{"guid": "a7af9ff3-dacf-4921-a2d1-36ec413a7af3:804d3e81-bf4a-49f9-9a32-48221efc3917", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1", "spisova_znacka": "5Cdo/126/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2025 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2026, sp. zn. 5Cdo/126/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1", "identifikacne_cislo": "6121405704", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": "Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok; ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, postačuje, ak poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pričom nemusí odpovedať na všetky odvolacie námietky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Nesprávnosť hodnotenia dôkazov môže založiť vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP len vtedy, ak výsledok hodnotenia nezodpovedá pravidlám logického myslenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti; z iných dôvodov dovolací súd hodnotenie dôkazov preskúmavať nemôže, lebo je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP). Dohoda o predmete kúpy je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy (§ 588 OZ); ak písomná zmluva odkazuje na prílohu špecifikujúcu predmet kúpy, ktorá k nej pripojená nebola, a dohoda o predmete nebola preukázaná ani ústne či pri odovzdaní vecí, kúpna zmluva nevznikla a nejde o otázku jej platnosti ani o výklad nejasných zmluvných pojmov.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zaplatenia časti kúpnej ceny a zmluvnej pokuty z písomnej kúpnej zmluvy o prevode hnuteľných vecí zo skladov. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, lebo zmluva neobsahovala prílohu vymedzujúcu predmet kúpy, dohoda o predmete nebola preukázaná ani inak, žalobca nebol vlastníkom vecí patriacich obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom, a dojednanie o zmluvnej pokute bolo neplatné pre nedostatok písomnej formy; nárok nebolo možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie. Dovolateľ namietal podľa § 420 písm. f) CSP nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, porušenie kasačnej záväznosti, vady hodnotenia dôkazov a nesprávne neposúdenie nároku ako bezdôvodného obohatenia. Najvyšší súd dovolanie zamietol podľa § 448 CSP, pretože rozsudky nižších súdov spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 CSP, odvolací súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami a v procese hodnotenia dôkazov nezistil logické ani iné pochybenia. Zdôraznil, že súdy neposudzovali platnosť zmluvy, ale jej vznik, preto argumentácia prioritou výkladu v prospech platnosti úkonu nebola priliehavá, a nad rámec uviedol, že bezdôvodné obohatenie sa vydáva tomu, na úkor koho vzniklo, pričom žalobca vlastníkom prevzatých vecí nebol.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/804d3e81-bf4a-49f9-9a32-48221efc3917", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/126/2025\n6121405704\n30. 07. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:6121405704.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu Z. F., narodeného\nXX. P. XXXX, F. H., S. 6, zastúpeného advokátskou kanceláriou PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o.,\nBytča, 1. mája 52/18, IČO: 54156076 a žalovaného O. G., narodeného XX. P. XXXX, R., W. XXXX/XX,\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., Púchov, Dvory\n1932, IČO: 36867454, o zaplatenie 26 840 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 13C/59/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. januára 2025\nsp. zn. 7Co/108/2024 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „okresný súd\") v poradí druhým rozsudkom z\n11. apríla 2024 sp. zn. 13C/59/2021 (č. k. 13C/59/2021-378) zamietol žalobu (I. výrok), ktorou sa žalobca\ndomáhal od žalovaného zaplatenia 26 840 eur spolu s úrokom z omeškania vymedzeným v žalobe, a to\nsumy 23 700 eur istiny z titulu zaplatenia časti kúpnej ceny a sumy 3 140 eur titulom zmluvnej pokuty.\nII. výrokom žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255\nods. 1 Civilného sporového poriadku, v skratke „CSP\"). Okresný súd viazaný skutkovým vymedzením\nžaloby (§ 216 CSP) po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena\nžalobcom tvrdiacim existenciu písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2020, obsahujúcej aj dojednanie\no zmluvnej pokute. Aplikujúc § 40 ods. 1, § 133 ods. 1, § 544 a nasl., § 588 Občianskeho zákonníka\n(ďalej tiež „OZ\") poukázal na to, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany nedosiahli písomne ani\nústne konsenzus o obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy, ktorou je predmet kúpy, bez ktorej kúpna\nzmluva platne nevznikne. Kúpna zmluva datovaná 30. 