{"guid": "9b4e014b-69bb-43cb-913a-ab1a16e646b3:3d3d95c3-7f6f-4303-8e5c-3ffe8d36d431", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "spisova_znacka": "1Cdo/127/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/127/2024 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 1Cdo/127/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "identifikacne_cislo": "8722201281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "nazov": "§ 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "nazov": "§ 433 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-433"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/180", "nazov": "zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-19", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-26", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-433", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d3d95c3-7f6f-4303-8e5c-3ffe8d36d431", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/127/2024\n8722201281\n28. 01. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu JUDr. Denisa Vékonyho a Mgr. Petra Melichera v spore žalobcu: W.. I. D., narodený XX.\nC. XXXX, Š. XXX, Š., zastúpený spoločnosťou: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom\nPoprad, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: K.. I. J., narodený XX. K. XXXX, G.\n- N., B.L. XXX/X, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/32/2022, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 14. decembra 2023 sp. zn. 3Co/63/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02.\njúna 2023 č.k. 20C/32/2022-452 zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany\nosobnosti, do ktorej mal zasiahnuť žalovaný, ktorý ako fyzická osoba a tiež ako prednosta Okresného\núradu G. uverejnil na sociálnej sieti Facebook vyjadrenia k postupu žalobcu v rámci jeho pôsobenia na\nodbore starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu G.. Podľa súdu prvej inštancie je sloboda\nprejavu základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa\nk verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí\nčinnosť orgánov verejnej moci, vrátane činnosti súdov a sudcov a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo\nverejnom živote. Tieto činnosti môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu\ndemokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. Medzi stranami nebolo sporné,\nže žalovaný na sociálnej sieti zverejnil svoje výhrady rozhodovacej činnosti žalobcu ako zamestnanca\nna odbore starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu G.. Zo žiadneho vykonaného dôkazu však\nnevyplynulo, že by žalovaný hodnotil súkromný život žalobcu a v žiadnom svojom výstupe žalovaný\nneoznačil žalobcu menom. Jeho statusy na sociálnej sieti sa obmedzili výlučne na hodnotenie výsledkov\nrozhodovacej činnosti žalobcu. Článok 19 Ústavy Slovenskej republiky i článok 8 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd, chráni právo každého na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie. Nie pracovných aktivít ani ich výsledkov. Zverejnenie hodnotiaceho\núsudku o výsledkoch pracovnej činnosti osoby verejného záujmu, ktoré sa netýka osobného súkromia\nfyzickej osoby, ale súvisí výlučne s pracovnými aktivitami, tak nemôže byť neoprávneným zásahom\ndo práva na ochranu osobnosti, keďže zverejnenie výsledkov aktivít orgánu samosprávy či správneho\norgánu by malo byť v súlade s verejným záujmom. Uchádzač o verejnú funkciu si musí byť vedomý\n\ntoho, že miera jeho súkromia bude podstatnou mierou znížená a výsledky jeho činnosti budú predmetom\nposúdenia verejnosťou či nadriadenými.\n3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a v\nzmysle zásady zodpovednosti za výsledok v spore priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému\nnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu tento rozsudok súdu prvej\ninštancie rozsudkom zo dňa 14. decembra 2023 sp. zn. 3Co/63/2023 potvrdil a žalovanému priznal voči\nžalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Rozsudok odvolací súd odôvodnil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,\nzo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý\nobstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. V plnom rozsahu potom\nodkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu a na zdôraznenie jeho správnosti\nuviedol, že nebolo sporné, že žalobca zastával funkciu hlavného radcu - vedúceho odboru starostlivosti\no životné prostredie na Okresnom úrade v G. Jeho pozícia mala základ v štátnozamestnaneckom\npomere. Titulom tejto pozície žalobca posudzoval vplyvy na životné prostredie vo veci geotermálneho\nvrtu v P.. Práve táto okolnosť a reakcia žalovaného (zverejnená na sociálnej sieti) na úradné postupy\nžalobcu mala zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Žalobca tak nepochybne bol článkom štátnej\nsprávy ako jednej zo základných činností štátu, a to v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Z tejto\npozície žalobcu je potrebné vnímať aj jeho zaradenie súdom prvej inštancie do oblasti verejného záujmu.\nVerejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či\nverejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet\nsubjektov. Osoba verejného záujmu je širší pojem ako štátny úradník, či verejný činiteľ. Žalobca ako\nhlavný radca - štátny zamestnanec tak bezpochyby bol osobou patriacou do oblasti verejného záujmu.\nV nadväznosti na uvedené potom stojí otázka, či bol žalobca ako štátny zamestnanec povinný strpieť\nvyjadrenia nadriadeného na sociálnej situ a kde boli hranice slobody prejavu žalovaného ako prednostu\nokresného úradu, ktorý síce nie menovite, ale v konečnom dôsledku adresne, kritizoval postupy žalobcu\nv rámci jeho pracovných činností. Odvolací súd zastáva názor, že prejav žalovaného na sociálnej sieti\nje potrebné zaradiť do kategórie občianskych, a teda požívajúcich zvýšenú ochranu. Obsah žalovaným\nzverejnených príspevkov nevykazuje známky diskrétnosti. Ide o seriózne vyjadrenie nespokojnosti\nžalovaného ako nadriadeného voči rozhodovacej činnosti žalobcu ako vedúceho odboru starostlivosti\no životné prostredie. Otázkou ostáva, či naznačený spôsob je korektný. Polemika o zvolenom spôsobe\nprejavu žalovaného je namieste. No aj napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že prejavy žalovaného\nvoči žalobcovi vedia ustáť čo do ochrany slobody prejavu, ktorá sa dostáva do možnej kontroverzie\ns osobnostnými právami žalobcu. Žalovaný sa dopustil kritiky pracovnej činnosti žalobcu, neadresne,\nale poznateľne. Kritizoval profesijnú sféru žalobcu, pričom kritika tohto druhu požíva vyššiu ochranu,\nnež kritika zasahujúca do súkromnej sféry jednotlivca. Žalovaný sa kritiky profesijnej činnosti žalobcu\ndopustil ako jeho nadriadený, t.j. prednosta okresného úradu, na sociálnej sieti Facebook. Podľa názoru\nsúdu žalobca nepreukázal, že vyjadrenia žalovaného zasiahli do jeho osobnostných práv. Zverejnením\nkritiky o profesijnej činnosti dotknutej osoby verejného záujmu by mohlo za istých okolností dôjsť k\nzásahu do práva na súkromie, a to vtedy, ak by publikované vyjadrenia znížili dôstojnosť alebo vážnosť\ndotknutej osoby. V danej veci sa však odvolací súd nedomnieval, že k zásahu takej intenzity došlo,\npretože vzhľadom na okolnosti prípadu téma posudzovania vplyvov na životné prostredie spadá do sféry\nverejnej diskusie. Sloboda prejavu má svoje hranice a ani vrcholový politik, či verejný funkcionár nie je\npovinný strpieť čokoľvek. Za danej situácie však žalovaný nepublikoval o žalobcovi informácie takého\ncharakteru, ktoré by znamenali zásah do jeho osobnostných práv. Vyjadrenia žalovaného predstavovali\nserióznu kritiku pracovnej činnosti žalobcu, ktorá mohla byť a aj sa stala predmetom verejnej diskusie.\nJe nepochybné, že tejto kritiky sa dopustil nadriadený voči podriadenému, pričom v tejto súvislosti\nžalobca namietal, že sa zodpovedá verejnosti, a nie svojmu nadriadenému. Je pravdou, že zvolený\nspôsob kritiky a platformy, na ktorej bol realizovaný, možno nebol úplne korektný. Na druhej strane je\nvšak akceptovateľný. Ak žalobca argumentoval tým, že žalovaný mal ako jeho nadriadený iné právne\nprostriedky, ktorými mohol vyjadriť nesúhlas s jeho pracovnými postupmi, tak samotný žalobca tvrdil, že\nžalovaný voči nemu inicioval disciplinárne konanie, či znížil mu známku pri služobnom hodnotení. To\nznamená, že žalovaný využil aj iné dostupné prostriedky. Zároveň využil prostriedky sociálnych sietí.\n\n6. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspešnosť žalovaného v odvolacom konaní.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a), b) CSP a žiadal, aby bol rozsudok odvolacieho súdu, prípadne i súdu prvej\ninštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.\n8. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ odôvodnil tým, že vyššie\nsúdy, predovšetkým však Najvyšší súd, Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva, pre účely\nposúdenia zásahu do práva na ochranu osobnosti definujú „osobu verejne činnú“ zásadne užšie ako\nurobil súd prvej inštancie a odvolací súd. Oba súdy dospeli k záveru, že na žalobcu v postavení\nvedúceho odboru okresného úradu je potrebné hľadieť ako na „osobu verejného záujmu“, ktorá má\npožívať zníženú mieru ochrany osobnostných práv. V tomto rozsahu je ich rozhodnutie v hrubom\nrozpore s rozhodovacou činnosťou vyšších súdov, ktorá za „osoby verejne činné“ považuje len osoby\nvo vrcholných funkciách výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci. Okrem toho konajúce súdy nesprávne\npoužili pojem „osoba verejného záujmu“, ktorým definovali postavenie žalobcu, namiesto správneho a\nv judikatúre používaného výrazu „osoba verejne činná“. U takýchto osôb by mal byť v zmysle judikatúry\n„znížený prah citlivosti“ na kritiku, pretože moc pochádza od ľudí a ak si občania niekoho zvolia, majú\nprávo ho slobodne kritizovať. Na prejednávanú vec sa však vyššie uvedený princíp nemôže vzťahovať.\nŽalobca bol obyčajným vedúcim odboru okresného úradu, teda radovým štátnym zamestnancom. Nie je\nvoleným, ani menovaným funkcionárom. Nie je členom žiadnej politickej strany a za žiadnu stranu nikdy\ndo funkcie nekandidoval. Pravidlo o „zníženej citlivosti“ treba vykladať reštriktívne a nie expanzívne.\nIde o výnimočnú výnimku týkajúcu sa len verejne exponovaných, spravidla volených, alebo politicky\nmenovaných osôb. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rešerš judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lingens proti Rakúsku\nz 08. júla 1986 a vo veci Oberschlick proti Rakúsku z 01. júla 1997, v ktorých súdy definujú verejne\nčinnú osobu, ktorá má mať zníženú osobnostnú ochranu. Typicky ide o premiérov, ministrov, prezidentov\npolicajného zboru, riaditeľov policajnej inšpekcie, ombudsmana, prezident NBS, starostov, poslancov.\nOsoba v postavení vedúceho odboru malého okresného úradu, alebo osoba v obdobne podriadenom\npostavení sa v tejto judikatúre nenachádza.\n9. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil dovolateľ tým, že vo\nveci bola sporná rozhodujúca otázka - právo nadriadeného kritizovať pracovný výkon podriadeného\nprostredníctvom sociálnych sietí a tomu zodpovedajúca povinnosť podriadeného výkon tohto práva\nstrpieť, ktorá otázka nebola doposiaľ predmetom rozhodovania dovolacieho súdu. Podľa dovolateľa sa\nštrasburská a domáca judikatúra zhoduje v tom, že právo na kritiku „verejne činných osôb“ má verejnosť,\nktorou sa rozumejú samotní občania a celý tzv. tretí sektor od médií až po rôzne združenia. Takéto právo\nale podľa dovolateľa nemá nadriadený voči podriadenému, ako to bolo v tomto spore. Medzi žalobcom\nv pracovnoprávnej pozícii podriadeného a žalovaným v pracovnoprávnej pozícii nadriadeného vznikol\n(okrem iného) odborný názorový spor ohľadom vplyvu geotermálneho vrtu na životné prostredie. Išlo\no odbornú záležitosť, na ktorú mali podriadený a nadriadený odlišný právny názor a je irelevantné,\nkoho právny názor bol správny. Žalovaný, pokiaľ mal za to, že dovolateľ postupoval v rozpore s\nkonkrétnymi právnymi predpismi, bol ako nadriadený povinný riešiť túto vec interne a to v prvom rade\nvo vzťahu k veci samej a následne, ak by to bolo dôvodné aj vo vzťahu k dovolateľovi. V pozícii\nnadriadeného bol povinný použiť primerané procesné postupy na odvrátenie hroziaceho následku\nako napríklad nepodpísanie nesprávneho rozhodnutia, vydanie záväzného pokynu podriadenému\nzamestnancovi, prípadne použitie opravných prostriedkov voči už vydanému rozhodnutiu. Mohol voči\nžalobcovi použiť disciplinárne opatrenia ako napríklad upozornenie na porušenie služobnej disciplíny,\nzníženie osobného príplatku, výpoveď, okamžité skončenie služobného pomeru a iné. Okrem toho,\nak mal za to, že žalobca vydal svoje rozhodnutie na základe korupcie, alebo klientelizmu, mal\npovinnosť podať vo veci trestné oznámenie. Žalovaný mal teda k dispozícii celý rád procesnoprávnych\nnástrojov ako zamedziť následkom nesprávneho úradného rozhodnutia a prípadne ako disciplinárne\npostihnúť dovolateľa. To, čo urobil žalovaný je však nezákonný a necivilizovaný spôsob vybavovania\nsi účtov. S vecným riešením problému to nemá nič spoločné. Žiadny právny predpis neoprávňuje\nnadriadeného štátneho zamestnanca, aby vykonával