{"guid": "7b3bf4fa-e5dc-410e-ae18-134b21c888b2:bf766078-e8fc-455d-af93-23b536631348", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2", "spisova_znacka": "6CdoR/20/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/20/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2026, sp. zn. 6CdoR/20/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2", "identifikacne_cislo": "7522207920", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf766078-e8fc-455d-af93-23b536631348", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoR/20/2025\n7522207920\n24. 03. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú V. J., narodenú XX. E. XXXX, F. XXX,\nF., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa matky Ing.\nN. J., narodenej XX. R. XXXX, F. XXX, F., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária VOLČKO &\nPARTNERS, s.r.o., Košice, Mlynská 27 a otca Ing. M. T., narodeného XX. S. XXXX, M., T. G. Y. XXXX/XX,\nM., t. č. V., H. 5, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vojtekovou, Košice-mestská časť Staré mesto,\nŠúrova 17, o zmenu úpravy styku, vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K3-21P/130/2022, o\ndovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 21. januára 2025 sp. zn. 24CoP/73/2024,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo 07. mája 2024 č. k.\nK3-21P/130/2022-245 zamietol návrh matky na úpravu styku otca s maloletou a obom rodičom a\nmaloletej V. nariadil výchovné opatrenie, ktorým im uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu\nna referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny Košice, po\ndobu šiestich mesiacov.\n1.1. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 a § 26 zákona č.\n36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoR\" alebo „zákon o rodine\").\nVychádzal z toho, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 28. júla 2022 sp. zn. 9P/110/2021,\nbolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a maloletá V. bola na čas po rozvode zverená do osobnej\nstarostlivosti matky a otcovi maloletej bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 500 eur\nmesačne. Styk otca s maloletou V. bol v tomto rozhodnutí upravený tak, že otec je oprávnený stretávať\nsa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 13:00 hod do 16:00 hod., vždy za\nasistencie odborného pracovníka organizácie SPDD Úsmev ako dar o. z., Bratislava, Ševčenkova 21\nv priestoroch jej pobočky v Košiciach bez prítomnosti matky počas adaptačného obdobia prvých troch\nmesiacov Matka je povinná maloletú na asistovaný styk s otcom riadne pripraviť a pred začiatkom\nrealizácie styku zabezpečiť prítomnosť maloletej v priestoroch SPDD Úsmev ako dar o. z., a po ukončení\nstretnutia maloletú vyzdvihnúť. Ďalej bol upravený styk otca s maloletou V. tak, že otec je oprávnený\nstretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. počas\nadaptačného obdobia šiestich mesiacov od ukončenia obdobia asistovaného styku. A po uplynutí\nďalšieho adaptačného obdobia podľa tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý\nnepárny kalendárny týždeň v čase od soboty 10:00 hod do nedele do 15:00 hod. Ďalej je otec oprávnený\nsa s maloletou stretávať v čase Vianoc každý nepárny rok od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 17:00 hod.,\nv čase veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného piatka od 17:00 hod do veľkonočného\npondelka do 17:00 hod., v čase letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod do 14.7 do 19:00 hod a od\n\n01.08 od 10:00 hod do 14.08 do 19:00 hod počnúc letnými prázdninami roku 2023. Matka maloletú na\nstyk s otcom riadne a včas pripraví a odovzdá mu ju v mieste svojho bydliska. Otec bol oprávnený a\npovinný maloleté dieťa v čase určenom na styk v uvedenom mieste prevziať a po ukončení časového\nintervalu styku matke v mieste jej bydliska vrátiť. Obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie vo\nforme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb\nÚradu práce, sociálnych služieb a rodiny Košice po dobu troch mesiacov.\n1.2. Súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 26 zákona o rodine na návrh matky zisťoval, či došlo od\nposledného rozhodnutia o úprave styku rodičov s maloletou, t. j. od 28. júla 2022, k zmene pomerov.