04. 2020, vyhotovená v písomnej forme, prílohu\nšpecifikujúcu predmet kúpy určitým a nezameniteľným spôsobom, na ktorú odkazuje, neobsahuje a\nžalobca nepreukázal, aké konkrétne veci si od neho žalovaný titulom kúpy prevzal. Zdôraznil aj, že ani\npo vykonaní doplneného dokazovania nebolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k veciam, o ktorých\ntvrdil, že mali byť predmetom kúpnej zmluvy (v skutočnosti išlo o veci vo vlastníctve firmy Multiexpo\nSk s.r.o.). Žalobca nepreukázal základ uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23 700 eur ani titulom\nprípadného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty\nodôvodnil okresný súd tým, že kúpna zmluva platne nevznikla a je neexistentným právnym úkonom,\npreto je aj dohoda o zmluvnej pokute uvedená v zmluve neplatná pre nedostatok písomnej formy.\n2. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (v nasledujúcom texte iba „odvolací súd\") rozsudkom z 15.\njanuára 2025 sp. zn. 7Co/108/2024 postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej\n\ninštancie a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu. Zdôraznil, že žalobca ani po doplnení dokazovania nepreukázal dohodu o predmete kúpy,\nktorá je pre vznik kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ nevyhnutná; navyše vlastníkom vecí, ktoré mali byť\npredmetom predaja a kúpy bola právnická osoba Multiexpo Sk s.r.o.. Za nedôvodné považoval odvolací\nsúd aj odvolacie námietky žalobcu, že o uplatnenom nároku mohol súd prvej inštancie rozhodnúť\ntitulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd\npoukázal na synalagmatický charakter právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia - povinnosť strán\nzmluvy zaplatiť/vrátiť kúpnu cenu oproti povinnosti druhej strany vrátiť/vydať poskytnuté plnenie a na to,\nže takéto tvrdenia v priebehu konania neboli žalobcom uvádzané, tak sa nemohli stať ani predmetom\ndokazovania a nárok nebol (v zmysle petitu) takto ani uplatnený. O trovách odvolacieho konania odvolací\nsúd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd\nprvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov vymedzených v § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie žalobca; navrhol aj odklad vykonateľnosti dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia.\n3.1. Dôvody pre uplatnenie vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP žalobca videl v\nnepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, jeho nedostatočnom odôvodnení, porušení povinnosti\nkasačnej záväznosti súdom prvej inštancie a v podstate podľa obsahu dovolania vo vadách v\nprocese hodnotenia dôkazov. Namietol aj, že v prípade zistenia neplatnosti posudzovanej zmluvy bolo\npovinnosťou súdu rozhodnúť o vydaní bezdôvodného obohatenia. Podstatná časť dovolania obsahuje\npolemiku žalobcu (ďalej aj \"dovolateľa\") so závermi, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd\") po\nzistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uplatnený (procesný) dovolací\ndôvod (§ 420 písm. f) CSP) prípustné, preto skúmal jeho dôvodnosť.\n6. Skôr ako dovolací súd pristúpi k vysvetleniu dôvodov zamietnutia dovolania musí upriamiť pozornosť\nna to, že súdy nižších inštancií v konaní posudzovali, či žalobcom tvrdená kúpna zmluva vznikla a\nidentifikovali dva nosné dôvody, pre ktoré tomu tak nie je. Prvým bolo to, že žalobca ako fyzická\nosoba nebol vlastníkom vecí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia predávané, lebo išlo o veci vo\nvlastníctve právnickej osoby Multiexpo Sk s.r.o.. Druhým dôvodom bola absencia riadneho a dostatočne\nzrozumiteľného ustálenia vecí, ktoré mali byť predmetom predaja a kúpy, lebo tieto neboli v predmete\npísomne zhotovenej zmluvy riadne vymedzené a nepodarilo sa preukázať ani ich vymedzenie spôsobom\nnevzbudzujúcim pochybnosti ústnou formou resp. pri odovzdaní a prevzatí predmetu zamýšľanej kúpy.