svoju disciplinárnu právomoc nad svojimi\npodriadenými prostredníctvom sociálnych sietí a ani neoprávňuje nadriadeného verejne ponižovať\npodriadených. Podriadený zamestnanec nemá možnosť sa brániť a ak ponižujúce príspevky zverejňuje\nnadriadený zamestnanec, dokonca sám riaditeľ úradu, existuje oveľa vyššia pravdepodobnosť, že\n\nim verejnosť uverí, než keby ich uverejňoval ktokoľvek iný. Uvedeným konaním sa aj úplne vytráca\nneverejnosť konania vo veci samej a neverejnosť disciplinárneho konania. Takéto niečo sa neprosto\nvymyká akýmkoľvek zásadám verejnej správy, ale predovšetkým zásadám slušnosti a morálky a úcte k\nvážnosti a dôstojnosti druhého človeka. Každá fyzická osoba konajúca v mene štátu môže vydať chybné\nrozhodnutie, ktoré môže byť zrušené vyšším orgánom a dokonca aj toto rozhodnutie môže byť zrušené\nešte vyšším orgánom. Vychádza to z podstaty právneho štátu. Ale nedáva to žiadnemu nadriadenému\nprávo a žiadnemu podriadenému povinnosť strpieť kvôli tomu verejné ponižovanie a ohováranie.\n10. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého dovolateľom uvádzané dovolacie dôvody\nsú len jeho subjektívnymi názormi a dovolanie by malo byť zamietnuté ako nedôvodné. Uviedol,\nže postavenie a právomoci prednostu a vedúcich odborov okresných úradov, čo bolo postavenie\nmedzi žalobcom a žalovaným v čase, kedy malo prísť k tvrdenému zásahu do osobnostným práv\nžalobcu žalovaným, upravuje zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a Smernica\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky z 22. januára 2018 č. 14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti\no vnútornej organizácii okresného úradu v znení neskorších smerníc. Vo veci výkonu štátnej správy\nna úseku starostlivosti o životné prostredie, do ktorej spadá aj úsek posudzovania vplyvov na životné\nprostredie, je vedúci odboru najvyšším štátnym úradníkom vo výkone štátnej správy na tomto úseku\nna úrovni okresu, je v postavení verejného činiteľa a prednosta nie je v tomto smere jeho nadriadeným\nzamestnancom, keďže prednosta výkon štátnej správy nevykonáva a nemá žiadnu kompetenciu do neho\nzasahovať. Verejné komentáre žalovaného sa netýkali pracovného výkonu podriadeného ako uvádza\ndovolateľ, ale komentovali medializované informácie tykajúce sa rozhodovania na Okresnom úrade G.\nna čo má aj prednosta okresného úradu ako občan ústavné práva. Žalovaný nielenže využil všetky jemu\ndostupné právne prostriedky a kompetencie prednostu, a keďže bol svedkom možnej závažnej trestnej\nčinnosti páchanej aj osobou žalobcu, podal aj trestné oznámenie na Národnej kriminálnej agentúre\nBratislava.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nCSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je v časti prípustné a v časti dôvodné.\n12. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n13. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n14. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n15. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len\nna takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t.j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne\núvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň\nsa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti\ndovolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú\nv rozhodnutí najvyššieho súdu zo 6. marca 2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017, kde sa uvádza: „Ustálená\nrozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\n\nsúdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne\nna ne nadviazali.“ Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\nzmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR\na vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a\nsprávy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných\nSEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Okrem toho je potrebné, vzhľadom na základné princípy\ncivilného sporového poriadku (čl. 2 ods. 2 CSP), považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to (aj) Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“), Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Súdneho\ndvora Európskej únie (III. ÚS 91/2021).\n16. Dovolateľ v dovolaní namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu pri posúdení osoby štátneho zamestnanca - tu vedúceho odboru okresného úradu, ako osoby\nverejne činnej, ktorá musí mať „znížený prah citlivosti“ na kritiku, a to v súvislosti s kolíziou výkonu práva\nna slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti.\n17. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) každý má právo na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\n18. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má\nprávo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne\nvyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo\nvyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.\n19. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nkaždý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n20. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych\norgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení\nrozhlasovým televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj\npovinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo\nmorálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania\nautority a nestrannosti súdnej moci.\n21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n22. Podľa 12 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové\nsnímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy\nsa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové\nzáznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na\nvedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie\nvšak nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.\n23. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby môže dôjsť mnohými spôsobmi.\nNa to, aby šlo o neoprávnený zásah, musí ísť o neoprávnený a nedovolený zásah, ktorý musí byť\n\nobjektívne spôsobilý negatívne zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby a musí existovať príčinná súvislosť\nmedzi zásahom a porušením osobnostných práv. Zásah môže byť oprávnený a dovolený v prípadoch,\nkeď k nemu dala fyzická osoba súhlas, napr. s vyhotovením fotografie. Taktiež nepôjde o neoprávnený\na nedovolený zásah v prípade existencie tzv. zákonných licencií vyplývajúcich z § 12 Občianskeho\nzákonníka. Neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej osoby môže byť nielen rozširovanie údajov\nz jej súkromného života, ale aj vyhotovenie a uverejnenie podobizní fyzickej osoby a obrazových\nzáznamov podoby fyzickej osoby.\n24. Ak k tvrdenému zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo v súvislosti s výkonom práva na slobodu\nprejavu, dostávajú sa do kolízie dve práva chránené ústavou a dohovorom, teda právo na slobodu\nprejavu (čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru) a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena a rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 19 ods.\n1 a 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru). Pri riešení kolízie týchto práv súdna prax (napríklad uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. júla 2015, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 152/08 z 15. decembra 2009 alebo rozhodnutia ESĽP vo veci Axel Springer AG proti Nemecku\nzo 7. februára 2012 a Jishkariani proti Gruzínsku z 20. septembra 2018) stanovila rôzne relevantné\nkritériá na vyváženie práva na rešpektovanie súkromného života a práva na slobodu prejavu. Medzi\nuplatniteľné kritériá možno zaradiť príspevok k diskusii o všeobecnom záujme, ako známa bola osoba,\nktorej sa do práva na ochranu súkromného života zasiahlo, a povaha jej predchádzajúceho správania,\npredmet vyhlásení, obsah, forma a dôsledky vyhlásení, spôsob získania informácií a ich pravdivosť.\nPod vplyvom judikatúry ESĽP pre účely posúdenia kolízie označených základných práv ústavný súd\n(II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÚS 492/2012) formuloval kritériá testu proporcionality\nv užšom zmysle, ktorý je založený na hľadaní odpovedí na otázky, KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a\nAKO v tomto prípade „uverejnil“. Ústavný súd zároveň judikoval, že tento test proporcionality nemusí\nbyť jediným univerzálnym nástrojom na komplexné zhodnotenie stretu základných práv, všeobecný súd\nje v zásade oprávnený argumentovať aj iným spôsobom, avšak jeho záver musí byť preskúmateľný,\nzdôrazňujúc, čo je pre prejednávanú vec podstatné a z akých dôvodov, tak, aby jeho argumentácia bola\nudržateľná aj z hľadiska garancií obsiahnutých v dohovore (IV. ÚS 295/2023).