{"guid": "f1c1027e-49f2-4efa-b143-0e3c6d14a9d0:ab885c2c-3a27-4bca-9666-b85bd6110937", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1", "spisova_znacka": "5Cdo/12/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/12/2026 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2026, sp. zn. 5Cdo/12/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1", "identifikacne_cislo": "4419201163", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania nie je prípustné, pretože nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu; rozhodovanie o trovách je dvojfázové a o výške trov rozhoduje po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na ich náhradu súdny úradník samostatným uznesením, proti ktorému je prípustná len sťažnosť. Ak bola otázka neplatnosti zmluvy právoplatne vyriešená v skoršom spore medzi tými istými stranami, súd je týmto záverom pri posudzovaní prejudiciálnej otázky viazaný a nemôže ju v neskoršom spore rozhodnúť odlišne. Ak súdy posúdili simulovanú kúpnu zmluvu ako disimulovanú zmluvu o pôžičke, premlčanie nároku na vrátenie plnenia sa spravuje právnym vzťahom zo zmluvy o pôžičke, nie neplatnou kúpnou zmluvou, a nejde o synalagmatický záväzok z neplatnej zmluvy, pri ktorom by sa uplatnil § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zaplatenia 34 120 eur, ktoré podľa neho poskytol žalovanej ako kúpnu cenu a jej doplatok na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam; v skoršom spore o určenie vlastníckeho práva však súdy právoplatne ustálili, že kúpna zmluva bola obojstranne simulovaným úkonom zastierajúcim zmluvu o pôžičke. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol pre premlčanie: splatnosť pôžičky bola dohodnutá už v zmluve a suma označovaná ako doplatok kúpnej ceny predstavovala bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, premlčané v objektívnej premlčacej dobe. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a odklon od ustálenej praxe dovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP s poukazom na synalagmatickú povahu vzťahu z neplatnej kúpnej zmluvy a na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd dovolanie zamietol: odvolací súd správne prevzal závery skoršieho právoplatného rozsudku o neplatnosti kúpnej zmluvy (prejudicialita), nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti a rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od otázky synalagmy, keďže právnym základom vzťahu strán bola zmluva o pôžičke, nie neplatná kúpna zmluva. Dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania odmietol ako neprípustné, lebo nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab885c2c-3a27-4bca-9666-b85bd6110937", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/12/2026\n4419201163\n30. 07. 2026\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2026:4419201163.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.\na členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu Š. H., narodeného\nXX. H. XXXX, X. B., B. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o.,\nNové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanej C. P., narodenej XX. X. XXXX,\nX. B.H., V.. Y. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková,\ns.r.o., Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 34.120 eur s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 13C/12/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre zo 17. októbra 2024 sp. zn. 26Co/14/2023 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 25. júla\n2025 č. k. 13C/12/2019-564, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. októbra 2024 sp. zn. 26Co/14/2023\nz a m i e t a.\nDovolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. júla 2025 č. k.\n13C/12/2019-564 o d m i e t a.\nŽalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 11. augusta 2023 č.\nk. 13C/12/2019 - 407 rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 34.120 eur s 5 %\núrokom z omeškania ročne od 26. 2. 2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (I.\nvýrok), v zostávajúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol (II. výrok) a priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. (III. výrok).\n1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, a to z listín uvedených v bodoch 4\na 5 tohto rozsudku, že dňa 6. 7. 2010 bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva, ktorou vyššie\nuvedené nehnuteľnosti žalovaná predala žalobcovi za kúpnu cenu 9.120 eur, a to za podmienok tam\nuvedených a tiež to, že dňa 8. 9. 2010 žalovaná podpísala prehlásenie o tom, že prevzala od kupujúceho\ndoplatok kúpnej ceny 25.000 eur a že z titulu uvedenej kúpnej zmluvy nemá voči kupujúcemu žiadne\npohľadávky a nároky. Z výpovedí strán sporu (pokiaľ ide o zaplatenie sumy 25.000 eur) vyplynulo, že\nžalobca žalovanej uvedenú sumu odovzdal a žalovaná o tom podpísala vyhlásenie. Tvrdila však, že\nsumu 25.000 eur jej žalobca nedal a že podpísala túto listinu v zlom psychickom rozpoložení a bez\ntoho, aby si to prečítala, mala rodinné problémy a starosti. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné,\nže žalovaná uvedené vyhlásenie podpísala, avšak zostalo sporným, či došlo aj k odovzdaniu sumy\n25.000 eur žalovanej. V súdnom konaní sp. zn. 16C/28/2014 súdy právoplatne konštatovali, že medzi\nstranami sporu dňa 6. 7. 2010 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, preto je potrebné vychádzať z toho,\nže medzi stranami sporu dňa 6.7.2010 nebola uzavretá kúpna zmluva, ale zmluva o pôžičke, na základe\n\nktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku 8.000 eur, ktorú mala žalovaná vrátiť spolu s úrokom vo výške\n1.120 eur. Z obsahu spisu 16C/28/2014 pritom nevyplýva, že by bola dohodnutá lehota na vrátenie tejto\npôžičky. Bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu simulovaného právneho úkonu,\nktorého predmetom bolo poskytnutie pôžičky žalovanej zo strany žalobcu, pričom lehota na jej vrátenie\nnebola dohodnutá.