Sťažovateľ, podobne ako už aj v žalobe poukázal na nejasnosť a nezrozumiteľnosť podmienok\nč. 6 a 7 stanovených na odstránenie reklamnej stavby, uvedených vo výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia. Predstavu správneho súdu, že tieto nepresne formulované a neodôvodnené podmienky\nodstránenie stavby mal sťažovateľ „v súčinnosti so stavebným úradom riadne prekonzultovať“ je\npodľa sťažovateľa absurdná. Výroková časť rozhodnutia správneho orgánu musí byť jednoznačná\na zodpovedajúca zákonu bez toho, aby na jej „spresnenie“ boli potrebné akékoľvek dodatočné\n„konzultácie“ účastníka konania so správnym orgánom.\n16. Taktiež už v odvolaní, ako aj v žalobe namietal sťažovateľ ďalší bod a to, že stavebný úrad vydal\nrozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu\na spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil ustanovenia § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, žalovaný túto vadu nijako nenapravil. Právne\nposúdenie správneho súdu nepovažuje za správne. Na podporu argumentov o povinnosti správneho\norgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nmohli vyjadriť k podkladu i k spôsobu zistenia upriamil sťažovateľ pozornosť kasačného súdu na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžp 13/2013 z 13. mája 2014 a rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky č.k. 7A/112/2002-36 zo dňa 14. novembra 2013. K procesnému právu\nbyť pasívne informovaný poukázal sťažovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp\n1/2010 zo 14. mája 2013, taktiež na rozsudok sp.zn. 1Sžp/13/2010 z 13. mája 2014. Postup správneho\norgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku preto z povahy veci nemôže predchádzať uskutočneniu\nústneho pojednávania (ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním), na ktorom správny orgán\nešte zadovažuje ďalšie relevantné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ale musí k nemu dôjsť až\nbezprostredne pred zamýšľaným vydaním rozhodnutia.\n17. Sťažovateľ mal za to, že stavebný úrad oprel svoje zhodnutie o rozhodnutie iného orgánu verejnej\nmoci, ktoré v čase rozhodnutia žalovaného ani správneho súdu nebolo právoplatné, čo sťažovateľ v\nodvolaní výslovne namietol a o čom žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vedel. Po vrátení\nveci Okresnému úradu Piešťany, pozemkovému a lesnému odboru, zatiaľ nebolo v konaní opätovne\nprávoplatne rozhodnuté, a to ani v čase podania žaloby, ani v čase vyhlásenia rozsudku krajského\nsúdu, ani v čase podania tejto kasačnej sťažnosti. Zároveň nie je možné, aby stavebný úrad zakladal\nsvoje rozhodnutie na nevyhovujúcom právoplatnom rozhodnutí iného orgánu verejnej správy, ktoré bolo\nmedzičasom zrušené, a aby odvolací správny orgán a správny súd takýto postup odobrili s poukazom\nna to, že sťažovateľ nepredložil právoplatné jemu vyhovujúce rozhodnutie tohto orgánu verejnej moci,\nak nové konanie pred takýmto orgánom nebolo ešte právoplatne skončené. Za súčinnostný postup\nsprávneho orgánu voči účastníkovi iste nemožno pokladať stav, keď správny orgán vyžaduje podklady,\nktoré v jeho časových predstavách objektívne nie je možné zadovážiť.\n\n18. Ďalej sťažovateľ uviedol, že správny súd nijako nereagoval na žalobnú námietku, že ak správne\norgány v danej veci považovali rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru,\nza rozhodnutie o predbežnej otázke pre konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby, mali\nprebiehajúce konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku do opätovného právoplatného skončenia\nkonania vedeného na Okresnom úrade Piešťany, pozemkovom a lesnom odbore prerušiť.\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n20. Prejednávaná vec bola dňa 05.11.209 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako\nsúdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu\n5S - sp.zn. 5Sžk/33/2019. Následne, bol spis vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia o\npodanej kasačnej sťažnosti. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nna Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od\n1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4\na 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety po jej opätovnom predložení na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti náhodným\nvýberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n4S - sp. zn. 4Svk/3/2021. Následne, bol spis opätovne vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia\nna odstránenie vád vo vyhotovení rozhodnutia. Po odstránení vád bol spis opätovne predložený\nNajvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie pod novou spisovou značkou\n4Svk/21/2021.\n21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (440 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a\npo neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14S/48/2019- 134\nzo dňa 20. júna 2019, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento\ndruhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu\nobce Drahovce č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil\npodľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona sťažovateľovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard\nPN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti.\n23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 28.07.2015 požiadal\nsťažovateľ stavebný úrad obec Drahovce o vydanie dodatočného stavebného povolenia na reklamnú\nstavbu umiestnenú na pozemku parc.č.XXXX/X v k.ú. P.. K žiadosti doložil projektovú dokumentáciu,\npričom stavebný úrad vyzval sťažovateľa na doplnenie svojho podania a to listom č. Výst. 363/2015-He\nzo dňa 31.08.2015 v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona a nariadil mu, aby v lehote 60 dní predložil\nnasledovné doklady: originály listu vlastníctva č. XXXX, originál nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku\nna ktorom je reklamná stavba umiestnená a dodatok k tejto zmluve z dôvodu, že reklama zaberá\nväčší pozemok ako sa uvádza v zmluve o nájme, vyjadrenie správcu inžinierskych sietí k legalizácii\nstavby, súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde a vyjadrenie dopravnej polície k reklamnej\nstavbe. Zároveň stavebný úrad prerušil konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby podľa § 29\nods. 1 Správneho poriadku. Listom č. Výst. 595/2014-He zo dňa 21.9.2015 stavebný úrad oznámil\nsťažovateľovi a vlastníkovi pozemku spoločnosti EsseKappa, s.r.o., že dňa 15.10.2015 uskutoční štátny\nstavebný dohľad v zmysle ust. § 98 a § 99 stavebného zákona na pozemku parc.č.XXXX/X v k.ú. P.,\n\nna ktorom je reklamná stavba umiestnená. Štátneho stavebného dohľadu sa dňa 15.10.2015 zúčastnil\nkonateľ spoločnosti sťažovateľa Ing. Kopičár, ktorý do zápisnice uviedol, že reklamná stavba bola\nzrealizovaná ich spoločnosťou v období november až december 2014 a nie je napojená na elektrickú\nenergiu. Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že k dodatočnému stavebnému povoleniu je potrebné\nk žiadosti doplniť vyjadrenie dotknutých orgánov a organizácii, súhlas s vyňatím z pôdneho fondu a\ndodatok k zmluve o nájme, pretože reklamná stavba bola väčšia ako prenajatá plocha. Túto zápisnicu\npodpísal Ing. Kopičár a pracovníčka stavebného úradu. Dňa 17.12.2015 sťažovateľ doplnil svoju žiadosť\no originál listu vlastníctva, súhlasné stanovisko Ministerstva vnútra SR, prezídia policajného zboru,\nodboru dopravnej polície č. PPZ-ODP2-41-261/2015 zo dňa 27.11.2015, dodatok k zmluve o nájme na\nprenajatom pozemku, stanovisko Slovak Telekom, a.s. č. 6611410071 zo dňa 03.12.2014, stanovisko\nDistribúcia SPP, a.s. č. 1411/2014/TD zo dňa 10.12.2014, stanovisko Trnavskej vodárenskej spoločnosti,\na.s. zo dňa 26.11.2014, geometrický plán zo dňa 15.10.2015 na vyňatie a určenie vlastníckeho práva\npozemku, list vlastníctva.\n24. Následne stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 oznámil začatie konania o\ndodatočnom povolení, resp. odstránení reklamy v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ a ustanovenia § 88a\nstavebného zákona a účastníkom a dotknutým orgánom zároveň nariadil ústne konanie spojené s\nmiestnym zisťovaním na deň 27.01.2016. Ústneho pojednávania sa zúčastnil Ing. Tomáš Kopičár,\nkonateľ spoločnosti sťažovateľa a za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lestný odbor sa zúčastnili p.\nQ. a p. Z., ktorí do zápisnice z ústneho konania uviedli, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný\nodbor, nesúhlasí s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Stavebný\núrad do zápisnice uviedol, že nariadi odstránenie reklamnej stavby, pričom zápisnica bola podpísaná\nvšetkými zúčastnenými stranami.\n25. Následne stavebný úrad obce Drahovce vydal rozhodnutie č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016,\nktorým nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona sťažovateľovi odstrániť reklamnú stavbu\n„Megaboard PN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od\nnadobudnutia právoplatnosti.\n26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 23.12.2016 odvolanie, v ktorom namietal\nnepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a absolútnu nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Ďalej\nnamietal, že do konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby ako vlastník stavby predložil viaceré\nstanoviská dotknutých orgánov a iné podklady, ktoré stavebný úrad v rozhodnutí nespomenul a vôbec\nich nevyhodnotil, pričom dôvody, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí boli\nzmätočné a nezodpovedajúce skutočnosti. Ďalej sťažovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny\norgán sa odvoláva na rozhodnutie iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a stavebný\núrad vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním\nrozhodnutia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť doplnenie zisťovania, čím\nporušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona.\n27. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, svojim\nrozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016 ako druhostupňový správny orgán\nzamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že stavebný úrad\nzistil, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, začal z vlastného podnetu konanie a vyzval\nsťažovateľa na predloženie dokladov, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami a chránenými záujmami týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania\nosobitnými predpismi. Keďže sťažovateľ nepredložil v konaní o dodatočnom povolení stavby právoplatné\nrozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by oprávňovalo\numiestňovať reklamnú stavbu na poľnohospodárskej pôde, tak žalovaný ako druhostupňový správny\norgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo nariadenie o odstránení\nreklamnej stavby, bol v súlade so zákonom.