{"guid": "96800bf8-f3a5-4d99-9c1d-b4b643eba31b:591af49e-0992-49e7-aabd-7db7064bbe3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/2/2026 z 16. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2026, sp. zn. 5ObdoK/2/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1", "identifikacne_cislo": "3122207340", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2026-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": "Žaloba správcu o zaplatenie zmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 a § 74a ods. 2 ZKR je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP; skutočnosť, že právoplatný rozsudok ukladajúci túto povinnosť má priamo zo zákona (§ 74a ods. 6 ZKR, § 13a ods. 2 ObZ) povahu rozhodnutia o vylúčení, z nej nerobí žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a nevylučuje použitie tretej časti CSP vrátane rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže ide o uznesenie podľa § 357 písm. h) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Zanedbanie povinnosti splnomocneným advokátom nie je ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe podľa § 277 ods. 1 CSP, pretože nevyplýva z objektívnych okolností; strana má voči zástupcovi iné prostriedky nápravy.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty sa voči bývalému štatutárovi úpadcu domáhal zmluvnej pokuty 12 500 eur za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR; súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, následný návrh žalovaného na jeho zrušenie zamietol a odvolací súd toto uznesenie potvrdil s tým, že zmeškanie lehoty zavinené právnou zástupkyňou nie je ospravedlniteľným dôvodom. Dovolateľ namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP (nedostatočné odôvodnenie a neskúmanie podmienok na vydanie kontumačného rozsudku) a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdil, že ide o „zmiešanú“ žalobu na plnenie a zároveň o vylúčenie podľa § 13a ObZ, ktorú nemožno skončiť rozsudkom pre zmeškanie. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP. Odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za preskúmateľné a dostatočne reagujúce na podstatné námietky, pričom rozhodnutie veľkého senátu 1VCdo/2/2023 označil za neaplikovateľné. Námietku o neaplikovateľnosti tretej časti CSP dovolateľ uplatnil prvýkrát až v dovolaní (§ 435 CSP), navyše je nedôvodná, lebo žaloba podľa § 11 ods. 2 ZKR je žalobou o splnenie povinnosti a povahu rozhodnutia o vylúčení nadobúda až právoplatný rozsudok zo zákona. Dovolanie podľa § 421 CSP je vylúčené, keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. h) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-74a.odsek-1", "nazov": "§ 74a ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-74a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-74a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-13a.odsek-2", "nazov": "§ 13a ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-13a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-11", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-74a", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-196", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/591af49e-0992-49e7-aabd-7db7064bbe3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/2/2026\n3122207340\n16. 06. 2026\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2026:3122207340.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu\nBankruptcy and recovery innovative corporation k.s., so sídlom Jašíkova 4849/2, Bratislava, IČO: 51 643\n162, správca konkurznej podstaty úpadcu: t - mech automotive Slovakia, s. r. o., v konkurze, so sídlom\nBrnianska 1, Trenčín, IČO: 44 819 943, proti žalovanému Ing. Martin Rafaj, narodený XX.XX.XXXX, so\nsídlom Rudnianska ulica 1091/8, Košeca, IČO: 46 479 783, právne zastúpený Advokátska kancelária\nJUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie\nzmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu vo výške 12 500,- eur, konajúc\no dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/17/2025-182\nzo dňa 10.09.2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovaného o d m i e t a .\nŽalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“), uznesením č. k. 38NcKR/8/2022-154 zo dňa\n07.01.2025 rozhodol tak, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 38NcKR/8/2022-41 zo dňa\n30.01.2023 zamietol.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia\nzmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu vo výške 12 500,- Eur, podľa\n§ 74a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj len „ZKR“).\n3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 38NcKR/8/2022 zo dňa\n12.12.2022 vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok neuzná v\ncelom rozsahu, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva\na označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v stanovenej lehote. Zároveň bol žalovaný poučený\npodľa § 273 CSP, o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok.