{"guid": "0dbfd125-4cca-4d4f-b71b-10b80a02a592:6bc8f46a-414e-4c72-9160-fe0231b70db7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1", "spisova_znacka": "9Cdo/52/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/52/2025 z 22. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2026, sp. zn. 9Cdo/52/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1", "identifikacne_cislo": "8719204519", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392.odsek-2", "nazov": "§ 392 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-392", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bc8f46a-414e-4c72-9160-fe0231b70db7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/52/2025\n8719204519\n22. 09. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:8719204519.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R. V., narodeného XX. V. XXXX, V., Ž. XXX/\nX, zastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie\nsvätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej X. W., narodenej XX. D. XXXX, Q., V.\nXXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Košice, Floriánska 19, o určenie\nspoluvlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C/22/2019, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2024 sp. zn. 17Co/7/2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2024 sp. zn. 17Co/7/2024 v potvrdzujúcom výroku\na v súvisiacom výroku o trovách konania a rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 13C/22/2019-318\nz 21. novembra 2023 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Poprad na\nďalšie konanie.\nUznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 13C/22/2019-394 zo 4. februára 2025 a č. k. 13C/22/2019-410\nz 20. marca 2025 z r u š u j e.\nDovolanie o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby a návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 13C/22/2019-318 z 21.\nnovembra 2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia podielového spoluvlastníctva\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Veľká , zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX\na to rodinný dom súpisného č. XXXX, postaveného na pozemku C-KN parcelného č. XXX - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 274 m2 , parcelného č. XXX záhrady o výmere 469 m2, pozemkoch E-KN\nparcelného č. XXXX/X orná pôda o výmere 93 m2 a parcelného č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria\no výmere 94 m2 v podiele 1 v pomere k celku; žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcovi v rozsahu 100 %; zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 13C/22/2019-98 z\n2. apríla 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/22/2020-156 z 10. júna 2020;\nzrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 13C/22/2019-262 z 21. októbra 2020.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 136 ods. 1 a 2, § 588, § 48 ods. 1 a 2 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a\nna základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 28. mája 2013 sporové strany uzatvorili\nkúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. W., vedených na LV č.\nXXXX, a to rodinný dom súpisného č. XXXX postavený na pozemku registra C-KN parcelného č. XXX\n- zastavené plochy a nádvoria, o výmere 274 m2, parcelného č. XXX - záhrady o výmere 469 m2,\npozemku registra E-KN parcelného č. XXXX/X - orná pôda o výmere 93 m2 a parcelného č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, v podiele 1 v pomere v celku, za dohodnutú kúpnu cenu\nvo výške 45 000 eur v splátkach, a to tak, že suma 5 000 eur mala byť uhradená do 15 pracovných\ndní od podpisu zmluvy, suma 15 000 eur do 30. júna 2013, suma 10 000 eur do 31. júla 2013 a suma\n\n15 000 eur do 31. augusta 2013. V čl. V. v bode 3 kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť\nžalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny riadne a včas. Vklad\nvlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pod č. W.XXXX/XXXX z 18. októbra 2019. Žalovaná uhradila kúpnu cenu dohodnutú v zmluve v piatich splátkach,\na to 28. októbra 2019 vo výške 28 000 eur, 30. októbra 2019 vo výške 10 000 eur, 21. októbra 2019 vo\nvýške 5 000 eur, 3. novembra 2019 vo výške 10 000 eur a 4. novembra 2019 vo výške 900 eur. Žalobca\nodstúpil od kúpnopredajnej zmluvy listom z 31. októbra 2019 z dôvodu, že kúpna cena nebola riadne\nzaplatená. Žalovaná napadla neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v konaní vedenom pod sp. zn.\n12C/9/2020, v ktorom súd prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu určil, že odstúpenie\nod kúpnej zmluvy z 28. mája 2013 spísané dňa 31. októbra 2019, ktorým žalovaný odstúpil od kúpnej\nzmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a zmluvy o zrušení vecného bremena, je neplatný právny\núkon. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. augusta 2023.