{"guid": "61dfb372-070e-426f-92d3-7d57991ce315:64f7385f-f0e0-4413-bd1b-c7ee94ca191e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1", "spisova_znacka": "3Obdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2024 z 26. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2026, sp. zn. 3Obdo/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1", "identifikacne_cislo": "6109219406", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-561", "nazov": "§ 561 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-561", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-561"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-548.odsek-2", "nazov": "§ 548 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-548.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-548"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-551.odsek-1", "nazov": "§ 551 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-551.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-551"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-561", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-548", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-551"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64f7385f-f0e0-4413-bd1b-c7ee94ca191e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/2/2024\n6109219406\n26. 03. 2026\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2026:6109219406.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: ICOS, a.s.\nKošice, so sídlom Južná trieda 46, Košice, IČO: 00 696 951, zastúpený POPOVIČ & PARTNERS s.\nr. o., so sídlom Timonova 4B, Košice, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: SAFETRONICS a.s., so\nsídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 029 203, o zaplatenie 29 967,90 eura, vedenom na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/48/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 23. marca 2023 č. k. 43Cob/106/2022-826, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo 14. februára 2022 č. k.\n60Cb/48/2010-673 vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celom rozsahu\na vo výroku III. rozhodol, že štát má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou z 10. septembra\n2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 29 967,90 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie\nv poradí prvom rozsudku z 12. septembra 2019 č. k. 60Cb/48/2010-527, rozhodol tak, že vo výroku I.\nkonanie v časti uplatneného penále vo výške 0,03 % za každý deň omeškania, a to zo sumy 19 754\neura od 6. septembra 2009 do zaplatenia a zo sumy 6 913,90 eura od 6. septembra 2009 do zaplatenia,\nzastavil, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29 967,90 eura s úrokom\nz omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29 967,90 eura od 6. septembra 2009 do zaplatenia, vo\nvýroku III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a\nvo výroku IV. rozhodol, že štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.2. Na základe odvolania žalovaného proti II., III. a IV. výroku v poradí prvého rozsudku súdu prvej\ninštancie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") uznesením z 28. mája 2020 č. k.\n25Cob/4/2020-584 prvý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Súd prvej inštancie mal opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu s\nprihliadnutím na závery znaleckých posudkov a svoje úvahy a dôvody jasne a presvedčivo odôvodniť.\n1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že program Oracle\nEBS SE zakúpil žalovaný od spoločnosti Oracle Slovensko s.r.o., že sa žalobca ako zhotoviteľ v zmysle\nčl. II. bod. 1 Zmluvy o dielo č. ZML002/2009 z 15. januára 2009 (ďalej len „Zmluva o dielo\") ako\nimplementátor programu zaviazal na implementáciu štandardného nastavenia Oracle E-Business Suite\nvo verzii 11.5.10.2. pre žalovaného ako objednávateľa a že v zmysle čl. III. bod 1. a 2. Zmluvy o dielo\nmalo byť plnenie zmluvy realizované v troch etapách: 1. etapa - Návrh riešenia od 16. januára 2009 do\n28. februára 2009, 2. etapa - Testovanie od 2. marca 2009 do 27. apríla 2009 a 3. etapa - Produkcia\nod 27. apríla 2009 do 10. júna 2009. Spornými medzi sporovými stranami boli skutočnosti, či žalovaný\nposkytol žalobcovi v rámci 1. etapy realizácie diela súčinnosť, či žalobca vykonal dielo v rozsahu 1. etapy\n\nriadne a včas, v rámci 2. etapy v rozsahu 35 % a či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy tak, ako\nsi uplatnil v žalobe, vrátane zmluvnej pokuty.\n1.4. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázal, že predmet plnenia Zmluvy o dielo v rámci\n1. etapy - Návrh riešenia vykonal a Preberací protokol zaslal žalovanému v elektronickej podobe 12.\nmarca 2009. Žalovaný v konaní zase preukázal, že k vykonaniu plnenia v rámci 1. etapy žalobcom,\nteda k Preberaciemu protokolu, uplatnil voči žalobcovi listom z 23. marca 2009 nazvanom ako „Výhrady\nk Návrhu riešenia\" svoje výhrady. Žalobca reagoval na výhrady žalovaného listom z 24. marca 2009\nnazvanom „Odpoveď na Výhrady k Návrhu riešenia\" a navrhol žalovanému návrhy na riešenie. Súd\nprvej inštancie bol toho názoru, že žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť, keď listom z 1. apríla\n2009 označenom „Vyjadrenie k účtovným zápisom zo dňa 25.03.2009\" oznámil žalobcovi súhlas s\npoužitím prevodových účtov v položke „Príklady účtovných zápisov zásoby\" a v ostatných položkách\n„Pohľadávky a banka\", „Pohľadávky a záväzky\", „Záväzky\", „Záväzky - zadanie prevodného príkazu\"\na „Majetok\" požadoval nastavenie aplikácie bez prevodových účtov a bez dodatočných finančných\nnákladov. Žalobca v konaní nepreukázal, že po dátume 1. apríla 2009 ponúkol žalovanému návrhy\niných riešení, ktoré by smerovali k riadnemu ukončeniu 1. etapy realizácie diela a nepreukázal tiež, že\nžalovaného v rámci 1. etapy realizácie diela vyzval na poskytnutie konkrétnej súčinnosti potrebnej na\nriadne ukončenie 1. etapy realizácie diela. Listinné dôkazy, ktoré nasledovali po dátume 30. apríla 2009,\nt. j. vyjadrenie žalobcu k listu žalovaného zo 4. mája 2009 adresované žalovanému, návrh žalovaného z\n21. mája 2009 adresovaný spoločnosti Oracle Slovensko, s.r.o., e-mail žalobcu adresovaný žalovanému\n25. mája 2009 a 12. júna 2009 nenasvedčujú tomu, že by aj po dátume 30. apríla 2009 bolo dielo v\nrámci 1. etapy realizácie diela riadne vykonané a problémy vzniknuté v 1. etape vyriešené. Žalobca\nlistom z 30. apríla 2009 požiadal žalovaného o pokračovanie prác na implementácii IS Oracle EBS a\no podpísanie preberacieho protokolu 1. etapy implementácie IS. Žalovaný reagoval listom zo 4. mája\n2009 tak, že pre žalovaného je podstatný názor DR SR z 9. apríla 2009 a žiadal upraviť softvérový\nprogram tak, aby poskytoval verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva\nv každom účtovnom prípade. Dodávateľ programu listom z 29. apríla 2009 adresovaným žalobcovi\npožiadal žalobcu, aby bol zákazníkovi k spôsobu nastavenia automatického účtovania nápomocný.\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky na požiadavku žalobcu z 12. mája 2009 v odpovedi z 9.\njúna 2009 žalobcovi uviedlo, že na základe poskytnutých informácií nevidí problém v navrhovanom\nriešení uvedenom v žiadosti z 12. mája 2009. Žalobca následne zaslal žalovanému e-mailom z 12.