\nDňa 30.01.2023 súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 38NcKR/8/2022-41,\nnakoľko žalovaný v stanovenej lehote písomné vyjadrenie súdu nezaslal.\n4. Žalovaný súdu dňa 06.02.2023 doručil podanie označené ako vyjadrenie k rozsudku\n38NcKR/8/2022-41, pričom z jeho obsahu vyplývalo, že žiadal zrušenie rozsudku o zaplatení zmluvnej\npokuty 12.500,- Eur, pričom z obsahu podania nebolo zrejmé, či sa domáha zrušenia vydaného rozsudku\nsúdom prvej inštancie v dôsledku návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 zákona\n\nč. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), alebo či sa\ndomáha zrušenia rozsudku pre zmeškanie odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania podľa § 355\na nasl. CSP.\n5. Dňa 21.02.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie podanie žalovaného označené ako\n„Odvolanie“. Následne súd uznesením č. k. 38NcKR/8/2022-67 zo dňa 09.03.2023 vyzval žalovaného\nprostredníctvom jeho právnej zástupkyne na doplnenie podania doručeného súdu dňa 06.02.2023 s\nuvedením, či týmto podaním mienil podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alebo odvolanie.\nDňa 05.05.2023 žalovaný súdu doručil odvolanie, ktoré smerovalo proti rozsudku pre zmeškanie č. k.\n38NcKR/8/2022-41 zo dňa 30.01.2023. Dňa 15.06.2023 nový právny zástupca žalovaného reagoval\nna uznesenie súdu č. k. 38NcKR/8/2022-67 zo dňa 09.03.2023 a uviedol, že podaním doručeným\nsúdu dňa 06.02.2023 žalovaný mienil podať odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie a zároveň návrh\nna zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu existencie ospravedlniteľného dôvodu na nevykonanie\npožadovaného úkonu, a to vyjadrenia k žalobe.\n6. O návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k.\n38NcKR/8/2024-154 zo dňa 07.01.2025 tak, že návrh zamietol pre nesplnenie podmienok na jeho\nzrušenie podľa § 277 CSP.\nKonanie na odvolacom súde\n7. Proti vyššie uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal\nodvolanie žalovaný, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n41CoKR/17/2025-182 zo dňa 10.09.2025 rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\nUznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky\npre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\n8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie, pretože vo výrokoch vykazuje známky vecnej správnosti. Na\nzdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie uviedol, že návrh na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie podľa § 277 CSP je procesným návrhom, pričom konajúci súd musí posúdiť, či sú splnené\npodmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu a v prípade, že návrhu vyhovie, pokračuje v konaní\nďalej. Uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie súd skúma, či dôvod, pre ktorý sa žalovaný v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril,\nje ospravedlniteľný. Vzhľadom na to, že tento pojem nie je právnou normou definovaný, je iba na\núvahe konajúceho súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné\nospravedlnenia pasivity žalovaného v konaní. Podstata odôvodnenia návrhu na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie, a tým aj dôvodov pre ktoré sa žalovaný napriek súdnej výzve k doručenej žalobe nevyjadril\nv určenej lehote, je existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie tejto lehoty. Odvolací súd sa\nvo svojom odôvodnení zaoberal účelom ustanovenia § 277 CSP, ako aj tým, čo je možné považovať za\nospravedlniteľný dôvod v tomto smere.\n9. Uviedol, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ zmeškanie lehoty\nna vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe bolo spôsobené v dôsledku neplnenia či zanedbania\npovinnosti splnomocneným advokátom, nejedná sa o ospravedlniteľný dôvod, pretože tento nevyplýva\nz objektívnych okolností, ale nastal v dôsledku nedostatočného plnenia, resp. opomenutia plnenia si\npovinností právnym zástupcom. V takom prípade má žalovaný právo uplatňovať si nárok na náhradu\nškody od osoby, ktorá ju spôsobila. V zhode s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol,\nže nedbanlivostný postup, teda nevenovanie dostatočnej pozornosti behu zákonných alebo súdom\nurčených lehôt, nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by bolo možné návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie vyhovieť.\n10. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že sa žalovaný o včasné podanie vyjadrenia k žalobe zaujímal,\nodvolací súd podrobne uviedol, že toto tvrdenie nebolo preukázané, keďže táto skutočnosť nevyplýva\nzo spisu, a zároveň je toto tvrdenie aj rozporné s jeho tvrdením uvedeným v podaní zo dňa 03.02.2023.\nTaktiež nemal za preukázané, že by žalovaného jeho právna zástupkyňa o podaní vyjadrenia v rámci\nplynutia uvedenej lehoty ubezpečovala. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatoval, že uznesenie\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania je vecne správne, keďže\n\nžalovaný nepreukázal existenciu takého ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie sa\nk podanej žalobe, pre ktorý by bolo možné jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle\n§ 277 ods. 1 CSP vyhovieť a ako také ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n11. Najvyšší súd pre úplnosť a prehľadnosť uvádza, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie bolo\npredmetnom rozhodovania odvolacieho súdu, ktorý uznesením č. k. 41CoKR/16/2025-192 zo dňa\n24.09.2025 rozhodol tak, že odvolanie žalovaného odmietol z dôvodov uvedených v § 386 písm. a), c) a\nd) CSP, keďže išlo o odvolanie podané oneskorene, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie\nnie je prípustné a ktoré nemalo náležitosti podľa § 363 CSP, teda odvolanie bez odvolacích dôvodov\nDovolanie žalovaného\n12. Proti obidvom rozhodnutiam odvolacieho súdu, t. j.: uzneseniu\nč. k. 41CoKR/17/2025-182 zo dňa 10.09.2025, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj uzneseniu č. k.\n41CoKR/16/2025-192 zo dňa 24.09.2025, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti\nrozsudku pre zmeškanie, podal v zákonnej lehote dovolania žalovaný (ďalej aj len „dovolateľ“),\nprípustnosť ktorých odôvodnil podľa § 420 písm. f), ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n13. Najvyšší súd pre prehľadnosť a úplnosť uvádza, že dovolacie konanie voči rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu č. k. 41CoKR/16/2025-192 zo dňa 24.09.2025, v ktorom dovolateľ žiadal aj o odklad vykonateľnosti\nnapadnutého uznesenia, bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k. 38NcKR/8/2022-234 zo dňa\n30.12.2025 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.\n14. Predmetom tohto dovolacieho konania je preto výlučne uznesenie odvolacieho súdu č. k.\n41CoKR/17/2025-182 zo dňa 10.09.2025, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie\nč. k. 38NcKR/8/2022-154 zo dňa 07.01.2025 o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.\nDovolací súd sa preto v ďalšej časti svojho rozhodnutia zaoberal dovolacou argumentáciou vzťahujúcou\nsa len na rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 41CoKR/17/2025-182 zo dňa 10. 09. 2025.\n15. Dovolateľ naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP odôvodňoval tým, že odvolací súd\nv napadnutom uznesení nezistil procesný dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie zrušiť kontumačný\nrozsudok, pričom bolo jeho povinnosťou posúdiť, či boli pre postup súdu prvej inštancie pri vydaní\nkontumačného rozsudku prítomné procesne stanovené osobitné podmienky. Odvolací súd podľa jeho\nnázoru nezohľadnil širší rozmer konania podľa § 74a ZKR v spojení s § 11 ods. 2 ZKR. Argumentoval,\nže v akomkoľvek odvolacom konaní je odvolací súd povinný skúmať, či sú splnené zákonné podmienky\nprvoinštančného konania. Poukázal pritom na rozhodnutie veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR (ďalej aj len „najvyššieho súdu“) sp. zn. 1VCdo/2/2023, podľa ktorého aj v prípade\nblanketového odvolania je vždy povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené procesné podmienky, tak ako je\nto uvedené v § 380 ods. 2 CSP. Bolo teda povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či v danom prípade sú\ndané špeciálne procesné podmienky pre skončenie veci tzv. rozsudkom pre zmeškanie. Podľa názoru\ndovolateľa takéto konanie nemožno rozhodnúť inak ako rozsudkom podľa piatej hlavy druhej časti CSP.\nVo svojej dovolacej argumentácii poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 49/2019, podľa ktorého\nžaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 ZKR a ustanovenie § 74a ZKR sú zo zákona\nlex specialis voči CSP a vo veci rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu\na vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Podľa jeho názoru z uvedeného vyplýva, že celá tretia časť\nCSP a v nej obsiahnuté formy rozhodnutí, vrátane rozsudku pre zmeškanie žalovaného, je vo svetle\nvyššie uvedeného pre toto špeciálne konanie neaplikovateľné a na každú procesnú vadu musí odvolací\nsúd v rámci prieskumu prvoinštančného konania vždy prihliadať. Zdôraznil, že odvolací súd opomenul\nreflektovať na pomer špeciality § 74a ods. 2 ZKR vo vzťahu k celej tretej časti CSP, ako aj na skutočnosť,\nže v tomto type žaloby nejde len o rozsudok na plnenie, ale rozhodnutie vyvoláva aj iné právne účinky.\nDe facto ide totiž aj o rozhodnutie o vylúčení podľa § 13a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej aj len „ObZ“), t. j. aj o konanie o právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, čo implikuje záver,\nže takýto spor nie je možné skončiť rozsudkom pre zmeškanie.\n16. Dovolateľ namietal, že keďže ide aj o žalobu na určenie právnej skutočnosti, touto skutočnosťou sa\nodvolací súd vôbec nezaoberal, a teda v napadnutom rozhodnutí absentuje v tomto smere odôvodnenie.