{"guid": "e76b52e3-42f0-4df8-85cd-152aa46f3ea2:f23afe9b-e04e-4e65-82bd-3bdd1ef837d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1", "spisova_znacka": "8Cdo/15/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/15/2025 z 28. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2026, sp. zn. 8Cdo/15/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1", "identifikacne_cislo": "8120203871", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Obsah zmluvne zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu sa zisťuje výkladom prejavu vôle podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle účastníkov, ich predošlej praxe a následného správania, pričom rozsah vecného bremena vymedzený geometrickým plánom a jeho obsah sa navzájom prelínajú a determinujú. Právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu môže zahŕňať aj právo prejazdu motorovými vozidlami, ak zaťažené pozemky historicky slúžili ako prejazdový a zásobovací koridor, šírka koridoru prejazd umožňuje a povinný z vecného bremena nepreukázal, že predmetom dohody bolo iba právo pešieho prechodu; takýto výklad nepredstavuje neprípustné dopĺňanie obsahu právneho úkonu. Zmena užívacích pomerov nehnuteľnosti povinným z vecného bremena nie je dôvodom na obmedzenie osoby oprávnenej z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému in rem.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia ako vlastníci pozemkov zaťažených vecným bremenom práva prechodu, zriadeným dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z roku 1998 podľa geometrického plánu, sa domáhali určenia, že žalovaný ako oprávnený nemá právo prejazdu motorovými vozidlami cez ich pozemky. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli; výkladom dohody podľa § 35 ods. 2 OZ s prihliadnutím na historické užívanie priestoru ako zásobovacieho koridoru, následnú prax strán vrátane nájomných zmlúv, šírku koridoru 2,5 m a znalecké vyjadrenie dospeli k záveru, že právo prechodu zahŕňa aj prejazd. Dovolatelia nastolili ako dosiaľ neriešenú právnu otázku, či zmluvne dohodnuté právo prechodu možno vykladať tak, že zahŕňa aj právo prejazdu motorovými vozidlami; tvrdili, že ide o dva odlišné právne pojmy, výklad nesmie dopĺňať obsah právneho úkonu a vecné bremená treba vykladať reštriktívne. Najvyšší súd dovolanie pripustil podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale zamietol ho ako nedôvodné: odvolací súd správne vychádzal z teórie vôle a ustálenej praxe k § 35 ods. 2 OZ, zistená vôľa nebola v rozpore s jazykovým vyjadrením, žalobcovia nepreukázali, že predmetom dohody bol iba peší prechod, a zmena užívacích pomerov povinným nie je dôvodom obmedzenia oprávneného. Žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "nazov": "§ 151n ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "nazov": "§ 151o ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151n", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f23afe9b-e04e-4e65-82bd-3bdd1ef837d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/15/2025\n8120203871\n28. 07. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:8120203871.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej\nPhD. a sudcov JUDr. Martina Holiča a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcov 1/ J.. C.P. N.,\nnarodeného X. V. XXXX, W., C. XX, 2/ C. N., narodeného XX. H. XXXX, W., C. XX, oboch zastúpených\nspoločnosťou IURISTICO s.r.o., Košice, Cimborkova 13, IČO: 36 588 041, proti žalovanému F.. V.. T.\nN., W.., narodenému XX. P. XXXX, W., K. X, zastúpenému spoločnosťou Peter Farkaš, advokátska\nkancelária spol. s r.o., Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, o určenie, že žalovaný nemá právo\nprejazdu motorovými vozidlami cez označené nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Prešov pod\nsp. zn. 13C/21/2020, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19.\nseptembra 2024 sp. zn. 11Co/12/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 13C/21/2020-259 z 5. septembra\n2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný ako vlastník pozemku KN\nC parcelného č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2, k. ú. W. vedeného na\nliste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX a podielový spoluvlastník pozemku parcelného č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 221 m2, k. ú. W.Y. vedeného na LV č. XXXX, nemá právo\nprejazdu motorovými vozidlami cez pozemok KN C parcelného č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 107 m2 a pozemok KN C parcelného č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 79\nm2 nachádzajúce sa v k. ú. W., evidované Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č.\nXXXX; žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 35 ods. 1 až 3, § 151n ods. 1, §\n151o ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,Občiansky zákonník“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že\nv minulosti boli strany sporu spolu s J.. C. F. podielovými spoluvlastníkmi obytných domov a pozemkov\nKN E parcelných č. XXX/X a č. XXX/X evidovaných na LV č. XXXX, na S. L. Č.. XX M. W. a v\nprináležiacom koridore S. L. - H. N., ktoré im darovala ich matka. Podľa tvrdení žalovaného, ktoré\nžalobcovia nepopreli, priestor v období socializmu slúžil ako prechodový a prejazdový koridor určený na\nzásobovanie prevádzok z H. N.. Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že po darovaní nehnuteľností sa snažili\nzabezpečiť ich prenájom. Žalovaný zabezpečil firmu STAPEX, s. r. o., ktorá prevádzkovala bagetériu\na zabezpečila rekonštrukciu priestorov. Rekonštrukčné práce trvali približne od roku 1993 až 1994,\npričom pri užívaní nehnuteľností sa používal aj prechod autom pre rekonštrukčné práce a tiež prejazdy\n\nna zásobovanie bagetérie. Až okolo roku 2000 sa žalobca začal ohradzovať voči tomu, aby budúci\nnájomcovia využívali zásobovanie cez jeho pozemky. Poukázal na dohodu z 15. mája 1998 o zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zriadení vzájomných vecných bremien práva prechodu.\nPodľa článku IV. tejto dohody boli zriadené vecné bremená práva prechodu cez pozemok a schodisko\nparcelného č. XXX/X pre vlastníka parcelného č. XXX/X podľa geometrického plánu; právo prechodu\ncez pozemok parcelného č. XXX/X pre spoluvlastníkov parcelného č. XXX/X podľa geometrického\nplánu, a právo prechodu cez pozemok a schodisko parcelného č. XXX/X pre vlastníka parcelného č.