{"guid": "9f50a941-6d8e-4772-81ca-5666cfcf1c27:b3ed0680-e879-4352-9d2f-dfac5ff71876", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3", "spisova_znacka": "8Cdo/118/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/118/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 8Cdo/118/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3", "identifikacne_cislo": "8714208768", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Vyvlastnením podľa § 18 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku dochádza k prechodu (nie prevodu) vlastníckeho práva na navrhovateľa vyvlastnenia a k zániku všetkých práv tretích osôb k nehnuteľnosti; ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris), sa uplatňuje iba pri derivatívnom nadobudnutí vlastníckeho práva, preto sa odvolací súd neodkláňa od rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020, ak vlastníctvo žalovaného odvodil od vyvlastňovacieho rozhodnutia a následného prechodu podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vyvlastňovacie rozhodnutie národného výboru z roku 1964, vydané písomne v rámci zákonnej právomoci s výrokom, odôvodnením a priznaním náhrady, nemožno považovať za paakt len preto, že neobsahuje úradnú pečiatku, keďže túto náležitosť zaviedol až zákon č. 71/1967 Zb. účinný od 1. januára 1968.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, ktorý nadobudol darovaním spoluvlastnícke podiely od dedičov pôvodných vlastníkov pozemkov, sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parciel evidovaných na mesto a jeho právnych nástupcov, a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Išlo o tzv. duplicitné vlastníctvo: mesto preukazovalo, že pozemky boli v rokoch 1956 až 1964 vyvlastnené v prospech štátu a následne prešli zo zákona č. 138/1991 Zb. do jeho vlastníctva. Odvolací súd, viazaný skorším právnym názorom dovolacieho súdu, žalobu zamietol; žalobca v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietal odklon od rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 o zásade nemo plus iuris a nezohľadnenie skorších rozhodnutí o nedostatku dobromyseľnosti mesta pri vydržaní. Dovolací súd dovolanie zamietol: vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1964 nie je paaktom (v roku 1964 neexistoval správny poriadok vyžadujúci pečiatku), vyvlastnenie je originárnym nadobudnutím vlastníctva, pri ktorom sa zásada nemo plus iuris neuplatňuje, a skoršie rozhodnutia správneho súdu a okresného súdu, ktorých mesto nebolo účastníkom alebo ktoré otázku nadobudnutia vyvlastnením nevylúčili, netvoria prekážku res iudicata.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1958/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-18.odsek-4", "nazov": "§ 18 ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-18.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1958/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/87/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1958/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "nazov": "§ 157 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/1958/87#paragraf-18", "/SK/ZZ/1958/87#paragraf-20", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3ed0680-e879-4352-9d2f-dfac5ff71876", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/118/2025\n8714208768\n26. 05. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:8714208768.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála v spore žalobcu: W. N., nar. XX.F. XXXX, Z.\nG. Y. XXX, XXX XX O. G., zastúpeného JUDr. Ing.Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom\nv Porade, Námestie sv. Egídia 93 proti žalovaným: 1/Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla\nII. 2802/3, 058 01 Poprad, IČO: 00 326 470, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.\nNám sv. Egídia č. 93, 2/ FORESTER GROUP, a. s. so sídlom Ve stínu 167/3, 101 00 Praha 10, Česká\nrepublika, IČO: 616 73 269, 3/ R.. B. B., nar. XX.W. XXXX, bytom I. B. X, XXX XX B. XX, Č.S. L., 4/\nFORESTER RESIDENCE, s.r.o. so sídlom Podjavorinskej 3405/22, 058 01 Poprad, IČO: 36 770 183,\nžalovaní v 2/, 3/ 4/ rade právne zastúpení JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom\nKošická 2624/32, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, vedeného na Okresnom súde Poprad\npod sp.zn.17C/176/2014, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.\njanuára 2022, č.k. 18Co/3/2021-638 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa\n19. júna 2025, č.k. 18Co/3/2021-830, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaným 1/, 2/, 3/ 4/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove ( ďalej „odvolací súd“) v poradí druhým rozsudkom ( ďalej len „ napadnutý\nrozsudok“) zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 15. mája 2018, č. k. 17C/176/2014-461\n(ďalej len „súd prvej inštancie“), a žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovaným 1/- 4/ na náhradu trov\nkonania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15. mája 2018, č.k. 17C/176/2014-461 rozhodol tak, že :\n„ I. U r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcely registra \"C\"\nnachádzajúcich sa v k. ú. Poprad:\n- parc. č. XXX/X o výmere 99 m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. X na Okresnom úrade odbor\nkatastrálny Poprad\n- parc. č. XXX/XX o výmere 5 m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/\nX o výmere 16m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny\nPoprad podľa geometrického plánu č. 40/2014 zo dňa 30.07.2014\n- par. č. XXX/XX o výmere 27 m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku parc. č. XXX/\nX o výmere 40 m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny\nPoprad podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2014\n\n- parc. č. XXX/XX o výmere 2 m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/\nX o výmere 12 m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX (pozn. dovolacieho súdu správne má\nbyť LV XXXX), na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad podľa geometrického plánu č. 40/2014\nzo dňa 30.07.2014, pričom geometrický plán č. 40/2014 z 30.07.2014 je neoddeliteľnou súčasťou tohto\nrozsudku.