{"guid": "0e81fe98-123c-48e2-91ae-189b564187cf:3633f966-4513-479e-8d23-3ace6ecaddcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2", "spisova_znacka": "1Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/140/2024 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 1Cdo/140/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2", "identifikacne_cislo": "7220212918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a.odsek-2", "nazov": "§ 54a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "nazov": "§ 151j OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-112", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3633f966-4513-479e-8d23-3ace6ecaddcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/140/2024\n7220212918\n28. 01. 2026\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ P. O., narodený XX. U. XXXX, O., W.O. X a 2/\nU. S., narodený XX. P. XXXX, O., O.. A. XX, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Monikou Marjanovič,\nadvokátkou, so sídlom Košice, Urbánkova 6, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom\nBratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nPrievozská 2, o určenie, že záložné právo neexistuje, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.\nK2-18C/72/2020, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. júna\n2023 sp. zn. 11Co/165/2022-246, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. júna 2023 sp. zn. 11Co/165/2022-246 v spojení s\nrozsudkom (pôvodne) Okresný súd Košice II z 3. júna 2022 č.k. 18C/72/2020-178 z r u š u j e a vec\nvracia Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. (Pôvodne) Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 03. júna 2022 č.k.\n18C/72/2020-178 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neexistencie záložného práva\nna bytových nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu 1/, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam zo dňa 28. 08. 2008 (ďalej len „záložná zmluva“) na zabezpečenie pohľadávky\nprávneho predchodcu žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalobcom zo Zmluvy o splátkovom\núvere č. 0578705410 zo dňa 28. 08. 2008 (ďalej len „úverová zmluva“). Tento nárok bol podľa\nžaloby vystavaný na argumentácii o premlčaní záložného práva, opierajúcej sa o skutkovú okolnosť\nzosplatnenia celého neuhradeného zostatku úveru dňa 06. 06. 2015 a fakt, že žalovaný oznámil začatie\nvýkonu záložného práva listom zo 04. 12. 2020.\n1.1. Súd zistil naliehavý právny záujem žalobcov v zmysle § 137 písm. c) CSP. Mal preukázané,\nže „...právny predchodca žalobcu pre omeškanie žalobcov so zaplatením splátky úveru splatnej\ndňa 06. 06. 2015 úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere zosplatnil ku dňu 04. 11. 2015“, že\n„...právny predchodca žalovaného oznámil žalobcom začatie výkonu dohodnutého záložného práva k\nNehnuteľnostiam ich predajom na dobrovoľnej dražbe listom zo dňa 07. 01. 2016“, že Okresný súd\nKošice II uznesením sp. zn. 42C/261/2016 z 18. júla 2016 zakázal právnemu predchodcovi žalovaného\nvýkon záložného práva až do času právoplatného skončenia konania, k čomu došlo v nadväznosti na\nrozhodnutie o odvolaní Krajského súdu v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/210/2018 z 20. marca 2019\ndňa 20. 05. 2019, že „Žalovaný listom zo dňa 04. 12. 2020 oznámil žalobcom pokračovanie výkonu\nzáložného práva k Nehnuteľnostiam ich predajom na dobrovoľnej dražbe“. Súd vec právne posúdil\npodľa § 3 ods. 1, § 52, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 112, § 151a, § 151c, § 151j ods. 1 a 2 zák.\nč. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), v aktuálnom znení a § 7 zák. č. 62/2020 Z.z., o\nniektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v aktuálnom znení. Dospel v\nprvom rade k záveru o premlčaní záložného práva žalovaného, považujúc pritom z pohľadu § 100\nods. 1 Občianskeho zákonníka za výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe\notvorenie dražby, t.j. vyvolanie licitátora o začatí dražby. Odmietol argument žalovaného, že oznámenie\n\no začatí výkonu záložného práva je možné stotožňovať s uplatnením práva v zmysle § 112 OZ, nakoľko\nžalobca, dražobník ani okresný úrad nie sú príslušnými orgánmi v zmysle toho ustanovenia. Uzavrel,\nže „Trojročná premlčacia doba záložného práva k Nehnuteľnostiam, resp. práva žalovaného uspokojiť\nsa alebo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu - Nehnuteľností uplynula dňa\n05. 11. 