\njúna 2009 stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky s tým, že riešenia predložené v Návrhu\nriešenia pre Oracle EBS žalobcom sú v súlade so slovenskou legislatívou o účtovníctve a požiadal\nžalovaného o podpísanie preberacieho protokolu pre 1. etapu implementácie EBS bez výhrad a o\nzabezpečenie súčinnosti na dokončenie 2. etapy implementácie, teda pre začatie prác od 15. júna\n2009. Následne 30. júna 2009 oznámil žalobca žalovanému neplnenie zmluvných záväzkov s tým,\nže ďalšiemu postupu realizácie predmetu diela dlhodobo bráni neposkytnutie súčinnosti na strane\nobjednávateľa v zmysle a rozsahu platnej Zmluvy o dielo. Preto požiadal žalovaného o odstránenie\nzábran na strane objednávateľa a poskytnutie súčinnosti, najmä o podpis a zaslanie akceptačného\nprotokolu a poskytovanie súčinnosti riadne a včas pre ďalšie etapy realizácie predmetu diela. Žalobca\nzároveň uviedol, že v prípade, ak si žalovaný nepraje pokračovať v plnení Zmluvy o dielo, má žalovaný\npodpísať a zaslať akceptačný protokol na 1. etapu, uhradiť zaslanú faktúru v termíne do 7 dní a navrhnúť\ndodatok k uzatvorenej Zmluve o dielo, ktorým sa skončí platnosť zmluvy a ktorý by finančne zohľadnil\nnáklady žalobcu spojené s prácami na 2. etape a náklady spojené s viac prácami žalobcu pri riešení\nreklamácií žalovaného v termíne do 2. júla 2009. Žalovaný reagoval 3. júla 2009 tak, že dostatočným\nspôsobom v predchádzajúcich vyjadreniach mal žalobcovi zdôvodniť a preukázať, že zavinením žalobcu\na vinou predmetného programu nemožno 100 % garantovať jeho bezproblémové používanie a nemožno\ntým plniť zmluvu tak ako bola uzatvorená. Napriek tomu žalovaný navrhol žalobcovi formou dodatku ku\nzmluve ukončiť platnosť zmluvy s tým, že žiadna zo strán nebude mať voči druhej strane žiadne nároky.\nDňa 5. augusta 2009 zaslal žalobca ako zhotoviteľ žalovanému Odstúpenie od Zmluvy o dielo z 15.\njanuára 2009 v zmysle čl. VII. bod 1. a 2. Zmluvy o dielo z dôvodu neplnenia si povinnosti a záväzkov\nvyplývajúcich zo Zmluvy o dielo. Žalobca zároveň žalovaného požiadal o zaplatenie sumy 19 754 eura\ns DPH, na základe faktúry č. 9410251 za vykonané práce v zmysle čl. IV. bod 2.1. Zmluvy o dielo, ďalej\nsumy 6 913,90 eura s DPH, na základe faktúry č. 9410252, za vykonané práce v zmysle čl. IV. bod\n2.2. v rozsahu 35 % a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 300 eura, na základe faktúry č. 9410253\nv zmysle čl. VII. bod 3. Zmluvy o dielo. Odstúpenie od Zmluvy o dielo bolo žalovanému doručené 7.\naugusta 2009. Žalovaný zaslal žalobcovi 28. augusta 2009 Odpoveď na odstúpenie od Zmluvy o dielo, z\nktorej vyplynulo, že odstúpenie od zmluvy akceptuje, avšak nároky žalobcu považoval za neoprávnené,\nneopodstatnené a tieto neuznal. Žalobcovi vrátil všetky tri vystavené faktúry bez ich úhrady.\n\n1.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo záverov Znaleckého posudku č. 1/2012 z 31. mája 2012,\nktorý vypracovala znalkyňa Ing. W. D. s pribratým konzultantom Ing. L. D., MBA, zistil, že dodanie\npredmetu plnenia Zmluvy o dielo bolo v rozpore s dohodnutým predmetom zmluvy a štandardné\nriešenie Oracle E-Business Suite vo verzii 11.5.10.2. umožňuje účtovanie bez prevodových účtov\ntak, ako o to požiadal žalovaný žalobcu listom z 1. apríla 2009. V rámci vyhotovovania znaleckého\nposudku zaujala stanovisko aj spoločnosť Oracle Slovensko, s.r.o. ako dodávateľ programu, ktorá sa\nvyjadrila, že program Oracle E-Business Suite má funkcionalitu, ktorá umožňuje sledovanie majetku\npo strediskách, resp. nákladových strediskách, a teda tvrdenie implementátora uvedené v súbore\nJME_NAVRH_MAJETOK_V2 je nepravdivé. Program Oracle E-Business Suite umožňuje v rámci\nvýstupných zostáv tlač a prehľad pokladničných dokladov po obdobiach aj priamo, nie len cez\nzostavu priznania k DPH cez výber pokladničných dokladov. Nastavenie a tvorba zostáv je úlohou\nimplementátora. Znalkyňa konštatovala, že plnenie bolo poskytnuté neúplne a nesprávne, išlo o vady\nodstrániteľné a riešenie navrhnuté žalobcom bolo v rozpore s (v tom čase) platnými technickými normami\nSTN 17799 a STN 13335. Podľa znalkyne program Oracle E-Business Suite umožňoval vytvorenie\npodsúvahových účtov, ako aj spojovacích účtov. Preto nebol dôvod na to, aby v rámci účtu 395\nboli v rámci analytických účtov vytvárané navzájom nesúvisiace analytické účty. Rozsah vytvorenia a\nnastavenia podsúvahových a analytických účtov je úlohou implementátora. Znalkyňa zistila, že Pokladňa\nmôže byť integrovaná aj cez podsúvahový účet. Pre potreby úhrad dodávateľských a odberateľských\nfaktúr v hotovosti cez pokladňu je potrebné použiť spojovací účet, ktorý môže byť podsúvahový účet,\nresp. forma pomocnej tabuľky, ktorá sa v zostavách neprejaví.\n1.6. Na návrh žalobcu bolo súdom prvej inštancie nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie. Zo\nzáverov Znaleckého posudku č. 1/2015 z 15. januára 2015, ktorý vypracoval Expertízny a edukačný\ninštitút+, súd prvej inštancie zistil, že prezentovaný model vedenia podvojného účtovníctva nezodpovedá\npodmienkam vedenia účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších\npredpisov a súčasne nie je v súlade s dohodnutým predmetom dodávky popísanej v Zmluve o dielo\na konštatácia v Znaleckom posudku č. 1/2012 je správna. Údaje v Znaleckom posudku č. 1/2012 o\nmožnosti účtovať bez prevodových účtov pri štandardnom riešení Oracle E-Business Suite vo verzii\n11.5.10.2. v zmysle požiadavky žalovaného v liste z 1. apríla 2009 nie je úplne správnym záverom.\n1.7. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na závery obidvoch znaleckých posudkov a výpovedí znalcov\ndospel k záveru, že na Výhrady žalovaného v liste z 23. marca 2009 k Preberaciemu protokolu reagoval\nžalobca listom z 24. marca 2009 tak, že súhlasil s riešením navrhovaným žalovaným, a to prepojovacích\núčtov cez podsúvahové účty. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný listom z 1. apríla 2009 oznámil\nžalobcovi súhlas s použitím prevodových účtov a označil položky, v ktorých treba použiť prevodové\núčty a v ktorých nastaviť aplikácie bez prevodových účtov. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že po\ndátume 1. apríla 2009 žalobca v konaní nepreukázal, že predložil žalovanému také návrhy riešení, ktoré\nby smerovali k odstráneniu výhrad žalovaného z 23. marca 2009 a k možnosti riešenia navrhnutého\nžalovaným v jeho liste z 1. apríla 2009. Žalobca nepreukázal, akú súčinnosť mu žalovaný neposkytol\nv období od 1. apríla 2009 do odstúpenia od zmluvy dňa 5. augusta 2009, v čom mala súčinnosť\nžalovaného spočívať, keďže žalovaný neobdržal od žalobcu nové riešenia. Problémy, ktoré vznikli\npri vykonávaní diela v 1. etape - Návrh riešenia, neboli medzi zmluvnými stranami vyriešené. Súd\nprvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mu v rámci 1.\netapy realizácie diela neposkytol konkrétnu súčinnosť a v ktorom konkrétnom období. Obidva znalecké\nposudky zároveň podľa súdu prvej inštancie potvrdili, že dodanie predmetu plnenia Zmluvy o dielo,\npredmetom ktorej bola implementácia štandardného nastavenia Oracle E-Business Suite vo verzii\n11.5.10.2. bolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa v rámci 1. etapy - Návrh riešenia vykonané v rozpore\ns dohodnutým predmetom zmluvy, plnenie bolo poskytnuté neúplne a nesprávne. Zo strany žalobcu\npreto neprišlo k riadnemu splneniu 1. etapy Zmluvy o dielo, keď sa nevysporiadal s návrhom riešenia\nžalovaného uvádzaným v jeho liste z 1. apríla 2009, čím nedošlo k vyriešeniu problémov v rámci\n1. etapy diela. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nedodanie riadneho plnenia bolo z dôvodov na\nstrane žalobcu a žalobca neposkytnutie konkrétnej súčinnosti zo strany žalovaného nepreukázal. Pokiaľ\nžalobca nepredložil žalovanému nový návrh riešenia, na základe jeho listu z 1. apríla 2009, nie je možné\nuzavrieť, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť.\n1.8. K dôvodom odstúpenia od Zmluvy o dielo súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy\npodľa čl. VII. bod 1. a 2. Zmluvy o dielo z dôvodu neplnenia si povinností a záväzkov vyplývajúcich\nzo Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemal dôvod postupovať podľa čl. VII.