{"guid": "c0289e94-d893-4b69-89b3-7a53041e3375:fb13e19e-dd1f-49ad-bb00-8221950c8263", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2", "spisova_znacka": "7Cdo/85/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 7Cdo/85/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2", "identifikacne_cislo": "3823219040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": "Konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je formálne konanie registrového typu, v ktorom súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania; možnosť súdu vykonať šetrenia podľa § 359e CMP nenahrádza procesnú aktivitu a zodpovednosť navrhovateľa. Keďže ustanovenia § 359a až § 359k CMP neobsahujú osobitnú úpravu dovolania, prípustnosť dovolania vo veciach potvrdenia vydržania sa posudzuje podľa Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP). Dovolacie námietky smerujúce proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov (vrátane záveru o absencii dobromyseľnosti držby) nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP bez vymedzenia konkrétnej právnej otázky, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, treba odmietnuť.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Navrhovateľka sa v konaní o potvrdení vydržania domáhala potvrdenia, že vydržaním nadobudla vlastnícke právo k pozemku pod rodinným domom, ktorý získala darovacou zmluvou. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že navrhovateľka neosvedčila dobromyseľnosť držby, keďže z darovacej zmluvy jej muselo byť zrejmé, že nadobudla len dom, a sama skôr podala žalobu o určenie vlastníctva k tomuto pozemku. Dovolanie opierala o § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, namietala nesprávne vyhodnotenie dobromyseľnosti a poukazovala na rôzne názorové línie judikatúry bez formulovania právnej otázky. Najvyšší súd dovolanie odmietol; vysvetlil, že konanie o potvrdení vydržania je formálne konanie, v ktorom ťažisko osvedčenia predpokladov vydržania spočíva na navrhovateľovi, rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia (§ 442 CSP). V časti podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka nevymedzila žiadnu právnu otázku, preto bolo dovolanie odmietnuté aj podľa § 447 písm. f) CSP. Neúspech v konaní o potvrdení vydržania nebráni domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v sporovom konaní o určenie vlastníctva.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359a", "nazov": "§ 359a CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "nazov": "§ 359d ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359e", "nazov": "§ 359e CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-359e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-359e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359a", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359d", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-359e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb13e19e-dd1f-49ad-bb00-8221950c8263", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/85/2025\n3823219040\n26. 05. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:3823219040.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. V., narodenej XX. B. XXXX, M. A.\nXXX, právne zastúpenej advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Ilava, Mierové námestie 93, IČO: 42152321,\nproti evidovaným vlastníkom nehnuteľnosti 1/ S. A., narodenej XX. Q. XXXX, N. F., P. Q. X/X, 2/ K.\nM., narodenej XX. V. XXXX, A., B. XXXX/X, 3/ H. B., narodenému XX. F. XXXX, M. A. XXX, 4/ Q. S.,\nnarodenej XX. P. XXXX, K. M. XXX, 5/ neznámym dedičom po zomrelom W. F., zastúpených Slovenským\npozemkovým fondom, 6/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 7/ LESY\nSlovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, organizačná\nzložka OZ Považie, Trenčín, Hodžova 38, 8/ C. K., narodenej XX. Q. XXXX, A., W. XXXX/XX, 9/ Z. S.,\nnarodenej XX. B. XXXX, K. M. XXX, 10/ W. K., narodenému XX. P. XXXX, A., B. XXXX/XX, 11/ Ing.\nF. A., narodenej XX. Q. XXXX, A., W. XXXX/XX, o potvrdenie vydržania, vedenom na Okresnom súde\nPrievidza pod sp. zn. 5Vyd/1/2023, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nz 18. decembra 2024 č. k. 5Co/88/2024-68, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽ i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie\") uznesením z 21. októbra 2024 č. k. 5Vyd/1/2023\n- 56 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).\n1.1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti domáhala potvrdenia vydržania jej vlastníckeho práva (v celosti) k nehnuteľnosti, a to\nparc. reg. „C\" č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2. Návrh dôvodila tým, že je\nvýlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres W., obec M. A., k. ú. M. A., a to\nstavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X. Predmetnú\nnehnuteľnosť navrhovateľka nadobudla po smrti svojej matky, a to darovacou zmluvou od svojej sestry\nV. S. a svojho brata MUDr. V. R., a začala ju užívať spoločne so svojim manželom v dobrej viere,\nmysliac si, že je zároveň aj vlastníkom pozemku pod uvedenou nehnuteľnosťou - pozemku parc. č.