{"guid": "cebc6e12-0a27-401f-a4fb-024f75fab98d:a67a0c81-588d-4700-8a8f-e1f917b28514", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/3/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/3/2026 z 22. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2026, sp. zn. 9CdoPr/3/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1", "identifikacne_cislo": "7123212211", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-2", "nazov": "§ 68 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-l", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-18", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-42", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-81", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-319", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a67a0c81-588d-4700-8a8f-e1f917b28514", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/3/2026\n7123212211\n22. 09. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:7123212211.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. I., narodeného XX. J. XXXX, B. - T., A. XXXX/XX,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Košice, Rázusova 49, IČO:\n51 941 244, proti žalovanej obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice, Vstupný areál U. S.\nSteel, IČO: 36 199 222, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vednom na\nMestskom súde Košice pod sp. zn. 60Cpr/5/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 25. septembra 2025 sp. zn. 2CoPr/8/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 60Cpr/5/2023-273 z 25. novembra\n2024 zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u\nžalovanej a o náhradu mzdy a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Súd prvej inštancie za nesporné považoval okolnosti týkajúce sa vzniku pracovného pomeru žalobcu\nu žalovanej, jeho trvania v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj pracovné zaradenie\nžalobcu v organizačnej štruktúre žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná\nso žalobcom okamžite skončila pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého\nsa žalobca dopustil 12. apríla 2023, keď u neho počas pracovnej zmeny o 9.10 hod bola orientačnou\nskúškou zistená prítomnosť omamných alebo psychotropných látok v organizme (metamfetamín). Z\ndôvodu pozitívneho výsledku tejto orientačnej skúšky sa žalobca následne 13. apríla 2023 v súlade\ns bodom 5.4.4 Pracovného poriadku žalovanej podrobil v príslušnom zdravotníckom zariadení odberu\nvzorky krvi a vzorky moču za účelom realizácie skúšky na zistenie prítomnosti omamných alebo\npsychotropných látok. Správu o výsledku tejto skúšky napokon v rozpore s bodom 5.4.8 Pracovného\nporiadku nedoručil svojmu zamestnávateľovi (žalovanej) do 14 dní od jej vykonania, čo sa u žalovanej\npovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď takýmto konaním porušil bod 3.1. písm. o) a\nbod 5.1.1 písm. a) Pracovného poriadku. Zároveň, u žalobcu šlo už o opakované zistenie prítomnosti\nomamných alebo psychotropných látok v organizme za posledných dvanásť mesiacov (predtým skúškou\nvykonanom 7. februára 2023), pričom žalovaná takúto skutočnosť kvalifikuje ako závažné porušenie\npracovnej disciplíny so sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru (bod 5.6.3 písm. c)\nPracovného poriadku). Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca bol s Pracovným poriadkom,\nako aj ďalšími internými dokumentmi žalovanej riadne oboznámený, porozumel ich obsahu a zaviazal\nsa ich dodržiavať. Ďalej mal preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo\nprerokované so zástupcami zamestnancov a bolo tiež podpísané osobou oprávnenou ukončiť pracovný\npomer za žalovanú. Žalobca 17. mája 2023 žalovanej oznámil, že okamžité skončenie pracovného\npomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaná, naopak, považovala okamžité\nskončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník\npráce v znení neskorších predpisov) za dôvodné, právne podložené, správne kvalifikované a platné.\n\nSúd prvej inštancie zistil, že žalovaná 23. marca 2023 upozornila žalobcu na porušenie pracovnej\ndisciplíny, keďže sa 7. februára 2023 podrobil orientačnej skúške na zistenie prítomnosti omamných\nalebo psychotropných látok v organizme a s pozitívnym výsledkom na amfetamín a metamfetamín, a\nnásledne sa podrobil aj odberom vzorky krvi a moču, pričom výsledky toxikologických vyšetrení boli\npozitívne na AMP, MET a THC. Uvedené porušenie žalovaná kvalifikovala ako závažné porušenie\npracovnej disciplíny a voči žalobcovi vyvodila príslušné konzekvencie. Súd sa oboznámil aj s priebehom\norientačnej skúšky z 12. apríla 2023.