\n1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k\nnehnuteľnosti od odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Vyhodnotil, že pokiaľ bolo v\nsamostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020 rozhodnuté, že uvedené odstúpenie od zmluvy\nje neplatné, potom otázka platnosti odstúpenia od zmluvy bola vo vzťahu k predmetu tohto sporu\nprejudiciálnou otázkou. Keďže o tejto prejudiciálnej otázke bolo rozhodnuté samostatným konaním, súd\nprvej inštancie bol viazaný výrokom rozsudku a musel z tohto rozhodnutia vychádzať pri posudzovaní\nnároku žalobcu. Neplatný právny úkon nie je spôsobilý vyvolať právne následky, ktoré s takýmto úkonom\nprávny predpis spája, preto, ak bolo odstúpenie od zmluvy z 31. októbra 2019 neplatným právnym\núkonom, nemohli nastať ani právne následky vyplývajúce z § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nV dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy. V konaní nebola\npreto preukázaná okolnosť, žeby žalobca spätne nadobudol spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k\nnehnuteľnosti.\n1.3. Námietky žalobcu, týkajúce sa tvrdenia, že nebolo potrebné od zmluvy odstúpiť z dôvodu uplynutia\n3 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy a z dôvodu nepodania návrhu na vklad vlastníckeho práva k\nnehnuteľným veciam, ako aj námietku týkajúcu sa tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy v rozpore\ns dobrými mravmi, lebo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná a jej manžel nemali finančné\nprostriedky na výplatu žalobcu, súd prvej inštancie posúdil ako zmenu žaloby spočívajúcu v zmene\nskutkových okolností odôvodňujúcich nárok žalobcu, kedy nedochádza k zmene žalobného návrhu, ale\nmenia sa skutkové okolnosti odôvodňujúce uplatnený nárok žalobcom. Žalobca pôvodne odôvodňoval\nžalobu odstúpením od kúpnej zmluvy v dôsledku čoho malo dôjsť k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku,\nčím by sa navodil právny stav pred uzatvorením kúpnej zmluvy, keďže bol podielovým spoluvlastníkom\nnehnuteľností. Na pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023 žalobca uviedol úplne iné skutkové\nokolností odôvodňujúce jeho žalovaný nárok spočívajúce v tom, že kúpna zmluva je absolútne neplatný\nprávny úkon, teda nebolo potrebné ani od zmluvy odstúpiť. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu podľa\n§ 143 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,CSP“) zmenu žaloby nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom\npre konanie o zmenenej žalobe. Navyše otázka povinnosti rozhodnúť podľa § 47 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka ako bolo uvedené v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020, nebola podmienkou platnosti\na účinnosti zmluvy. Návrhy na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné\nvzhľadom k tomu, že sa netýkali skutkových okolností, ktoré neodôvodňovali podanú žalobu, ale išlo o\nskutkové okolnosti, ktoré ako nové v rámci konania pripustené neboli. Na základe uvedených dôvodov\npreto dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v dôsledku neplatnosti právneho úkonu odstúpenia\nod kúpnej zmluvy. O vydaných uzneseniach o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol tak, že ich\nzamietnutím žaloby vo veci samej zrušil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.\n1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 10. decembra 2024 sp. zn. 17Co/7/2024\nzamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby; zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania; potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej; žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie podľa § 371 CSP konštatoval, že v odvolacom konaní\nnemožno žalobu meniť, preto sa osobitne zaoberal návrhom žalobcu na pripustenie zmeny žaloby tak,\nako ju navrhol na pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023. Žalobca žiadal nahradiť pôvodne\n\ntvrdený dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy tvrdením o zániku zmluvy ex lege podľa § 47 Občianskeho\nzákonníka, pričom argumentoval tým, že ide výlučne o zmenu právnej kvalifikácie pri zachovaní\npôvodného petitu. Odvolací súd túto argumentáciu neprijal, keďže dospel k záveru, že navrhovaná\nzmena v skutočnosti predstavuje zmenu skutkového stavu, na ktorom je uplatnený nárok založený.\nPodstatné bolo aj to, že o totožnej zmene žaloby už raz rozhodoval súd prvej inštancie na pojednávaní\nkonanom dňa 21. novembra 2023 a odvtedy nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností týkajúcich\nsa dôvodov zániku zmluvy podľa § 47 Občianskeho zákonníka. Túto okolnosť odvolací súd považoval z\nprocesného hľadiska za vec už rozhodnutú, a keďže navyše v odvolacom konaní zmena žaloby ani nie je\nprípustná, návrhu žalobcu nevyhovel, pretože jeho pripustenie by odporovalo účelu civilného sporového\nkonania spočívajúceho v rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrane práv a v zabezpečení právnej istoty\nstrán sporu.