\nbod 1. Zmluvy o dielo, keďže v konaní nepreukázal neplnenie si povinností a záväzkov zo strany\nžalovaného, ani aké nedostatky žalovaný neodstránil. Žalovaný nezavinil, že zo strany žalobcu nedošlo\nk riadnemu splneniu 1. etapy Zmluvy o dielo a žalobcovi k dodaniu plnenia nebránila nesúčinnosť zo\n\nstrany žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal, že po dátume 1. apríla 2009 predložil žalovanému\ntaké návrhy riešení, ktoré by smerovali k odstráneniu výhrad žalovaného z 23. marca 2009 a k možnosti\nriešenia navrhnutého žalovaným v jeho liste z 1. apríla 2009.\n1.9. Žalobcovi podľa súdu prvej inštancie odstúpením od zmluvy nevznikol nárok podľa § 548 ods. 2\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ\") v spojení\ns čl. VI. bod 6. a čl. VII. bod 1. Zmluvy o dielo na zaplatenie prác vykonaných žalobcom v 1. etape Návrh riešenia vyúčtovaných faktúrou č. 9410251 z 5. augusta 2009, splatnou dňa 5. septembra 2009\nvo výške 19 754 eura, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca predmet diela 1. etapy nesplnil.\nŽalobcovi podľa súdu prvej inštancie nevznikol nárok ani na zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalovanému\nfaktúrou č. 9410253 z 5. augusta 2009 splatnou 5. septembra 2009 vo výške 3 300 eura podľa § 544\nods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s čl. VII.\nbod 3. Zmluvy o dielo, keďže žalobca nemal dôvod od Zmluvy o dielo odstúpiť v zmysle čl. VII. bod 1. a 2.\nZmluvy o dielo. Žalobcovi podľa súdu prvej inštancie nevznikol ani nárok na zaplatenie prác v 2. etape Testovanie v rozsahu 35 %, vyúčtovaného faktúrou č. 9410252 z 5. augusta 2009, splatnou 5. septembra\n2009 v sume 6 913,90 eura, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že práce na 2. etape vykonal a v\nakom rozsahu a že ich žalovanému odovzdal. Znalkyňa v Znaleckom posudku č. 1/2012 z 31. mája 2012\nkonštatovala, že bez riadneho splnenia 1. etapy, akákoľvek ďalšia etapa stratila opodstatnenosť, keďže\njednotlivé etapy na seba úzko nadväzujú.\n1.10. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju\nzamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP\"). Súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku štátu na náhradu trov konania, a to vzhľadom\nna vyplatenie znalečného znalkyni Ing. W. D. za vypracovanie Znaleckého posudku č. 1/2012 a za jej\nvypočutie pred súdom 3. septembra 2013 a vyplatenie znalečného znaleckej organizácii Expertízny\na edukačný inštitút+ za vypracovanie kontrolného Znaleckého posudku č. 1/2015, ktoré nebolo kryté\npreddavkami zloženými sporovými stranami.\n2. Na základe odvolania podaného žalobcom odvolací súd rozsudkom zo dňa 23. marca 2023 č. k.\n43Cob/106/2022-826 v znení opravného uznesenia z 30. marca 2023 č. k. 43Cob/106/2022-847 vo\nvýroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd na pojednávaní uskutočnenom 23. marca 2023 zopakoval dokazovanie v nevyhnutnej\nčasti. Právne vec posúdil podľa § 536 ods. 1 a 2, § 548 ods. 2 a § 349 ods. 1 OBZ. Súd prvej\ninštancie podľa odvolacieho súdu rozhodol správne, keď žalobu zamietol, v konaní a postupe súdu prvej\ninštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami\nsporových strán a dostatočne zistil skutkový stav, pričom dospel k správnemu záveru o nepreukázaní\ntvrdenia žalobcu, že žalovaný po 1. apríli 2009 neposkytol takú súčinnosť, ktorá žalobcovi bránila v\nriadnom vykonávaní diela. Odvolací súd označil za správny aj ten záver súdu prvej inštancie, že dodaný\npredmet plnenia Zmluvy o dielo v rámci 1. etapy - Návrh riešenia, bol vykonaný v rozpore s dohodnutým\npredmetom Zmluvy o dielo a plnenie bolo poskytnuté neúplne a nesprávne. Odvolací súd sa stotožnil\nso záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k riadnemu splneniu diela v 1. etape realizácie Zmluvy o\ndielo a nedodanie riadneho plnenia bolo z dôvodov na strane žalobcu., ktorý nepreukázal neposkytnutie\nkonkrétnej súčinnosti zo strany žalovaného.\n2.2. Odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie čiastočne odlišne vyhodnotil\nzistený skutkový stav v časti záverov o opodstatnenosti znaleckých posudkov pri odpovedi na otázku\nč. 7, teda či umožňuje štandardné riešenie Oracle E-Business Suite vo verzii 11.5.10.2 účtovanie bez\nprevodových účtov tak, ako o to požiadal žalovaný žalobcu listom z 1. apríla 2009. Avšak táto skutočnosť\nnemala podľa odvolacieho súdu vplyv na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n2.3. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že Návrh riešenia poskytnutý žalobcom žalovanému na\nzáklade preberacieho protokolu z 12. marca 2009, ku ktorému žalovaný pripojil svoje výhrady dňa 23.\nmarca 2009, v ktorých navrhoval riešenie účtovania pomocou podsúvahových účtov, nie je v súlade\ns dohodnutým predmetom plnenia, poukázal odvolací súd na znalecký posudok č. 1/2012 a kontrolný\nznalecký posudok č. 1/2015, podľa ktorých plnenie poskytnuté žalobcom pre žalovaného v rámci 1. etapy\n- Návrh riešenia na základe preberacieho protokolu bolo neúplné a nesprávne. Odvolací súd sa v celom\nrozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tejto otázke. Žiadnymi dôkaznými prostriedkami\nsa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť záver znaleckých posudkov o nesprávnosti dodaného navrhovaného\nriešenia v 1. etape vo vzťahu k použitiu pomocných analytických účtov a účtu 395. Odvolací súd sa\n\npreto nestotožnil s výhradami žalobcu v odvolaní, ktorými namietal nesprávnosť znaleckých posudkov\npri odpovedi na otázku č. 3.\n2.4. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný poskytol žalobcovi\nnevyhnutnú súčinnosť, keď žalobcovi 1. apríla 2009 oznámil, v ktorých položkách súhlasí s použitím\nprevodových účtov a v ktorých nie. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca predložil žalovanému po\ndátume 1. apríla 2009 návrhy riešenia podľa požiadavky žalovaného, a to ani pri položke odsúhlasenej\nžalovaným, pri ktorej žalovaný súhlasil s použitím prevodových účtov. Žiadna zmena návrhu riešení\nokrem plnenia predloženého žalobcom žalovanému podľa preberacieho protokolu z 12. marca 2009\npredložená žalovanému nebola. Podľa odvolacieho súdu bolo označenie listu žalovaného z 1. apríla\n2009 irelevantné, podstatný bol zrejmý prejav vôle žalovaného, a to súhlas s použitím prevodového účtu\nv jednej položke a nesúhlas s prevodovými účtami v ostatných položkách. V konaní podľa odvolacieho\nsúdu zároveň nebola preukázaná povinnosť žalovaného na označenie konkrétnych podsúvahových\núčtov. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že výber konkrétnych účtov pre účtovanie na daný\nrok je povinnosťou účtovnej jednotky, teda žalovaného, ide však o povinnosť účtovnej jednotky vo vzťahu\nk vedeniu samotného účtovníctva v konkrétnom účtovnom období. Predmetom zmluvného vzťahu\nmedzi sporovými stranami ale nebolo vedenie účtovníctva, ale implementácia informačného systému\nzabezpečujúceho vedenie účtovníctva. Žalobcu ako zhotoviteľa zaťažovala povinnosť navrhnúť také\nriešenie implementácie, ktoré bude v súlade s právnymi normami a predmetom zmluvy, vrátane použitia\na nastavenia podsúvahových účtov, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2012. Aj z vyjadrenia\nspoločnosti Oracle Slovensko z 27. marca 2009 podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že zákazníci si pri\nnastavovaní informačného systému mali možnosť zvoliť pomocné účty, a to účty 395, 311, 315, 324\nalebo podsúvahové účty. Žalovaný dňa 23. marca 2009 takúto voľbu vykonal, keď formu pomocných\núčtov (podsúvahových) oznámil žalobcovi. Podľa odvolacieho súdu žalobca mohol a aj vedel, na\nzáklade poskytnutých údajov od žalovaného navrhnúť použitie konkrétneho pomocného účtu 395 alebo\nanalytických účtov. Nebolo preukázané, že z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalovaným nebol žalobca\nspôsobilý a nemohol navrhnúť aj použitie vhodných podsúvahových účtov, o ktoré požiadal žalovaný 23.