\n1.2. Po právnom posúdení veci podľa § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 319 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 18, § 42\nods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 74, § 79 ods. 1, § 81 písm. a), písm. c) ZP, § 12 ods. 2 písm.\nk), písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov a po zohľadnení relevantnej judikatúry dospel súd prvej inštancie na základe\nvykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná naplnila formálne, ako aj materiálne predpoklady\npre platné skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Po všeobecnej konštatácii predpokladov\npre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny k\njednotlivým žalobným námietkam uviedol, že žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru\nurčito, jednoznačne a nezameniteľne precizovala skutok, ktorý považovala za závažné porušenie\npracovnej disciplíny (skutok z 12. apríla 2023), podrobným spôsobom uviedla, ktoré ustanovenia\npracovného poriadku žalobca porušil a precízne zdôvodnila závažnosť spáchaného skutku, keď uviedla,\nže ide o opakované zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok v organizme žalobcu\nza ostatných dvanásť mesiacov. Podľa názoru súdu žalovaná v dostatočnej miere preukázala, že\nžalobca bol oboznámený s jednotlivými internými predpismi žalovanej, ako aj preukázala odbornosť\nľudí vykonávajúcich orientačnú skúšku na zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok\nv organizme a súčasne aj spôsobilosť samotného prístroja, ktorým bola skúška vykonaná. Z výsledku\ntestu z 12. apríla 2023 jednoznačne vyplynula pozitivita na metamfetamín, čo žalobca žiadnym právne\nrelevantným spôsobom nespochybnil.\n1.3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k spáchaniu skutku popísaného\nzamestnávateľom v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom, že tohto skutku sa dopustil\nžalobca a skutok dosiahol až intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobu preto ako\nnedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1, 2 CSP s tým, že úspešná žalovaná si náhradu trov konania v spore neuplatnila, preto súd\nžalovanej náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. septembra\n2025 sp. zn. 2CoPr/8/2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a stranám sporu nepriznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd nezistil existenciu procesných vád namietaných v odvolaní a rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považoval za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa §\n387 ods. 2 CSP odkázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil\nv celom rozsahu. Uviedol, že odvolacie námietky žalobcu boli v prevažnej miere už predmetom\ndokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal. Odvolacia argumentácia\nžalobcu tak nebola spôsobilá ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, či privodiť\njeho zmenu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že v súdenom\nprípade žalovaná dodržala všetky zákonné podmienky a právne limity pre skončenie pracovného pomeru\nso žalobcom. Všetky tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie so\nsprávnym záverom, vrátane záveru o včasnosti uplatnenia tohto postupu. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že žalovaná má v pracovnom poriadku zakotvenú nulovú toleranciu požívania\nomamných a psychotropných látok na pracovisku a ich opakované zistenie v organizme zamestnanca\nmá za následok okamžité skončenie pracovného pomeru, o čom mal žalobca vedomosť, keďže\nsvojím podpisom potvrdil, že sa s pracovným poriadkom oboznámil. Prítomnosť omamných alebo\npsychotropných látok v organizme je bez ďalšieho tak závažným porušením pracovnej disciplíny, že\nnebolo potrebné skúmať, či žalobca vykazoval známky ich požitia, alebo či ich prítomnosť mala vplyv na\njeho pracovnú schopnosť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj ohľadom regulárnosti testovania,\npričom výsledky orientačného testu potvrdili aj klinické testy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže by zistené psychotropné látky pochádzali z ústnej vody, ktorá mu mala byť podstrčená, pričom súd\nprvej inštancie nemal za potrebné túto skutočnosť preukazovať ani výsluchom žalobcom navrhovaných\nsvedkov, k čomu odvolací súd doplnil, že len ťažko si možno predstaviť, že by svedkovia túto verziu\nžalobcu potvrdili. Odvolaciemu súdu sa obrana žalobcu zdala objektívne tendenčná.