{"guid": "cee6e09a-6eac-48aa-b5a7-0dbc18a7a896:533e1573-cf2a-4010-8d23-cfe21be21b81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1", "spisova_znacka": "7Cdo/74/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/74/2025 z 31. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. 7Cdo/74/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1", "identifikacne_cislo": "6122272109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je neurčitý právny pojem, ktorého naplnenie je výsledkom voľnej úvahy súdu založenej na preukázaných skutkových zisteniach; jeho výklad nemožno odtrhnúť od individuálnych skutkových okolností veci. Právna otázka, ktorá zužuje skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu na jeden izolovaný prvok (ústne oznámenie poistnej udalosti bez predloženia tlačiva a dokladov), hoci rozhodnutie spočívalo na komplexnom hodnotení správania strán a konkrétnych okolností, nie je právnou otázkou, na vyriešení ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie, a nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nevyhnutným predpokladom prípustnosti dovolania nie je len samotná formulácia právnej otázky, ale aj jej reálna väzba na ratio decidendi napadnutého rozhodnutia.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Poisťovateľ sa voči poistníkovi domáhal regresnej náhrady polovice vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia s odôvodnením, že poistník neoznámil vznik škodovej udalosti písomne v zákonnej 30-dňovej lehote podľa § 10 ods. 1 ZoPZP. Súdy nižšej inštancie síce dospeli k záveru, že poistník nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti v lehote, žalobu však zamietli pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP, keďže poistník sa v lehote osobne dostavil na pobočku poisťovateľa a postup jej pracovníčky v ňom objektívne vyvolal presvedčenie, že si povinnosť splnil. Poisťovateľ v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázku, či ústne oznámenie na pobočke bez predloženia tlačiva a dokladov môže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pričom tvrdil, že takýmto dôvodom môže byť len objektívna nemožnosť oznámenie uskutočniť. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, pretože nosným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu nebola abstraktná interpretácia uvedeného ustanovenia, ale individuálne posúdenie súhrnu skutkových okolností (proaktívne konanie poistníka, konanie pracovníčky pobočky, možné pochybenie poisťovateľa); položená otázka mala do značnej miery skutkový charakter a len akademickú povahu, takže meritórny dovolací prieskum nebolo možné uskutočniť.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/533e1573-cf2a-4010-8d23-cfe21be21b81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/74/2025\n6122272109\n31. 08. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:6122272109.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava - mestská\nčasť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31383408, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS,\ns.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovanému Ing. T. X., narodenému XX. B. XXXX,\nN., K. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Nitra, Fraňa Mojtu 24, o zaplatenie\nsumy 20.359,03 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8Csp/49/2022,\no dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. februára 2025 č. k. 5CoCsp/12/2024\n- 345, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo dňa 19. júla 2024 č. k.\n8Csp/49/2022-299 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n1.1. Žaloba o zaplatenie sumy 20.359,03 eura s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia bola\nodôvodnená tým, že žalobkyňa ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzatvorili zmluvu o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla A. T. 3, EČV\nA Dňa 13. januára 2019 došlo k dopravnej nehode, vinníkom nehody bol vodič poisteného motorového\nvozidla, F. V.. Žalobkyňa na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradila poškodeným škodu spolu\nvo výške 40.718,10 eura. Keďže žalovaný neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní\nod jej vzniku, ale až 09. mája 2019, žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu poistného plnenia vo\nvýške 20.359,03 eura, t. j. v nižšej výške, v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1\npísm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP\").\n1.2. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie poistnej zmluvy, vznik dopravnej nehody, zodpovednosť\nvodiča poisteného vozidla ani výška vyplateného poistného plnenia. Spornou zostala otázka, či žalovaný\nsplnil oznamovaciu povinnosť v zákonnej lehote. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a\nsvedkov, ako aj viacerými listinnými dôkazmi. Žalovaný tvrdil, že poistnú udalosť oznámil už 28. 01.\n2019 osobne na pobočke žalobkyne v Nitre, kde vyplnil a odovzdal tlačivo oznámenia poistnej udalosti.\nŽalobkyňa naopak tvrdila, že žalovaný si tlačivo v januári iba prevzal a riadne oznámenie bolo doručené\naž v máji 2019. Súd poukázal na rozpory vo vykonanom dokazovaní, najmä medzi výpoveďami svedkov\nnavrhnutých stranami sporu, obsah internej evidencie pobočky žalobkyne a porovnanie predložených\ntlačív oznámenia poistnej udalosti. Konštatoval, že listina predložená žalovaným predstavuje súkromnú\nlistinu, pričom dôkazné bremeno o tom, že bola potvrdená už dňa 28. 01. 2019, znášal žalovaný. Pri\nhodnotení svedeckých výpovedí aplikoval kritériá doktríny RAVEN. Súd dospel k záveru, že hoci sa mu\nverzia žalovaného javila ako pravdepodobnejšia, vykonané dôkazy neodstraňovali dôvodné pochybnosti\n\no tom, že žalovaný poistnú udalosť písomne oznámil už v januári 2019. Uzavrel preto, že žalovaný\nneuniesol dôkazné bremeno o splnení oznamovacej povinnosti v zákonnej lehote.\n1.3. Po aplikácii ustanovení § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. g), § 2 písm. e) a f), § 4 ods. 1 ZoPZP, súd prvej\ninštancie ďalej skúmal, či sú splnené podmienky regresného nároku podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP,\nnajmä existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázal na výpovede svedkov, podľa ktorých\nžalovaný po návšteve pobočky poisťovne nadobudol presvedčenie, že poistná udalosť bola riadne\noznámená a vec vybavená. Toto presvedčenie podľa súdu podporovalo aj konanie pracovníčky pobočky,\nktorá žalovaného neupozornila na potrebu ďalšieho postupu. Súd zdôraznil preventívny charakter\nregresného práva poisťovateľa a uviedol, že účelom postihu nie je len represia, ale aj motivovanie\npoistníkov k plneniu povinností. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä to, že žalovaný\nv zákonnej lehote osobne navštívil pobočku poisťovne za účelom oznámenia poistnej udalosti, konal\naktívne a v dobrej viere, pričom konanie pracovníčky poisťovne v ňom mohlo objektívne vyvolať dojem,\nže oznamovacia povinnosť bola splnená. Podľa súdu by za týchto okolností priznanie regresného\nnároku odporovalo účelu právnej úpravy aj zásade spravodlivosti. Súd zároveň uviedol, že poistná\nudalosť bola poisťovni už v čase návštevy žalovaného známa a žalobkyňa nepreukázala konkrétny\nrozsah negatívnych následkov oneskoreného oznámenia. Nezohľadnenie uvedených okolností by podľa\nsúdu bolo vzhľadom na výšku uplatneného regresu a možné pochybenie na strane pobočky poisťovne\nextrémne nespravodlivé.\n1.4. K procesnému postupu súd uviedol, že otázka dôvodov hodných osobitného zreteľa\nnepredstavovala prekvapivé právne posúdenie veci, keďže išlo o súčasť hypotézy aplikovaného\nustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP.\n1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP tak, že žalovanému ako\nplne úspešnej strane priznal náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 19. februára 2025 č. k. 5CoCsp/12/2024-345 potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal splnenie\noznamovacej povinnosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP, keď nebolo bezpečne preukázané, že v januári\n2019 riadne písomne oznámil poistnú udalosť žalobkyni. Zároveň však považoval za správny záver\no existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP, ktoré bránia\npriznaniu regresného nároku žalobkyne. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný sa v zákonnej lehote\ndostavil na pobočku poisťovne, kde u neho postup pracovníčky poisťovne a okolnosti vybavovania\npoistnej udalosti vyvolali dôvodné subjektívne presvedčenie, že si svoju povinnosť splnil. Zdôraznil, že\ndôvody hodné osobitného zreteľa nemožno obmedziť len na prípady objektívnej nemožnosti splnenia\npovinnosti, ale ich existenciu treba posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. Za\nnedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku žalobkyne, že žalovaný sa nebránil existenciou dôvodov\nhodných osobitného zreteľa. Konštatoval, že celkové správanie žalovaného pri nahlasovaní poistnej\nudalosti mohlo objektívne vyvolať presvedčenie o riadnom splnení povinnosti, a preto nebolo možné\nžalobkyni priznať uplatnený regresný nárok. Odvolací súd zároveň uviedol, že opačné rozhodnutie by\nbolo vzhľadom na okolnosti prípadu nespravodlivé.\n2.2. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu v zmysle ust. § 449 ods. 3 CSP zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň\nžiadala priznať nárok na náhradu trov konania.\n3.1. Dovolateľka vymedzila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právna otázka, ktorá je podľa\ndovolateľky rozhodujúca pre rozhodovanie sporu bola nasledovná: „Možno pri porušení povinnosti\npísomne oznámiť vznik škodovej udalosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 01. 