\nDôvody uvádzané v návrhu považoval za námietky proti správnosti predchádzajúceho rozhodnutia\nsúdu o úprave styku s tým, že uvádzané tvrdenia sú názorom matky, že maloletá nie je na určený styk\npripravená, čo však nezodpovedalo obsahu správ občianskeho združenia Úsmev ako dar. Matka túto\nnepripravenosť preukazovala neaktuálnymi lekárskymi správami vyhotovenými pred rozhodnutím súdu\nz 28. júla 2022. Podľa súdu zmena pomerov nastala u otca, ktorý sa presťahoval do Košíc, čo však\nnevyvoláva potrebu úpravy jeho styku s maloletou, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že v\nnovom bývaní má vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Ďalšia zmena a to, že maloletá\nzačala chodiť do základnej školy, podľa súdu tiež nevyžaduje zmenu úpravy styku s otcom.\n1.3. Matka v konaní tvrdila, že dcére sa zhoršil zdravotný stav, k čomu, tak ako v predchádzajúcom\nkonaní uviedla afektívno - respiračné záchvaty maloletej, s ktorými sa súd vysporiadal v rozsudku sp. zn.\nK3-9P/110/2021, čo nebola nová skutočnosť a teda nešlo o zmenu pomerov. K tvrdeniu, že zhoršenie\nzdravotného stavu bol dôsledok toho, že otec prichádzal na stretnutie s ňou v sprievode policajnej\nhliadky, súd prvej inštancie poukázal na to, že pred podaním návrhu sa otec s dcérou stretával len v\npriestoroch Úsmevu ako dar, pričom matka vopred avizovala, že problémy pri tomto styku nastanú bez\ntoho, aby vôbec dala možnosť otcovi a dcére sa o takýto styk pokúsiť.\n1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že podľa vyjadrení materskej a základnej\nškoly maloletej a občianskeho združenia Úsmev ako dar sa záchvat u maloletej nevyskytol v prítomnosti\ninej osoby ako matky. Z lekárskych správ predložených navrhovateľkou len jedna bola vystavená\nšpecialistom v danom obore, a to detskou neurologičkou MUDr. E. A.. V jej správe zo 14. októbra 2022\nsa neuvádza, že by sa zdravotný stav maloletej zhoršil, naopak konštatovala zlepšenie zaspávania a\nďalšiu kontrolu nepovažovala za nutnú. Vyjadrenia psychológa a detského psychiatra k neurologickej\ndiagnóze súd nebral do úvahy. Vychádzal aj zo správ z materskej a základnej školy, kde maloletá trávila\nprevažnú časť dňa, ktoré si vyžiadal, podľa ktorých neboli zaregistrované žiadne zdravotné problémy\nmaloletej.\n1.5. Súd prvej inštancie poukaz matky na správanie sa otca maloletej porovnal so skutkovým stavom\nzisteným v predchádzajúcom súdnom konaní o starostlivosti o maloletú a dospel k záveru, že matka\nuž v predchádzajúcom konaní opísala komplikovaný vzťah rodičov a neschopnosť spolu komunikovať,\nčo je príčinou problémov maloletej V. s čím sa súd vysporiadal v konaní vedenom pod sp. zn.\nK3-9P/110/2021. K privolávaniu policajných hliadok otcom do 11. novembra 2023 súd poukázal na obsah\npripojeného spisu sp. zn. K3-21Em/1/2023 o výkon rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou,\nz ktorého vyplýva, že matka rozsudok súdu o úprave styku otca s maloletou nerešpektuje, dieťa na\nstyk nepripravuje a otcovi neodovzdáva, čo bolo dôvodom privolávania policajnej hliadky na adresu\nmaloletého dieťaťa, keď sa domáhal výkonu práva priznaného mu právoplatným súdnym rozhodnutím.\n1.6. Návrh matky maloletej na vykonanie dokazovania ustanovením znalca z odboru psychológie\nna posúdenie osobností rodičov, citových väzieb dieťaťa na rodičov, prípadné ovplyvňovania dieťaťa\nniektorým z rodičov a výsluch dieťaťa súdom, pretože ich nepovažoval za potrebné, ak nezistil\nvo veci podstatnú zmenu pomerov, ktorá by umožňovala zmeniť pôvodné rozhodnutie vo veci, a\nvykonanie navrhovaného dokazovania by bolo nadbytočné. Rovnako nepovažoval za potrebný výsluch\nošetrujúcich lekárov maloletej, pretože ich správy, ktoré boli súdu predložené, boli zrozumiteľné a nebolo\nich treba dopĺňať.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie aj „nižšie súdy\") na\nodvolanie matky maloletej rozsudkom z 21. januára 2025 sp. zn. 24CoP/73/2024 napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie a v celom rozsahu\n\nsa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v ňom súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami matky maloletej (§ 387 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov, ďalej len „ CSP\") v spojení s ustanovením § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného\nmimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP\"). Mal za to, že súd prvej\ninštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a rozhodnutie aj\ndostatočne odôvodnil.