\nXXX/X a spoluvlastníkov parcelného č. XXX/X podľa dohody a geometrického plánu. Vecné bremená\nboli zriadené na dobu neurčitú a bezplatne, a všetky náklady spojené so vznikom a údržbou vecného\nbremena mali účastníci uhrádzať rovnakým dielom. Účastníci zároveň potvrdili, že boli oboznámení so\nznaleckými posudkami vypracovanými J.. Q. M.K..\n1.2. Súd prvej inštancie poukázal aj na dodatočné odborné vyjadrenie J.. Q. M.K., v zmysle ktorého\nvecné bremená o šírke 2,5 m mali zabezpečiť prístup do objektov bez rozlíšenia, či ide o peší prechod,\nzásobovacie vozidlo alebo iný dopravný prostriedok. Z reálneho umiestnenia jednotlivých pozemkov\nbolo pritom zrejmé, že k pozemku parcelného č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ je z verejnej\nkomunikácie možný prístup motorovým vozidlom, avšak k pozemkom parcelných č. XXX/X a č. XXX/X\nvo vlastníctve žalovaného, prejazd motorovým vozidlom je možný iba po pozemku žalobcov. Z výsluchov\nsporových strán a svedkyne J.. C. F. vyplynulo, že pri uzatváraní dohody nikto výslovne neriešil, či právo\nprechodu zahŕňa aj prejazd motorovým vozidlom. Podľa názoru súdu prvej inštancie, právne úkony\nvyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,\nkto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Keďže vecné bremeno\npráva prechodu nemá legálnu definíciu, bolo potrebné vykonať jeho výklad. Zo zistených skutkových\nokolností ustálil, že dotknuté pozemky boli súčasťou priestoru, ktorý historicky slúžil aj na prejazd a\nzásobovanie a rovnakým spôsobom bol využívaný aj po uzavretí dohody. Ani dodatok k nájomnej zmluve\nso spoločnosťou STAPEX, s. r. o. z 27. júla 1998 neobsahoval obmedzenie prejazdu motorových vozidiel.\nV kontexte uvedeného súd prvej inštancie zdôraznil, že aj znalecké posudky a dodatočné vyjadrenie\nznalca J.. Q.P. M. podporovali výklad, podľa ktorého právo prechodu zahŕňalo aj prejazd motorovým\nvozidlom. Napokon aj z vyjadrenia samotného žalobcu 1/, ktorý uviedol, že si nepamätá, prečo bola šírka\nprechodu práve 2,5 m, ale aj z jeho praxe pri úpravách oprávnení nájomcov v neskorších nájomných\nzmluvách vyplynulo, že sám striktne nerozlišoval medzi pojmami prechod a prejazd, resp., že pojem\nprejazd aj on sám používal v súvislosti s prechodom motorových vozidiel cez jeho nehnuteľnosti. Na\nzáklade uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vôľu strán treba vykladať tak, že\nv dohode zriadené vecné bremeno právo prechodu malo nepochybne zahŕňať aj prejazd motorovým\nvozidlom. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 22Cdo/60/2008.\n1.3. Následne uviedol, že obdobné vecné bremeno by bolo možné zriadiť aj podľa § 151o ods.\n3 Občianskeho zákonníka, ak by prístup k stavbe nebolo možné zabezpečiť inak. Pokiaľ išlo o\nnaznačenú pochybnosť žalobcov 1/ a 2/ o neurčitosti právneho úkonu zriadenia vecného bremena\npráva prechodu, k tomu súd prvej inštancie poznamenal, že dohoda pri zriadení vecného bremena\nbola vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, a najmä geometrický plán, na ktorý odkazoval\ndostatočne určitá, preto ju považoval za platnú. Poukázal aj na princíp priority výkladu, ktorý nevedie k\nneplatnosti zmluvy, vyjadrený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nsp. zn. IV. ÚS 15/2014. Opačný záver by mohol znamenať neplatnosť celého zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, nakoľko zriadenie vecného bremena bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou,\nkeďže nehnuteľnosti sa delili a ohodnocovali s prihliadnutím na zriaďované vecné bremená (sp.\nzn. IV. ÚS 15/2014). Za dôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že zmena spôsobu užívania\nnehnuteľností zo strany žalobcov nemôže meniť obsah už existujúceho vecného bremena. Prípadné\nobmedzenie vecného bremena bolo možné riešiť iba žalobou podľa § 151p ods. 3 Občianskeho\nzákonníka. Vo vzťahu k architektonickej štúdii OLIKAL, zachytávajúcej plánované využitie dvora,\nsúd prvej inštancie uviedol, že táto nepreukazovala vôľu všetkých spoluvlastníkov pri uzatváraní\ndohody. Zdôraznil, že obsah vecných bremien treba vykladať podľa konkrétnych okolností prípadu.\nK rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/60/2008 poznamenal, že súvisel s\nneprípustnosťou jednostranného rozširovania existujúcich vecných bremien zriadených v minulosti bez\nakéhokoľvek bližšieho geometrického vymedzenia ich rozsahu. Netýkal sa výkladu vecných bremien\npodľa obsahu právnych úkonov pri ich zriadení. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Cdo/29/2009 uviedol, že nepreukazovalo striktne odlišný obsah pojmov práva prechodu a\n\npráva prejazdu len s poukazom na ich odlišné stručné slovné označenie, keďže dané rozhodnutie v\nďalšom texte zdôrazňovalo úzky súvis rozsahu vymedzeného geometrickým plánom a obsahu vecného\nbremena. Zároveň konštatoval, že skutočnosť, že na niektorých častiach nehnuteľnosti bolo možné\nprávo prechodu vykonávať len peši, neznamenalo, že na iných častiach nebolo možné vykonávať aj\nprejazd motorovým vozidlom. Na základe uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 19. septembra 2024 sp. zn.\n11Co/12/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, vrátane jeho\nodôvodnenia, ktoré považoval za súladné s ustanovením § 220 CSP. K námietke rozdielu medzi\npojmami prechod a prejazd odvolací súd poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka\na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07, podľa ktorého výklad zmluvy nemožno založiť\niba na jeho doslovnom znení. Rozhodujúca je skutočná vôľa zmluvných strán, zisťovaná aj podľa\nokolností uzatvorenia zmluvy a následného správania sa strán. Výklad nesmie byť formalistický a musí\nrešpektovať princíp autonómie vôle a pacta sunt servanda. V kontexte uvedeného odvolací súd poukázal\naj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03, rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 258/03, ako\naj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2008 a sp. zn. 3Cdo/81/2011.