{"guid": "70c2d5b2-01ab-4043-ac8e-cbca026ea772:2d85d6b9-2746-4102-81dd-e5737d8dc41b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17", "spisova_znacka": "9CdoR/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/4/2026 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 9CdoR/4/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17", "identifikacne_cislo": "2720200645", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": "Domnienku príjmu rodiča vo výške dvadsaťnásobku životného minima podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine možno uplatniť len vtedy, ak rodič nepredloží podklady na zhodnotenie svojich schopností, možností a majetkových pomerov a súd si ich nevie zaobstarať inak; ak povinný rodič preukáže príjem z inej než závislej činnosti vrátane celkových majetkových pomerov, fikcia príjmu neprichádza do úvahy, pretože civilné mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou smerujúcou k zisteniu skutočného stavu veci. Nesúhlas dovolateľa so skutkovými závermi a s právnym posúdením podstatnej zmeny pomerov podľa § 78 Zákona o rodine nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a bez vymedzenia právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Otec sa domáhal zníženia výživného na dve deti pre pokles príjmu z podnikania, invaliditu a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka naopak zvýšenia výživného. Súdy nižších inštancií po porovnaní pomerov s časom predchádzajúcej úpravy výživné znížili, návrh matky zamietli a odmietli použiť domnienku príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec predložil daňové priznania a ďalšie listinné dôkazy o svojich pomeroch. Matka a medzičasom plnoleté deti v dovolaní namietali arbitrárnosť rozhodnutia a popretie inštitútu fikcie príjmu, ktorý má podľa nich nastúpiť vždy, keď deklarované príjmy podnikateľa zjavne nezodpovedajú jeho životnej úrovni. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP. Uviedol, že domnienka podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa uplatní len pri nepredložení podkladov, ktoré súd nevie získať inak, dovolateľky nevytýkali žiadny nedostatok procesného postupu, ale len odlišne hodnotili dôkazy a právne závery, čo nie je vadou podľa § 420 písm. f) CSP, a vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP nevymedzili právnu otázku, na ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo, keďže to záviselo od posúdenia podstatnej zmeny pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nie od výkladu § 63 ods. 1 Zákona o rodine.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-63", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d85d6b9-2746-4102-81dd-e5737d8dc41b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoR/4/2026\n2720200645\n29. 04. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o R. Q.Ú., narodenú X. O. XXXX a J.\nQ., narodenú X. O. XXXX, bytom u matky, do času nadobudnutia plnoletosti v konaní zastúpené Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, kolíznym opatrovníkom, zastúpené\nadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Bratislava - mestská časť Ružinov, Rožňavská 2, deti rodičov\nC. Q., narodenej XX. V. XXXX, Z., U. XXXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nBratislava-mestská časť Ružinov, Rožňavská 2, a W. Q., narodeného XX. K. XXXX, Z., H. XXXX/XX,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, Holíč, Námestie sv. Martina 3, o návrhu otca na\nzníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, vedenom na Okresnom súde Senica pod\nsp. zn. SI-2P/26/2020, o dovolaní matky a plnoletých detí proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo\n14. augusta 2025 sp. zn. 14CoP/232/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Senica (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. SI-2P/26/2020-827 zo 16.\nmája 2024 znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Natáliu od 11. septembra 2020 zo sumy 220\neur mesačne na sumu 170 eur mesačne a od 28. februára 2023 na sumu 150 eur mesačne splatnú\nk rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, bez povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor; znížil\nvyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. od 11. septembra 2020 zo sumy 220 eur mesačne na sumu\n170 eur mesačne a od 28. februára 2023 na sumu 150 eur mesačne splatnú k rukám matky vždy do\n15-teho dňa v mesiaci, bez povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor. Vo zvyšku návrh otca zamietol;\nnávrhy matky na zvýšenie výživného zamietol. Uvedeným rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Senica č. k. 6P/184/2014-298 zo 7. decembra 2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave č. k. 23CoP/17/2016-347 z 18. apríla 2016 v časti výroku o výživnom pre maloletú R. a maloletú\nJ.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n1.1. V odôvodnení uviedol, že otec sa v konaní domáhal zníženia výživného na maloletú R. na sumu\n150 eur mesačne a na maloletú J. na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu z dôvodu,\nže jeho aktuálny príjem oproti roku 2015 z objektívnych dôvodov výrazne klesol. Aktuálne dosahuje\npriemerný mesačný príjem do 1.500 eur, jeho podnikanie je náchylné na stav ekonomiky, ktorá žiaľ\nzažíva jeden z najhorších prepadov, čo sa odzrkadľuje na rušení objednávok a znížení dopytu po jeho\npráci. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú R. na sumu 270 eur\nmesačne, z toho 220 eur ako bežné výživné a sumu 50 eur na tvorbu úspor od 1. januára 2020 a na\nmaloletú J. na sumu 270 eur mesačne, z toho 220 eur ako bežné výživné a sumu 50 eur na tvorbu úspor\nod 1. januára 2020. Návrh odôvodnila tým, že v dôsledku vyššieho veku maloletých detí má zvýšené\nvýdavky na ich výživu.\n\n1.2. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutočný stav veci.\nPrávne vec posúdil v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 až 5, § 63, § 75, § 77, § 78 ods. 1 a 3\nZákona o rodine a následne dôvodil, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný. Naposledy bolo\no výživnom pre maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014-298\nzo 7. decembra 2015. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného nároku a to zmeny pomerov poukázal na\nmajetkové pomery otca v čase posledného rozhodnutia, kedy podnikal pod obchodným menom W. Q. Q., Z.. Za rok 2013 vykázal základ dane v sume 1.492,23 eura, čo by predstavovalo mesačný príjem otca\nvo výške 124,35 eura a za rok 2014 mal základ dane v sume 2.312 eur, čo by predstavovalo mesačný\npríjem otca vo výške 192,67 eura. Mal zriadený odštepný závod zahraničnej právnickej osoby vo F. R.\nW.. Daňové priznanie z Č. W. otec neprdložil. Býval v rodinnom dome, ktorý mal vo svojom osobnom\nvlastníctve. Užíval dva osobné automobily, ktoré mal na leasing. Za vozidlo zn. Š. V. mesačne splácal\n122,37 eura a za vozidlo zn. K. mesačne splácal 220,03 eura. Ďalej splácal úver zo Š. mesačne vo\nvýške 150,33 eura. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho mesačné výdaje predstavovali sumu\n1.006,70 eura. V tom čase súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výdaje otca jednoznačne poukazujú\nna vyšší príjem. Súd nezohľadnil argumentácie otca, že mu rodičia požičiavajú každý mesiac 1.000 eur.