{"guid": "d9a2a047-94b4-4dd5-9577-a083d66bbdc6:f12f0159-a4a2-49ce-a0e2-d5be43df19b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1", "spisova_znacka": "1Cdo/142/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/142/2025 z 29. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2026, sp. zn. 1Cdo/142/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1", "identifikacne_cislo": "5823200378", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2026-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f12f0159-a4a2-49ce-a0e2-d5be43df19b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/142/2025\n5823200378\n29. 09. 2026\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2026:5823200378.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: D. S., nar. XX. D. XXXX, Z. H. XXX, právne\nzastúpeného advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom Zubrohlava, Klinec II č. 215/29, IČO: 37 801\n635, proti žalovanej: Q. A.P., rod. J., nar. XX. D. XXXX, Z. H. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou\nLALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, IČO: 47 253\n096, o určenie vlastníckeho práva k pozemku a o vzájomnej žalobe o odstránenie betónového plota,\nvedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/16/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 31. marca 2025 sp. zn. 11Co/73/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi priznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) rozsudkom určil,\nže žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n7 m2 vytvorenej Geometrickým plánom č. 3C/2/2020-19/2020 vyhotoveným O.. D. H. dňa 10.08.2020,\núradne overeným Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor dňa 30.10.2020, z pôvodnej CKN\nparc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Z.\nH. s tým, že Geometrický plán č. 3C/2/2020-19/2020 vyhotovený O.. D. H. dňa 10.08.2020, úradne\noverený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor dňa 30.10.2020, sa stal súčasťou tohto\nrozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku), vzájomnú žalobu žalovanej zamietol (výrok II. napadnutého\nrozsudku) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok\nIII. napadnutého rozsudku).\n1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané a\nmedzi stranami nesporné, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka pozemku parcela č. XXXX\nzapísaného na LV č. XXX, k. ú. Z. H., a taktiež, že časť predmetného pozemku a to v šírke cca 30 cm\na dĺžke cca 22 m je zastavaná plotom žalobcu, ktorý je vlastníkom susediacej parcely č. XXXXX/X. Za\nsporný nepovažoval ani nadobúdací titul, na základe ktorého obe sporové strany nadobudli vlastníctvo\nk pozemkom, pričom poukázal na to, že v obidvoch prípadoch to bolo na základe darovacích zmlúv\nspísaných formou notárskej zápisnice s tým, že žalobca nadobudol svoj pozemok darovaním v roku\n1999 a žalovaná v roku 1974. Za spornú vyhodnotil skutočnosť, či žalobca mohol nadobudnúť spornú\nčasť pozemku, označenú v geometrickom pláne ako parc. č. XXXX/X, vydržaním.\n1.2. Primárne sa zaoberal otázkou danosti naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom\nurčení v kontexte ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom danosť\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vzhliadol v tom, že otázka vlastníctva\npozemku označeného ako parc. č. XXXX/X môže byť (vzhľadom na súčasný zápis vlastníctva v katastri\n\nnehnuteľností v prospech žalovanej) vyriešená len rozhodnutím súdu, čím dôjde ak k zosúladeniu\nprávneho a skutočného stavu v katastri nehnuteľností.\n1.3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že žalovaná počas celého konania\nnamietala absenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého by žalobca mohol odôvodňovať vlastnícke\nprávo k pozemku parcela č. XXXX/X, poukazujúc pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktorý sa vyjadril v otázke prelomenia zásady „nemo plus iuris“ a s tým\nsúvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.\nZdôraznil, že v posudzovanej veci žalobca neodvodzoval vlastnícke právo od absolútne neplatného\nprávneho úkonu ale od darovacej zmluvy z roku 1999, v zmysle ktorej nadobudol okrem iného vlastníctvo\nk parcele č. XXXX/X (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu odôvodnia vyplýva, že správne malo byť\nuvedené „č. XXXXX/X“) zapísanej na LV č. XXXX. Uznal, že predmetom darovacej zmluvy nebola aj\nsporná novovytvorená parcela, avšak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nadobudol\npozemky oplotené a ich súčasťou bola aj táto sporná parcela. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že\nžalobca nepostavil nový plot na starých základoch a pri jeho stavbe sa posunul do jej dvora, čo spôsobilo\nstav, kedy sporná parcela č. XXXX/X tvorí súčasť oploteného pozemku žalobcu, poukázal na to, že\nuvedenú skutočnosť začala žalovaná namietať až na pojednávaní, a preto sa jednalo o novú skutočnosť,\nna ktorú by súd vzhľadom na koncentráciu konania neprihliadal. Napriek uvedenému (nad rámec\npredchádzajúceho záveru) konštatoval, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala ňou tvrdené\nskutočnosti, t. j. že by žalobca nerešpektoval hranicu pôvodného plota a túto posunul do pozemku\nparcela č. XXXX, ktorý je v jej vlastníctve. Výpovede žalovanej ako aj výpovede svedkov považoval súd\nprvej inštancie za účelové a to aj s poukazom na predchádzajúce písomné vyjadrenia žalovanej, kedy\nneuviedla tieto pre ňu veľmi podstatné skutočnosti spochybňujúce dobromyseľnosť žalobcu. V danej\nsúvislosti poukázal na to, že žalovaná sa na pojednávaní nevedela vyjadriť, kde presne stál pôvodný\nplot, napriek tomu, že si bola istá, že nový plot nestál na základoch pôvodného plota. Vychádzal z toho,\nže aj vedomosti svedka J. ohľadne toho, že bol plot posunutý, resp. že by žalovaná alebo jej rodinní\npríslušníci vyzývali žalobcu na odstránenie plota, boli len sprostredkované a tento sám uviedol, že počul,\nako sa o tom doma rozprávajú, resp. že prišiel ďalší švagor, ktorý ich na posun plota upozornil, avšak\nsám súdu nevedel uviesť hranicu pôvodného plota. Súd prvej inštancie súčasne nevzhliadol dôvodnosť\nani v tvrdení žalovanej, že žalobca vykonal všetky úkony k tomu, aby nebolo možné preukázať, kde stál\npôvodný plot, nakoľko žalobca postavil nový plot v roku 2008, teda v čase, kedy už bola pokročilejšia\ntechnika a žalovanej nič nebránilo zaobstarať fotografiu, resp. iný dôkaz, ktorým by preukázala svoje\ntvrdenia. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že ak žalovaná alebo jej manžel,\nako to tvrdí, namietali, že žalobca postavil plot na jej pozemku, čo im podľa ich tvrdení žalobca aj potvrdil,\nmohli o uvedenom prinajmenšom spísať nejaký záznam, resp. sa dožadovať nápravy na správnom\norgáne alebo na polícii. Z dôvodu, že žalovaná nepredložila v spore žiadny dôkaz o tom, že starý plot\nstál na inom mieste ako súčasný plot žalobcu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že uvedené námietky\nžalovanej zostali iba v rovine tvrdení.\n1.4. Vyhodnotiac uvedené sa súd prvej inštancie zaoberal splnením podmienok na nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydržaním zo strany žalobcu. Vychádzal z toho, že žalobca počas celého konania\ntvrdil, že nemal dôvod pochybovať o vlastníckom práve k spornému pozemku, pretože tento nadobudol\nv oplotenom stave ako súčasť parcely č. XXXXX/X od právnych predchodcov, ktorí boli ako vlastníci\nriadne evidovaní v katastri nehnuteľností, ako aj z toho, že od uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 1999\na ani predtým žalovaná nenamietala vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku, ktorý bol pôvodne\noplotený dreveným plotom postaveným v roku 1974 právnymi predchodcami strán sporu a následne v\nroku 2008 rekonštruovaný žalobcom.\n1.5. Dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby počas\nzákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby, keďže tento sa uchopil držby sporného pozemku\n27.04.1999 na základe darovacej zmluvy s tým, že v konaní nebolo preukázané prerušenie tejto doby\naž do roku 2018, kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu parcelu. Potom vychádzal z\npremisy, že prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa možno len celkom výnimočne, pokiaľ je nad\nakúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol.\nRiadiac sa uvedenými východiskami potom posudzoval otázku dobromyseľnej držby žalobcu, pričom\ndospel k záveru, že vzhľadom na pomer výmery zdedenej a domnelej parcely, ktorá má v reálnom stave\nšírku 30 cm a dĺžku 22 m, a ktorá výmera navyše predstavovala ucelený celok s parcelou č. XXXX/\nX (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu spisu vyplýva, že správne malo byť uvedené „č. XXXXX/\n\nX“) nadobudnutou na základe darovacej zmluvy, bola držba žalobcu oprávnená a jednalo sa v danom\nprípade o ospravedlniteľný omyl. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že pri posudzovaní\noprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,\nže nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, pričom ide o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré\nsa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. V\ndanej súvislosti poukázal na závery súdnej praxe vzťahujúce sa na prípady, keď niekto nadobudne\nvlastnícke právo k pozemku, respektíve jeho časti a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého\nsusedného pozemku. Uzavrel, že v takom prípade právnym titulom držby je nadobúdací titul ku skutočne\nvlastneným pozemkom, v danom prípade darovacia zmluva, a i keď ide o tzv. putatívny titul, takýto titul\nje postačujúci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/299/2021\nzo dňa 29.05.2023 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4663/2010. Súčasne poukázal\nna to, že súdu boli predložené dva znalecké posudky, kedy znalecký posudok predložený žalobcom\nkonštatoval chybné meranie O.. P. pri vyhotovení Geometrického plánu č. 400/98 a znalecký posudok\npredložený žalovanou, v ktorom tento uviedol, že predmetný geometrický plán je správny a vlastnícka\nhranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a XXXXX/X je znázornená totožne ako v Geometrickom pláne\nT.. T. č. 17/2018. Z uvedeného ustálil, ani znalci, ktorí sú osobami vykonávajúcimi znaleckú činnosť na\nzáklade odborných vedomostí, sa nevedeli zjednotiť na závere, či došlo, resp. nedošlo k posunu spornej\nparcely v neprospech žalobcu (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu vyplýva, že správne malo byť\nuvedené „žalovanej“), keďže pri vyhotovení znaleckých posudkov využili rozdielnu metodiku, a preto\npodľa súdu prvej inštancie nemožno žalobcovi vyčítať, že nezistil rozdiel medzi výmerou oploteného\npozemku a výmerou zapísanou v katastri nehnuteľností.\n1.6. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná od\n27.04.1999, kedy sa žalobca na základe darovacej zmluvy uchopil držby aj sporného pozemku, t. j.\nparcely č. XXXX/X, u žalobcu namietala, že táto časť pozemku je jej výlučným vlastníctvom a uvedenú\nskutočnosť nemal preukázanú ani následne po postavení plota v roku 2008, nakoľko z výpovede\nžalovanej a ani svedkov nevyplynulo, že by títo namietali, že žalobcom postavený plot je na ich pozemku.\nV danej súvislosti konštatoval, že žalovaná uviedla, že sa žalobcu opýtala, načo robí nový plot, keď je tam\nten starý a svedok A. sa zase opýtal, či to má žalobca postavené dobre a či má geometrický plán, avšak\nsúčasne uviedol, že mu žalobca povedal, že staval na starých základoch. Ďalej poukázal na to, že z\nvýpovede svedkov vyplynula aj tá skutočnosť, že na odstránenie plota začali žalobcu vyzývať až po tom,\nako sestra žalovanej dala v roku 2018 vyhotoviť geometrický plán týkajúci sa susediaceho pozemku,\na preto pokiaľ by aj tvrdenia žalovanej boli pravdivé, podľa súdu prvej inštancie nelogicky vyznieva\ntolerovanie daného stavu až do roku 2018. Z uvedeného vyvodil, že v prípade, ak by geometrický plán\nvypracovaný nebol, obe sporové strany by naďalej užívali svoje pozemky v stave, v akom ich užívajú\ndesaťročie, napriek tomu, že tento stav nie je v súlade so stavom katastrálnym.\n1.7. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca splnil zákonom stanovené\npredpoklady vydržania, čím sa stal vlastníkom parcely č. XXXX/X vytvorenej Geometrickým plánom č.\n3C/2/2020-19/2020 zo dňa 10.08.2020, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.\n1.8. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobca nadobudol pozemok parcela č. XXXX/X\nvydržaním, posúdil vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú, a túto zamietol z dôvodu, že žalovaná\nstratila vlastnícke právo k spornej časti pozemku, čím nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná na\npodanie žaloby o odstránenie stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd\nprvej inštancie vyslovil pochybnosti, či by samotné odstránenie betónového plota bolo vzhľadom na\nokolnosti danej veci, ako aj hodnotu plota, účelné.\n1.9. Súd prvej inštancie ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neakceptoval, pričom poukázal na to,\nže pokiaľ išlo o návrh žalobcu na vypočutie svedkov, tak uvedení svedkovia predložili v konaní čestné\nprehlásenie, v ktorom sa vyjadrovali práve k užívaniu sporného pozemku žalobcom, a preto podľa názoru\nsúdu prvej inštancie, by do konania nepriniesli nové skutočnosti a to aj s poukazom na protichodné\ntvrdenia strán sporu a vypočutých svedkov. Pokiaľ ide o návrh žalovanej predvolať na pojednávanie\ngeodetku O.. P., súd prvej inštancie poukázal na to, že znalkyňa vyhotovovala geometrický plán v roku\n1998, a preto považoval za takmer nepredstaviteľné, aby si táto pamätala okolnosti súvisiace s meraním\npozemku žalobcu, najmä kde stál pôvodný plot a ako tento vyzeral, a preto považoval takéto dokazovanie\nza neúčelné, nakoľko by súd len samotnú výpoveď znalkyne nemohol bez ďalších dôkazov považovať,\nvzhľadom na uplynutie času od vyhotovenia geometrického plánu (t. j.26 rokov), za hodnovernú. Pokiaľ\n\nide o nevykonanie dokazovania výsluchom svedka D. Z. a pani T., súd tieto dôkazy nevykonal z dôvodu,\nže výpoveď D. Z. by opätovne zostala len v rovine tvrdení, ktoré by žalobca poprel a pani T. by sa mala\nvyjadrovať k veciam, ktoré sa stali tesne pred podaním žaloby, resp. po podaní žaloby, t. j. po tom, ako\nžalobcovi uplynula 10 ročná vydržacia doba, ktorá začala plynúť v roku 1999. Vo vzťahu k návrhu na\nvykonanie obhliadky na mieste samom, súd prvej inštancie poukázal na to, že mal k dispozícii dostatok\nfotografií na to, aby si mohol urobiť predstavu o tom, kde sa sporný pozemok nachádza ako aj to, kde\nje postavený plot. Vzhľadom na predmet sporu a námietky žalovanej, že nový plot nestojí na základoch\nstarého plota, kedy sama žalovaná nevedela uviesť, kde sa starý plot nachádzal, dospel k záveru, že\nnie je potrebné, aby bola vykonaná obhliadka na mieste samom, keďže by sa predmetnou obhliadkou,\nvzhľadom na skutočnosť, že bol nový plot postavený v roku 2008, nič nedocielilo.\n1.10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, pretože\nsúd prvej inštancie žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu zamietol, priznal voči neúspešnej žalovanej právo\nna plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením.\n2. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu potvrdil. Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n2.1. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovanou, keďže súd žalobe\nv celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a to včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm.\nm) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný\nodvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1\nCSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých\nvýrokoch I., II. ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n2.2. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní bližšie nevymedzila subsumpciu\nodvolacích dôvodov pod dôvody prezumované v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, keď\nňou uvádzané odvolacie dôvody (podľa ich obsahu) možno subsumovať pod písmená b), d), f), h) a g)\npredmetného ustanovenia.\n2.3. Pokiaľ žalovaná poukazovala na existenciu odvolacích dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm.\na) CSP, prípadne § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd poukazuje na to, že tieto odvolacie dôvody\nbližšie v odvolaní nijakým spôsobom nevymedzila, keď jednak nevymedzila dôvody, v čom vzhliada\ndôvody pre nenaplnenie procesných podmienok konania a súčasne v odvolaní nijakým spôsobom\nnekonkretizovala, ktoré dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie v konaní\nnevykonal. Z uvedených dôvodov sa potom odvolací súd uvedenými odvolacími dôvodmi ďalej ani\nnezaoberal.\n2.4. Žalovaná v odvolaní namietala arbitrárnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nv čom vzhliadala porušenie jej práva na spravodlivý proces, pričom súčasne poukazovala na to, že\nuvedené rozhodnutie vzhľadom na absentujúce predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej\ninštancie je rozhodnutím prekvapivým.\n2.5. Odvolaciu námietku žalovanej o nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti ako aj\narbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že podľa názoru žalovanej sa súd prvej inštancie\nk viacerým argumentom (špecifikovaným v bode III. odvolania žalovanej) vyjadril len rámcovo, prípadne\nvôbec, odvolací súd vyhodnotil v kontexte vyššie vyslovených premís ako nedôvodnú. Odvolací súd má\nza to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej\ninštancie založil svoje rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,\naby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na\nspravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko\nsúd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery,\n\nz ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in\nglobo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho\nzreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o z akých\nustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním\ninterpretované. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).