2018, keďže právny predchodca žalovaného sa mohol uspokojiť, resp. domáhať uspokojenia\nsvojej pohľadávky zo zálohu - Nehnuteľností, najskôr deň nasledujúci po dni zosplatnenia zabezpečenej\npohľadávky“. I napriek záveru o premlčaní záložného práva súd prvej inštancie „...na vznesenú námietku\npremlčania zo strany žalobcov neprihliadal“, považujúc ju v okolnostiach prípadu za odporujúcu dobrým\nmravom. V úvahách vedúcich k tomuto záveru skutkovo vyšiel z toho, že „...právny predchodca žalobcu\nzačal s výkonom záložného práva predajom Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v januári 2016, t.j. cca\n2 mesiace po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom\nk Nehnuteľnostiam. Následne však na návrh žalobcu 1/, doručenom súdu dňa 20. 06. 2016, tunajší súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 42C/261/2016 neodkladným opatrením zo dňa 18. 07. 2016 právnemu\npredchodcovi žalovaného uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam. Toto\nneodkladné opatrenie bolo právoplatne zrušené dňa 20. 05. 2019“. Skonštatoval, že „Napriek tomu, že\nstranou v konaní sp. zn. 42C/261/2016 žalovaný nebol, nariadené neodkladné opatrenie žalovaného\nzaväzovalo v zmysle § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku“. Žalovaný oznámil pokračovanie výkonu záložného práva žalobcom v decembri\n2020. „Následne súd na základe návrhu žalobcov v tomto konaní dňa 18. 01. 2021 nariadil žalovanému\nneodkladným opatrením zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam“. „V dôsledku prijatia\nzákona č. 62/2020 Z.z. a jeho § 7 nebolo možné vykonávať dražbu v období od 27. 03. 2020 do 31.\n05. 2020“. V kontexte týchto okolností súd konštatoval, že „z dôvodu konania žalobcov nebolo možné\nv dôsledku nariadených neodkladných opatrení vykonávať záložné právo k Nehnuteľnostiam v období\nod 18. 07. 2016 do 20. 05. 2019 a v období od 18. 01. 2021 po súčasnosť. Zároveň v dôsledku prijatia\nzákona č. 62/2020 Z.z. nebolo objektívne možné vykonávať dražby v období od 27. 03. 2020 do 31. 05.\n2020. Právnemu predchodcovi žalovaného nebránila vo vykonávaní záložného práva k Nehnuteľnostiam\nžiadna prekážka v období od novembra 2015 do júna 2016 (t.j. 8 mesiacov) pričom aj začal s výkonom\nzáložného práva k Nehnuteľnostiam v primeranom čase potom, ako sa zabezpečená pohľadávka stala\nv celom rozsahu splatnou. Žalovanému nebránila vo výkone záložného práva k Nehnuteľnostiam žiadna\nprekážka v období od júna 2019 do marca 2020 (t.j. 10 mesiacov) a v období od júna 2020 do decembra\n2020 (7 mesiacov).“ Z toho súd vyvodil, že „...žalovaný a jeho právny predchodca mali objektívnu\nmožnosť vykonávať záložné právo k Nehnuteľnostiam v súhrne 25 mesiacov“, a teda, že na výkon\npráva nemali k dispozícii celý čas zodpovedajúci zákonom určenej premlčacej dobe (36 mesiacov) a\npovažoval za spravodlivé „...aby žalovaný mal rovnako ako iní záložní veritelia objektívnu možnosť\ndomáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky v súhrne so svojím právnym predchodcom\naspoň v období 36 mesiacov. Totiž objektívne právo chráni toho, kto náležite dbá na svoje subjektívne\nprávo stanovením všeobecnej premlčacej doby tiež v trvaní 36 mesiacov.“ Skrátenie premlčacej doby a\nfakt, že ju spôsobili žalobcovia, je potrebné považovať za výnimočnú okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu §\n3 ods. 1 OZ. Preto uzavrel, že „...vznesenie námietky premlčania žalobcov za tejto situácie, keď žalovaný\nmárne uplynutie premlčacej doby výkonu záložného práva nezavinil a zavinenie naopak možno pričítať\nžalobcom, je nutné považovať za zneužitie ich práva na úkor žalovaného“. Pokiaľ žalobcovia odkazujú\nna závery formulované Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/203/2018, súdu uviedol, že\n„V danom prípade totiž na rozdiel od tohto konania k premlčaniu výkonu záložného práva nedošlo v\ndôsledku konania a zavinenia dlžníkov, ktorí vzniesli námietku premlčania“. Nesúhlasil ani s názorom\nžalobcov, že „...žalovaný si v rámci vynaloženia náležitej starostlivosti mal zaobstarať exekučný titul k\npohľadávke zabezpečenej záložným právom k Nehnuteľnostiam...“. Poukázal na to, že exekučný titul\nnie je podmienkou výkonu záložného práva a akcentoval, že „Občiansky zákonník v § 151j ods. 2\nvyslovene pripúšťa, aby sa záložný veriteľ uspokojil alebo domáhal uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď\nzabezpečená pohľadávka je premlčaná“. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. júna 2023 sp. zn.