\nZdôraznil, že výklad slúži na objasnenie už prejavenej vôle strán, nie na jej dopĺňanie alebo zmenu,\npričom k neplatnosti právneho úkonu možno dospieť až vtedy, keď jeho obsah nemožno zistiť ani\npoužitím výkladových pravidiel. Odvolací súd nespochybnil jazykový rozdiel medzi pojmami prechod\na prejazd, avšak uviedol, že v právnej praxi aj v bežnej komunikácii sa tieto pojmy často používajú\nsynonymicky. Pojem prechod býva používaný aj vo vzťahu k pohybu motorovým vozidlom, čo vyplýva z\nodbornej literatúry, ako aj z právnych predpisov, napríklad zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobne uviedol aj príklady\nmenej striktného rozlišovania medzi obsahom týchto dvoch pojmov v rozhodnutiach všeobecných súdov\nnapr. Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/46/2019, Krajský súd v Žiline, sp. zn. 11Co/23/2021. Pri výklade\ndohody preto nevychádzal len z jazykového vyjadrenia, ale aj z dokazovania a následnej praxe užívania\nprechodu sporovými stranami. Práve časté nerozlišovanie medzi pojmom prejazd a prechod v laickej\nkomunikácii a tiež v právnych textoch viedlo odvolací súd k záveru, že sa aplikáciou širšieho prístupu k\nvýkladu zmluvného textu nemôže dostať do situácie, v ktorej by zistená vôľa účastníkov bola v zjavnom\na extrémnom rozpore s jej jazykovým vyjadrením v zmysle poslednej vety § 35 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Pri výklade skutočnej vôle konajúcich sa zameral aj na predošlú prax medzi zmluvnými\nstranami, ako aj na ich následné správanie sa. Považoval za významný spôsob, akým bolo vecné\nbremeno žalobcu 1/ realizované v čase pred vznikom sporu o jeho obsahu, ale podporne tiež to, v akom\nvýzname sporové strany vo vzájomnej komunikácii a spoločných právnych úkonoch pojem prechodu\npoužívali. Týmto sa vysporiadal aj s námietkou žalobcov, ktorou tvrdili, že žalobca 1/ síce používal v\nprávnych úkonoch pojem prechod aj pre účely prejazdu motorovým vozidlom, avšak vždy dôsledne v\nspojení prechodu motorovými vozidlami.\n2.2. V tejto súvislosti poukázal na listiny týkajúce sa nájomných vzťahov, z ktorých vyplývalo, že pojem\nprechod bol používaný aj vo vzťahu k zásobovaniu motorovými vozidlami. V nájomných zmluvách\nuzatvorených so spoločnosťou MARDO, s. r. o. a J.. V. Š. bolo nájomcom umožnené využívať prechod po\npozemkoch na zásobovanie bagetérie motorovými vozidlami. Z uvedeného preto odvolací súd vyvodil,\nže žalobca 1/, žalovaný a J.. C. F. (ich sestra) vnímali vecné bremeno označené ako právo prechodu,\naj ako oprávnenie na prejazd motorovými vozidlami. Zároveň tým boli vyvrátené tvrdenia žalobcov, že\nzásobovanie bolo vždy zabezpečované len na základe osobitných dohôd. V rámci hodnotenia okolností\na zaužívanej praxe v čase zriadenia vecného bremena, odvolací súd opäť poukázal na závery súdu\nprvej inštancie. Na doplnenie dal do pozornosti rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove z\n20. septembra 2006 z ktorého vyplýva, že až v tom období začal žalobca 1/ namietať spôsob výkonu\nvecného bremena. Naopak z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov z 20. mája 2002\nvyplýva, že priestor mal naďalej umožňovať aj prejazd medzi pozemkami.\n2.3. Žalobcovia ako novú skutočnosť namietali v odvolacej replike aj tvrdenie žalovaného o tom, že\npozemky parcelných č. XXX/X a č. XXX/X slúžili už za socializmu na zásobovanie cukrárne podniku\n\nZdroj. Odvolací súd k tomu uviedol, že žalovaný toto tvrdenie uviedol už vo vyjadrení z 1. novembra\n2022, pričom jeho skutkové tvrdenie nebolo žalobcami v konaní popreté, ani spochybnené. Za právne\nvýznamné považoval odvolací súd aj to, že tvrdenia žalobcov o jednoznačnosti výkladu použitého\npojmu práva prechodu iba v zmysle pešieho prechodu nevzal na zreteľ ani ústavný súd v uznesení sp.\nzn. II. ÚS 537/2018, ktorý preskúmal rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi 1/ neodkladným opatrením\nuložená povinnosť zdržať sa zásahov do realizácie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu aj v\nrozsahu prejazdu motorovými vozidlami cez dotknuté nehnuteľnosti. Ústavný súd za rozhodujúcu\noznačil skutočnosť, že medzi stranami konania je nesporné, že právo cesty v podobe prechodu a\nprejazdu navrhovateľ vykonával nerušene od uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva v roku 1998, minimálne až do roku 2014, keď mal sťažovateľ začať realizovať prvé\núkony smerujúce k jeho obmedzeniu.\n2.4. Následne odvolací súd zdôraznil, že samotný žalobca 1/ potvrdil, že pri uzatváraní dohody\nzmluvné strany osobitne neriešili otázku, či vecné bremeno zahŕňa aj prejazd motorovými vozidlami.\nZároveň uviedol, že predmetné nehnuteľnosti sa už od rokov 1993 až 1994 využívali aj na prejazd\nautomobilov pri rekonštrukčných prácach a zásobovaní bagetérie. Svedkyňa J.. C. F. potvrdila, že\nvýslovne sa nehovorilo o obmedzení vecného bremena iba na peší prechod. Odvolací súd preto\ndospel k záveru, že súčasťou vecného bremena bolo aj právo prejazdu motorovým vozidlom, lebo\nžalobcovia nepreukázali opak. Proti striktnej gramatickej interpretácii posudzovaného ustanovenia boli v\ndanom prípade pomerne silné a presvedčivé protiargumenty systematického, logického, historického a\nobjektívneho teleologického výkladu, ktoré súd prvej inštancie správne zohľadnil, s ktorými sa odvolací\nsúd stotožnil vrátane právneho posúdenia. Interpretácia zmluvného dojednania vykonaná súdom prvej\ninštancie nepredstavovala rozšírenie práva prechodu peši aj na prejazd motorových vozidiel, keďže\nžalobcovia v konaní nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že predmetom pôvodnej dohody bolo iba právo\nprechodu peši a nie aj právo prejazdu motorovým vozidlom. Navyše, z interpretácie opierajúcej sa o\nvykonané dokazovanie nevyplývali žiadne také povinnosti alebo obmedzenia zmluvných strán, ktoré by\nneboli súčasťou ich vôle v čase uzatvorenia právneho úkonu, a ktoré by zároveň neboli súčasťou ich\ndlhodobej vzájomnej praxe pri realizovaní jazykovo nesprávne vyjadrených zmluvných dojednaní.\n2.5. K námietke týkajúcej sa vnútorných priestorov a schodiska odvolací súd uviedol, že skutočnosť,\nže niektoré časti vecného bremena možno využívať iba peši, nevylučuje možnosť prejazdu po tých\nčastiach, ktoré to technicky umožňujú. Za významný považoval aj geometrický plán, ktorý vymedzoval\nkoridor v šírke 2,5 m, typicky postačujúcej na prejazd motorovým vozidlom. V spojení s ostatnými\ndôkazmi podľa názoru odvolacieho súdu vytváral logický celok podporujúci tvrdenia žalovaného.\nPoukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/29/2009 týkajúce\nsa posudzovania úzkeho súvisu obsahu a rozsahu vecného bremena. Dodal, že žalobca ani svedkyňa\nJ.. F.K. žiaden iný dôvod pre práve takéto vymedzenie rozsahu vecného bremena uviesť nevedeli\na zároveň svojimi výpoveďami potvrdili, že predmetom ich predzmluvných jednaní vôbec nebola\notázka obmedzenia vecného bremena iba na prechod peši. Odvolací súd neprihliadol na nové\nnámietky žalobcov voči odbornému stanovisku J.. Q. M., keďže ich neuplatnili už v konaní pred\nsúdom prvej inštancie a nepreukázali dôvody podľa § 366 CSP. V kontexte uvedeného odvolací\nsúd zdôraznil, že spôsob využívania sporných pozemkov v čase podielového spoluvlastníctva, aj\nbezprostredne po jeho vyporiadaní bol významný pre výklad obsahu zmluvy a zaužívanej praxe\nmedzi stranami. K tvrdeniu žalobcov, že všetci nájomcovia museli vykonávať zásobovanie iba na\nzáklade osobitných dohôd, odvolací súd konštatoval, že uvedené skutkové tvrdenie z dokazovania\nvyplynulo len čiastočne. Z nájomných zmlúv uzatvorených s J.. Š. a spoločnosťou MARDO, s. r. o.\ntotiž vyplývalo, že oprávnenie využívať prechod po pozemku na zásobovanie bolo upravené priamo\nv texte nájomných zmlúv, bez potreby osobitnej dohody s prenajímateľmi. Rovnako odvolací súd\nnepovažoval za rozhodujúcu architektonickú štúdiu z roku 1997, keďže nebola podkladom dohody\no zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v praxi nebola realizovaná. Štúdia podľa\nodvolacieho súdu predstavovala len možný budúci spôsob využitia pozemkov a nepreukazovala vôľu\nstrán obmedziť vecné bremeno iba na prechod peši. Napokon poznamenal, že pravidlo preferujúce\nmenšie zaťaženie nehnuteľnosti nezbavilo žalobcov povinnosti preukázať nimi tvrdený rozsah vecného\nbremena. Predmetom konania nebolo určenie spôsobu výkonu vecného bremena, ale tvrdená úplná\nneexistencia práva prejazdu motorovým vozidlom, ktorú v spore nepreukázali. Ak žalobcovia považovali\nexistujúci rozsah vecného bremena za neprimeraný vzhľadom na zmenené pomery, mohli sa domáhať\nochrany iným žalobným návrhom. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej\n\ninštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej\nlen ,,dovolatelia“), ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP dôvodiac, že\nnapadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia kľúčovej právnej otázky v znení: ,,či zmluvne dohodnuté\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu, možno vykladať tak, že zahŕňa\nokrem práva prechodu peši aj právo prejazdu motorovými vozidlami“. Túto otázku podľa nich vyriešil\nodvolací súd nesprávne. Podľa článku IV. písm. c) dohody o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva bolo v prospech vlastníkov pozemkov parcelných č. XXX/X a č. XXX/X - žalovaného\na J.N.. C. F., zriadené právo prechodu cez pozemok parcelného č. XXX/X vo vyznačenom rozsahu\npodľa geometrického plánu J.. Q. A.. Dovolatelia zdôraznili, že pojem prechod z gramatického hľadiska\njednoznačne vyjadruje právo pohybu pešo po zaťaženej nehnuteľnosti a nezahŕňa prejazd motorovými\nvozidlami. Vychádzali pritom z definície pojmu prechod uvedenej v Krátkom slovníku slovenského\njazyka, podľa ktorej prechod znamená pohyb z miesta na miesto alebo prechádzanie a sloveso chodiť\noznačuje pohyb vykonávaný krokmi, teda pešo. Naopak, pojem prejazd je definovaný ako prejdenie\njazdou a súvisí s pohybom pomocou dopravných prostriedkov. Podľa dovolateľov preto jazykový význam\npojmu právo prechodu jednoznačne vylučuje právo prejazdu vozidlami. Argumentovali tiež tým, že\nprávna doktrína aj súdna prax dlhodobo rozlišujú medzi právom prechodu a právom prejazdu ako\nsamostatnými vecnými právami s odlišným obsahom. Právo prechodu spravidla predstavuje oprávnenie\nna peší pohyb po zaťaženej nehnuteľnosti, zatiaľ čo právo prejazdu zahŕňa oprávnenie využívať\nmotorové alebo iné dopravné prostriedky. Tento rozdiel je reflektovaný nielen v odbornej literatúre,\nale aj v judikatúre. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky č. C 1945 vyplýva,\nže právom prejazdu sa rozumie právo prejazdu motorovými alebo inými vozidlami, zatiaľ čo právo\nprechodu sa vzťahuje na užívanie cudzej nehnuteľnosti pešo. Rovnako odkázali na publikáciu Spáčil,\nJ.: Věcná břemena v Občanském zákonníku, podľa ktorej ak bolo dohodnuté iba právo prechádzať\ncez cudzí pozemok, nemožno toto právo rozširovať na prejazd motorovými vozidlami. Tiež poukázali\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/110/2011, z ktorého vyplýva, že\nprávo prechodu a právo prejazdu môžu existovať samostatne alebo popri sebe. Ďalej poukázali na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/29/2009, rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 3S/63/2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Svk/12/2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/4/2017, ako aj na komentár\nk Občianskemu zákonníku. Podľa dovolateľov z uvedenej judikatúry a odbornej literatúry vyplýva,\nže právo prejazdu musí byť v právnom úkone výslovne dohodnuté. Ak dohoda obsahuje iba právo\nprechodu, nemožno pod tento pojem bez ďalšieho subsumovať aj prejazd motorovým vozidlom.\nDovolatelia tvrdili, že ak mali oprávnené osoby disponovať právom prechodu aj prejazdu, museli\nbyť obe práva výslovne uvedené v dohode. Keďže dohoda obsahovala len právo prechodu, nebolo\nmožné ju výkladom rozšíriť o ďalšie oprávnenie. Namietali, že súdy nižších inštancií už nevykonávali\nvýklad právneho úkonu, ale svojvoľne doplnili jeho obsah o právo prejazdu. Poukázali pritom na\nustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Cdo/81/2011, v zmysle ktorého výklad môže objasňovať obsah právneho úkonu, nie ho\ndopĺňať. V kontexte uvedeného preto namietali aj záver odvolacieho súdu o synonymickom používaní\npojmov prechod a prejazd. Podľa ich názoru, príklady použité odvolacím súdom, vrátane komentára\nk Občianskemu zákonníku, právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n11Co/23/2021, práve potvrdzujú, že ide o dva rozdielne pojmy, keďže sa používajú vedľa seba.