08. 2024\npovažovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona ústne\noznámenie na pobočke poisťovateľa bez predloženia vyplneného tlačiva a dokladov potrebných pre\nzačatie šetrenia škodovej udalosti?\" Žalovaného zaväzovala zákonná povinnosť písomne ohlásiť vznik\nškodovej udalosti, nesplnenie tejto povinnosti nemožno ospravedlniť skutočnosťami, ktoré v odôvodnení\nrozsudku uviedol súd prvej inštancie. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť výlučne objektívna\nnemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi, pričom ide o prípady obmedzenia dispozície\n\npoisteného napríklad technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt v\nnemocnici. Poistený musí preukázať, že túto povinnosť nebol schopný objektívne splniť. Žalovaný si\nzjavne bol vedomý, že má takúto povinnosť, keďže sa dostavil na pobočku poisťovne avšak oznamovaciu\npovinnosť si nesplnil, prevzal si len tlačivo. Dostavenie sa na pobočku žalobkyne a ústne oznámenie\nvzniku poistnej udalosti ale bez vyplneného tlačiva, ktoré by tam nechal so všetkými podrobnosťami a\ndokladmi, ktoré slúžia žalobkyni na rýchlejšiu likvidáciu poistnej udalosti, nemožno považovať za dôvod\nhodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti dovolateľka poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") sp. zn. 3Cdo/257/2009, v ktorom súd\nakcentoval sankčnú funkciu takéhoto postihu bez ohľadu na prípadné selektívne presvedčenie o menej\nzávažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného, pričom tento inštitút má poisteného\npredovšetkým viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností vrátane oznamovacej povinnosti, ktoré\nmu vyplývajú z poistného vzťahu. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že dospel k záveru, že žalovaný\nnepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti, považuje uplatnený nárok za nespravodlivý. Žalobkyni\nsa javí, že súd „umelo\" vykonštruoval dôvod hodný osobitného zreteľa, aby mohol žalobu zamietnuť,\npretože inak by musel žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd nemohol\nbez ďalšieho potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, a preto je napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu nezákonný a je potrebné ho zmeniť. Právna otázka vymedzená dovolateľkou by mala\nbyť zodpovedaná nasledovne: „Pri porušení povinnosti písomne oznámiť vznik škodovej udalosti podľa\n§ 10 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 01. 08. 2024 nemožno považovať za dôvod hodný osobitného\nzreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona ústne oznámenie na pobočke poisťovateľa bez\npredloženia vyplneného tlačiva a dokladov potrebných pre začatie šetrenia škodovej udalosti.\"\n4. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril. Uviedol, že dovolanie považuje za nedôvodné a zároveň si uplatnil\naj nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že zákonom zodpovedajúcim spôsobom podľa § 10 ods.\n1 ZoPZP oznámil poistnú udalosť dňa 28. januára 2019 na pobočke žalobkyne v Nitre písomne,\nvyplnil tlačivo a toto aj odovzdal. Podľa žalovaného do výkladovej právomoci dovolacieho súdu nepatrí\nzodpovedanie otázky, ohľadne dôvodu hodného osobitného zreteľa.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie treba odmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015,\n4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\n\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n11. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 <S.> možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (ods. 2).\n12. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľkou napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n13. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n14. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432\nCSP.\n16. Záver o tom, či dovolateľkou tvrdená právna otázka predstavuje právnu otázku kľúčovú pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktorá je významná pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci\nsubjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne\nzáver dovolacieho súdu (rovnako ako to platí aj pre ostatné podmienky prípustnosti dovolania), pričom\ndovolací súd tento záver konštatuje pri zohľadnení skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie\na „nosných\" dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j. dôvodov, pre ktoré odvolací\nsúd rozhodol tak, ako rozhodol) v nadväznosti na dovolateľmi predloženú právnu argumentáciu. To\nznamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní\nnemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným\n\nsporom napr. 3Obdo/28/2018). Sama polemika dovolateľov s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 432 CSP.