\nVychádzal z toho, že na strane otca nebola splnená podmienka preukázania jeho príjmov v súlade s\n§ 63 Zákona o rodine, preto vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu\npredstavuje 20-násobok sumy životného minima (3.961,80 eura), na základe čoho určil otcovi povinnosť\nprispievať na výživu detí celkom sumou 220 eur na každé z nich, z toho sumu 170 eur ako bežné výživné\na sumu 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých detí.\n1.3. Následne súd prvej inštancie poukázal na údaje vyplývajúce z daňového priznania za rok 2019,\nz ktorého vyplýva, že mal základ dane 3.495,81 eura, čo predstavuje jeho priemerný mesačný príjem\nnetto 291 eur, z daňového priznania za rok 2020 mal preukázaný základ dane 1.019,71 eura, čo by\npredstavovalo mesačne príjem otca 85 eur. Otec v roku 2020 poberal štátny finančný príspevok v rámci\nprojektu „prvá pomoc“ celkom v sume 990 eur. V mesiacoch november až december 2020 bol otec\npráceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky spolu v sume 435,30 eura. Celkový príjem\notca v roku 2020 bol v sume 2.445 eur, čo predstavuje jeho mesačný príjem 203,75 eura. Z daňového\npriznania otca za rok 2021 mal súd prvej inštancie preukázané, že otec mal základ dane 5.641,42\neura a daň bola vo výške 214,70 eura, čo by predstavovalo mesačný príjem otca vo výške 452 eur.\nV roku 2021 otec poberal štátny finančný príspevok v rámci projektu „prvá pomoc“ celkom v sume\n4.140 eur. V mesiacoch január až apríl, november a december 2021 bol otec práceneschopný a boli\nmu vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 1.122,70 eura. Teda celkový príjem otca v roku\n2021 predstavoval sumu 10.681,42 eura, čo predstavuje jeho mesačný príjem 890,78 eura. Z daňového\npriznania otca za rok 2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že základ dane mal 5.974,01 eura,\ndaň bola vo výške 265 eur, čo by predstavovalo mesačný príjem otca 475 eur. V mesiaci január 2022\nbol otec práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky v sume 283,30 eura. Od januára\nroku 2022 vznikol otcovi nárok na invalidný dôchodok v sume 166,30 eura. Celkový príjem otca v roku\n2022 bol vo výške 7.821,60 eura, čo predstavuje mesačný príjem 651,80 eura. Za rok 2023 boli príjmy\notca v celkovej sume 60.415 eur a výdavky 81.018 eur pričom výsledok hospodárenia vykazoval stratu\nv sume 20.603,11 eura. V mesiacoch november a december roku 2023 bol otec práceneschopný a\nboli mu vyplatené nemocenské dávky celkom v sume 414,30 eura. Od 1. júla 2023 bol otcovi zvýšený\ninvalidný dôchodok na sumu 205,80 eura. Celkový príjem otca v roku 2023 bol vo výške 2.646,90 eura,\nčo predstavuje jeho mesačný príjem v sume 220,75 eura. V konaní bolo preukázané, že mesačné\nnáklady otca predstavovali poplatky za plyn v sume 155 eur, poplatok za RTVS v sume 4,64 eura,\npoplatok za vodu 28,97 eura, elektrinu 64,66 eura, ďalej splátka stavebného úveru v sume 38,53 eura,\nsplátka úveru zo Š. v sume 93,04 eura, úrazové poistenie v sume 64 eur, poistenie domu v sume 41\neur. Mesačné náklady otca spolu predstavovali sumu 500 eur. Za rok 2023 mal otec mesačné náklady\nza elektrinu 69 eur, plyn 164 eur, voda 36,67 eura, úrazové poistenie 64 eur, stavebné sporenie 38,53\neura, splátka úveru zo Š. v sume 93,04 eura, t. j. celkom mesačné náklady predstavovali sumu 465\neur. V čase posledného rozhodovania o výživnom v decembri roku 2015 súd konštatoval, že otec\nmaloletých detí nesplnil podmienku preukázania jeho príjmov v súlade s § 63 Zákona o rodine, preto\nvychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy\nživotného minima, čo predstavuje sumu 3.961,80 eura. K takémuto záveru súd prvej inštancie dospel\nz dôvodu, že otec maloletých detí nepreukázal súdu daňové priznanie z Českej republiky na odštepný\nzávod zahraničnej právnickej osoby s názvom W. Q.-Q., F. R. W., K. XXXX, IČ: XXX XXX XX. V danom\nprípade po opätovnom posúdení súd bol toho názoru, že otec si edičnú povinnosť splnil. Z výpisu\nobchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostrave mal súd prvej inštancie preukázané, že\n\nodštepný závod W. Q.-Q. bol vymazaný k 9. marcu 2016. Otec maloletých detí však naďalej podniká. Vo\nvzťahu k majetkovým pomerom otca súd prvej inštancie skonštatoval, že sú rovnaké v čase posledného\nsúdneho rozhodnutia o výživnom. Otec je vlastníkom jedného bytu v rodinnom dome v Z., druhý byt je\nvo vlastníctve jeho sestry, na stavbu rodinného domu si otec vzal úver, ktorý doposiaľ spláca. Otec je\nspoločne s matkou maloletých detí vlastníkom stavby - kancelárske priestory a sklad súpisného č. XXXX,\nna pozemkoch parcelného č. XXX/X obec Z., ktoré postavil svojpomocne, na náklady, ktoré mu vznikli\nso stavbou, si odpisuje v nákladoch z podnikania. Stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, ktoré doposiaľ nie je vyporiadané. Otec užíva osobné motorové vozidlo zn. Volvo rok výroby\n2010, za ktoré spláca mesačnú splátku vo výške 189,95 eura, čo si vykazuje v daňovom priznaní,\nnakoľko auto používa na podnikateľské účely a motorové vozidlo zn. K., rok výroby 2008, ktoré taktiež\npoužíva na podnikateľské účely. Vzhľadom na rok výroby osobných motorových vozidiel súd prvej\ninštancie nezdieľal názor matky, že otec užíva luxusné motorové vozidlá. K uvedenému otec uviedol,\nže potrebuje obidve vozidlá pre podnikateľské účely. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie pri\nurčení výživného nepostupoval v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nebola\nsplnená podmienka na jeho aplikáciu, keď otec predložil súdu všetky ním vyžadované podklady na\nzistenie príjmu, ktorých súd doplňujúcimi otázkami, ako aj otázkami právneho zástupcu matky nezistil,\nžeby nezodpovedali realite. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutočného\nstavu veci ohľadne rozdielu výdavkov medzi výškou príjmu otca a jeho výdavkov, súd prvej inštancie\nskonštatoval, že z priloženého čestného prehlásenia X.. S. Q., starého otca vyplýva, že spoločne s\nmanželkou otcovi maloletých detí finančne pomáhajú, majú na to finančné podmienky, čo aj preukázal\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške dôchodku, ktorý poberajú. Taktiež aj partnerka otca X.. Q.