\n\n17. Dovolateľ tiež uviedol, že k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\ndošlo tým, že doposiaľ nebola v praxi dovolacieho súdu riešená právna otázka týkajúca sa súbehu\nvyššie uvedených konaní a ich vyústenie do jedného rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Zopakoval\nargumenty týkajúce sa „zmiešanej“ žaloby, na základe ktorej nemožno rozhodnúť vo veci samej\nosobitným druhom rozhodnutia, ale iba rozsudkom s úplným odôvodnením v zmysle § 74a ods. 2 ZKR\nv spojení s § 212 a nasl. CSP. Uviedol, že napadnuté uznesenie v spojení s uznesením súdu prvej\ninštancie považuje z uvedených dovolacích dôvodov za arbitrárne, nesprávne a navrhol, aby ho dovolací\nsúd zrušil a vrátil vec na konanie súdu prvého stupňa.\nVyjadrenie žalobcu k dovolaniu\n18. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolateľ napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažuje za správne a zákonné a že údajné nekonanie právneho zástupcu žalovaného nemôže byť na\nškodu žalobcu. V prípade, ak uvádzané skutočnosti naozaj nastali, žalovaný má iné právne prostriedky\nako si eventuálne vzniknutú škodu spôsobenú právnym zástupcom môže uplatňovať.\n19. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné, nakoľko žalovaný\nsa nijakým spôsobom nevyjadril, napriek skutočnosti, že mal výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe\ndoručenú do vlastných rúk. Dodatočne doručené vyjadrenie neobsahuje žiadne dôkazy, na ktoré by sa\nžalovaný odvolával a nijakým spôsobom nepreukázal tvrdenia uvedené v predmetnom podaní. Žalobca\nsa tak plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie. Súd\nprvej inštancie sa správne priklonil k vydaniu rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP aj bez toho,\naby skúmal odôvodnenosť žaloby. V nadväznosti na uvedené navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie\nžalovaného zamietol ako nedôvodné.\nKonanie pred dovolacím súdom\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní\nv zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom, skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania\na predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné\nodmietnuť.\n21. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalovaným.\n22. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n23. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n24. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n25. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n26. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\n\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n27. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n28. Pre naplnenie prípustnosti dovolania z dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f/ CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných\nznakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú\nmieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces\nje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou\ntohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky (napr. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94 zo dňa 10.05.1994). Pod pojmom „nesprávny\nprocesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich\nna relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 419/2021 zo dňa 30.09.2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie\nspravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je\njeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový\npochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený\nv odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj\nnález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 zo dňa 21.01.2021, body 37 až 41).\n29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré má tvoriť predmet vecno-právneho prieskumu v\ndovolacom konaní, má byť a priori preskúmateľné. To znamená, že má obsahovať dostatok dôvodov\na ich vysvetlenie má byť zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov, protirečení, má byť tiež koherentné\ns právnou úpravou, konzistentné vzhľadom na posudzovaný skutkový a právny stav vo veci a v\nneposlednom rade presvedčivé. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákladným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a\nštylistické hľadiská. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho\nodôvodnením, môže byť stručnejšie. Aj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie\npráva na spravodlivý súdny proces zrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov.\n30. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 46/05 zo dňa 29.06.2005). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania (nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 76/07 zo dňa 06.12.2007). Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní (taktiež) nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).\n31. Pre náležitosti rozhodnutia v odvolacom konaní je významná forma rozhodnutia. Odvolací súd\nrozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením (§\n392 CSP). Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má formu uznesenia. Na konanie na\nodvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento\nzákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). Keďže CSP nemá osobitnú úpravu náležitostí uznesenia\nvydaného v odvolacom konaní, platí úprava obsiahnutá v § 234 ods. 2 CSP, podľa ktorej, ak nie je\n\nďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 236 CSP,\nv písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich\nzástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň\na miesto vydania uznesenia.\n32. Pre rozhodnutia (bez klasifikácie ich formy) vydané v odvolacom konaní súčasne platí úprava v\n§ 393 CSP a vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia odsek 2 a 3 tohto ustanovenia. Podľa § 393\nods. 2, 3 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia,\npodstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne\nďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav\na právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2\na 3 CSP tým nie sú dotknuté. V prípade odôvodnenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného\nodvolacím súdom výhradne z procesných dôvodov podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP, teda nie vo veci samej,\nvšak možno z ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP vychádzať len primerane, čo vyplýva zo samotnej\ndikcie tohto zákonného ustanovenia.\n33. Taktiež len primerane možno čo do náležitostí odôvodnenia (nemeritórneho) rozhodnutia vydaného\nv odvolacom konaní, vychádzať z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nSúd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a\nako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže\nna ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n34. To znamená, že odvolací súd v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody. Platí však aj to, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe,\nodôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.\n35. Po preskúmaní veci v kontexte zohľadnenia práva na spravodlivý proces, aplikujúc vyššie uvedené\nvšeobecné princípy, dovolací súd dospel k názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné a spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. V dôvodoch\nsvojho uznesenia odvolací súd uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania\nžalovaného, vyjadrenie žalobcu, zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán,\ntiež sa vysporiadava s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne\nvysvetľuje, prečo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil, konštatujúc, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie je vecne správnym.\n36. K námietke dovolateľa, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie neskúmali splnenie podmienok\nkonania o osobitnom procesnom postupe na vydanie rozsudku pre zmeškanie, dovolací súd uvádza,\nže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ k zmeškaniu lehoty na vyjadrenie sa k žalobe došlo v dôsledku\nnesplnenia či zanedbania povinnosti splnomocneným advokátom, nejedná sa o ospravedlniteľný dôvod,\npretože tento nevyplýva z objektívnych okolností, ale nastal v dôsledku nedostatočného plnenia či\nopomenutia si povinnosti splnomocneným zástupcom. Za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na\nvyjadrenie nemožno považovať nedbanlivostný postup splnomocneného zástupcu a žalovaný má iné\nprostriedky nápravy na uplatňovanie si zanedbania povinnosti právnym zástupcom, ktorého následkom\nje vznik škody. Zároveň sa odvolací súd v napadnutom uznesení podrobne zaoberal argumentáciou\nžalovaného tak v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom uviedol, že jeho\ntvrdenia smerujúce k uplatneniu ospravedlniteľných dôvodov zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe\nsú protirečivé a nepreukázané.\n\n37. Vo vzťahu k dovolacej námietke, že odvolací súd neskúmal splnenie procesných podmienok\nkonania, pričom táto povinnosť mu vyplýva zo zákona aj s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023, dovolací súd\nuvádza, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je v predmetnom prípade neaplikovateľné nakoľko\ntáto argumentácia dovolateľa sa týkala dovolania proti uzneseniu č. k. 41CoKR/16/2025-192 zo dňa\n24.09.2025. Toto dovolacie konanie bolo súdom prvej inštancie zastavené pre nezaplatenie súdneho\npoplatku (viď ods. 11. až 14. tohto rozhodnutia). V predmetnej veci veľký senát posudzoval otázku\ndoplnenia tzv. blanketového odvolania po uplynutí lehoty na podanie odvolania a zároveň sa vyjadril k\notázke posudzovania odvolacieho súdu, či sú splnené procesné podmienky podľa § 380 ods. 2 CSP.\n38. S poukazom na uvedené dovolací súd nevzhliadol taký nedostatok v argumentácii odvolacieho\nsúdu, ako aj v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, ktoré by malo za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces tak, ako to namietal dovolateľ. Dôvod, na základe ktorého\nuznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, odvolací súd podrobne vysvetlil a zrozumiteľne\nzdôvodnil. Uznesenie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím\nnámietkam žalovaného a nie je ho možné považovať za nedostatočne odôvodnené, resp. prekvapivé.