\n2.2. K návrhu žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní vo veci\nvedenej pod sp. zn. 12C/9/2020, v ktorej bolo rozsudkom súdu prvej inštancie, potvrdeným rozsudkom\nodvolacieho súdu, právoplatne určené, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatným právnym\núkonom, odvolací súd dôvodil, že ide o prejudiciálnu otázku, ktorej posúdenie v inom súdnom konaní\nje pre súd záväzné. Napokon ani samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemalo\npodľa odvolacieho súdu vplyv na právoplatnosť tohto rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal dôvody\nfakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP, ktorých existenciu nezistil. V tejto súvislosti\npodotkol, že prihliadal aj na zásadu hospodárnosti konania, keďže prerušenie konania by bez vážneho\ndôvodu spôsobilo len oddialenie rozhodnutia vo veci samej a zbytočné prieťahy. K uvedenému tiež\npodotkol, že sám žalobca počas konania nepovažoval za principiálnu otázku odstúpenia od zmluvy,\nhoci na ňom pôvodne skutkovo založil žalobu. Svoje vlastnícke právo odvodzoval predovšetkým od\nstraty účinnosti kúpnopredajnej zmluvy podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne\nod okolností v zmysle ustanovení § 518 alebo § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených\ndôvodov, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.\n2.3. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania ďalšími listinami na odvolacom pojednávaní odvolací\nsúd uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému nároku boli správne a\nnesporné. Ostatné okolnosti, ktoré žalobca žiadal preukázať, najmä súvisiace s iným spôsobom zániku\nkúpnopredajnej zmluvy, neboli predmetom dokazovania na súde prvej inštancii z dôvodu hospodárnosti\nkonania, preto nebol dôvod, aby sa s nimi zaoberal ako podstatnými ani odvolací súd. Ich pripustenie\nby predstavovalo v odvolacom konaní neprípustné novoty predlžujúce priebeh konania a v rozpore so\nzásadou koncentrácie konania by neprimerane zvýhodnilo procesné postavenie žalobcu na úkor práva\nžalovanej na spravodlivé a kontradiktórne súdne konanie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd\nnenariadil pojednávanie na vykonanie takéhoto dokazovania. K veci samej odvolací súd zdôraznil, že\nrozhodnutie o neplatnosti odstúpenia od zmluvy vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020 bolo\nmedzi stranami sporu záväzné a malo zásadný vplyv na danú vec, keďže práve v dôsledku neplatnosti\nodstúpenia od zmluvy nemohlo byť žalobcom tvrdené vlastnícke právo súdnym rozhodnutím chránené.\nOtázku platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k oneskorenému vkladu do katastra nehnuteľností\nodvolací súd nepovažoval za predmet tohto sporu, keďže bola vyriešená v konaní vedenom pod sp. zn.\n12C/9/2020, na ktorého závery poukázal. Nesprávne procesné označenie postavenia žalobcu v odvolaní\nvyhodnotil len ako zrejmú nesprávnosť bez vplyvu na potrebu meritórneho prejednania odvolania. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade\ns § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s\nustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len „dovolateľ“),\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu spočíva na dvoch nosných argumentačných bodoch, pričom oba body považoval za\nnesprávne. Prvým bol záver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa osobitne nezaoberal\nplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože táto otázka bola už vyriešená v konaní vedenom pod\nsp. zn. 12C/9/2020, ktorého závery mali súd prvej inštancie a odvolací súd v danej veci prevziať ako\nprejudiciálne záväzné. V tejto súvislosti dovolateľ uviedol, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom\npod sp. zn. 12C/9/2020 bolo v celom rozsahu zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn.\n7Cdo/5/2024). Keďže súd prvej inštancie ani odvolací súd sa v konaní o určenie vlastníckeho práva\notázkou platnosti odstúpenia od zmluvy samostatne nezaoberali a vychádzali výlučne z medzičasom\nzrušeného rozhodnutia, ich rozhodnutia podľa dovolateľa stratili akýkoľvek právny podklad, na ktorom\n\nby mohli spočívať. Súčasne však poukázal na to, že táto konkrétna okolnosť predstavuje dôvod na\nprípadnú obnovu konania, a preto sa ňou v rámci samotného dovolacieho konania už ďalej podrobnejšie\nnezaoberal. Druhým okruhom dovolacích námietok bol záver odvolacieho súdu, podľa ktorého bol\nodvolací súd uznesením súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny odôvodnenia žaloby viazaný do tej\nmiery, že sa touto otázkou v odvolacom konaní už nemohol znovu meritórne zaoberať, nakoľko išlo o\nprekážku