\n2.1. Odvolací súd s poukazom na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 zákona o rodine konštatoval,\nže úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a záujmom dieťaťa je, aby bolo\nv starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je\npresvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Zdôraznil význam osobného styku rodiča s\nmaloletým dieťaťom ako jedného z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča\nna výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta. Z Dohovoru o právach\ndieťaťa vyplýva, že dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s obidvomi rodičmi a obidvaja\nrodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1) s tým,\nže styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere\nparticipovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových\naktivitách. (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 14. marca 2017 sp. zn. I.ÚS 955/15).\n2.2. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie\nbolo zrejmé, že otec prejavuje o maloletú V. záujem a predchádzajúca úprava styku súdom vychádzala\nz toho, že ide o úzkostné dieťa, a preto bol styk s otcom upravený najprv ako asistovaný styk, neskôr\nprebehla adaptačná fáza. V bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal\ns lekárskymi správami predloženými matkou maloletej, ktorými preukazovala, že maloletej V. sa výrazne\nzhoršil zdravotný stav, čo podľa nej súviselo so stykom s otcom. Matka maloletej v odvolaní uviedla, že\nmaloletá V. sa naposledy stretla s otcom v septembri 2022 v rámci asistovaného styku a lekárske správy\nopisujúce zdravotné ťažkosti dieťaťa sú zo 07. novembra 2023, 11. decembra 2023 a 22. decembra\n2023 a nemôžu súvisieť s jej stykom s otcom, keďže v tomto čase sa s otcom nestretávala. Odvolací\nsúd ako správne vyhodnotil aj zamietnutie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania o vhodnosti\nnovej úpravy styku. Aj bez vykonania znaleckého dokazovania bolo zrejmé, že vzťah maloletej V. s\notcom bol nedostatočne vybudovaný, naposledy sa stretli v septembri 2022, čo bolo v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu vyše dvoch rokov. Keďže v konaní nebol zistený objektívny dôvod, pre ktorý sa\nmaloletá od septembra 2022, čo je viac ako dva roky, nestretla s otcom, podľa odvolacieho súdu bolo\nnevyhnutné čo najskôr umožniť V. sa s ním stretávať. Podľa odvolacieho súdu má rodič, ktorý nemá\nmaloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, právo podieľať sa na jeho výchove v rovnakom\nrozsahu ako tzv. rezidentný rodič, čomu má zodpovedať úprava ich styku. Taká úprava styku maloletej\ns otcom, že sa budú stretávať každý nepárny víkend od soboty do nedele síce neumožňuje otcovi\npodieľať sa na výchove dcéry v rovnakej miere ako matke, avšak s prihliadnutím na osobitné okolnosti\nprípadu, keď je treba obnoviť vzťah dcéry s otcom, s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej V., je\npodľa odvolacieho súdu rozsah styku adekvátny, a po adaptácii sa maloletej na prostredie a zblížením\nsa s otcom, by prichádzalo do úvahy upraviť do budúcna širší styk maloletej s otcom.\n2.3. Matka v odvolaní namietala, že súd v konaní nevypočul maloletú V., čím porušil jej participačné\npráva. Podľa ustanovenia čl. 5 písm. g) zákona o rodine, pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého\ndieťaťa prihliada súd na názor maloletého, ktorý určitým spôsobom formuje rozhodnutie súdu. V\npreskúmavanej veci bol názor maloletej V. zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a z jeho\nobsahu vyplýva, že V. otca dávno nevidela, už si to presne nepamätá a v odpovedi na otázku, či by\nsa chcela s otcom stretnúť odpovedala spontánne „hmmm áno\". Podľa ustanovenia čl. 12 Dohovoru\no ochrane práv dieťaťa, dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory má právo tieto názory\nslobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí\nvenovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti. Za týmto účelom sa dieťaťu\nposkytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka,\na to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Vzhľadom na vek maloletej\nzistenie jej názoru nepriamo, t.j. prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately,\nbolo primerané jej veku a rozumovej vyspelosti.