\n2.6. Pokiaľ žalovaná súčasne namietala prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu\nabsencie právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie, keď poukázala na to, že dôkazom\ntoho je zápisnica z pojednávania, v ktorej sa toto predbežné právne posúdenie zo strany súdu prvej\ninštancie nenachádza, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, pričom poukazuje na\nstranu 6 zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 05. januára 2024, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, že „podľa § 181 ods. 2 CSP sudkyňa uviedla, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,\nčo je nesporné a predbežné právne posúdenie veci“. Odvolací súd súčasne za účelom zistenia obsahu\npredbežného právneho posúdenia veci sa oboznámil s audiozáznamom z predmetného pojednávania,\npričom je zrejmé, že v rámci časovej stopy od 57 minút 49 sekúnd až 1 hodina 1 minúta a 16 sekúnd\nbolo zo strany súdu vykonané upovedomenie v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku.\n2.7. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry vyšších súdnych\nautorít absencia predbežného právneho posúdenia nezakladá dôvod porušenia práva strany sporu na\nspravodlivý proces. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/214/2021 zo dňa 24.03.2023\nvyplýva, že „...Najvyšší súd už viac krát uviedol, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať\nprocesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už\npočas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie uvedeného ustanovenia\nvšak nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020,\n7Cdo/45/2020, 7Cdo/111/2020, 9Cdo/139/2021, 9Cdo/317/2021) a nie je procesnou vadou konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP. Z judikatúry ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS/16/2012) tiež vyplýva,\nže súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2\nOSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej\nprejednávanej veci. ... Pod „prekvapivým rozhodnutím“ sa v rozhodovacej činnosti najvyššieho\nsúdu rozumie rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než\nrozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj 3Cdo/102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov\nkonania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch, než\nna ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom účastník konania (teraz strana sporu) v\ndanej procesnej situácii nemal možnosť namietať (ne)správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až\nv odvolacom konaní (porovnaj 5Cdo/46/2011, 7Cdo/102/2011, 2Cdo/226/2011).“ Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd považoval uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.\n2.8. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa: Žalovaná v odvolaní\nprimárne namietala závery súdu o splnení podmienok na vydržanie pozemku novovytvorená parcela\nCKN č. XXXX/X z dôvodu absencie právneho titulu žalobcu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k\ntomuto pozemku, pričom zdôrazňovala, že v predmetnom spore sa jedná o pozemky v CKN stave,\nktorých hranice, rozloha a vlastníctvo sú podľa Katastrálneho zákona záväzné s tým, že žalobca ani\njeho právni predchodcovia nikdy nezískali do vlastníctva časť pozemku parcela CKN č. XXXX, ktorá\nje od roku 1974 v jej výhradnom vlastníctve a zodpovedá pozemku parcela CKN č. XXXX/X. V tejto\nsúvislosti poukázala na to, že právni predchodcovia žalobcu získali pozemok parcela CKN č. XXXXX/\nX (vrátane častí 2 a 3 Geometrického plánu č. G-400/98) o výmere 603 m2 a pozemok CKN č.\nXXXXX/X o rozlohe 43 m2 (časť 1 Geometrického plánu č. G-400/98) celkovo 646 m2, ktoré následne\ndarovali žalobcovi, pričom v osvedčení o držbe, na základe ktorej bolo osvedčené vlastníctvo právnych\npredchodcov žalobcu, ani v geometrickom pláne, ktorý bol podkladom pre osvedčenie o držbe, nie je\nzahrnutý pozemok CKN parcela č. XXXX/X.\n2.9. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd primárne poukazuje na to, že oprávnená držba\nsa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak je daný domnelý právny dôvod\n(titulus putativus). Ide teda o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu\ntakýto právny titul patrí. Takýmto právnym titulom môže byť aj titul nadobudnutia pozemku susediaceho\n(zo zmluvy, zo zákona) s pozemkom, ku ktorému má byť vlastníctvo vydržané. Odvolací súd (v\nzhode so závermi vyšších súdnych autorít; porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n\n4Cdo/150/2014) poukazuje na to, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti sa uchopí držby časti parcely,\nktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tento časti, keď\njedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti držby držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy\nnadobúdaného a skutočne držaného pozemku. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že spôsobilým\npredmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou inej parcely. Predmetom\nvydržania, ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, môže byť aj spoluvlastnícky\npodiel na veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/27/2005).\n3. S poukazom na uvedené, v zhode so závermi súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na body\n33. a 34. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobca preukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby počas zákonom stanovenej desaťročnej\nvydržacej doby, nakoľko sa uchopil držby sporného pozemku dňa 27.04.1999 na základe darovacej\nzmluvy a súd prvej inštancie nemal v spore preukázané prerušenie plynutia tejto doby až do roku\n2018, kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu parcelu. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na to, že žalobca nadobudol sporný pozemok v oplotenom stave ako súčasť pozemku\nparcela CKN č. XXXXX/X od svojich právnych predchodcov, ktorí boli ako vlastníci riadne evidovaní\nv katastri nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené upriamuje pozornosť na jedno z rozlišujúcich\nkritérií oprávnenej a neoprávnenej držby a to, že posúdenie toho, či držiteľ (v posudzovanom prípade\nžalobca) je/bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať\nlen z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa a táto dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z\nobjektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na\nokolnosti konkrétneho prípadu, na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že\nužíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pritom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne\nopierať o existujúci právny dôvod a stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide\no to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti, bol dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí\n(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).\n3.1. V prejednávanom spore, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, bola týmto putatívnym\ntitulom darovacia zmluva spísaná vo forme Notárskej zápisnice N44/99, Nz 35/99 zo dňa 27.04.1999,\nna základe ktorej nadobudol žalobca od svojich rodičov D. S. st. a D. S. pozemok parcela CKN č.\nXXXXX/X o výmere 603 m2 v obci Z. H. a to v oplotenom stave, pričom sporná časť pozemku bola\noplotená v rámci plochy tvorenej pozemkami, ktoré bol darované žalobcovi jeho právnymi predchodcami.\nV zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že vzhľadom na pomer výmery\nzdedenej a domnelej parcely, ktorá má v reálnom stave šírku cca 30 cm a dĺžku (o niečo väčšiu\nako) 22 m, ktorá výmera navyše predstavovala ucelený celok s pozemkom parcela CKN č. XXXXX/X,\nbola držba žalobcu oprávnená a tento konal v ospravedlniteľnom skutkovom omyle. V konkrétnostiach\nprejednávaného sporu súd prvej inštancie správne poukazoval aj na to, že v spore boli predložené\ndva znalecké posudky, kedy znalecký posudok predložený žalobcom konštatoval chybné meranie O..\nP. pri vyhotovení Geometrického plánu č. 400/98 a znalecký posudok predložený žalovanou uviedol,\nže je predmetný geometrický plán správny a vlastnícka hranica medzi pozemkami CKN č. XXXX a\nXXXXX/X je znázornená totožne ako v Geometrickom pláne T.. T. č. 17/2018, z čoho vyvodil, že\nani znalci, ktorí sú osobami vykonávajúcimi znaleckú činnosť na základe odborných vedomostí, sa\nnevedeli zjednotiť v závere, či došlo, resp. nedošlo k posunu spornej parcely v neprospech žalovanej,\nkeďže pri vyhotovení znaleckých posudkov využili rozdielnu metodiku. Z uvedeného možno vyvodiť, že\nnevedomosť žalobcu o užívaní časti susediaceho pozemku nebola založená na skutočnostiach pre neho\nzjavne rozpoznateľných, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť pochybnosti o dobromyseľnosti držby.\n3.2. V kontexte vyššie uvedených záverov neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie sa\nnevysporiadal s ňou predloženým dôkazom a to Znaleckým posudkom O.. Š. č. 10/2023, keď rozhodnou\npre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu, ako podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k\nspornému pozemku vydržaním, bolo to, či žalobca konal v ospravedlniteľnom omyle, t. j. v presvedčení\nže sporný pozemok mu patrí, a teda závery vyplývajúce z predmetného znaleckého posudku nemôžu\nmať skutkovú ani právnu relevanciu, nakoľko iba konštatujú objektívny stav zamerania spornej hranice\npozemkov.