rozhodnutej veci. S uvedeným záverom sa dovolateľ nestotožnil. Uznal síce, že uznesenie o\nnepripustení zmeny žaloby nie je vymenované medzi rozhodnutiami, proti ktorým je prípustné odvolanie\npodľa § 357 CSP, a samostatné odvolanie proti nemu ako takému teda prípustné nie je, ale zdôraznil,\nže ide výlučne o procesné uznesenie upravujúce vedenie konania, a nie o meritórne rozhodnutie vo\nveci samej. Podobný charakter majú podľa neho aj ďalšie obdobné uznesenia, napríklad o pripustení\nzmeny v osobe žalobcu či žalovaného, o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu, o pojednávaní v\nneprítomnosti strany sporu, o skončení dokazovania či o nariadení znaleckého dokazovania. Takéto\nprocesné uznesenia podľa dovolateľa v žiadnom prípade nemôžu zakladať prekážku rozsúdenej veci,\nktorú môžu tvoriť výlučne meritórne rozhodnutia vydané vo forme rozsudku, preto mu nebolo zrejmé, na\nzáklade čoho odvolací súd dospel k opačnému procesnoprávnemu záveru. Neprípustnosť samostatného\nopravného prostriedku proti procesnému uzneseniu súdu prvej inštancie podľa dovolateľa nevylučuje,\naby odvolací súd v rámci prejednania odvolania proti rozsudku vo veci samej preskúmal, či daným\nspôsobom vedenia konania, obsiahnutým v takomto uznesení, nedošlo k zásahu do práva strany sporu\nna spravodlivý súdny proces. Ak odvolací súd dospel k záveru, že takýmto procesným postupom bolo\nprávo porušené, nebol síce oprávnený zrušiť samotné napadnuté uznesenie, ale bol však oprávnený\na povinný zrušiť rozsudok, ktorému predchádzalo konanie zaťažené týmto procesným pochybením,\npričom zrušením rozsudku ex lege dochádza aj k zrušeniu súvisiacich procesných uznesení, ktoré k jeho\nvydaniu viedli. Na podporu tohto výkladu poukázal práve na to, že k takejto procesnej situácii reálne došlo\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudky\noboch nižších súdov práve pre nedôvodne vydané uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu.\nDovolateľ ilustroval dôsledky opačného právneho názoru odvolacieho súdu na viacerých modelových\npríkladoch, v ktorých by podľa tohto názoru odvolací súd nemohol napraviť žiadne procesné pochybenie\nsúdu prvej inštancie urobené vo forme neodvolateľného uznesenia, hoci by ním bolo strane sporu\nodopreté právo na súdnu ochranu. Takýto výklad považoval za rozporný nielen s procesným právom,\nale najmä s ústavným právom na spravodlivý proces a s právom na dvojinštančné konanie, keďže\nv konečnom dôsledku vylučuje akúkoľvek preskúmateľnosť procesného postupu súdu prvej inštancie\nv odvolacom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie, ktorého postup odvolací súd následne\naproboval, nesprávne vyložil zmysel a účel ustanovenia § 143 ods. 1 CSP. Tento zmysel podľa dovolateľa\nspočíva výlučne v zásade hospodárnosti konania, teda v tom, aby nedochádzalo k znehodnoteniu už\nvykonaného dokazovania a doterajších procesných úkonov strán v dôsledku dodatočnej zmeny žaloby.\nV danom prípade však od podania žaloby nebol vykonaný žiaden dôkaz ani žiadne pojednávanie\nokrem toho, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, keďže konanie bolo po celý čas prerušené, skutkový\nstav bol medzi stranami nesporný a navrhovaná zmena sa týkala výlučne právneho, nie skutkového\nposúdenia veci, ktoré mohol súd v zmysle zásady iura novit curia posúdiť na jedinom pojednávaní\nbez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Zamietnutie takéhoto návrhu podľa dovolateľa nemalo\nžiadnu súvislosť s procesnou hospodárnosťou a predstavovalo hrubé porušenie jeho práva na súdnu\nochranu, ako aj základnej zásady vyjadrenej v čl. 3 ods. 1 Základných princípov CSP. Na záver dovolateľ\npodotkol, že samotná otázka aplikovateľnosti ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka na zmluvy o\nprevode nehnuteľností, ktorej sa nižšie súdy pre svoj nesprávny procesný postup vôbec nevenovali, je\nv rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/248/2010, 2Cso/184/2005,\n1Sžr/172/2012) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 66/2012\nsporná, pričom citoval viacero rozhodnutí zastávajúcich protichodné právne názory na túto otázku, s\ntým, že podľa jeho hodnotenia prevažuje názor v prospech aplikovateľnosti tohto ustanovenia aj na\nprevody nehnuteľností. Odmietnutie nižších súdov zaoberať sa touto hmotnoprávnou otázkou dovolateľ\npovažoval za odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozsudok súdu\nprvej inštancie považuje za vecne a právne správne. Zdôraznila, že žalobca v dovolaní prevažne\nopakoval tie isté tvrdenia, ktorými sa už súdy nižších inštancií riadne zaoberali a vysporiadali sa s\nnimi. Spochybnila tvrdenie žalobcu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020 skúmal výlučne\nplatnosť odstúpenia od zmluvy. Uviedla, že súd prvej inštancie v uvedenom konaní posudzoval aj\n\notázku aplikácie ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie\no povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je rozhodnutím, s ktorým zákon\nspája vznik účinnosti prevodnej zmluvy, keďže vklad zakladá len vecno-právne účinky (nadobudnutie\nvlastníckeho práva), zatiaľ čo obligačné účinky zmluvy nastali už prijatím návrhu na jej uzavretie podľa\nustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto tvrdila, že nepodanie\nnávrhu na vklad v trojročnej lehote nezakladá zákonnú fikciu odstúpenia od zmluvy. Zároveň zdôraznila,\nže dôvodom zrušenia rozhodnutí v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020 zo strany dovolacieho súdu\nnebolo nesprávne právne posúdenie veci, ale výlučne procesná vada spočívajúca v nevykonaní dôkazu\nvýsluchom svedka. Zrušenie rozhodnutia malo podľa žalovanej za následok len dočasné odstránenie\njeho právoplatnosti, nie však automatickú nesprávnosť v ňom vyslovených právnych záverov, ktoré by\nmohli byť spochybnené až prípadným opačným meritórnym rozhodnutím v ďalšom konaní. Keďže k\ntakejto zmene doposiaľ nedošlo, právny názor vyslovený v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020\nzostáva podľa žalovanej relevantný. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na zmenu žaloby žalovaná uviedla,\nže žalobca opomínal uviesť, že na pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2023 žiadal pripustiť zmenu\nžaloby nielen vo vzťahu k § 47 Občianskeho zákonníka, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam § 518 a § 39\nObčianskeho zákonníka, pričom súčasne navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie, napríklad výsluchom a\noboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisov vedených pod sp. zn. 12C/9/2020 a sp. zn. 8C/65/2017,\nna dôkaz čoho odkázala na zápisnicu z tohto pojednávania. V tejto súvislosti zastávala názor, že súd\nprvej inštancie dôvodne nepripustil zmenu žaloby, pretože jej pripustenie by si vzhľadom na charakter\nnavrhovaných zmien vyžadovalo rozsiahle ďalšie dokazovanie, čo by viedlo k neprimeranému predĺženiu\nkonania v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania. Otázkou aplikácie ustanovenia § 47\nObčianskeho zákonníka sa navyše už vecne zaoberal súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/9/2020,\nktorého závery boli potvrdené aj odvolacím súdom, ktoré sú pre súd naďalej záväzné, takže nebol dôvod\nsa s nimi opätovne zaoberať. Žalovaná k uvedenému doplnila vlastný výklad ustanovenia § 47 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, ktorý je potrebné vykladať systematicky v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka tak, že kúpna zmluva zakladá obligačno-právne účinky už jej uzavretím, kým rozhodnutie\nsprávy katastra zakladá len vecno-právne účinky prevodu vlastníctva, pričom poukázala aj na to,\nže v dôsledku novelizácie Občianskeho zákonníka považuje predmetné ustanovenie za obsolentné,\ns odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 115/2006, a na nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 331/1998. Ďalej uviedla, že odvolací súd nepovažoval\nza potrebné znovu vecne prehodnocovať procesné rozhodnutie o neprípustnosti zmeny žaloby, keďže\nžalobca v odvolaní predkladal tie isté dôvody a skutkové tvrdenia, s ktorými sa už náležite vysporiadal\nsúd prvej inštancie, preto nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, najmä s ohľadom na\nrozsah už vykonaného dokazovania. Pripustenie zmeny žaloby by podľa žalovanej bolo nehospodárne aj\npreto, že aj keby skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné, v záujme zachovania princípu rovnosti\nzbraní by súd musel dať žalovanej primeraný priestor na vyjadrenie sa k zmenenej žalobe a na uplatnenie\nnových prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Na podporu svojej argumentácie poukázala\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/262/2009, podľa ktorého posúdenie,\nči výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, patrí výlučne\nsúdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby, pričom proti takémuto uzneseniu nie je\nprípustné odvolanie a ani dovolací súd nemôže v rámci posudzovania prípustnosti dovolania túto úvahu\nsúdu prehodnocovať. Vzhľadom na uvedené trvala na tom, že súdy oboch nižších inštancií postupovali\nv súlade s platným právnym poriadkom, keď rešpektovali právoplatné rozhodnutie o prejudiciálnej\notázke platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. K námietke žalobcu týkajúcej sa prekážky litispendencie\nuviedla, že táto je právne irelevantná, keďže napriek zhodnosti strán sporu, hoci v opačnom procesnom\npostavení nešlo v oboch konaniach o rovnaký predmet konania. Poukázala na to, že podľa ustálenej\njudikatúry samotná zhodnosť skutkových okolností neznamená totožnosť veci, pokiaľ sa v jednotlivých\nkonaniach rozhoduje o odlišnom uplatnenom nároku, resp. o inom právnom dôsledku vyplývajúcom\nz tých istých skutkových okolností. Na základe uvedeného teda podotkla, že v danom prípade nebol\nnaplnený uplatnený dovolací dôvod, keďže postup súdu, ktorý nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu\nžaloby, nebolo možné považovať za postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť riadne uplatniť\nsvoje práva pred súdom. Navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie\n\nvo veci samej je nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné. V ostatnej časti bolo potrebné dovolanie\nodmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n13. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba\n\nrozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú\nslúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto\nporušenia bude znamenať nespravodlivý proces.\n14. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho\npráva v prospech žalobcu ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX\nk. ú. W. bolo právoplatné rozhodnutie o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy z 28. mája 2013,\nktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod W. XXXX/XXXX, listom žalobcu z 30. októbra\n2019 v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/9/2020. Najvyšší súd uznesením\nz 29. januára 2025 sp. zn. 7Cdo/5/2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2023 sp.\nzn. 9Co/48/2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 12C/9/2020-245 z 28. februára\n2022 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že k zrušeniu\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie došlo z procesných dôvodov z dôvodu nevykonania dôkazu vypočutia\nsvedka. Zároveň však dovolací súd poznamenal, aby nižšie súdy v rámci ich nového rozhodnutia\nprimerane reagovali aj na žalovaným v dovolaní nastolené právne pripomienky, pokiaľ budú príčinné\nk nosným právnym dôvodom a pokiaľ doteraz súdy na ne nereagovali, a to v záujme presvedčivosti\na jednoznačnosti svojho rozhodnutia (bod 15. odôvodnenia). Žalobca v konaní pred odvolacím súdom\nnamietal zmätočnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a námietku litispendencie z dôvodu\nvedenia dvoch konaní, ktoré riešia identickú právnu otázku, poukazujúc na ustálenú judikatúru, ktorú\nšpecifikoval. V tejto súvislosti poznamenal, že ustálená judikatúra ako prekážku litispendencie prípadne\nprekážku res iudicata definuje tak, že sa medzi totožnými účastníkmi, bez ohľadu na procesné\npostavenie vedie spor o totožnú právnu otázku, bez ohľadu, či je posudzovaná v merite veci alebo\nprejudiciálne. V čase začatia tohto konania žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že sa bude\nviesť aj konanie o určenie neplatnosti odstúpenia, ktoré sa skončí skôr. Z uvedeného dôvodu preto po\nurčení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy musel reagovať zmenou právnej kvalifikácie dôvodnosti\nuplatneného nároku, ktorá sa netýkala skutkových okolnosti. K uvedenému poznamenal, že vec je totiž\nvýnimočná v tom, že zo skutkového hľadiska nie je medzi stranami sporná žiadna podstatná okolnosť.\nObe strany sú zhodné v tom, že k podaniu návrhu na vklad a k zaplateniu kúpnej ceny došlo až po 6tich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti namietal nesprávne rozhodnutie o nepripustení\nzmeny žaloby. Dodal že konanie bolo prerušené, a žiadne dokazovanie vo veci nebolo vykonávané.\nZamietnutie návrhu na pripustenie zmeny odôvodnenia žaloby preto považoval za hrubé a nezákonné\nporušenie jeho práva na súdnu ochranu, ako aj za porušenie základných zásad civilného sporového\nkonania (čl. 3 ods. 1). V kontexte uvedeného dôvodil, že ak ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka\nje aplikovateľné na scudzovanie nehnuteľností, potom je vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy\nv inom súdnom konaní pre konanie o určenie vlastníckeho práva úplne irelevantné. Nie je totiž ani\npotrebné ani možné odstupovať od zmluvy, ktorá zanikla ex lege. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že na\nsúde prvej inštancie je vedené konanie pod sp. zn. 8C/65/2017 o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, ktoré konanie je prerušené do právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn.\n13C/22/2019, teda tohto konania.\n15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n16. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v rozsudku\nv prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom\nprípade sa môže obmedziť v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby\naj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam\nstrán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení\nrozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký\nargument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej\npovahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže\npriniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\n\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1296 s.).