\n28. Sťažovateľ podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom\ndňa 27.11.2017 rozsudkom sp. zn. 14S/57/2016-69 tak, že žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku\npodal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 5Sžk/35/2018 zo dňa 28. marca 2019, ktorým zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave\na vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov.\n\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať prepísané náležitosti.\n32. Podľa § 47 Správneho poriadku\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti\nnemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie\nobsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania\nrozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať\núradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie\nvyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie\nnáležitosti rozhodnutia.\n33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.\n34. Podľa § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými\npredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,\nstavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b\na podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v\nurčenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad\nnariadi odstránenie stavby.\n35. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov\nchránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,\nvodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane\n\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu\novzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane\nprírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej\nbezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,\no pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej\nplavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a\nverejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne\nstavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje\npožiadavky podľa osobitných predpisov.\n36. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia\nzáujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,\npodávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke\na vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.\n37. Podľa § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na nepoľnohospodárske\núčely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej\npôdy. Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§\n23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.\n38. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na\npríslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o\nprejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom\nrozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj\nsudca určený podľa odseku 4.\n39. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce.\n40. Podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch (v znení účinnom do 15.10.2019) ak odsek 5\nneustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci\naj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia\nsudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného\nsenátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná\nzaťaženosť senátov na súde.\n41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný po oboznámení sa s rozsahom a\ndôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu považoval\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n42. K sťažovateľovej námietke ohľadom nesprávneho obsadenia senátu, kasačný súd uviedol, že s touto\nnie je možné sa stotožniť.\n43. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi\nzloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba považovať\nza nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tiež Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 5. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/08). Právo na zákonného sudcu je zaručené\nv Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému\nsudcovi, príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka\nkonania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred\ndaných zásad (procesných pravidiel). Pojem zákonného sudcu sa zároveň vykladá tak, že ním je sudca,\nktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený na prejednanie a\nrozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.\n44. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou\nzákladného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom a určenia\n\nzloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (§ 3, § 50 zákona o súdoch).\nPokiaľ potom vec prejedná a rozhodne sudca (alebo senát) určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu\npráva na zákonného sudcu. V prípade ak nastanú okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že\ndochádza k presunu pridelených vecí na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne\npridelené (por. § 3 ods. 4 zákona o súdoch), treba takisto považovať za zákonného sudcu (senát).