\nXXX/X. Za daný pozemok navrhovateľka uhrádzala dane z nehnuteľnosti. Mala za to, že tento pozemok\nvyužívali už jej právni predchodcovia a ona nadviazala na výkon ich práva a konala tak v dobrej viere,\nže nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Za právny titul, ktorý by viedol k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva, uviedla navrhovateľka ústnu dohodu jej otca K. R. so susedom C. B., podľa ktorej si dohodli\nužívanie parciel č. XXX a č. XXX. Po smrti C. B. si jeho dedičia spoločne s manželkou P. B. dali\nvypracovať geometrický plán, v ktorom do parcely č. XXX/X zlúčili skutočne užívané výmery z parciel č.\nXXX a č. XXX, teda z daných parciel si vyčlenili takmer celý svoj vlastnícky podiel, pritom do parcely č.\nXXX/X začlenili aj 9 m2 parcely č. XXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve otca navrhovateľky K. R.. Na\nzáklade vyhotoveného geometrického plánu bolo vypracované formou Notárskej zápisnice č. N 127/97,\nN7 118/98 Osvedčenie o právne významnej skutočnosti, na základe ktorej im Okresný úrad Prievidza,\n\nkatastrálny odbor zapísal vlastníctvo k parcele č. XXX/X, ktorú neskôr spolu s rodinným domom predali.\nPri zápise predmetnej notárskej zápisnice Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor nezohľadnil, že\ndedičia C. B. si svoje vlastnícke podiely z parciel č. XXX a č. XXX predali, ale ponechal ich zapísané\nv pôvodných vlastníckych podieloch, hoci ich vyčlenené vlastnícke podiely z pôvodnej výmery parciel\nodpísal. Navrhovateľka mala za to, že ona, jej rodičia, brat a sestra užívali zastavaný pozemok parc.\nč. XXX/X v dobrej viere viac ako desať rokov. Pre vlastnícke vysporiadanie parciel č. XXX/X bol v\nroku 1998 vyhotovený Q. C., súkromným geodetom, geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorý\nbol aktualizovaný Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 12. októbra 2017 pod č. XXXX/\nXXXX, na základe ktorého parc. č. XXX/X o výmere 652 m2 pozostáva z nasledovných dielov: diel 1\n- výmera 33 m2 od parcely č. XXX - výmera 40 m2, vlastník K. R., diel 2 - výmera 36 m2, od parcely\nXXX - výmera 68 m2, vlastník F. W., v správe SPF, diel 3 - výmera 133 m2 od parcely XXX - výmera\n284 m2, spoločný dvor, diel 4 - výmera 450 m2 od parcely XXX - výmera 816 m2, vlastník K. R. 1 a C.\nB. - 1). Na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel K. R. s W. F., otec navrhovateľky odkúpil dva\ndomy, a k tomu zodpovedajúci podiel spoločného dvora pozemku parc. č. XXX. Keďže podľa zákona\nspoločný dvor prináleží k domu, musel K. R. odkúpiť dva podiely spoločného dvora, zapísali mu len\njeden. Navrhovateľka ďalej uviedla, že medzi účastníkmi konania je vedená aj P. B., ktorá darovala\nvšetky svoje spoluvlastnícke podiely z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. A.\nsvojej dcére S. A.. Tento údaj je uvedený v Notárskej zápisnici N 127/97 a NZ 118/97, kde notárka\nkonštatovala, že zmluvu nebolo možné zapísať v predmetných parcelách č. XXX a č. XXX z dôvodu\nneidentičnosti parciel v teréne. Uviedla, že účastníci konania boli vyrozumení doporučeným listom o\npodanom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva. Navrhovateľka tvrdila,\nže boli overené predpoklady vzniku vlastníckeho práva, najmä oprávnenosť držiteľa, historicko-právne\nsúvislosti, spôsobilosť predmetu navrhovateľa, potencionálne nároky zo strany dotknutých osôb, sila\nkonkurenčných práv iných subjektov, ktorú skutočnosť zákon k vydržaniu vyžaduje, ako aj oprávnenosť\ndobromyseľnosti držiteľa nehnuteľnosti o užívaní najmenej desať rokov.\n1.2. Súd prvej inštancie mal z dôkazov pripojených k návrhu za preukázané, že navrhovateľka je\nvýlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX o výmere 32 m2 a stavby: rodinný dom, súp. č. XXX\npostavenej na pozemku parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. M. A.. Z predmetného LV\nvyplýva, že právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou súp. č. XXX nie je na danom liste\nvlastníctva evidovaný. Navrhovateľka odvodzovala v návrhu oprávnenosť svojej držby k nehnuteľnosti\ndobrou vierou, že jej nehnuteľnosť pod rodinným domom patrí, vnútorným presvedčením s ústnou\ndohodou jej otca so susedom. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na (v tom čase) podanú\nžalobu vedenú na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/30/2010 o určenie vlastníckeho práva ktorým mala navrhovateľka záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov, vedela, že formálne nie\nsú vzťahy k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X evidované na príslušnom štátnom orgáne.\nVzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že neexistuje objektívny dôvod, na základe\nktorého by sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a darovacej\nzmluvy v nich označených nehnuteľnostiach nadobudla aj ďalší majetok - parcelu č. XXX/X. Pokiaľ\nsvoju dobromyseľnosť odvodzovala od darovacej zmluvy, v zmysle ktorej jej bol darovaný rodinný\ndom, nemohla byť v dobrej viere, že sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku pod ním. Dobrá viera\nzaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať\npochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Navrhovateľka podľa súdu prvej inštancie už pri uzatváraní\ndarovacej zmluvy musela vedieť, že nenadobudla predmetný pozemok parc. č. XXX/X pod ním do\nsvojho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie o potvrdení vydržania je konaním\nmimosporovým, v ktorom súd skúma či návrh spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a vzhľadom\nna to, že navrhovateľka neosvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním,\nčím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a preto návrh zamietol.\n1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov\nkonania nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd\") uznesením z 18. decembra 2024 č. k.\n5Co/88/2024-68 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II).\n2.1. Odvolací súd po preskúmaní navrhovateľkou podaného odvolania dospel k záveru, že návrh\nnavrhovateľky nie je dôvodný a uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\") potvrdil ako vecne správne.\n\n2.2. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že danému návrhu nie je možné vyhovieť z\ndôvodu, že navrhovateľka neosvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, čím\nneboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia.\nU navrhovateľky absentuje podmienka dobromyseľnosti držby, na podklade ktorej by sa mohla\ndomnievať, že jej vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti patrí. Rovnako ako v podanom návrhu,\naj v odvolaní navrhovateľka odvodzovala oprávnenosť svojej držby k nehnuteľnosti dobrou vierou, že\njej nehnuteľnosť pod rodinným domom patrí, jej vnútorným presvedčením, ústnou dohodou jej otca so\nsusedom, no vzhľadom na podanú žalobu vedenú na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/30/2010 o\nurčenie vlastníckeho práva - ktorým mala záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov, aj podľa názoru\nodvolacieho súdu vedela, že formálne nie sú vzťahy k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X evidované\nna príslušnom štátnom orgáne. Podľa odvolacieho súdu neexistuje objektívny dôvod, na základe ktorého\nby sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a darovacej zmluvy v\nnich označených nehnuteľnostiach nadobudla aj ďalší majetok a to parcelu č. XXX/X.\nOdvolací súd uviedol, že ak sa navrhovateľka ujala držby pozemku na základe darovacej zmluvy,\nmuselo jej byť zrejmé, že je vlastníčkou len rodinného domu. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa\ndržiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu\nvec právom patrí. Navrhovateľka už pri uzatváraní darovacej zmluvy musela vedieť, že nenadobudla\npredmetný pozemok parc. číslo XXX/X pod ním do svojho výlučného vlastníctva.\n2.3. K odvolacej námietke navrhovateľky, že súd nemal posudzovať primárne jej držbu a dobrú vieru, ale\noprávnenú držbu a dobrú vieru právnych predchodcov, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú,\nkeďže podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,\nkto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, pričom túto podmienku navrhovateľka podľa odvolacieho súdu nespĺňa, keďže\ntvrdí, že jej právni predchodcovia sa mali stať jej vlastníkom titulom vydržania. V zmysle uvedeného\npotom podľa odvolacieho súdu však nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu, a preto mal\nodvolací súd za to, že navrhovateľka nezvolila správny procesný prostriedok na uplatnenie si svojho\npráva.\n2.4. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP\") tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n3. Navrhovateľka (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n3.1. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka vzhliadla v postupe súdov\nnižších inštancií, ktoré odmietli návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním, čím zasiahli\ndo jej práva na spravodlivý proces. Dôvodila, že nižšie súdy nesprávne vyhodnotili, že nepreukázala\ndobromyseľnosť, pričom mala za to, že táto na ňu prešla z jej právnych predchodcov. Podľa názoru\ndovolateľky, už pri podaní návrhu preukázala oprávnenú držbu, lehotu, ako aj jednoznačne preukázanú\ndobromyseľnosť. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní boli\npreukázané rozhodné skutočnosti preto, aby vydržala pozemok parc. č. XXX/X a rozhodnutia oboch\nnižších súdov tak považuje za predčasné. Za právne významnú skutočnosť podľa dovolateľky je\npotrebné považovať opravné uznesenie notárky JUDr. Dagmar Gajdošovej č. D 1151/1989-61, Dnot\n1/93, podľa ktorého C. B. s manželkou vyvlastnili 1/3 spoločného dvora (parc. XXX).\n3.2. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka neformulovala\nžiadnu právnu otázku. Poukázala na historické východiská týkajúce sa účelu inštitútu vydržania, na\nústavnú ochranu vlastníctva, v zmysle ktorého pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby\ntreba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom\nnadobudol. V spojitosti s uvedeným dovolateľka dodala, že jej otec si pozemky parc. č. XXX a č. XXX\nso susedom rozdelil ústnou dohodou, ktorá fakticky platí až dodnes, keďže sa nikto nedomáha opaku.\nUviedla, že tak ako jej otec nerušene užíval nehnuteľnosť parc. č. XXX/X s domom súp. č. XXX, rovnako\ntak ako aj ona užíva nerušene a bez konfliktov pozemok aj dom. V ďalšom dovolateľka zdôraznila, že\ndovolací súd má rôzne názory na preukázanie dobromyseľnosti. Prvá názorová línia akcentuje fakticitu\na pocit neškodenia (uvedené dovolateľka podporila poukazom na dobové stanovisko najvyššieho\nsúdu sp. zn. Cpj 51/84 (R 45/86)). Na daný právny názor explicitne nadväzuje rozhodnutie, judikát\ndovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/117/94 (R 44/96). Podľa druhého konkurenčného právneho názoru sú\nsúčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ aj takpovediac kultúrne\nznáme (ako súčasť všeobecného rozhľadu) právne podmienky prevodu nehnuteľností. Na základe\ntýchto kritérií sa dovolací súd priklonil k právnemu názoru, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré\n\nje pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, sú aj ťažiskové právne formy - dovolateľka poukázala na\nrozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R 73/2015), sp. zn. 4Cdo/361/2012 (R 74/2015),\nsp. zn. 5Cdo/49/2010, sp. zn. 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, sp. zn. 3MCdo/8/2010 a tiež sp. zn.\n6MCdo/5/2010.\n3.3. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu\nprvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby jej dovolací\nsúd priznal trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. K podanému dovolaniu navrhovateľky sa vyjadril účastník 6/. V podstatnom uviedol, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje s názorom vysloveným nižšími súdmi a to, že neexistuje objektívny dôvod, na\nzáklade ktorého by sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a\ndarovacej zmluvy nadobudla okrem iného aj ďalší majetok - parcelu registra „C\" parc. č. XXX/X. Účastník\n6/ označil rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie\nnavrhovateľky zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky\ntreba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta CSP) dovolací súd uvádza:\n6. Konanie o potvrdení vydržania je od 01. mája 2021 upravené Civilným mimosporovým poriadkom.\nCMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahuje vo všeobecnej časti osobitné ustanovenia o dovolaní, ktoré\nsa však netýkajú konania o potvrdení vydržania. Keďže ustanovenia § 359a až § 359k druhej časti CMP\nneobsahujú osobitné ustanovenia o dovolaní, aj pre konanie o vydržaní platí vzájomný vzťah medzi\nCMP a CSP upravený v ustanovení § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa\npoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Posudzovanie\nprípustnosti dovolania vo veciach potvrdenia vydržania je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení\nCivilného sporového poriadku.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo\n\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní\npred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou\nsúčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva; o takýto prípad išlo aj v\nposudzovanej veci.\n12. Vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka identifikovala v postupe nižších súdov,\nktoré odmietli návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním, čím zasiahli do jej práva na\nspravodlivý proces a prakticky jej zamedzili nadobudnúť predmetný pozemok pod rodinným domom\nvydržaním. V podstatnom argumentovala tým, že jej dobromyseľnosť preukázaná jednoznačne bola,\navšak súdy nesprávne vyhodnotili, že túto v konaní nepreukázala (bod 3.1.).\n13. V nadväznosti na uvedenú dovolaciu argumentáciu považuje dovolací súd za potrebné primárne\npoukázať na to, že konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným\npostupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany\nsporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci.\nPodľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01. mája 2021 zmenil a\ndoplnil Civilný mimosporový poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania,\nje uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení\nvydržania súd v zásade nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma\nosvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP\nak vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za\núčelom osvedčenia relevantných skutočností dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so\nzreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako pravdepodobné, čo však nevylučuje, že práve na základe\npodaných námietok dotknutých osôb vymenovaných v § 359h CMP dôjde k vážnych pochybnostiam o\nuplatnenom nároku s následkom zamietnutia návrhu podľa § 359i ods. 1 CMP.