\n11Co/165/2022-246 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní\nnahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého\nrozsudku, a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dôvody z relevantných hľadísk\nnastolených odvolaním precizuje. Podstata právnej argumentácie žalobcov sa koncentruje v argumente,\nže za situácie, keď na základe ich návrhu súd neodkladným opatrením dočasne (opakovane) zakázal\nžalovanému (jeho právnemu predchodcovi) vykonať záložné právo, bolo možné od neho spravodlivo\npožadovať, aby zamedzil premlčaniu záložného práva v dôsledku jeho nevykonania v zákonom\n\npredpokladanom čase, výkonom iného práva - uplatnením peňažného nároku na súde alebo právnym\núkonom - uznaním dlhu odvolateľmi. Odvolací súd však s uvedeným nesúhlasil a zhodne s názorom\nsúdu prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobcovia svojím procesným úkonom (návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia) privodili stav, ktorý žalovanému objektívne bránil vo výkone práva, dovolanie sa\npremlčania, založené práve na argumente, že právo nebolo v čase trvajúceho zákazu vykonané, naráža\nna princíp spravodlivosti už v jeho základe, nakoľko nerovnováhu v právnom postavení strán, vyvolanú\nuž žalobcami iniciovaným zásahom do subjektívneho práva žalovaného, ďalej prehlbuje. Poukázal v\ntejto súvislosti na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo 7. februára 2013 a uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27. februára 2013. Preto kladenie ďalších nárokov na\nsprávanie sa žalovaného za situácie, keď mu z iniciatívy žalobcov bolo zakázané vykonávať záložné\nprávo, sa od pomyselného obrazu spravodlivého usporiadania pomerov strán len vzďaľuje a predstava\nžalobcov, že žalovaný mal v tejto situácii uplatniť zabezpečenú pohľadávku na súde je naviac v príkrom\nrozpore s konceptom záložného práva (zák. č. 526/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), vystavaným zásadne\nna téze výkonu záložného práva bez ingerencie súdu.\n2.1. Vo vzťahu k odvolacej námietke, ktorou žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal s ich argumentom, že listom z 13. 01. 2021 žalovaný oznámil nový\nvýkon záložného práva, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že kľúčovým v právnom posúdení veci\nsúdom bol záver o amorálnosti výkonu práva založeného na námietke odporujúcej dobrým mravom, vo\nvzťahu ku ktorému je dotknutý argument žalobcov bez zjavného alebo žalobcami bližšie vysvetleného\nvýznamu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie (ďalej aj „dovolatelia“),\nprípustnosť ktorého vyvodzovali s poukazom na ust. § 420 písm. b), písm. f), § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nPorušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) vyvodzovali jednak z konštatovania\nodvolacieho súdu v bode 10., že žalobcovia svojím procesným úkonom - návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia privodili stav, ktorý žalovanému objektívne bránil vo výkone práva a žalobcovia\nmajú za to, že uvedené je v priamom rozpore s platným právnym poriadkom. Poukázali na to, že v\nprípade, ak žalobcovia námietku premlčania účinne vzniesli, ako dlžníci a zároveň ako záložní veritelia,\nstráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa proti vôli záložcu uspokojenia zo zálohu, pretože jeho\nzáložné právo je premlčané - neexistuje. V ďalšom poukázali na bod 11. rozhodnutia odvolacieho súdu,\nktorý konštatuje, že sa v dôvodoch nevysporiadal s ich argumentom, že listom zo dňa 13. 01. 2021\nžalovaný oznámil nový výkon záložného práva, pričom odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľov\nna to, že kľúčovým v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie bol záver o amorálnosti výkonu\npráva založeného na námietke odporujúcej dobrým mravom a ide preto o nepodstatný argument. Podľa\nžalobcov však išlo o zásadný argument, nakoľko žalovaný začal „nový“ výkon práva, preto súdy odmietli\nvykonať dôkaz, ktorý je pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby kľúčový. Tým je\naj rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a zároveň zmätočné a arbitrárne.\nK dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. b) CSP dovolatelia uviedli, že súd nemal preukázané, že\nžalovaný bol aktívne vecne legitimovaný dražbu realizovať.