\nNámietka nedostatočného skúmania procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom\nprvej inštancie, ako aj odvolacím súdom je nedôvodná, preto v posudzovanom prípade nezakladá vadu\nzmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by znamenala porušenie práva žalovaného\nna spravodlivý súdny proces, a preto dovolanie žalovaného ako nedôvodné podľa § 447 písm. c) CSP\nodmietol.\n39. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa týkajúcu sa neaplikovateľnosti ustanovení tretej časti CSP na\nkonanie o žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 ods. 2 a § 74a ods. 2 ZKR z dôvodu,\nže sa nejedná „len“ o žalobu na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ale s poukazom na\n§ 74a ods. 2 ZKR aj o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP dovolací súd\npoukazuje v prvom rade na to, že dovolateľ ju prvýkrát uviedol až v dovolaní, takže odvolací súd sa\nk tejto argumentácii ani nemal možnosť vyjadriť. Už táto samotná skutočnosť by postačila na to, aby\ntáto časť dovolania bola odmietnutá (§ 435 CSP). Avšak dovolací súd považoval za potrebné sa touto\nnámietkou zaoberať pre úplnosť, nakoľko takéto úvahy dovolateľa nemajú oporu v právnych predpisoch\na ani ich nemožno akýmkoľvek výkladom z predmetných ustanovení ZKR a CSP vyvodzovať, a pre\nodstránenie akýchkoľvek pochybností o zákonnosti procesného postupu súdov nižších inštancií, ktoré\npredchádzali vydaniu uznesenia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním.\n40. Podľa § 11 ods. 1 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len\n„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo\niná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na\nsvoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh\nna vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo\nfyzickou osobou - podnikateľom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je\npovinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní\nodbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako\nštatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.\nPlatí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou\nosobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta\nvo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku\ntohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie.\nDohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene,\nktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva,\nstanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na\njej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením\nkonkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74\nods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická\nosoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku\ndohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú\npokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.\n\n41. Podľa § 74a ods. 1 ZKR správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v\nprospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.\nPodľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť\nzaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť\nnevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty\nžalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje\nv konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, súd\nuloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto\nzmluvnú pokutu nemožno znížiť. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa\nrozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.\n42. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné\nkonanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení\n(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku.\n43. Podľa § 13a ods. 2 ObZ, rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon.\n44. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR je\nžalobou o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP a to napriek tomu, že v prípade právoplatného\nrozsudku o uložení povinnosti túto zmluvnú pokutu zaplatiť, má tento rozsudok povahu rozhodnutia\no vylúčení podľa § 13a ods. 2 ObZ. V civilnom sporovom konaní o žalobe na zaplatenie zmluvnej\npokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR sa neposudzuje otázka určenia právnej skutočnosti (diskvalifikácie\nosoby definovanej v § 13a ods. 1 ObZ), ako sa mylne domnieva dovolateľ, a to ani explicitne, ani\nimplicitne. Povahu rozhodnutia o vylúčení nadobúda až právoplatný rozsudok, ktorým sa žalovanému\nuloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 11 ods. 2 ZKR), ako dôsledok vyplývajúci priamo zo zákona\n(§13a ods. 2 ObZ). V danom prípade rozsudok pre zmeškanie nepredstavuje rozhodnutie o vylúčení ako\npriamy výsledok konania o takej žalobe (o vylúčení) podľa § 137 písm. d) CSP. Preto v žiadnom prípade\nnemožno hovoriť o akejsi forme „zmiešanej“ žaloby, na ktorú sa nevzťahuje tretia časť CSP.