\nmarca 2009. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal aké konkrétne údaje o podsúvahových\núčtoch neboli oznámené zo strany žalovaného a nepreukázal ani to, že by takéto označenie bolo\nnevyhnutné. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že nie je\npreukázané splnenie diela riadne a včas v rámci 1. etapy zo strany žalobcu.\n2.5. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetom Zmluvy o dielo nebola metodická\nani analytická činnosť, preto do jeho kompetencie nespadala povinnosť vytvárania akýchkoľvek\npodsúvahových účtov a metodiky účtovania. Odvolací súd poukázal výpoveď konzultanta znalkyne na\npojednávaní 3. septembra 2013, podľa ktorej pri implementácii informačného systému mali byť použité\nvšetky štandardné relevantne dostupné prostriedky, aby bol systém nainštalovaný a pokiaľ použitie\npodsúvahových účtov - technických tabuliek bolo nevyhnutné, zhotoviteľ bol k tomuto povinný. Povinnosť\nžalobcu vykonať dohodnutý predmet plnenia aj prostredníctvom pomocných účtov podľa odvolacieho\nsúdu vyplynula aj z vyjadrenia spoločnosti Oracle Slovensko z 27. marca 2009. Zo Znaleckého posudku\nč. 1/2012 vyplynulo, že vytvorenie podsúvahových účtov, ako aj zrušenie účtovania cez spojovacie účty\nnie je programovaním nad program Oracle E-Business Suite, ale jeho parametrizáciou. Program Oracle\nE-Business Suite umožňuje vytvorenie podsúvahových účtov, ako aj spojovacích účtov, pričom rozsah\na vytvorenie nastavenia podsúvahových a analytických účtov je úlohou implementátora.\n2.6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu, že po 1. apríli 2009 žalovaný nesúhlasil a\ndielo nebolo možné takto vykonať. V konaní nebolo preukázané, že žalobca po oznámení žalovaného z\n1. apríla 2009 o nesúhlase s prevodovými účtami v piatich položkách, vyzval žalovaného na umožnenie\nvykonania diela riadnym spôsobom, teda na poskytnutie súčinnosti za týmto účelom. Zároveň nebolo\npreukázané, že takáto požiadavka zo strany žalovaného reálne bránila žalobcovi v riadnom vykonaní\ndiela v 1. etape. Žalobca ani neoznámil žalovanému, že takto ním požadované dielo nebude možné\nvykonať.\n2.7. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný neumožnil vykonanie diela, pretože\npožadoval plnenie neuskutočniteľné, bez prevodových účtov, uvedené tvrdenie je podľa odvolacieho\nsúdu irelevantné a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd v tejto časti posúdil skutkový\nstav odlišne od súdu prvej inštancie a odpoveď v znaleckých posudkoch na otázku č. 7 považoval za\nnadbytočnú a irelevantnú pre posúdenie nároku žalobcu. Žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval\nna poskytnutie konkrétnej súčinnosti potrebnej na riadne ukončenie diela v 1. etape realizácie diela,\nnepredložil Návrh správneho riešenia bez účtov 395 a analytických účtov s použitím podsúvahových\núčtov a nedomáhal sa ani vykonania riadneho a správneho plnenia, ale trval na správnosti Návrhu\nriešenia v rámci 1. etapy, ktoré žalovanému odovzdal 12. marca 2009 pri použití pomocného účtu 395 a\n\nanalytických účtov. Toto riešenie bolo podľa odvolacieho súdu preukázané ako nesprávne podľa záverov\nznaleckého posudku č. 1/2012, ako aj podľa kontrolného znaleckého posudku č. 1/2015. Žalobca\nodovzdal na základe preberacieho protokolu z 12. marca 2009 nesprávne vykonané dielo - Návrh\nriešenia v rámci 1. etapy, trval na jeho správnosti, neurobil žiadne úkony týkajúce sa odstránenia vád\nnesprávneho riešenia, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaného v rámci realizácie 1. etapy vyzval\nna poskytnutie konkrétnej súčinnosti potrebnej na riadne ukončenie 1. etapy realizácie diela. Až do\nodstúpenia od zmluvy tak žalobca trval na tom, že ním predložené riešenie je správne, hoci podľa\nznaleckých posudkov správne nebolo.\n2.8. Podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalobca neodovzdal dielo v 1. etape riadne vykonané\na preto mu nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, keďže bol sám v omeškaní z dôvodu vadného\nplnenia. Žalobca nepreukázal postup podľa § 551 a § 561 OBZ pri požiadavke žalovaného z 1. apríla\n2009, preto mu nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie dospel k správnemu\nzáveru, že žalobcovi odstúpením od zmluvy nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela za žiadnu etapu\npodľa § 548 ods. 2 OBZ, keďže bolo preukázané, že žalobca predmet diela v 1. etape nesplnil a nebolo\npreukázané, že žalobca od Zmluvy o dielo oprávnene odstúpil z dôvodov na strane žalovaného. Keďže\nďalšie etapy boli nevyhnutne naviazané na riadne a správne odovzdanie 1. etapy, súd prvej inštancie\npodľa odvolacieho súdu aj správne dospel k záveru, že nedošlo k vzniku nároku na zaplatenie ceny za\nčiastočne vykonané práce v 2. etape.\n2.9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal\nz dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 2.10. Odvolací súd opravným\nuznesením z 30. marca 2023 č. k. 43Cob/106/2022-847 opravil rozsudok odvolacieho súdu vo výrokovej\nčasti v časti označenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby\nspolu s rozsudkom odvolacieho súdu zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n3.1. Dovolacie dôvody žalobca vymedzil vadou podľa § 420 písm. f) CSP a nesprávnym právnym\nposúdením veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.2. Dovolateľ formuloval právne otázky nasledovne: 1. Aký štandard odbornej starostlivosti vyžaduje\nzákon k zisteniu vady (§ 561 OBZ) odovzdanej objednávateľom na úpravu zhotoviteľovi? 2. Môže\nneposkytnutie súčinnosti objednávateľom pre zhotoviteľa potrebnej pre odstránenie vady diela\nzakladať dôvod na odstúpenie od zmluvy zhotoviteľom v prípade, ak dielo malo v čase odovzdania\nobjednávateľovi vady? a) Môže sa za neposkytnutie súčinnosti pre účely odpovede podľa bodu 2\npovažovať požadovanie takej úpravy veci, ktorú nie je objektívne možné na diele vykonať? b) Môže sa\nza neposkytnutie súčinnosti podľa bodu 2 považovať vyhlásenie o tom, že objednávateľ vec, na ktorej\nbola vykonávaná úprava zhotoviteľom, vráti pôvodcovi veci? A môže byť prípadne takéto vyhlásenie\npovažované za vyhlásenie o nesplnení povinnosti podľa § 346 ods. 2 OBZ?\n3.3. Žalobca uviedol, že záver odvolacieho súdu o tom, že pomocný účet 395 bol technicky\nnevyhovujúci, je nesprávny. Konajúce súdy podľa dovolateľa postupovali nesprávne, keď závery\nznaleckého dokazovania na otázku č. 3 nekriticky prevzali. Nie každý konštatovaný technický nedostatok\ndiela je možné považovať za vadu ako právnu skutočnosť zakladajúcu zodpovednosť za vady.\nV rozsudku odvolacieho súdu absentuje rozlíšenie medzi technickým stavom návrhu, technickým\naspektom fungovania softvéru, nevhodnosti návrhu a nevhodnosti softvéru. Žalobcovou povinnosťou\nbola implementácia v „štandardnom nastavení\", teda nastavenie, ktoré predpokladá štandardnú\nfunkcionalitu softvéru. Žalobca poukázal na ustanovenie § 561 OBZ, ktoré vylučuje zodpovednosť\nzhotoviteľa za nevhodnosť veci odovzdanej na spracovanie vtedy, ak zhotoviteľ ani pri vynaložení\nodbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť. Právna otázka sa tak podľa dovolateľa\ntýkala toho, aká má byť odborná starostlivosť zo strany zhotoviteľa, aby mohol byť konštatovaný\nzáver o nemožnosti zistenia nevhodnosti/vady veci ani pri vynaložení príslušnej odbornej starostlivosti.