\n14. Je tomu tak preto, že v konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné\na hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Odvolací\nsúd v zhode so súdom prvej inštancie dospel v danej právnej veci k záveru, že navrhovateľka\nneosvedčila splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním,\nčím neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Na uvedenom základe odvolací\nsúd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na začatie konania o potvrdení vydržania\nzamietol. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie, konštatovali absenciu podmienky dobromyseľnosti\ndržby, na podklade ktorej by sa navrhovateľka mohla domnievať, že jej vlastnícke právo k predmetnej\nnehnuteľnosti patrí. V bode 12. odôvodnenia svojho uznesenia odvolací súd zhrnul podstatu návrhu\nna začatia konania o potvrdení vydržania podaného navrhovateľkou, v rámci ktorého uviedla, že je\nvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M. A. na LV č. XXXX, a to rodinného domu\nsúp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X, pričom túto nehnuteľnosť získala po smrti svojej matky\ndarovacou zmluvou od svojej sestry V. S. a svojho brata MUDr. V. R.. So svojím manželom začala\nužívať nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX a parcelu č. XXX/X pod ním v dobrej viere, že je zároveň\nvlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X pod uvedenou nehnuteľnosťou. Navrhovateľka v podanom návrhu,\nrovnako aj v odvolaní, oprávnenosť svojej držby k predmetnej nehnuteľnosti odvodzovala dobrou vierou,\nže jej nehnuteľnosť pod rodinným domom patrí, jej vnútorným presvedčením a tiež ústnou dohodou\njej otca susedom. Avšak vzhľadom na podanú žalobu vedenú na Okresnom súde Prievidza pod sp.\nzn. 11C/30/2010 o určenie vlastníckeho práva - ktorým navrhovateľka mala záujem na usporiadaní\nvlastníckych vzťahov, odvolací súd (totožne so súdom prvej inštancie) vyslovil, že navrhovateľka\nvedela, že formálne nie sú vzťahy k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X evidované na príslušnom\nštátnom orgáne. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že neexistuje objektívny dôvod,\nna základe ktorého by sa navrhovateľka mohla domnievať, že na podklade dedičského rozhodnutia a\n\ndarovacej zmluvy v nich označených nehnuteľnostiach nadobudla aj ďalší majetok - parcelu č. XXX/X.\nAk navrhovateľka tvrdila, že vydržala do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok parcelné\nčíslo XXX/X, ku ktorému právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva, tak z objektívneho hľadiska\nani podľa odvolacieho súdu nemohla byť v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí, keďže v roku 2010\npodala žalobu na určenie vlastníctva, kde ako citoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, vo\nsvojom stanovisku zo dňa 02. decembra 2013 uviedla, že: „navrhovateľom je známe, že par. č. XXX/X\nnie je vysporiadaná, práve týmto konaním je docieliť, aby po vyriešení vlastníctva bolo možné zrealizovať\nobnovu príslušnej parcely a založiť list vlastníctva pozemku parc. č. XXX/X parcely registra „C\" nakoľko\ntáto je vedená v registri „E\". Navrhovateľka sa aj mohla uchopiť držby predmetnej hnuteľnosti - pozemku\nparc. č. XXX/X, avšak pokiaľ odvíja svoju dobromyseľnosť od darovacej zmluvy, na základe ktorej jej bol\ndarovaný rodinný dom, nemohla byť v dobrej viere, že sa stala výlučnou vlastníčkou pozemku pod ním.\nAk sa uchopila držby pozemku na základe darovacej zmluvy, muselo jej byť zrejmé, že je vlastníčkou\nlen rodinného domu. V tejto spojitosti odvolací súd dodal, že dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa\ndržiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu\nvec právom patrí. Navrhovateľka už pri uzatváraní darovacej zmluvy musela vedieť, že nenadobudla\npredmetný pozemok parcelné číslo XXX/X pod ním do svojho výlučného vlastníctva.\n15. Najvyšší súd, i keď uvedomujúc si, že ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, s\nuplatňovaním vyšetrovacieho princípu, práve vzhľadom na špecifickosť tohto konania zdôrazňuje, že je\nto v prvom rade povinnosť navrhovateľky hodnoverne osvedčiť ňou tvrdené nadobudnutie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné\nšetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateliek alebo môže vyzvať navrhovateľku, aby označila\nďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnila predpoklady pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a\nprocesnú zodpovednosť navrhovateliek. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť\na nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.\n16. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať\nokrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil\npredpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a\noznačenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.