\n1.2. Podľa § 228 CSP je výrok rozsudku pre strany záväzný. Podľa § 193 CSP je súd v tomto konaní\nviazaný rozhodnutím vydaným v konaní 16C/28/2014. Preto prvostupňový súd uzavrel, že pokiaľ ide o\nsumu 9.120 eur, ktorú žalobca žalovanej vyplatil, nešlo o kúpnu cenu, ale o poskytnutú pôžičku. Pokiaľ\nide o druhú časť nároku žalobcu (zaplatenie sumy 25.000 eur), tu súd prvého stupňa skonštatoval, že v\nprípade tohto nároku žalobcu môže ísť len o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (nie vrátenie\npôžičky), pretože pokiaľ medzi stranami sporu dňa došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a nie k uzavretiu\nkúpnej zmluvy.\n1.3. Pokiaľ ide o prvú časť nároku žalobcu (zaplatenie sumy 9.120 eur) ako vrátenia pôžičky 8.000 eur\na úroku 1.120 eur, súd prvého stupňa skonštatoval, že súdy posúdili právny vzťah medzi žalobcom a\nžalovanou ako právny vzťah zo zmluvy o pôžičke s tým, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý\nčas splatnosti tejto pôžičky, z ktorého dôvodu je na tento prípad potrebné aplikovať ustanovenie § 563\nObčianskeho zákonníka, teda dňom splatnosti pôžičky je deň nasledujúci po tom ako veriteľ (žalobca)\ndlžníka (žalovanú) k vráteniu pôžičky vyzval. Týmto dňom začína plynúť žalobcovi všeobecná trojročná\npremlčacia doba na výkon práva, t. j. na uplatnenie si nároku voči žalovanej na vrátenie pôžičky.\nV konaní bolo preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 16C/28/2014, že\nrozsudok Krajského súdu Nitra 8Co/152/2018-501 zo dňa 14. 2. 2019, ktorým súdy v uvedenom konaní\nrozhodli v prospech žalovanej (na základe čoho sa opäť stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností) a\nktorým bolo ustálené, že išlo o simulovaný právny úkon, a to o pôžičku (nie o kúpnu zmluvu a vyplatenie\nkúpnej ceny), bol žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručený dňa 24. 2. 2019. Tento\ndeň je dňom kedy sa žalobca dozvedel o tom, že má voči žalovanej nárok na vrátenie pôžičky (nie\nna vrátenie kúpnej ceny). Zároveň ide o deň, kedy žalobca žalobu vo veci 13C/12/2019 o zaplatenie\nsumy 34.120 eur (ktorej súčasťou bolo i zaplatenie sumy 9.120 eur pôžičky, hoci žalobca ju žaloval ako\nvydanie bezdôvodného obohatenia) podal na súde dňa 22. 2. 2019, t. j. pred tým ako začala plynúť\ndňom 25. 2. 2019 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ na uplatnenie práva voči žalovanej na\nzaplatenie pôžičky.\nNa základe uvedeného súd uzavrel, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie pôžičky 8.000 eur a jej úrokov\nv sume 1.120 eur nie je premlčaný, keďže žalobca si toto právo na súde uplatnil včas.\n1.4. Pokiaľ ide o druhú časť nároku žalobcu (zaplatenie sumy 25.000 eur), tu prvostupňový súd uviedol,\nže v prípade tohto nároku žalobcu môže ísť len o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (nie\nvrátenie pôžičky), pretože pokiaľ medzi stranami sporu dňa 6. 7. 2010 došlo k uzavretiu zmluvy o\npôžičke a nie k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ani suma 25.000 eur nemohla byť kúpnou cenou.\nS prihliadnutím aj na tieto okolnosti vyplýva, že žalovaná sa tým, že podpísala (čo sama v konaní\npotvrdila) dňa 8. 9. 2010 vyhlásenie o tom, že prevzala od žalobcu sumu 25.000 eur, dostala do\ndôkaznej núdze v smere svojich tvrdení, že napriek tomu, že to písomne potvrdila, peniaze od žalobcu\nnedostala. Jej obrana bola v tomto smere postavená výlučne na jej tvrdení, že k odovzdaniu peňazí\nnedošlo, a nebola podporená žiadnym iným dôkazom, navyše ani jej tvrdenie o zlom psychickom\nstave a rodinných problémoch nebolo nijako preukázané, dokonca v tomto smere žalovaná ani žiadne\ndokazovanie nenavrhovala, obmedzila sa výlučne na svoje vlastné tvrdenie. V prípade sumy 25.000\neur ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v zmysle § 451 OZ získané z neplatného\nprávneho úkonu. Žalovaná prevzala sumu 25.000 eur ako doplatok kúpnej ceny, ktorú súdy považujú\nza neplatnú, a preto je povinná toto obohatenie vydať žalobcovi. Ani tento nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia premlčaný nie je, pretože na vec sa vzťahuje 2 ročná subjektívna premlčacia\nlehota stanovená v § 107 ods. 1 OZ, ktorá začne plynúť, keď sa veriteľ dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ako je uvedené v bode 29 rozsudku Krajského súdu Nitra\n8Co/152/2018-501 zo dňa 14. 2. 2019, sa žalobca o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, došlo až jeho\ndoručením, a to dňa 24. 2. 2019. Žalobca však svoju žalobu na zaplatenie sumy 25.000 eur podal na\nsúde už predtým (22. 2. 2019).\n1.5. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu voči žalovanej v tomto\nkonaní nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy, nevzťahuje sa\nnaň § 107 ods. 3 OZ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k\nzaplateniu sumy 33.000 eur (pozostávajúcej zo sumy 8.000 eur ako nesplatenej pôžičky, sumy 1.120\neur zmluvných úrokov a zo sumy 25.000 eur ako vydania bezdôvodného obohatenia) a tiež k zaplateniu\núroku z omeškania, nakoľko je žalovaná s platením peňažného dlhu v omeškaní, a to od právoplatnosti\n\nrozsudku vydaného v jej prospech, na základe ktorého sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti\n(25. 2. 2019). V časti žaloby, ktorá sa týkala zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 21. 2. 2019 do\n25. 2. 2019 okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko až dňom 25. 2. 2019 sa stala žalovaná\nna základe vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a až\ndňom nasledujúcim po ňom sa dostala do omeškania s vrátením kúpnej ceny.