\nII. U r č u j e , že zmluva o zriadení vecného bremena č. OSM VV 11/2011 uzatvorená medzi žalovanými\nv 1./ a 4./ rade zo dňa 28.06.2011 je neplatná.\nIII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1./ - 4./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s\ntým, že o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku“.\n3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v poradí prvým rozsudkom zo dňa 22. mája 2019, č. k.\n18Co/156/2018-564 potvrdil horeuvedený rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 15. mája 2018, č.\nk. 17C/176/2014-461 a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu\nk žalovaným 1/,2/,3/,4/. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaných 2/,3/,4/ uznesením\nzo dňa 21. októbra 2020, č. k. 4Cdo/222/2019 zrušil tento rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Krajský súd v Prešove v ďalšom konaní napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu\nprvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Vychádzal pritom zo záväzného právneho názoru dovolacieho\nsúdu v uznesení zo dňa 21. októbra 2020, č.k. 4Cdo/222/2019.\n4. Odvolací súd zistil v ďalšom konaní , že súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ust. § 132 ods.1,\n2 OZ, §18, §19, §141, §20 z. č. 87/1958 Zb., §43 a § 47výhl.č.144/59Zb. § 2 ods. 1 z .č. 138/1991 Zb.\nV odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel\nznova k názoru, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností titulom darovania.\nDarovacou zmluvou uzavretou s F. Z. z 24.07.2014 žalobca nadobudol 1-icu nehnuteľností pozemkov\nreg. E parc. č. XXX/X, XXX/X, darovacou zmluvou uzavretou s W. W. z 03.07.2015 žalobca nadobudol\n1-icu nehnuteľnosti pozemkov reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X. Z identifikácie parciel je zrejmé, že časť\nparcely reg. E parc. č. XXX/X je identická s parcelami reg. C parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Z pripojených\ngeometrických plánov je zrejmé, že parcela reg. C parc. č. XXX/XX bola oddelená z parcely parc. č.\nXXX/X, parcela parc. č. XXX/X bola oddelená z parcely parc. č. XXX/X, parcela parc. č. XXX/XX bola\noddelená z parcely parc. č. XXX/X. Novovytvorená parcela reg. C parc. č. XXX/XX bola oddelená z\nparcely parc. č. XXX/XX., parc. č. XXX/XX. bola oddelená z parcely parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX\nbola oddelená z parcely parc. č. XXX/X. Pokiaľ sa darovaním stal žalobca výlučným vlastníkom parcely\nreg. E parc. č. XXX/X, vzhľadom na identifikáciu parciel sa stal aj výlučným vlastníkom parciel reg. C\nparc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX.\n5. Právne predchodkyne žalobcu v čase uzatvárania darovacích zmlúv boli podielovými\nspoluvlastníčkami predmetnej parcely. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX bolo preukázané, že\npodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X boli: V. N. v podiele 3/6-in, F. J.Y. v podiele 1/6ina, V. Š. v podiele 1/6-ina, W. O. v podiele 1/6-ina. Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Poprade\nz 06.02.1956 č. j. D 297/55 a z 01.03.1956 č. j. D 43/56 bolo zrejmé, že titulom dedenia po neb. V. N.\na V. Š. ich spoluvlastnícky podiel nadobudli F. J.B. v podiele 2/6-iny a W. O. v podiele 2/6-iny. Titulom\ndedenia po neb. F. J. nadobudol spoluvlastnícky podiel 3/6-iny F. J. (uznesenie bývalého Štátneho\nnotárstva v Poprade č. j. D 243/64 z 11.11.1964). Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 13C 78/2012\nz 15.02.2013 súd určil, že neb. F. J. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom predmetných\nnehnuteľností pozemkov parc. reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X v podiele 1-ica, a že neb. W. O. bola ku\ndňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností - pozemkov parc. reg. E parc.\nč. XXX/X, XXX/X v podiele 1-ica. Z osvedčenia o dedičstve vydaného V.. R. Č. č. k. 21D 183/2013, D not\n163/13 z 27.11.2013 mal súd preukázané, že F. Z. titulom dedenia nadobudla spoluvlastnícky podiel na\npredmetných nehnuteľnostiach po neb. F. J.. Pokiaľ žalovaný 1/ v konaní namietal, že Anna Berčová s\npoukazom na rodný list nebola potomkom F. J., mohla dediť v II. skupine ako osoba žijúca s poručiteľom\nnajmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, ktorá sa z tohto dôvodu starala o\nspoločnú domácnosť. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného 1/, že F. Z. v II. skupine nemohla dediť\nako jediný dedič. Uvedené nevyplýva z ust. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Darovacou zmluvou\nuzavretou dňa 24.07.2014 medzi F. Z. a žalobcom nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetným\nnehnuteľnostiam v podiele 1-ica. Z osvedčenia o dedičstve vydaného V.. O. K. č. k. 4D 252/2014,\nDnot 227/201 z 29.04.2015 súd mal preukázané, že W. W. nadobudla spoluvlastnícky podiel 1-ica na\n\npredmetných nehnuteľnostiach po neb. W. O.. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 03.06.2014 medzi W.\nW. a žalobcom, žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1-ica.\nDarovaním sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X.\n6. V predmetnej veci žalovaný v 1/ predložil dostupné dôkazy, týkajúce sa spôsobu nadobudnutia\nvlastníckeho práva k pôvodným mpč. parcelám XXX/X XXX/X ( totožne vedených v rovnakom\noznačení aj v reg. „ E „ katastra nehnuteľností, k.