\n3.3. Pokiaľ žalovaná poukazovala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR [4Cdo/283/2009 (R\n73/2015), 4Cdo/361/2012 (R 74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010,\n\n2Cdo/207/2005 a 6MCdo/5/2010], odvolací súd má za to, že odkaz na uvedené rozhodnutia je vzhľadom\nna odlišné právne a skutkové východiská, ktoré boli posudzované Najvyšším súdom SR v predmetných\nkonaniach (v porovnaní s posudzovanou vecou), nenáležitý, pričom obdobnou skutkovou situáciou\nako v prejednávanom spore sa Najvyšší súd SR zaoberal v uznesení sp. zn. 4Cdo/150/2014 zo dňa\n22.06.2016. V prejednávanej veci (tak ako je už vyššie uvedené) nebolo sporné, že žalobca držbu\nsporného pozemku odvodzoval od vlastníctva susediaceho pozemku, ktorý nadobudol na základe\nplatného právneho titulu, a to darovacej zmluvy a oprávnenosť držby odvodzoval od presvedčenia\n(animus possidendi), že mu sporný pozemok patrí, konkrétne, že sporný pozemok tvorí súčasť pozemku,\nktorý mu bol darovaný jeho rodičmi.\n3.4. Bez ohľadu na vyššie uvedené, okrajovo však odvolací súd vo vzťahu k predmetnému odkazu na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR poukazuje na (aktuálny) rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktorou sa Najvyšší súd SR odklonil od judikatúry, na ktorú\npoukazovala žalovaná, pričom poukázal na to, že „... Judikatórna línia reprezentovaná rozhodnutiami\nR 73/2015 a R 74/2015 je nielen explicitne zákonom de lege lata nepotvrdzujúca, ale tiež v rozpore\nso zámerom, ktorý mal zákonodarca pri reforme právnej úpravy vydržania v roku 1950 (spružniť\na uľahčiť vydržanie) a pri znovuzavedení inštitútu vydržania v roku 1982 (ochrániť tzv. nedoložené\nprávne vzťahy k nehnuteľnostiam), rovnako tak značne obmedzuje dosah vydržania a je neprimerane\nrigidná. Preto sa veľký senát priklonil k ostatným súdnym rozhodnutiam (bod 12.3 až 12.3.3), ktoré\nfundamentálne reflektujú staršiu judikatúru (bod 12.1.), vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia\n§ 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad\npre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel\nvydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným\ndržiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom\npráve) so stavom vlastníckym. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v\nminulosti (podľa slovenského, resp. uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby.\nNedostatok právneho titulu (napríklad ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania\nnemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba)\njedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. ... Spravidla je\npreto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté\nplnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“. Aj v kontexte predmetnej aktuálne\nsa vyvíjajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potom záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok\nvydržania sporného pozemku z dôvodu, že predmetný pozemok nadobudol na základe darovacej zmluvy\na to ako pozemok, ktorý bol oplotený spolu so susediacim v darovacej zmluve priamo uvádzaným\npozemkom parcela CKN č. XXXXX/X v ospravedlniteľnom skutkovom omyle správny, nakoľko v konaní\nneboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali objektívne presvedčenie žalobcu o tom,\nže nadobudol sporný pozemok poctivým spôsobom, pričom za poctivý spôsob nadobudnutia práva\nmožno považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a konkrétne okolnosti\nnenasvedčujú, že došlo k zneužitiu inštitútu vydržania.\n3.5. Pokiaľ žalovaná v odvolaní zopakovala svoju skutkovú argumentáciu, že nové oplotenie nebolo\numiestnené na základoch pôvodného plotu a že voči výstavbe nového plotu vyslovila námietky\npoukazujúc na jeho zbytočnosť vzhľadom na existenciu (pôvodného) oplotenia, odvolací súd poukazuje\nzávery vyslovené bodoch 32. až 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom\nrozsahu stotožňuje, keď súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril k uvedenej obrane\nžalovanej a túto vyhodnotil ako nedôvodnú (v spore žalovanou nepreukázanú). Možno sa stotožniť\ns tým, že žalovaná by v prípade výstavby oplotenia na inom mieste (a to neprospech nej) vyvinula\naktivitu k odstráneniu tohto stavu už skôr, keď relevantným spôsobom nevysvetlila, čo ju malo viesť k\ntomu, že s touto (napriek tomu, že o stavbe nového plota vedela už pred jeho samotnou výstavbou,\npríp. počas výstavby) „vyčkávala“ až do času kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu\nparcelu. Navyše pri výstavbe plotu (síce nie priamo účasťou pri výstavbe), ale určite nepriamo asistovala\ntým, že vyhovela požiadavke žalobcu na odstránenie prístreškov, ktoré mali žalobcovi brániť v jeho\nzámeroch. Nie bez významu je skutočnosť, že argumentáciu o zmene situovania nového plotu použila\naž na pojednávaní a dovtedy (tak ako to vyplýva aj z jej podania 19.05.2023) argumentovala nesprávne\n„stanovenou“ hranicou medzi pozemkami, ktorú „nesprávnosť“ preukazovala predložením znaleckého\nposudku, ktorý si dala na účely konania vypracovať. V týchto súvislostiach odvolací súd vyhodnotil\nuvedenú obranu žalovanej ako nepreukázanú a do určitej miery aj ako účelovú, nakoľko aj v odvolaní\nžalovaná argumentuje tým, že podľa nej nie je možné len stroho akceptovať názor, že žalobca kúpil\n\nto, čo je oplotené, napriek tomu, že oplotenie bolo postavené nesprávne, z čo evokuje záver, že sama\nžalovaná pripúšťa chybu už pri stavbe pôvodného oplotenia zo 70-tych rokov minulého storočia avšak\nna druhej strane argumentuje tým, že k tejto nesprávnosti malo dôjsť pri výstavbe nového plotu.\n3.6. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní súdu predložila listinu označenú ako „Analýza geometrických\nplánov (zrýchlená) k. ú. Z. H.“ vypracovaná O.. E. R., autorizovaným geodetom a kartografom dňa\n28.02.2024, odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku\nalebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno\nv odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť\nv konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v\nodvolaní neuvádza žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné pripustiť predmetnú písomnosť ako\nprostriedok procesnej obrany žalovanej v odvolacom konaní, keď odvolací súd súčasne nevzhliada\nžiadny dôvod, pre ktorý by došlo k naplneniu ust. § 366 Civilného sporového poriadku a vo vzťahu k\ndôvodu prezumovaného § 366 písm. d) CSP osobitne uvádza, že nevzhliada žiadny dôvod, pre ktorý by\nuvedený listinný dôkaz žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n3.7. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou súd prvej inštancie\nvzájomnú žalobu žalovanej zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že uvedená námietka je založená\nvýlučne na argumentácii žalovanej, že predmetný plot, ktorého odstránenia sa vzájomnou žalobou\nžalovaná domáhala, bol postavený na jej pozemku neoprávnene, a preto sa domáhala, aby súd nariadil\nžalobcovi odstrániť tento nelegálny plot (čím sa podľa nej mala zabezpečiť náprava neoprávnenej\nzástavby a obnovenie spravodlivého stavu v súlade s právnymi predpismi a faktickými dôkazmi\npredloženými v prejednávanej veci). V zhode so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode\n40. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd odvolanie žalovanej v tejto časti za\nnedôvodné, nakoľko uvedené odvolanie je založené na základnom predpoklade, t. j. že predmetný plot\nje postavený na pozemku vo vlastníctve žalovanej, pričom však v konaní bolo preukázané, že predmetný\npozemok nadobudol žalobca na základe vydržania. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\n3.8. Odvolací súd zároveň potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov\nkonania (výrok III.), ktorý vykazuje vecnú správnosť, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu\núspešný, keď žalovaná svoje námietky voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu\ntrov konania (výrok III. napadnutého rozsudku) vyvodzovala výlučne z dôvodnosti jej odvolania voči\nvýrokom vo veci samej (výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie), ohľadne ktorých nebola v\nodvolacom konaní úspešná. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa\n§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v\ncelom rozsahu úspešný (nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol v celom rozsahu potvrdený), nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, ktorá v odvolacom konaní nemala úspech ani len\nčiastočný a to v rozsahu 100 %.\n4. Proti predmetnému rozsudku podala dovolanie žalovaná. Dovolanie podala z dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP.\n4.1. Poukázala na to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí zaujal názor, že žalovaná neuniesla dôkazné\nbremeno. Žalovaná sa s týmto nemôže stotožniť a má za to, že závery súdu sú v zmysle vykonaných\ndôkazov a predložených vyjadrení nelogické a arbitrárne. Poukázala na už uvedenú argumentáciu\nv predchádzajúcich podaniach, ktorými sa však konajúce súdy zaoberali len okrajovo alebo vôbec.\nKonajúce súdy sa nezaoberali dostatočne najmä dvoma podstatnými otázkami, ktoré sú v konaní\nrozhodujúce a to: 1. aké sú právne účinky geometrického plánu a či samotné vyhotovenie geometrického\nplánu zakladá vznik samostatnej parcely, respektíve či tento dokument môže byť považovaný za\ndostatočný titul na určení vlastníckeho práva bez existencie ďalšieho právneho titulu. 2. Akým spôsobom\nmá byť preukázaný právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 137 CSP, najmä\nv prípade, ak žalobca netvrdí a nepreukazuje žiadne konkrétne právne ohrozenie jeho postavenia, a\nžaloba má len preventívny a hypotetický charakter.