\nT. v písomnom vyjadrení uviedla, že otcovi maloletých detí prispieva tou formou, že v čase pobytu\nna území Slovenskej republiky nakúpi potraviny, drogériu, avšak nevedú spoločnú domácnosť. Na\nzáklade uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k výraznej zmene pomerov, keď na základe\nodborného lekárskeho posudku zo 17. januára 2022 sa otec stal invalidným z dôvodu poklesu miery\nvykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%. Otcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 3. januára\n2022. Ďalej súd prvej inštancie považoval za preukázané, že otec nemôže vykonávať prácu v predklone\nvo vynútenej polohe, nesmie zdvíhať bremená ťažšie ako 17 až 22 kg, nie je preňho práca vhodná\nvo vlhku, chlade a neodporúča sa striedanie teplôt pracovného prostredia. V súvislosti so zdravotným\nstavom má zvýšené výdavky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že na strane otca\ndošlo k podstatnej zmene pomerov, preto návrh na zníženie výživného považoval za dôvodný. Otec\nmaloletých detí sa nachádza v ťaživej životnej situácii a vzhľadom na jeho zdravotný stav a pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach a majetkových\npomeroch podieľať sa na výžive maloletých detí doposiaľ určenou sumou. Pri rozhodovaní o výživnom\nje rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Je\nzrejmé, že príjem z podnikateľskej činnosti otca je nízky, v poslednom roku stratový, preto by sa otec\nmal zamyslieť nad tým ako usporiadať svoj pracovný život a majetkové pomery tak, aby sa mohol\npodieľať na výžive maloletých detí a na ich všestrannom vývine. Otec sa domáhal zníženia výživného\nod podania návrhu t. j. od 11. septembra 2020. Súd prvej inštancie mal preukázané, že priemerný\nmesačný príjem otca z podnikania v roku 2020 bol v sume 85 eur, v mesiacoch november a december\n2020 poberal nemocenské dávky v sume 167,40 eura za november 2020 a v sume 267,90 eura za\ndecember 2020. Otcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe bol vyplácaný finančný príspevok v\nrámci projektu „prvá pomoc“ v mesiacoch október 2020 v sume 450 eur, november 2020 v sume 270 eur\na v decembri 2020 v sume 270 eur a to z dôvodu poklesu tržieb. Priemerný mesačný príjem otca bol v\nroku 2020 v sume 203,75 eura. Z uvedeného teda súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na zdravotný\nstav a mieru obmedzenia je zrejmé, že otec nemôže vykonávať fyzicky namáhavé práce avšak aj pri\ntakomto obmedzení je možné vykonávať niektoré fyzické práce pričom výška poberania invalidného\ndôchodku tým nie je obmedzená. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že\nvyživovaciu povinnosť otca je možné znížiť a to od podania návrhu, keď v roku 2020 vzhľadom aj na\nprotipandemické opatrenia mal príjem z podnikania nízky a v období november až december 2020 bol\npráceneschopný, ako aj v roku 2021, od novembra 2021 do januára 2022 a od novembra 2023 do marca\n2024. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič by malo predstavovať\n20-30% čistého príjmu. V danom prípade i napriek tomu, že priemerný mesačný čistý príjem otca v roku\n2020 bol len v sume 203,75 eura, otec navrhoval zníženie výživného na sumu 150 eur mesačne na\nkaždé z maloletých detí. Pri rozhodovaní o výške výživného súd neprihliadal len na príjmy otca, ale aj\nna potenciálne možnosti otca. V roku 2020 otec ešte nebol invalidný, jeho priemerná mesačná mzda\nzamestnanca bola vo výške 1.133 eur. S prihliadnutím na jeho majetkové pomery, ako aj zmenu pomerov,\nktorá nastala na strane maloletých detí, ktoré sa v roku 2020 stali žiačkami 8. ročníka základnej školy\n\na od septembra 2022 sú študentkami strednej školy, ako aj na náklady matky v súvislosti s ich vekom,\nškolou, zdravotným stavom, mimoškolskými aktivitami, považoval zníženie výživného na sumu 170 eur\nna každé z detí bez určenia výživného určeného na tvorbu úspor za primerané.\n1.4. Výživné na tvorbu úspor by malo byť využívané tam, kde majetkové pomery a celkové schopnosti a\nmožnosti sú nadštandardné. Za spravodlivé rozhodnutie sa považuje rozhodnutie, ktorým je zachovaná\nprimeraná miera proporcionality výživného na obidve maloleté deti, pričom vzhľadom na zásadne\nzvýšený príjem matky, zvýšené výdavky, prídavky na deti, ktoré matka poberá, súd bol toho názoru, že\nnegatívny vplyv zníženého výživného na maloleté deti, je týmito okolnosťami výrazne zmiernený. Od\njanuára 2022 bol otec uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45%, preto\nnebolo už možné vychádzať z potenciálnej možnosti otca z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za\ndaný rok. Otec začal poberať invalidný dôchodok v sume 166 eur mesačne a v prípade, ak by vykonával\nprácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu napríklad pozícia vrátnika s priemernou mesačnou mzdou\n840 eur brutto, pracovníka SBS v sume 800 až 1.200 eur a mal by príjem za prenájom bytu, platiť výživné\nv sume 70 eur na každé z detí by bolo v jeho silách. V danom prípade bolo potrebné tiež prihliadnuť\nna skutočnosť, že obidve deti začali od septembra 2022 navštevovať strednú školu, čím náklady matky\nvzrástli preto výživné neznižoval. Na strane maloletých detí zohľadnil ich vek, náklady na J. v súvislosti\nso štúdiom a bývaním na internáte sú síce vyššie avšak R. má náklady súvisiace s doučovaním\nanglického jazyka so zabezpečovaním zdravých, cenovo drahších potravín, na úhradu nákladov v\nsúvislosti so zdravotným stavom. Obidve maloleté deti majú problémy so zubami s čím vznikajú matke\nfinančné náklady. Ostatné náklady, ktoré deti majú súvisia s ich mimoškolskými aktivitami, chodením\ndo tanečného krúžku, adaptačnými pobytmi, súťažami, zakupovaním kostýmov, výletmi, pričom ide o\nvoľnočasové aktivity, ktoré sú na zváženie vzhľadom na ich finančnú náročnosť a schopnosti rodičov\ntieto aktivity maloletých detí financovať. Za zásadnú a prelomovú okolnosť, ktorá odôvodňuje zníženie\nvyživovacej povinnosti otca súd považoval aj narodenie maloletej P. dňa 28. februára 2023, s ktorým\nsúvisí i povinnosť prihliadať na novovzniknuté odôvodnenépotreby ďalšieho dieťaťa, ale aj na sledovanie\nproporcionality nákladov súvisiacich so starostlivosťou o všetky maloleté deti, ktoré sú na výživu\npovinného otca odkázané. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie od 28. februára 2023 znížil výživné\notca na každé z maloletých detí na sumu 150 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá možnostiam,\nschopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na počet jeho vyživovacích povinností. Súd\nprvej inštancie bol toho názoru, že potreby maloletých detí budú pokryté, keď budú hradené výživným\nzo strany otca sumou 150 eur, výživným zo strany matky 150 eur mesačne a prídavkami na deti 60\neur mesačne. Uvedená skutočnosť však nezbavuje otca povinnosti dbať na dodržiavanie primeranej\nživotnej úrovne všetkých maloletých detí zabezpečením adekvátneho pracovného príjmu, ktorý bude\nsúčasne zodpovedať i jeho zdravotnému stavu. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto\nnevyhovel návrhu otca na zníženie výživného v celom rozsahu, preto vo zvyšku jeho návrh zamietol.\n1.5. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného súd prvej inštancie taktiež posudzoval, či došlo\nod poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov. Konštatoval, že matka v čase posledného\nsúdneho rozhodnutia o výživnom bola zamestnaná v spoločnosti O. H., I..W..V.., D., kde dosahovala\npriemerný mesačný príjem vo výške 14.329 CZK (530,21 eura). Spolu s deťmi bývala v X-izbovom byte,\nza ktorý platila nájom vrátane energií v sume 360 eur mesačne. Matka je naďalej zamestnaná u tohto\nzamestnávateľa, pričom v roku 2020 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem v sume 19.813 CZK (762\neur), v roku 2021 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem v sume 25.993 CZK (1.039 eur), v roku 2022\nmala príjem 25.393 CZK (1.015 eur), v roku 2023 príjem 28.575 CZK (1.143 eur). Od 1. januára 2024\ndošlo k zlúčeniu spoločnosti, nástupnícka spoločnosť H.Š. K. O..I.., Ž.. Matka má naďalej pracovisko\nv D. a navýšenú mzdu o 3.000 CZK z titulu zložky prémii. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Býva v\nbyte s deťmi, za ktorý platila mesačné poplatky v roku 2021 a to nájom v sume 175 eur, elektrina v sume\n26 eur, plyn v sume 80 eur, internet v sume 13,50 eura t. j. spolu 294,50 eura. Deťom dobíja kredit na\nmobilných telefónoch každej v sume 8 eur. Za lieky pre deti a pre seba zaplatí mesačne 60 eur. Deťom\nzakupuje rôzne vitamíny, probiotiká, prípravky na akné. Výdaje jej tiež vznikajú v súvislosti s cestovaním\ndo zamestnania, vozením detí k lekárom a na ich voľnočasové aktivity, čo matka vyčíslila sumou 195 eur\nmesačne. V roku 2022 a 2023 matka vyčíslila mesačné náklady na nájom v sume 177 eur, elektrina v\nsume 40 eur, plyn v sume 100 eur, internet v sume 15,30 eura t .j. spolu v sume 332,30 eura. Na základe\nvyúčtovacích faktúr spotreby plynu, ktoré matka doložila je zrejmé, že v roku 2020 matka mala preplatok\nv sume 524 eur, v roku 2021 preplatok v sume 526,41 eura, v roku 2022 preplatok v sume 444,72 eura,\nz čoho je zrejmé, že skutočné mesačné náklady na plyn mala nižšie, a to v sume cca 56 eur. Výdaje za\npohonné hmoty matka uviedla v sume 240 eur mesačne. Matke bol jedenkrát ročne vyplácaný daňový\n\nbonus, v roku 2020 v sume 34.728 CZK t. j. 115,76 eura mesačne, v roku 2021 v sume 37.584 CZK\nt. j. 125,28 eura mesačne, v roku 2022 v sume 38.684 CZK t. j. 129 eur mesačne. V roku 2020 bol\npriemerný mesačný čistý príjem matky 22.707 CZK t. j. 908,28 eura, v roku 2021 v sume 29.125 CZK t.\nj. 1.165 eur, v roku 2022 v sume 28.616 CZK t. j. 1.144,64 eura. Za rok 2023 matke daňový bonus nebol\nešte vyplatený. Z uvedeného je zrejmé, že na strane matky došlo k výraznej zmene pomerov oproti roku\n2015, keď sa jej zvýšil priemerný mesačný príjem v roku 2020 o sumu 8.378 CZK (335 eur), v roku 2021\no sumu 14.800 CZK (592 eur), v roku 2022 o sumu 14.287 CZK (571 eur), v roku 2023 o sumu 14.246\nCZK (569 eur). Na maloleté deti matka poberá prídavky a to v roku 2022 spolu v sume 60 eur mesačne\na v roku 2023 spolu v sume 120 eur mesačne. Matka má zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým\nzdravotným stavom, mesačne uhrádza liek v sume 410 CZK. V čase posledného súdneho rozhodnutia\no výživnom v roku 2015 maloleté deti navštevovali 3. ročník základnej školy, stravovali sa v škole, za\nčo matka platila 22 eur mesačne na každú z nich, zároveň navštevovali školský klub. Maloletá R. má\natopický ekzém. Navštevovala tanečný krúžok, za ktorý sa platil poplatok 5 eur mesačne. Navštevovala\ndoučovania anglického jazyka, mesačný doplatok 22 eur mesačne. Výdaje na maloletú J. boli totožné.\nMedzi pravidelné výdaje súvisiace so zdravotným stavom maloletých detí patrilo zakupovanie liekov na\nposilnenie imunity v sume 20 eur mesačne na každé z detí.\n1.6. V čase podania návrhu na zníženie výživného boli maloleté deti žiačkami 8. ročníka základnej školy,\nv marci roku 2022 navštevovali 9. ročník základnej školy, stravovali sa v škole, za obedy im matka\nplatila 30 eur mesačne. Obidve navštevujú tanečnú skupinu E., chodia na súťaže, jedenkrát za rok na\nsústredenie, za ktoré sa platí 50 eur na každú z nich. S tanečnou skupinou chodia na súťaže, zúčastnili sa\neurópskeho pohára na Balatone, za ktorý matka zaplatila deťom poplatok spolu 200 eur, okrem toho im\nmusela poskytnúť vreckové. Poplatky sa platia za tri súťaže, ostatné uhrádza Základná umelecká škola.\nĎalšie výdaje vznikajú matke v súvislosti so zakupovaním oblečenia na tanečný krúžok, obuvi, kostýmov.\nDeťom od posledného súdneho rozhodnutia pribudla voľnočasová aktivita na Základnej umeleckej škole\na to hra na gitare. Od 7. ročníka základnej školy mesačný poplatok je 14 eur na obidve deti. Pre obidve\ndeti matka uhrádzala poplatok vo výške 35 eur za pol rok každej z nich. Obidve naďalej chodili na\ndoučovanie z anglického jazyka, za čo matka platila spolu 36 eur mesačne ako aj na doučovanie z\nmatematiky, prípadne majú konzultáciu cez Messenger. Poplatok mal byť vyčíslený učiteľkou, zatiaľ\nho matka nevedela uviesť. V roku 2020 obidve deti sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku, za ktorý matka\nzaplatila poplatok v sume 100 eur, okrem toho za zapožičanie lyží 74 eur. Taktiež im musela zakúpiť\noblečenie na lyžiarsky výcvik spolu 2.270 Kč. Deti navštevujú cyklistický krúžok, za ktorý sa poplatok\nneplatí, iba v prípade, ak idú s učiteľom zaplatia poplatok za ubytovanie. Naposledy za ubytovanie v\nU. A. v sume 50 eur uhradila matka za obidve z maloletých detí. V decembri roku 2021 im matka z\ndôvodu dištančného vzdelávania musela zakúpiť počítač, za ktorý zaplatila 8.523 Kč. Obidve maloleté\ndeti majú nasadený zubný strojček. Časť nákladov prepláca matke poisťovňa. Na maloletú J. matke\nnebola poisťovňou preplatená suma 332 eur. Maloletá R. je len na začiatku liečby, rovnátka jej boli\nnasadené neskôr a matka zaplatila 72,25 eura, ktorá jej nebola preplatená. Od septembra roku 2022\nobidve maloleté deti navštevujú stredné školy a to maloletá J. navštevuje P.Q. Z. a I. v D., kde býva\nna internáte. Maloletá R. navštevuje I. Š. S.. Č. v H., pedagogický odbor. V škole majú prax, odmenu\nnepoberajú ani štipendium. Maloletá J. chodieva domov na víkendy. Cestuje vlakom z D. do D. a naspäť,\ncestovné náklady predstavujú sumu 18 eur mesačne. Počas týždňa býva na internáte, poplatok od\nseptembra 2022 je mesačne v sume 52,80 eura. Za obedy v škole matka platí 40 eur, za paušál na\ntelefón mesačne sumu 26 eur a ďalej má náklady na raňajky a večere v sume 40 eur. V roku 2022 ročný\npoplatok za školné predstavoval mesačne sumu 18,66 eura, v roku 2023 sumu 21,33 eura. Mesačné\nnáklady na maloletú J. počas školského roka v súvislosti so školou, cestovaním a stravou predstavujú\n200 eur mesačne. Maloletá J. trpí na atopický ekzém, navštevuje kožnú ambulanciu, užíva lieky, ktoré sú\nhradené poisťovňou. V roku 2022 navštevovala hru na gitare, kde bol ročný poplatok 70 eur. Navštevuje\nZákladnú umeleckú školu Z., tanečný odbor, kde ročný poplatok za rok 2022 bol vo výške 50 eur, v roku\n2023 v sume 80 eur a v roku 2024 v sume 80 eur. Zakúpenie kostýmov v roku 2022 stálo v sume 50 eur.\nV roku 2022 bola na lyžiarskom výcviku s čím boli spojené náklady v sume 320 eur a na výlete v sume\n60 eur. Maloletá R. má zabezpečené obedy v škole, v roku 2022 matka uhrádzala 40 eur mesačne, v\nroku 2023 v sume 44 eur mesačne. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom matka mala zvýšené\nnáklady na zabezpečenie plnohodnotnej stravy v roku 2021. S cestovným do školy má matka náklady v\nsume 26 eur mesačne, vreckové jej poskytuje v sume 40 eur mesačne. Maloletá R. chodí na doučovanie\nz anglického jazyka, s čím sú spojené náklady v sume 21 eur mesačne. Mesačné náklady na maloletú\nR. počas školského roka v súvislosti so školou, cestovaním, obedmi, doučovaním predstavujú 127 eur.\nR. má zdravotné problémy so zrakom, má špeciálne upravené okuliare, za ktoré matka zaplatila v roku\n\n2023 sumu 120 eur. V roku 2022 navštevovala Základnú umeleckú školu - hra na gitare, kde bol ročný\npoplatok 70 eur. V súvislosti so zabezpečením školských pomôcok jej matka v roku 2022 zaplatila sumu\n150 eur a v roku 2023 sumu 200 eur. V roku 2022 bola na výlete v N. s čím boli spojené náklady v\nsume 70 eur + vreckové 30 eur, vo C. v sume 30 eur. Zároveň navštevovala Základnú umeleckú školu\nv Z., tanečný odbor, kde je ročný poplatok za rok 2022 v sume 50 eur, za rok 2023 v sume 80 eur a za\nrok 2024 sumu 80 eur. V súvislosti so zakúpením kostýmov za rok 2022 mala zvýšené náklady v sume\n50 eur ako aj v roku 2023 náklady na zabezpečenie lyžiarskeho výcviku v sume 110 eur. V súvislosti\ns očkovaním maloletých detí v roku 2022 zaplatila úhradu v sume 247,50 eura. Na základe zisteného\nskutočného stavu veci súd prvej inštancie považoval uplatnený návrh matky na zvýšenie výživného za\nnedôvodný, preto ho zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 52 zákona č.