ú. B. ). V roku 1964 Miestny národný výbor v\nPoprade odbor výstavby, ako stavebný úrad, bol kompetentný vydávať vyvlastňovacie rozhodnutia. V\narchívnom spise sa nachádzajú zápisnice z ústneho prejednávania veci, 04.11.1964 bolo právoplatné a\nvykonateľné svedčí aj žiadosť Miestneho národného výboru, odboru výstavby a vodného hospodárstva\nzo dňa 29.01.1965 adresovaný Okresnému národnému výboru, odboru výstavby, z dôvodu preplatenia\nvyvlastnených nehnuteľností pre investičnú výstavbu. Žalovaný predložil originál celého archívneho\nspisu, ktorý sa zachoval v archíve žalovaného v 1. rade. Obsahuje vyznačenú doložku právoplatnosti\ndňom 15.12.1964 s poznámkou na prvej strane hore poznámkou ex 05.11.1964 ( hoci ručne vyznačenú ),\n( viď bod 32 rozsudku ) .\n7. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci vychádzal z jeho\nzáverov, že časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty\nskartačné. Preto nie je namieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred\nmnohými desaťročiami založili právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní zákonnosti správneho\n(administratívneho) rozhodnutia o vyvlastnení, vrátane postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho\nrozhodnutiu predchádzalo. Preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej dobe neuskutočnili,\nobvyklým či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo, na\nňom. teda na žalobcovi a nie žalovanom 1/ (tu v prípade pochybností platí zásada prezumpcie správnosti\nsprávneho aktu).Vychádzal aj z faktu, že žaloba bola podaná v roku 2014, teda po 50tich rokoch od\nposlednej etapy vyvlastnenia nehnuteľností.\n8. Žalobca nadobudol vlastníctvo od právnych nástupcov pôvodných vlastníkov sporných nehnuteľností,\npritom právni predchodcovia boli účastníkmi všetkých troch vyvlastňovacích konaní. Je zrejmé, že právni\npredchodcovia žalobcu nadobudli svoje vlastníctvo, napriek poznámkam o vyvlastňovacom konaní, za\nsituácie, keď poznámka o začatí vyvlastňovacieho konania z vo vl. č.XXX ( tam boli p.č. XXX/X F. XXX/\nX pôvodne zapísané ), nebola prenesená do vl. č. XXXX, kde boli p.č. XXX/X F. XXX/X zapísané v\nroku 1956.Tak bol vytvorený priestor pre následné právne úkony ( dedičské konania, zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva, atď. ), ktoré vyústili v duplicitné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom za\nsituácie legitímneho nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1/.\n9. Odvolací súd konštatoval, že dňa 04.11.1964 Mestský národný výbor odbor výstavby a vodného\nhospodárstva v Poprade vydal rozhodnutie o vyvlastnení v prospech žalobcu pozemkov parc. č. XXX\nvlastníctvom patriace F. J. v 1-ici, W. O. v podiele 1-ica. Rozhodnutie nebolo opatrené pečiatkou. Údaj\no právoplatnosti a vykonateľnosti bol písaný rukou. Dňa 05.05.1955 Miestny národný výbor v Poprade\nvydal výmer stavebníkovi Manganorudné bane n.p. podnikové riaditeľstvo Poprad o povolení realizovať\nstavbu bytovej jednoty na parcele okrem iného aj k parc. č. XXX/X. Odbor pre výstavbu Okresného\nnárodného výboru v Poprade dňa 31.11.1956 vydal vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorému chýba pečiatka,\npodpis osoby oprávnenej pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia, doklad o právoplatnosti, ktorý sa\nokrem iného týka vyvlastňovania pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 726 m2 vlastníkov F.\nJ., F. J.. Mestský národný výbor odbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade dňa 18.06.1964\nvydal rozhodnutie o vyvlastnení za náhradu v prospech Mestského národného výboru v Poprade okrem\niného nehnuteľnosti zapísaných v pozemno-knižnej vložke XXX z parciel XXX/X, XXX/X vlastníkov\nF. F. F. J.Y.. Darovacou zmluvou z 24.07.2014 F. Z. previedla na žalobcu spoluvlastnícky podiel 1/2ica na pozemkoch parcely registra E parc. č. XXX/X o výmere 1118 m2 a parc. č. XXX/X o výmere\n197 m2. Darovacou zmluvou z 03.07.2015 W. W. previedla na žalobcu spoluvlastnícky podiel 1-ica\nna nehnuteľnostiach pozemkov E parc. č. XXX/X o výmere 1118 m2 a parc. č. XXX/X o výmere\n197 m2. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ previedol žalovaný 1/\nvlastníctvo k pozemkom parcele registra „C“ parc. č. XXX/X F. XXX/X na žalovaného v 1/ kúpnou zmluvou\nuzatvorenou dňa 07.06.2007 žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pozemkom\nparcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, XXX/X na žalovaného 3/ Zmluvou o zriadení vecného bremena\nz 28.06.2011 žalovaný 1/ zriadil vecné bremeno v prospech žalovaného 4/ ako vlastník pozemku\nparcela č. KN-C XXX/X spočívajúce v práve realizácie stavby, užívania, údržbe a opráv a prípadne\n\nrekonštrukčných prác a povinnosti povinného z vecného bremena toto právo trpieť. Vecné bremeno bolo\nzriadené na dobu 10 rokov.\n10. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru o tom, že žaloba žalobcu\nnebola podaná dôvodne voči všetkým žalovaným. Žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti\nna základe vyvlastňovacích rozhodnutí. Žalovaný v 1/ rade v postavení dobromyseľného nadobúdateľa\nparcely, ktorá bola predmetom sporu, mal legitímne právo nakladať s ňou, ako s vlastnou aj vo vzťahu\nk žalovaným v 2/ až 4/.\n11. Z týchto dôvodov, odvolací súd rozhodnutie súdu 1. inštancie zmenil podľa ust.§ 388 CSP aj s\nohľadom na ust. § 455 CSP, pretože bol viazaný záväzným právnym názorom dovolacieho súdu a žalobu\nžalobcu z vyššie uvedených dôvodov, ako nedôvodnú zamietol. O trovách celého konania rozhodol\npodľa ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, teda v zmysle zásady úspechu. Preto\npriznal žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania žalovaným voči žalobcovi v rozsahu 100%.