\n\n2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania\nnevznikli, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,\nako aj rozsudok súdu prvej inštancie, a aby mu priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n3.1. Žalobca v dovolaní namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je v podstatných otázkach buď zjavne\nnesprávny alebo nepreskúmateľný, a teda arbitrárny. Odvolaciemu súdy vytýkal, že sa nevysporiadal\ns podstatnými odvolacími námietkami, ktoré žalobca v konkrétnostiach demonštroval v ďalšej časti\ndovolania. Odvolací súd iba v stručnosti zreprodukoval doterajší priebeh konania, pričom vlastné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku je koncentrované v dvoch bodoch. Žalobca v odvolaní proti\nrozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd dospel k nesprávnemu záveru o (i) obsahu vymedzenia\ndôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, ako aj o (ii) nezachovaní subjektívnej dvojmesačnej\nlehoty v zmysle § 68 ods. 2 ZP, k čomu uviedol rozsiahlu odvolaciu argumentáciu. S touto argumentáciou\nsa odvolací súd vysporiadal iba stroho prípadne vôbec. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že súd prvej\ninštancie úplne opomenul zohľadniť subjektívnu stránku (zavinenie) vytýkaného porušenia pracovnej\ndisciplíny, čím dospel k predčasnému a nesprávnemu záveru. Rovnako žalobca namietal, že v konaní\nnedošlo k preukázaniu dostatočne miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny, pričom súd v tejto\nsúvislosti ani nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom svedkov za účelom preukázania, že mu\nomamné látky boli podstrčené a ich požitie nebolo zavinené. Aj na tieto námietky odvolací súd reagoval\nlen stroho.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolanie ako\nneprípustné odmietol s odôvodnením, že namietaný dovolací dôvod nie je daný. Postup odvolacieho\nsúdu, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1\nCSP) a na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody, žalovaná považovala za plne súladný s ust. §\n387 ods. 2 CSP, a to najmä s ohľadom na zistenie, že prevažná časť odvolacej argumentácie žalobcu\nbola posudzovaná už v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP a contrario).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§\n428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné.\n12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený\ndovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V\nprípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti\nuvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi\nviazaný.\n13. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval výlučne z ust. § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n16. Posúdiac dovolanie podľa obsahu (§ 124 CSP) v snahe autenticky mu porozumieť, dovolateľ\nprípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces oprel o\ntvrdenie, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil,\nkeď sa najmä nevysporiadal s pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami.\n17. Je potrebné uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\n\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či\ndošlo k namietaným procesným vadám; tieto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n18. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne pripomína, že na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu,\nale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\n19. V tejto súvislosti je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov.\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval Ústavný súd SR,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n20. Preskúmaním obsahu spisu podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižších inštancií správne, v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotili jednotlivo a v ich\nvzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), ako aj náležite rozhodnutie odôvodnili v súlade s náležitosťami\nvyplývajúcimi z § 393 ods. 2 CSP. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom strany sporu vrátane ich dôvodov a námietok (porovnaj II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I.\nÚS 204/2010).\n21. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú\noporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli, a tieto v súlade so\nzásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP), správne vyhodnotil, pričom\ndospel k správnym skutkovým záverom. Doposiaľ vykonané dokazovanie aj podľa názoru dovolacieho\nsúdu dostatočne odôvodňuje závery prijaté odvolacím súdom, viazaným skutkovým stavom, tak ako ho\nzistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).