\n17. Napriek skutočnosti, že konanie o potvrdení vydržania je upravené v Civilnom mimosporovom\nporiadku, ide o civilné konanie, ktoré je možné začať len na návrh a začatie konania ex offo\nsa nepripúšťa. Upravujú sa základné obligatórne náležitosti návrhu na začatie konania a rozsah\nbremena tvrdenia a dôkazného bremena navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať\nrelevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené\nhmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Základným účelom a cieľom právnej úpravy je zabezpečiť\nrýchle a efektívne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa súdom na\nzáklade skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov\npreukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto „predprípravné\" štádium má za cieľ vylúčiť z\nkonania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých\nje jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo, a súčasne nezaťažovať ostatných účastníkov konania\n(ich účasť v tomto štádiu konania nie je potrebná a preto sa nevyžaduje).\n18. Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd konštatuje, že navrhovateľka svoje dovolacie\nnámietky podľa § 420 písm. f) CSP de facto smerovala proti skutkovým zisteniam a spôsobu hodnotenia\ndôkazov (rozporovala nesprávne vyhodnotenie nepreukázania dobromyseľnosti súdmi nižších inštancií).\nV tejto súvislosti dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že dovolaním napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie, spĺňa kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 ods. 2 za použitia § 234 ods. 2 CSP a z tohto\ndôvodu ho nemožno považovať za nepreskúmateľné. Odôvodnenie odvolacieho súdu zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jeho jednotlivých častí a ich\nobsahová náplň zakladá jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia\nuznesenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\n\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie\nkonzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel\nsú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Súdy nižších inštancií dostatočným spôsobom zdôvodnili\nsvoje úvahy vedúce k záveru spočívajúceho v tom, že navrhovateľka neosvedčila splnenie predpokladov\npre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Pokiaľ ide o namietané skutkové\nzistenia nižších súdov, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie - viď ustanovenie § 442 CSP („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd\"). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n19. To, že navrhovateľka bola v predmetnom konaní v zmysle § 359a CMP neúspešná, nijako nelimituje\njej možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v sporovom konaní o určenie vlastníctva.\n20. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dovolací súd\nv prejednávanej veci nezistil taký postup súdov nižších inštancií, ktorý by bol spôsobilý porušiť právo\nnavrhovateľky na spravodlivý proces.\n21. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že navrhovateľka neopodstatnene namietala,\nže jej súdy nižších inštancií nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n22. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n24. Navrhovateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nV spojitosti s vymedzením predmetného dovolacieho dôvodu navrhovateľka vo všeobecnej rovine\nzhrnula historické súvislosti týkajúce sa inštitútu vydržania, súvisiace ústavné východiská ochrany\nvlastníctva, v zmysle ktorého pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne\nmohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Navrhovateľka dovolaciu\nargumentáciu v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom podporila aj poukázaním na rôzne názorové\nlínie dovolacieho súdu prezentované v ňou uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu týkajúce sa\npreukázania dobromyseľnosti, bez bližšej konkretizácie ich použiteľnosti na prejednávanú právnu vec\n(viď. bod 3.2.). V ďalšom navrhovateľka zopakovala tvrdené skutkové okolnosti danej právnej veci.\nNavrhovateľka v tejto časti dovolania nevymedzila v konkrétnosti žiadnu právnu otázku.\n25. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\n\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n26. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).\nMôže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou relevantnou podľa tohto\nustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky\nsíce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v\nzmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní.\nPrávne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska\nprípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n27. Najvyšší súd konštantne uvádza vo svojich rozhodnutiach, že právnym posúdením veci je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale aj\nobsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Dovolací dôvod preto dovolateľ musí vymedziť tak, že\nuvedie, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť práve\ntohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z obsahu dovolania je potom možné bezpečne ustáliť, že\nnavrhovateľka dovolaním nepredkladá právnu otázku, na ktorej by bolo založené dovolaním napadnuté\nrozhodnutie, ktorou by tak bola založená prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia neboli dané\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dovolací súd tiež pripomína, že\ndovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. 