\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas dovolanie podľa § 421 ods.1,\npísm. a) CSP s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n13. Žalobca namietal, že odvolací súd poskytol ochranu dobrej viere (dobromyseľnosti) žalovaným\nodvolávajúc sa na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho\nsúdu pred ľudské práva, v zmysle ktorej dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť\nv materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným vlastníkom. V odôvodnení\nodvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 1/2011 z 27. februára 2013,\nnález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 a rozsudok Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 65/2011.Odvolací súd sa však odklonil od uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020, v zmysle\nktorého: „S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako\nsám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu\nvedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo\nnehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na\nnadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie\nvlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch\nprávna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú\nvieru nadobúdateľa neumožňuje. Konkurencia práv, a síce ochrana dobrej viery žalovaných a ochrana\nvlastníctva žalobcu v tomto prípade mala byť odvolacím súdu v súlade s vyššie uvedeným uznesením\nveľkého senátu Najvyššieho súdu vyriešená na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv\nako sám má tak, ako to uviedol prvostupňový súd a preto mal byť rozsudok prvostupňového súdu\nodvolacím súdom potvrdený. Ak sa odvolací súd od tejto rozhodovacej praxe odklonil, bol povinný tento\nsvoj odklon náležite odôvodniť, čo však odvolací súd v odôvodnení neurobil, nakoľko odvolací súd ani\ntoto rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vôbec v odôvodnení nespomína, aj napriek tomu,\nže odvolací súd rozhodoval až po 9 mesiacoch po jeho vydaní. Odvolací súd jednak odklonom od\nustálenej rozhodovacej praxe a jednak absenciou riadneho a náležitého odôvodnenia odklonu zaťažil\nrozsudok vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a vadou jeho nepreskúmateľnosti.\n14. Žalobca tvrdil, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keďže nebral do úvahy nasledovné\nrozhodnutia:- rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 13C/78/2012 z 15.02.2013, ktorým bolo určené\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam registra E parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1118 m2 a\nparc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 197 m2, ďalej -rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.\n13C/218/2015-184 z 15.02.2017, ktorým bola zamietnutá žaloba Mesta Poprad o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1044 m2 v k.ú. B. - v tomto konaní\nsúd preskúmaval oprávnenosť vlastníckeho práva Mesta Poprad ako aj podmienky vydržania, pričom\nsúd dospel k záveru, že Mesto Poprad nepreukázalo dobromyseľnosť vo vzťahu k vydržaniu, čo\npotvrdil aj Krajský súd v Prešove sp. zn. 22Co/54/2017-259 zo dňa 31.01.2019, ktorý predmetný\nrozsudok potvrdil. Dovolanie Mesta Poprad bolo Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/157/2019 zo dňa 24.09.2020 odmietnuté. Ďalej rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2S/7/2007-30 z 05.09.2008, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Správy katastra Poprad zo dňa 24.11.2006\n\nč. C 51/2006 v spojení s opravou zo dňa 15.12.2006 - správny súd zrušil rozhodnutie správy katastra\nPoprad o vydržaní, v ktorom Mesto Poprad preukazovalo svoje vlastníctvo vydržaním, na základe\nčoho správa katastra v Poprade vydala nové rozhodnutie C 51/2006, ktorým návrh Mesta Poprad na\nvydanie požadovaného rozhodnutia zamietla. Týmto rozhodnutím sa preukázalo, že Mesto Poprad\nnepreukázalo dobromyseľnosť vydržania dotknutých pozemkov a právoplatnosťou tohto rozhodnutia\nsprávneho súdu sa dotknuté nehnuteľnosti vrátili späť na pôvodných vlastníkov evidovaných v katastri\nnehnuteľnosti. Ďalej nebral do úvahy delimitačný protokol a zoznam neusporiadaného nehnuteľného\nmajetku za MsNV Poprad, zo zoznamu neusporiadaného nehnuteľného majetku vyplýva, že pôvodný\npozemok parc. č. 141 miestna komunikácia o výmere 1575 m2 bol vedený ako majetok v užívaní MsNV,\nktorý nie je majetkovoprávne vysporiadaný. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach bola preskúmavaná\ndobromyseľnosť Mesta Poprad vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom v rozpore s týmito\nrozhodnutia odvolací súd nesprávne právne posúdil dobromyseľnosť žalovaných a priklonil sa k ochrane\nvlastníckeho práva dobromyseľných žalovaných a to aj napriek dôkazom nachádzajúcich sa v spise\npreukazujúcich vlastnícke právo žalobcu. Odvolací súd pri posudzovaní dobromyseľnosti žalovaných\nmal vychádzať aj z vyššie uvedených rozhodnutí a prijať rovnaké právne závery Žalobca má za to,\nže odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posudzovania\ndobromyseľnosti žalovaných, v dôsledku čoho odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Z uvedeného\nje žalobca toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci, nakoľko žalobca preukázal svoje vlastnícke právo a zároveň preukázal, že Mesto Poprad nebolo\ndobromyseľné vo vzťahu k vydržaniu predmetných nehnuteľností a preto nemohlo platne previesť\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaných 2/ až 4/ s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej\nnikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam\nipse habet).\n15. Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.\n18Co/3/2021 - 638, zo dňa 27.01.2022 sa zrušuje a vec sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/3/2021 - 638, zo dňa 27.01.2022 mení\ntak, že potvrdí rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 17C/176/2014-461, zo dňa 15.05.2018.\n16. Žalovaný 1/ v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 01.12.2022 k dovolaniu uviedol, že žalobca\nopakovane tvrdí, že odvolací súd nesprávne právne posúdil dobromyseľnosť žalovaných a priklonil\nsa k ochrane vlastníckeho práva dobromyseľných žalovaných. Navrhoval, aby najvyšší súd dovolanie\nžalobcu zamietol.\n17. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil a preukázal, že vlastníkom nehnuteľnosti a vlastnícke právo\nk nej nadobudol rozhodnutím o vyvlastnení a následne prechodom zo zákona č. 138/1991 Zb. o\nmajetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 138/1991 Zb.“). Žalovaný 1/ predložil\nvšetky dostupné dokumenty svedčiace o tom, že v minulosti skutočne došlo k vyvlastneniu sporného\npozemku, a to konkrétne v 3 etapách tak, ako je to popísané v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu\nk 3. etape vyvlastnenia žalovaný 1/ produkoval jednoznačný dôkaz o existencii právoplatného a\nvykonateľného rozhodnutia o vyvlastnení - č. 2236/64 zo dňa 04.11.1964 - týmto rozhodnutím bola za\nnáhradu vyvlastnená parcela XXX, s presným uvedením mpč. a to XXX/X F. XXX/X, so špecifikáciou\nvyvlastneného majetku a s jeho ohodnotením. Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že na ňom bola\nvyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, a to dňom 15.12.1964 s podpisom vedúceho odboru\nvýstavby. Na tomto rozhodnutí je taktiež poznámka „ex 5 XI 1964“ - teda dátum expedovania tohto\nrozhodnutia. o tom, že vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2236/64 zo dňa 04.11.1964 bolo právoplatné\na vykonateľné, svedčí aj žiadosť MsNV, odbor výstavby a vod. hospodárstva zo dňa 29.01.1965 o\npreplatenie nehnuteľností vyvlastnených pre investičnú výstavbu z mimo limitného fondu. Z uvedeného\nvyvlastňovacieho procesu, rozhodnutia v 3. etape, vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nprešlo na právneho predchodcu žalovaného 1/ dňom nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho\nrozhodnutia, t. j. dňom 15.12.1964. Následne na základe zákona č. 138/1991 Zb. nadobudol žalovaný\n1/ ex lege vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.\n18. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že pokiaľ sa má na vec aplikovať tzv. judikát, teda publikované rozhodnutie\nvyššieho súdu, potom je nevyhnutné najprv dôsledne porovnať skutkový stav, z ktorého súd pri vydaní\ndaného judikátu vychádzal so skutkovým stavom prejednávanej veci. Iba pri zhode skutkových okolností\nje možné aplikovať zhodnú judikatúru. Vo veci NS SR 1VObdo/2/2020 sa prejednával prípad, kedy\nkupujúci nadobudol vec v konkurze, pričom neskôr sa zistilo, že vlastníkom veci nebol úpadca. Išlo\n\nteda o prípad nadobudnutia veci od nevlastníka. V tejto veci ide o úplne odlišnú situáciu. Ani samotný\nžalobca netvrdil, že právny predchodca žalovaného 1/ nebol vlastníkom veci. Rozhodnutie NS SR\n1VObdo/2/2020 nie je možné aplikovať, nakoľko už úvodné východisko je úplne odlišné. Žalovaný\n1/ vlastníctvo nadobudol titulom prechodu vlastníctva k veci, ku ktorej patrilo právo hospodárenia\nštátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a\nzriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej\nsprávy. K prechodu vlastníctva došlo ex lege z majetku štátu do vlastníctva obce, na území ktorej sa\nnachádzali predmetné nehnuteľnosti a teda v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé,\nže majetok pôvodne štátu (štátneho podniku) prešiel do vlastníctva žalovaného dňom účinnosti zák. č.\n138/1991 Zb., t. j. k 1.5.1991.Žalovaný 1/ teda od počiatku tvrdil aj to, že vlastníctvo nadobudol priamo\nzo zákona. Žalovaný 1/ zotrval na svojom presvedčení podloženom v konaní produkovanými dôkazmi,\nže pozemok bol právoplatne vyvlastnený, následne došlo k jeho prechodu zo zákona č. 138/1991 Zb. zo\nštátu na obec a ďalším titulom pre vlastníctvo žalovaného 1/ je vydržací titul, a to so zreteľom na zistený\nskutkový stav, či už u jeho právneho predchodcu, ktorého doba držby sa započítava do držby samotného\nžalovaného, (alebo aj len vydržaním vlastníckeho práva samým žalovaným). Dobrej viere žalovaného\n1/ okrem vnútorného subjektívneho presvedčenia o tom, že je vlastníkom vydržiavanej veci svedčila aj\nexistencia objektívneho nadobúdacieho titulu, od ktorého odvodzuje subjektívne presvedčenie o svojom\nvlastníckom práve. Tento záver vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3 Cdo 117/1994 zo dňa 28.02.1995: „...Na rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva poukázala\naj konštantná judikatúra súdov ešte pred účinnosťou novely Obč. zákonníka - zák. č. 509/1991\nZb. konštatovaním, že: „ Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ\npreukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace\no poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby...“.\nŽalovaný 1/ zdôraznil že nadobúdacím titulom, od ktorého odvodzoval svoje presvedčenie o tom, že\nsa stal vlastníkom nehnuteľnosti, je všeobecne záväzný právny predpis a to zákon č. 138/1991 Zb.\nPre tento svoj prezentovaný názor žalobca nachádza oporu i v ďalšom súdnom rozhodnutí, a to v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/271/2007 zo dňa 16.12.2008: „...Pri\nposudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, i jeho vnútorné\npresvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje\nza vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj\nokolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa\nnemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne\nnasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva, na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla\ntreba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom\npre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto\nnadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,\ndostatočne opodstatňuje...“.\n19. Žalovaný 1/ zdôraznil, že počas celého konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím\nsúdom konzistentne tvrdil, že nemal dôvod pochybovať o tom, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti\nprechodom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., a teda bol odo dňa účinnosti tohto zákona\ndobromyseľný, že k nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo prechodom z majetku štátu, ktorý ho\nnadobudol vyvlastnením. Žalovaní 2./ - 4./ nadobudli vecné právo riadne od vlastníka.