{"guid": "55b8a354-1cc9-44c4-bacb-e9c48d62cdf2:ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "spisova_znacka": "4Obdo/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/16/2025 z 30. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2026, sp. zn. 4Obdo/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "identifikacne_cislo": "6123273767", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-98.odsek-1", "nazov": "§ 98 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-98.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "nazov": "§ 422 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "nazov": "§ 433 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-433"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-774", "nazov": "§ 774 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-774", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-774"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a", "nazov": "§ 672a ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-672a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-433", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-774", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-672a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/16/2025\n6123273767\n30. 01. 2026\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu VIP TRANS 19 s.r.o.,\nso sídlom dona Sandtnera 5656/21, 902 01 Pezinok, IČO: 35 923 431, zastúpeného advokátkou JUDr.\nZuzanou Flakovou, so sídlom Mesačná 9, Bratislava, proti žalovanému Ján Bažík, s miestom podnikania\nBystrická 20, 902 01 Pezinok, IČO: 42 181 887, o zaplatenie 300,-- eur s príslušenstvom, vedenom\nna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 62Cb/9/2023, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5Cob/23/2025-154 z 25. marca 2025 takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.\n62Cb/9/2023-101 z 18. apríla 2024 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania. Opravným uznesením č. k. 62Cb/9/2023-145 z 13. januára 2025 súd prvej inštancie\npostupom podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP”), opravil v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku z 18. apríla 2024 identifikačné číslo\nv označení žalovaného.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie\nbol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej\nfaktúry za sprostredkovanie prepravných služieb podľa sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvnej pokuty\nza porušenie zákazu konkurencie. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení\n§ 300, § 301, § 302, § 642 ods. 1 a § 672a ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“) a § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ”). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1\na § 262 ods. 1 CSP, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\ntiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018,\npublikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 8/2018 pod R 72/2018.\n3. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní z 1. novembra\n2021 ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje § 642 a nasl. ObchZ, keďže zmluvný vzťah\nuzatvárali strany sporu v rámci podnikateľskej činnosti (podľa § 261 ods. 1 ObchZ), pričom prihliadol\nna to, že aj žalovaný je v zmluve označený ako podnikateľský subjekt, a že samotný žalovaný sa v\nspore označoval za podnikateľa s oprávnením na výkon taxislužby. Z tohto dôvodu neprichádzala do\núvahy aplikácia § 774 a nasl. OZ na daný spor, bez ohľadu na to, že predmetné zákonné ustanovenie\nje uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola dohodnutá provízia v sume 100,-- eur mesačne, ktorú\n\nmal žalovaný uhrádzať žalobcovi v určených lehotách. Úlohou súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok\nna províziu v sume 100,-- eur za mesiac november 2022, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu\nmedzi stranami sporu a či má žalobca nárok na zmluvnú pokutu za porušenie zákazu konkurencie v\nsume 200,-- eur.\n4. Vo vzťahu k nároku na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november 2022 sa žalovaný v konaní\nbránil tým, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami zanikol k 17. októbru 2022. Žalovaný v spore\ntvrdil, že konateľke žalobcu v uvedený deň ústne oznámil, že spoluprácu so žalobcom končí z osobných\ndôvodov, ktorá mala toto ústne oznámenie akceptovať a oznámiť to aj všetkým ostatným osobám\nspolupracujúcimi so žalobcom. Naproti tomu žalobca svoju argumentáciu v konaní založil na tom, že\nv zmluve o sprostredkovaní bolo dohodnuté ukončenie zmluvného vzťahu výlučne v písomnej forme,\nktorá zo strany žalovaného nebola dodržaná, a preto vychádzal z toho, že zmluvný vzťah medzi stranami\ntrval aj po 17. októbri 2022, hoci žalobca potvrdil, že žalovaný oznámil ústne dňa 17. októbra 2022\nkonateľke žalobcu úmysel ukončiť vzájomnú spoluprácu. Žalobca tak v podstate v konaní namietal\nrelatívnu neplatnosť ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným v ústnej forme pre nedostatok písomnej\nformy.\n5. Súd prvej inštancie poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/26/2004 zo 16. mája\n2006 a sp. zn. 3Obdo/44/2022 z 29. júna 2023 konštatoval, že pre zmluvu o sprostredkovaní nie je\nzákonom predpísaná písomná forma, preto môžu jej vznik, zmenu a zánik dohodnúť strany aj ústne. Z\nuvedeného dôvodu, pokiaľ by žalovaný preukázal dohodu so žalobcom o ukončení zmluvného vzťahu\nv ústnej forme, tak by súd mohol skonštatovať, že k zániku zmluvy došlo k 17. októbru 2022, a to bez\nohľadu na znenie článku V. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021. Žalovaný však svoje tvrdenie\no ukončení zmluvného vzťahu k 17. októbru 2022 v konaní nepreukázal a na jeho preukázanie neoznačil\nžiadne dôkazy. Súd preto zohľadnil argumentáciu žalobcu, ktorý dôvodne namietol relatívnu neplatnosť\nústneho ukončenia zmluvy zo 17. októbra 2022 v súlade s ustanovením § 40a OZ v spojení s § 272 ods.\n2 ObchZ, spočívajúcu v nedodržaní písomnej formy ukončenia zmluvy.\n6. K zániku zmluvného vzťahu medzi stranami tak podľa názoru prvoinštančného súdu došlo až na\nzáklade písomného oznámenia žalovaného, ktoré odoslal ako poštovú zásielku dňa 16. novembra 2022.\nZa deň doručenia písomného oznámenia žalobcovi súd považoval podľa § 45 ods. 1 OZ dátum 18.\nnovember 2022, kedy bola písomná zásielka obsahujúca oznámenie žalovaného o ukončení zmluvy\nprevzatá na doručenie a následne uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý;\ntýmto dňom sa zásielka odoslaná žalovaným dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Za nepodstatné súd\npovažoval, že žalobca sa v skutočnosti s obsahom tejto zásielky neoboznámil pre tvrdené problémy s\npoštovou doručovateľkou, ktorá okolnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného, ale je vecou vo vzťahu\nžalobcu a poštového podniku. V nadväznosti na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či má žalobca\nnárok na zaplatenie provízie za pomernú časť mesiaca november 2022 (za obdobie od 1. novembra\n2022 do 18. novembra 2022) alebo nie.\n7. Súd prvej inštancie síce v konaní pôvodne zvažoval, že žalobcovi nárok na províziu za časť\nmesiaca november 2022 patrí, napokon však dospel k opačnému záveru, a to, že mu ani čiastočne\nnárok na uplatnenú províziu nevznikol, dôvodiac článkom I. bod 2. zmluvy o sprostredkovaní z 1.\nnovembra 2021, podľa ktorého sprostredkovateľ sa zaväzuje sprostredkovať predmet zmluvy v dobe\nustanovenej v článku II. ods. 1. zmluvy, za ktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej\nzmluvy odmena ustanovená v článku III. zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že žalobca\nbol povinný poskytovať žalovanému činnosť uvedenú v článku I. bod 1. zmluvy (službu súvisiacu s\ndispečingom taxislužby) a nárok na províziu má až po poskytnutí služby žalobcom a po uzatvorení\nsprostredkúvanej zmluvy (t. j. zmluvy o preprave s jednotlivými cestujúcimi). Nesprávnosť argumentácie\nžalobcu potvrdzuje podľa súdu aj obsah faktúry č. 220100045, ktorou žalobca žalovanému fakturoval\nslužbu dispečingu, t. j. službu, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému, a nie dobu zmluvného záväzku,\nako to prezentoval žalobca v spore. Poukázal tiež na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný\nnamietol, že po 17. októbri 2022 mu žalobca neposkytol zmluvne dohodnutú službu (že nedostal\nžiadne plánované práce a že nebol vedený v týždenných plánoch práce), ktorú námietku žalovaný\nzopakoval aj v duplike; napokon poukázal aj na list žalovaného z 3. januára 2023, ktorý žalobca pripojil\nk replike ako dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému žiadne služby po 17.