\n2.4. K námietke matky maloletej, že nariadenie výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva\nzameraného na obnovenie kontaktu otca s dieťaťom nepostačuje na obnovu kontaktu otca s dcérou,\n\nodvolací súd uviedol, že rodičia maloletej neboli schopní spolu komunikovať o potrebách maloletej a ani\nposkytovanie odbornej pomoci nebolo pre postoj matky úspešné. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie,\nže nie je treba nariadiť asistovaný styk otca s dcérou, osobný styk určený poslednou súdnou úpravou\nje primeraný skutkovým zisteniam a v budúcnosti je treba uvažovať o rozšírení styku otca s maloletou\ndcérou tak, aby zodpovedal požiadavke rovnocennej starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa.\nOdborná pomoc je aj podľa odvolacieho súdu vhodnou formou edukácie rodičov o vzájomnej kooperácii\na eliminácii konfliktov a je vhodným podporným prostriedkom pre obnovenie vzťahu maloletej s otcom. O\ntrovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s jeho ustanovením § 58\ntak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody na priznanie\nnáhrady niektorému z účastníkov podľa ustanovenia § 55 CMP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie\npodľa ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 písm. a) a písm. c) CSP a navrhla, aby dovolací súd\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod\ndovolania uviedla nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa nepresvedčivo a\nnedostatočne vysporiadal s jej základnými argumentmi a tvrdeniami, na ktoré poukazovala v odvolaní,\nkonkrétne s upozorneniami na obavy o psychický a zdravotný stav maloletej, ktorý by sa mohol zhoršiť\nstykom s otcom. Odvolací súd podľa nej rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu\nveci, a v dôsledku toho nesprávne právne posúdil, a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá\nnáležitosti stanovené v § 220 CSP.\n3.1. Osobitným podaním doručeným dovolaciemu súdu 25. novembra 2025 dovolateľka žiadala odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, pretože jeho výkon by mohol spôsobiť\nmaloletej vážnu, ťažko napraviteľnú ujmu vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav preukázaný\naktuálnymi lekárskymi správami ako aj ma pretrvávajúcu traumu a strach z otca. Dovolací súd\nnezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle\nustanovenia § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie.\n3.2. Dovolateľka namietala, že odvolací súd rozhodnutie založil na formálnom posúdení\npredchádzajúcich rozhodnutí a vyhláseniach otca, a neprihliadol na individualitu maloletej, jej potreby,\naktuálny zdravotný a emocionálny stav, ani na jej zhoršujúci sa vzťah s otcom a nereagoval na jej návrh\nna znalecké dokazovanie, ktorý by poskytol náležité odborné posúdenie psychického a emocionálneho\nstavu maloletej, napriek tomu, že malo byť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa vykonať všetky\ndostupné dôkazy na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd bol povinný zistiť skutočný stav veci\na za týmto účelom podľa ustanovenia § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak to\nbolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Odmietnutie znaleckého dokazovania považuje za\npodstatnú vadu konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom a za dostatočne odôvodnený\nnepovažovala ani záver, že nedošlo k zmene pomerov, ktorá by si vyžadovala zmenu pôvodného\nrozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou. Dokazovaním bolo podľa dovolateľky preukázané,\nže maloletej V. styk s otcom podľa vykonateľného rozhodnutia nevyhovuje a je pre ňu neprimerane\nzaťažujúci. Zdôraznila, že pri asistovanom styku sa otec kontroloval a nesprával sa agresívne a\nnevhodne, tak ako to bolo vtedy, keď prišiel pre dcéru pred dom. Odvolaciemu súdu ďalej dovolateľka\nvytkla, že vychádzal zo zistení v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/110/2021 a neprihliadol na lekársku\nsprávu z 22. decembra 2023, zo 07. novembra 2023, z 11. decembra 2023 a z 24. februára 2022 a na\nto, že maloletá sa s otcom dlhú dobu nestýkala, v dôsledku čoho pôvodná úprava styku otca s maloletou\nV.eodráža jej potreby a nerešpektuje jej aktuálny psychický stav.