\n\n4.2. Žalovaná má za to, že ide o otázky, ktoré majú zásadný význam pre jednotné rozhodovanie súdov a\nktoré neboli v judikatúre doposiaľ dôsledne a jednoznačne vyriešené. Žalovanej sa javí, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru, že geometrický plán je listinou, ktorá\nzakladá vznik samostatnej parcely, čím umožňuje samotným jeho vyhotovením určiť vlastnícke právo\nk novo vzniknutej parcele. Podľa názoru žalovanej je tento záver právne neudržateľný a v rozpore s\nustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj odbornou literatúrou. Geometrický\nplán je podkladom pre zápis údajov do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností (katastrálny zákon). Nemám však konštitutívne účinky, ani môže byť považovaný za\nprávny titul na vznik, zmenu či zánik vecného práva, tieto účinky má len právny úkon ( napríklad zmluva),\nrozhodnutie správneho orgánu alebo súdu.\n4.3. Geometrický plán ako technicko-evidenčný dokument nemá vplyv na právne postavenie subjektov,\nktoré sú v katastri evidované. Rozhodujúce sú právne akty ako titul nadobudnutia. Z uvedeného vyplýva,\nže samotný geometrický plán nemôže byť použitý ako dôkaz práva k parcele, ktorá ním bola vytvorená.\nŽalovaná poukazuje na to, že vyhotovenie geometrického plánu bez následného právneho úkonu nie\nje dostatočné na určenie vlastníckeho práva.\n4.4. Žalovaná ďalej poukazuje na ďalšiu problematickú otázku, ktorá v konaní nebola vyriešená a teda\npodľa § 137 CSP musí žalobca preukázať, že má naliehavý právny záujem na určení existencie alebo\nneexistencie právneho vzťahu alebo práva. Judikatúra opakovane zdôrazňuje, že samotná neistota\nči hypotetická možnosť sporu nie je dostatočná. Žalobca neuvádza nijaký konkrétny právny vzťah,\nktorý by bol sporový a teda neexistuje súbežná žaloba na plnenie, nevznikol medzi stranami žiadny\nkontradiktórny vzťah, neexistuje verejnoprávny spor, ktorý by im bránil nakladať s predmetnou parcelou.\nPrávna neistota žalobcu vyplýva výlučne z jeho subjektívneho názoru.\n4.5. Žalovaná ma zároveň za to, že v prípade, ak má žalobca za to, že mu prislúcha vlastnícke právo\nk pozemku vytvorenej geometrickým plánom, môže iniciovať koniec konanie o vydanie veci, návrh\nna zápis do katastra alebo prípadne vyvolať žalobu na plnenie. Určovacia žaloba je podľa žalovanej\npredčasná a neprípustná. Dôvodnosť podaného dovolania potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 26 Cdo 5657/2000.\n4.6. Ďalej žalovaná uvádza, že k mnohým tvrdeniam žalovanej sa súd pred ukončením dokazovania\nzákonom predpísaným spôsobom nevyjadril, čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Pre\nžalovanú ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré nemohla objektívne z postupu súdu predpokladať.\nŽalovaná sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že prvostupňový súd neporušil ústavné práva\nžalovanej. Stručné poukázanie súdov na dostatočné listinné dôkazy v danom prípade nemôžu obstáť.\nPoukázala na § 220 ods. 2 CSP s tým, že súdy si povinnosť uvedenú v uvedenom ustanovení nesplnili,\nodvolací súd sa k argumentom žalovanej uvedených v odvolaní takmer vôbec nevyjadril resp. len\nformálne a stručne keď konštatoval, že sa stotožňuje s prvostupňovým súdom poprípade len stručne\nrozšíril argumentáciu, čo však nemôže obstáť. Takýto postup je neprijateľný. Týmto postupom jej bola\nodňatá možnosť konať pred súdom.\n4.7. Odvolací súd len konštatuje, že súhlasí a stotožňuje sa s prvostupňovým súdom, akými úvahami a\nv dôsledku akých procesných úkonov, respektíve právnych predpisov dospel k uvedeným záverom nie\nje možné z odôvodnenia rozsudku spoľahlivo zistiť. V odôvodnení odvolacieho súdu absentuje najmä\nprávny predpis na základe ktorého odvolací súd rozhodol, že priznáva žalobcovi vlastnícke právo. Z\ntohto dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Z okolností v uvedenej veci vyplýva, že\npre rozhodnutie podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,\nčo zakladá jeho nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 387 ods. 2\nCSP, pričom aj toto ustanovenie treba vykladať a aplikovať tak aby bolo v súlade s ústavou a aj právom\nna spravodlivý proces.\n4.8. Dovolaciemu súdu žalovaná dala tiež do pozornosti, že prvostupňový súd odňal žalovanej možnosť\nkonať pred súdom. Odvolací súd sa nezaoberal otázkou, že prvostupňový súd opomenul vykonať svoju\npovinnosť a taktiež sa nevysporiadal s otázkou aplikácie, respektíve ne aplikácie § 366 písm. d) CSP,\nktorá mu umožňovala prihliadať aj na dôkaz predložený v odvolacom konaní.\n\n4.9. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej\ninštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie resp., aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov dovolacieho konania.\n5. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Nestotožnil sa ani s jedným z dovolacích argumentov. Podľa\nžalobcu sa súdy v riešenej veci riadnym spôsobom zaoberali všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\nsprávne vo veci rozhodli. Žalovaná nijakým dôkazom nespochybnila jeho zásadné skutkové tvrdenia, na\nktoré poukazoval v žalobe, že sporný pozemok sa už niekoľko desaťročia nachádza v jeho oplotenom\ndvore, ktorý získal na základe darovacej zmluvy z 27.04.1999. Je podľa jeho presvedčenia správnym\npostupom riešiť vzniknutý stav žalobným návrhom o určenie vlastníctva v zmysle § 137 CSP. Za\nnelogické považoval uplatnenie žaloby o vydanie veci, keď sporný pozemok sa nachádza v jeho\ndvore, fakticky desaťročia v dobromyseľnej držbe a ide o zosúladenie faktického stavu s evidenčným\nstavom v katastri nehnuteľností. V takomto prípade vzniknutý stav právnej neistoty je spôsobilý odstrániť\nurčovacou žalobou v zmysle § 137 CSP. Tak odvolací súd ako aj súd prvej inštancie si po vykonaní\ndokazovania osvojil právny názor o vydržaní sporného pozemku a nešlo o žiadne arbitrárne, prekvapivé\nči neodôvodnené rozhodnutie. Všeobecne možno považovať vymedzenie dovolacích dôvodov zo strany\nžalovanej za neurčitá a nepresvedčivé. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné\nzamietol a zároveň si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.\n6. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná písomné stanovisko. Žalovaná zotrvala na podanom dovolaní.\nPoukazuje na to, že pri posudzovaní vydržania odvolací súd nepreskúmateľným spôsobom prekročil\nobjektívny test dobromyseľnosti v režime veľkým C KN hraníc a zároveň poukazuje aj na nesprávne\nrozloženie dôkazného bremena v otázke vydržania.\n7. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho\nprieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7.2. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n7.3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n7.4. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n\n8. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalovaná namietala, že napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne zdôvodnený, nepreskúmateľný až arbitrárny. V odôvodnení\nodvolacieho súdu podľa nej absentuje právny predpis podľa ktorého odvolací súd rozhodol, že priznáva\nžalobcovi vlastnícke právo. Rovnako namietala, že ide o prekvapivé rozhodnutie, že odvolací súd sa\nnezaoberal otázkou, že prvostupňový súd opomenul vykonať svoju povinnosť a taktiež sa nevysporiadal\ns otázkou aplikácie, resp. neaplikácie § 366 písm. d) CSP, ktorá mu umožňovala prihliadnuť aj na dôkaz\npredložený v odvolacom konaní.\n8.1. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8.2. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n8.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n8.4. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť\ndôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že\nnedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia\nRuiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n8.5. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto v o svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n8.6. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n8.7. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací\nsúd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n8.8. O arbitrárne rozhodnutie ide vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach\nrôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo\nmôže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu\nzákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek\nakceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté\nskutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla\nspojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III.\nÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za\nprotiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces. I. ÚS 51/2020 z 09.06.2020 (bod 37.).\n8.9. V tomto smere odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré\nho viedli k potvrdzujúcemu rozhodnutiu, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s\nrozhodujúcimi skutočnosťami a s podstatnými odvolacími námietkami žalovanej.\n9. Z uvedeného je celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru\ndovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP.\nZa procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaný\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\njeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s\n\njeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03). Je treba mať na zreteli, že rozsudok odvolacieho súdu tvorí s rozsudkom súdu prvej inštancie\ntzv. jeden celok.