\noktóbri 2022 neposkytol (resp. slovami žalovaného „nepridelil“). Podľa súdu ide o dôkaz, ktorý vylučuje\npriznanie nároku žalobcovi a naopak, potvrdzuje procesnú obranu žalovaného. Zhrnúc uvedené, súd\n\nprvej inštancie vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal poskytovanie zmluvne dohodnutých služieb\nžalovanému v mesiaci november 2022, hoci za ne požaduje zaplatenie odplaty, považoval nárok žalobcu\nna zaplatenie provízie (odplaty) za uvedený mesiac v celom rozsahu za nedôvodný.\n8. Za neopodstatnený súd prvej inštancie vyhodnotil aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo\nvýške 200,-- eur za porušenie zákazu konkurencie podľa článku VII. „stanov“ žalobcu, ktoré v skutočnosti\npredstavujú všeobecné zmluvné podmienky, tvoriace súčasť zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra\n2021. Súd mal za nesporné, že v mesiaci november 2022 a čiastočne aj v mesiaci október 2022\n(od 18. októbra 2022) si žalobca neplnil voči žalovanému svoj zmluvný záväzok vyplývajúci mu zo\nzmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný v dôsledku konania žalobcu stratil možnosť vykonávať činnosť\ntaxislužby a možnosť dosahovať zisk. Vyslovil názor, že je neprípustné, aby žalobca, ktorý si neplnil\nvoči žalovanému základnú zmluvnú povinnosť a neposkytoval mu službu dispečingu, vyžadoval od\nžalovaného, aby rešpektoval zmluvne dojednaný zákaz konkurencie. Pre faktické správanie žalobcu,\nktorým sám porušoval zmluvný záväzok a ktorým znemožnil žalovanému výkon podnikateľskej činnosti,\nsám vytvoril stav, kedy žalovaný fakticky nebol viazaný konkurenčnou doložkou dojednanou v zmluve.\nZ tohto dôvodu v situácii, ak by aj žalovaný vykonával taxislužbu pre iný subjekt než pre žalobcu (a\nžalobca by to relevantným spôsobom v konaní preukázal, čo sa mu však nepodarilo), nemožno podľa\nsúdu hovoriť o porušení zákazu konkurencie upraveného v článku VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní\na o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa článku VII. „stanov” žalobcu. Pri zohľadnení\npredmetnej skutočnosti (neposkytovanie služieb žalobcom žalovanému) súd vyslovil názor, že konanie\nžalobcu, ktorým si sám neplnil voči žalovanému zmluvné povinnosti, čím dostával žalovaného do\nnegatívneho ekonomického postavenia a následne požadoval od žalovaného zaplatenie zmluvnej\npokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej malo dôjsť až po tom, ako porušoval zmluvu žalobca,\nje konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorému musí súd odoprieť\nposkytnutie právnej ochrany podľa ustanovenia § 265 ObchZ. S prihliadnutím na uvedené okolnosti súd\nžalobcovi zmluvnú pokutu priznať nemohol, a to aj vzhľadom na to, že predmetné zmluvné dojednanie\nvyhodnotil ako neplatné. Konštatoval, že pre platnosť dojednania o zákaze konkurencie a pre na to\nnadväzujúcu platnosť dojednania o zmluvnej pokute nepostačuje dojednanie o zákaze konkurencie\nv zmluve a zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zákazu konkurencie, ale\npre platnosť týchto dojednaní musia byť splnené minimálne štandardy predpokladané ustanovením §\n672a ObchZ, obsahujúce právnu úpravu o obchodnom zastúpení, ktoré má kogentný charakter, ktoré\nustanovenie sa analogicky aplikuje aj na úpravu konkurenčných doložiek v rámci iných zmluvných\ntypov, ktorý právny záver o aplikácii ustanovenia § 672a ObchZ na konkurenčné doložky obsiahnuté v\niných zmluvných typoch v rámci obchodných záväzkových vzťahov zastal aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež „Ústavný súd SR“, „ústavný súd“, alebo „ÚS SR“) v náleze sp. zn. III. ÚS 101/2020\nz 12. novembra 2020. Poukazom na článok VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra\n2021 i článok VII. „stanov” žalobcu súd prvej inštancie konštatoval, že zákaz konkurencie je v zmluve\nupravený jednostranne v prospech žalobcu ako sprostredkovateľa a spôsobuje zjavnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech žalovaného a neprimerane obmedzuje jeho ústavné právo\nna podnikanie, resp. vykonávanie inej zárobkovej činnosti. Dojednanie o zákaze konkurencie je podľa\nprvoinštančného súdu zamerané na ekonomickú „likvidáciu“ zmluvných partnerov žalobcu, ak tí porušia\nzákaz konkurencie, keď polovicu mesiaca (14 dní) im nebude zo strany žalobcu umožnené užívanie\nslužieb dispečingu, t. j. 14 dní nemôžu vykonávať činnosť taxislužby a dosahovať akýkoľvek zisk\nv rámci predmetu svojho podnikania, a zároveň im vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo\nvýške dvojnásobku zmluvného plnenia záujemcu sprostredkovateľovi. Súd prvej inštancie uzavrel, že\nzákaz konkurencie obsiahnutý v článku VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 a v\nčlánku VII. stanov žalobcu jednak neobsahuje všetky vyžadované náležitosti (dojednanie primeraného\nprotiplnenia žalobcom žalovanému za obmedzenie podnikateľskej činnosti) a zároveň celkom zjavne\nneprimerane obmedzuje žalovaného ako záujemcu pre vytvorenie ekonomickej nerovnováhy pri aplikácii\ndojednaní o zákaze konkurencie. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd, pri analogickej aplikácii\nustanovenia § 672a ods. 2 ObchZ vyhlásil konkurenčnú doložku za neplatnú, v dôsledku čoho nevznikol\nžalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, a to aj vtedy, ak by bol žalovaný zákaz\nkonkurencie aj skutočne porušil.\n9. Na odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), d), f) a písm. h) CSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 5Cob/23/2025-154\nz 25. marca 2025, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n\n10. Odvolací súd za najpodstatnejšiu námietku žalobcu považoval otázku, či zmluva uzatvorená medzi\núčastníkmi konania bola zmluvou synalagmatickou, t. j. či plnenia zmluvných strán boli vzájomne\npodmienené. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktoré uviedol vo vzťahu\nk otázke synalagmatického charakteru posudzovanej zmluvy, doplnil však, že pre vyhodnotenie tejto\notázky nemá žiadnu právnu relevanciu otázka, či posudzovaná zmluva je zmluvou sprostredkovateľskou\nalebo zmluvou nepomenovanou podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Aj odvolací\nsúd mal z obsahu zmluvných dojednaní za nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je\nnevyhnutné poskytovanie služby (služby dispečingu) žalobcom žalovanému. Poukazom na článok I.\nbod 2 zmluvy o sprostredkovaní uviedol, že nárok žalobcu na mesačnú odmenu/províziu je podmienený\ntým, že taxikár (žalovaný) uzatvorí minimálne jednu zmluvu o preprave v príslušnom kalendárnom\nmesiaci. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd uviedol, že žalovaný už v podanom odpore\nnamietal, že po tom, ako žalobcovi ústne oznámil ukončenie zmluvy, mu zo strany žalobcu žiadne\nslužby podľa zmluvy neboli poskytované. Obdobné námietky uplatnil žalovaný aj v ďalších podaniach,\nv ktorých žalovaný tvrdil aj to, že dispečerské číslo mu prestalo prideľovať prácu. Na tieto námietky\nžalobca v priebehu konania nereagoval, ani ich nepoprel, až v podanom odvolaní tvrdil, že bez\nsúčinnosti žalovaného nebolo možné, aby dispečing využíval. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd\nstotožnil, zdôrazniac však, že uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na dojednanú splatnosť, resp.\npodmienenosť odmeny/provízie podľa článku I. bod 2 zmluvy uzatvorením akejkoľvek zmluvy o preprave\nžalovaným.\n11. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v konštatovaní, že pre\nneplnenie zmluvných povinností žalobcu zo zmluvy nebolo možné v danom prípade požadovať, aby\ntieto povinnosti (tzv. zákaz konkurencie) dodržoval žalovaný a následne ho sankcionovať zmluvnou\npokutou. Uviedol zároveň, že ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúca sa otázky\nplatnosti dojednania o zákaze konkurencie, na výsledok konania nemala žiadny vplyv, preto sa odvolací\nsúd námietkami žalobcu k tejto časti napadnutého rozhodnutia ďalej nezaoberal. Doplnil však, že na\nneplatnosť zmluvných dojednaní v akomkoľvek rozsahu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti,\nteda aj v prípade, že to žiadna procesná strana nenamieta. Ak súd z úradnej povinnosti dospeje k tomu,\nže niektoré zmluvné dojednanie je neplatné a je to na prospech iba jednej procesnej strane, nemožno\njeho činnosť vyhodnotiť ako porušenie princípu rovnosti strán v danom konaní (čl. 6 CSP).\n12. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že nemal možnosť zaujať\nstanovisko k zásielke, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní dňa 19. marca 2024. Z obsahu súdneho\nspisu odvolací súd zistil, že predmetné pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na\ndeň 18. apríla 2024, a tak žalobcovi nič nebránilo, aby do tohto času podal k uvedenej otázke stanovisko.\n13. Rovnako odvolací súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že z odôvodnenia prvoinštančného\nrozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu. Odvolací\nsúd poukázal na odseky 18. až 21. napadnutého rozsudku, z ktorých tieto dôvody vyplývajú.\n14. Odvolací súd za nedôvodné vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu spočívajúce v tvrdeniach, že súd\nprvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že v napadnutom rozhodnutí uviedol iné\nprávne posúdenie veci, ako uviedol na nariadenom pojednávaní vyslovením predbežného právneho\nnázoru (§ 181 ods. 2 druhá veta CSP), zároveň tým, že nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 prvá\nveta CSP, t. j. že neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia\npovažuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Citujúc rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20. novembra 2019 a sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 28. decembra 2020\n(publikované ako R 60/2021) odvolací súd uviedol, že porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 prvá a druhá\nveta CSP v rozsahu, ako ho namietol žalobca, ak by aj bolo dané, nie je takým nedostatkom, ktorý by\nzakladal porušenie práva na spravodlivý proces.\n15. Odvolací súd záverom zhrnul, že medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva obsahuje úpravu\nvzájomne podmienených plnení oboch zmluvných strán a že otázka platnosti ukončenia zmluvy nemá\nprávnu relevanciu na výsledok tohto konania, pretože pri neposkytnutí plnenia zo strany žalobcu\n(služby dispečingu), povinnosť poskytnúť plnenie (zaplatiť províziu) nemal ani žalovaný. Bez právnej\nrelevancie je podľa odvolacieho súdu aj to, či zmluva uzavretá medzi procesnými stranami, bola zmluvou\nsprostredkovateľskou alebo nepomenovanou. Hoci žalobca túto otázku namietol, neuviedol, ako\nnesprávne vyhodnotenie tejto otázky malo vplyv na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací\n\nsúd takýto vplyv nezistil, keďže súd prvej inštancie v prejednávanej veci neaplikoval žiadne konkrétne\nzákonné ustanovenie prislúchajúce ku ktorémukoľvek zmluvnému typu. Ďalej odvolací súd poukazom na\nnutnosť riadne vymedzených odvolacích dôvodov, jedine ktoré vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) môžu byť spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\nkonštatoval, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo sú závery súdu prvej\ninštancie z dôvodu nesprávneho právneho vyhodnotenia zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania,\nchybné, z dôvodu ktorého vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa predmetnej okolnosti.\n16. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvy o preprave uzatvárali prepravované osoby priamo so žalobcom,\npričom žalovaný bol len prostredníkom, cez ktorého sa zmluvy uzatvárali, ako aj k tvrdeniu žalobcu,\nže žalovaný neuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným menom, ale obchodným menom žalobcu,\nodvolací súd uviedol, že uvedené skutkové tvrdenia neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené, preto\nmusel odvolací súd túto námietku kvalifikovať ako novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej\nneboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže žalobca nepreukázal, že ju bez svojej\nviny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [§ 366 písm. d) CSP]. Napriek tomu odvolací\nsúd k tomuto tvrdeniu žalobcu uviedol, že zo sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 1. novembra 2021 ani\nzo stanov žalobcu, ktoré tento v konaní predložil, uvedené skutočnosti nevyplývajú.\n17. Napokon k tvrdeniu žalobcu, že nemal legálny nástroj ako žalovaného donútiť aby pracoval, odvolací\nsúd poukázal na to, že uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu súdneho spisu, keď takéto nástroje\nvyplývajú zo stanov spoločnosti žalobcu, konkrétne z bodu VII. ako prvá v poradí označená povinnosť\nužívateľa a následky jej porušenia.\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP\na žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, ich náhradu nepriznal, nakoľko mu\npreukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.\n19. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie\nžalobca (č. l. 170 - 174 spisu), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n20. Vo vzťahu k označenému dovolaciemu dôvodu žalobca namietol porušenie základných zásad\ncivilného procesu (čl. 6 - rovnosť strán, čl. 9 - kontradiktórnosť, čl. 10 - koncentrácia), taktiež\nnamietol nedostatočné, nezrozumiteľné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu, namietol jeho prekvapivosť a nepredvídateľnosť a súčasne, že procesný\npostup predchádzajúci vydaniu konečného rozhodnutia vo veci, trpí deformitou rozhodujúceho dôkazu\nv prejednávanej veci.\n21. Dôvodiac nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018, uverejneným\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2018, žalobca odvolaciemu súdu vytkol,\nže napriek tomu, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal rozsiahle 12-stranové odvolanie,\nktorým spochybňoval správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, namietal nesprávne hodnotenie\nvykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné a nepreskúmateľné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa s jeho argumentáciou v odôvodnení dovolaním\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal. Za najzávažnejšiu skutočnosť uvádzanou v odvolaní žalobca\noznačil to, že súd prvej inštancie úplne nečakane zmenil svoje konečné rozhodnutie, a to po ukončení\ndokazovania a záverečných rečiach v konaní a odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku.\nVo vzťahu k uvedenému žalobca prvoinštančnému súdu vytkol odňatie možnosti konať pred súdom a\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces tvrdiac, že znemožnil jeho osobe dostatočne sa vyjadriť k\ndôkazu predloženému na pojednávaní dňa 19. marca 2024, k posúdeniu veci súdom, ako aj navrhnúť\nprípadné ďalšie doplnenie dokazovania, a teda sa účelne brániť.\n22. Žalobca tvrdí, že o posúdení charakteru zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako\nsynalagmatického záväzku, sa prvýkrát dozvedel až z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a\nprvýkrát sa k tejto okolnosti mohol vyjadriť až v podanom odvolaní. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení\nrozsudku uviedol, že žalobca na uvedené v konaní nereagoval a ani to nepoprel, žalobca tvrdí, že on\nnemal prečo na uvedené reagovať v tom zmysle, že mal sám od seba začať riešiť otázku charakteru\nzmluvy, či je synalagmatický typ alebo nie, pretože uvedené v konaní nebolo nikdy spomenuté a ani\nsporné. Tvrdí ďalej, že hoci v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podrobne\n\nvysvetlil charakteristiku a právne posúdenie vzťahu prevádzkovateľa dispečingu a prevádzkovateľa\ntaxislužby v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších\npredpisov, odvolací súd sa týmito argumentami nezaoberal, pretože ich považoval za tzv. novoty v\nodvolacom konaní, na uplatnenie ktorých neboli podľa názoru súdu splnené zákonné dôvody [§ 366\npísm. d) CSP]. Žalobca tvrdí, že o novoty sa podľa jeho názoru nejedná, pretože v konaní pred\nsúdom prvej inštancie nemal prečo vyvíjať procesnú aktivitu smerom k dokazovaniu synalagmatického\ncharakteru zmluvy, keďže uvedené nebolo spornou otázkou medzi stranami sporu a za sporné to\nnepovažoval v konaní ani samotný prvoinštančný súd.\n23. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie zohľadnil jeho argumentáciu o relatívnej\nneplatnosti ústneho ukončenia zmluvy zo 17. októbra 2022, keď namietal nedodržanie písomnej formy\nukončenia zmluvy v zmysle ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy (bod 14.1 odôvodnenia). Súd prvej\ninštancie z tohto dôvodu ustálil, že k riadnemu ukončeniu zmluvy došlo až na základe písomného\noznámenia žalovaného dňom 18. novembra 2022 (bod 14.2. odôvodnenia). Naproti tomu odvolací súd\nvo svojom odôvodnení uviedol, že je irelevantné, kedy a ako skončila zmluva (či ústne alebo písomne),\npretože podľa jeho právneho posúdenia bol rozhodujúci ten fakt, že žalovaný nevyužíval dispečing,\npreto nemusel žalobcovi platiť odmenu. Toto právne posúdenie odvolacieho súdu je podľa žalobcu iné\nako posúdenie súdu prvej inštancie v tom zmysle, že súd prvej inštancie považoval za dôležité skúmať\notázku relatívnej neplatnosti ukončenia zmluvy, a to s ohľadom aj na otázku nároku na zmluvnú pokutu.