{"guid": "effc4ca6-b490-4a2d-8b34-226ab620f71b:2c7c844f-4d5e-4d63-acd8-60da9391628f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1", "spisova_znacka": "5Tdo/55/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/55/2025 z 4. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. augusta 2026, sp. zn. 5Tdo/55/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1", "identifikacne_cislo": "2322010385", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2026-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. j) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-2", "nazov": "§ 371 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "nazov": "§ 371 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-2", "nazov": "§ 374 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385", "nazov": "§ 385 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "nazov": "§ 372 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-372"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "nazov": "§ 2 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "nazov": "§ 2 ods. 11 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-379.odsek-2", "nazov": "§ 379 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-379.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-317.odsek-1", "nazov": "§ 317 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-317.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-317"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 263 ods. 3 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-88.odsek-2", "nazov": "§ 88 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-88.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-128.odsek-1", "nazov": "§ 128 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-128.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-73.odsek-3", "nazov": "§ 73 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-73.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-130.odsek-2", "nazov": "§ 130 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-130.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-33b", "nazov": "§ 33b TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-33b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-33b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-277.odsek-4", "nazov": "§ 277 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-277.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-277"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-169.odsek-1", "nazov": "§ 169 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-169.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-169"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-278.odsek-2", "nazov": "§ 278 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-278.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-278"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "nazov": "§ 163 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "nazov": "§ 168 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "nazov": "§ 173 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-135b.odsek-2", "nazov": "§ 135b ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-135b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-135b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "nazov": "§ 173 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 173 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-128.odsek-12", "nazov": "§ 128 ods. 12 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-128.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-5", "nazov": "§ 130 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-130.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/139-1998/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/139-1998/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/139/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/139-1998/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-374", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-385", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-372", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-379", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-317", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-263", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-88", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-128", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-73", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-130", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-33", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-33b", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-85", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-277", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-169", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-278", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-163", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-168", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-135b", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-128", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-130", "/SK/ZZ/1998/139#paragraf-2", "/SK/ZZ/1998/139#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c7c844f-4d5e-4d63-acd8-60da9391628f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/55/2025\n2322010385\n04. 08. 2026\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2026:2322010385.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov\nJUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného R. A. pre obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, prerokoval na\nneverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 4. augusta 2026 dovolanie obvineného R. A. podané\nprostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Magdálika proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. marca\n2025, č. k. 3To/85/2024-1247, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. A. odmieta.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len ,,súd I. stupňa“) rozsudkom z 28. februára 2024, č. k.\n31T/26/2022-1190, uznal obvineného R. A. (ďalej len „obvinený“) za vinného z obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a\nobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:\nnajmenej od augusta 2020 do 8. marca 2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne\ns ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej\nC. L., C. F., N. L., Q. I. a M. Š., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený\ndo II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva\nzdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia.\nSúd I. stupňa podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom\nsúdu I. stupňa z 2. februára 2022, sp. zn. 31T/15/2021, právoplatným 2. februára 2022, ako aj ďalšie\nrozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením\nstratili podklad a podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím §\n38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) a § 41 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona, uložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, na výkon\nktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody s maximálnym stupňom stráženia.\nZároveň mu podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 1 rok a\npodľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona obmedzenie\nspočívajúce v zákaze užívania omamných a psychotropných látok a narábania s nimi.\n2. Proti uvedenému rozsudku súdu I. stupňa podal obvinený odvolanie v celom rozsahu, na podklade\nktorého Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 4. marca 2025, č. k.\n3To/85/2024-1247, podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu I. stupňa\nz 28. februára 2024, č. k. 31T/26/2022-1190, v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku\nuznal obvineného za vinného zo zločinu neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky\n\n(správne má byť neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou) podľa\n§ 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 s poukazom na § 138 písm. j)\nTrestného zákona účinného od 6. augusta 2024 na tom skutkovom základe, že:\nnajmenej od augusta 2020 do 8. marca 2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne\ns ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej\nC. L., C. F., N. L., Q. I. a M. Š., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený\ndo II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva\nzdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia,\nZa to odvolací súd uložil obvinenému podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 6.\naugusta 2024 s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2,\n§ 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov za\nsúčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženému obvinenému skorším\nrozsudkom súdu I. stupňa z 2. februára 2022, sp. zn. 31T/15/2021, právoplatný 2. februára 2022, ako\naj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na\nvýkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu zároveň uložil ochranný dohľad na 1 rok, počas\nktorého mu podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného uložil\nobmedzenie spočívajúce v zákaze užívania omamných a psychotropných látok a narábania s nimi.