\n161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom zo 14. augusta 2025 sp. zn.\n14CoP/232/2024 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. tak, že znížil vyživovaciu\npovinnosť otca na plnoletú R. Q. počnúc od 1. novembra 2020 zo sumy 220 eur mesačne na sumu\n200 eur mesačne a počnúc od 28. februára 2023 na sumu 180 eur mesačne s tým, že znížené výživné\nje splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám R. Q.. Na plnoletú J. Q. znížil\nvyživovaciu povinnosť otca počnúc od 1. novembra 2020 zo sumy 220 eur mesačne na sumu 200 eur\nmesačne a počnúc od 28. februára 2023 na sumu 180 eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do\n15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám J. Q.. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2.1. V priebehu odvolacieho konania maloleté deti nadobudli dňa 9. apríla 2025 plnoletosť a na základe\nvýzvy odvolacieho súdu písomne oznámili, že trvajú na všetkých návrhoch ich matky i na ňou podanom\nodvolaní. Následne odvolací súd citoval ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 71 ods. 1, §\n78 ods. 1 až 4 Zákona o rodine a konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav\nveci s tým, že dokazovanie správne zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre\nrozhodnutie o návrhu rodiča na zmenu vyživovacej povinnosti z hľadiska súčasných odôvodnených\npotrieb detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú obe deti plne\nodkázané a to v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov v súlade s ustanovením § 78 ods. 1\nZákona o rodine. Porovnával ich so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného\nrozhodnutia súdu o výživnom. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie skonštatoval,\nže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmeny pomerov. Odvolací súd sa stotožnil s\nodôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, ktorý správne dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti\nnávrhu otca na zníženie výživného k deťom, keď prihliadol na zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktorý bol\ndlhodobo práceneschopný a poberal nemocenské dávky, ako aj na zhoršenie jeho zdravotného stavu,\nktoré malo za následok pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% a to dokonca od\n3. januára 2022 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 166,30 eura mesačne. Na strane matky\ndošlo k zvýšeniu jej priemerného príjmu v roku 2020 o sumu 335 eur, v roku 2021 o sumu 592 eur,\nv roku 2022 o sumu 571 eur a v roku 2023 o sumu 569 eur. Matka poberala rodinné prídavky v roku\n2022 spolu v sume 60 eur mesačne a v roku 2023 v sume 120 eur mesačne. K námietke týkajúcej\nsa neaplikácie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd uviedol, že aplikácia právnej\ndomnienky vyplývajúcej z citovaného ustanovenia sa týka len tých prípadov, kedy si konajúci súd nie\nje schopný urobiť správny záver o kompletných pomeroch povinného rodiča, pretože povinná osoba\nvôbec nepredložila podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov resp. ich súdu nepreukáže\nalebo nesprístupni a zároveň ich súd nevie obstarať inak. Za situácie, kedy v danom prípade otec ako\npovinný rodič predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy na zhodnotenie jeho schopností, možností\na majetkových pomerov, bola aplikácia uvedenej domnienky v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona\no rodine vylúčená, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Vo vzťahu k námietke týkajúcej\nsa nezdanených a nezdokladovaných príjmov otca odvolací súd poznamenal, že išlo o nepodložené\ntvrdenia vychádzajúce iba z domnienok matky, na preukázanie ktorých odvolací súd rovnako ako súd\nprvej inštancie nenašiel relevantný prostriedok dokazovania. V primeranosti nákladov na deti súvisiacimi\ns ich mimoškolskými aktivitami odvolací súd uviedol, že voľnočasové aktivity sú na zvážení rodičov a\nvzhľadom na ich finančnú náročnosť a schopnosti rodičov, tieto aktivity na strane oprávneného dieťaťa\nsú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnenými potrebami. Potreby dieťaťa\nby mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať\nnielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak\nsa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.\n\nMožnosť uspokojenia potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a\nsamotná dôvodnosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých\nosôb. Čím je vyššia životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené\npotreby oprávneného dieťaťa. Naproti tomu, pokiaľ životná úroveň výživou povinného rodiča nie je\nnadštandardná a jeho možnosti a schopnosti sú limitované jeho nepriaznivým stavom, odôvodnené\npotreby dieťaťa budú interpretované užšie. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa používania motorových\nvozidiel otcom detí na podnikanie, ako aj splátkam úveru odvolací súd uviedol, že uvedené motorové\nvozidlá vzhľadom na rok výroby 2010 (motorové vozidlo zn. C.) nemožno považovať za nadštandard,\nči luxus, pričom v tomto smere nejde o takú zmenu majetkových pomerov otca, ktorá by odôvodňovala\nnutnosť výmeny tohto vozidla za vozidlo zn. F. 1. generácie. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd\nsa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý určil začiatok zníženia výživného otca od 11.\nseptembra 2020, keď mal za to, že relevantným pre zmenu výživného bolo až obdobie, v ktorom bol otec\npráceneschopný a poberal nemocenské dávky, t. j. od novembra 2020, preto bolo potrebné pristúpiť ku\nkorekcii určenia počiatku zníženia výživného na deti, a to od 1. novembra 2020. Taktiež sa odvolací súd\nnestotožnil s výškou zníženého výživného na deti súdom prvej inštancie, keď v roku 2020 potenciálne\nmožnosti otca odôvodňovali dosahovať príjem vo výške priemernej mzdy zamestnanca v národnom\nhospodárstve v sume 1.133 eur, avšak bolo potrebné vziať do úvahy aj možnosť príjmu otca súvisiaceho\ns menej nákladným bývaním, či potenciálnym prenájmom jedného z bytov, keď v rodinnom dome užíva\ndve bytové jednotky, za ktoré platí daň z nehnuteľnosti a spláca úver aj za sestru, ktorá vlastní jednu\nbytovú jednotku. Vedený takouto úvahou totožnou so súdom prvej inštancie, tak odvolací súd dospel k\nzáveru o znížení výživného otca na každé z maloletých detí zo sumy 220 eur mesačne na sumu 200 eur\nmesačne počnúc od 1. novembra 2020. Berúc do úvahy stanovenú invaliditu otca od 3. januára 2022\ns mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, nemožnosti vychádzať z priemernej mzdy\nzamestnanca v národnom hospodárstve, však s ohľadom na poberanie invalidného dôchodku otcom v\nsume 166,30 eura (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v sume 212,30 eura), a s prihliadnutím na\nprácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, ako