\n1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne\núspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov\nkonania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. októbra 2024 sp. zn. 26Co/14/2023\nrozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/12/2019 - 407 zo dňa 11. augusta 2023 v napadnutej\nčasti zmenil tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie, ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s\ntým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok).\n2.1. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o viazanosť skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie, odvolací súd pre účely rozhodnutia o odvolaní považoval za potrebné zopakovať v\nnevyhnutnom rozsahu dokazovanie a pre tento účel nariadil pojednávanie na deň 26. 09. 2024.\n2.2. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania, vyjadrenia strán, obsahu spisu a doplnení\ndokazovania dospel odvolací súd k záveru, stotožňujúc sa s právnymi závermi Okresného súdu Nové\nZámky v konaní sp. zn. 16C/28/2014 a Krajského súdu v Nitre v naň nadväzujúcom odvolacom konaní\nsp. zn. 8Co/152/2018, že strany sporu neuzavreli kúpnu zmluvu, ako sa snažil argumentovať aj v tomto\nkonaní žalobca, ale zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto smere\nodvolací súd poukázal v celom rozsahu na závery Krajského súdu v Nitre uvedené v rozsudku č. k.\n8Co/152/2018 - 501 zo dňa 14. 02. 2019, a to najmä záver o tom, že kúpna zmluva uzatvorená medzi\nžalobcom a žalovanou bola obojstranne simulovaným právnym úkonom, pričom okolnosti uzatvorenia\nzmluvy a následné konanie kupujúceho aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú záver o simulácii\nprávneho úkonu pre chýbajúcu vážnu vôľu oboch strán uzatvoriť kúpnu zmluvu.\n2.3. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovanou\nnebola dohodnutá splatnosť pôžičky, t. j. lehota na jej vrátenie. Odvolací súd z listiny na č. l. 4-8\n(označenej ako kúpna zmluva a zmluva o predkupnom práve) vyhodnotil, že žalobca sa so žalovanou\ndohodol na dátume splatnosti sumy 9.120 eur ako pôžičky vo výške 8.000 eur a úrokov vo výške\n1.120 eur, a to do 06. 09. 2010. Pri posúdení simulovaného právneho úkonu ako zmluvy o pôžičke\npodľa odvolacieho súdu jednoznačne zo znenia Čl. II. ods. 1. tejto zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol\nžalovanej pôžičku vo výške 8.000 eur s tým, že ju má vrátiť do 06. 09. 2010 spolu s úrokom vo výške\n1.120 eur (t. j. spolu 9.120 eur), hoci jej znenie bolo naformulované ako možnosť uplatnenia práva\nspätnej kúpy. V nadväznosti na tento záver tak odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie posúdil aj\nnámietku premlčania vznesenú žalovanou. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že žalobca sa o tom, že\ndošlo k poskytnutiu pôžičky žalovanej a o dohode o jej splatnosti dozvedel až z rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 8Co/152/2018 - 501 zo dňa 14. 02. 2019 o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nkeďže je potrebné vychádzať z toho, ako to posúdili aj súdy v konaní o určenie vlastníckeho práva,\nže úmyslom a vôľou sporových strán bolo od začiatku uzavretie zmluvy o pôžičke a nie uzavretie\nkúpnej zmluvy, čomu nasvedčuje vykonané komplexné dokazovanie. Pokiaľ súdy v konaní o určenie\nvlastníctva dospeli k záveru (s ktorým sa mimochodom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje), že\nvôľou žalovanej bola od začiatku pôžička finančných prostriedkov zo strany žalobcu na riešenie jej\nživotnej situácie a zároveň vôľou žalobcu bolo poskytnutie pôžičky s tým, že jej uspokojenie si chcel\nzabezpečiť nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovanej, potom je potrebné vychádzať z premisy, že aj o\nostatných dojednaniach súvisiacich s touto dohodou o pôžičke, vrátane dojednania o jej splatnosti mali\nstrany sporu ako zmluvné strany vedomosť od počiatku, t. j. od uzavretia zmluvy a nie až od rozhodnutia\nsúdu o určení vlastníctva. Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 8Co/152/2018 - 501 zo dňa 14. 02. 2019\ntotiž nezmenil charakter právneho úkonu, ktorým bola od počiatku zmluva o pôžičke, ale iba tento právny\núkon správne pomenoval a dešifroval, hoci žalobca sa snažil navodiť dojem, že išlo o kúpnu zmluvu.\nVzhľadom na tento záver začala premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie pôžičky žalobcovi\nplynúť od 06. 09. 2010 (deň splatnosti pôžičky) a táto uplynula dňa 06. 09. 2013 (v súlade s ust. §\n101 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobca podal žalobu až dňa 21. 02. 2019, odvolací súd posúdil\nnámietku premlčania vznesenú žalovanou ako dôvodnú a túto časť nároku žalobcovi nepriznal. Ak by\nbol teda aj záver súdu prvej inštancie o tom, že doba splatnosti pôžičky nebola medzi stranami sporu\ndohodnutá správne, potom by premlčacia doba začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky, teda od 07.\n\n07. 2010, kedy žalovanej žalobca poskytol sumu 8.000 eur. Aj v takomto prípade by bola námietka\npremlčania vznesená žalovanou dôvodná.\n2.4. Pokiaľ však ide o posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovanou ohľadne sumy 25.000\neur, odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie jednak za nesprávne a taktiež neobsahujúce\nnáležité odôvodnenie. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní bola preukázaná vôľa strán sporu uzavrieť\nzmluvu o pôžičke na sumu 8.000 eur s úrokom 1.120 eur; pokiaľ však ide o sumu 25.000 eur, túto\nnie je možné dať do súvislosti ani s kúpnou zmluvou (tvrdenou žalobcom) ani so zmluvou o pôžičke,\nkeďže táto skutočnosť nevyplynula zo žiadneho dokazovania. Nemožno teda konštatovať, že pri sume\n25.000 eur išlo o bezdôvodné obohatenie spadajúce pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia\nz titulu neplatného právneho úkonu, ale z titulu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Ani\ntoto nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie však nie je rozhodujúce, keďže nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia v sume 25.000 eur sa premlčal v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorou\nsa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal (na čo aj poukázala žalovaná vo svojom odvolaní). Objektívnu\npremlčaciu dobu je v tomto prípade potrebné počítať odo dňa poskytnutia sumy 25.000 eur žalovanej, t.\nj. od 08. 09. 2010, ktorá teda uplynula dňa 08. 09. 2013. Bez ohľadu na toto konštatovanie mal odvolací\nsúd za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť žalobcovi taktiež od poskytnutia sumy 25.000\neur žalovanej (08. 09. 2010), a to z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že by išlo o\ndoplatok kúpnej ceny (napr. z dôvodu, že nebol uzavretý dodatok k zmluve) a iné vysvetlenie neposkytol.\nHoci z ostatného dokazovania nevyplynulo, na aký účel skutočne sumu 25.000 eur žalovanej poskytol,\nodvolací súd je toho názoru, že žalobca musel už pri ich poskytnutí vedieť, že tieto finančné prostriedky\nposkytuje žalovanej s tým, že ich od nej bude žiadať späť.\n2.5. Pokiaľ ide o námietky premlčania vznesené žalovanou, odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou,\nže ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Kritériá pre to, aby bola námietka premlčania posúdená\nako contra bono mores stanovil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) napr. vo svojom\nrozhodnutí sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. 04. 2011, v ktorom uviedol: „Podľa názoru ústavného súdu\nvo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s\ndobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť\nvšak len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto\npráva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže\no takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a\nvoči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre\nposúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do\núvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred\nuplynutím premlčacej doby.“ Odvolací súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu nevzhliadol také\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že námietka premlčania vznesená žalovanou bola v\nrozpore s dobrými mravmi. Naopak, podľa odvolacieho súdu by bolo skôr dôvodné posudzovať konanie\nžalobcu z hľadiska dobrých mravov, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôžičku poskytol\nžalovanej v situácii, keď nebola v priaznivej životnej situácii a jej uspokojenie sa pokúsil zabezpečiť\nnehnuteľnosťou, ktorej hodnota bola v zjavnom nepomere k výške pôžičky. Žalobca navyše vo svojej\nargumentácii neposkytol bližšie vysvetlenie, v čom konkrétne malo uplatnenie námietky žalovanou\nvykazovať znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, keď ohľadne sumy 9.120 eur bolo preukázané,\nže žalobca musel mať už v čase poskytnutia finančných prostriedkov vedomosť o lehote jej splatnosti\na taktiež je odvolací súd názoru (ako uviedol vyššie), že aj ohľadne sumy 25.000 eur musel vedieť,\nže ide o plnenie bez právneho dôvodu. S poukazom na cit. rozhodnutie ÚS SR sa odvolaciemu súdu\nnejaví (s ohľadom na reálie prejednávanej veci), že by išlo zo strany žalovanej o zneužitie práva na úkor\nžalobcu alebo že by išlo vo vzťahu k žalobcovi o neprimerane tvrdý postih. Tento záver neovplyvnila ani\nargumentácia právnej zástupkyne žalobcu o nezodpovednom konaní žalovanej, keďže iba existencia\núčasti žalovanej v iných právnych sporoch prípadne tvrdení (nepreukázaných), že si neplní záväzky v\nsúvislosti so vznesenými námietkami premlčania nemá súvis.\n2.6. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo v súlade s právnymi princípmi, na ktorých stojí civilné sporové\nkonanie, aby tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v tomto konaní vychádzal z právnych\nzáverov týkajúcich sa hmotnoprávnych otázok medzi žalobcom a žalovanou, ku ktorým dospeli súdy v\nkonaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Opačný prístup by znamenal popretie prejudiciálnej\nzáväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia, čo by predstavovalo zásah do stability práva a právnych\nvzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.\n2.7. O trovách konania odvolací súd vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, že\nzmenil aj výrok o trovách konania a úspešnej žalovanej (v dôsledku zamietnutia žaloby v celom rozsahu)\n\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262\nods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaná bola v\nodvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodil z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Žalobca s rozsudkom odvolacieho súdu nesúhlasí z dôvodov, že ním došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) spočívajúcom vo vade takej intenzity, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces a tiež nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo žalobcovi\nznemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\nV tomto súdnom konaní, a aj v konaní 16C/28/2014 bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili\nkúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice s kúpnou cenou 9.120 eur, ktorú žalovaná prevzala a tiež bolo\npreukázané, že žalobca žalovanej odovzdal doplatok kúpnej ceny 25.000 eur. O tom svedčia listinné\ndôkazy a aj odôvodnenia rozsudkov. Skutočnosť, že súd žalovanej uveril v konaní 16C/28/2014, že\nišlo o simulovaný právny úkon na tomto nič nemení, pretože finančné prostriedky žalovaná dostala\nna základe písomne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Z LV XXXXX, k. ú. X. B. bolo preukázané, že titulom\nnadobudnutia vlastníctva žalovanou boli rozsudky Okresného súdu 16C/28/2014 zo dňa 25. 