\nV tejto časti odvolací súd reagoval podľa žalobcu odlišne od súdu prvej inštancie (bod 46. odôvodnenia),\nnakoľko podľa odvolacieho súdu otázka platnosti dojednania o zákaze konkurencie nemala na výsledok\nkonania žiaden vplyv. Tieto protichodné závery oboch súdov zakladajú podľa názoru žalobcu vadu\nzmätočnosti konania spočívajúcu v nezrozumiteľnosti a nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia.\n24. Nedostatočnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vzhliada ďalej v tom, že nie je z neho\njednoznačne zrejmé, kedy a presne akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi\nstranami sporu. Ukončenie sporu len s uvedením právneho záveru o charaktere zmluvy uzavretej\nmedzi stranami sporu považuje za neúplné s ohľadom na uplatnený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu\ntitulom porušenia zákazu konkurencie žalovaným počas trvania zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému žalobca\nnamietol závery konajúcich súdov v otázke posúdenia zmluvnej pokuty, keď odvolací súd uviedol, že sa\nstotožňuje so závermi súdu prvej inštancie (bod 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), avšak bez\nvysvetlenia prečo a z akých dôvodov. Žalobca odvolaciemu súdu vytýka tiež to, že sa vyhol odpovedi\nna jeho argument o tom, že sa v danom prípade nejedná o porušenie konkurenčnej doložky po zániku\nzmluvy s potrebou finančnej kompenzácie a zákazom podnikania pre žalovaného, ako to tvrdil súd prvej\ninštancie v bode 19. až 21.4. odôvodnenia. Vysvetlenie k uvedenému v rozhodnutí odvolacieho súdu\núplne absentuje napriek tomu, že vyriešenie tejto právnej otázky považoval žalobca ako aj súd prvej\ninštancie za dôležité a rozhodujúce pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu. Z uvedeného má žalobca\nza zrejmé, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd rozdielne právne posudzovali okamih ukončenia\nzmluvného vzťahu, otázku vzniku nároku žalobcu na odmenu, porušenie zákazu konkurencie žalovaným\na nárok žalobcu na zmluvnú pokutu.\n25. V ďalšej časti dovolania žalobca vyslovil názor, že kľúčovým pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie,\nči a kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Hoci uvedené konštatoval aj\nsúd prvej inštancie, odvolací súd bol iného názoru a posúdením ukončenia zmluvy sa nezaoberal, ale\nzameral svoje posúdenie na charakter zmluvy. Žalobca má za to, že došlo k porušeniu jeho práva k\ntomuto právnemu posúdeniu sa vyjadriť, keďže odvolací súd nenariadil pojednávanie a nezopakoval\nani nedoplnil dokazovanie. Odvolaciemu súdu žalobca zároveň vytkol, že i keď v odôvodnení jeho\nargumenty uvádzané v odvolaní spomenul, častokrát len konštatoval ich irelevantnosť, alebo s nimi\nnesúhlasil, avšak bez konštatovania dôvodu nesúhlasu a bez vysporiadania sa s kľúčovými tvrdeniami\na argumentami, uvedenými v odvolaní, v ktorom postupe žalobca vzhliada nedodržanie ustanovenia §\n387 ods. 3 CSP.\n26. Žalobca ďalej namietol neudržateľnosť právneho záveru odvolacieho súdu o tom, že žalobca\nsám porušoval zmluvu, lebo jeho dispečerské číslo prestalo prideľovať prácu žalovanému; v tejto\nsúvislosti vyslovil, že pokiaľ ktorýkoľvek zmluvný taxikár žalobcu nenastúpil do práce, resp. na zmenu\nz akéhokoľvek dôvodu, nemohol mu dispečer prideľovať prácu, pretože sa sám nenahlásil do zmeny a\ntým pádom neposkytol súčinnosť žalobcovi.\n\n27. Pokračujúc v ďalšej argumentácii, žalobca namietol, že súd prvej inštancie mu znemožnil dostatočne\nsa vyjadriť k predloženému dôkazu - zásielke žalovaného, ktorú predložil na pojednávaní. Tvrdí, že\nodvolací súd mohol tento nedostatok v odvolacom konaní odstrániť, avšak v napadnutom rozhodnutí\nlen konštatoval, že žalobca sa mohol k predmetnému dôkazu vyjadriť v čase po odročení pojednávania\ndo vyhlásenia rozsudku. Žalobca tvrdí, že dokazovanie bolo v tom čase už skončené uznesením súdu\nprvej inštancie a že legitímne očakával rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu prizná pomernú\nčasť odmeny za mesiac november 2022, konkrétne od 1. novembra 2022 do 18. novembra 2022 s\nohľadom na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. marca 2024 uviedol, že ho odročuje na\nvyhlásenie rozsudku len z toho dôvodu, že si dopočíta túto pomernú časť odmeny. Žalobca má za to,\nže predmetný dôkaz - zásielka predložená žalovaným na pojednávaní bola takým dôkazom, ktorý je\nkľúčový pre rozhodovaný spor a má podstatný vplyv na výsledok konania. Rovnako sa odvolací súd\npodľa tvrdenia žalobcu nevyjadril ani k ďalším jeho argumentom, ktorými uvedený dôkaz spochybňoval.\n28. V nasledujúcej časti dovolania žalobca odvolaciemu súdu vytkol, že napriek tomu, že v odvolaní\npodrobne argumentoval inou vadou konania spočívajúcou v porušení obligatórnej povinnosti súdu prvej\ninštancie postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd len konštatoval, že predbežný právny názor\nsúdu nemusí byť totožný s jeho konečným rozhodnutím vo veci. Uvedené však žalobca nenapádal,\nale rozporoval tú skutočnosť, že súd prvej inštancie úplne vynechal obligatórne určenie sporných a\nnesporných skutkových tvrdení. Odvolací súd v bodoch 49. až 52. odôvodnenia svojho rozhodnutia\ncitovanou judikatúrou konštatoval, že uvedené nie je porušením práva na spravodlivý proces, ale iná\nvada konania, čo tvrdil aj samotný žalobca v odvolaní, preto mu nie je zrejmé, prečo odvolací súd\nuvedený žalobcov argument neuznal. Tvrdil tiež, že zmena rozhodnutia po ukončení dokazovania a\nzáverečných rečiach v konaní, kedy strana sporu už nemá reálnu možnosť reagovať na takúto zmenu\na účelne sa brániť, je podľa jeho názoru tiež porušením práva na spravodlivý proces.\n29. V ďalšom žalobca namieta porušenie princípu rovnosti, koncentračnej zásady a princípu\nkontradiktórnosti konania. Prvoinštančnému súdu žalobca vytýka, že sám a z vlastnej iniciatívy bez\nakejkoľvek námietky žalovaného podrobil súdnemu prieskumu platnosť všetkých dojednaní uzavretej\nzmluvy, vrátane stanov žalobcu v obchodnoprávnom spore, pričom odvolací súd sa k tomuto postupu\npriklonil a považoval ho za správny. Žalovaný v konaní tvrdil pritom len jedinú vec, že platne ukončil\nzmluvu k 17. októbru 2022, preto sa zmluvou už necítil viazaný, a teda žalobca z nej už nemôže\nvyvodzovať žiadne nároky. Platnosť žiadnych ustanovení zmluvy žalovaný nenamietal, nenamietal ani\nzákaz konkurenčnej činnosti počas trvania zmluvy, ani dojednanie o zmluvnej pokute a ani jej výšku.\nŽalobca má za to, že súd v konaní postupoval ako keby bol žalovaný spotrebiteľ, a teda strana v konaní,\nktorej má súd poskytnúť zvýšenú ochranu, pritom sa však jedná o rýdzo obchodnoprávny vzťah, kde\nprevláda princíp zmluvnej voľnosti a autonómie vôle strán. Vyslovil zároveň názor, že skúmať platnosť\nzmluvných dojednaní o povinnostiach zmluvných strán, o sankciách za porušenie povinností (zmluvná\npokuta) a spochybňovať výšku zmluvných sankcií (moderácia zmluvnej pokuty) ex offo, t. j. bez námietky\nstrany sporu, je v obchodnoprávnom spore absolútne neprípustné a popiera zmysel dispozičnej zásady\nv obchodnom práve.\n30. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení, keďže žalobca považuje rozhodnutia oboch\nkonajúcich súdov za predčasné, navrhol na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne aj súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec\nna ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania.\n31. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 11. augusta 2025 (č. l. 188\nspisu), v ktorom sa s napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil a vyslovil, že podané\ndovolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutia súdu prvej inštancie i\nsúdu odvolacieho. Zároveň poukázal na možné podanie dovolania oneskorene, po uplynutí zákonom\nstanovenej dvojmesačnej lehoty.\n32. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nsporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\n\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n34. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem\niného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby\ntieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n36. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nCSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n37. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c), resp. písm. f) CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalobca (v\nďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm.\nf) a § 421 CSP.\n38. Pred samotným posúdením dovolacích námietok, dovolací súd za účelom posúdenia včasnosti\npodaného dovolania, na ktorú okolnosť poukázal žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu, dovolací súd k\ndodržaniu lehoty na jeho podanie uvádza, že účinnosťou nového procesného predpisu - Civilného\nsporového poriadku (dňom 1. júla 2016), sa lehota na podanie dovolania na súde, ktorý rozhodoval\nv prvej inštancii, počíta od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu a je dva\nmesiace od tohto doručenia (§ 427 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje zmenu oproti predchádzajúcemu\nprocesnému predpisu - Občianskemu súdnemu poriadku, podľa ktorého bola dovolacia lehota jeden\nmesiac a počítala sa od právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade bol\nrozsudok odvolacieho súdu doručený žalobcovi ako subjektu oprávnenému na podanie dovolania, dňa\n25. marca 2025 cestou jeho právnej zástupkyne (č. l. 167 spisu) a dovolanie bolo podané dňa 9.\njúla 2025 na Mestskom súde Bratislava III ako prvoinštančnom súde. Vzhľadom na uvedené dovolací\nsúd konštatuje včasnosť podaného dovolania, z dôvodu ktorého pristúpil k preskúmaniu žalobcom\nuplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP a v rámci neho uplatnených dovolacích\nnámietok.\n39. Podľa § 420 písm. f) CSP, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie citovaného ustanovenia je nevyhnutné\nkumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1) nesprávny procesný postup súdu (pod\nktorým je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných\npráv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní), 2) tento\n\nnesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3)\nintenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n40. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti\ndovolania v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR pojem „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho\nobsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného\nsúdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť\nvždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci\nplnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou\no poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana\nbude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov\nochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky\natribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a\nrozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň\nnadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021).\n41. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca namietol porušenie základných\nprincípov civilného súdneho procesu (porušenie princípu rovnosti, koncentračnej zásady a princípu\nkontradiktórnosti konania), v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, vrátane ich prekvapivosti a\nnepredvídateľnosti, nesprávny proces dokazovania, nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP.\n42. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n43. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou\nodôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS\n419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.\n2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\n\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n44. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n45. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí spĺňajú, pričom obe tieto rozhodnutia nemožno vnímať izolovane. Z odôvodnenia\nrozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že medzi stranami sporu bola podľa § 774 a nasl. OZ\nuzatvorená sprostredkovateľská zmluva (č. l. 7 spisu), na základe ktorej žalobca ako prevádzkovateľ\n(poskytovateľ) dispečingu sprostredkovával žalovanému prepravné služby, ktorú okolnosť potvrdzuje aj\nsamotný obsah súdneho spisu. Súd prvej inštancie po konštatovaní dôkazných prostriedkov, z ktorých\nvychádzal a ustálil skutkový stav veci, citovaní príslušných zákonných ustanovení, ktoré na vec aplikoval\na vysvetlení právneho posúdenia veci, skonštatoval dôvod zamietnutia podanej žaloby spočívajúci\njednak v nepreukázaní nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej provízie 100,-- eur, ako i nároku na\nzaplatenie zmluvnej pokuty 200,-- eur za mesiac november 2022. Žalobca v spore argumentoval, že\nukončenie zmluvného vzťahu bolo dohodnuté písomne, kým žalovaný tvrdil, že vzťah zanikol v októbri\n2022 k 17. októbru 2022 ústne, kedy oznámil ukončenie spolupráce so žalobcom. Toto tvrdenie žalovaný\nnepreukázal, preto súd zohľadnil argumentáciu žalobcu, že k ukončeniu vzťahu došlo až na základe\npísomného oznámenia žalovaného, a to dňom uloženia zásielky zo 16. novembra 2022 na pošte dňa\n18. novembra 2022. Súd prvej inštancie pôvodne zvažoval zaplatenie provízie, následne však dospel\nk opačnému záveru, že nárok na províziu nevznikol; uvedenú zmenu právneho názoru aj náležite\nodôvodnil tým, že pre priznanie nároku na províziu bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že sám\nposkytol žalovanému služby predpokladané zmluvou, t. j. služby dispečingu v mesiaci november 2022,\nčo neposkytol (podrobne body 15. až 16.4. prvoinštančného rozsudku). Rovnako tak súd prvej inštancie\nodôvodnil zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, vo vzťahu ku ktorej dôvodil tým, že\nžalobca sám porušoval svoj zmluvný záväzok (poskytnutie služieb dispečingu), čím vytvoril stav, kedy\nnemohol od žalovaného požadovať, aby bol viazaný konkurenčnou doložkou dojednanou v zmluve.\nSúčasne dôvodil neplatným zmluvným dojednaním, keď konkurenčná doložka v zmluve neobsahuje\nštandardy predpokladané ustanovením § 672a ObchZ, zamerajúc sa pri hodnotení platnosti doložky\ni na zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov (podrobne body 17. až 21.4. rozsudku\nprvoinštančného súdu).\n46. Za zdôvodnené preskúmateľným spôsobom, vyhodnotil dovolací súd i rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorý, i keď mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod\n44. tohto uznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu dostatočne a\nzrozumiteľne zdôvodnil, s upriamením pozornosti na konkrétne okolnosti, pre ktoré sa so závermi\nprvoinštančného súdu stotožnil, zároveň zdôvodniac i okolnosti, ktorých posúdenie v rámci konania\nsúdu prvej inštancie nepovažoval za relevantné (otázka platnosti dojednania o zákaze konkurencie,\notázka platnosti ukončenia zmluvy, posúdenie zmluvy ako sprostredkovateľskej alebo nepomenovanej),\nčo však podľa názoru dovolacieho súdu neznamená, že by odvolací súd považoval tieto závery\nsúdu prvej inštancie za nesprávne, alebo rozporuplné. Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal i s\nodvolacími námietkami žalobcu, a teda za nedôvodné považuje dovolací súd jeho tvrdenie o nedodržaní\nustanovenia § 387 ods. 3 CSP, vo vzťahu ku ktorému zdôrazňuje, že označené ustanovenie ukladá\nodvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, teda tými,\nktoré boli relevantné pre rozhodnutie daného sporu, resp. ktoré mohli mať vplyv na prípadný úspech\nalebo neúspech odvolateľa v konaní.\n\n47. Správnosť záverov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu k jednotlivým sporným otázkam\nvšak predmetom tohto dovolacieho prieskumu byť nemôže, pretože nesprávne právne posúdenie môže\ndovolací súd skúmať len podľa § 421 CSP, ktorý dôvod uplatnený nebol (naviac v tejto veci aj podaniu\ndovolania podľa § 421 CSP bránil majetkový cenzus podľa § 422 CSP). Preto aj v dovolaní uvedené\nnámietky (napr. neudržateľnosť právneho záveru odvolacieho súdu o tom, že žalobca sám porušoval\nzmluvu, lebo jeho dispečerské číslo prestalo prideľovať prácu žalovanému; správnosť posudzovania\nplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy; posúdenia okamihu ukončenia zmluvy, charakteru zmluvy a\npod.), ktoré formuloval dovolateľ ako námietky v rámci porušenia práva na spravodlivý proces, hoci de\nfacto smerovali k nesprávnosti niektorých právnych záverov a vyhodnotení dôkazov, dovolací súd ako\nnámietky v rámci tohto dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nemohol preskúmať a nie sú\nprípustným dovolacím dôvodom v dovolaní podanom podľa § 420 písm. f) CSP.