aj na potenciálny príjem z prenájmu bytu, odvolací\nsúd bol toho názoru, že aj v tomto období bolo v možnostiach otca platiť výživné na každé z detí\nv zníženej výške, a to v sume 200 eur mesačne. Ďalšia vyživovacia povinnosť na strane otca má\nzásadný vplyv na určenie výšky výživného aj na ostatné deti, a preto na túto podstatnú okolnosť súdy\nmusia prihliadať. Odvolací súd v kontexte uvedeného teda skonštatoval, že súd prvej inštancie správne\nprihliadol na zvýšenie počtu vyživovacích povinností na strane otca od ostatného rozhodnutia súdu o\nvýživnom, čo sa prejavilo v jeho rozhodnutí o následnom znížení výživného na deti od 28. februára 2023\navšak v nesprávnej výške. Odvolací súd za primerané zníženie výživného na dieťa považoval sumu\n180 eur mesačne. Formálna zmena rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia platobného miesta\nvýživného si vyžiadala zmena okolností, ktorá nastala po rozhodnutí súdu, keď maloleté deti nadobudli\nv priebehu odvolacieho konania dňa 9. apríla 2025 plnoletosť, ktorá okolnosť spôsobuje, že výživné už\nnebude splatné k rukám matky, ale k rukám toho ktorého medzičasom plnoletého dieťaťa. Vo vzťahu k\nzamietnutiu návrhu matky na zvýšenie výživného odvolací súd poznamenal, že v konaní považoval za\npreukázané, že pomery na strane otca mu neumožňujú platiť výživné ani vo výške stanovenej ostatným\nsúdnym rozhodnutím. Na základe uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s\nustanovením § 388 CSP a znížil určené výživné otca počnúc od 1. novembra 2020 na R. Q. a na J. Q.\nzo sumy 220 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a počnúc od 28. februára 2023 na sumu 180 eur\nmesačne s určením jeho splatnosti; v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. ako\nvecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Na záver poznamenal, že ďalšie\nargumenty matky odvolací súd nepovažoval za podstatné a spôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i\npodľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009). O\nnároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie matka a plnoleté deti (ďalej\nlen ,,dovolateľky“), ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). Podľa\nnázoru dovolateliek kľúčovou otázkou v konaní bola aplikácia inštitútu fikcie príjmu podľa ustanovenia §\n63 ods. 1 Zákona o rodine, kedy súdy nižších inštancií založili rozhodnutia na úplnom popretí a prekrútení\ntohto inštitútu s použitím sofizmov o edičnej povinnosti. Následne argumentovali tým, že z pohľadu\núčelu a zmyslu zákona niet žiadnej pochybnosti, že v situáciách ak sa zjavne nepodarilo dostatočne\n\nobjasniť príjmové pomery otca, vychádza sa z fikcie príjmu, ktorá má nielen prvok dôkazný, ale aj prvok\nsankčný. Inštitút fikcie príjmu je založený výlučne na dôkaznej povinnosti, nie na povinnosti edičnej, súd\nnie je povinný žiadať od otca, aby predložil doklady, ktoré objasnia jeho zjavne nepravdivo deklarované\npríjmy. Aplikácia inštitútu fikcie príjmu nenastupuje vtedy, ak otec nepredloží nejaký súdom požadovaný\ndoklad, ale vtedy, ak z ním predložených dokladov nie je zrejmé, aké má skutočné príjmy. Takýto stav\nnastane vtedy, keď ním deklarované príjmy sú v zjavnom rozpore s inými zistenými skutočnosťami,\nnapríklad životnou úrovňou otca a jeho osobnými výdavkami. V prípade podnikateľa môže mať zjavný\nnesúlad deklarovaných a skutočných príjmov dve základné príčiny a to je, že síce pravdivo deklaruje\nsvoj podnikateľský príjem, ale uplatňuje si také daňové výdavky, ktoré výsledný zisk z podnikania\nneprimerane znižujú. Úplne odlišnou situáciou môže byť však aj prípad takého rodiča, keď otec neznižuje\nsvoj zisk kreativitou na strane výdavkov, ale úplne primitívnym prijímaním platieb od zákazníkov, tzv. bez\npapiera. V takom prípade súd môže skúmať účtovné doklady. Následne poukázal na deklarovaný príjem\notca za obdobie od roku 2019 do roku 2023 s tým, že z uvedeného súhrnu podľa názorov dovolateľov\nje jasné, že za niektoré roky otec zdeklaroval príjem, ktorý nestačil ani len na zaplatenie výživného.\nZároveň musel hradiť aj svoje osobné výdavky, tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec\nužíva luxusný rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, ktorý neustále zveľaďuje, ako aj má náklady\nna zdravotnú starostlivosť. Na základe uvedeného dovolateľky spochybnili zistený príjem a deklarovaný\npríjem otca rozhodný pre určenie vyživovacej povinnosti. Nestotožnili sa so záverom súdov nižších\ninštancií o znížení výživného z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu otca. Z predloženého súhrnu jeho\nobratu po vzniku invalidity od 3. januára 2022 je nepochybné, že k poklesu príjmov nedošlo. V zmysle\nprávneho záveru vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1241/2012\nz 13. marca 2013, považovali postup súdu nižšej inštancie za formalistický. Zdôraznili, že náklady na\nvýživné detí od ostatného určenia výživného významne stúpli a to jednak z dôvodu celkového zvýšenia\ncenovej hladiny, ako aj z dôvodu vyššieho veku detí, ktoré sú už dospelé, ale aj z dôvodu nástupu na\nstrednú školu, pričom dokonca jedno z detí mimo miesta bydliska s bývaním na internáte. Uvedené\nskutočnosti odôvodňujú zvýšenie výživného. Napadnuté rozhodnutie považovali zjavne za arbitrárne a\nzmätočné. Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.\n4. Otec vo vyjadrení k dovolaniu namietal, že dovolanie neobsahuje náležité vymedzenie, ani\nšpecifikáciu v čom konkrétnom by malo byť rozhodnutie arbitrárne, či zmätočné. Ani nespornosť súdneho\nkonania však matku tejto povinnosti nezbavuje, nakoniec je v dovolacom konaní povinné zastúpenie\nadvokátom. V skutočnosti sa dovolateľka dovolaním len sťažuje, že všeobecné súdy neakceptovali\njej názor, podľa ktorého všetkým živnostníkom by malo byť obligatórne určené výživné v zmysle\nustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Dovolateľka (matka) neuviedla žiadne individuálne okolnosti\nna jeho strane, ktoré by akokoľvek zdôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia. V kontexte uvedeného\npoznamenal, že predložil účtovné závierky, výkazy, daňové priznania, súčasne voči nemu prebiehali aj\ndaňové kontroly, ktoré nezistili v jeho príjmoch účtovných dokladov žiadne pochybenia. Okrem účtovných\ndokladov predložil súdu aj lekárske záznamy, za účelom preukázania závažnosti jeho zdravotného stavu.\nVo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu podotkol, že dovolateľka žiadnu právnu\notázku v dovolaní nevymedzila, dovolanie ponechala vo všeobecnej rovine bez toho, aby špecifikovala\nkonkrétny dôvod podaného dovolania. Navrhol dovolanie odmietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§\n35 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) účastníci, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V danom prípade dovolanie bolo podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je od 1.\njúla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je upravený\nv ustanovení § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP\nobsahujúce niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak“; posudzovanie prípustnosti dovolania\nvo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. Natália a\nKarolína Lackové nadobudli plnoletosť dňa 9. apríla 2025.