02. 2019 a\nrozsudok 8Co/152/2018 zo dňa 25. 02. 2019. Teda na základe neplanej kúpnej zmluvy sa stala žalovaná\nvlastníčkou.\nTvrdenie odvolacieho súdu, že pokladá za preukázané, že žalobca od počiatku vzťahu pokladal vzťah\nmedzi žalobcom a žalovanou za vzťah zo zmluvy o pôžičke je v rozpore s vykonaných dokazovaním\na s listinami, svedčiacimi o tom, že žalobca a žalovaná uzatvorili v notárskej zápisnici N 177/2010 dňa\n06. 07. 2010 kúpnu zmluvu a že žalovaná dňa 08. 09. 2010 potvrdila, že prevzala sumu 25.000 eur ako\ndoplatok kúpnej ceny. Teda ešte aj 08. 09. 2010 žalovaná prijímala doplatok kúpnej ceny a nie doplatok\npôžičky. Odvolací súd toto nesprávne právne posúdil.\nOdvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku žalobcu.\nOdvolací súd aplikoval rozhodnutie NS SR 1Cdo/25/2003 zo dňa 24.06.2003, keď určil počiatok plynutia\npremlčacej lehoty. Toto rozhodnutie však na tento prípad nie je možné aplikovať, pretože predmetom\nžaloby bolo klasické vrátenie poskytnutej pôžičky, pri poskytnutí ktorej nebola dohodnutá lehota vrátenia.\nV našom prípade však ide o inú situáciu, ktorá vznikla uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy, ktorú\nlen súdy označili ako simulovaný právny úkon pôžičky. Na základe kúpnej zmluvy sa žalobca stal\nvlastníkom a zaplatil žalovanej žalovanú sumu. Žalovaná sa neplatnosti začala domáhať po viac ako 4\nrokoch, teda až po uplynutí lehoty, v ktorej podľa napadnutého rozhodnutia mal žalobca podať žalobu\nna vrátenie pôžičky pokiaľ ide o sumu 9.120 eur a vydanie bezdôvodného obohatenia pokiaľ ide o sumu\n25.000 eur, aby bola námietka premlčania vznesená žalovanou nedôvodná. Takéto hodnotenie situácie\nje neakceptovateľné, keď dôsledkom rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 6C/28/2014 bolo obnovenie\nvlastníckeho práva žalovanej v katastri nehnuteľností, avšak k aplikácii § 107 ods. 3 Obč. zák. podľa\nzáverov v napadnutom rozhodnutí nemohlo prísť. Takýto záver krajského súdu nemá oporu v zákone\na ani v judikatúre SR.\nVo vzťahu k sume 25.000 eur podľa bodu 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd aplikoval\nrozhodnutie NS SR 5Cdo/121/2009 zo dňa 23. 02. 2011, keď určil počiatok plynutia premlčacej lehoty na\nvydanie bezdôvodného obohatenia. Ani toto rozhodnutie však na tento prípad nie je možné aplikovať,\npretože predmetom žaloby bolo klasické bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo užívaním cudzieho\nmajetku. V našom prípade však ide o inú situáciu, ktorá vznikla uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy\na vyhlásením žalovanej o prevzatí sumy 25.000 eur ako doplatku ku kúpnej cene. Jednoznačné a\nzrozumiteľné vyhlásenie odvolací súd nesprávne právne posúdil, čím došlo k takej vade, že nesprávne\nrozhodol. Jednoznačný úkon nie je možné ignorovať a konať, ako keby nebol. Žiadne ustanovenie\nObčianskeho zákonníka nebráni účastníkom právnych vzťahov platiť doplatky. Navyše žalovaná v tomto\nvyhlásení uviedla, že nemá voči kupujúcemu žiadne ďalšie pohľadávky ani nároky.\n3.2. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolateľ uviedol, že rozhodnutím\nodvolacieho súdu nastal stav absolútnej majetkovej nerovnováhy, kedy žalovaná vlastní nehnuteľnosti\na vlastní aj finančné prostriedky, ktoré za predaj inkasovala.\nNesprávny a v rozpore s hmotným právom a konštantnou judikatúrou je názor odvolacieho súdu,\nže medzi sporovými stranami sa nejedná o synalagmatický právny vzťah. Podľa žalobcu z hľadiska\naplikácie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy\n\npovinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,\nak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.\nzn. 31Cdo/2250/2009). Odvolací súd tak mal jednoznačne dospieť k záveru, že v danej veci nie je právo\nžalobcu premlčané. Podľa judikatúry je nepremlčateľné.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2022 sp. zn.\n1VCdo/3/2022. Toto rozhodnutie riešilo rovnaký prípad a vydal ho veľký senát NS SR. Podľa tohto\nrozhodnutia z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci\nprevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok\nzo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené\na o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Vrátením vlastníckeho\npráva k predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického\nzáväzku s predávajúcim. Podľa tohto rozhodnutia, pretože žalobca nemá možnosť vzniesť námietku\npremlčania, je pre právne posúdenie veci bezpredmetné, či k premlčaniu práva skutočne došlo, a teda i\nto, či objektívna premlčacia doba márne uplynula, pričom súd odkázal i na skoršie rozhodnutie R 4/1988\n(t. j. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky, Cpj 41/1987).\n3.3. Dovolací návrh:\nDovolací súd ruší rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Co/14/2023-496 zo dňa 17. 10. 2024 a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\nPrípadne:\nDovolací súd mení rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Co/14/2023-496 zo dňa 17. 10. 2024 tak,\nže potvrdzuje ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/28/2014 zo dňa\n11. 08. 2023.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 100 %.\n3.4. Žalobca osobitným podaním podal dovolanie aj voči uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z\n25. júla 2025 č. k. 13C/12/2019-564 o výške trov konania. Dovolanie voči napadnutému uzneseniu\nprvostupňového súdu je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo/12/2026. Dovolateľ navrhol, aby\ndovolací súd zrušil uznesenie o výške trov konania.