\nZdôraznili, že text dohody pripravil advokát, preto bolo potrebné vychádzať z presného významu\npoužitých právnych pojmov. Rozšírenie pojmu prechod aj na prejazd motorovými vozidlami, podľa\ndovolateľov odporuje jazykovému významu aj právnej istote. Následne uviedli, že aj keby súdy dospeli\nk záveru, že vôľou strán bolo zriadiť aj právo prejazdu, na takúto vôľu nemožno prihliadať, ak je v\nrozpore s jazykovým vyjadrením dohody. Vecné bremeno je evidované v katastri nehnuteľností len\nako právo prechodu, preto ho nemožno dodatočne výkladom rozšíriť o ďalšie právo, ktoré nebolo\nzavkladované. Taktiež namietali, že odvolací súd porušil zásadu reštriktívneho výkladu vecných bremien,\npodľa ktorej má byť nehnuteľnosť zaťažená skôr menej než viac. V tejto súvislosti odkázali na komentáre\nk Občianskemu zákonníku a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 328/2005\na 22Cdo 2647/2004. Podľa názoru dovolateľov, odvolací súd neprípustne extenzívne rozšíril obsah\nvecného bremena o kvalitatívne odlišné právo prejazdu, čím neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho\npráva chráneného čl. 20 ods. 1 ústavy. Zdôraznili, že v čase uzatvárania dohody strany ústne vôbec\nneriešili právo prejazdu motorovými vozidlami a takáto požiadavka zo strany žalovaného nebola\n\nvznesená. Tretia účastníčka dohody J.. C. F.K. podľa nich nikdy netvrdila, že úmyslom strán bolo\nzriadiť aj právo prejazdu. Dovolatelia napokon uviedli, že predmetná právna otázka nebola doposiaľ\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP môže byť iba otázka právna, nie skutková. Podľa jeho názoru však v predmetnej veci išlo práve\no riešenie skutkovej otázky (quaestio facti), keďže súdy zisťovali, čo bolo medzi stranami dohodnuté,\naký bol obsah dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aká bola následná prax\nsporových strán, čo vypovedali svedkovia a znalci a akým spôsobom boli nehnuteľnosti reálne užívané.\nPredmetom dokazovania teda bolo overenie pravdivosti skutkových tvrdení strán sporu. Na rozdiel od\ntoho právna otázka (quaestio iuris) spočíva vo výklade a aplikácii právnej normy na už zistený skutkový\nstav. Žalovaný tvrdil, že dovolatelia sa prostredníctvom dovolania v skutočnosti domáhajú prehodnotenia\nskutkových zistení súdov nižších inštancií, čo nie je prípustným dovolacím dôvodom. Na podporu\nsvojej argumentácie poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä\nna rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018 a 7Cdo/99/2018.\nZároveň zdôraznil, že vecné bremeno práva prechodu nemá v právnom poriadku legálnu definíciu, preto\nbolo potrebné jeho obsah zisťovať výkladom a dokazovaním. Poukázal na závery súdu prvej inštancie\naj odvolacieho súdu, podľa ktorých žalobcovia nepreukázali, že by predmetom dohody bolo výlučne\nprávo prechodu peši a nie aj právo prejazdu motorovým vozidlom. Interpretácia prijatá súdmi podľa\nžalovaného zodpovedala vôli strán v čase uzatvorenia dohody, ako aj ich dlhodobej následnej praxi.\nNavrhol dovolanie odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie\nnie je dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr\n\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n12. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods. 1 CSP\nv súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť\ntextu dovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolanie je\nprocesne prípustné. Následne sa dovolací súd zaoberal uplatnenou dovolacou argumentáciu vo vzťahu\nk vymedzenej právnej otázke v znení: ,,či zmluvne dohodnuté právo zodpovedajúce vecnému bremenu\nspočívajúce v práve prechodu, možno vykladať tak, že zahŕňa okrem práva prechodu peši, aj právo\nprejazdu motorovými vozidlami“, ktorá otázka nebola v rozhodovacej praxi ešte vyriešená (§ 421 ods.\n1 písm. b) CSP).\n13. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho\niného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným\nbremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.\n14. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou\nzmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,\nrozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.\n15. Podľa § 35 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo\nopomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo\nchcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového\nvyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s\njazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob\nich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa\ndobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.\n16. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci možno charakterizovať ako súbor právnych noriem,\nktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka\nspočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo\nniečo konať (facere). Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti,\nktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej\nz vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu zodpovedajúce vecnému bremenu.\nPráva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti - vecné\nbremená pôsobiace in rem alebo patria určitej osobe, sú vecnými bremenami in personam. Právo\nprechodu alebo právo prejazdu v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo,\nvozidlom či motorovým vozidlom (Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík., M., Sedlačko, F.,\nTomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I, §1/450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2019, 1353\naž 1370 s.).\n17. Pochybnosti pri výslovnom prejave vôle je potrebné odstrániť jednak výkladom jazykového\nvyjadrenia, a jednak výkladom prejavu vôle. Základným výkladom právnej normy je výklad gramatický,\nkedy sa právna norma vysvetľuje za účelom vysvetlenia použitých pojmov s cieľom vystihnúť jej\nslovné znenie s použitím gramatických pravidiel. Jazykový výklad je východiskom pre ďalšie spôsoby\nvýkladu právnej normy. Po gramatickom výklade nasleduje logický výklad za účelom objasnenia jej\nzmyslu, účelu a vzájomnej väzby použitých prostriedkov s použitím výkladových pravidiel, ako je dôkaz\nz opaku (argumentum a contrario), dôkaz vylúčením (argumentum pre eliminationem), od užšieho\nk širšiemu (a minori ad maius), od väčšieho k menšiemu (a maiore ad minus), a ďalšie. Následne\nprostredníctvom systematického výkladu je možné tiež vykladať zmysel a cieľ právnej normy podľa jej\nzaradenia v systéme ostatných noriem. Základným východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné\nvyjadrenie. Spravidla platí, že prejav vôle zodpovedá tomu, čo konajúci skutočne zamýšľal. Konajúcim\nprejavená vôľa však nemôže byť v rozpore s jej jazykovým vyjadrením, čo znamená príklon k teórii vôle.