\nIde o ustálenie štandardu odbornej starostlivosti, ktorú musí zhotoviteľ vynaložiť, aby sa zbavil\nzodpovednosti za vady diela takouto vadou veci vyvolané. Žalobca tvrdí, že návrh žalobcu bol znaleckým\nposudkom posúdený ako nesprávny, keďže prevodové účty by pri funkcionalite, akú mal softvér,\nviedli k vykonávaniu účtovných operácií v rozpore s právnou reguláciou. Takáto vada diela ale podľa\nžalobcu priamo súvisela s fungovaním softvéru, ktorý vykonával operácie takým spôsobom, že pri\ntýchto (inak štandardných prevodových účtoch)\nby jeho používanie malo viesť podľa znaleckého\n\nposúdenia k nesprávnemu účtovaniu pre účely legislatívnych požiadaviek na Slovensku. Skutkové\nzistenia v konaní boli podľa dovolateľa také, že softvér nie je vhodný na použitie v slovenskom právnom\nprostredí, resp. obsahuje skryté vady vo svojom fungovaní, kedy využitie niektorých jeho funkcionalít\nvedie k vykonávaniu účtovných operácií v rozpore s platnými právnymi predpismi. Na uvedené podľa\ndovolateľa upozornili oba znalecké posudky. Išlo preto o vadu veci odovzdanej zhotoviteľovi na\nspracovanie. Namiesto právneho názoru implicitne prijatého v rozhodnutiach súdov nižšej inštancie,\ndovolateľ navrhuje právne posúdenie veci, podľa ktorého štandard odbornej starostlivosti vyžadovaný\nod zhotoviteľa vo vzťahu k posúdeniu toho, či vec odovzdaná na úpravu je na takúto úpravu vhodná,\nnie je absolútny. Ustálenie štandardu odbornej starostlivosti má vždy zohľadňovať konkrétne okolnosti\njednotlivého prípadu a pre záver o nedodržaní takého štandardu nemôže postačovať konštatovanie,\nže zhotovené dielo trpí vadami. Žalobca v primeranej miere zohľadnil štandard odbornej starostlivosti\nposúdenia vhodnosti softvéru na úpravy, ktoré boli navrhnuté v rámci návrhu. Žalobca ale nemohol byť\noboznámený s fungovaním jadra softvéru, do ktorého nebol oprávnený vykonávať zásahy.\n3.4. Konajúce súdy nerozlišovali podľa dovolateľa medzi vadou (ako technickou kategóriou) a vadou\nako právnou skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť za vady na strane žalobcu. Vo vzťahu k\nžalobcovi bola vyvodená zodpovednosť za vadu diela bez toho, aby bolo posúdené, nakoľko je takáto\ntechnická vada vyvolaná nevhodnosťou softvéru pričítateľná žalobcovi. Vzhľadom na skutkové okolnosti\nveci žalobca nezodpovedal za vady diela, keďže príslušné vady diela boli vyvolané nevhodnosťou\nsoftvéru, ktorej možnosť odhalenia presahovala štandard odbornej starostlivosti, na ktorý bol žalobca\nako zhotoviteľ povinný.\n3.5. Žalobca namieta aj právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého má odovzdanie vadného diela\nvylučovať na strane zhotoviteľa, možnosť platného odstúpenia od zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2\nOBZ z dôvodu neposkytnutia súčinnosti pri odstraňovaní vady diela. Prejav vôle o tom, akým spôsobom\nžiadal žalovaný odstrániť vady diela zaväzoval obe zmluvné strany. Na strane žalobcu vznikla povinnosť\ntakéto plnenie poskytnúť a na strane žalovaného ponúkané plnenie prijať a poskytnúť súčinnosť s jeho\nrealizáciou. Nie je preto správne na vec aplikovať § 365 ods. 4 OBZ. Neposkytnutie súčinnosti pri\nodstraňovaní vád diela zo strany žalovaného ako objednávateľa má podľa dovolateľa rovnaké právne\núčinky ako neposkytnutie súčinnosti pri zhotovovaní diela a pred jeho odovzdaním (s vadami). Žalobca\nza správne označil právne posúdenie veci, podľa ktorého aj po odovzdaní diela je na strane zhotoviteľa\nzachované právo na odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2 OBZ, a to v prípade neposkytnutia\nsúčinnosti/omeškania na strane žalovaného ako objednávateľa pri odstraňovaní vady diela.\n3.6. Odvolací súd podľa dovolateľa nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti veci, a to konkrétne\nidentifikovanie súčinnosti, ktorá bola požadovaná po žalovanom vo vzťahu k odstraňovaniu vady\ndiela. Hodnotenie skutkových okolností odvolacím súdom bolo podľa žalobcu svojvoľné a arbitrárne.\nSporové strany si na základe listu žalovaného z 23. marca 2009 a listu žalobcu z 24. marca 2009\nodsúhlasili spôsob vykonania opravy diela, a to zmenu navrhovaných analytických účtov a účtu 395\nako prevodových účtov na podsúvahové účty. Následne žalovaný adresoval žalobcovi list z 1. apríla\n2009 Vyjadrenie k účtovným zápisom zo dňa 25. marca 2009, v ktorom spôsob opravy diela zmenil a\npo žalobcovi požadoval vykonanie opravy v jednej položke s použitím prevodových účtov a v ostatných\npoložkách bez prevodových účtov. Kontrolný znalecký posudok podľa dovolateľa konštatoval, že softvér\nnie je možné používať bez prevodových účtov. Uvedený jednostranne zmenený a novo-požadovaný\nspôsob opravy preto nebolo možné zo strany žalobcu vykonať. Tým, že žalovaný požadoval takú opravu\nvady diela, ktorú vo veci nebolo možné objektívne vykonať, vytvoril prekážku, ktorá bránila riadnemu\ndokončeniu diela. Podľa dovolateľa bolo potrebné vec právne posúdiť tak, že za neposkytnutie súčinnosti\ns riadnym ukončením diela je možné považovať aj uplatnenie práv zo zodpovednosti z vád diela takým\nspôsobom, kedy objednávateľ požaduje odstránenie vady diela, ktoré nie je možné vo veci objektívne\nvykonať. Žalobca poukázal na list žalovaného z 9. júla 2009, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že\nvráti licencie na program Oracle EBS SE s nárokom na vrátenie platieb, čím žalovaný podľa žalobcu\nvyhlásil, že softvér nebude používať a žalobcovi súčinnosť na odstránenie diela neposkytne. Súdy nižšej\ninštancie zároveň dospeli podľa dovolateľa k rozpornému záveru, keď odstúpenie od zmluvy uznali ako\nplatný právny úkon, ale zároveň konštatovali, že právny dôvod na vykonanie takého odstúpenia od\nzmluvy nebol na strane žalobcu naplnený.\n3.7. Žalobca dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil s rozsudkom odvolacieho súdu aj rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k dovolaniu žalobcu, v ktorom dovolaciemu súdu navrhol, aby\ndovolanie žalobcu odmietol, resp. ako nedôvodné zamietol. Dovolacie dôvody vymedzené žalobcom\n\nsú podľa žalovaného účelové, nepravdivé a odporujúce vykonanému dokazovaniu. Otázka odbornej\nspôsobilosti žalobcu a tvrdenie o nemožnosti plnenia a opravy vád, boli v konaní skúmané. V\npriebehu dokazovania neboli zistené skutočnosti o nemožnosti vykonania diela. Žalobca v odvolacom\nkonaní a ani v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval také dôkazy, ktoré by poukazovali\nna nesprávny procesný postup súdu. Dovolacie dôvody vymedzené žalobcom nemohli byť podľa\nžalovaného naplnené.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\"), ako súd dovolací (podľa § 35 CSP),\npo zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n6. Žalobca v dovolaní vymedzil dovolacie dôvody vadou podľa § 420 písm. f) CSP a nesprávnym\nprávnym posúdením veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nVo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľ vymedzil dve právne otázky a k druhej\nprávnej otázke dve podotázky.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky:\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu;\nb) ktorá v rozhodovacej praxí dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n8. Nevyhnutným predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je vymedzenie právnej\notázky, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Nemôže ísť o právnu otázku\nakademickú, hypotetickú, teda takú, ktorá nebola predmetom rozhodovania odvolacieho súdu a nemá\npriamy aplikačný súvis s rozhodovanou vecou. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu sa často\nvyskytujú právne otázky, ktoré sú dovolateľmi formulované s určitými skutkovými predpokladmi, ktoré\nale v konkrétnom konaní zistené neboli. Skutkový stav opísaný dovolateľom, pri ktorom poukazuje\nna nesprávne právne posúdenie veci je v takých prípadoch odlišný od skutkového stavu ustáleného\nodvolacím súdom, ktorým je ale dovolací súd viazaný (§ 442 CSP). Takto formulované právne otázky\ndovolaciemu súdu neumožňujú uskutočniť dovolací prieskum, keďže ich vyriešenie nie je aplikovateľné\nna posudzovaný prípad, a to práve z dôvodu absencie skutkových predpokladov. Aj pokiaľ by dovolací\nsúd pristúpil k ich vyriešeniu, dospel by k záveru zhodnému s právnym názorom dovolateľa, riešenie\ntakých právnych otázok by nezmenilo rozhodnutie v danej veci. Preto pokiaľ právna otázka položená\ndovolateľom vychádza z odlišného skutkového stavu, než aký bol zistený v rozhodovanej veci, dovolací\nsúd nemôže konštatovať prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP a pristúpiť k vyriešeniu\nprávnej otázky.\n9. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP zároveň najvyšší súd poukazuje na závery\nrozsudku najvyššieho súdu zo 16. mája 2019 sp. zn. 4Cdo/110/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 73/2019, podľa ktorých dovolateľ\nmôže v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešne\nargumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody\nmeritórne posúdil v jeho neprospech. Uvedený záver rovnako súvisí s už riešeným predpokladom\nprípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, podľa ktorého musí ísť o právnu otázku, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ právna otázka nebola v odvolacom konaní vôbec\nriešená, nemôže ísť o otázku, od ktorej vyriešenia by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n10. Dovolateľ svoju prvú právnu otázku vymedzil kvalitou štandardu odbornej starostlivosti, ktorú má v\nzmysle § 561 OBZ vyžadovať právna úprava vo vzťahu k zisteniu vady veci odovzdanej objednávateľom\nna úpravu zhotoviteľovi. Žalobca sa tak domáha pre neho priaznivej aplikácie § 561 OBZ a tvrdí tým,\nže softvér Oracle E-Business Suite nebol vhodný na použitie v slovenskom právnom prostredí, čo\npredstavuje vadu veci odovzdanej zhotoviteľovi na spracovanie, ktorú nemohol žalobca ako zhotoviteľ\nani pri uplatnení odbornej starostlivosti odhaliť.\n11. Žalobca pri tejto právnej otázke tak vychádza zo skutkového základu, že softvér určený na\nimplementáciu u žalovaného nebolo možné vôbec implementovať v zmysle dohodnutého predmetu\n\nZmluvy o dielo tak, aby zodpovedal vnútroštátnej právnej úprave účtovných postupov a žalobca túto\nskutočnosť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol zistiť. Najvyšší súd konštatuje, že uvedená\nprávna otázka vychádza z rozdielneho skutkového stavu, než aký bol v predmetnom konaní ustálený\na súčasne predmetná právna otázka nebola ani žalobcom uplatnená v odvolaní, odvolací súd možnú\naplikáciu § 561 OBZ neriešil a žalobca prvýkrát až v dovolaní vnáša do konania novú argumentáciu\no absolútnej nemožnosti implementácie softvéru Oracle E-Business Suite v právnych podmienkach\nSlovenskej republiky, ktorú zároveň žalobca nemal možnosť pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť.\n12. Dovolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie\n(vyjadrenie k odporu z 19. apríla 2010, č. l. 78) tvrdil, že: „softvér Oracle E-Business Suite vyhovuje\nslovenskej účtovnej a daňovej legislatíve\" (s odkazom na viaceré slovenské obchodné spoločnosti\nvyužívajúce Oracle E-Business Suite a za predloženia vyjadrenia Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky a vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky), následne pripustil, že funkčnosť\nsoftvéru Oracle E-Business Suite bolo možné zabezpečiť, ale len za použitia pomocných účtov, ktorých\npoužitie mal ale žalovaný odmietnuť, čím malo prísť k neposkytnutiu súčinnosti zo strany žalovaného.\n13. Zo skutkového stavu ustáleného odvolacím súdom nevyplýva záver o absolútnej nemožnosti\nimplementácie softvéru Oracle E-Business Suite v právnych podmienkach Slovenskej republiky.\nOdvolací súd konštatoval, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že návrh riešenia dodaný žalobcom\nžalovanému, na základe preberacieho protokolu z 12. marca 2009 bol nesprávny, neúplný a v rozpore\ns dohodnutým predmetom Zmluvy o dielo. Podľa odvolacieho súdu žalobca tvrdil, že sa snažil dodať\nsprávny predmet, keď odsúhlasil žalovaným navrhnuté riešenie pomocou podsúvahových účtov, avšak\nžalovaný neposkytol žalobcovi nevyhnutnú súčinnosť tým, že žalovanému neoznámil podsúvahové účty.\nUž z uvedeného skutkového stavu a tvrdení žalobcu konštatovaných odvolacím súdom jednoznačne\nvyplýva, že žalobca v konaní netvrdil takú vadu implementovaného softvéru, ktorá by mu znemožnila\nsplniť dohodnutý predmet diela, ale tvrdil, že dielo bolo možné riadne vykonať za využitia pomocných\npodsúvahových účtov, ktoré ale žalovaný žalobcovi neoznámil, resp. ich použitie v niektorých položkách\nmal žalovaný odmietnuť.\n14. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci týkajúca sa aplikácie § 561 OBZ nebola ani\npredmetom odvolania zo strany žalobcu. Žalobca súčasne v konaní netvrdil a nepreukazoval ani tú\nskutočnosť, že ak bola taká vada prítomná, nemohol ju zistiť ani za vynaloženia odbornej starostlivosti,\nčo je nepochybne otázka, ktorá by vyžadovala odborné znalosti (odborné vyjadrenie alebo znalecké\ndokazovanie) a súd by bez odborného posúdenia nemohol také tvrdenie žalobcu vyhodnotiť. Najvyšší\nsúd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca listom z 30. apríla 2009 adresovaným žalovanému\ns poukazom na odpoveď Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky tvrdil, že pri vedení účtovníctva v\nOracle E-Business Suite neprichádza k porušeniu zákona o účtovníctve a účtovných postupov, pričom\nuvedený list bol za žalobcu podpísaný Ing. D. U., riaditeľom divízie Oracle zriadenej u žalobcu.\n15. Samotný žalobca vo svojom dovolaní (str. 8) uvádza, že odvolací súd sa štandardu odbornej\nstarostlivosti vyžadovanom na odhalenie nevhodnosti softvéru žalobcom venoval iba implicitne, pričom\nodcitoval časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré sa ale podľa najvyššieho súdu možnou\naplikáciou § 561 OBZ vôbec nezaoberali. Následne dovolateľ konštatoval, že vo vzťahu k žalobcovi\nbola vyvodená zodpovednosť za vadu diela bez toho, aby bolo posúdené, nakoľko je táto technická\nvada vyvolaná nevhodnosťou softvéru pričítateľná žalobcovi. Uvedené tvrdenie žalobcu v dovolaní\njednoznačne potvrdzuje, že žalobca sa v konaní aplikácie § 561 OBZ nedomáhal a v konaní ani netvrdil\na nepreukazoval, že by išlo o technickú vadu softvéru, ktorú nemal možnosť ani pri vynaložení odbornej\nstarostlivosti zistiť a že by sa súdy touto otázkou v konaní zaoberali. Odvolací súd a ani súd prvej\ninštancie neboli povinné automaticky zvážiť možnú aplikáciu § 561 OBZ, pokiaľ zo strany žalobcu neboli\nv konaní uplatnené relevantné skutkové tvrdenia, prípadne návrhy na vykonanie dokazovania.\n16. Najvyšší súd z uvedených dôvodov konštatuje, že prvá právna otázka dovolateľa nebola žalobcom\nuplatnená v odvolacom konaní a pre aplikáciu § 561 OBZ nebol v konaní ani vytvorený skutkový základ.\nDovolací súd preto konštatuje, že prípustnosť dovolania v prvej právnej otázke nezistil, keďže nejde o\nprávnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n17. Dovolateľ druhý dôvod prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci vymedzil\nprávnou otázkou: „môže neposkytnutie súčinnosti objednávateľom zhotoviteľovi potrebnej pre\n\nodstránenie vady diela zakladať dôvod na odstúpenie od zmluvy zhotoviteľom v prípade, ak dielo malo\nv čase odovzdania objednávateľovi vady?