\n20. Žalovaní 2/ až 4/ v zastúpení advokátkou vo vyjadrení zo dňa 06.12.2022 k dovolaniu žalobcu\nuviedli, že považujú dovolanie za nedôvodné a navrhovali, aby ho dovolací súd zamietol. Nemožno\nsúhlasiť s názorom žalobcu, že v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu došlo k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe. Tento žalobcom tvrdený dôvod neexistuje a nie je naplnený.\n21. Dovolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku je nedôvodné a závery uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR, ktorým rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa\n27.04.2021, nie sú na tento prípade ani aplikovateľné, nakoľko v napadnutom rozsudku odvolací súd\nnekonštatoval a nevyslovil záver, že žalovaný 1/ sa nestal vlastníkom nehnuteľností. Práve naopak,\nkonštatuje, že na základe vykonaného dokazovania možno uzatvoriť, že z vykonaného dokazovania\nvyplynulo legitímne nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným 1 (str. 12 bod 47 napadnutého\nrozsudku), a že žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí\n\npredložených v súdnom konaní ako dôkaz (str. 12 a 13, bod 48 napadnutého rozsudku), a teda mal\nprávo nakladať s nimi aj vo vzťahu k žalovanému 2/ a žalovanému 4/ a následne žalovaný 2/ vo vzťahu\nk žalovanému 3. Vlastnícke právo žalobcu resp. jeho právnych predchodcov ostalo zachované len pre\nadministratívne chyby uskutočnené počas vyvlastňovacieho konania v 50. resp. 60. rokoch minulého\nstoročia tak, ako to vyplýva z napadnutého rozsudku. Keďže v napadnutom rozsudku a v súdnom konaní\nbolo rozhodnuté, že žalovaný 1/ sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností, nie je možné dôvodzovať a\npoukazovať na odklon od ustálenej judikatúry, keďže uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým rozhodol\nvo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, sa vzťahuje\nvýlučne na nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka a v tomto prípade žalovaný 1/ vlastnícke\nprávo nadobudol (tak, ako je uvedené\nv napadnutom rozsudku a ako vyplynulo z dôkazov vykonaných v súdnom konaní), a teda nakladal\ns nehnuteľnosťami ako vlastník. V súdnom konaní totiž nebolo ani len predbežne rozhodnuté o tom,\nže by vyvlastňovacie rozhodnutia boli nezákonné, a teda v súlade so zásadou prezumpcie správnosti\nsprávnych aktov platí, že dokiaľ nie je rozhodnuté o nezákonnosti rozhodnutia, rozhodnutie sa považuje\nza zákonné a platné.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal\nžalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalobcu podľa §\n448 CSP zamietol.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1, písm. a) CSP\n23. Podľa § 421, ods.1, písm. a) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) Dovolanie je\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n24. Podľa § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n25. Dovolací súd zistil, že išlo o spor vyplývajúci z takzvaného duplicitného vlastníctva. Právnou otázkou\nod vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bol či prechodu vlastníckeho práva\npôvodných vlastníkov parciel registra „E“ č. XXX/X F. Č.. XXX/X kat. úz. B. na právnych predchodcov\nžalobcu dedením prechádzal a bolo narušená prechod tejto parcely v dôsledku vyvlastnenia stavebným\núradom - Mestským národným výborom, odbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade\nrozhodnutím číslo 2238/64 zo dňa 04. novembra 1964, vydaným vedúcim odboru výstavby W. R. na\nzáklade § 18 zákona číslo 87/58 Zb. a vyhlášky číslo 144/59 Ú.v.\n26. Dovolací súd najskôr opätovne identifikoval predmet konania, ktorý pozostával z objektívnej\nkumulácie nárokov a subjektívnej kumulácie účastníkov na strane žalovaných 1/,2/,3/ , ktorí však\nvzhľadom na povahu nárokov na určenie vlastníckeho práva vyplývajúcich zo samostatných parciel mali\npostavenie samostatných spoločníkov a boli v jednotlivých nárokoch samostatne pasívne legitimovaní.\nV rámci I. výroku petitu preto dovolací súd rozlišoval, že súd mal určiť, že : „... žalobca je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcely registra \"C\" nachádzajúcich sa v k. ú. B.: parc. č. XXX/\nX T. výmere 99 m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. X na Okresnom úrade odbor katastrálny\nPoprad ( pasívne legitimovaný žalovaný 1/), parc. č. XXX/XX o výmere 5 m2 - ostatné plochy, ktorá\nvznikla odčlenením od pozemku par. č. 141/6 o výmere 16m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č.\nXXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad podľa geometrického plánu č. 40/2014 zo dňa\n30.07.2014( pasívne legitimovaný žalovaný 3/), parc. č. XXX/XX o výmere 27 m2 - ostatné plochy,\nktorá vznikla odčlenením od pozemku parc. č. XXX/X o výmere 40 m2 - ostatné plochy zapísanom na\nLV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad podľa geometrického plánu č. 40/2014 zo\ndňa 30.07.2014(pasívne legitimovný žalovaný 3/) , parc. č. XXX/XX o výmere 2 m2 - ostatné plochy,\nktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/X o výmere 12 m2 - ostatné plochy zapísanom na\nLV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad podľa geometrického plánu č. 40/2014 zo\ndňa 30.07.2014, pričom geometrický plán č. 40/2014 z 30.07.2014 je neoddeliteľnou súčasťou tohto\nrozsudku (pasívne legitimovaný žalovaný 2/).\n\n27. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 87/1958 Zb. O stavebnom poriadku ak to vyžaduje uskutočnenie úloh\nurčených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie\nalebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť.\n28. Podľa § 18 ods.4 zákona č. 87/1958 Zb. O stavebnom poriadku prechodom vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení\nneustanovuje niečo iné.\n29. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 87/1958 Zb. O stavebnom poriadku o vyvlastnení a o náhrade za\nvyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.\n30. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Mestský národný výbor, odbor výstavby a vodného\nhospodárstva v Poprade rozhodnutím číslo 2238/64 zo dňa 04. novembra 1964, vydaným vedúcim\nodboru výstavby W. R. na základe § 18 zákona číslo 87/58 Zb. a vyhlášky číslo 144/59 Ú.v. na\npodklade návrhu na vyvlastnenie podaného Miestnym národným výborom, odbor MHOCR, Poprad sa\nvyvlastnil v prospech navrhovateľa nehnuteľnosti v katastrálnom území Poprad, parcela číslo XXX o\nvýmere 633 metrov štvorcových vlastníctvom patriaca F. J. v 1-ici a W. O. L.. N. v 1-ici. Náhrada\nza vyvlastnené nehnuteľnosti bola ustálená vo výške 19.622,50 Kčs. nadobudnutím právoplatnosti\ntohto rozhodnutia vyvlastnenej nehnuteľnosti sa stanú vlastníctvom navrhovateľa. Navrhovateľ bol\npovinný do tridsiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť vyvlastňovaciu\nnáhradu do štátnej sporiteľni v Poprade pre súdny depozit a požiadať Okresný súd v Poprade o\nprevedenie rozvrhového pokračovania. Na tomto rozhodnutí je ručné písaná poznámka, že rozhodnutie\nje právoplatné a vykonateľné, Poprad dňa 15.12.1964. Rozhodnutie neobsahuje pečiatku Mestského\nnárodného výboru. Rozhodnutie obsahuje podpis pri mene R. W. a obsahuje podpis pri vyznačení\nprávoplatnosti a vykonateľnosti. Odvolací súd v napadnutom rozsudku vychádzal z tohto rozhodnutia.\nDovolací súd poukazuje na to, že v roku 1964 v Československu neexistoval žiadny centrálny a\nkomplexný zákon o správnom konaní (správny poriadok). Zákon č. 71/1967 Zb. ktorý zaradil medzi\nzákladné náležitosti rozhodnutia v § 47, že rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku vstúpil do účinnosti\n1. januára 1968. Miestne národné výbory sa pri rozhodovaní riadili správnou praxou, ktorú vytvárali\nna základe aplikácie vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní. Podľa § 13 vládneho\nnariadenia sa rozhodnutie vydáva písomne. Dovolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie MsNV\nPoprad číslo 2238/64 zo dňa 04. novembra 1964 spĺňalo písomnú formu, bol vydané v rámci právomoci\nzverenej zákonom a z hľadiska formálneho i obsahovo je dostatočne zrozumiteľné obsahujúce výrok\nvyvlastnenia jeho odôvodnenie s odkazom na zákonné ustanovenia s priznaním peňažnej náhrady za\nvyvlastnenie. Rozhodnutie preto nemožno vyhodnotiť ako paakt. Vyvlastnením došlo k prechodu (nie\nprevodu) vlastníckeho práva z vlastníka na navrhovateľa vyvlastnenia a zanikli všetky práva tretích osôb\n(18 ods. zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ). Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že išlo\no originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Pokiaľ teda žalobca namietal, že odvolací súd\nsa odklonil od Uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho\nkolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020, v zmysle ktorého: „S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto\nnemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse\nhabet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe\nabsolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností\ntak dovolací súd poukazuje na to že uvedená zásada sa uplatňuje iba v prípadoch derivatívneho\nnadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaný 1/ poukazoval, že právny titul nadobudnutia vlastníckeho\npráva odvodzoval od vyvlastňovacieho rozhodnutia a následného prechodu vlastníckeho práva podľa §\n2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.\n31. Ďalej žalobca v dovolaní poukazoval na rozsudok (v správnom súdnictve) Krajského súdu v Prešove\nsp.zn. 2S/7/2007-30 z 05.09.2008, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Správy katastra Poprad zo dňa\n24.11.2006 č. C 51/2006 v spojení s opravou zo dňa 15.12.2006 - správny súd zrušil rozhodnutie\nsprávy katastra Poprad o vydržaní, v ktorom Mesto Poprad preukazovalo svoje vlastníctvo k sporným\nnehnuteľnostiam vydržaním. Dovolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia na s.12: „...Z\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán v ňom spája rôzne právne tituly nadobudnutia\nvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom rozhodnutia, a to vyvlastnenie, ustanovenia zákona\n180/1995 Z. z. a zákona číslo 138/1991 Zb. Ak argumentuje správny orgán držbou, musí sa otázkou\ndržby, jej oprávnenosťou náležite a dôsledne vysporiadať. Podmienky vydržania vlastníckeho práva\nv napadnutom rozhodnutí neodôvodnil správny orgán dostatočne. V odôvodnení rozhodnutia iba\n\nkonštatoval, že došlo k vyvlastňovacím konaniam a rozhodnutiam, pričom otázku dobromyseľnosti\ndržby považoval za dostatočne preukázanú práve vyvlastňovacím rozhodnutiami, prípadne zákonom\nčíslo 138/1991 Zb. o majetku obcí. Viac sa touto otázkou správny orgán nezaoberal...“. Z uvedeného\nje zrejmé, že správny súd nevylúčil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaní 1/na základe\nvyvlastnenia. Preto tento rozsudok netvorí prekážku res iudicata pre prebiehajúce súdne konanie a\nprávnu možnosť zaoberať sa otázkou právneho titulu nadobudnutia vlastníctva žalovaného 1/ na základe\n§ 2 zákona SNR číslo 138/1991 Zb..\n32. Žalobca ďalej poukazoval na rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 13C/78/2012 - 65 zo dňa\n15. februára 2013, ktorým okres súd v spore navrhovateliek 1/F. Z.L. narodenej XX.XX.XXXX, 2/\nW. W. narodenej XX.XX.XXXX proti odporcovi B. B.V. narodenému XX.XX.XXXX rozhodol tak, že\nurčuje, že nebohý F. J.B. narodený XX.XX.XXXX zomreli XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXXX/.XX,\nbol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností registra E parcela číslo XXX/.X ostatné plochy o výmere 1118 metrov štvorcových a parcely číslo XXX/.X - ostatné plochy o výmere\n197 metrov štvorcových v jednej polovici v pomere k celku. Výrokom 2 súd určil, že nebohá W.