\n\nVôľu zmluvných strán je možné posudzovať aj podľa ich predošlej praxe a vzájomného styku, ako aj\nnásledného správania, ak to pripúšťa povaha vecí (Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík., M.,\nSedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I, §1/450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H.\nBeck, 2019, 239 s.).\n18. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobcovia sa v spore domáhali určenia, že žalovaný\nako vlastník pozemku KN C parcelného č. XXX/X a podielový spoluvlastník pozemku KN C parcelného\nč. XXX/X, v prospech ktorých je v katastri nehnuteľností zapísané vecné bremeno práva prechodu\ncez pozemky žalobcov parcelných č. XXX/X a č. XXX/X, nemá právo prejazdu motorovými vozidlami\ncez pozemky vo vlastníctve žalobcov. Vychádzali z toho, že vecné bremeno právo prechodu v tejto\nveci nezahŕňa právo prejazdu motorovými vozidlami. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva z 15. mája 1998 uzavretou medzi žalobcom 1/ a žalovaným a J.. C. F. bolo zriadené\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov pozemkov KN C parcelných č. XXX/\nX a č. XXX/X - žalovaného a J.. C. F., spočívajúce v práve prechodu cez pozemok KN C parcelného\nč. XXX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu J.. Q. A. (v spise na č. l. 15). Vecné\nbremená boli zriadené ako vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok a schodisko\nparcelného č. XXX/X v prospech žalovaného vo vyznačenom rozsahu špecifikovanom v dohode a\npodľa geometrického plánu. Ďalej ako vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok\nparcelného č. XXX/X v prospech žalovaného a J.. C.D. F. vo vyznačenom rozsahu špecifikovanom\nv dohode a podľa geometrického plánu, a ako vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez\npozemok a schodisko parcelného č. XXX/X pre žalovaného a J.. C.D. F. vo vyznačenom rozsahu\nšpecifikovanom v dohode a podľa geometrického plánu. Zo záveru čl. IV. uvedenej dohody vyplýva,\nže vzájomné vecné bremená sa zriaďujú na dobu neurčitú a bezplatne, a že všetky náklady spojené\nso vznikom a údržbou vecného bremena budú účastníci uhrádzať rovnakým dielom. Pri zriadení práva\nvecného bremena účastníci dohody osobitne neriešili otázku, či súčasťou vecného bremena má byť\niba prechod pešo alebo aj prejazd motorovými vozidlami cez vymedzené časti označených pozemkov.\nZriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu bolo zavkladované príslušnou správou katastra.\nZo skutkových okolností danej veci vyplynulo, že predmetné pozemky boli súčasťou priestoru, ktorý v\nminulosti slúžil vždy ako prechodový a prejazdový koridor určený na prejazd a zásobovanie. Obdobne\nboli tieto pozemky využívané na zásobovanie prevádzky bagetérie aj v čase, keď boli strany sporu\nešte ich podielovými spoluvlastníkmi, a dokonca aj bezprostredne po tom, čo došlo k zrušeniu a k\nvyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k predmetným pozemkom. Napokon ani v\ndodatku č. 1 k zmluve o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý uzavreli strany sporu v tom\nčase so spoločnosťou STAPEX, s. r. o. dňa 27. júla 1998 (v spise na č. l. 179), nebolo vyjadrené\nžiadne obmedzenie prejazdov motorových vozidiel nájomcu využívaných pri prevádzke bagetérie tak,\nako k tomu došlo až neskôr. Zo znaleckého posudku J.. Q. M. v spojení s jeho dodatočným vyjadrením\nvyplýva, že znalecký posudok znalec vypracoval na základe objednávky žalobcu, ktorý mu poskytol\ninformácie o dohode spoluvlastníkov o spôsobe reálnej deľby nehnuteľností a geometrický plán. Vecné\nbremená boli hodnotené tak, že mali rovnocenne zabezpečiť prístup do rozdelených objektov bez\nrozlíšenia, či je to pešo, zásobovacím vozidlom, vozíkom, alebo iným dopravným prostriedkom. Pri\nvýklade prejavu vôle účastníkov dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, odvolací\nsúd s odkazom na výkladové pravidlá vyplývajúce z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka skonštatoval,\nže interpretácia zmluvného dojednania vykonaná súdom prvej inštancie nepredstavuje rozšírenie práva\npešieho prechodu aj na prejazd motorových vozidiel, keďže žalobca v konaní nepreukázal svoje\ntvrdenie o tom, že predmetom pôvodnej dohody bolo iba právo pešieho prechodu a nie aj právo\nprejazdu motorovým vozidlom. K tvrdeniu žalobcov, že samotné priestorové usporiadanie dvora vylučuje\ninterpretáciu použitej formulácie práva prechodu, aj na právo prejazdu motorovým vozidlom, keďže sa\npodľa čl. IV. písm. a) dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týka aj vnútorných\npriestorov a schodiska na pozemku KN C parcelného č. XXX/X, odvolací súd podotkol, že samotná\nskutočnosť, že dojednané vecné bremeno pokrýva aj súčasti stavieb vylučujúce prejazd akýmkoľvek\nvozidlom, nutne neznamená nemožnosť využívať na prejazd tie geometrickým plánom jasne a určito\nvymedzené časti dotknutých nehnuteľností, ktoré z hľadiska svojho technického vyhotovenia v čase\nuzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena na prejazd motorovým vozidlom slúžili a slúžiť mohli.\nNapokon aj dohodou zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v rozsahu 2,5 m, malo\nnepochybne zahŕňať aj prejazd motorovým vozidlom, preto je potrebné a jedine spravodlivo vykladať\nobsah dohody tak, že zriadené vecné bremená mali zabezpečiť prístup do rozdelených objektov bez\nrozlíšenia, či je to peši, zásobovacím vozidlom, vozíkom alebo iným dopravným prostriedkom.\n\n19. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/4/2018-70 z 2. februára 2018 vydal neodkladné opatrenie,\nktorým uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa zásahov do realizácie práv zodpovedajúcich vecnému\nbremenu zriadenému dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 15. mája 1998,\nzapísané ako právo prechodu cez pozemok parcelného č. XXX/X a parcelného č. XXX/X vo vyznačenom\nrozsahu podľa geometrického plánu č. 3/98 v prospech vlastníkov pozemkov parcelných č. XXX/X a\nč. XXX/X a to v takom rozsahu, aby bol vlastníkovi pozemku parcelného č. XXX/X a spoluvlastníkovi\npozemku parcelného č. XXX/X umožnený nielen prechod cez pozemky parcelných č. XXX/X a č. XXX/X,\nale aj prejazd motorovými vozidlami cez tieto pozemky. Odvolací súd uznesením z 31. mája 2018 sp. zn.\n18Co/71/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 537/2018-14\nz 15. novembra 2018 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu. V odôvodnení uviedol, že z pohľadu ústavného\nsudu sa javí ako rozhodujúce, že medzi stranami konania vedeného všeobecnými súdmi bolo nesporné,\nže právo cesty v podobe prechodu a prejazdu vykonával navrhovateľ nerušene od uzavretia dohody o\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v roku 1998 minimálne až do roku 2011, keď mal\nsťažovateľ začať realizovať prvé úkony smerujúce k jeho obmedzeniu. Z toho vychádzal aj okresný súd,\npričom sťažovateľ túto skutočnosť v odvolacom konaní, ale ani v konaní vedenom ústavným súdom\nnijako nespochybňoval. Pri absencii relevantnej protiargumentácie zo strany sťažovateľa, ústavný súd\nnemal dôvod zasiahnuť do záverov krajského súdu týkajúcich sa preukázania potreby neodkladnej\núpravy pomerov.\n20. V súvislosti s riešením nastolenej právnej otázky týkajúcej sa posúdenia obsahu prejavu vôle dohody\no zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zriadení vecného bremena z 15. mája 1998,\nspočívajúceho v práve prechodu, dovolací súd uvádza, že v danom prípade odvolací súd správne\npri výklade prejavu vôle vychádzal zo súdnou praxou ustálených právnych záverov s odkazom na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/205/2008, 3Cdo/81/2011, ako aj na rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 243/07. Aplikujúc interpretačné pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 35 ods. 2\nObčianskeho zákonníka správne preto odvolací súd dospel k záveru, že právu prechodu zodpovedá\nvýklad pojmu prechodu peši i prejazdu motorovými vozidlami, keďže žalobcovia v spore nepreukázali,\nže by predmetom dohody o zriadení vecného bremena bolo iba právo pešieho prechodu. Samotná\nskutočnosť, že dojednané vecné bremeno pokrýva aj súčasti stavieb vylučujúce prejazd akýmkoľvek\nvozidlom, nutne neznamená nemožnosť využívať na prejazd tie geometrickým plánom jasne a určito\nvymedzené časti dotknutých nehnuteľností, ktoré z hľadiska technického vyhotovenia v čase uzatvorenia\ndohody o zriadení vecného bremena na prejazd motorovým vozidlom slúžili a slúžiť mohli.\n21. Z rozsudku najvyššieho súdu z 30. júna 2010 sp. zn. 3Cdo/29/2009 vyplýva, že ,,V prípade vecných\nbremien zriadených in rem, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie\nvlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného\nbremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v\nprospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.\nAk sa vecné bremeno zriaďované in rem má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie\ncelej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto\nčasť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena,\na to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi všetkými\nneskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom\nnehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (R 50/1985). V záujme\ntoho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene dôsledne\nlokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho\nk zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon\nvyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň\nurčitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený\nza použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu. Rozsah a obsah vecného\nbremena spolu úzko súvisia. Osobitne v prípade vecného bremena týkajúceho sa len určitej časti\nnehnuteľnosti (o ktorý ide aj v preskúmavanej veci) sa rozsah a obsah vecného bremena navzájom\nprelínajú a determinujú. V nadväznosti na konkrétne polohové určenie a rozmery zaťaženej časti\nnehnuteľnosti má totiž spravidla iný obsah právo vecného bremena, ktoré sa týka časti nehnuteľnosti\nväčšieho rozsahu (napr. časti nehnuteľnosti so šírkou umožňujúcou zriadenie práva prejazdu nákladným\nmotorovým vozidlom), a ktoré sa týka jej časti menšieho rozsahu (napr. časti nehnuteľnosti so šírkou\numožňujúcou zriadenie nanajvýš práva prechodu)“.\n\n22. V danom prípade geometrický plán J.. Q. A. č. 35527013/98 zo 4. februára 1998 vymedzil rozsah\nvecného bremena na dotknutých pozemkoch v šírke 2,5 m, práva prechodu zo B. L., ktorý bol hodnotený\nsúdmi nižších inštancií aj v kontexte znaleckého posudku vypracovaného J.. Q. M. č. 44/a/1998,\nč. 44/b/1998 a 44/c/1998 z 26. apríla 1998. Napokon aj z dodatočného odborného vyjadrenia J..\nQ. M. vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku k reálnej deľbe nehnuteľností vyplynulo,\nže znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky a informácií o dohode podielových\nspoluvlastníkov o spôsobe reálnej deľby nehnuteľností tak, aby bol zabezpečený rovnocenný prístup\ndo rozdelených častí bez rozlíšenia spôsobu prístupu (peši, zásobovacím vozidlo, vozíkom alebo\niným dopravným prostriedkom). Z reálneho umiestnenia jednotlivých pozemkov je pritom zrejmé, že z\npozemku parcelného č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov je z verejnej komunikácie možný prístup\nmotorovým vozidlom, avšak k pozemkom parcelných č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve resp.\nspoluvlastníctve žalovaného je možný prístup iba po pozemku parcelného č. XXX/X, vo vlastníctve\nžalobcov, na ktorom je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v prospech týchto\npozemkov. Navyše v konaní nebolo sporné, a vyplynulo to aj z výpovede svedkyne J.. C. F., že otázka\nobsahu práva prechodu nebola v čase uzatvárania dohody o zriadení vecného bremena zmluvnými\nstranami riešená. V kontexte uvedeného odvolací súd správne preto vecne ustálil, že šírka 2,5 m v praxi\npredstavuje štandardne normatívny koridor postačujúci pre prejazd motorovým vozidlom. Napokon, ak\npredmetné pozemky v minulosti slúžili vždy ako prechodový a prejazdový koridor určený na prejazd\na zásobovanie prevádzok, rovnako tak boli využívané aj v čase trvania podielového spoluvlastníctve,\nako aj bezprostredne po jeho zrušení a vyporiadaní. Zhodnotením všetkých relevantných skutkových\nokolností danej veci možno teda logicky dospieť k záveru, že obsah dojednaného práva prechodu zahŕňa\naj právo prejazdu motorovým vozidlom.