\nPlatnosťou právneho úkonu sa súdy zaoberali výlučne a iba vo vzťahu k žalobcom uplatnenej zmluvnej\npokute (čo možno vyvodiť aj z citácie § 40 ods. 1 OZ, nie aj iných ustanovení Občianskeho zákonníka\npojednávajúcich o neplatnosti právnych úkonov). Dovolateľ však, použijúc jeho slová, za ťažiskovú\nprávnu otázku súdneho konania označil otázku platnosti kúpnej zmluvy. Aj jeho dovolacie námietky\nsmerovali iba voči záveru súdov o nedostatočnom vymedzení predmetu prevodu v kúpnej zmluve, ktoré\ndovolateľ vzťahoval na platnosť kúpnej zmluvy, a to bez spochybnenia prvého dôvodu zamietnutia žaloby\na bez spochybnenia záveru, že kúpna zmluva nevznikla; namietol aj záver súdov o ich možnosti priznať\nžiadané finančné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dovolací súd dovolanie prejednal,\npretože bolo podané podľa § 420 písm. f) CSP a prípadné závažné procesné pochybenie súdov nižších\ninštancií porušujúce právo dovolateľa na spravodlivý proces by sa mohlo dotknúť aj prvého dôvodu, pre\nktorý bola žaloba zamietnutá.\n7. Vzhľadom na obsah dovolania, tvorený z väčšej časti opakovaním tvrdení a názorov totožných s\ntými, ktoré už žalobca predniesol v odvolaní (čo dovolací súd zistil porovnaním ich obsahu), ako aj\nvyjadrením jeho nespokojnosti so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov nižších inštancií\nmusí dovolací súd upriamiť pozornosť na fakt, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie\nďalšie odvolanie. Dovolací súd v súdnej hierarchii nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo\n\nmožné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu\nsp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania (preto dovolací súd nemohol prihliadať na žiadne zo skutkových tvrdení\nprednesených dovolateľom v dovolacom konaní). Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,\nktorého prieskum spočíva len v kontrole postupu súdu pri procese zisťovania skutkového stavu (pozri\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie\nnie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní a či konajúcimi súdmi prijaté závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nSprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\nDovolací súd v dovolacom konaní nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel\nod súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie\n(viď § 442 CSP).\n8. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú\nv § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere\n(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti).\n9.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n10. Prvou podstatnou dovolacou námietkou žalobca protestoval proti nedostatočnému odôvodneniu\nrozsudku odvolacieho súdu.\n10.1. Dovolací súd uvádza, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou práva\nna spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\njasne a zrozumiteľne odpovedajúce na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany prednesené na súde prvej inštancie i v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3\nCSP). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť\nrozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť\npochybnosti, či sa súd určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal; odpoveď by\nmala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, Hiro Balani proti\nŠpanielsku, Georgiadis proti Grécku, Higgins proti Francúzsku).\n10.2. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\n\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\" O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy,\nak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú\npravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak ide o dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n10.3. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu\nspĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP, preto ich\nnemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne. Treba zdôrazniť, že prvoinštančné a\nodvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09 <V.>)\na určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich kompletizujúcu\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. Ani v opravnom konaní súd nemusí odpovedať na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom prieskumu v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n10.4. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmý právny dôvod (absencia vymedzenia predmetu kúpy\nvyžadovaná v § 588 OZ či už v písomnej zmluve, alebo pri odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí;\nskutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom vecí, ktoré označoval za predmet dojednávaného prevodu;\nneplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre nedostatok písomnej formy) zamietnutia žaloby aj zistený\nskutkový stav. Odvolací súd výslovne uviedol, že z čl. II predloženej kúpnej zmluvy z 30. 04. 2020\nvyplýva z hľadiska podstatnej náležitosti - predmetu zmluvy - že hnuteľné veci neboli v zmluve presne\nšpecifikované/konkretizované, napr. tým, že ide o určitý druh, značku, pôvod, keď v zmluve je len\nuvedené, že ,,predávajúci je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí, nástrojov a príslušenstva, bližšie\nšpecifikovaných v prílohe 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy; zároveň je v\ntomto článku uvedené, že predávajúci sa zaväzuje hnuteľné veci odovzdať kupujúcemu a previesť na\nneho vlastnícke právo k predmetu kúpy a kupujúci sa zaväzuje tento predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň\ndohodnutú kúpnu cenu\" (11. bod odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd tiež uviedol,\nže podľa žalobcu prílohou zmluvy (vymedzujúcou predmet kúpy a predaja) mala byť listina označená\nako ,,Stav skladu za obdobie 01. 01. 2020 - do 30. 04. 2020 - Sklad 1, Sklad 3\", no žalovaný tvrdil, že\npredmetom kúpnej zmluvy mali byť všetky veci, ktoré mu boli ukázané v sklade v Lietavskej Lúčke a v\nKošiciach a namietal, že rozsah vecí, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy a následne aj odovzdania\nbol omnoho väčší ako uvádzal žalobca (veci deklarované len v uvedenom zozname). Odvolací súd\npoukázal na okolnosti prejednávanej veci, keď všetky tieto veci boli vo vlastníctve spoločnosti Multiexpo\nSk, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol žalobca. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu\nzo svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom (O., Ing. N., O.), ktorí sa nevedeli vyjadriť k\nokolnostiam prebratia tovaru a k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď svedkyňa O. potvrdila, že aj po uzavretí\nkúpnej zmluvy sa tovar v sklade predával pod hlavičkou spoločnosti Multiexpo Sk, s.r.o.. Odvolací\nsúd sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu o možnom posúdení uplatneného nároku ako\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (12. odsek odôvodnenia jeho rozsudku) poukazom na\nsynalagmatický charakter takéhoto plnenia a skutočnosť, že žalobca ani v tomto smere nepredniesol\nrelevantné tvrdenia. Argumentácia žalobcu poukazujúca na právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky ( ďalej aj „ústavný súd\") vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 242/2007, IV. ÚS 15/2014 a\nI. ÚS 468/2023 o priorite výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti nemôže privodiť žalobcom\nočakávané účinky, pretože súdy nižších inštancií platnosť kúpnej zmluvy neposudzovali, preto sa\notázkami spojenými s jej platnosťou (s výnimkou platného dojednania zmluvnej pokuty) v odôvodneniach\nsvojich rozsudkov nezaoberali.\n11. Ďalší okruh dovolacích námietok možno zhrnúť do námietky vád v procese hodnotenia dôkazov.\n11.1. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok).\n\n11.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. V ústavnom princípe nezávislosti súdov má základ zásada voľného\nhodnotenia dôkazov, z ktorej vychádza procesná právna úprava obsiahnutá v čl. 15 základných princípov\nCivilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP. Záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.\nBeck, 2016, 1540 s., str. 729).\n11.3. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.\nAk nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania\nnevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), hodnotenie dôkazov z\niných ako hore uvedených dôvodov dovolací súd preskúmavať nemôže.\n12. Dovolacie námietky žalobcu týkajúce sa nedostatkov v procese hodnotenia dôkazov sa týkali podľa\nobsahu jeho dovolania (§ 124 CSP) záveru súdov nižších inštancií o tom, že kúpna zmluva nebola\nuzavretá pre to, že zmluvné strany nedospeli ku konsenzu o jej predmete. Dovolateľ vychádzal z\nuznesenia odvolacieho súdu zo 16. 08. 