\n3.3. Dovolateľka poukázala aj na porušenie participačných práv maloletej garantovaných ustanovením\nčl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine, pretože ako sedemročná bola\nschopná pred súdom vypovedať o svojom vzťahu k rodičom. Nesúhlasila ani so záverom odvolacieho\nsúdu, že neuniesla dôkazné bremeno, pretože súd bol ex offo povinný zistiť skutočný stav vecí, aby\nrozhodol v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Pre zistenie skutočného stavu veci bolo okrem výsluchu\ndieťaťa nevyhnutné aj dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická psychológia detí\na dospelých, ktorý by zisťoval spôsobilosti rodičoch postarať sa o dieťa, mieru narušenia vzťahov medzi\nrodičmi, či dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu dieťaťa niektorým rodičom. Záverom uviedla, že\nmaloletá V. bude mať 8 rokov, s otcom ešte nikdy nebola sama a nebolo preukázané, že by stretávanie\ns otcom, bez prítomnosti inej osoby, zvládla.\n\n3.4. Na základe uvedeného dovolateľka zhrnula, že odvolací súd nielenže nesprávne právne posúdil\nzákladné otázky v tomto konaní ale rozhodnutie o veci aj nedostatočne, arbitrárne a nepresvedčivo\nodôvodnil najmä v súvislosti s jej tvrdením o negatívnom dopade styku otca s maloletou na jej psychický\nstav, čo samo osebe zakladá dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Nesprávne právne\nposúdenie veci podľa ustanovenia § 421 písm. a) a písm. c) CSP je podľa dovolateľky v nesprávnom\nprávnom posúdení otázky vysporiadania sa s relevantnými okolnosťami a argumentáciou matky. Žiadne\nďalšie dovolacie dôvody podľa ustanovenia § 421 písm. a) a písm. c) CSP v dovolaní neuviedla.\n4. K dovolaniu otec maloletej uviedol, že ho považuje za nedôvodné, smerujúce výlučne k predlžovaniu\nsúdneho konania, počas ktorého dcéru viac ako dva roky nevidel. Kolízny opatrovník k dovolaniu uviedol,\nže zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť.\n5.1. Dovolanie bolo podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je upravené Civilným\nmimosporovým poriadkom. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP o dovolaní neupravujú prípustnosť\ndovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých inak ako CSP, táto otázka sa posudzuje podľa\nustanovení CSP. Vzájomný vzťah medzi Civilným mimosporovým poriadkom a Civilným sporovým\nporiadkom je upravený v ustanovení § 2 ods. 1 CMP tak, že na konania podľa tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu -ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP v spojení s § 431 ods. 1 a ods.\n2 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Dovolateľka v danej veci vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP\npre nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že sa súd v ňom\nnevysporiadal s jej tvrdeniami a pre nevykonanie navrhovaného dokazovania.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP, sú\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\n\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho\nrozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Porušením práva na spravodlivý\nproces je nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré\n(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS\n105/06, zn. III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26. 5Cdo/57/2019, bod 9. a 10.) alebo\nprekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe\nzisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo\nargumentovať k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre\nrozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov).\n13. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný\nsubjektívny názor dovolateľa, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia.\nRozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n14. K námietkam dovolateľky proti hodnoteniu zmeny pomerov rodičov a maloletej V. od ostatnej\núpravy styku otca s maloletou a k tomu, že súd nenariadil zisťovanie narušenia vzťahov medzi\nrodičmi, schopnosti rodičov rozpoznať skutočný záujem maloletej, vzájomné citové väzby maloletej a\njej rodičov a či kontakt s niektorým z rodičov môže ohroziť zdravie maloletej, znalcom a nevypočul\nnázor maloletej, t.j. k námietkam proti zistenému skutočnému stavu veci, dovolací súd uvádza, že podľa\nkonštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP paušálne vyznievajúce tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom (či\nskutočnom) stave veci súdmi, nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne hodnotenie\nniektorého dôkazu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/26/2017, sp. zn. 4Cdo/56/2017, sp. zn.\n5Cdo/90/2017, sp. zn. 8Cdo/187/2017).\n15. Z okolností preskúmavanej veci dovolací súd vyvodil záver, že súdy nižších inštancií v rámci\nzisťovania skutočného stavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného\nmimosporového konania, a to vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj princípom rovnosti\núčastníkov konania, najmä vo vzťahu k maloletej V. (čl. 4, čl. 5 a čl. 6 Základných princípov CMP).\nSúd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadrenia účastníkov konania\na ich ústnymi prednesmi a predloženými listinami. Z výsledkov dokazovania vyvodil, že od ostatnej\núpravy styku rodičov s maloletou sa zmenilo len to, že otec sa presťahoval do Košíc a maloletá začala\nchodiť do školy, tieto zmeny si však zmenu úpravy styku otca s maloletou nevyžadovali. Tvrdenia matky\no zmene zdravotného stavu maloletej V. boli nižšími súdmi hodnotené ako nepreukázané (bod 16.\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), keďže matka maloletej podala návrh na zmenu styku otca\ns maloletou ešte predtým ako došlo k uplynutiu adaptačnej doby podľa predchádzajúceho rozhodnutia,\nv rámci ktorej sa otec stretával s maloletou v priestoroch občianskeho združenia Úsmev ako dar, takže\nnemohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej preto, že by otec na stretnutie s maloletou\nchodil v sprievode polície. Súd hodnotil tvrdenia matky o zhoršenom zdravotnom stave maloletej podľa\npredložených lekárskych správ a správ škôlky, školy a občianskeho združenia Úsmev ako dar, podľa\n\nktorých k žiadnemu afektívno-respiračnému záchvatu u maloletej nedošlo v prítomnosti inej osoby ako\nmatky. Odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil, prečo je v najlepšom záujme maloletej, aby pre neschopnosť\nrodičov komunikovať nebol oslabený jej vzťah s otcom navrhovaným stykom pod dohľadom tretej osoby,\nktorý mal byť iba dočasným prostriedkom na preklenutie napätia v rodine po rozvode manželstva rodičov\nmaloletej. Jej úzkostné prežívanie konfliktov rodičov nie je zmenou pomerov, naopak bolo dôvodom\npredchádzajúceho rozhodnutiu o úprave styku maloletej s otcom.\n16. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Návrhy\nna vykonanie dokazovania predkladané účastníkmi konania nie sú pre súd záväzné a je na súde, aby\ntieto návrhy posúdil a rozhodol, ktoré dôkazy vykoná. Uvedené sa uplatňuje aj pri posudzovaní námietky\nmatky, že súd nevypočul v konaní maloletú V. (v čase jeho rozhodovania 7-ročnú), keď jej postoj súd\nprvej inštancie zistil zo správ kolízneho opatrovníka ustanoveného v danej veci, na ktoré prihliadol.\n17. Odvolací súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo skutočného stavu veci zisteného súdom prvej\ninštancie, ktorý považoval vo vzťahu k preukázaniu zmeny v pomeroch rodičov a maloletej V. za správne\nvyhodnotený. Stotožnil sa s postupom prvoinštančného súdu, ktorý zohľadnil záujem otca o maloletú\nV., ako aj to, že maloletá je úzkostné dieťa, ktorému na prekonanie narušeného vzťahu s otcom bola\nposkytnutá pomoc pri styku s otcom tým, že sa ho zúčastnila aj iná osoba. Námietky matky, že nútený\nkontakt maloletej s otcom môže byť pre maloletú zaťažujúci a spôsobiť zhoršenie jej zdravotného stavu\nhodnotil na základe lekárskych správ zo 07. novembra 2023, 11. decembra 2023 a 22. decembra\n2023 tak, že nimi nemohlo byť preukázané zhoršenie zdravotného stavu, pretože sa s otcom stretla\nnaposledy v septembri 2022, čo ho viedlo k záveru, že za takejto situácie je v záujme maloletej, aby\nsa budoval a rozvíjal jej vzťah s otcom. Po zistení, že neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mali byť\nobmedzené práva otca ako rodiča v takom rozsahu ako to navrhovala matka maloletej, podľa zásady\no rovnakej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, nebol dôvod pre zmenu rozhodnutia o úprave styku\notca s maloletou Karolínou.