\n22. V danom prípade súdy oboch inštancií svoje rozhodnutie založili na závere, že došlo k spáchaniu\nskutku, ktorý je popísaný zamestnávateľom v okamžitom skončení pracovného pomeru z 12. mája\n2023, že tohto skutku sa dopustil žalobca, a že skutok dosiahol až intenzitu závažného porušenia\npracovnej disciplíny. Tvrdenie žalobcu, že nešlo o dôsledok zavineného konania žalobcu, považovali\nsúdy zhodne za nepreukázané. Už súd prvej inštancie zdôraznil, že pre porušenie pracovnej disciplíny\nstačí zavinenie aspoň z nedbanlivosti. V tomto kontexte poukazoval na zmätočné zdôvodnenie žalobcu,\nže zistené omamné látky sa do jeho tela dostali prostredníctvom ústnej vody, ktorá mu mala byť\npodstrčená iným zamestnancom resp. treťou osobou, pričom žalobca nevedel vierohodným spôsobom\ntieto skutočnosti preukázať. Žalobca nevedel vysvetliť, prečo v oboch prípadoch pozitívneho výsledku\nprítomnosti omamných látok v jeho organizme, ktoré mali byť podľa jeho tvrdení zhodne spôsobené\npožitím ústnej vody, boli v jeho organizme prítomné rôzne omamné látky. Ani odvolací súd nepovažoval\nza potrebné vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie (výsluchom svedkov), keď argumentáciu\nžalobcu o kontaminovaní ústnej vody treťou osobou považoval za objektívne účelovú; dôkaz výsluchom\nnavrhovaných svedkov tak podľa odvolacieho súdu nebol spôsobilý overiť tvrdenú skutočnosť. Pritom\nak dôkaz nedisponuje tzv. vypovedacou potenciou, ide o legitímny dôvod pre nevyhovenie dôkaznému\nnávrhu strany. Pozornosti dovolacieho súdu však neušla ani tá skutočnosť, že žalobca súdu prvej\ninštancie navrhoval vypočuť svedkov U. a N., aby preukázali úplne iné skutočnosti.\n23. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných ľudských práv a slobôd zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia\na prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n24. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným\n\nnástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti. V tejto súvislosti žalobca v dovolaní namietal,\nže rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárne odôvodnený.\n25. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky či absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n26. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\ndanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite\nneodôvodnil. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti a/alebo arbitrárnosti súdnych rozhodnutí.\n27. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v\nzmysle § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). V\ntakom prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie\ndôvody. Táto skrátená forma odôvodnenia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia aj z\npohľadu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Treba mať totiž na pamäti, že\nprvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich\norganickú (kompletizujúcu) jednotu.\n28. Na druhej strane, CSP v § 387 ods. 3 vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací\nsúd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej\ninštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou\nodvolacieho súdu je tiež vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní. Podstatným je pritom taký argument, ktorý vecne súvisí s prejednávanou vecou, a zároveň v\nprípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) je spôsobilý privodiť\npre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.\n29. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad nedostatku odôvodnenia, ktorým by došlo k\nporušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza,\nako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalobcu, zhrnutie podstatných skutkových\ntvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody,\nnajmä za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň zdôrazňuje,\nže obsah odvolacích námietok v prevažnej miere korešponduje s tvrdeniami žalobcu prednesenými už\nv konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd preukázateľne zaoberal a dostatočne sa s nimi\nvysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n30. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zodpovedá\nzákladnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich\nobsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Argumentácia súdov je koherentná, rozhodnutie (ako celok) je konzistentné, logické a\npresvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým súdy dospeli, sú prijateľné pre právnickú aj\nlaickú verejnosť. Odôvodnenie rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo súdy nepovažovali\ntvrdenia žalobcu za preukázané, a prečo dospeli k záveru, že žalovaná so žalobcom skončila pracovný\npomer platne. So všetkými pre vec podstatnými skutočnosťami sa pritom vyčerpávajúco vysporiadal už\nsúd prvej inštancie, na čo dostatočne preskúmateľne reagoval aj odvolací súd.