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia uviedli, že nastolené\nprávne otázky odvolacím súdom neboli doteraz riešené a to:\n1. Bráni veriteľovi iniciovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi konanie o zaplatenie dlžnej sumy na príslušnom\nsúde za situácie ak:\n- spotrebiteľ v postavení žalobcu inicioval konanie voči veriteľovi o určenie neexistencie záložného práva\n- a súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zdržania sa výkonu\nzáložného práva veriteľom, ktorému súd vyhovel?\n2. Je možné posudzovať konanie spotrebiteľa ako amorálne cez prizmu ust. § 3 Občianskeho zákonníka:\n- keď sa spotrebiteľ žalobou domáhal určenia neexistencie záložného práva z dôvodu jeho premlčania\na z dôvodu premlčania pohľadávky,\n- za situácie, že súd neodkladným opatrením nariadil veriteľovi, aby sa zdržal výkonu záložného\npráva? V tejto súvislosti uviedli, že použitie ust. § 3 Občianskeho zákonníka na ťarchu slabšej strany\nsporu - spotrebiteľa prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože tak dôjde k oslabeniu\nprincípu právnej istoty spotrebiteľa. Zároveň dovolatelia ako spotrebitelia tvrdia, že ich právna vec nie\nje výnimočná tak, aby súdy na ich ťarchu a v ich neprospech použili ust. § 3 Občianskeho zákonníka.\nPoukázali na to, že právny predchodca veriteľa je peňažný ústav a s dlhoročnou tradíciou disponujúcim\nrozsiahlym právnym aparátom, ako aj finančnými prostriedkami za ktoré si môže najať akúkoľvek\nadvokátsku kanceláriu na jeho právne zastupovanie a na vymáhanie nárokov, na rozdiel od žalobcov,\n\npreto nimi vznesená námietka premlčania amorálnou nie je, naopak si ako spotrebitelia len strážia svoje\npráva, čo im zo zákona prislúcha. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty,\nmá motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas a pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou\naj naplnenie princípu právnej istoty. Z uvedeného je preto zrejmé, že všeobecný súd je povinný riešiť\nspory vedené pred ním so zohľadnením všetkých princípov právneho štátu a hľadať v situácii, keď sa\nzáujmy účastníkov konania vedeného pred ním dostanú do rozporu, ústavnú rovnováhu medzi nimi.\n4. Žalovaný vo vyjadrení žiadal dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) vychádzajúc z\nvyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie žalobcov je prípustné a aj dôvodné, a preto rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok\nprvoinštančného súdu zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP).\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).\n10. Žalobcovia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietali podľa\nobsahu (§ 124 CSP) nesprávne posúdenie nedôvodnosti žaloby, keď súdy neprihliadli na vznesenú\nnámietku premlčania výkonu záložného práva pre konanie žalobcov v rozpore s § 3 ods. 1 OZ.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n12. Dovolací súd na tomto mieste podotýka, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych\nprávnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolatelia majú odlišný právny názor než konajúce\nsúdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Ani pri\nposudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov,\nku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci\n\nprípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n13. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neopodstatnene namietajú, že im\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) a pristúpil k posúdeniu\ndovolania žalobcov aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n14. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V danom prípade dovolatelia vyvodili prípustnosť dovolania\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n15. Žalobcovia v tejto súvislosti uviedli nesprávne vyriešenie právnej otázky „2. Je možné posudzovať\nkonanie spotrebiteľa ako amorálne cez prizmu ust. §3 Občianskeho zákonníka: - keď sa spotrebiteľ\nžalobou domáhal určenia neexistencie záložného práva z dôvodu jeho premlčania a z dôvodu\npremlčania pohľadávky, - za situácie, že súd neodkladným opatrením nariadil veriteľovi aby sa zdržal\nvýkonu záložného práva?“ Kruciálnou námietkou teda bolo, že pokiaľ sa žalobcovia ako spotrebitelia\nžalobou domáhali voči žalovanému ako veriteľovi určenia neexistencie záložného práva z dôvodu jeho\npremlčania a z dôvodu premlčania pohľadávky, súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru ak uviedol,\nže nie je možné na premlčanie prihliadnuť za situácie, že súd vyhovel ich návrhu a neodkladným\nopatrením nariadil veriteľovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva a žalobcovia takýmto konaním\nžalovanému ako veriteľovi bránili vo výkone jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru\ndovolateľov je použitie § 3 Občianskeho zákonníka pri takomto náhľade na ťarchu spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spore.