\n17. Dovolateľka formulovala podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP právnu otázku: „Možno pri porušení\npovinnosti písomne oznámiť vznik škodovej udalosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 01. 08.\n2024 považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona\nústne oznámenie na pobočke poisťovateľa bez predloženia vyplneného tlačiva a dokladov potrebných\npre začatie šetrenia škodovej udalosti?\"\n17.1. Dovolateľka vo vzťahu k nastolenej otázke namietala nesprávne právne posúdenie záveru nižších\nsúdov o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Akcentovala, že dôvodom hodným osobitného\nzreteľa môže byť len objektívna nemožnosť splniť oznamovaciu povinnosť, pričom žalovaný si bol svojej\npovinnosti vedomý, avšak ju nesplnil. Zároveň dovolateľka poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/257/2009 a zdôraznila sankčný a preventívny charakter regresného postihu. Dôvodila, že\nkonajúce súdy nesprávne a účelovo vyhodnotili okolnosti prípadu ako dôvody hodné osobitného zreteľa,\nhoci dospeli k záveru, že žalovaný splnenie oznamovacej povinnosti nepreukázal.\n18. Pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je rozhodujúce, či dovolateľom\nnastolená právna otázka skutočne predstavuje právnu otázku, na ktorej riešení spočíva rozhodnutie\nodvolacieho súdu, či ide o otázku právnu ( a nie skutkovú), a zároveň či ide o otázku, ktorá doposiaľ\nnebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Nevyhnutným predpokladom prípustnosti\ndovolania nie je len samotná formulácia právnej otázky, ale aj jej reálna väzba na ratio decidendi\nnapadnutého rozhodnutia.\n19. Nosným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu nebola abstraktná interpretácia § 12 ods. 1 písm. g)\nZoPZP, ale individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu vyplýva, že záver o existencii dôvodov hodných osobitného\nzreteľa bol založený na súhrne viacerých skutkových okolností. Týmito boli najmä: (i) proaktívne\nkonanie žalovaného, ktorý sa dostavil na pobočku poisťovne v zákonnej lehote, (ii) jeho snaha splniť\noznamovaciu povinnosť, (iii) konanie pracovníčky poisťovne, ktoré u žalovaného objektívne vyvolalo\ndojem, že poistná udalosť už bola riadne nahlásená, (iv) komunikácia a postup pobočky, ktoré mohli viesť\nk legitímnemu presvedčeniu o splnení povinností, ako aj (v) možné pochybenie na strane poisťovateľa,\nktoré nemožno úplne vylúčiť. Z uvedeného vyplýva že dovolateľkou položená právna otázka (bod 17.)\nzužuje skutkový aj právny základ prípadu na izolovaný prvok (ústne oznámenie bez dokumentov), ktorý\nvšak nebol jediným ani rozhodujúcim kritériom pre právne posúdenie sporu. Rozhodnutia súdov boli\nzaložené na celkovom hodnotení správania strán a konkrétnych okolností prípadu, teda na kombinácii\nskutkových zistení a ich právnej subsumpcii pod neurčitý právny pojem „dôvody hodné osobitného\nzreteľa\".\n20. Zároveň je potrebné uviesť, že samotná dovolateľkou formulovaná otázka má do značnej miery\nskutkový charakter, keďže predpokladá určitý skutkový stav (iba ústne oznámenie bez dokumentov),\nktorý však nebol jediným skutkovým základom rozhodnutí súdov nižších inštancií. Naopak, súdy\nvychádzali z komplexného hodnotenia dôkazov vrátane svedeckých výpovedí, internej evidencie\npoisťovne a listinných dôkazov, pričom výsledkom bolo zistenie širšieho skutkového rámca.\n21. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že otázka výkladu pojmu „dôvody hodné osobitného\nzreteľa\" síce predstavuje právnu otázku, avšak aplikácia tohto pojmu je nevyhnutne naviazaná na\nkonkrétne skutkové okolnosti prípadu. Ide o neurčitý právny pojem, ktorého naplnenie je výsledkom\nvoľnej úvahy súdu založenej na preukázaných skutkových zisteniach. Preto samotná interpretácia tohto\npojmu nemôže byť odtrhnutá od individuálnych skutkových okolností konkrétnej veci. Odpoveď na\ndovolateľkou formulovanú otázku by tak nevyplývala z abstraktnej právnej interpretácie, ale bola by\nnevyhnutne podmienená prijatou skutkovou verziou priebehu udalosti, čo vylučuje jej kvalifikáciu ako\nčisto právnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n22. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP odvolací súd neriešil\ndovolateľkou nastolenú otázku v ňom formulovanom abstraktnom, zúženom a izolovanom vymedzení,\nkeďže jeho rozhodnutie bolo založené na komplexnom posúdení konkrétnych skutkových okolností\n\nprípadu. Dovolateľkou formulovaná otázka tak má len abstraktný charakter a nemá význam pre meritórny\nzáver napadnutého rozhodnutia. Za tohto stavu je nastolená otázka iba akademickej povahy, pričom je\npotrebné zdôrazniť, že cieľom civilného sporového konania aj pred dovolacím súdom je poskytnúť reálnu\nochranu právam, nie riešiť teoretické alebo modelové otázky, ktorých výsledok sa žiadnym spôsobom\nnepremietne do právnej sféry procesných strán tohto sporu. Predložená dovolacia argumentácia tak\nnepredstavuje vymedzenie kardinálnej právnej otázky, na ktorej je založené napadnuté rozhodnutie\nspôsobom predpokladaným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n23. V prípade absencie riadneho vymedzenia právnej otázky relevantnej podľa ustanovenia § 421 ods.