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n45. Dovolateľ tiež vyvodzoval prípustnosť dovolania z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom\nuviedol, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu malo dôjsť na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom\nsúde. Namietal, podobne ako v časti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, že v predmetnom konaní nie je\nmožné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ako právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená uviedol, či je možné, aby súbeh konania na plnenie podľa § 137 písm. a)\nCSP a konania o vylúčení dovolateľa podľa § 13a ObZ vyústil do jedného rozsudku pre zmeškanie.\n46. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,\npodľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n47. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v predmetnom prípade rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie podľa § 357 písm. h) CSP, je dovolanie v tejto časti neprípustné.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nebolo zistené splnenie podmienok prípustnosti dovolania\npodaného dovolateľom z dôvodov vyvodzovaných z § 420 písm. f) CSP (vady zmätočnosti), ako ani z §\n421 ods.1 písm. b) CSP (nesprávneho právneho posúdenia), dovolací súd v celom rozsahu dovolanie\nodmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP bez toho, aby sa zaoberal posúdením veci vo vecno-právnej\nrovine.\n49. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 CSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty sa voči bývalému štatutárovi úpadcu domáhal zmluvnej pokuty 12 500 eur za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR; súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, následný návrh žalovaného na jeho zrušenie zamietol a odvolací súd toto uznesenie potvrdil s tým, že zmeškanie lehoty zavinené právnou zástupkyňou nie je ospravedlniteľným dôvodom. Dovolateľ namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP (nedostatočné odôvodnenie a neskúmanie podmienok na vydanie kontumačného rozsudku) a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdil, že ide o „zmiešanú“ žalobu na plnenie a zároveň o vylúčenie podľa § 13a ObZ, ktorú nemožno skončiť rozsudkom pre zmeškanie. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP. Odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za preskúmateľné a dostatočne reagujúce na podstatné námietky, pričom rozhodnutie veľkého senátu 1VCdo/2/2023 označil za neaplikovateľné. Námietku o neaplikovateľnosti tretej časti CSP dovolateľ uplatnil prvýkrát až v dovolaní (§ 435 CSP), navyše je nedôvodná, lebo žaloba podľa § 11 ods. 2 ZKR je žalobou o splnenie povinnosti a povahu rozhodnutia o vylúčení nadobúda až právoplatný rozsudok zo zákona. Dovolanie podľa § 421 CSP je vylúčené, keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. h) CSP.", "pravna_veta": "Žaloba správcu o zaplatenie zmluvnej pokuty za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 a § 74a ods. 2 ZKR je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP; skutočnosť, že právoplatný rozsudok ukladajúci túto povinnosť má priamo zo zákona (§ 74a ods. 6 ZKR, § 13a ods. 2 ObZ) povahu rozhodnutia o vylúčení, z nej nerobí žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a nevylučuje použitie tretej časti CSP vrátane rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže ide o uznesenie podľa § 357 písm. h) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Zanedbanie povinnosti splnomocneným advokátom nie je ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe podľa § 277 ods. 1 CSP, pretože nevyplýva z objektívnych okolností; strana má voči zástupcovi iné prostriedky nápravy.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 2 CSP", "§ 357 písm. h) CSP", "§ 277 ods. 1 CSP", "§ 137 písm. a) CSP", "§ 11 ods. 2 ZKR", "§ 74a ods. 2 ZKR", "§ 13a ods. 2 ObZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "41CoKR/17/2025", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "rozsudok pre zmeškanie", "návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie", "ospravedlniteľný dôvod", "zmluvná pokuta za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu", "rozhodnutie o vylúčení", "žaloba o splnenie povinnosti", "právo na spravodlivý proces"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "74398ebe-f784-4777-a6b4-a49af06c1415:0b3edd36-297e-4401-8c7d-d6263a263f03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4320201701.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4320201701.2"}, {"guid": "ff463537-6837-4794-825f-69cca11dd990:2c8e0d74-e99f-440d-b16a-0c95a2a30bb6", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124206818.6", "spisova_znacka": "38NcKR/8/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38NcKR/8/2024 z 24. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124206818.6"}], "citovane_v": []}