\n16. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v\nzmysle ktorej výkon inak právom daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s\ndobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde\nnormatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné\nv demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a\nvzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti\nvšeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť\nproti dobrým mravom.\n17. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v rozsudku z 26. októbra 2022 sp. zn. 4Cdo/169/2021\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6 z\nroku 2023 ako R 70/2023, najvyšší súd pripustil procesnú možnosť podania určovacej žaloby, v rámci\nktorej bude vznesená námietka premlčania záložného práva a vyslovil záver, že rozsudok vydaný v\ntakomto konaní môže slúžiť ako podklad na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Uviedol,\nže premlčaním záložné právo nezaniká, ale v prípade vznesenia námietky premlčania ho nie je možné\nvykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu).\n18. Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci ústavného prieskumu záverov citovaného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v uznesení z 05. septembra 2023 sp. zn. IV. ÚS 427/2023 dospel k záveru o ústavnej\nudržateľnosti právneho názoru vysloveného najvyšším súdom, pokiaľ ide o následky premlčania\nzáložného práva. Dodal, že pojmovým obsahom záložného práva je jeho výkon, ak k výkonu nedôjde\npred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania záložcom dôjde k vyprázdneniu\nobsahu subjektívneho práva veriteľa. Poukázal na obdobný záver, vyplývajúci z nálezu ústavného súdu\nz 08. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 250/2011, že ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej dobe právo\nna uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok - ak sa\nzáložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia\nzálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom\nprípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.\n\n19. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej\ndobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101 OZ), teda po márnom uplynutí\nlehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa\nnepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R\n27/2023 dospel k k nasledovným záverom:\n„12.3. Dražobník je teda subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa\nna výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho možno\npovažovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie\ndražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie.“\n„15. V danom prípade záložný veriteľ výkon záložného práva uplatnil na dobrovoľnej\ndražbe u\ndražobníka. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým zakázal záložnému\nveriteľovi - navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia\nkonania vo veci samej (žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve), dražobník upustil\nod vykonania dražby podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.\nK realizácii dražby teda nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný\nveriteľ iba rešpektoval. Z uvedeného potom vyplýva, že zákaz výkonu záložného práva uložený\nneodkladným opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne\nnepokračoval“ (§ 112 OZ) v začatom dražobnom konaní.“\n21. V obdobnom spore o určenie, že záložné právo neexistuje, kde rovnako záložný veriteľ zaslal\ndlžníkovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva, Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení\nz 09. júla 2025 sp. zn. 9Cdo/151/2023 uviedol, že z hľadiska plynutia premlčacej doby práva na výkon\nzáložného práva je rozhodujúce, kedy mohol veriteľ objektívne prvý raz začať s výkonom záložného\npráva, t.j. adresovať záložcovi (a dlžníkovi) oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pričom pri\nsvojom právnom závere vychádzal práve z vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/64/2020.\n22. Z obsahu spisu vyplýva, že súdy nižšieho stupňa ustálili, že k zosplatneniu úveru došlo právnym\npredchodcom žalovaného dňa 04. 11. 