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu zo 4. marca 2025 podal obvinený dovolanie\nprostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Magdálika podaním z 8. augusta 2025 (č. l. 1272 - 1288), v\nktorom navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v\npríslušných ustanoveniach a v zmysle § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok odvolacieho\nsúdu zo 4. marca 2025, č. k. 3To/85/2024-1247, ako aj rozsudok súdu I. stupňa z 28. februára 2024, č.\nk. 31T/26/2022-1190, vo výrokoch o vine, treste a ochrannom opatrení, a podľa § 388 ods. 1 Trestného\nporiadku prikázal súdu I. stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Keďže\naktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol v tejto veci uložený, navrhol, aby dovolací súd\npodľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku rozhodol, že ho do väzby neberie.\nObvinený namietal tieto základne skutočnosti (skrátene):\n3.1. Odvolací súd v rozpore s princípmi kontradiktórnosti a rovnosti zbraní založil svoje rozhodnutie\nna výpovedi svedkyne N. L. z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní bez\ntoho, aby súd I. stupňa preukázal, že skutočne vyčerpal všetky možnosti jej zabezpečenia. Súdu I.\nstupňa sa totiž nepodarilo zabezpečiť prítomnosť svedkyne na hlavnom pojednávaní, preto jej výpoveď z\nprípravného konania prečítal a to napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky - svedkyňu\nsa po doručení predvolania na hlavné pojednávanie pokúsila hliadka polície predviesť z adresy, na\nktorej sa nezdržiavala. Po neúspešnom predvedení mal súd I. stupňa postupovať podľa § 88 Trestného\nporiadku a nariadiť obmedzenie jej osobnej slobody. Jedná sa preto o nezákonný dôkaz. Zároveň\nbola jej výpoveď pre uznanie viny obvineného kľúčová a preto jej použitie bez možnosti klásť otázky\npredstavuje porušenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“). Obvinený v tomto smere poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu (č. 26766/05 a 22228/06),\npodľa ktorého: „Ak absentujúci svedok nie je dostupný a jeho výpoveď je jediným alebo rozhodujúcim\ndôkazom, pričom obžalovanému nie je daná možnosť konfrontácie, dochádza k porušeniu čl. 6 ods. 3\npísm. d) dohovoru.\", a vo veci Schatschaschwili proti Nemecku (č. 9154/10): „Ak súd použije výpoveď\nneprítomného svedka, musí zabezpečiť kompenzačné opatrenia, ktoré ochránia obžalovaného pred\nrizikom nespravodlivého procesu.\" V tejto trestnej veci žiadne kompenzačné opatrenia vykonané neboli\n- súd výpoveď len prečítal bez overenia jej pravdivosti alebo alternatívnych verifikácií, čo spôsobilo\nzásah do práva na obhajobu. Obvinený odkázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“), sp. zn. III. ÚS 551/2014: „Ak všeobecný súd použije výpoveď z prípravného\nkonania bez toho, aby obžalovanému umožnil jej spochybnenie, a zároveň táto výpoveď rozhodujúcim\nspôsobom ovplyvní výsledok konania, ide o porušenie práva na spravodlivý proces.\" Obvinenému\nnebolo umožnené výsluchové preverenie kľúčovej svedkyne a súd I. stupňa neodôvodnil, prečo nebolo\nmožné zabezpečiť jej prítomnosť iným spôsobom. Došlo tak k porušeniu čl. 6 ods. 3 dohovoru a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n3.2. Čo sa týka ostatných svedkov, ktorí obvineného usvedčili zo spáchania trestného činu (L., F., L., I.,\nŠ.), v ich vierohodnosti sú závažné pochybnosti. Jedná sa o osoby, ktoré sú, respektíve boli roky závislé\n\nna pervitíne a boli opakovane vyšetrované, trestne stíhané (v čase ich výsluchov v prípravnom konaní)\na odsúdené za vlastnú drogovú trestnú činnosť (v čase ich výsluchov na hlavnom pojednávaní, kedy\nodmietli vypovedať). Mohli mať záujem na zlepšení si pozície vo vlastných trestných konania, poskytnúť\núčelové svedectvá a na hlavnom pojednávaní už vzhľadom na to, že ich záujem o zlepšenie si pozície\nodpadol, odmietli vypovedať. Zároveň sú výpovede týchto svedkov nekonkrétne a všeobecné.