\n45. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd v predošlom konaní vedenom pod\nsp. zn. 14S/57/2016 zasadal a rozhodol rozsudkom (sp. zn. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.2017) v\nsenáte 14S zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza (sudca spravodajca) a sudcov JUDr.\nĽubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej. Senát v uvedenom zložení bol určený v súlade s\nRozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 v časti „zaradenie sudcov do kolégií“ a „jednotlivé\nsúdne oddelenia“. K uvedenej námietke sťažovateľa možno konštatovať, že v uvedenej veci rozhodoval\nzákonný senát.\n46. Následne v zmysle Dodatku č. 19 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 zo dňa\n29.11.2017 sa podľa bodu VII. v časti „Zaradenie sudcov Krajského súdu v Trnave do kolégií“ Rozvrh\npráce Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že v bode II. Obchodno-správne kolégium sa medzi členov\ntohto kolégia zaradila JUDr. Anita Filová. Rovnako sa podľa bodu VIII. uvedeného dodatku zmenilo aj\nzloženie súdneho oddelenia 14S a 17NcS, tak, že do tohto súdneho oddelenia sa namiesto členky senátu\nJUDr. Bibiány Ťažiarovej zaradila ako tretia členka senátu JUDr. Anita Filová. K prideleniu nevybavených\nvecí uvedený dodatok stanovil, že „Všetky nevybavené veci pridelené do 05.12.2017 v súdnom oddelení\n14S a 17NcS JUDr. Pavlovi Laczovi ako sudcovi spravodajcovi prejedná a rozhodne senát v zložení:\nJUDr. Pavol Laczo, JUDr. Ľubomír Bundzel a JUDr. Anita Filová“.\n47. Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch (v znení účinnom do 15.10.2019) ak bude vec súdu vrátená na\nďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi\npôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.\n48. V súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2019 v časti „Všeobecné zásady a\npravidlá zapisovania a prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre\nrozvrh práce na rok 2019, konkrétne podľa bodu 2. ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci\nna základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo\nveci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou\nvecou sa vyznačí na spisovom obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o kasačnej\nsťažnosti.\n49. Podľa bodu 11 uvedenej časti označeného rozvrhu práce na rok 2019 Ak nemožno zapísať veci\npodľa odsekov 1 - 10 pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, pridelia sa\nsenátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného\nsenátu. Ak tento sudca prestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd, alebo vec nemožno prideliť senátu,\nv ktorom je zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa pridelí senátu, do ktorého sú zaradení\nostávajúci členovia pôvodného senátu; inak sa vec pridelí náhodným výberom.\n50. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu č.k. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.2017 a vrátení veci\nkasačným súdom na ďalšie konanie bola vec podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch a podľa označeného\nrozvrhu práce na rok 2019 (vychádzajúc zo dňa predloženia veci na opätovné rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trnave, t.j. 13.05.2019) preto opätovne pridelená na rozhodnutie senátu 14S, tentokrát zloženom\nz predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr.\nAnity Filovej.\n51. K uvedenej námietke sťažovateľa pre vyššie uvedené dôvody možno uviesť, že je zrejmé, že vec bola\npridelená na rozhodnutie senátu, v ktorom bol podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako\nspravodajca pôvodného senátu. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že konanie\nnie je postihnuté namietanou vadou, podľa § 440 ods. 1 písm. e), keďže vo veci konal a rozhodoval\nzákonný sudca, resp. zákonne obsadený senát.\n\n52. K námietke sťažovateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu kasačný súd uvádza, že po preskúmaní pripojeného spisového materiálu považuje\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne. Je potrebné zdôrazniť, že správne konanie od\njeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia Správneho poriadku\nvzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť\na vzťahujú sa aj na odvolacie konanie. Predmetné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa\nmôže síce javiť ako nedostatočne odôvodnené, avšak z jeho obsahu, ktorý tvorí výrok, odôvodnenie aj\npoučenie, jednoznačne vyplýva, aké povinnosti boli sťažovateľovi uložené, ktoré skutočnosti a aj právne\npredpisy boli podkladom na rozhodnutie, čím spĺňa podstatné náležitosti rozhodnutia. Druhostupňový\nsprávny orgán stotožňujúc sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia predmetné rozhodnutie potvrdil\na rovnako uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov a takisto boli uvedené aj právne predpisy, na základe ktorých správny orgán\nrozhodoval, čím boli rovnako naplnené aj náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. V\nuvedenej veci možno konštatovať, že žalovaný bez porušenia zásady dvojinštančnosti riadne svoje\nrozhodnutie odôvodnil, vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia vo veci, pričom nenahrádzal nedostatky prvostupňového rozhodnutia a ani neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by mali zakladať dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci stavebnému\núradu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n53. Kasačný súd rovnako ako správny súd týmto zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného\nsúdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy je teda aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (III. ÚS 16/2012). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd\npre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recu\neil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny\nproces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.\nStačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia\npovažovaný za rozhodujúci.\n54. K ďalšej námietke sťažovateľa spočívajúcej v tom, že prvostupňový orgán rozhodoval na základe\nrozhodnutia iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené kasačný súd uvádza, že\npovažuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí len poukázal\nna rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkový a lesný odbor č. OU-PN-PLO/2014/006590 zo\ndňa 17.12.2014, ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľa o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre\núčely reklamného nosiča, ktoré však bolo predmetom iného samostatného konania a nemá žiadny a\nzásadný vplyv na meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie, na ktoré sa\nodvoláva sťažovateľ, a ktoré bolo na základe protestu prokurátora zrušené bolo rozhodnutie Okresného\núradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP432015/011762 z 26.05.2015 spolu s\nrozhodnutím Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru č. OU-PN-PLO/2015/000123p z 25.02.2015. Navyše, ako správny súd správne poznamenal, pokiaľ ide o zrušené rozhodnutia\npozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany, tak tieto rozhodnutia sa týkali nariadenia\nrekultivácie poľnohospodárskej pôdy a uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili sťažovateľovi\nza neoprávnené zabratie poľnohospodárskej pôdy na účely umiestnenia reklamného nosiča, teda\nnešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na\npoľnohospodárskej pôde.\n55. Za podstatné však kasačný súd považuje poznamenať, že rozhodnutie žalovaného aj stavebného\núradu ako prvostupňového správneho orgánu je založené na skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil\nstavebnému úradu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lestného\nodboru, t.j. orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy, na\nktorej sa stavba realizovala, z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Uvedené vyplýva nielen z obsahu\n\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj z prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Zároveň\nkasačný súd podotýka, že stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 31.08.2015 vyzval sťažovateľa\nna doplnenie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia o viaceré podklady, okrem iného aj o\nsúhlas so stavbou na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Stavebný úrad následne listom č. 596//2014He zo dňa 21.09.2015 sťažovateľovi oznámil, že v zmysle § 98 a § 99 stavebného zákona vykoná štátny\nstavebný dohľad na reklamnej stavbe dňa 15.10.2015. Zo záznamu z vykonaného štátneho stavebného\ndohľadu vyplýva, že sťažovateľ bol opätovne vyzvaný na doloženie potrebných podkladov. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľ potrebný súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde nepredložil, stavebný úrad\noznámil začatie konania v zmysle § 88 ods. 1. písm. b) stavebného zákona a § 88a stavebného zákona\no odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby. Zároveň bol sťažovateľ upozornený na možnosť\nnazerania do spisu aj predkladania námietok až do ústneho konania.\n56. Zo zápisnice z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním v uvedenej veci uskutočneného\ndňa 28.01.2016 vyplýva, že osoby prítomné za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor\nvyjadrili nesúhlas s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Taktiež\nbol sťažovateľ upovedomený, že stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. S právnym záverom\nžalovaného, že uvedené nesúhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany nemožno stotožňovať\nso záväzným stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona nemožno súhlasiť.\nPodľa § 140b ods. 1 stavebného zákona „Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona\nstanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.“ V danom prípade\nje zrejmé, že zástupcovia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru na ústnom\nkonaní vyjadrili svoje nesúhlasné stanovisko a nakoľko sťažovateľ iné rozhodnutie preukazujúce opak\nnepredložil, stavebný úrad rozhodol o odstránení stavby a žalovaný aj za použitia § 126 ods. 1\nstavebného zákona uvedené rozhodnutie potvrdil. Námietky sťažovateľa sú preto aj v tomto smere\nbezdôvodné.