\n4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Okresný súd Nové Zámky uznesením z 25. júla 2025 č. k. 13C/12/2019-564 rozhodol o výške trov\nkonania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania vo výške 8.750,09 eur, a to do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pričom prijímateľom\nnáhrady trov konania je advokát. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu voči tomuto uzneseniu prvoinštančného\nsúdu o výške trov konania dovolací súd konštatuje, že proti uzneseniu o výške trov konania (nie náhrady\ntrov konania) nie je prípustné dovolanie. Prípustným predmetom dovolania všeobecne je len rozhodnutie\nodvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania. Tu je potrebné poznamenať,\nže rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové. V prvej fáze súd najprv rozhodne o nároku na náhradu\ntrov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením rozhodne\no výške trov konania (o plnení). Žalobca podal dovolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o výške\ntrov konania, a preto nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje\nna rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2020 zo dňa 01. 12. 2020, ktorý práve poukázal\nna dvojfázovosť tohto procesu a zároveň na skutočnosť, že ani proti rozhodnutiu sudcu prvej inštancie\no sťažnosti nie je prípustné odvolanie. („O výške trov konania rozhoduje súd uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je pritom prípustná sťažnosť, o ktorej\nvždy rozhoduje sudca súdu prvej inštancie (§ 248 CSP) a proti jeho rozhodnutiu už nie je prípustné\n\nodvolanie (§ 357 CSP a contrario).“). Najvyšší súd tak uzaviera, že dovolanie proti uzneseniu o výške trov\nkonania nie je prípustným predmetom dovolania, nakoľko nespĺňa všeobecný predpoklad prieskumu,\na to rozhodnutie vydané odvolacím súdom. Vzhľadom na objektívnu neprípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu o výške trov konania dovolací súd dovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. c) odmietol.\n8. Dovolací súd ďalej skúmal existenciu prvého z dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov proti\nnapadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. októbra 2024 sp.\nzn. 26Co/14/2023), ktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,\naby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ v dovolaní v podstate namietal nesprávny\nprávny postup súdov pri hodnotení dôkazov zo strany dovolacieho súdu a nesprávne právne posúdenie\nveci.\n11. Dovolací súd považuje v tejto súvislosti za nevyhnuté poznamenať, že nie je oprávnený\nprehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v\nkontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací\nsúd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by\nmohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n12. Podľa dovolateľa, odvolací súd v konaní nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, a preto dospel k\nnesprávnemu záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je simulovaným právnym\núkonom. Dovolací súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že tomuto konaniu predchádzalo konanie\nvedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/28/2014, ktorý rozsudok prvostupňového\nsúdu potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 8Co/152/2018. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva,\nže odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal práve zo záverov Krajského súdu v Nitre uvedené\nv rozsudku č. k. 8Co/152/2018 - 501 zo dňa 14. 02. 2019, a to najmä záveru o tom, že kúpna\nzmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola obojstranne simulovaným právnym úkonom,\npričom okolnosti uzatvorenia zmluvy a následné konanie kupujúceho podľa názoru odvolacieho súdu\nodôvodňujú záver o simulácii právneho úkonu pre chýbajúcu vážnu vôľu oboch strán uzatvoriť kúpnu\nzmluvu (bod 33). Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd postupoval správne, ak prevzal závery\nzo skoršieho rozsudku do svojho rozhodnutia. Ide o typický príklad prejudiciality v civilnom procese,\nktorého dôsledkom je záväznosť právoplatného a zároveň skoršieho rozsudku podľa § 288 CSP medzi\núčastníkmi sporu. V danom prípade otázka neplatnosti kúpnej zmluvy bola právoplatne rozriešená\nv skoršom spore a súdmi ustálený súkromnoprávny vzťah v skoršom rozsudku už nemohol byť v\ntomto spore a medzi totožnými stranami vyriešený odlišne. Z uvedeného tak vyplýva, že odvolací súd\n\nbol v tomto prípade pri posúdení prejudiciálnej otázky (ne)platnosti kúpnej zmluvy viazaný skorším\nrozhodnutím (res iudicata).\n13. Dovolací súd ďalej uvádza, že odvolací súd (spolu so súdom prvej inštancie) vo svojom odôvodnení\ndostatočným spôsobom poukázal na zistený skutkový stav a z neho vyvodil závery, že kúpna zmluva\nuzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola obojstranne simulovaným právnym úkonom, pričom\nokolnosti uzatvorenia zmluvy a následné konanie kupujúceho aj podľa názoru odvolacieho súdu\nodôvodňujú záver o simulácii právneho úkonu. Tento záver vyvodil nielen zo záveru predchádzajúceho\nskoršieho rozhodnutia, ktorý považoval kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre chýbajúcu\nvážnu vôľu oboch strán uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale aj z opakovaného dokazovania na pojednávaní\ndňa 26. 09. 2024. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľa o nesprávnom\npostupe zo strany odvolacieho súdu s poukazom na záväznosť skoršieho rozsudku (záver o neplatnosti\nkúpnej zmluvy) za neodôvodnenú.