\n25. Článok 26 ods. 4 ústavy a článok 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia\nslobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru\nspoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže\nbyť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na\nochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy a konkretizovanom najmä v ustanovení § 11 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody\nprejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle dohovoru. Uvedené ustanovenia\nObčianskeho zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať\nv súlade s ústavou a dohovorom. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v\nkonkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu\nzodpovedá zásade proporcionality.\n26. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno\npovažovať za ústavne akceptovateľné, len ak bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,\nzodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nna dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby\na primerane spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (nález\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 110/2020 z 30. novembra 2021).\n27. Z okolností preskúmavanej veci je nesporné, že súdy nižších inštancií posudzovali, či žalovaný\nsvojimi prejavmi na sociálnej sieti, ktoré sa týkali posudzovania vplyvu geotermálneho vrtu v P. na životné\nprostredie zo strany žalovaného ako štátneho zamestnanca vo funkcii hlavného radcu - vedúceho\nodboru starostlivosti o životné prostredie na okresnom úrade zasiahol do osobnostných práv žalovaného.\nSkúmajúc kritériá (bod 24.) testu proporcionality medzi právom žalobcu na slobodu prejavu a právom\nžalovaného na ochranu osobnosti konajúce súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že žalovaný ako\nštátny zamestnanec je osobou verejne činnou (súdy nižších inštancií použili pojem osoba verejného\nzáujmu, ktorý však nie je nesprávny ako uvádza dovolateľ ale je len pojmom širšieho obsahu ako pojem\nosoba verejne činná - k tomu pozri Bartoň, M. Svoboda projevu a jeji meze v právu České republiky.\nPraha: Linde, 2002, s. 50-53; Herczeg. J. Meze svobody projevu. Praha: Orac, 2004, s. 75-77 alebo\n\nKmec, J., Kosař, D., Kratochvil, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2012, s. 1082-1086), ktorá musí mať „znížený prah citlivosti“ na kritiku svojej činnosti.\n28. Dovolateľ namietajúci správnosť uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu poukázal na to,\nže tento právny záver je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu označil viaceré\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy vo veciach sp. zn. III. ÚS 385/2012, Pl. ÚS\n1/2009, IV. ÚS 40/2003, II. ÚS 44/2000, III. ÚS 389/2021, IV. ÚS 284/2012, I. ÚS 689/2014, I. ÚS\n655/2017, III. ÚS 286/2014 a uznesenia vo veciach sp. zn. I. ÚS 364/2006 a III. ÚS 491/2014) a dve\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lingens proti Rakúsku z 08. júla 1986 a vo veci\nOberschlick proti Rakúsku z 01. júla 1997.\n29. S uvedeným názorom dovolateľa dovolací súd nesúhlasí a právny záver odvolacieho súdu vyjadrený\nvyššie považuje za súladný so svojou rozhodovacou praxou i rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít - ústavného súdu a ESĽP. ESĽP vo svojej rozhodovacej činnosti pri skúmaní statusu osoby, do\nktorej osobnostných práv malo byť výkonom práva na slobodu prejavu zasiahnuté stanovil kategóriu\nosôb verejne činných, u ktorých limity prijateľnej kritiky sú širšie než u súkromných osôb (prvýkrát vo\nveci Lingens proti Rakúsku z 08. júla 1986, na ktorú odkazuje aj dovolateľ). Táto kategória osôb zahŕňa\nvšetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci, resp. na chode štátneho\nmechanizmu. Ide predovšetkým o politikov, za ktorých sú označovaní predstavitelia zákonodarnej,\nvýkonnej moci i predstavitelia územných samospráv, ale aj kandidáti na takéto funkcie. Ďalej sa jedná\nnapríklad o význačných podnikateľov, novinárov, slávnych športovcov, spevákov, osoby disponujúce s\nverejnými prostriedkami, osoby, ktoré vstúpili do verejnej arény svojím konaním-tzv. public figures by\nconduct“, sudcovia, prokurátori a ďalší (pozri Kmec, J., Kosař, D., Kratochvil, J., Bobek, M. Evropská\númluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 1083).