\n48. Zhrnúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutí\nkonajúcich súdov v danom spore je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ako i\nrozhodnutia súdu prvej inštancie je zrozumiteľné a konzistentné a vychádza z ústavne akceptovateľného\nvýkladu a aplikácie príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho i Obchodného\nzákonníka. V kontexte uvedeného dovolací súd tiež zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto\nodôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane\n(napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj\npožiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného\nsúdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania. Dovolací súd napokon, súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).\n49. Osobitne vo vzťahu k námietke dovolateľa o prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací\nsúd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že „...o prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak vyšší\nsúd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd,\npričom zároveň strane sporu neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom, teda\nkeď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska\ndoterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016). Mutatis mutandis o\nprekvapivom rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej\núpravy, ktorý nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu (II. ÚS 570/2017,\nIV. ÚS 197/2020). Posúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť\nod konkrétnych skutkových okolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia\naplikovaného na zhodný skutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia (III. ÚS\n52/2019).“ [sp. zn. I. ÚS 724/2025-41 zo 16. 12. 2025].\n50. Tak, ako dovolací súd už vyššie konštatoval, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,\nako i rozsudok súdu prvej inštancie, spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, rovnako\ntak dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť ani za prekvapivé,\nnakoľko odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch\nako súd prvej inštancie a ani neaplikoval inú právnu normu. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie ako\naj odvolací súd rozdielne právne posudzovali okamih ukončenia zmluvného vzťahu, otázku vzniku\nnároku žalobcu na odmenu, porušenie zákazu konkurencie žalovaným a nárok žalobcu na zmluvnú\npokutu. Už na tomto mieste si žalobca protirečí, keď na jednom mieste v dovolaní tvrdí, že konajúce\nsúdy posudzovali okamih ukončenia zmluvného vzťahu rozdielne, vzápätí tvrdí, že odvolací súd sa\nposúdením ukončenia zmluvy nezaoberal. K otázke platnosti ukončenia zmluvy sa odvolací súd vyjadril,\nsíce konštatovaním, že otázka platnosti ukončenia zmluvy na výsledok konania právnu relevanciu\nnemá, avšak vysvetlil, prečo tomu tak je. Rovnako tak k otázke relatívnej neplatnosti ukončenia zmluvy,\nskúmanú súdom prvej inštancie, vo vzťahu ku ktorej žalobca namietol odôvodnenie odvolacieho súdu\nv bode 46. rozsudku s konštatovaním o časti odôvodnenia prvoinštančného súdu nemajúcej vplyv na\nvýsledok konania, žalobca opomenul v dovolaní dodať, že odvolací súd pre úplnosť uviedol, že na\nneplatnosť zmluvných dojednaní v akomkoľvek rozsahu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.\nUvedené znamená, že odvolací súd nekonštatoval nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, „len“ ich\nhodnotil za nemajúce vplyv na konanie, a teda „akoby“ za niečo naviac, bez skúmania a hodnotenia\nktorých okolností by prvoinštančný súd v merite veci dospel k totožnému záveru o neúspechu žalobcu\n\nv konaní. Ako vyplýva z obsahu rozsudku odvolacieho súdu, tento za najpodstatnejšiu okolnosť v\nkonaní považoval synalagmatický charakter zmluvy, ktorou otázkou, teda či zmluva uzatvorená medzi\núčastníkmi konania bola zmluvou synalagmatickou, t. j. či plnenia zmluvných strán boli vzájomne\npodmienené, sa zaoberal aj súd prvej inštancie, s ktorého závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu\nstotožnil. Uvedené však bolo základom úvahy pri posúdení spornej otázky, ktorú riešil aj súd prvej\ninštancie a dovolací súd ju v odôvodnení svojho rozhodnutia len doplnil a rozvinul, či nárok uplatnený\nžalobou v zmysle zmluvných ustanovení vôbec vznikol. Takúto úvahu doplňujúcu rozhodnutie súdu\nprvej inštancie nemožno považovať za taký základ právneho posúdenia uplatneného nároku, ktoré by\nbolo prekvapivé a doposiaľ v konaní nepoužité. K otázke vzniku uplatneného nároku sa obe sporové\nstrany mali možnosť v rámci konania pred súdom prvej inštancie vyjadriť a navrhovať dôkazy. Odvolací\nsúd nepoužil žiadne nové ustanovenie právneho predpisu, ako dovtedy použil súd prvej inštancie,\npreto nebol potrebný ani postup s výzvou stranám sporu na vyjadrenie k možnej aplikácii právneho\nustanovenia dovtedy v konaní nepoužitého (§ 382 CSP). Sumarizujúc uvedené, to, že odvolací súd\nzávery prvoinštančného súdu k niektorým otázkam považoval za nemajúce vplyv na výsledok konania,\nnemôže viesť k záveru o prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu, osobitne za situácie, keď sa\nodvolací súd stotožnil so závermi prvoinštančného súdu v podstatných otázkach.\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie (ako\ntvrdí žalobca v dovolaní), keďže vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom bez potreby\nzopakovania alebo doplnenia dokazovania. Odvolací súd podľa dovolacieho súdu nevychádzal z iných\nskutkových okolností ako okresný súd, preto k zmene skutkového stavu nedošlo, a teda pokiaľ nenariadil\npojednávanie, postupoval v súlade s § 385 CSP.\n52. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie\nlen v prípadoch uvedených v ustanovení § 385 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch je nariadenie\nodvolacieho pojednávania fakultatívne (dobrovoľné), pričom aj odvolací súd musí rešpektovať procesnú\nekonómiu a v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP postupovať v konaní tak, aby bola vec čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a predchádzať zbytočným prieťahom. Odvolacie pojednávanie\nteda nemá byť samoúčelné, ale má slúžiť predovšetkým na účely dokazovania (s tým, že podľa § 383\nCSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov,\nak dokazovanie zopakuje alebo doplní) a tiež na odstránenie zistených procesných pochybení súdu\nprvej inštancie, ktoré zakladajú odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva\nna spravodlivý proces). Ak teda nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ktoré vykonal\nsúd prvej inštancie a odvolací súd zároveň v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne\npochybenie, v dôsledku ktorého by žalobca bol vylúčený z realizácie jemu patriacich procesných práv\nv takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd rovnako nepochybil,\nkeď odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia (odvolacieho) pojednávania.\n53. Vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení o porušení povinnosti súdu prvej\ninštancie postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP, konkrétne že súd prvej inštancie vynechal obligatórne\nurčenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, dovolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej\ninštancie na č. l. 99 spisu vyhotovil úradný záznam z pojednávania konaného dňa 19. marca 2024,\nkonštatujúc, že vyhotovenie zápisnice nepovažoval za potrebné, nakoľko priebeh súdneho pojednávania\nje zaznamenávaný na technickom zariadení určenom na zaznamenávanie zvuku (§ 98 ods. 1 CSP).