\nO. L. N. narodená XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX naposledy bytom Y. K., Š. XXX bola ku\ndňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností registra E parcela číslo XXX/.X - ostatné\nplochy o výmere 118 metrov štvorcových a parcela číslo XXX/.X - ostatné plochy o výmere 197\nmetrov štvorcových v jednej polovici v pomere k celku ruku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa\n25.03.2013. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že navrhovateľky 1/a 2/návrhom zo dňa 14.08.2012\nžiadali, aby súd určil, že ich právni predchodcovia nebohý F. J. a nebohá W. O. boli ku dňu svojej\nsmrti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela číslo XXX/.X a parcela číslo XXX/.X zapísaných\nna LV číslo XXXX a to každý v jednej polovici. Navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že ich\nprávni predchodcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely dedením po svojich právnych predpisoch a\nspochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech B. J., ktorý následne kúpnou\nzmluvou previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na odporcu. V prejednávanej veci\nbol rozsudok vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania a ich zástupcov, ktorí sa vzdali\npráva podať odvolanie proti tomuto rozsudku preto rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. obsahuje\niba toto skrátené odôvodnenie nie. Dovolací súd konštatuje, že žalovaní 1/ani žalovaný 2/až 4/neboli\núčastníkmi tohto súdneho konania. Výrok tohto rozsudku je záväzný iba pre účastníkov konania. V\ndôsledku toho netvorí prekážku res iudicata pre toto konanie. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie\nrozsudku neobsahuje popis dôvodov, ktoré by boli použiteľné v tomto súdnom konaní.\n33. Dovolací súd nezistil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. preto\ndovolanie žalobcu podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.\n34. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/,2/,3/,4/ proti žalobcovi v dovolacom\nkonaní vznikol nárok na náhradu trov konania.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, ktorý nadobudol darovaním spoluvlastnícke podiely od dedičov pôvodných vlastníkov pozemkov, sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parciel evidovaných na mesto a jeho právnych nástupcov, a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Išlo o tzv. duplicitné vlastníctvo: mesto preukazovalo, že pozemky boli v rokoch 1956 až 1964 vyvlastnené v prospech štátu a následne prešli zo zákona č. 138/1991 Zb. do jeho vlastníctva. Odvolací súd, viazaný skorším právnym názorom dovolacieho súdu, žalobu zamietol; žalobca v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietal odklon od rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020 o zásade nemo plus iuris a nezohľadnenie skorších rozhodnutí o nedostatku dobromyseľnosti mesta pri vydržaní. Dovolací súd dovolanie zamietol: vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1964 nie je paaktom (v roku 1964 neexistoval správny poriadok vyžadujúci pečiatku), vyvlastnenie je originárnym nadobudnutím vlastníctva, pri ktorom sa zásada nemo plus iuris neuplatňuje, a skoršie rozhodnutia správneho súdu a okresného súdu, ktorých mesto nebolo účastníkom alebo ktoré otázku nadobudnutia vyvlastnením nevylúčili, netvoria prekážku res iudicata.", "pravna_veta": "Vyvlastnením podľa § 18 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku dochádza k prechodu (nie prevodu) vlastníckeho práva na navrhovateľa vyvlastnenia a k zániku všetkých práv tretích osôb k nehnuteľnosti; ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris), sa uplatňuje iba pri derivatívnom nadobudnutí vlastníckeho práva, preto sa odvolací súd neodkláňa od rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1VObdo/2/2020, ak vlastníctvo žalovaného odvodil od vyvlastňovacieho rozhodnutia a následného prechodu podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vyvlastňovacie rozhodnutie národného výboru z roku 1964, vydané písomne v rámci zákonnej právomoci s výrokom, odôvodnením a priznaním náhrady, nemožno považovať za paakt len preto, že neobsahuje úradnú pečiatku, keďže túto náležitosť zaviedol až zákon č. 71/1967 Zb. účinný od 1. januára 1968.", "ustanovenia": ["§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 442 CSP", "§ 448 CSP", "§ 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb.", "§ 18 ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb.", "§ 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb.", "§ 2 zákona č. 138/1991 Zb.", "§ 13 vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "18Co/3/2021", "guid": "a5e747fd-5af2-413c-924a-0a432e006b98:30589110-9ed5-4355-a654-df61710ea86b", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vyvlastnenie", "originárne nadobudnutie vlastníckeho práva", "nemo plus iuris", "duplicitné vlastníctvo", "majetok obcí", "paakt", "prezumpcia správnosti správneho aktu", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "b2f13ac0-aa08-48a9-a1a4-4535445a83f0:5e88e1f5-fe15-47e8-bc38-61f858435d7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "spisova_znacka": "3Cdo/157/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2019 z 23. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1"}, {"guid": "2561c8c2-eef3-44ed-a8e0-67d14b858f61:c39979ea-8e59-4702-b3b2-4b4aaa2fe9e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/54/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/54/2017 z 31. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2561c8c2-eef3-44ed-a8e0-67d14b858f61:c39979ea-8e59-4702-b3b2-4b4aaa2fe9e6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1e4cf598-eda8-42c7-b622-38ddbc306a58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.586.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.586.2026.1"}]}