\n3.3. Vo vzťahu k svedkyni Š. obvinený uviedol, že táto na hlavnom pojednávaní poprela akúkoľvek\njeho participáciu na predaji drog a neusvedčuje ho žiadna iná osoba, s ktorou mal páchať trestnú\nčinnosť. Svedok I. vypovedal o skutku, ktorý nie je pokrytý obžalobou a výpovede svedkov L., F., L. a\nI. neboli vykonané zákonným spôsobom, pretože boli vykonané v rozpore so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené\nosoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, podľa ktorej ak sa\nosoba, ktorá nie je podozrivá (napr. svedok) stane v rámci výsluchu podozrivou, musí byť jej výsluch\nihneď prerušený, osoba musí byť poučená o tom, že sa stala podozrivou a o ostatných jej právach, a vo\nvýsluchu možno pokračovať až potom, ako má v plnej miere možnosť uplatňovať procesné práva, ktoré\njej právny poriadok priznáva. V predmetnej veci sa svedkovia pri výsluchoch stali podozrivými v okamihu,\nkeď sa priznali, že mali od odsúdeného kupovať drogy, keďže nákup omamných a psychotropných látok\nje trestným činom, výsluchy tak mali byť prerušené, mali byť informované, že sú podozrivé z drogovej\ntrestnej činnosti, poučené o ich právach (najmä o práve nevypovedať) a až následne mohli byť vypočuté\nv inej procesnej pozícii. Uvedený zákonný postup pri týchto svedkoch nebol dodržaný, preto sú ich\nvýpovede nezákonnými dôkazmi.\n3.4. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by obvineného zo stíhaného skutku usvedčovali,\nprípadne podporovali tvrdenia spomenutých svedkov. Čo sa týka výsledkov použitia informačnotechnologických prostriedkov, v rámci ktorých boli vykonávané odposluchy telefonických hovorov,\nnejedná sa o jeho komunikáciu, resp. o komunikáciu, ktorej by bol účastníkom. Nebol mu zaistený\nžiadny telefón, odpočúvané telefónne číslo nepoužíval a nie je na neho ani evidované. Žiadna z osôb,\nktoré mali byť účastníkmi komunikácie nepotvrdili, že by sa v rámci komunikácie bavili s obvineným o\ndrogách. Zároveň neboli u obvineného fyzicky zistené žiadne drogy. Trestné stíhanie je postavené iba\nna nezákonných a nevierohodných výpovediach svedkov.\n3.5. Ďalej obvinený namietal, že odvolací súd posúdil jeho konanie ako spáchané závažnejším spôsob\nbez odôvodnenia napriek tomu, že sa v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane\nuvádza, že samotné množstvo skutkov, či viacerí odberatelia neznamenajú automaticky závažnejší\nspôsob konania, musí byť preukázaná sústava činností, opakovanosť, organizovanosť, rizikovosť alebo\nrafinovanosť spôsobu konania (R 84/2013).\n3.6. Zo skutkovej vety ustálenej v rozsudku nevyplýva protiprávnosť konania obvineného, keďže\nnie je zrejmé, či je mu kladené za vinu prechovávanie alebo predaj látok, ktoré by boli spôsobilé\nnepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie, alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo jeho\nsociálne správanie, t. j. že by sa jednalo o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona,\ntým pádom skutková veta nezodpovedá ustanoveniu § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Zároveň by sa\npodľa vymedzenia skutkovej vety malo jednať o opakovanú činnosť vo vzťahu k viacerým osobám, avšak\nskutková veta nekonkretizuje ani jeden prípad zabezpečovania, predaja ani prechovávania drog. Nie je\ntak zrejmé, či súd zamýšľal skutok hodnotiť ako pokračovací trestný čin alebo ako jeden trváci čin, keďže\nznenie skutkovej vety naznačuje, že konanie hodnotil ako spáchanie viacerých čiastkových útokov,\navšak nikde v napádanom rozsudku neopisuje ani jeden čiastkový útok a celú údajnú činnosť spája do\njedného nekonkretizovaného konania. Skutočnosť, že sa jedná o pokračovací trestný čin je evidentná\nvzhľadom na to, že priamo zo skutkovej vety vyplýva existencia viacerých údajných čiastkových útokov\na zároveň súd nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - že by obvinený\nspáchal viac trestných činov. Z právneho hľadiska je to síce irelevantné, podstatná je však povaha\nskutku. Vzhľadom na legálnu definíciu pojmu pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10\nTrestného zákona niet pochýb o tom, že skutok je pokračovacím trestným činom, avšak nie je v súlade\nso zákonom v skutkovej vete opísaný (R 51/2016). Jednotlivé čiastkové útoky sú popísané iba okrajovo,\nbez možnosti ich prieskumu napriek tomu, že podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku skutkom sa rozumie\naj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak (R 26/2018, R\n54/2013). Pri takto formulovanej skutkovej vete rozsudku by nebolo reálne oslobodenie z niektorého\nčiastkového útoku (R 55/2013). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať vadu skutkovej vety s\nnáslednou nemožnosťou riadneho prieskumu, okrem iného aj zo strany dovolacieho súdu, čo možno\npovažovať za nesprávne právne posúdenie. Skutok mal byť právne posúdený ako pokračovací trestný\nčin so všetkými jeho atribútmi. Náležitosti a význam skutkovej vety pritom jasne uznáva aj ústavný súd v\nnáleze z 19. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 509/2015: „Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania)\n\nmusí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného\nčinu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis\nskutočnosti rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva\nobžalovaného na spravodlivý proces.“ Nesprávnosť výrokovej časti napádaného rozsudku odvolacieho\nsúdu potvrdzuje aj označenie skutku, ako aj jeho nesprávne podradenie pod ustanovenie Trestného\nzákona.\n3.7. Obvinený ďalej v dovolaní namietal, že skutkový stav nebol zo strany orgánov činných v\ntrestnom konaní ako ani súdov riadne zistený, pretože v skutkovej vete napádaného rozsudku chýba\ncharakteristika látok, ich vymedzenie, ako aj časová a miestna konkretizáciu skutku. Zároveň došlo oproti\nobžalobe k rozsiahlej zmene vymedzenia skutku a tak k porušeniu obžalovacej zásady. Súd totiž zmenil\nspôsob spáchania skutku oproti podanej obžalobe zásadným spôsobom tak, že skutok nezodpovedá\npodanej obžalobe (R 47/2008). Vymedzenie skutku je neurčité a nezrozumiteľné z hľadiska spôsobu\nspáchania skutku v jeho časovej a miestnej konkretizácii. Nie je teda vymedzený tak, aby nemohol byť\nzameniteľný s iným skutkom, čo je v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku.\n3.8. Naplnenie dovolacieho dôvodu upraveného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku\nvidel obvinený v tom, že pri tak závažných pochybeniach súdu v rozhodnutí o jeho vine nemôže byť\nzákonný ani výroky o treste a o ochrannom opatrení, ktoré majú základ vo výroku o vine.\n3.9. Ďalej poukázal na vážne porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu z\ndôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudkov súdu I. stupňa a odvolacieho súdu, ktoré vyžaduje\nustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku, pretože tieto neobsahujú náležité a logické vyhodnotenie\ndôkazov, konkrétne vierohodnosti svedkov, obsahu telefonických hovorov a zároveň súdy neuviedli,\nktorý konkrétny dôkaz preukazuje jednotlivé znaky skutkovej podstaty (nález ústavného súdu, sp. zn.\nI. ÚS 301/2010).\n3.10. V poslednom rade obvinený namietal, že ním navrhované dôkazy (výsluch svedka C. a ďalšie)\nneboli vykonané, a to bez relevantného a konkrétneho odôvodnenia zo strany súdu, čím došlo k\nporušeniu § 2 ods. 10 Trestného poriadku (nález ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 104/2012). Rozhodnutia\nsúdov sú založené na nepriamej reťazi dôkazov a výpovediach nevierohodných svedkov, čím došlo\nk porušeniu zásady in dubio pro reo (nález ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 324/2013, R 39/1991) a\nnezákonným čítaním výpovedí svedkov k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania (ESĽP - Lucá proti\nTaliansku).\n4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len\n„prokurátorka“) podaním z 19. augusta 2025 (č. l. 1292 - 1294), v ktorom uviedla, že sa s námietkami\nobvineného nestotožňuje a považuje ich za neopodstatnené. Jedná sa o rovnaké skutočnosti, ktoré\nuviedol vo svojom odvolaní, s ktorými sa odvolací súd vysporiadal. Ohľadom vierohodnosti svedkov\nuviedla, že sa nič nemení tým, že boli užívateľmi omamných látok. Považuje za logické, že odberatelia\nomamných a psychotropných látok budú vždy aj ich užívateľmi, preto nie je možné ich výpovede\nspochybňovať len z dôvodu ich závislosti. Nestotožňuje sa s tvrdením obvineného, že výpoveď svedkyne\nN. L. bola rozhodujúcim a kľúčovým dôkazom pre uznanie jeho viny a prečítaním jej výpovede\nz prípravného konania na hlavnom pojednávaní došlo k nezákonnému postupu. Jej výpoveď bola\nprečítaná so súhlasom prokurátora a obhajoby, pričom sa jednalo o podpornú svedeckú výpoveď,\nkeďže v konaní bolo zabezpečených množstvo ďalších dôkazov - výpovede minimálne 8 svedkov,\nprepisy hovorov a SMS správ, ktoré vo svojom súhrne dostatočne odôvodnili záver o vine. K námietkam\nobvineného v tomto smere sa vyjadril aj odvolací súd v napadnutom rozsudku, s ktorým sa prokurátorka\nstotožnila. Nad rámec uviedla, že právo na obhajobu a zásada kontradiktórnosti boli zachované aj\ns poukazom na tú skutočnosť, že svedkyňa N. L. bola vypočutá v prípravnom konaní po vznesení\nobvinenia za prítomnosti obhajcu obvineného, ktorý mal možnosť klásť jej otázky. Námietky obvineného,\nže zo skutkovej vety napádaného rozsudku nevyplýva protiprávnosť jeho konania označila prokurátorka\ntaktiež za nedôvodné, neopodstatnené a nezodpovedajúce faktickému stavu. Ohľadom zmeny skutkovej\nvety uviedla, že ku nej došlo