\n30. Dovolaciemu súdu nie je známe žiadne jeho rozhodnutie ani žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych\nautorít, ktorými by boli štátni úradníci vylúčení z kategórie osôb verejne činných. Takýmto spôsobom\nneposudzuje štátneho úradníka žiadne z rozhodnutí, na ktoré dovolateľ poukázal. Naopak, ESĽP vo\nsvojich rozhodnutiach vo veciach Janowski proti Polsku; Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku alebo\nBusuioc proti Moldavsku alebo vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky - rozhodnutie ESĽP vo veci\nLešník proti Slovensku zo dňa 11. júna 2003 uviedol, že limity prijateľnej kritiky môžu byť za istých\nokolností širšie v prípade štátnych úradníkov pri výkone ich funkcie ako v prípade súkromných osôb, aj\nkeď sa nedá povedať, že štátni úradníci sa vedome vystavujú pozornej kontrole každého svojho slova\nalebo činu v takej miere ako politici, a že by preto malo byť s nimi zachádzané rovnako, pokiaľ ide\no kritiku ich činnosti. Naviac štátni úradníci sa musia tešiť dôvere verejnosti a nesmú byť nepatrične\nrušení, pokiaľ sa od nich očakáva, že budú úspešne plniť svoje úlohy, a môže sa preto ukázať ako\nnevyhnutné chrániť ich v dobe výkonu ich povinností pred nepríjemnými a abuzivnými (škodlivými,\nzraňujúcimi, hrubými, alebo prekračujúcimi hranice - poznámka dovolacieho súdu) verbálnymi útokmi.\nRovnako aj ústavný súd vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. IV. ÚS 302/2010, III. ÚS 385/2012, III. ÚS\n288/2017, IV. ÚS 200/2024) zahŕňa štátnych úradníkov do kategórie osôb verejne činných. Uviedol\nnapríklad, že „Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb\npôsobiacich vo verejnom živote, napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov\nči čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie, vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a\nďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne\nposudzované (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 453/03)“. (IV. ÚS 302/2010), že „Kategória osôb\nverejne činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci\n(politici, vrátane regionálnych politikov a kandidátov vo voľbách, sudcovia ako špecifická kategória, štátni\núradníci, predstavitelia ozbrojených zložiek, iní verejní činitelia a pod.). Tieto osoby spravidla zastávajú\nvolené či menované funkcie, výkon ktorých podlieha kontrole zo strany verejnej mienky ako často jedinej\nmožnej podobe neformálneho sankčného mechanizmu“. (III. ÚS 385/2012) alebo, že „činnosť štátnych\nzamestnancov môže byť podrobená kritike; keďže priestor na ich odpoveď je užší ako v prípade politickej\ndiskusie, nie je prípustné ich bez legitímneho dôvodu obviňovať“. (IV. ÚS 200/2024).\n31. Rovnako samotný dovolací súd vo svojich rozhodnutiach zaraďuje štátnych úradníkov do kategórie\nosôb verejne činných (pozri rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/43/2012, 6Cdo/55/2020, 6Cdo/214/2022). V\nuznesení z 26. októbra 2022 sp. zn. 6Cdo/55/2020 k posúdeniu miery ochrany osobnostných práv\nverejne činnej osoby uviedol, že ,,v prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných\nčiniteľov na verejnosti ide o takú činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom,\n\nusmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Otázkou\nverejného záujmu je a v dôsledku uvedeného preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch,\nakým spôsobom verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné a zákonné právomoci. Verejní\nčinitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať\nvýkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje právomoci\nvykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou (II. ÚS 44/00). Vecou verejnou je nielen všetka\nagenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napr. činnosť\npolitikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie, ale aj umenie,\nvrátane novinárskych aktivít a showbiznisu, a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť (IV.\nÚS 302/2010). K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci, vrátane\nrozhodovacej činnosti súdov a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti\nmôžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná\nprezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 152/08)“.\n32. Z uvedenej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu a najvyšších súdnych autorít je teda\nnepochybné, že štátni úradníci patria do kategórie osôb verejne činných, u ktorých limity prijateľnej kritiky\nsú širšie než u súkromných osôb. Odvolací súd, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal okrem iného aj z\ntoho záveru, sa tak svojím rozhodnutím neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\na dovolanie žalobcu je v tomto smere nedôvodné.