2015, pričom trojročná premlčacia doba na výkon záložného práva\nk nehnuteľnostiam predajom na dobrovoľnej dražbe začala plynúť 05. 11. 2015 a nakoľko nebol do dňa\n05. 11. 2018 vykonaný, súd dospel k záveru o premlčaní záložného práva žalovaného ako záložného\nveriteľa. Odmietol argument žalovaného, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva je možné\nstotožňovať s uplatnením práva v zmysle § 112 OZ, nakoľko žalobca, dražobník ani okresný úrad nie\nsú príslušnými orgánmi v zmysle toho ustanovenia Skutkovo vychádzal z toho, že právny predchodca\nžalovaného oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam ich predajom na\ndobrovoľnej dražbe listom zo 07. 01. 2016, pričom mu nebránila v jeho výkone žiadna prekážka od\nnovembra 2015 do júna 2016 (neodkladné opatrenie z 18. júla 2016, zrušené z 20. mája 2019), od\njúna 2019 do marca 2020 (nemožnosť vykonávať dražbu podľa § 7 zákona č. 62/2020 Z.z. od 27.\n03. 2020 do 31. 05. 2020) a od júna 2020 do decembra 2020 (neodkladné opatrenie z 18. januára\n2021 nariadené po súčasnosť), t.j. v súhrne 25 mesiacov, pričom premlčacia doba je 36 mesiacov.\nSúdy dospeli k právnemu záveru, že skrátenie premlčacej doby, spôsobili žalobcovia návrhom na\nnariadenie neodkladného opatrenia, čo žalovanému objektívne bránilo vo výkone záložného práva, preto\nna námietku premlčania vznesenú žalobcami súd neprihliadol považujúc ju v okolnostiach prípadu za\nodporujúcu dobrým mravom.\n23. Ak mal súd za to, že žalobcovia sa neúspešne domáhali určovacej žaloby neexistencie záložného\npráva, v rámci ktorej bola vznesená námietka premlčania záložného práva len z toho dôvodu, že podali\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a nariadil veriteľovi, aby sa zdržal\nvýkonu záložného práva, a takýmto konaním žalovanému ako veriteľovi bránili vo výkone jeho práva\nv rozpore s dobrými mravmi, dovolatelia dôvodne poukazujú na to, že takéto konanie spotrebiteľa\nnemožno považovať za amorálne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ. Uvedené ustanovenie\numožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými\nmravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto\nustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych\n\nvzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie\na interpretácie iných ustanovení. Samotné podanie návrhu žalobcov ako spotrebiteľov na nariadenie\nneodkladného opatrenia, týkajúceho sa zdržania sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, však\nnie je v rozpore s dobrými mravmi, ide o zákonný nástroj a právo každého. Tým, že súd takémuto návrhu\nvyhovel (2-krát, pričom obmedzenie práva výkonu záložného práva trvá až po súčasnosť), nemohlo byť\nzámerom žalobcov žalovanému poškodiť, resp. zneužiť tento procesný mechanizmus práva v rozpore\ns dobrými mravmi. Okrem toho dovolací súd dáva do pozornosti, že k premlčaniu výkonu záložného\npráva, ktoré si žalovaný v rámci trojročnej premlčacej lehoty (§ 101 ods. 1 OZ), ktorá začala plynúť\nako súd správne uviedol dňa 05. 11. 2015 a v rámci ktorej si žalovaný výkon záložného práva uplatnil\nvčas, t.j. oznámením o začatí výkonu záložného práva v dražobnom konaní dňa 07. 01. 2016, nedošlo,\nnakoľko začatím dražobného konania premlčacia doba v zmysle § 112 OZ neplynie (viď vyššie uvedené\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/64/2020 a sp. zn. 9Cdo/151/2023). Aj z uvedeného dôvodu\nnemohlo byť takéto konanie žalobcov v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ.\n24. Pokiaľ dovolatelia poukazujú v rámci vymedzeného právneho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nna právnu otázku „1. Bráni veriteľovi iniciovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi konanie o zaplatenie dlžnej\nsumy na príslušnom súde za situácie ak:\n- spotrebiteľ v postavení žalobcu inicioval konanie voči veriteľovi o určenie neexistencie záložného práva,\n- a súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zdržania sa výkonu\nzáložného práva veriteľom, ktorému súd vyhovel?“, takáto právna otázka nemala vplyv na rozhodnutie\nodvolacieho súdu a je len kritikou prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci, čo\nvýznamovo nezodpovedá kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n25. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach\na povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd\ndopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav\nnedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav\nnesprávne aplikoval.