2023, ktorým zrušil prvý rozsudok okresného súdu poukážuc\nna nelogickosť tvrdení žalovaného; v tejto súvislosti dovolateľ tvrdil porušenie kasačnej záväznosti\nzrušujúceho uznesenia súdom prvej inštancie. K tomu dovolací súd udáva, že poukaz odvolacieho súdu\nv spomínanom uznesení na rozpornosť tvrdení žalovaného bol dôvodom zrušenia skoršieho rozsudku\nokresného súdu a na doplnenie dokazovania, ktoré následne okresný súd vykonal. V čom inom mali\nsúdy pri neskoršom rozhodovaní porušiť kasačnú viazanosť (t. j. najmä okresný súd rozsudkom zo dňa\n11. 04. 2024) dovolateľ v dovolaní nešpecifikoval. Jadrom rozhodnutí súdov nižších inštancií (okrem\ndovolateľom nespochybneného záveru, že žalobca ako fyzická osoba nebol vlastníkom vecí vlastnených\nprávnickou osobou, ktorej bol konateľom) bol skutkový záver, že žalobca nepreukázal žalovaným\nrozporované tvrdenie, že predmetom prevodu mali byť hnuteľné veci uvedené v listine ,,Stav skladu\nza obdobie 01. 01. 2020 - do 30. 04. 2020 - Sklad 1, Sklad 3\", pretože žalovaný tvrdil, že predmetom\nkúpnej zmluvy mali byť všetky veci, ktoré mu boli ukázané v sklade v Lietavskej Lúčke a v Košiciach\n(teda rozsah vecí, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy bol omnoho väčší ako uvádzal žalobca v\nuvedenom zozname). Žalobca sa vystavil dôkaznej núdzi práve tým, že ku písomnej kúpnej zmluve z\n30. 04. 2020, ktorú súdom predložil, tento zoznam ako jej príloha pripojený nebol. Z hľadiska uzavretia\npísomnej kúpnej zmluvy nie je podstatné, či tento zoznam žalovaný v procese uzatvárania písomnej\nzmluvy k dispozícii mal, alebo nemal, dôležitá je akceptácia jeho obsahu v písomnom právnom úkone,\nalebo pri prevzatí predmetu predaja, čo preukázané nebolo. Nejde pritom o otázku technickej jednoty\nzmluvy v zmysle nespojenia jednotlivých listov zmluvy formou zošitia šnúrkou, ako riešil ústavný súd\nv náleze sp. zn. I. ÚS 220/2015 pri posudzovaní platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností zhotovenej\nnotárom z hľadiska toho, či boli prejavy (vôle) účastníkov na tej istej listine (§ 46 ods. 2 veta druhá OZ).\nStrany sporu nekonštatovali, ako uvádza v dovolaní žalobca, existenciu prílohy zmluvy, konštatovali len\nexistenciu uvedeného zoznamu, ktorý k písomnej zmluve pripojený nebol. Navyše, žalobca tvrdiaci, že\nžalovaný mal od neho odkúpiť „obsah jeho skladov\" nešpecifikoval, či celý „obsah\" jeho skladov bol\nuvedený práve v spomínanom listinnom dôkaze. Záveru o tom, že k dohode o predmete kúpy nedošlo ani\nústne nasvedčujú aj vyjadrenia žalovaného, na ktoré poukázal samotný dovolateľ, že prevzal len 20% z\ntoho, čo malo byť predmetom kúpy. Tieto nedostatky sa nepodarilo preklenúť nielen jazykovým výkladom\nobsahu zmluvy, ale ani výkladom prejavu vôle zmluvných strán (potrebu ktorého dovolateľ s odkazom\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/20015 zdôrazňuje). Pokiaľ ide o argumentáciu dovolateľa\ntýkajúcu sa zmluvnou klauzulou o tom, že žalovaný predmet kúpy prevzal, súdy správne vyhodnotili, že\nak nebolo zrejmé, ktoré veci presne tvoria predmet zmluvy, potom žalovaný nemohol deklarovať jeho\nprevzatie (tu dovolací súd poukazuje na to, že žalobca operujúci pojmom „obsah skladov\" neozrejmil, či\nmalo ísť iba o skladové zásoby, teda uskladnený tovar, alebo napr. aj o police a regály, palety na ktorých\nbol tovar umiestnený). Uvedené nevyvracia ani svedectvo svedkyne F., že so žalovaným si prešla sklad.\nZ odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií nevyplýva dovolacie tvrdenie, že vyžadovali ako dôkaz\nlen preberací protokol.\n13. Dovolacími námietkami vychádzajúcimi z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/176/2019\ntýkajúcimi sa interpretácie vecnoprávnych účinkov zmluvy z hľadiska vôle zmluvných strán v spojení\n\ns jej neplatnosťou sa dovolací súd ako nerelevantnými nezaoberal (predmetom posudzovania nebola\nneplatnosť kúpnej zmluvy ani vecnoprávny vzťah). Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa závermi\nobsiahnutými v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07 a I. ÚS 184/2015 dovolací súd udáva,\nže v posudzovanom konaní nešlo ani o interpretáciu pojmov obsiahnutých v zmluve (riadne vzniknutej),\nktoré by pripúšťali rôzny výklad.