\n9.1. Z obsahu z odôvodnenia rozsudku krajského súdu z bodov 6. až 9.7. je zrejmé, že odvolací súd\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny. Ďalej\nz bodov 12. až 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva: ,,12. Žalovaná v odvolaní primárne\nnamietala závery súdu o splnení podmienok na vydržanie pozemku novovytvorená parcela CKN č.\nXXXX/X z dôvodu absencie právneho titulu žalobcu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto\npozemku, pričom zdôrazňovala, že v predmetnom spore sa jedná o pozemky v CKN stave, ktorých\nhranice, rozloha a vlastníctvo sú podľa Katastrálneho zákona záväzné s tým, že žalobca ani jeho právni\npredchodcovia nikdy nezískali do vlastníctva časť pozemku parcela CKN č. XXXX, ktorá je od roku 1974\nv jej výhradnom vlastníctve a zodpovedá pozemku parcela CKN č. XXXX/X. V tejto súvislosti poukázala\nna to, že právni predchodcovia žalobcu získali pozemok parcela CKN č. XXXXX/X (vrátane častí 2 a\n3 Geometrického plánu č. G-400/98) o výmere 603 m2 a pozemok CKN č. XXXXX/X o rozlohe 43 m2\n(časť 1 Geometrického plánu č. G-400/98) celkovo 646 m2, ktoré následne darovali žalobcovi, pričom\nv osvedčení o držbe, na základe ktorej bolo osvedčené vlastníctvo právnych predchodcov žalobcu, ani\nv geometrickom pláne, ktorý bol podkladom pre osvedčenie o držbe, nie je zahrnutý pozemok CKN\nparcela č. XXXX/X.\n12.1 Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd primárne poukazuje na to, že oprávnená držba\nsa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak je daný domnelý právny dôvod\n(titulus putativus). Ide teda o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu\ntakýto právny titul patrí. Takýmto právnym titulom môže byť aj titul nadobudnutia pozemku susediaceho\n(zo zmluvy, zo zákona) s pozemkom, ku ktorému má byť vlastníctvo vydržané. Odvolací súd (v\nzhode so závermi vyšších súdnych autorít; porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/150/2014) poukazuje na to, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti sa uchopí držby časti parcely,\nktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tento časti, keď\njedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti držby držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy\nnadobúdaného a skutočne držaného pozemku. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že spôsobilým\npredmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou inej parcely. Predmetom\nvydržania, ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, môže byť aj spoluvlastnícky\npodiel na veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/27/2005).\n12.2 S poukazom na uvedené, v zhode so závermi súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na body\n33. a 34. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobca preukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby počas zákonom stanovenej desaťročnej\nvydržacej doby, nakoľko sa uchopil držby sporného pozemku dňa 27.04.1999 na základe darovacej\nzmluvy a súd prvej inštancie nemal v spore preukázané prerušenie plynutia tejto doby až do roku\n2018, kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu parcelu. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na to, že žalobca nadobudol sporný pozemok v oplotenom stave ako súčasť pozemku\nparcela CKN č. XXXXX/X od svojich právnych predchodcov, ktorí boli ako vlastníci riadne evidovaní\nv katastri nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené upriamuje pozornosť na jedno z rozlišujúcich\nkritérií oprávnenej a neoprávnenej držby a to, že posúdenie toho, či držiteľ (v posudzovanom prípade\nžalobca) je/bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať\nlen z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa a táto dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z\nobjektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na\nokolnosti konkrétneho prípadu, na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že\nužíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pritom oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne\nopierať o existujúci právny dôvod a stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide\no to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti, bol dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí\n(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).\n12.3 V prejednávanom spore, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, bola týmto putatívnym\ntitulom darovacia zmluva spísaná vo forme Notárskej zápisnice N44/99, Nz 35/99 zo dňa 27.04.1999,\nna základe ktorej nadobudol žalobca od svojich rodičov D. S. st. a D. S. pozemok parcela CKN č.\nXXXXX/X o výmere 603 m2 v obci Z. H. a to v oplotenom stave, pričom sporná časť pozemku bola\n\noplotená v rámci plochy tvorenej pozemkami, ktoré bol darované žalobcovi jeho právnymi predchodcami.\nV zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že vzhľadom na pomer výmery\nzdedenej a domnelej parcely, ktorá má v reálnom stave šírku cca 30 cm a dĺžku (o niečo väčšiu\nako) 22 m, ktorá výmera navyše predstavovala ucelený celok s pozemkom parcela CKN č. XXXXX/X,\nbola držba žalobcu oprávnená a tento konal v ospravedlniteľnom skutkovom omyle. V konkrétnostiach\nprejednávaného sporu súd prvej inštancie správne poukazoval aj na to, že v spore boli predložené\ndva znalecké posudky, kedy znalecký posudok predložený žalobcom konštatoval chybné meranie O..\nP. pri vyhotovení Geometrického plánu č. 400/98 a znalecký posudok predložený žalovanou uviedol,\nže je predmetný geometrický plán správny a vlastnícka hranica medzi pozemkami CKN č. XXXX a\nXXXXX/X je znázornená totožne ako v Geometrickom pláne T.. T. č. 17/2018, z čoho vyvodil, že\nani znalci, ktorí sú osobami vykonávajúcimi znaleckú činnosť na základe odborných vedomostí, sa\nnevedeli zjednotiť v závere, či došlo, resp. nedošlo k posunu spornej parcely v neprospech žalovanej,\nkeďže pri vyhotovení znaleckých posudkov využili rozdielnu metodiku. Z uvedeného možno vyvodiť, že\nnevedomosť žalobcu o užívaní časti susediaceho pozemku nebola založená na skutočnostiach pre neho\nzjavne rozpoznateľných, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť pochybnosti o dobromyseľnosti držby.\n12.4 V kontexte vyššie uvedených záverov neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal s ňou predloženým dôkazom a to Znaleckým posudkom O.. Š. č. 10/2023, keď\nrozhodnou pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu, ako podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho\npráva k spornému pozemku vydržaním, bolo to, či žalobca konal v ospravedlniteľnom omyle, t. j.\nv presvedčení že sporný pozemok mu patrí, a teda závery vyplývajúce z predmetného znaleckého\nposudku nemôžu mať skutkovú ani právnu relevanciu, nakoľko iba konštatujú objektívny stav zamerania\nspornej hranice pozemkov.\n13. Pokiaľ žalovaná poukazovala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR [4Cdo/283/2009\n(R73/2015), 4Cdo/361/2012 (R74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010,\n2Cdo/207/2005 a 6MCdo/5/2010], odvolací súd má za to, že odkaz na uvedené rozhodnutia je vzhľadom\nna odlišné právne a skutkové východiská, ktoré boli posudzované Najvyšším súdom SR v predmetných\nkonaniach (v porovnaní s posudzovanou vecou), nenáležitý, pričom obdobnou skutkovou situáciou\nako v prejednávanom spore sa Najvyšší súd SR zaoberal v uznesení sp. zn. 4Cdo/150/2014 zo dňa\n22.06.2016. V prejednávanej veci (tak ako je už vyššie uvedené) nebolo sporné, že žalobca držbu\nsporného pozemku odvodzoval od vlastníctva susediaceho pozemku, ktorý nadobudol na základe\nplatného právneho titulu, a to darovacej zmluvy a oprávnenosť držby odvodzoval od presvedčenia\n(animus possidendi), že mu sporný pozemok patrí, konkrétne, že sporný pozemok tvorí súčasť pozemku,\nktorý mu bol darovaný jeho rodičmi.\n13.1 Bez ohľadu na vyššie uvedené, okrajovo však odvolací súd vo vzťahu k predmetnému odkazu na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR poukazuje na (aktuálny) rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktorou sa Najvyšší súd SR odklonil od judikatúry, na ktorú\npoukazovala žalovaná, pričom poukázal na to, že „... Judikatórna línia reprezentovaná rozhodnutiami\nR73/2015 a R74/2015 je nielen explicitne zákonom de lege lata nepotvrdzujúca, ale tiež v rozpore\nso zámerom, ktorý mal zákonodarca pri reforme právnej úpravy vydržania v roku 1950 (spružniť\na uľahčiť vydržanie) a pri znovuzavedení inštitútu vydržania v roku 1982 (ochrániť tzv. nedoložené\nprávne vzťahy k nehnuteľnostiam), rovnako tak značne obmedzuje dosah vydržania a je neprimerane\nrigidná. Preto sa veľký senát priklonil k ostatným súdnym rozhodnutiam (bod 12.3 až 12.3.3), ktoré\nfundamentálne reflektujú staršiu judikatúru (bod 12.1.), vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia\n§ 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad\npre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel\nvydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným\ndržiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom\npráve) so stavom vlastníckym. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v\nminulosti (podľa slovenského, resp. uhorského práva, pozn.) právny titul nebol podmienkou držby.\nNedostatok právneho titulu (napríklad ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania\nnemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba)\njedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. ... Spravidla je\npreto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté\nplnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“. Aj v kontexte predmetnej aktuálne\nsa vyvíjajúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potom záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok\nvydržania sporného pozemku z dôvodu, že predmetný pozemok nadobudol na základe darovacej zmluvy\na to ako pozemok, ktorý bol oplotený spolu so susediacim v darovacej zmluve priamo uvádzaným\npozemkom parcela CKN č. XXXXX/X v ospravedlniteľnom skutkovom omyle správny, nakoľko v konaní\n\nneboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali objektívne presvedčenie žalobcu o tom,\nže nadobudol sporný pozemok poctivým spôsobom, pričom za poctivý spôsob nadobudnutia práva\nmožno považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a konkrétne okolnosti\nnenasvedčujú, že došlo k zneužitiu inštitútu vydržania.\n14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní zopakovala svoju skutkovú argumentáciu, že nové oplotenie nebolo\numiestnené na základoch pôvodného plotu a že voči výstavbe nového plotu vyslovila námietky\npoukazujúc na jeho zbytočnosť vzhľadom na existenciu (pôvodného) oplotenia, odvolací súd poukazuje\nzávery vyslovené bodoch 32. až 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom\nrozsahu stotožňuje, keď súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril k uvedenej obrane\nžalovanej a túto vyhodnotil ako nedôvodnú (v spore žalovanou nepreukázanú). Možno sa stotožniť\ns tým, že žalovaná by v prípade výstavby oplotenia na inom mieste (a to neprospech nej) vyvinula\naktivitu k odstráneniu tohto stavu už skôr, keď relevantným spôsobom nevysvetlila, čo ju malo viesť k\ntomu, že s touto (napriek tomu, že o stavbe nového plota vedela už pred jeho samotnou výstavbou,\npríp. počas výstavby) „vyčkávala“ až do času kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu\nparcelu. Navyše pri výstavbe plotu (síce nie priamo účasťou pri výstavbe), ale určite nepriamo asistovala\ntým, že vyhovela požiadavke žalobcu na odstránenie prístreškov, ktoré mali žalobcovi brániť v jeho\nzámeroch. Nie bez významu je skutočnosť, že argumentáciu o zmene situovania nového plotu použila\naž na pojednávaní a dovtedy (tak ako to vyplýva aj z jej podania 19.05.2023) argumentovala nesprávne\n„stanovenou“ hranicou medzi pozemkami, ktorú „nesprávnosť“ preukazovala predložením znaleckého\nposudku, ktorý si dala na účely konania vypracovať. V týchto súvislostiach odvolací súd vyhodnotil\nuvedenú obranu žalovanej ako nepreukázanú a do určitej miery aj ako účelovú, nakoľko aj v odvolaní\nžalovaná argumentuje tým, že podľa nej nie je možné len stroho akceptovať názor, že žalobca kúpil\nto, čo je oplotené, napriek tomu, že oplotenie bolo postavené nesprávne, z čo evokuje záver, že sama\nžalovaná pripúšťa chybu už pri stavbe pôvodného oplotenia zo 70-tych rokov minulého storočia avšak\nna druhej strane argumentuje tým, že k tejto nesprávnosti malo dôjsť pri výstavbe nového plotu.\n15. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní súdu predložila listinu označenú ako „Analýza geometrických\nplánov (zrýchlená) k. ú. Z. H.“ vypracovaná O.. E. R., autorizovaným geodetom a kartografom dňa\n28.02.2024, odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku\nalebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno\nv odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo\nnesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť\nv konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v\nodvolaní neuvádza žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné pripustiť predmetnú písomnosť ako\nprostriedok procesnej obrany žalovanej v odvolacom konaní, keď odvolací súd súčasne nevzhliada\nžiadny dôvod, pre ktorý by došlo k naplneniu ust. § 366 Civilného sporového poriadku a vo vzťahu k\ndôvodu prezumovaného § 366 písm. d) CSP osobitne uvádza, že nevzhliada žiadny dôvod, pre ktorý by\nuvedený listinný dôkaz žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n16. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou súd prvej inštancie\nvzájomnú žalobu žalovanej zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že uvedená námietka je založená\nvýlučne na argumentácii žalovanej, že predmetný plot, ktorého odstránenia sa vzájomnou žalobou\nžalovaná domáhala, bol postavený na jej pozemku neoprávnene, a preto sa domáhala, aby súd nariadil\nžalobcovi odstrániť tento nelegálny plot (čím sa podľa nej mala zabezpečiť náprava neoprávnenej\nzástavby a obnovenie spravodlivého stavu v súlade s právnymi predpismi a faktickými dôkazmi\npredloženými v prejednávanej veci). V zhode so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode\n40. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd odvolanie žalovanej v tejto časti za\nnedôvodné, nakoľko uvedené odvolanie je založené na základnom predpoklade, t. j. že predmetný plot\nje postavený na pozemku vo vlastníctve žalovanej, pričom však v konaní bolo preukázané, že predmetný\npozemok nadobudol žalobca na základe vydržania.“\n9.2. Dovolací súd teda uvádza, že na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej\ninštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd veľmi podrobne doplnil a v uvedených bodoch reagoval\nna všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ktoré súviseli s prejednávanou vecou. Z tohto dôvodu\nnie je možné vyhodnotiť, žeby rozsudok odvolacieho súdu bol nepreskúmateľný, nedostatočne dôvodný\na arbitrárny. Práve naopak rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie\nspĺňa všetky kritéria odôvodnenia rozsudku uvedené v § 393 CSP. Odvolací súd reagoval na námietky\nžalovanej vo vzťahu k uvádzaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, že tieto sú založené na odlišných\n\nprávnych a skutkových východiskách (pozri bod 13.) a najmä poukázal v bode 13.1. aj na aktuálny\nrozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1VCdo/1/2024.\n9.3. Treba tiež uviesť, že odvolací súd sa k odvolacej námietke prekvapivosti rozhodnutia vyjadril\ntaktiež veľmi podrobne v bode 10. a 10.1. napadnutého rozsudku. Neopodstatnenou je dovolacia\nnámietka ,,neuvedenia právneho predpisu zo strany odvolacieho súdu“, že žalobcovi bolo priznané\nvlastnícke právo, keď je zrejmé, že súd prvej inštancie priznal vlastnícke právo žalobcovi na základe\ndanosti naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP vo vzťahu k pozemku parcela č.\nXXXX/.X špecifikovaného vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého súčasťou bol aj\nvyhotovený geometrický plán O.. D. H. zo dňa 10.08.2020 a tento sa stal súčasťou výroku rozsudku súdu\nprvej inštancie. Predmetné vlastnícke právo k pozemku bolo priznané titulom vydržania v zmysle § 134\nOZ, keď žalobca splnil všetky podmienky vydržania, čo bolo podrobne zdôvodnené už v rozsudku súdu\nprvej inštancie, na ktoré nadviazalo veľmi podrobne zdôvodnené aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu.\n9.4. K dielčej námietke § 420 písm. f) CSP, že sa odvolací súd nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia\n§ 366 písm. d) CSP dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa vysporiadal v odvolacom konaní s\npredloženou listinou označenou ako analýza geometrických plánov vypracovanou O.. E. R. zo dňa\n28.02.2024 a to v bode 15. napadnutého rozsudku, s ktorým dôvodom sa dovolací súd stotožňuje, bez\njeho zbytočného opakovania. Správne ho odvolací súd vyhodnotil ako dôkaz, ktorý mohla žalovaná\nuplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. neuviedla ani žiadny dôvod, pre ktorý by ho\nnemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto naň správne ani\nneprihliadol. Aj tento dovolací dôvod je teda neopodstatnený.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP.\n10. Žalovaná vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 ods. 1 CSP uvádza že súdy sa nezaoberali dvoma\npodstatnými otázkami, ktoré sú pre vec rozhodujúce: 1. aké sú právne účinky geometrického plánu a\nči samotné vyhotovenie geometrického plánu zakladá vznik samostatnej parcely, respektíve či tento\ndokument môže byť považovaný za dostatočný titul na určení vlastníckeho práva bez existencie ďalšieho\nprávneho titulu. 2. Akým spôsobom má byť preukázaný právny záujem na určení vlastníckeho práva\npodľa ustanovenia § 137 CSP, najmä v prípade, ak žalobca netvrdí a nepreukazuje žiadne konkrétne\nprávne ohrozenie jeho postavenia, a žaloba má len preventívny a hypotetický charakter.\n10.1. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na to, že podľa nej ide o otázky, ktoré majú zásadný význam\npre jednotné rozhodovanie súdov a ktoré neboli doposiaľ dôsledne a jednoznačne vyriešené. Uvedené\nsa dá podradiť pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP .\n10.2. Ďalej žalovaná namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho\nnázoru, že geometrický plán je listinou, ktorá zakladá vznik samotnej parcely, čím umožňuje samotným\njeho vyhotovením určiť vlastnícke právo k novovzniknutej parcele. Tento záver je neudržateľný a v\nrozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republike aj odbornou literatúrou. Uvedené\nje možno podriadiť pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n10.3. K tomu vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Z hľadiska § 421\nods. 1 CSP je relevantná len právna (nie skutková) otázka. Pripomenúť treba, že dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n10.4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na\njej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ\nprávnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno § 421 CSP ju podradí. Dovolací súd poukazuj tiež\nna to, že právne otázky v zmysle § 421 ods. 1 CSP nemôžu mať hypotetický charakter, ale sú spojené\nso skutkovým stavom, z ktorého odvolací súd vychádzal, t. j. rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia tejto konkrétnej otázky.\n10.5. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 01.01.1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl.\n2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu\nprax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno za ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj dovolateľom označený rozsudok býv. Najvyššieho\nsúdu SSR z 30.01.1975 sp. zn. 1 Cz 129/74, ktorý bol publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o\nrozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970 - 1983, č. IV, Praha\n1986, str. 461, a ktorý je pri nezmenenej právnej úprave v riešenej právnej otázke stále použiteľný.\n10.6. Možno konštatovať, že právne posúdenie veci bolo založené na tom, že v predmetnej veci bol\ndaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP\nz dôvodu zosúladenia právneho a skutočného stavu v katastri nehnuteľností (podrobnejšie v bode 30.\nrozsudku prvej inštancie) Súdy mali za to, že žalobca nadobudol pozemok špecifikovaný výrokovou\nčasťou rozsudku súdu prvej inštancie vydržaním podľa § 134 CSP, keď bolo uznané, že predmetom\ndarovacej zmluvy z roku 1999 nebola sporná novovytvorená parcela, avšak z vykonaného dokazovania\ndospeli súdy k záveru, že žalobca nadobudol pozemky oplotené a ich súčasťou bola aj sporná parcela.\nUž súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby\npočas zákonom stanovenej 10 ročnej vydržacej doby, keď tento sa uchopil držby sporného pozemku\n27.04.1999 na základe darovacej zmluvy s tým, že v konaní nebolo preukázané prerušenie tejto doby\naž do roku 2018, kedy bol vyhotovený geometrický plán na susediacu parcelu. Potom vychádzal z\npremisy, že prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa možno len celkom výnimočne. Držba žalobcu\nbola oprávnená a v danom prípade sa jednalo o ospravedlniteľný omyl. Súd prvej inštancie uzavrel,\nže právnym titulom držby je nadobúdací titul ku skutočne vlastneným pozemkom v danom prípade\ndarovacia zmluva i keď ide o takzvaný putatívny titul, takýto titul je postačujúci.\n10.7. Dovolací súd teda uvádza, že na právnom posúdení otázky číslo 1. nebolo založené právne\nposudzovanie veci súdmi oboch inštancií a takto namietaná právna otázka nebola ani v odvolacom\nkonaní namietaná a preto táto otázka nie je otázkou prípustnou. Geometrický plán nebol právnym titulom\nna zápis vlastníckeho práva k uvedenému pozemku, keď ako už súd vyššie konštatoval, titulom pre zápis\nvlastníckeho práva k spornému pozemku bolo vydržanie (a následne bude (bol) právoplatný rozsudok\no určení vlastníckeho práva), geometrický plán slúžil len ako podklad k určeniu vlastníckeho práva k\nšpecifikovanej časti pozemku, ktoré vlastnícke právo k uvedenému pozemku vzniklo vydržaním (§ 134\nOZ) práve k tejto časti, pričom bez tohto podkladu by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva v\nprospech žalobcu, ktorý tvrdil, že vydržal práve uvedený pozemok (časť pozemku z CKN XXXXX).\n\n10.8. Otázka číslo 2. Akým spôsobom má byť preukázaný právny záujem na určení vlastníckeho práva\npodľa ustanovenia § 137 CSP, najmä v prípade, ak žalobca netvrdí a nepreukazuje žiadne konkrétne\nprávne ohrozenie jeho postavenia, a žaloba má len preventívny a hypotetický charakter“ je otázkou veľmi\nvšeobecnou, nakoľko ustanovenie § 137 CSP je pod písm. a) až d). Aj keď by sa dalo z obsahu dovolania\nusúdiť, že žalovaná namieta právne posúdenie v právnej otázke pripustenia žaloby podľa § 137 písm.\nc) CSP podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo\nnie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak\nvyplýva z osobitného predpisu, v tejto konkrétnej veci. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že\nsúd prvej inštancie v bode 30. uvádza: ,, Žalobca sa podanou žalobou v prejednávanej veci domáhal\nurčenia vlastníckeho práva, kedy sa jedná o určovací žalobný petit a žalobu je potrebné posudzovať\npodľa § 137 písm. c) CSP, ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny\nzáujem, ktorého existencia je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pri\nskúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný\na správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie\nspornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo\nprávo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj\nR 17/1972). Dôvodnosť žaloby a teda aj naliehavý právny záujem žalobca odôvodňoval tým, že splnil\nvšetky zákonné podmienky vydržania sporného pozemku a bez súdneho rozhodnutia nie je možné\njeho vlastníctvo zapísať v katastri nehnuteľností. Navyše žalovaná sa domáha odstránenia plota, a to\nnapriek tomu, že tento desaťročia tvorí súčasť jeho pozemku. Súd sa stotožnil so žalobcom a dospel k\nzáveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko otázka vlastníctva pozemku\noznačeného ako parc. č. XXXX/X, vzhľadom na súčasný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v\nprospech žalovanej, môže byť vyriešená len rozhodnutím súdu, čím dôjde aj k zosúladeniu právneho a\nskutočného stavu v katastri nehnuteľností.“ Dovolací súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje.\n10.9. No zároveň dovolací súd tiež uvádza, že žalovaná takúto námietku nesprávneho právneho\nposúdenia v otázke prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP zároveň nevzniesla v odvolacom konaní, preto\nsa ňou odvolací súd ako takou ani nezaoberal.\n11. Dovolací súd všeobecne k dovolacím námietkam, ktoré neboli predmetom odvolacieho konania\nudáva, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti\nvyčerpania riadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen\nformálne, ale aj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom\nopravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho\nopravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (R\n73/2019).\n11.1. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti\nvyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen\nformálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie\nprípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti (sp. zn. 4Cdo/40/2019).\n11.2. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán, pričom povinnosť strany tvrdiť\nje jednou zo základných povinností v sporovom konania, má kľúčový význam a predstavuje jeden zo\nzákladných princípov civilného procesu (článok 8 Základných princípov CSP). Vo všeobecnosti platí,\nže dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v spore niečo\ntvrdí. Nový procesný kódex s účinnosťou od 01. júla 2016 zaviedol do procesného práva nový inštitút\nprostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré ako úkony procesných strán\npodliehajú koncentrácii konania.\n11.3. Ak teda dovolateľ uplatnené námietky v dovolaní neuplatnil v odvolacom konaní, nemôže ich\nposudzovať dovolací súd pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario). V podstate obdobne\npostupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci\nochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú\n\nmohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n11.4. Na druhej strane je zrejmé, že žaloba žalobcu nemala len hypotetický resp. preventívny charakter,\nkeď na jej základe došlo k zosúladeniu faktického stavu zo stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.\nTvrdené skutočnosti zo strany žalovanej, že GP nemá konštitutívne účinky a nemôže byť považovaný za\nprávny titul na vznik, zmenu či zánik vecného práva sú taktiež neopodstatnené, nakoľko žalobe žalobcu\nbolo vyhovené z dôvodov právneho posudzovania - vydržania uvedeného pozemku v zmysle § 134 OZ a\ngeometrický plán bol len podkladom k zápisu do katastra nehnuteľnosti, týmto nebolo určené vlastnícke\nprávo k spornému pozemku a preto ako už bolo vyššie uvedené táto otázka ani nie je na mieste. Rovnako\nnie je zrejmé s akou ustálenou judikatúrou NS SR by prípadne tento právny názor bol neudržateľný, keď\nho v dovolaní zároveň žalovaná ani neuviedla.\n11.5. Ako obiter dictum poukazuje dovolací súd na rozhodnutie NS SR pod sp. zn 8Cdo/76/2024, z\nktorého vyplýva, že skutkový omyl týkajúci sa výmery kupovaného pozemku a skutočne užívanej výmery\nnie je dôvodom vylučujúcim dobromyseľnosť držiteľa, ak ide o omyl ospravedlniteľný.\n11.6. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420\npísm. f) CSP, ani podľa ust. 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcov podľa ust. § 447 písm.\nc) a písm. f) CSP odmietol.\n11.7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}