\n26. Žalobcovia poukazovali v tejto súvislosti na hypotetický dôvod či situáciu, pre ktorú by mali mať\nv konaní o určenie neexistencie záložného práva z dôvodu jeho premlčania, úspech a to, že žalovaný\nsi mal na súde uplatniť voči dlžníkovi práva k zabezpečenej pohľadávke žalobou na plnenie. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti uviedol, že uvedené je v rozpore s konceptom záložného práva, nakoľko zákonom\nč. 526/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, bola vystavaná téza výkonu\nzáložného práva bez ingerencie súdu. Už najvyšší súd vo viacerých obdobných rozhodnutiach (z 12.\nmája 2025 sp. zn. 9Cdo/105/2024, z 09. júla 2025 sp. zn. 9Cdo/151/2023, z 31. mája 2021 sp. zn.\n5Cdo/220/2018) dospel k záveru, že ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné „z opatrnosti“\npodávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút záložného práva zbytočným, keďže by sa\nbolo treba aj tak obrátiť na súd so žalobou na plnenie. Toto ale určite nebolo zámerom zákonodarcu,\npretože v opačnom prípade by zákon o dobrovoľných dražbách nebol súčasťou právneho poriadku. Aj v\nrozhodnutí najvyššieho súdu z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/64/2020 bolo povedané, že pre výkon\nzáložného práva exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať\nsa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Preto ak žalobcovia\ntakto položenou dovolacou otázkou mienili namietať, že právnym posúdením veci odvolacím súdom im\nbolo odopreté právo vzniesť námietku premlčania samotnej zabezpečenej pohľadávky, právna úprava\nv ust. § 151j ods. 2 OZ dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená\npohľadávka premlčaná. Ani prípadná námietka premlčania zabezpečenej pohľadávky nemá vplyv na\nvýkon záložného práva a prekážkou výkonu záložného práva nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom\npremlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva (§ 54a OZ). Ak bola platná pohľadávka\nzabezpečená záložným právom, záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká, to znamená, zostáva\nv platnosti aj v prípade, ak medzičasom došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Len skutočnosť,\nže dovolatelia s právnym posúdením veci odvolacím súdom nesúhlasia, sama o sebe neznamená, že\ntoto právne posúdenie je nesprávne; sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom\nposudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods.\n2 CSP.\n\n27. V tejto časti dovolacej otázky by preto bolo potrebné dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP.\nKeďže však dovolaním napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov (týkajúcich riešenia právnej\notázky 2/) spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP) a procesne konzumuje aj\nčiastočné odmietnutia dovolania, dovolací súd nepovažoval za potrebné osobitne formulovať odmietajúci\nvýrok. Dovolací súd z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho súdu zrušil, pričom zrušil aj rozsudok\nsúdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP), nakoľko nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia\nodvolacieho súdu a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/165/2022", "guid": "6365da37-78df-4c48-b702-642e199edba6:9cb58db5-42e8-415a-aeaf-2f8538600750", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36f161d4-177e-4f7a-97de-c3b4f13fd52d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1"}, {"guid": "ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 z 7. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f"}, {"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "da3a09ec-507e-4f05-a651-d6265a083caa:c73484ba-1b38-4f74-b707-7eb1a863edde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3818203060.3", "spisova_znacka": "9Cdo/105/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/105/2024 z 12. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3818203060.3"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "622c7459-a106-40ad-9e53-e928ecf51ad9:166da766-1d49-463a-82bf-eec03a3aa0f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1", "spisova_znacka": "1Cdo/203/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ae6a7e59-1b69-4298-93eb-cd9d267ca3bc:ca541b7d-017b-4fc1-93dd-9a9ddc471228", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7125210201.9", "spisova_znacka": "38Csp/139/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 38Csp/139/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7125210201.9"}]}