\n14. K dovolaciemu tvrdeniu, že súdy nižších inštancií mali po zistení neplatnosti kúpnej zmluvy posúdiť\nprávny vzťah strán sporu ako právny vzťah z bezdôvodného obohatenia dovolací súd len v stručnosti\na nad rámec (keďže dovolateľ relevantne dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci\nvymedzený v § 421 CSP neuplatnil) opakuje, že predmetom posudzovania nebola otázka platnosti\nkúpnej zmluvy. Navyše bezdôvodné obohatenie je potrebné vydať tomu, na úkor koho vzniklo - žalobca\nnebol vlastníkom vecí, ktoré žalovaný prevzal a mali byť predmetom zamýšľanej kúpy resp. predaja.\nSynalagmatický charakter žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia súdy nižších inštancií vysvetlili.\n15. Poukazujúc na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku\ndovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom bolo zaťažené vadou zmätočnosti tak, ako ju vymedzuje\n§ 420 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania dovolací súd dovolanie zamietol podľa § 448\nCSP.\n16. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému trovy dovolacieho konania\nnevznikli. Dovolací súd mu preto voči žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n17. Vzhľadom na existenciu dôvodov pre zamietnutie dovolania dovolací súd o návrhu dovolateľa na\nodklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1 CSP osobitne nerozhodoval.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zaplatenia časti kúpnej ceny a zmluvnej pokuty z písomnej kúpnej zmluvy o prevode hnuteľných vecí zo skladov. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, lebo zmluva neobsahovala prílohu vymedzujúcu predmet kúpy, dohoda o predmete nebola preukázaná ani inak, žalobca nebol vlastníkom vecí patriacich obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom, a dojednanie o zmluvnej pokute bolo neplatné pre nedostatok písomnej formy; nárok nebolo možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie. Dovolateľ namietal podľa § 420 písm. f) CSP nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, porušenie kasačnej záväznosti, vady hodnotenia dôkazov a nesprávne neposúdenie nároku ako bezdôvodného obohatenia. Najvyšší súd dovolanie zamietol podľa § 448 CSP, pretože rozsudky nižších súdov spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 CSP, odvolací súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami a v procese hodnotenia dôkazov nezistil logické ani iné pochybenia. Zdôraznil, že súdy neposudzovali platnosť zmluvy, ale jej vznik, preto argumentácia prioritou výkladu v prospech platnosti úkonu nebola priliehavá, a nad rámec uviedol, že bezdôvodné obohatenie sa vydáva tomu, na úkor koho vzniklo, pričom žalobca vlastníkom prevzatých vecí nebol.", "pravna_veta": "Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok; ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, postačuje, ak poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pričom nemusí odpovedať na všetky odvolacie námietky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Nesprávnosť hodnotenia dôkazov môže založiť vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP len vtedy, ak výsledok hodnotenia nezodpovedá pravidlám logického myslenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti; z iných dôvodov dovolací súd hodnotenie dôkazov preskúmavať nemôže, lebo je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP). Dohoda o predmete kúpy je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy (§ 588 OZ); ak písomná zmluva odkazuje na prílohu špecifikujúcu predmet kúpy, ktorá k nej pripojená nebola, a dohoda o predmete nebola preukázaná ani ústne či pri odovzdaní vecí, kúpna zmluva nevznikla a nejde o otázku jej platnosti ani o výklad nejasných zmluvných pojmov.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 431 ods. 1 CSP", "§ 442 CSP", "§ 448 CSP", "§ 387 ods. 3 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 588 OZ", "§ 451 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/108/2024", "guid": "30b4eafa-3a9e-441e-8b8b-72d780122293:3f256593-7fbf-4cc3-beb1-824b958bb31a", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie rozhodnutia", "hodnotenie dôkazov", "kúpna zmluva", "predmet kúpy", "bezdôvodné obohatenie", "zmluvná pokuta", "dôkazné bremeno"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:aac9be80-781e-491f-b798-aa7e3f5b270a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d"}, {"guid": "ussr:cbb240f4-9854-4a45-8bed-2536be4ff607", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbb240f4-9854-4a45-8bed-2536be4ff607"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 14. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}], "citovane_v": []}