\" Podľa žalobcu odvolací súd neuznal žalobcovi platnosť\ndôvodov na odstúpenie od Zmluvy o dielo z dôvodu, že v čase odovzdania diela malo mať dielo (Návrh\nriešenia) vady. Odvolací súd tak podľa dovolateľa konštatoval, že odovzdanie vadného diela vylučuje na\nstrane zhotoviteľa možnosť platného odstúpenia od Zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2 OBZ z dôvodu\nneposkytnutia súčinnosti na strane žalovaného. Žalobca je toho názoru, že aj po odovzdaní vadného\ndiela je na strane zhotoviteľa zachované právo na odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2\nOBZ, a to v prípade neposkytnutia súčinnosti na strane žalovaného ako objednávateľa pri odstraňovaní\nvady diela. V rámci druhej právnej otázky dovolateľ uplatnil aj podotázky a konštatoval, že správne mal\nodvolací súd dospieť k záveru, že za neposkytnutie súčinnosti s riadnym ukončím diela je potrebné\npovažovať aj uplatnenie práv zo zodpovednosti z vád diela takým spôsobom, kedy objednávateľ\npožaduje odstránenie vady diela, ktoré nie je možné vo veci objektívne vykonať a vyjadrenie žalovaného\nv liste z 9. júla 2009, podľa ktorého žalovaný spoločnosti Oracle Slovensko s.r.o. vráti licencie na program\nOracle E-Business Suite s nárokom na vrátenie platieb, je potrebné vyhodnotiť tak, že žalovaný týmto\nvyhlásil, že žalobcovi už súčinnosť neposkytne.\n18. Najvyšší súd k tejto druhej právnej otázke dovolateľa rovnako konštatuje, že vychádza z odlišného\nskutkového stavu, než aký bol ustálený odvolacím súdom a ktorým je dovolací súd viazaný (§ 442\nCSP). Dovolateľ totiž vychádza zo skutkového predpokladu, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú\nsúčinnosť pre odstránenie vád diela. Žalobca súčasne uviedol, že odvolací súd neuznal žalobcovi\nplatnosť dôvodov na odstúpenie od Zmluvy o dielo, na základe toho, že dielo malo v čase odovzdania\nvady, čo ale nezodpovedá odôvodneniu poskytnutému odvolacím súdom.\n19. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval (bod 83.), že okresný súd dospel k záveru,\nže žalovaný poskytol žalobcovi nevyhnutnú súčinnosť, keď mu dňa 1. apríla 2009 oznámil, v\nktorých položkách súhlasí s použitím prevodových účtov a v ktorých nie, s čím sa odvolací súd\nstotožnil. Odvolací súd ďalej konštatoval (bod 86.), že v konaní nebola preukázaná povinnosť\nžalovaného na označenie konkrétnych podsúvahových účtov. Žalobca aj pri návrhu pôvodného\nriešenia navrhol použitie pomocného účtu č. 395, ďalej v konaní nepreukázal, aké konkrétne údaje o\npodsúvahových účtoch mal žalovaný žalobcovi poskytnúť a zároveň podľa odvolacieho súdu žalobcu\nako zhotoviteľa vykonávajúceho dielo na vlastnú zodpovednosť zaťažovala povinnosť navrhnúť také\nriešenie implementácie, ktoré bude v súlade s právnymi normami a predmetom zmluvy, a to vrátane\npoužitia a nastavenia podsúvahových účtov, čo vyplynulo zo znaleckého posudku č. 1/2012 a z\nvyjadrenia zástupcov spoločnosti Oracle zo zápisu z jednania s konzultantom znalca z 20. apríla 2012.\nForma podsúvahových účtov pritom mohla mať povahu spojovacích tabuliek, právna úprava nepozná\nčíselné označenie podsúvahových účtov, spôsob účtovania a nastavenie systému sa nemení bez ohľadu\nna to, či sa použije pomocný účet 395, analytické účty 311, 221, 324 alebo podsúvahové účty a samotná\nvýmena pomocného účtu v systéme nevyžaduje žiadnu programátorskú úpravu a nastavenie vybraného\núčtu by v systéme netrvalo dlhšie ako pár desiatok minút.\n20. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nebolo preukázané omeškanie žalovaného ako objednávateľa\ns poskytnutím súčinnosti, preto nebol dôvod žalobcovi v zmysle § 548 ods. 2 OBZ priznať cenu diela\ndohodnutú v Zmluve o dielo.\n21. K súvisiacej prvej podotázke žalovaného týkajúcej sa požadovania odstránenia vád diela zo\nstrany žalovaného spôsobom, ktorý nebolo možné objektívne vykonať, najvyšší súd poukazuje na\nbod 94. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil, prečo\nnesúhlas žalovaného z 1. apríla 2009 s prevodovými účtami v piatich položkách neznamenal prekážku v\nriadnom vykonaní diela. Odvolací súd súčasne zdôraznil, že žalobca žalovanému po takejto požiadavke\nneoznámil, že takto ním požadované dielo nebude možné vykonať. Odvolací súd následne poukázal aj\nna ďalšiu prebiehajúcu komunikáciu sporových strán po tomto dátume, z ktorej vyplýva, že žalobca bol\ntoho názoru, že ním vykonané dielo s použitím pomocných účtov 395 a analytických účtov je správne.\nŽalobca následne od žalovaného formou výzvy na súčinnosť žiadal podpísanie preberacieho protokolu\nk pôvodnému spôsobu vyhotovenia diela (pomocou použitia pomocného účtu 395 a analytických účtov).\nOdvolací súd poukázal aj na vyjadrenie spoločnosti Oracle z 23. januára 2019, ktorá pripustila možnosť\npriameho účtovania bez prevodových účtov s dôsledkom nespárovania jednotlivých dokladov. Uvedené\nvyjadrenie bolo podľa odvolacieho súdu v súlade so závermi kontrolného znaleckého posudku č. 1/2015\n\na s vyjadreniami konzultanta znalca Ing. D. na pojednávaní 3. septembra 2013 o čiastočnej možnosti\nnastavenia systému bez prevodových účtov.\n22. Najvyšší súd preto konštatuje, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaný neposkytol žalobcovi\npotrebnú súčinnosť a rovnako nebolo zistené konanie žalovaného, ktoré by žalobcovi bránilo v\nriadnom splnení diela v 1. etape. Žalobca mohol v položke odsúhlasenej žalovaným nastaviť pomocný\núčet v podobe podsúvahového účtu, následne žalovaného v zmysle § 551 OBZ informovať o\nnevhodnosti pokynov v ostatných položkách, pokúsiť sa so žalovaným nájsť vhodné riešenia a v prípade\npretrvávajúceho nesúhlasu žalovaného v položkách, v ktorých to softvér umožňoval, nastaviť priame\núčtovanie bez pomocných účtov, a to aj za cenu straty kontroly spárovania jednotlivých dokladov, na\nčo by žalovaného v zmysle § 551 ods. 1 OBZ žalobca vopred upozornil. Žalobca ale namiesto postupu\nv zmysle § 551 ods. 1 OBZ následne trval na správnosti pôvodne predloženého riešenia a žiadal\nžalovaného o podpísanie preberacieho protokolu k 1. etape.\n23. Najvyšší súd preto konštatuje, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaný voľbou uskutočnenou v\nliste z 1. apríla 2009 žalobcovi ako zhotoviteľovi znemožnil riadne vykonanie diela. Aj prvá podotázka k\ndruhej právnej otázke dovolateľa preto vychádza z rozdielneho skutkového stavu, než aký bol zistený\nv posudzovanej veci.\n24. K druhej podotázke k druhej právnej otázke dovolateľa, týkajúcej sa vyhlásenia žalovaného v liste\nz 3. júla 2009, ktoré žalobca považuje za vyhlásenie o odmietnutí poskytovania súčinnosti zo strany\nžalovaného, najvyšší súd konštatuje, že žalobca tvrdenie, že z dôvodu vyhlásenia žalovaného v liste z\n3. júla 2009 o vrátení licencie k softvéru odstúpil od Zmluvy o dielo uplatnil prvýkrát až v dovolaní. Súdy\nnižšej inštancie sa tak k tomuto vyhláseniu konkrétne nevyjadrovali a nebolo ani žalovanému umožnené\nzmysel tohto vyhlásenia ozrejmiť.\n25. Najvyšší súd napriek uvedenému konštatuje, že z predmetného listu jednoznačne vyplýva, že išlo o\nšpecifikáciu návrhu možného ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami a nie o vyhlásenie\no odmietnutí poskytovania ďalšej súčinnosti. Posledné dve vety predmetného listu znejú: „Napriek\ntomu Vám navrhujeme formou dodatku ku zmluve ukončiť platnosť zmluvy s tým, že žiadna zo strán\nnebude mať voči druhej strane žiadne nároky. Zároveň spoločnosti Oracle Slovensko s.r.o. Bratislava\nvrátime licencie na program Oracle EBS SE s nárokom na vrátenie našich platieb.\" List žalovaného z\n3. júla 2009 bol pritom reakciou na list žalobcu z 30. júna 2009, v ktorom žalobca navrhol (ako jednu z\nmožností), aby žalovaný navrhol dodatok k Zmluve o dielo, ktorým sa skončí platnosť zmluvy a ktorý by\nfinančne zohľadnil náklady žalobcu. Žalobca v liste z 30. júna 2009 neponúkol žalovanému konkrétny\nspôsob vyriešenia zistených vád diela, žiadal len podpis a zaslanie akceptačného protokolu k 1. etape\na všeobecné poskytovanie súčinnosti riadne a včas, avšak pre ďalšie etapy realizácie predmetu diela.