1 CSP nemožno založiť na\nvšeobecnom spochybňovaní skutkových záverov súdov nižších inštancií. Dovolací súd tiež zdôrazňuje,\nže sama polemika dovolateľky s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n29. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné opakovane zdôrazniť to, že dovolacie konanie\nmá od účinnosti nových procesných kódexov, predovšetkým Civilného sporového poriadku povahu\nprocesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho typického v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne\nvenovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne\nvymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 a § 435 CSP), a to v\nnadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené\nprocesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľky v časti, v ktorej namietala vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v\nktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n31. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Navrhovateľka sa v konaní o potvrdení vydržania domáhala potvrdenia, že vydržaním nadobudla vlastnícke právo k pozemku pod rodinným domom, ktorý získala darovacou zmluvou. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že navrhovateľka neosvedčila dobromyseľnosť držby, keďže z darovacej zmluvy jej muselo byť zrejmé, že nadobudla len dom, a sama skôr podala žalobu o určenie vlastníctva k tomuto pozemku. Dovolanie opierala o § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, namietala nesprávne vyhodnotenie dobromyseľnosti a poukazovala na rôzne názorové línie judikatúry bez formulovania právnej otázky. Najvyšší súd dovolanie odmietol; vysvetlil, že konanie o potvrdení vydržania je formálne konanie, v ktorom ťažisko osvedčenia predpokladov vydržania spočíva na navrhovateľovi, rozhodnutia nižších súdov sú riadne odôvodnené a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia (§ 442 CSP). V časti podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľka nevymedzila žiadnu právnu otázku, preto bolo dovolanie odmietnuté aj podľa § 447 písm. f) CSP. Neúspech v konaní o potvrdení vydržania nebráni domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v sporovom konaní o určenie vlastníctva.", "pravna_veta": "Konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je formálne konanie registrového typu, v ktorom súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania; možnosť súdu vykonať šetrenia podľa § 359e CMP nenahrádza procesnú aktivitu a zodpovednosť navrhovateľa. Keďže ustanovenia § 359a až § 359k CMP neobsahujú osobitnú úpravu dovolania, prípustnosť dovolania vo veciach potvrdenia vydržania sa posudzuje podľa Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP). Dovolacie námietky smerujúce proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov (vrátane záveru o absencii dobromyseľnosti držby) nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP bez vymedzenia konkrétnej právnej otázky, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, treba odmietnuť.", "ustanovenia": ["§ 359a CMP", "§ 359d ods. 2 CMP", "§ 359e CMP", "§ 2 ods. 1 CMP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) a f) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/88/2024", "guid": "5a8ace82-02a4-4095-b7e0-07364f2f614d:644379bc-8e4d-48b9-bd23-7444117dad1b", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vydržanie", "konanie o potvrdení vydržania", "dobromyseľnosť držby", "osvedčenie skutočností", "prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právna otázka", "viazanosť skutkovým stavom"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "a7dbaf24-7fa2-48f8-a94e-8f1ea4196364:0e4e6cd0-ca44-47d2-acd4-e41e99420bc3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7517212453.2", "spisova_znacka": "5Co/88/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/88/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7517212453.2"}, {"guid": "3bfd65e4-393b-4d53-9a51-00fa0bf43054:844870f4-87b9-4256-b7a7-a085a5bec53f", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2024:4223203344.2", "spisova_znacka": "5Vyd/1/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Vyd/1/2023 z 25. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2024:4223203344.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e1cf4528-78dc-4673-ad0a-abc855188fd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.498.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 498/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 498/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.498.2026.1"}]}