\n18. Dovolací súd po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že prvoinštančný i odvolací\nsúd pri zisťovaní skutočného stavu veci rešpektovali ústavno-procesné zásady (zákaz tzv. deformácie\ndôkazu a opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov),\nskutočný stav veci zistili v potrebnom rozsahu a po aplikácii relevantných právnych noriem rozhodli\ntak, že ich skutkové a právne závery nemožno v považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n19. K námietke dovolateľky, že súdy nenariadili vo veci znalecké dokazovanie, dovolací súd poukazuje\ni na to, že toto dokazovanie nebolo treba po zistení, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá\nby odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, čo bolo dostatočne vysvetlené\nv odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Vyjadrenie matky v dovolaní, že nútený styk maloletej s\notcom ju zaťažuje a stresuje, zistenia nižších súdov nepotvrdili. Súdy brali do úvahy, že medzi rodičmi\nmaloletej boli v čase ich rozhodovania napäté vzťahy. Kvôli neschopnosti rodičov maloletej komunikovať\nspolu im súdy nariadili odborné poradenstvo, ktoré im má pomôcť prekonať opätovné odcudzenie otca\na maloletej, ku ktorému došlo počas obdobia, v ktorom mu bolo bránené v styku s maloletou dcérou.\n20. Z odôvodnení rozhodnutí oboch súdov nižších inštancií, chápaných v ich organickej jednote ako\ncelok (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS 259/2018) je podľa dovolacieho súdu dostatočne zrejmé, z ktorých\nskutočností a dôkazov súdy pri nich vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich\nposudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu veci. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku odvolací súd prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil a vysporiadal sa i s návrhmi na výsluch\nošetrujúcich lekárov a oboznámením sa s ich správami o zdravotnom stave maloletej. V hodnotení\nskutkových zistení súdom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odvolací súd\nsa dostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami matky maloletej a aj\nvyjadreniami otca a kolízneho opatrovníka v konaní.\n21. Vzhľadom na uvedené dovolací súd považoval námietky matky maloletej z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené a preto dovolací súd\ndovolanie matky z tohto dôvodu ako procesne neprípustné odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c)\nCSP.\n\n22. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania uplatňovala aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) a písm.\nc) CSP, bez formálneho a obsahového vymedzenia konkrétneho dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP (pri riešení právnej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu) alebo § 421 ods. 1 písm. c) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne).\n23. Pre procesné situácie, v ktorých ustanovenie § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka\" a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu,\nktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka\npráce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a\ninterpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je\nprocesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1\npísm. a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania.\n24. Dovolateľka nevymedzila právnu otázku, od riešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zákonom stanoveným spôsobom, a teda v tejto časti je dovolanie neprípustné. V časti\nnamietajúcej nesprávne právne posúdenie sa dovolanie týkalo „nesprávneho právneho posúdenia\notázky vysporiadania sa s relevantnými okolnosťami a argumentáciou matky\" odvolacím súdom, čo\nnezodpovedá vymedzeniu právnej otázky spôsobilej založiť pripustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\nCSP a preto dovolací súd podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol ako neprípustné aj dovolanie\npodané dovolateľkou podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a písm. c) CSP.\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24CoP/73/2024", "guid": "5aa8b98f-7cd2-4dee-a54a-219744399818:42996628-0e84-4edc-8df3-4ae85d6b9af5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}], "citovane_v": []}