\n1 CSP dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu\ndovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa); v opačnom prípade by dovolací\nsúd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania.\n24. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Rovnako tak je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n25. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má\nod účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho\ntypického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej\nkvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že na podklade dovolania žalobkyne\npodľa § 421 ods. 1 CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n27. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n28. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. f) CSP.\n29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Poisťovateľ sa voči poistníkovi domáhal regresnej náhrady polovice vyplateného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia s odôvodnením, že poistník neoznámil vznik škodovej udalosti písomne v zákonnej 30-dňovej lehote podľa § 10 ods. 1 ZoPZP. Súdy nižšej inštancie síce dospeli k záveru, že poistník nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti v lehote, žalobu však zamietli pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP, keďže poistník sa v lehote osobne dostavil na pobočku poisťovateľa a postup jej pracovníčky v ňom objektívne vyvolal presvedčenie, že si povinnosť splnil. Poisťovateľ v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázku, či ústne oznámenie na pobočke bez predloženia tlačiva a dokladov môže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pričom tvrdil, že takýmto dôvodom môže byť len objektívna nemožnosť oznámenie uskutočniť. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, pretože nosným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu nebola abstraktná interpretácia uvedeného ustanovenia, ale individuálne posúdenie súhrnu skutkových okolností (proaktívne konanie poistníka, konanie pracovníčky pobočky, možné pochybenie poisťovateľa); položená otázka mala do značnej miery skutkový charakter a len akademickú povahu, takže meritórny dovolací prieskum nebolo možné uskutočniť.", "pravna_veta": "Pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je neurčitý právny pojem, ktorého naplnenie je výsledkom voľnej úvahy súdu založenej na preukázaných skutkových zisteniach; jeho výklad nemožno odtrhnúť od individuálnych skutkových okolností veci. Právna otázka, ktorá zužuje skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu na jeden izolovaný prvok (ústne oznámenie poistnej udalosti bez predloženia tlačiva a dokladov), hoci rozhodnutie spočívalo na komplexnom hodnotení správania strán a konkrétnych okolností, nie je právnou otázkou, na vyriešení ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie, a nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nevyhnutným predpokladom prípustnosti dovolania nie je len samotná formulácia právnej otázky, ale aj jej reálna väzba na ratio decidendi napadnutého rozhodnutia.", "ustanovenia": ["§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 CSP", "§ 440 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "§ 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoCsp/12/2024", "guid": "eeeb6a34-e71a-4fb9-a4b9-5a2b989f9be3:791ebce2-f45d-490d-b208-eb4cffb87a4f", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "dôvody hodné osobitného zreteľa", "povinné zmluvné poistenie", "regresný nárok poisťovateľa", "oznamovacia povinnosť poistníka", "neurčitý právny pojem", "právna otázka a skutková otázka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "7f297b16-f1a7-4865-b5ae-65c4ae7d1383:fd5fa940-4b8e-4f8e-be41-3961456f6c7a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6123268171.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/12/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6123268171.1"}, {"guid": "f1222f81-89d6-44e3-aab5-34cc321cb05e:73c5dfb1-0a21-4fa6-8405-ff5d4efab071", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/49/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/49/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f1222f81-89d6-44e3-aab5-34cc321cb05e:73c5dfb1-0a21-4fa6-8405-ff5d4efab071"}], "citovane_v": []}