\n\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\nktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n15. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba\nrozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú\n\nslúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto\nporušenia bude znamenať nespravodlivý proces.\n16. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že predmetom konania bolo v súvislosti s návrhom\nrodičov na zmenu vyživovacej povinnosti otca posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na\nstrane oprávnených a povinných oproti pomerom rozhodným v čase predchádzajúcej úpravy výživného.\nNa základe ustálenia zisteného skutočného stavu veci, súdy nižších inštancií skonštatovali, že od\nposlednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014-298 zo 7. decembra\n2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/17/2016-347 z 18. apríla 2016,\ns právoplatnosťou od 12. mája 2016, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, z dôvodu\nzhoršenia jeho zdravotného stavu, poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, priznania\ninvalidného dôchodku od 3. januára 2022, ako aj ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči maloletej\nP. Q., narodenej dňa 28. februára 2023. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej mesačného príjmu, k\nzvýšeniu výdavkov na maloleté deti. Na strane oprávnených R. a J. došlo k podstatnej zmene pomerov z\ndôvodu ich veku, štúdia na stredných školách, ako aj došlo k zvýšeniu nákladov na mimoškolské aktivity\na nákladov súvisiacich so zakúpením zubného strojčeka, vitamínov a pod. Napadnutým rozhodnutím\nodvolací súd zmenil výrok o znížení výživného určeného súdom prvej inštancie zo sumy 220 eur na\nsumu 170 eur od 11. septembra 2020 mesačne na každé dieťa a od 28. februára 2023 na sumu 150 eur\nna každé dieťa, bez povinnosti otca platiť sumu na tvorbu úspor; potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd považoval za primerané\nzníženie výživného od 1. novembra 2020 zo sumy 220 eur mesačne na sumu 200 eur a počnúc od 28.\nfebruára 2023 na sumu 180 eur mesačné na každé z detí. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na\nzvýšenie výživného skonštatoval správne zistenie skutočného stavu, ako aj posúdenie zmeny pomerov,\nkeďže v konaní bolo preukázané, že pomery na strany otca mu neumožňujú platiť výživné ani vo výške\nstanovenej ostatným súdnym rozhodnutím. V čase posledného rozhodovania o výživnom v decembri\nroku 2015 súd konštatoval, že otec maloletých detí nesplnil podmienku preukázania svojich príjmov v\nsúlade s § 63 Zákona o rodine, preto vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného\npríjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, čo predstavuje sumu 3.961,80 eura. K takémuto\nzáveru súd prvej inštancie dospel z dôvodu, že otec maloletých detí nepreukázal súdu daňové priznanie\nz Č. W. na odštepný závod zahraničnej právnickej osoby s názvom W. Q.-Q., F. R. W., K. XXXX, IČ:\nXXX XXX XX.\n17. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľky namietali skutkové\nzávery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, najmä preukázaného príjmu otca, ktorý považovali za\nnedostatočne zistený a preukázaný. Namietali nesprávne vyhodnotenie zmeny pomerov na strane otca,\npokiaľ súdy nevychádzali z fikcie príjmu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Tvrdili, že\npodnikateľ má dôkaznú povinnosť preukázať súdu podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov\na umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu na zistenie aj ďalších\nskutočností potrebných na rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie považovali za arbitrárne, ktoré je v\nzjavnom rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, zamieňajúc si dôkaznú\npovinnosť s edičnou povinnosťou. Porovnaním príjmov otca z podnikania za obdobie rokov 2019 až\n2023 vyplýva, že deklarovaný príjem otca mu nestačil ani na živobytie ani v jednom roku. Ani údajné\nzhoršenie zdravotného stavu podľa názoru dovolateľov nemalo zjavne žiaden merateľný negatívny vplyv\nna jeho príjmy. Z prehľadu obratov uvedených v daňových priznaniach otca za roky 2019 až 2023\nvyplýva, že obrat otca sa po vzniku invalidity od 3. januára 2022 značne zvýšil, dokonca rok 2022 bol\ndokonca rekordným rokom podnikania. Podľa názoru dovolateliek zdravotný stav otca nemal na jeho\npríjmy žiaden negatívny vplyv, i napriek tomu súdy vznik invalidity zohľadnili ako faktor odôvodňujúci\nzníženie výživného. Napadnuté rozhodnutie považovali za zjavne arbitrárne a teda zmätočné. V kontexte\nuvedeného napokon zdôraznili, že náklady na ich výživu sa zvýšili, jednak z dôvodu pribúdajúceho veku,\nštúdia na strednej škole, preto závery o dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného považovali za\nnelogické a nespravodlivé.\n18. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade otec predložil na preukázanie jeho majetkových\npomerov listinné dôkazy za účelom preukázania poklesu jeho príjmu z podnikania v dôsledku pandémie,\nzhoršenia zdravotného stavu otca s priznaním invalidného dôchodku, ako aj pribudnutím ďalšej\nvyživovacej povinnosti k maloletej P.. Súdy preto správne postupovali, ak pre zhodnotenie podstatnej\nzmeny pomerov vychádzali z preukázaných majetkových pomerov otca, ako aj z jeho príjmu z\npodnikania. Namietané neuplatnenie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine v danom prípade\n\nneprichádzalo do úvahy. Civilné mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou, ktorá\nznamená zistiť skutočný stav veci. Nemôže sa bez náležitého zistenia a vykonaného dokazovania\nvychádzať z domnienky vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú je možné uplatniť\nlen v prípade, ak rodič nepredloží podklady, ktoré súd nevie zaobstarať inak. V zmysle základných\nprincípov civilného súdneho konania (čl. 3 Základných princípov CSP a čl. 2 Základných princípov CMP)\nje treba uprednostniť vyšetrovací princíp za účelom zistenia objektívneho skutočného stavu veci. Za\nsituácie, ak povinný rodič preukáže príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, vrátane\njeho celkových majetkových pomerov, do úvahy následne neprichádza fikcia domnienky vyplývajúca z\n§ 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.\n19. Pri posudzovaní, či došlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine musí\nbyť zistená a preukázaná podstatná zmena pomerov oproti pomerom v čase predchádzajúcej úpravy\nvýživného. V danom prípade súdy nižších inštancií správne skonštatovali, že od predchádzajúcej\núpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinných rodičov i oprávnených detí.\nSprávne dospeli k záveru o dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného vo výške zodpovedajúcej\njeho sociálnym a majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam, ako aj odôvodneným potrebám\noprávnených detí. Zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu o 45%, ako aj vznik\ninvalidity a pokles príjmu otca a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu možno\npovažovať za rozhodné skutkové okolnosti pre záver o dôvodnosti zníženia výšky vyživovacej povinnosti\notca podľa úvahy súdu. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie nevykazuje existenciu vady\nzmätočnosti.