\n31. Dovolací súd len pre demonštráciu presvedčivosti súdnych rozhodnutí - k tvrdeniam majúcim\npovahu rozsiahlej polemiky a nespokojnosti dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi súdov oboch\ninštancií - uvádza, že už súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych\n\nautorít, podrobne skúmal všetky (materiálne i formálne) predpoklady pre platné okamžité skončenie\npracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Vychádzal zo záveru, že žalovaná dôvod pre okamžité\nskončenie pracovného pomeru so žalobcom skutkovo vymedzila tak, že ním má byť pozitívny výsledok\norientačnej skúšky vykonanej 12. apríla 2023, pri ktorej sa u žalobcu zistila prítomnosť omamných\nalebo psychotropných látok v organizme, ako aj to, že žalobca zamestnávateľovi nedoručil výsledky\nnadväzujúcej skúšky na zistenie prítomnosti takých látok vykonané v zdravotníckom zariadení. Žalovaná\nosobitne zdôraznila skutočnosť, že u žalobcu išlo už o opakované zistenie prítomnosti omamných alebo\npsychotropných látok za posledných 12 mesiacov, čo v pracovnom poriadku sankcionovala okamžitým\nskončením pracovného pomeru.\n31.1. Takto vymedzený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru považoval súd za dostatočný\npre splnenie podmienky určitosti, jednoznačnosti a nezameniteľnosti skutku. Dodal, že žalovaná\nv zmysle pracovného poriadku za porušenie pracovnej disciplíny považovala už samotné zistenie\nprítomnosti omamných alebo psychotropných látok v tele zamestnanca na pracovisku, pričom v\nokamžitom skončení pracovného pomeru podrobným spôsobom uviedla, ktoré ustanovenia pracovného\nporiadku žalobca svojím konaním porušil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tým, že žalovaná\nodkazom na predchádzajúce zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok zdôvodnila\nzávažnosť spáchaného skutku. Súd prvej inštancie tak výslovne reagoval na argumentáciu žalobcu, keď\ndostatočne zdôvodnil, ktorý skutok považovala žalovaná za dôvod pre okamžité skončenie pracovného\npomeru, a nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že ním mal byť aj výsledok orientačnej skúšky z\nfebruára 2023. Vyslovil, že už jedno jediné zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných\nlátok v organizme zamestnanca je porušením pracovnej disciplíny; skutočnosť, že šlo o opakované\nkonanie žalobcu, považoval za relevantnú z hľadiska posúdenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny\nodôvodňujúcu záver, že šlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, a teda o zákonný dôvod pre\npostup podľa § 68 ZP. Povedané inak, z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaná dôvod\nokamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzila pozitívnym výsledkom orientačnej\nskúšky z 12. apríla 2023, a keďže nešlo o prvé zistenie prítomnosti týchto látok na pracovisku u žalobcu,\npovažovala to za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa záverov súdu prvej inštancie\nho zároveň uplatnila v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o ňom dozvedela. Logicky, aj\nkeby súčasťou skutkového vymedzenia mal byť už výsledok orientačnej skúšky z februára 2023, mohla\nžalovanej začať subjektívna lehota plynúť až momentom zistenia opakovaného porušenia pracovnej\ndisciplíny.\n31.2. Dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na body 61. až 63. odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie a zhodne s odvolacím súdom vyslovuje, že už súd prvej inštancie sa dostatočne jasne a\nzrozumiteľne vysporiadal s námietkami žalobcu, pokiaľ ide o skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého\nskončenia pracovného pomeru a dodržanie subjektívnej lehoty podľa § 68 ZP. Za týchto okolností,\nkeď sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu vysporiadal už súd prvej inštancie, postup odvolacieho súdu\nspočívajúci v skrátenom odôvodnení rozhodnutia nemožno označiť za nesprávny, resp. taký, ktorým by\ndošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Úlohou odvolacieho súdu nebolo vyčerpávajúce\nreagovať na všetky námietky žalobcu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, a s ktorými\nsa nevysporiadal už súd prvej inštancie.\n32. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu a inú právnu ochranu.\n33. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Súd prvej\ninštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v dôvodoch svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že pre\nnaplnenie skutkovej podstaty podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP sa vyžaduje porušenie pracovnej disciplíny,\nže závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, a že toto musí byť zavinené\naspoň z nedbanlivosti. Uviedol, že zavinenie Zákonník práce nedefinuje, preto je potrebné vychádzať\nz definície zavinenia v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.) tak, že ide o porušenie právnych\npovinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných\npredpisov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy (bod 56. odôvodnenia). Dovolateľ\nnedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť subjektívnej stránke „skutkovej\npodstaty“ okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Naopak, súd prvej\n\ninštancie zistil, že žalobca bol preukázateľne oboznámený s pracovným poriadkom žalovanej, z ktorého\nbez akýchkoľvek pochybností vyplývala nulová tolerancia prítomnosti omamných alebo psychotropných\nlátok v organizme zamestnancov na pracovisku. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie je\nnepochybné, že výsledky orientačnej skúšky z 12. apríla 2023, ako i výsledky nadväzujúcej skúšky v\nzdravotníckom zariadení vykazovali prítomnosť metamfetamínu v tele žalobcu, túto skutočnosť žalobca\nv konaní žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil. Pokiaľ ide o tvrdenia, že túto látku mala\nobsahovať ústna voda, ktorú použil, žalobca nepreukázal, že ústnu vodu použil nevedome, ako ani to,\nže mu bola - ako tvrdil - podstrčená. Nepreukázal, že nemohol predvídať následok v podobe pozitívneho\ntestu na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok (požitím ústnej vody, o ktorej navyše už z\nminulosti musel vedieť, že obsahovala vytýkané látky, keď túto obranu použil aj vo vzťahu k výsledkom\nskúšky z februára 2023). V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyslovil, že nebolo povinnosťou žalovanej v\nkonaní pred súdom preukazovať, či žalobca prípadne vykazoval nejaké známky požitia omamných alebo\npsychotropných látok, alebo či bola ovplyvnená jeho pracovná spôsobilosť, tak ako sa mylne domnieval\nžalobca. Túto skutočnosť zdôraznil aj odvolací súd.\n34. Napokon, z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že súdy sa zaoberali aj skúmaním\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny. Opierajúc sa o závery súdnej praxe, už súd prvej inštancie\nvychádzal z toho, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych\nokolností prípadu, a že je vždy úlohou súdu (ktorý nie je viazaný posúdením zamestnávateľa), aby\nposúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného\nzáveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Dovolací súd nemá\ndôvod pochybovať (najmä s ohľadom na bod 68. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že\nsúd prvej inštancie v danej veci pri posudzovaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\nvzal do úvahy relevantné okolnosti posudzovanej veci. Dospel k záveru, že žalobca svojím zavineným\na vedomým konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, pričom tak konal opakovane.\nTento svoj záver preskúmateľne odôvodnil, s čím sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, pričom\nsprávnosť záverov ani úplnosť skutkových zistení k nim vedúcim nie je dovolací súd oprávnený skúmať.\n35. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení\nrozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n36. Vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017) ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci; tento\nzáver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019). Pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy\ndospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 CSP nezakladá. Najvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia\nprocesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom\nzotrváva aj súčasná rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017,\n3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z\njudikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ak teda dovolateľ svoju dovolaciu argumentáciu založil výlučne\nna dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP, nemôže sa v rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu\núspešne domáhať prieskumu správnosti či nesprávnosti právneho posúdenia, (k tomu por. napr. sp.zn.\nIII. ÚS 219/2024).\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil. Dovolanie žalobcu je preto neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c)\nCSP.\n\n38. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP, berúc do úvahy, že v dovolacom konaní úspešná žalovaná si nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania neuplatnila.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}