\n26. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že v druhej právnej otázke dovolateľa, vrátane jeho dvoch\npodotázok, nebolo možné dospieť k záveru o prípustnosti dovolania žalobcu. Právne otázky formulované\ndovolateľom neboli otázkami, od ktorých vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n27. Žalobca vo svojom dovolaní vymedzil aj vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP, a to nerozlišovaním\nmedzi technickou vadou a vadou ako právnou skutočnosťou, keď odvolací súd voči žalobcovi vyvodil\nzodpovednosť za vadu diela bez toho, aby bolo posúdené, nakoľko je táto vada vyvolaná nevhodnosťou\nsoftvéru. Dovolateľ ďalej vymedzil túto vadu nesprávnym vyhodnotením skutkových okolností týkajúcich\nsa výzvy žalovanému na poskytnutie súčinnosti. Súdy nižšej inštancie sa podľa dovolateľa zároveň\nvnútorne rozporne vysporiadali s platnosťou odstúpenia od Zmluvy o dielo, keď tento právny úkon\nžalobcu uznali za platný, avšak súčasne konštatovali, že právny dôvod na odstúpenie od Zmluvy o dielo\nnebol naplnený.\n28. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n29. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným\npožiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci\n\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020,\nI. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada\ns právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje\nirelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018).\n30. Najvyšší súd zároveň považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že dovolací súd nie je oprávnený\nvykonávať dokazovanie, ale je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP). Preto otázka skutkových zistení môže byť predmetom dovolacieho konania len výnimočne, pokiaľ\nje preskúmavanému rozhodnutiu súdu možné pripísať atribút arbitrárnosti, ktorý môže byť naplnený\ni hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného základu tak, že z nich\npri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51/2020) alebo pokiaľ je\nodôvodnenie rozhodnutia extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na\nsúdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, a preto je logická, funkčná a teleologická konzistentnosť\nhodnotenia dôkazov preskúmateľná aj v dovolacom konaní podľa § 420 písm. f) CSP.\n31. Najvyšší súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu na podklade dovolateľových\nnámietok neidentifikoval nelogickosť, vnútornú rozpornosť alebo nedostatočné vysporiadanie sa s\npodstatnými otázkami, ktoré v konaní vznikli. Odvolací súd poskytol zrozumiteľné a vyčerpávajúce\nodpovede na všetky podstatné námietky, ktoré boli v konaní uplatnené.\n32. Vo vzťahu k dovolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia nevhodnosti softvéru zo\nstrany odvolacieho súdu, najvyšší súd poukazuje na odpovede v bodoch 11. až 16. odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, v ktorých už najvyšší súd konštatoval, že v konaní nebola preukázaná absolútna nemožnosť\nimplementácie softvéru v súlade s predmetom uzatvorenej Zmluvy o dielo a zo strany žalobcu nebola\ntakáto absolútna nemožnosť ani tvrdená v odvolaní. Zo strany zhotoviteľa bolo potrebné v spolupráci\nso žalovaným hľadať dostupné riešenia, pokiaľ žalovaný zvolil nevhodný pokyn, na jeho nevhodnosť ho\nupozorniť a zrealizovať dielo tak, aby vyhovovalo dohodnutým požiadavkám. Z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo, že by takýto postup žalobcu nebol v posudzovanej veci možný.\n33. Žalobca ďalej v dovolaní namieta aj vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k žiadostiam o poskytnutie\nsúčinnosti, ktoré adresoval žalovanému. Najvyšší súd sa plne stotožňuje s odôvodnením poskytnutým\nodvolacím súdom. Odvolací súd nepoprel, že žalobca adresoval žalovanému výzvy na poskytnutie\nsúčinnosti, konštatoval len, že zo strany žalovaného nebola žiadna ďalšia súčinnosť potrebná, k čomu\ndospel na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca\nbol v období po 1. apríli 2009 presvedčený o správnosti pôvodne navrhnutého riešenia (ktoré sa\nznaleckým dokazovaním preukázalo ako nesprávne) a výzvy žalobcu v tomto období nesmerovali na\nsúčinnosť s iným než pôvodným návrhom riešenia. Výzvy na súčinnosť adresované žalovanému v tomto\nobdobí smerovali výlučne k podpísaniu preberacieho protokolu z 12. marca 2009 k pôvodnému návrhu\nriešenia. Najvyšší súd sa súčasne stotožňuje s tým konštatovaním odvolacieho súdu, že žalovaný listom\nz 1. apríla 2009 poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť k úprave pôvodného návrhu, keď žalobcovi\noznámil, v ktorých položkách súhlasí s použitím prevodových účtov a v ktorých nie.\n34. Najvyšší súd preto konštatuje, že nie je opodstatnená dovolacia námietka žalobcu o arbitrárnom\nhodnotení dokazovania vo vzťahu k jeho výzvam na poskytnutie súčinnosti zo strany žalovaného.\nOdvolací súd zohľadnil celkový kontext komunikácie medzi sporovými stranami a logicky správne sa\nvysporiadal s obsahom tejto komunikácie, a to aj za zohľadnenia vykonaného znaleckého dokazovania,\nktoré preukázalo nesprávnosť pôvodného riešenia vypracovaného žalobcom.\n35. Vo vzťahu k poslednej námietke žalobcu týkajúcej sa rozporných záverov súdov nižšej inštancie, ako\naj odvolacieho súdu, o platnosti odstúpenia od Zmlvuy o dielo, najvyšší súd konštatuje, že z odôvodnenia\nsúdu prvej inštancie síce vyplýva, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že na strane\nžalobcu neboli naplnené dôvody na odstúpenie od Zmluvy o dielo a na druhej strane konštatoval, že\nodstúpením od Zmluvy o dielo prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami k 7.\naugustu 2009, uvedené ale podľa najvyššieho súdu nezakladá takú vadu, ktorá by napĺňala dôvod\nprípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu vyplývajú zhodné závery o neexistencii dôvodov na odstúpenie od Zmluvy o dielo\n\nna strane žalobcu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v tejto veci vo vzťahu k nárokom uplatneným\nžalobcom. Odvolací súd súčasne nekonštatoval platnosť odstúpenia od Zmluvy o dielo uskutočneného\nžalobcom (uvedená konštatácia sa nachádza výlučne v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie).\nNajvyšší súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že otázka prípadného ďalšieho trvania zmluvného\nvzťahu založeného medzi sporovými stranami, na základe Zmluvy o dielo nebola podstatná pre konanie\nv tejto veci, žalovaný odstúpenie od zmluvy uskutočnené žalobcom akceptoval, avšak neuznával jeho\ndôvody. Dovolací súd preto konštatuje, že aj napriek nesprávnej konštatácii súdu prvej inštancie, neprišlo\nk takému pochybeniu, ktoré by malo za následok nesprávnosť záverov konajúcich súdov a procesnú\nvadu, ktorá by zapríčinila porušenie práva na spravodlivý proces.\n36. Dovolací súd z uvedených dôvodov uzatvára, že prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nv dovolateľom vymedzených právnych otázkach nezistil. Keďže najvyšší súd nezistil ani prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n37. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/106/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee99f148-88b4-4008-9bd5-b61949ee1b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1"}, {"guid": "ussr:45750096-e689-4a45-9fa9-18e74fc6bba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:f5906085-7435-40b3-a97a-779f74c99adc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "8b34284a-d0b7-4b8d-b8e9-e0856e0fc300:34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "spisova_znacka": "4Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2018 z 16. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2"}], "citovane_v": []}