\n23. Priorita výkladu obsahu zmluvy v prospech jej platnosť je v súlade s princípom autonómie vôle\nzmluvných strán podľa čl. 2 ods. 3 ústavy, ako aj v súlade s princípom právnej istoty zaručeným čl. 2\nZákladných princípov CSP. Ani zmena užívacích pomerov nehnuteľnosti povinným z vecného bremena\npri výklade obsahu vecného bremena zriadeného in rem, spočívajúceho v práve prechodu, nie je\ndôvodom na obmedzenie osoby oprávnenej z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.\n24. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd preto nepovažoval namietané nesprávne právne\nposúdenie riešenej otázky, týkajúcej sa výkladu pojmu práva prechodu odvolacím súdom za dôvodné.\nDovolanie ako nedôvodné zamietol v súlade s ustanovením § 448 CSP.\n25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v dovolacom konaní, ktorému priznal nárok\nna ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovaným (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia ako vlastníci pozemkov zaťažených vecným bremenom práva prechodu, zriadeným dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z roku 1998 podľa geometrického plánu, sa domáhali určenia, že žalovaný ako oprávnený nemá právo prejazdu motorovými vozidlami cez ich pozemky. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli; výkladom dohody podľa § 35 ods. 2 OZ s prihliadnutím na historické užívanie priestoru ako zásobovacieho koridoru, následnú prax strán vrátane nájomných zmlúv, šírku koridoru 2,5 m a znalecké vyjadrenie dospeli k záveru, že právo prechodu zahŕňa aj prejazd. Dovolatelia nastolili ako dosiaľ neriešenú právnu otázku, či zmluvne dohodnuté právo prechodu možno vykladať tak, že zahŕňa aj právo prejazdu motorovými vozidlami; tvrdili, že ide o dva odlišné právne pojmy, výklad nesmie dopĺňať obsah právneho úkonu a vecné bremená treba vykladať reštriktívne. Najvyšší súd dovolanie pripustil podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale zamietol ho ako nedôvodné: odvolací súd správne vychádzal z teórie vôle a ustálenej praxe k § 35 ods. 2 OZ, zistená vôľa nebola v rozpore s jazykovým vyjadrením, žalobcovia nepreukázali, že predmetom dohody bol iba peší prechod, a zmena užívacích pomerov povinným nie je dôvodom obmedzenia oprávneného. Žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Obsah zmluvne zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu sa zisťuje výkladom prejavu vôle podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle účastníkov, ich predošlej praxe a následného správania, pričom rozsah vecného bremena vymedzený geometrickým plánom a jeho obsah sa navzájom prelínajú a determinujú. Právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu môže zahŕňať aj právo prejazdu motorovými vozidlami, ak zaťažené pozemky historicky slúžili ako prejazdový a zásobovací koridor, šírka koridoru prejazd umožňuje a povinný z vecného bremena nepreukázal, že predmetom dohody bolo iba právo pešieho prechodu; takýto výklad nepredstavuje neprípustné dopĺňanie obsahu právneho úkonu. Zmena užívacích pomerov nehnuteľnosti povinným z vecného bremena nie je dôvodom na obmedzenie osoby oprávnenej z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému in rem.", "ustanovenia": ["§ 35 ods. 2 OZ", "§ 151n ods. 1 OZ", "§ 151o ods. 1 OZ", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 CSP", "§ 448 CSP", "čl. 2 ods. 3 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/12/2024", "guid": "8c0075b5-ca1f-44e2-8f40-01fb1ecfdc62:6dcb3d4c-19bc-473d-a0ae-63256bd5bb56", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vecné bremeno", "právo prechodu", "právo prejazdu", "výklad právneho úkonu", "prejav vôle", "geometrický plán", "rozsah vecného bremena", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:9ad23e66-9166-48e0-a727-eba63071c1ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.537.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 537/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 537/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.537.2018.1"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:1e41af53-0855-4c3e-bf45-c443dd21712c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 258/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e41af53-0855-4c3e-bf45-c443dd21712c"}, {"guid": "9d2cd698-44c4-4484-a96e-2a27d3785d94:87e7afc0-8e80-4922-82eb-2febbc89763c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5914207487.1", "spisova_znacka": "4Cdo/32/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5914207487.1"}, {"guid": "b78be76a-4652-4e56-b56f-cce1fccf7db9:b7fc762a-3ab8-4063-924e-77df7bcdf2a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/12/2024 z 5. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-03-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b78be76a-4652-4e56-b56f-cce1fccf7db9:b7fc762a-3ab8-4063-924e-77df7bcdf2a1"}, {"guid": "d9cead6f-64f5-4175-80cd-62b7a6921094:0ed2d44a-5017-456a-a059-0d260d164f57", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/23/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/23/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9cead6f-64f5-4175-80cd-62b7a6921094:0ed2d44a-5017-456a-a059-0d260d164f57"}, {"guid": "ae700e94-9a1d-4d84-8a64-43af5d72aa81:af0883b8-41d8-43fc-a4dc-130877f51372", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/46/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/46/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ae700e94-9a1d-4d84-8a64-43af5d72aa81:af0883b8-41d8-43fc-a4dc-130877f51372"}, {"guid": "e61a54b0-10b3-4e82-bdea-7389da47791b:0776b396-0312-4a4e-9c06-e4e08a5de749", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8118200500.1", "spisova_znacka": "18Co/71/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/71/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8118200500.1"}], "citovane_v": []}