\nZ predmetného úradného záznamu vyplýva protokolácia súdu prvej inštancie vo vzťahu k listinám\npredloženým žalovaným (ide o listiny žalovaného na č. l. 97 a 98 spisu z 11.11.2022 a 17.10.2022,\nadresované žalobcovi a označené ako „Vyjadrenie k Vášmu listu zo dňa 7.11.2022“ a „Skončenie\nsprostredkovateľskej zmluvy“ - pozn. dovolacieho súdu), a to v znení, že poštová zásielka s podacím\nčíslom U., bola podľa údajov o sledovaní zásielky dňa 18. novembra 2022 prevzatá na doručenie a\nnásledne bola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý. V úradnom zázname\nnasleduje konštatovanie o vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené\na bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd prvej inštancie odročil pojednávanie za účelom verejného\nvyhlásenia rozsudku na termín 18. apríla 2024 o 9:20 hodine, pojednávacia miestnosť č. d. 106 s tým,\nže prítomní vzali termín verejného vyhlásenia rozsudku na vedomie. Dňa 18. apríla 2024 prvoinštančný\nsúd po vyvolaní veci a zistení, že sa na verejné vyhlásenie rozsudku dostavili konateľka žalobcu a\nprávny zástupca žalobcu, bez dostavenia sa žalovaného, vyhlásil rozsudok o zamietnutí žaloby a\nnepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému (zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku na\n\nč. l. 100 spisu). Z odôvodnenia prvoinštančného súdu v bode 15.1. rozsudku vyplýva, že pôvodne\nzvažoval priznať žalobcovi nárok na zaplatenie provízie, napokon však dospel k opačnému záveru z\ndôvodov podrobne odôvodnených v písomnom vyhotovení rozsudku. Odvolací súd k námietke žalobcu\no nedodržaní postupu podľa § 181 ods. 2 CSP prvoinštančným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 a sp. zn. 2Obdo/56/2020 a konštatoval\nnedôvodnosť námietky dovolateľa s odôvodnením, že prípadné porušenie § 181 ods. 2 prvá a druhá veta\nCSP nepredstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Ak aj súd prvej inštancie v\nkonečnom rozhodnutí vo veci samej zmenil svoje pôvodné predbežné právne posúdenie veci, nemožno\nto považovať za zmenu rozhodnutia, pretože pri predbežnom právnom posúdení veci o rozhodnutie\no veci samej nejde, ale jeho účelom je zrýchlenie konania, zabráneniu tzv. prekvapivého rozhodnutia,\nsmeruje aj k nasmerovaniu strán sporu pri dokazovaní k sporným a rozhodujúcim otázkam. Predbežné\nprávne posúdenie nemá záväznosť ako vyhlásené rozhodnutie o veci samej a môže sa líšiť od právneho\nposúdenia v konečnom rozhodnutí, avšak súd počas tohto procesu smerujúceho ku konečnému\nrozhodnutiu, musí dať stranám sporu priestor na to, aby sa k prípadnej zmene skutkovej, dôkaznej i\nprávnej situácie v rámci prebiehajúceho konania mali možnosť vyjadriť a produkovať návrhy. Predbežné\nprávne posúdenie vychádza len zo stavu zodpovedajúcemu príprave pojednávania a objektívne ešte\nnevychádza z riadneho dokazovania, ktoré sa vedie až v ďalšom štádiu konania. Predbežným právnym\nposúdením súd nie je striktne viazaný, konečné rozhodnutie je závislé od vyhodnotenia dokazovania.\nV danom prípade súd predbežne mal nárok žalobcu za existujúci, avšak následne mu z dokazovania\nvyplynul opak. Všeobecne platí, že ak sa od predbežného právneho posúdenia mieni súd odkloniť na\nzáklade vykonaného dokazovania, mal by tento odklon v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodniť\n(v rámci vyhodnotenia dokazovania a uvedenia právnych záverov na nesporné skutkové okolnosti a na\nskutkové okolnosti zistené z dokazovania). Dovolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie uvedeným\npostupom neriadil, pričom zmenu predbežného posúdenia v rozhodnutí aj odôvodnil. V tomto smere\npreto dovolací súd nezistil takú vadu konania, ktorá by bola takej závažnosti odôvodňujúcej záver o\nporušení práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.\n54. Dovolací súd, posudzujúc námietky obdobného charakteru v minulosti, týkajúce sa porušenia\npovinnosti súdov prvej inštancie postupovať v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP konštatoval,\nže „... ustanovenie § 181 CSP má vplyv na hospodárnosť a účelnosť konania a pokiaľ aj konajúci\nsúd uvedené ustanovenie neaplikuje a postupuje tak rovnako k obidvom stranám sporu, nedochádza\nk porušeniu práva na spravodlivý proces a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci“ (sp. zn.\n4Obdo/39/2023). Osobitne v uznesení sp. zn. 2Obdo/56/2020, ktorým dôvodil aj odvolací súd vo svojom\npotvrdzujúcom rozsudku a ktoré bolo publikované pod č. R 60/2021, najvyšší súd konštatoval, že\n„Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve\nzúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v\npráve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj\nz obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa §\n118 ods. 2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce\nv neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a\nktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (pozri uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú\njudikatúru uvádza, že ustanoveniu § 237 písm. f) O.s.p. korešponduje podľa novej právnej úpravy\nustanovenie § 420 písm. f) C. s. p., pričom pojem \"odňatie možnosti konať pred súdom\" sa nahradil\npojmom \"právo na spravodlivý proces\", čím právna úprava C. s. p. precizuje podmienky prípustnosti\ndovolania z dôvodu zmätočnosti.“\n55. Pokiaľ aj súd prvej inštancie napokon (napriek prvotnému zvažovaniu o priznaní provízie\nžalobcovi) dospel k opačnému záveru o jej nepriznaní, svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil spôsobom\nzodpovedajúcim riadnemu a presvedčivému odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n56. Žalobca v dovolaní dôvodí i tvrdením o nedodržaní princípu kontradiktórnosti konania a s ňou\nsúvisiacej „rovnosti zbraní“, ktorý princíp je zakotvený v Čl. 6 CSP. Svoje tvrdenie založil na argumente,\nže prvoinštančný súd sám z vlastnej iniciatívy bez akejkoľvek námietky žalovaného podrobil súdnemu\nprieskumu platnosť všetkých dojednaní uzavretej zmluvy vrátane stanov žalobcu v obchodnoprávnom\n\nspore, a teda že súd v konaní postupoval ako keby bol žalovaný spotrebiteľ, t. j. strana v konaní, ktorej\nmá súd poskytnúť zvýšenú ochranu.\n57. Požiadavka „rovností zbraní“ vyplývajúca z Čl. 6 CSP i Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, je iným označením základného ústavného práva na rovnosť účastníkov v\nkonaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Námietkou o porušení princípu rovnosti strán\nv konaní sa zaoberal odvolací súd v bode 46. napadnutého rozsudku, v ktorom jednak vyhodnotil, že\nskúmanie otázky platnosti dojednania o zákaze konkurencie na výsledok konania nemalo žiadny vplyv,\nzároveň však vyslovil, že na neplatnosť zmluvných dojednaní v akomkoľvek rozsahu je súd povinný\nprihliadať z úradnej povinnosti.\n58. Dovolací súd má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval zmluvné ustanovenie upravujúce\nzákaz konkurencie, na základe ktorého si žalobca uplatnil časť svojho žalobného nároku - nároku na\nzmluvnú pokutu, vykonal len právne posúdenie daného ustanovenia zmluvy. Ak z tohto posúdenia dospel\nk záveru o jeho neplatnosti, nemožno takýto postup považovať za porušenie princípu rovnosti strán\nsporu. Išlo o právne posúdenie základu časti uplatneného žalobného nároku na zmluvnú pokutu pre\nporušenie zákazu konkurencie, pričom súd pri posúdení tohto nároku vychádzal z ustanovenia zmluvy\no konkurenčnej doložke. K tomu nepotreboval mať zo strany žalovaného vznesenú námietku platnosti/\nneplatnosti tohto ustanovenia. Nárok žalobcu uplatnený na základe tohto ustanovenia zmluvy totiž\nžalobca rozporoval a neuznával. Súd prvej inštancie urobil len výklad a posúdenie daného zmluvného\nustanovenia (z vykonaného dôkazu - Zmluvy o sprostredkovaní - posúdil skutočnosť z vykonaného\ndokazovania), pričom pri ňom dospel k záveru (ktorého správnosť ako už bolo v bode 47. uvedené\ndovolací súd nemôže preskúmavať), že nespĺňa minimálne štandardy predpokladané ustanovením\n§ 672a ObchZ. V tejto súvislosti dovolací súd pre úplnosť ešte poukazuje na R 51/2024, v zmysle\ndruhej vety ktorého „Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o\nskutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec\ntvrdení strán.“ Naviac z obsahu odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so závermi\nuvedenými v odsekoch 18. - 18.4. rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorých pre neplnenie zmluvných\npovinností žalobcu zo zmluvy nebolo možné v danom prípade požadovať, aby zákaz konkurencie\nžalovaný dodržiaval a následne ho sankcionovať zmluvnou pokutou. Odvolací súd skonštatoval, že\nďalšia časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (k otázke platnosti zmluvného dojednania o\nzákaze konkurencie) už na výsledok konania nemala žiaden vplyv, preto sa odvolacími námietkami\nžalobcu k posudzovaniu platnosti zmluvného dojednania ďalej nezaoberal. Z uvedeného vyplýva,\nže dovolaním napadnuté rozhodnutie otázku platnosti uvedeného zmluvného ustanovenia o zákaze\nkonkurencie neriešilo, pretože ju odvolací súd nepovažoval za podstatnú. Správnosť tohto záveru\ndovolací súd v rámci tohto dovolacieho konania nemôže hodnotiť, avšak aj táto skutočnosť má význam\npri posudzovaní dovolacej námietky o porušení princípu rovnosti strán, zdôvodnenej tým, že sa súdy bez\nnámietky žalovaného zaoberali posudzovaním platnosti zmluvného ustanovenia o zákaze konkurencie.