\n33. Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ\nuviedol, že vo veci bola sporná rozhodujúca otázka - právo nadriadeného kritizovať pracovný výkon\npodriadeného prostredníctvom sociálnych sietí a tomu zodpovedajúca povinnosť podriadeného výkon\ntohto práva strpieť, ktorá otázka nebola doposiaľ predmetom rozhodovania dovolacieho súdu a odvolací\nsúd ju posúdil nesprávne.\n34. Dovolací súd poukazuje na to, že túto otázku predostrel žalobca aj odvolaciemu súdu, ktorý v\nbode 22. odôvodnenia svojho rozsudku na ňu odpovedal, že „ani vrcholový politik, či verejný funkcionár\nnie je povinný strpieť čokoľvek. Sloboda prejavu má svoje hranice. Za danej situácie však žalovaný\nnepublikoval o žalobcovi informácie takého charakteru, ktoré by znamenali zásah do jeho osobnostných\npráv. Vyjadrenia žalovaného predstavovali serióznu kritiku pracovnej činnosti žalobcu, ktorá mohla byť\na aj sa stala predmetom verejnej diskusie“.\n35. K tomu dovolací súd poznamenáva, že odpoveď na otázku, či je žalovaný ako nadriadený oprávnený\nkritizovať pracovný výkon žalobcu ako podriadeného prostredníctvom sociálnych sietí a či je žalobca z\nhľadiska ochrany svojej osobnosti povinný takúto kritiku strpieť, je závislá od posúdenia viacerých kritérií,\nktoré sú rozhodujúce pri skúmaní kolízie práva na výkon slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti\n(pozri bod 24.). Bez skúmania a vyhodnotenia všetkých relevantných kritérií konkrétneho prípadu\nsamostatne a v ich vzájomnej súvislosti nemožno poskytnúť žalobcovi ním požadovanú všeobecne\nplatnú odpoveď na jeho otázku. Tá tak, vzhľadom na uvedené, nadobúda charakter abstraktnej,\nteoretickej otázky. Cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je ale poskytnúť\nreálnu ochranu právam osôb, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa sám osebe nijako\nnepremietne do právnej sféry procesných strán. Dovolanie žalobcu preto v tomto smere nemožno\npovažovať za procesne prípustné.\n36. Vzhľadom na uvedené závery, keď dovolanie žalobcu bolo z časti posúdené ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. f) CSP a v časti ako nedôvodné, dovolací súd dovolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol\nako nedôvodné podľa § 448 CSP.\n37. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/63/2023", "guid": "5678b104-2db0-4d97-9602-4a30ba1710c3:f463275a-c2bc-4585-850e-7ca3255a22ac", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:15fd6554-f819-451e-acd5-cd56d1d59987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.200.2024.2"}, {"guid": "ussr:705504b4-af95-4e30-9083-2a62a52cfde1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1"}, {"guid": "ussr:96f680b9-dfb9-4bb9-9669-de1a1a894920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1"}, {"guid": "ussr:e3912361-9d91-472f-ad57-698dcfc22b4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.91.2021.2"}, {"guid": "ussr:acfcd32c-2900-4d29-b270-eafe44196baf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.389.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 389/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.389.2021.2"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:d98b3ad6-2ec9-4931-afb6-301a42b23ac7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1"}, {"guid": "ussr:f363d52d-3056-4448-8b81-646ae5293128", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2014 z 6. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f363d52d-3056-4448-8b81-646ae5293128"}, {"guid": "ussr:3beaa8a3-9ff8-4004-88ad-a44318790776", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 286/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3beaa8a3-9ff8-4004-88ad-a44318790776"}, {"guid": "ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 385/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b"}, {"guid": "ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2012 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "72dc79af-0fef-47d7-bd43-c520a3572083:c1bad4e3-d968-4621-b382-78d1c58831f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/63/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/63/2023 z 31. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/72dc79af-0fef-47d7-bd43-c520a3572083:c1bad4e3-d968-4621-b382-78d1c58831f9"}], "citovane_v": []}