\n57. Kasačný súd podotýka, že napriek tomu, že bol sťažovateľ o nutnosti predloženia\nprávoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by\npovoľovalo poľnohospodársku pôdu použiť na účel reklamného zariadenia, t.j. rozhodnutie o odňatí\npoľnohospodárskej pôdy viackrát upovedomený a bol mu poskytnutý aj dostatočný časový priestor\nna jeho predloženie, v priebehu celého konania takéto rozhodnutie nepredložil. Kasačný súd taktiež\nkonštatuje, že stavebný úrad dal sťažovateľovi možnosť sa oboznámiť so všetkými podkladmi, ktoré\nzískal pre toto rozhodnutie, bol upovedomený o tom, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr na\nústnom konaní a taktiež bol na ústnom konaní upovedomený, že bude nariadené odstránenie stavby. Z\nuvedených dôvodov nie je možné ani námietky sťažovateľa ohľadne potreby prerušenia konania podľa\n§ 29 ods. 1 Správneho poriadku a porušenia ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku považovať\nza dôvodné.\n58. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup\nvlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených\nstavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej\nstavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na\nzáklade výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady,\nt.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom\nsa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,\nnariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi\nvykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad\ns platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné\nlimity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený,\nale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré\nsa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby\nide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená,\nči sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.\n\n59. K vyššie uvedeným námietkam sťažovateľa kasačný súd dodáva, že nakoľko podľa § 17\nods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na nepoľnohospodárske účely možno\npoužiť poľnohospodársku pôdu výhradne len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej\npôd, ktorý vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska\npôda navrhovaná na odňatie nachádza, stavebný úrad ako prvostupňový orgán a rovnako aj žalovaný\npostupovali a rozhodovali v súlade so zákonom, keď konštatovali porušenie verejného záujmu\nchráneného zákonom. Správny súd uvedenú vec taktiež vecne aj právne správne posúdil, keď\nskonštatoval, že v danom prípade nemôže byť legalizácia čiernych stavieb výsledkom benevolencie\na svojvôle správnych orgánov, resp. osôb, ktoré takéto stavby realizovali. Legalizácia stavieb\npodlieha prísnym kritériám a nie je vo verejnom záujme legalizovať stavby, ktoré boli postavené na\npoľnohospodárskej pôde bez toho, že by príslušný orgán na úseku ochrany poľnohospodárskeho\npôdneho fondu k tejto otázke nezaujal súhlasné stanovisko.\n60. K poslednej námietke sťažovateľa spočívajúcej v nejasnej špecifikácií podmienok na odstránenie\nstavby v prvostupňovom správnom rozhodnutí kasačný súd uvádza, že z uvedeného rozhodnutia a ním\ndaných podmienok je jednoznačné, aké povinnosti a v akom rozsahu a akej lehote sú sťažovateľovi\nurčené. Rozhodnutie správneho orgánu musí, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovať všetky podstatné\nnáležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, byť jednoznačné a zrozumiteľné. Nemožno však objektívne\npredpokladať, že správny orgán vo svojom rozhodnutí bude zachádzať do najmenších detailov a\npodrobnosti veci. Z praktického hľadiska nie je ani žiadúce očakávať od správneho orgánu, aby v\ndanej veci špecifikoval skutočnosti, ktoré sú vecou až následného individuálneho posúdenia. Z daných\npodmienok, ktoré nie sú sťažovateľovi jasné, je pritom zrejmé, že pri znečistení priľahlej komunikácie\nje potrebné zabezpečiť jej pravidelné čistenie a takisto, že je potrebné odstrániť nepoužiteľný materiál\npo odstránení stavby. Uvedené konkrétne podmienky nakoniec nemusia vôbec nastať napríklad v\nprípade, že sťažovateľ priľahlú komunikáciu neznečistí. Preto nie je ani kasačnému súdu zrejmé, prečo\nsťažovateľ považuje dané podmienky za nezrozumiteľné. Okrem toho kasačný súd poznamenáva,\nzhodne s názorom správneho súdu, že v prípade bližších nejasnosti, nič nebránilo sťažovateľovi v\nsúčinnosti so stavebným úradom uvedené podmienky prekonzultovať.\n61. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd\nkasačný, v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v\nspojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu\ntrov konania proti sťažovateľovi pred kasačným súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský\nsúd podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením.\n63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/48/2019", "guid": "ac40e892-27a9-4794-8100-0a57ab4506be:14b8d21a-a153-4cc1-b958-4dd81dc96ab2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f3b7792-d5d0-4098-8f6e-49f3b364ea53", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f3b7792-d5d0-4098-8f6e-49f3b364ea53"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ef2f77c-19fb-49ed-b6d7-7fddc04049ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.335.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.335.2023.1"}]}