\nZ uvedeného dovolací súd uzatvára, že táto dovolacia námietka žalobcu nie je dôvodná, keďže vada\nspravodlivého procesu spočívajúca v porušení princípu rovnosti sporových strán (ktoré malo podľa\nžalobcu nastať tým, že súdy skúmali platnosť ustanovenia zmluvy o zákaze konkurencie bez námietky\nžalovaného) v tomto konaní zistená nebola.\n59. Vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, dovolateľ odvolaciemu súdu\nvytkol tiež nesprávne posúdenie jeho tvrdenia, že žalovaný neuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným\nmenom, ale obchodným menom žalobcu, majúc za to, že ide o novotu v odvolacom konaní.\n60. Nemožnosť prihliadnutia na vyššie označené tvrdenie žalobcu odvolací súd zdôvodnil kvalifikáciou\ntejto námietky ako novoty v odvolacom konaní, ktorú okolnosť odvolací súd aj riadne zdôvodnil v bode\n57. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedá obsahu spisu.\n61. Na podporu zdôvodnenia uvedenej okolnosti odvolacím súdom, dovolací súd vo všeobecnosti\nuvádza, že právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne\nako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného\nútoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS\n10/2017).\n\n62. K časti dovolania žalobcu, v ktorej svojimi námietkami zachádza do prehodnocovania vykonaných\ndôkazov a vyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia\nktorých vychádzali pri právnom hodnotení veci, dovolací súd poukazuje na § 442 CSP, podľa ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie\nnevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v\ndovolacom konaní. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu vecí. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nprvoinštančného súdu a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie,\nnie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako\nskutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly však\ndovolací súd má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd však existenciu takýchto pochybení ako\nzávažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej veci nezistil.\n63. K námietke žalobcu o neumožnení dostatočne sa vyjadriť k dôkazu - zásielke žalovaného (pozn.\ndovolacieho súdu - v dovolaní žalobca nešpecifikuje o akú zásielku ide, avšak z rozsudku súdu prvej\ninštancie, ako aj z odvolania žalobcu dovolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 19. marca 2024\nžalovaný predložil súdu list žalovaného z 11. novembra 2022, ktorým oznámil žalobcovi, že nemá\nnárok na odmenu za mesiac november a ani na zmluvnú pokutu, a aj list žalovaného datovaný k\n17. októbru 2022, v ktorom oznámil žalobcovi ukončenie sprostredkovateľskej zmluvy) - predloženému\nsúdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. marca 2024, ktorú vadu podľa žalobcu neodstránil ani\nodvolací súd, dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal priestor vyjadriť sa\nk uvedenému dôkazu na predmetnom pojednávaní. Pokiaľ priestor nepovažoval za dostatočný (v\ndovolaní neuvádza prečo nebol priestor na vyjadrenie dostatočný), mohol a napokon sa aj vyjadril\nk uvedenému dôkazu a jeho vyhodnoteniu súdom prvej inštancie v rámci podaného odvolania voči\nrozsudku súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu\nprvej inštancie, žalobca k predloženému dôkazu kládol žalovanému na pojednávaní dňa 19. marca\n2024 otázky týkajúce sa doručovacej obálky, v ktorej mal byť list zasielaný žalobcovi. Súd prvej\ninštancie (ako vyplýva aj z jeho rozsudku) na pojednávaní dňa 19. marca 2024 tiež oboznamoval,\nže „Predmetná poštová zásielka mala podacie číslo U. ......., a že z údajov o sledovaní predmetnej\nzásielky vyplýva, že poštová zásielka bola dňa 18. novembra 2022 prevzatá na doručenie a následne\nbola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý a dňa 8. decembra bola vrátená\nžalovanému ako odosielateľovi.“. S dôkazom predloženým na pojednávaní dňa 19. marca 2024 (s\njeho obsahom) teda bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nemu vyjadriť, pričom aj kládol k\npredloženému dôkazu žalovanému otázky. Napokon dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca námietku\nnemožnosti dostatočne sa vyjadriť k dôkazu predloženému na pojednávaní dňa 19. marca 2024 vôbec\nnevzniesol v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvej inštancie (viď obsah odvolania žalobcu). Táto\ndovolacia námietka nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu nebol opravený ani\nsúdom odvolacím, nie je s poukazom na vyššie uvedené dôvodná. Naviac žalobca v dovolaní neuviedol,\nv čom vadu „nedostatočného priestoru“ na vyjadrenie k dôkazu vidí, prečo poskytnutý priestor na\nvyjadrenie považoval za nedostatočný (napr. pre obsahovú náročnosť dôkazu, vyžadujúcu dlhší časový\npriestor, ktorý požadoval a nebol mu poskytnutý, či súdom nedôvodné skrátenie priestoru pre vyjadrenie\nžalobcu k vykonaným dôkazom podľa § 182 CSP alebo vôbec neposkytnutie priestoru na vyjadrenie k\ndokazovaniu podľa § 182 CSP a pod.).\n64. V súvislosti s „predmetným dôkazom“ (v dovolaní presne nešpecifikovaným - na pojednávaní dňa\n19. marca 2024 boli predložené dva listy) ešte v dovolaní žalobca namietol, že „predmetný dôkaz zásielka predložená žalovaným na pojednávaní bola takým dôkazom, ktorý je kľúčový pre rozhodovaný\nspor a má podstatný vplyv na výsledok konania. V odvolaní žalobca uviedol aj ďalšie argumenty,\nktorými spochybňuje tento dôkaz a k tomu sa odvolací súd taktiež nijako nevyjadril v odôvodnení\n\nnapadnutého rozhodnutia.“. K tomu dovolací súd uvádza, že takto formulovaný, odôvodnený dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) CSP nespĺňa kritéria odôvodnenia dovolania podľa § 431 ods. 2 CSP pre\njeho neúplnosť a neurčitosť pri vymedzení v čom vytýkaná vada spočíva, ako aj v absencii konkretizácie\n„predmetného dôkazu“. Zároveň poukazuje na § 433 CSP, podľa ktorého dovolací dôvod nemožno\nvymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím\nsúdom, teda dovolateľ nemôže dovolací dôvod vymedziť tak, že len poukáže na obsah odvolania.\nDovolací súd preto uzatvára, že vytýkaná vada postupu súdov nižšej inštancie v procese dokazovania\n(znemožnenie dostatočne sa vyjadriť k dôkazu predloženom na pojednávaní) nebola zistená, preto\nnezakladá prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a vo zvyšnej časti tohto dôvodu\nnebolo dovolanie vymedzené spôsobom podľa § 431 až § 435 CSP.\n65. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k namietnutej procesnej vade konania podľa\n§ 420 písm. f) CSP konštatuje, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie\nodvolacieho súdu, ani súdu prvoinštančného) spočívajúcu v tom, že by svojim nesprávnym procesným\npostupom znemožnili dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ntým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V preskúmavanej veci tak podmienka prípustnosti dovolania v\n§ 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia\n§ 447 písm. c) CSP. V časti dovolacích dôvodov nevymedzených spôsobom podľa § 431- § 435 CSP ,\ndovolací súd odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP.\n66. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cob/23/2025", "guid": "7af74a21-bd26-43ac-8786-af3e7f1de02b:1f86bb14-4596-4f07-9a00-0a3a1a8af692", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5f36d29-afb3-4605-9f44-5abda08cbfbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.724.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 724/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 724/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.724.2025.1"}, {"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2"}, {"guid": "ussr:910d0360-c64d-4a00-9fe6-c2f3df182009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.197.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.197.2020.1"}, {"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:9c333688-2346-46dc-9078-336c2e7fd0c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1"}, {"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "63956187-0c91-42cc-a1b6-dcdeaae0e1c1:1e8bd0ce-a9b5-499d-8743-8e86a9f80ab6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5810205198.1", "spisova_znacka": "4Obdo/39/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/39/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5810205198.1"}, {"guid": "6828ec9b-be3d-4c09-b16d-59151ead6699:3fa77fea-8073-4020-8ea9-5c1a7e640bc9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8119213261.1", "spisova_znacka": "3Obdo/44/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/44/2022 z 29. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8119213261.1"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}], "citovane_v": []}