\n14. Ak dovolateľ tvrdí, že súdy nesprávne posúdili kúpnu zmluvu ako simulovaný právny úkon\na nesprávne posúdili námietku premlčania, ide skôr o námietku nesprávnych právnych záverov,\npochybenie pri ktorých neznamená nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. Dovolací súd\npripomína, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť, že\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch,\nnakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru,\nže realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúce\nsúdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací\nsúd v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna\n2020) sa zaoberal aj celkovým postupom odvolacieho súdu pokiaľ išlo o hodnotenie skutkových zistení a\npotrebu dokazovania a nezistil porušenie procesných pravidiel CSP v odvolacom konaní, ktoré by mohlo\nmať za následok prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd dodáva, že dovolateľ prehliadol skutočnosť, že súdy síce uznali kúpnu zmluvu za neplatnú,\nale určili, že platí disimulovaný úkon a tým je zmluva o pôžičke. Právnym základom ich vzájomného\nvzťahu ohľadom sumy vo výške 9.120 eur nie je kúpna zmluva (aj keď neplatná), ale zmluva o pôžičke. Je\ntak zrejmé, že súdy pri posudzovaní námietky premlčania nároku zo strany žalovanej správne vyhodnotili\nsplatnosť pôžičky tak, že ju stotožnili s časovým ohraničením práva spätnej kúpy dojednaného v\nneplatnej kúpnej zmluve. V tomto kontexte má byť otázka premlčania nároku vyriešená v prospech\nžalovanej. Úvaha žalobcu, že medzi nimi nebol stanovený čas plnenia a je potrebné aplikovať § 563\nObčianskeho zákonníka, je s poukazom na vyššie uvedené nesprávna. To isté platí aj do sumy 25.000\neur, ktorú žalobca označoval ako doplatok ku kúpnej cene. Ani tu sa nepotvrdilo, že ide o nárok z\nneplatnej kúpnej zmluvy. Súdy ho posúdili ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo bez právneho\ndôvodu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu, cit.: „Zároveň\nje správny záver súdu prvej inštancie o tom, že suma 25.000 eur nepredstavovala doplatok kúpnej\nceny, ako to tvrdil žalobca. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebola\nuzatvorená kúpna zmluva, ktorej súčasťou by bola dohoda o kúpnej cene nehnuteľnosti, ale zmluva o\npôžičke. Iný právny dôvod poskytnutia sumy 25.000 eur nebol v konaní preukázaný, a preto je možné\nho vyhodnotiť iba ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej.“ (bod 36.) Okrem toho je žalobcova\nargumentácia v tomto smere zmätočná, lebo na jednej strane tvrdí, že žalovaný nárok vyplýva z neplatnej\nkúpnej zmluvy, ale v ďalšej časti dovolania namieta nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia\npremlčacej doby zo zmluvy o pôžičke, keď tvrdí, že premlčacia doba začala plynúť odvtedy, ako sa on\ndozvedel o skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené, a na to, že dovolateľ v podstate namieta nesprávne právne posúdenie\nveci ako vadu zmätočnosti, čo je neprípustné, dovolací súd konštatuje, že konajúce súdy nepostupovali\npri vytváraní právnych záverov, s dôrazom na hodnotenie dôkazov, arbitrárne a nemožno v tejto súvislosti\nhovoriť o porušení práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n15. Dovolací súd po zistení, že dovolanie žalobcu je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, avšak\nnedôvodné, pristúpil k skúmaniu existencie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 a § 432 CSP. Podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\n\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V ustanovení § 421 ods. 1 CSP je zakotvená záväznosť\njudikatúry ako nepriama záväznosť vyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá\nmožnosť dovolacieho prieskumu.\n16. Pre všetky (tri procesné situácie, v ktorých ustanovenie § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má\nmimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje\nv dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka právna,\nteda v žiadnom prípade nie otázka skutková. Civilný sporový poriadok v § 432 ods. 2 CSP uvádza\nspôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Dovolateľ je povinný uviesť\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a zároveň uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n17. V súdenej veci žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší\nsúd je toho názoru, že ustanovenie § 432 ods. 2 CSP je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1\npísm. a) CSP zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci,\nčo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej\nprávnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tento dôvod prípustnosti sa teda viaže\nna ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to\nkonkrétne v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal\nnajvyšší súd vo svojich rozhodnutiach.\n18. Právnou úpravou dovolania v CSP sa sleduje náprava nesprávností v individuálnom spore\ndovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa takto sleduje zámer\nminimalizovať nežiadúce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu.\n19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd\nriešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n20. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd zdôrazňuje, že\ntoto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a\nuviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje\nrozhodnutie a zároveň sa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n21. V súvislosti s argumentáciou, že dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP dovolateľ uviedol, že cit.: „Nesprávny a v rozpore s hmotným právom a konštantnou judikatúrou\nje názor odvolacieho súdu, že medzi sporovými stranami sa nejedná o synalagmatický právny vzťah.\nPodľa žalobcu z hľadiska aplikácie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy sú účastníci neplatnej\nalebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku\npremlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 31Cdo/2250/2009). Odvolací súd tak mal jednoznačne dospieť k záveru, že v\n\ndanej veci nie je právo žalobcu premlčané. Podľa judikatúry je nepremlčateľné.