\n17. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\nPrávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,\naj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n19. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu\nsamostatne posudzovať určité otázky a právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie, ktoré\nje obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci. Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv.\nprejudiciálne otázky, ktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale\nod ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej. Prejudiciálne otázky môže súd v civilnom\nkonaní posúdiť sám, okrem prípadov taxatívne vymedzených v ustanovení § 193 CSP.\n20. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa v rámci vysporiadania s\nuplatnenými odvolacími námietkami nezaoberal vecou samou z hľadiska právneho posúdenia, pokiaľ sa\nnevysporiadal s podstatnou námietkou uplatnenou žalobcom nielen v konaní pred súdom prvej inštancie,\nale aj v odvolaní. K aplikácii ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka len uviedol, že ,,k účinkom\naplikácie § 47 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, je potrebné uviesť, že otázka platnosti a\núčinnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nebol vykonaný v zákonnej lehote nebola predmetom\ntohto sporu. Touto otázkou sa zaoberal súd vo veci sp. zn. 12C/9/2020, na ktoré závery odvolací súd\npoukazuje“ (bod 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).\n21. V danom prípade len odkaz odvolacieho súdu na závery uvedené v inom rozhodnutí, nemožno\npovažovať za splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 392 ods. 2 v spojení s § 387 ods.\n3 CSP. Z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov a právnym posúdením. I napriek viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom\nodvolacím súdom (§ 442 CSP), dovolací súd má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je\npostihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie\nsú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), preto konštatuje, dôvodnosť namietanej vady zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej zistil.\n22. Najvyšší súd uznesením z 29. januára 2025 sp. zn. 7Cdo/5/2024 zrušil rozsudok odvolacieho súdu\nz 27. júna 2023 sp. zn. 9Co/48/2022 v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12C/9/2020-245\nz 28. februára 2022 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že\nrozsudkom č. k. 12C/9/2020-245 z 28. februára 2022 súd prvej inštancie určil neplatnosť odstúpenia od\nkúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. mája 2013, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho\nsúdu z 27. júna 2023 sp. zn. 9Co/48/2022. V uvedenom konaní sa súdy nižších inštancií k aplikácii\nustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka vyjadrovali len v rámci uplatnenej námietky žalovaným, nie\nmeritórnym výrokom vo veci samej.\n23. Obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“)\nje umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci\nkonať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Všeobecné\nsúdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov. Skutkové a právne závery všeobecného\n\nsúdu môže ústavný súd preskúmavať iba vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ústavne\nneospravedlniteľné a zároveň zasahujú do základného práva alebo slobody (uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 22/2013-13 zo 16. januára 2013).\n24. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd v konaní o vlastníckej žalobe je oprávnený ako predbežnú\notázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri posudzovaní otázky, kto je vlastníkom,\nmôže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (R 86/2001). Posúdenie predbežnej\notázky sa nemôže v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale môže sa prejaviť len v spôsobe\nrozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení (R 61/1965).\n25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch\npodobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení\nprávnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť\nsa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi\norgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany\nsúdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a\nprávnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n26. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022 vyplýva, že zjavná\nneodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí, ich právnych\nargumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo\nabsenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS\n336/2019). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nsúdny proces.\n27. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje dôvodnosť namietanej vady zmätočnosti\nvo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku vo veci samej, preto uplatnený dovolací súd v zmysle § 420 písm. f)\nCSP je nielen procesne prípustný, ale aj dôvodný. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne, dostatočne a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Z práva na spravodlivé\nsúdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na\nvykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).\n28. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nepripustenia zmeny žaloby dovolací súd uvádza, že úvaha, či\nvýsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť\npodkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom\nvnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu\nrozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby (R 52/2012). Z uvedeného dôvodu preto\ndovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska existencie vady zmätočnosti nemôže\npreskúmavať správnosť úvahy súdu nižšej inštancie riešiaceho otázku, či výsledky konania, ku ktorým sa\ndospelo pred žalobcom navrhovanou zmenou žaloby, môžu alebo nemôžu byť podkladom pre konanie\no zmenenej žalobe (m. m. sp. zn. 2Cdo/161/2011).\n29. K procesnej situácii, ktorá nastala v súvislosti so zrušením rozhodnutí súdov nižších inštancií vo veci\nvedenej pod sp. zn. 12C/9/2020, dovolací súd len dodáva, že námietky proti nevyhoveniu návrhu na\nprerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania týkajúceho sa veci\nvedenej pod sp. zn. 7Cdo/5/2024, preto už neboli v danom štádiu dovolacieho konania podstatné. Z\nuvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP proti zamietnutiu\nnávrhu na pripustenie zmeny žaloby, ako aj návrhu na prerušenie konania.\n\n30. K zachovaniu zásady hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP v súvislosti\nso zachovaním procesných práv sporových strán, dovolací súd akcentuje, že zásada hospodárnosti\nkonania znamená, že súd má postupovať tak, aby sa vec prejednala a rozhodla čo najrýchlejšie,\nefektívne a s čo najmenšími nákladmi, pričom zároveň nesmie dôjsť k porušeniu iných procesných\nzásad, najmä povinnosti riadne zistiť skutkový stav. Súd má voliť procesné úkony tak, aby zbytočne\nnezaťažoval strany ani iné osoby a aby smerovali k odstráneniu právnej neistoty. Ústavou zaručenému\nprávu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší\npriechod uplatneným právam a spravodlivosti aj tým, že v prípade splnenia zákonných podmienok\n(výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom návrhu, či dokonca\nžiadne výsledky konania doteraz nie sú) zmenu žaloby pripustiť. V kontexte uvedeného si treba\nuvedomiť, že žiaden proces nemôže byť samoúčelný, ale vždy musí sledovať dosiahnutie vzniku,\nzmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzických a právnických osôb (ZSP 24/2016; sp. zn. I. ÚS\n472/2014).\n31. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci\nsamej a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil, vrátane rozsudku súdu prvej inštancie, lebo\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s § 449 ods. 1 a 2\nCSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 450 CSP.\n32. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n33. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa uplatnenou žalobou, pričom\nje potrebné vychádzať nielen z navrhovaného petitu žaloby, ale aj z jej obsahu, ktorý je tvorený\nrozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, opísaním skutkového deja (R 14/2021).\n34. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n35. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady\ntrov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené)\nrozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný\nzmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým\nvýrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj\nvýrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).\n36. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, vrátane výroku o nároku\nna náhradu trov konania, bolo potrebné zrušiť aj nadväzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o\nvýške náhrady trov konania č. k. 13C/22/2019-394 zo 4. februára 2025 v spojení s uznesením č. k.\n13C/22/2019-410 z 20. marca 2025, keďže išlo o rozhodnutia závislé od rozhodnutia vo veci samej podľa\n§ 439 písm. a) CSP. Závislým výrokom pritom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok, tvoriaci\nsúčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia (R\n73/2004).\n37. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí vo veci samej v súlade s § 453 ods. 3 CSP.\n38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}