\n20. K namietanej arbitrárnosti dovolací súd uvádza, že ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach,\naktuálne napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade\nmôže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením\nzásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna\n(meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie\nveci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné\nvšeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu\ntiež vyplýva, že arbitrárnosť i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v\nčl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera\núčel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú tieto\ndôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS\n150/03, I. ÚS 301/06).\n21. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľky nevytýkajú žiadne nedostatky v procesnom postupe\nodvolacieho súdu, ich nesúhlas s právnym posúdením odvolacieho súdu, nepredstavuje vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 54/2012, R 24/2017, napr. sp. zn. 1Cdo/62/2010,\n2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a\n8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľky majú odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho\nnezakladá a nedokazuje nimi tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), čo sa netýka preskúmavanej veci.\n22. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateliek dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil\npodľa predstáv účastníkov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\n\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n23. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu súdov nižšej\ninštancie nebola zistená existencia vady zmätočnosti, preto prípustnosť a ani dôvodnosť uplatneného\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná, čím je daný dôvod na odmietnutie dovolania\nv súlade s § 447 písm. c) CSP.\n24. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n25. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n26. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn.\n4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\nči dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n28. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 CSP\nv súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolateľky v rámci\ntohto uplatneného dovolacieho dôvodu použili totožnú argumentáciu ako vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Napadnuté rozhodnutie nespočívalo na riešení otázky týkajúcej\nsa interpretácie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ale na posúdení, či došlo k podstatnej\nzmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine oproti pomerom týkajúcim sa\npredchádzajúcej úpravy výživného. Samotná polemika dovolateliek, či ich nesúhlas so záverom súdu o\ndôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného nepredstavuje vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade\ns § 432 CSP.\n29. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 447 písm. f) CSP\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, z dôvodu jeho nevymedzenia v súlade s\nnáležitosťami vyplývajúcimi z § 431 až § 435 CSP.\n\n30. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. V danom prípade dovolací súd nezistil okolnosti na strane účastníkov, ktoré by odôvodňovali\nnárok na náhradu trov konania priznať (§ 49 a § 55 CMP).\n31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Otec sa domáhal zníženia výživného na dve deti pre pokles príjmu z podnikania, invaliditu a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka naopak zvýšenia výživného. Súdy nižších inštancií po porovnaní pomerov s časom predchádzajúcej úpravy výživné znížili, návrh matky zamietli a odmietli použiť domnienku príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec predložil daňové priznania a ďalšie listinné dôkazy o svojich pomeroch. Matka a medzičasom plnoleté deti v dovolaní namietali arbitrárnosť rozhodnutia a popretie inštitútu fikcie príjmu, ktorý má podľa nich nastúpiť vždy, keď deklarované príjmy podnikateľa zjavne nezodpovedajú jeho životnej úrovni. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP. Uviedol, že domnienka podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa uplatní len pri nepredložení podkladov, ktoré súd nevie získať inak, dovolateľky nevytýkali žiadny nedostatok procesného postupu, ale len odlišne hodnotili dôkazy a právne závery, čo nie je vadou podľa § 420 písm. f) CSP, a vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP nevymedzili právnu otázku, na ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo, keďže to záviselo od posúdenia podstatnej zmeny pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nie od výkladu § 63 ods. 1 Zákona o rodine.", "pravna_veta": "Domnienku príjmu rodiča vo výške dvadsaťnásobku životného minima podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine možno uplatniť len vtedy, ak rodič nepredloží podklady na zhodnotenie svojich schopností, možností a majetkových pomerov a súd si ich nevie zaobstarať inak; ak povinný rodič preukáže príjem z inej než závislej činnosti vrátane celkových majetkových pomerov, fikcia príjmu neprichádza do úvahy, pretože civilné mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou smerujúcou k zisteniu skutočného stavu veci. Nesúhlas dovolateľa so skutkovými závermi a s právnym posúdením podstatnej zmeny pomerov podľa § 78 Zákona o rodine nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a bez vymedzenia právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.", "ustanovenia": ["§ 63 ods. 1 Zákona o rodine", "§ 78 ods. 1 Zákona o rodine", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 432 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 2 ods. 1 CMP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoP/232/2024", "guid": "002de693-06f3-4c19-8a32-1a4c1db61a46:eceabd61-a297-49d1-8c27-1353c7f03739", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["výživné", "zmena pomerov", "domnienka príjmu rodiča", "vyšetrovacia zásada", "prípustnosť dovolania", "arbitrárnosť rozhodnutia", "právo na spravodlivý proces", "vymedzenie dovolacieho dôvodu"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:2315076f-6140-4eb0-9316-206c0866c42d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "9e6beca8-e806-420a-a7ca-15a088807a3b:10bd919a-65f6-4ae5-b620-137a22da2a8b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6624201756.2", "spisova_znacka": "14CoP/232/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/232/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6624201756.2"}, {"guid": "b768eea1-5eed-4edd-a7d3-1cd1df6ff045:6a01d95a-679f-4302-8d43-5aaa61f0d86d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2714205062.2", "spisova_znacka": "23CoP/17/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/17/2016 z 17. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-04-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714205062.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:916f4aff-3ee6-47b8-9ae9-c60c10cb8176", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.269.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.269.2026.1"}]}