“ Je zrejmé, že dovolateľ\nodvodzuje nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy. Je toho názoru, že\npokiaľ bola kúpna zmluva súdmi uznaná za neplatný právny úkon, tak z tohto neplatného úkonu sú strany\npovinné vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia (synalagma). Dovolací súd už konštatoval, že dovolateľ\nprehliadol skutočnosť, že súdy síce uznali kúpnu zmluvu za neplatnú, ale určili, že platí disimulovaný\núkon a tým je zmluva o pôžičke. Preto aj premlčanie sa riadi právnym vzťahom založeným zmluvou o\npôžičke a nie neplatnou kúpnou zmluvou.\n22. Dovolací súd práve preto z týchto dôvodov nemôže skúmať opodstatnenosť dovolacej argumentácie\nžalobcu vo vzájomnej interakcii s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra\n2022 sp. zn. 1VCdo/3/2022, nakoľko dovolateľ preberá dôvody z rozhodnutia, ktoré nie je možné použiť\ndaný prípad z dôvodu skutkovej odlišnosti. Z toho vychádza aj odlišná právna argumentácia tvrdená\ndovolateľom. Vyššie opísané rozhodnutie uvádzané dovolateľom vychádza z neplatnej kúpnej zmluvy,\nz ktorej sú účastníci povinný vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia, to však nie je tento prípad. Súdy\nposúdili kúpnu zmluvu ako zmluvu o pôžičke a „doplatok ku kúpnej cene“ ako plnenie bez právneho\ndôvodu. Dovolací súd tak uzaviera, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od otázky právneho\nposúdenia, či je medzi stranami založený synalagmatický vzťah alebo nie a zároveň nie je postavené\nna tejto otázke.\n23. Predpoklad prípustnosti dovolania žalobcu v tejto časti spočíval v tom, že odvolací súd pri riešení\nprávnej otázky zvolil „odklon“ od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, sa nenaplnil. Žalobca\npreto v tejto časti dovolania nedôvodne tvrdí, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP.\n24. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, avšak\nnedôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP\ndovolanie nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP). Dovolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o výške trov konania je neprípustné a dovolací súd ho\nodmietol (§ 447 písm. c) CSP)\n25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zaplatenia 34 120 eur, ktoré podľa neho poskytol žalovanej ako kúpnu cenu a jej doplatok na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam; v skoršom spore o určenie vlastníckeho práva však súdy právoplatne ustálili, že kúpna zmluva bola obojstranne simulovaným úkonom zastierajúcim zmluvu o pôžičke. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol pre premlčanie: splatnosť pôžičky bola dohodnutá už v zmluve a suma označovaná ako doplatok kúpnej ceny predstavovala bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, premlčané v objektívnej premlčacej dobe. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a odklon od ustálenej praxe dovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP s poukazom na synalagmatickú povahu vzťahu z neplatnej kúpnej zmluvy a na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd dovolanie zamietol: odvolací súd správne prevzal závery skoršieho právoplatného rozsudku o neplatnosti kúpnej zmluvy (prejudicialita), nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti a rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od otázky synalagmy, keďže právnym základom vzťahu strán bola zmluva o pôžičke, nie neplatná kúpna zmluva. Dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania odmietol ako neprípustné, lebo nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu.", "pravna_veta": "Dovolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania nie je prípustné, pretože nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu; rozhodovanie o trovách je dvojfázové a o výške trov rozhoduje po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na ich náhradu súdny úradník samostatným uznesením, proti ktorému je prípustná len sťažnosť. Ak bola otázka neplatnosti zmluvy právoplatne vyriešená v skoršom spore medzi tými istými stranami, súd je týmto záverom pri posudzovaní prejudiciálnej otázky viazaný a nemôže ju v neskoršom spore rozhodnúť odlišne. Ak súdy posúdili simulovanú kúpnu zmluvu ako disimulovanú zmluvu o pôžičke, premlčanie nároku na vrátenie plnenia sa spravuje právnym vzťahom zo zmluvy o pôžičke, nie neplatnou kúpnou zmluvou, a nejde o synalagmatický záväzok z neplatnej zmluvy, pri ktorom by sa uplatnil § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 448 CSP", "§ 288 CSP", "§ 262 ods. 2 CSP", "§ 107 ods. 3 OZ", "§ 101 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/14/2023", "guid": "ce2bee3f-da1f-4ea4-9a03-400b4c5df5fe:bcafd989-6cad-4db4-b820-5a2395574dad", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "výška trov konania", "prejudicialita", "simulovaný právny úkon", "zmluva o pôžičke", "premlčanie", "bezdôvodné obohatenie", "synalagmatický záväzok"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:10c9c8b1-b41d-4bdc-af97-6399ba7b1913", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2020.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "c065647d-4cef-4385-9f45-20da584a6c34:b92226f5-304d-4861-b187-ed6da26bb4db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7209226651.1", "spisova_znacka": "1VCdo/3/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/3/2022 z 17. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7209226651.1"}, {"guid": "41c585de-e9c4-4e53-9244-58e5ae70b4de:04c3ee1c-c2f0-4264-a286-fd20ca31079a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4414212922.6", "spisova_znacka": "8Co/152/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/152/2018 z 13. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4414212922.6"}], "citovane_v": []}