v dôsledku vylúčenia trestnej veci obvineného na samostatné konanie\nv spojení so skutočnosťou, že ďalší spolupáchatelia uvedení v skutkovej vete obžaloby boli už\nprávoplatne odsúdení zo spáchania drogovej trestnej činnosti. Takouto zmenou skutkovej vety nemohlo\ndôjsť k porušeniu totožnosti skutku, pretože naďalej je zo skutkovej vety dostatočne zrozumiteľne a\nkonkrétne opísané konanie, akým bol porušený zákonom chránený záujem (predaj metamfetamínu\n- látky patriacej do II. skupiny omamných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie,\nktoré obvinený nemal), miesto (v Seredi a okolí), čas (od augusta 2020 do 8. marca 2021), a je v\nnej definovaný aj kvalifikačný znak spáchania skutku „na viacerých osobách“ s poukazom menovite\nna osoby, ktorým obvinený predával metamfetamín. Čo sa týka nesúhlasu obvineného s hodnotením\ndôkazov prokurátorka odkázala na judikát R 3/2011, v zmysle ktorého je účelom dovolacieho konania\n\nposudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. S\ntvrdením obvineného, že ochranné opatrenie mu bolo uložené nezákonne sa prokurátorka nestotožnila,\nkeďže vychádza iba zo skutočnosti, že výrok o treste a o ochrannom opatrení je založený na výroku\no vine, ktorý považuje obvinený za nezákonný. Vzhľadom na uvedené navrhla dovolaciemu súdu, aby\ndovolanie obvineného podľa § 382 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že\nnie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\n5. K vyjadreniu prokurátorky sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Magdálika\npodaním z 8. septembra 2025 (č. l. 1297 - 1300) nasledovne (skrátene):\n5.1. Na svojom dovolaní a v ňom uvedených právnych argumentoch trvá a navrhuje, aby mu dovolací\nsúd vyhovel v celom rozsahu. Argumenty prokurátorky označil za nesprávne a nedôvodné.\n5.2. Nie je pravdou, že by súhlasil s čítaním výpovede svedkyne L. na hlavnom pojednávaní, keďže\njej výpoveď bola prokurátorom prečítaná na podklade uznesenia konajúceho súdu proti ktorému nie je\nprípustná sťažnosť, zároveň na jej čítanie neboli splnené zákonné podmienky (obvinený zopakoval svoju\nargumentáciu, ktorú uviedol v dovolaní a ktorá je uvedená vyššie) a teda sa jedná o nezákonný dôkaz.\n5.3. Obvinený považuje svoje dovolanie za dôvodné a dovolacie dôvody upravené v ustanovení § 371\nods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) a písm. j) Trestného poriadku za naplnené. Má za to, že dovolanie a\nnaplnenie dovolacích dôvodov odôvodňuje právnymi a nie skutkovými argumentmi.\n6. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na\nrozhodnutie o dovolaní 29. septembra 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa\nRozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj\nKliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo uložené ochranné\nopatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez\npreskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.\n7. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku)\npredbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že\ndovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou\nosobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§\n372 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom\nustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný\nprostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§\n374 Trestného poriadku). Zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom\nzasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\n8. Dovolací súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný\nprostriedok slúžiaci na odstránenie len takých procesných alebo hmotnoprávnych pochybení súdov,\nktoré zákon výslovne predpokladá. Ide o výnimočný zásah do zásady stability a nezmeniteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí, ktorá je významnou garanciou právnej istoty a stability právnych vzťahov.\nTomu zodpovedá aj zákonom ustanovený rámec prípustnosti dovolania. Tento mimoriadny opravný\nprostriedok možno uplatniť len vo vzťahu k zákonom presne určeným rozhodnutiam vydaným v trestnom\nkonaní (porovnaj § 368 ods. 2 Trestného poriadku; v prípade ministra spravodlivosti aj § 371 ods. 2\nTrestného poriadku) a výlučne z dôvodov taxatívne vymedzených v § 371 Trestného poriadku. Dovolateľ\nje pritom povinný dovolací dôvod v podanom dovolaní konkrétne uviesť a obsahovo odôvodniť (§\n374 ods. 2 Trestného poriadku). Rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom je\ndeterminovaný práve uplatnenými dovolacími dôvodmi a námietkami dovolateľa; dovolací súd preto nie\nje oprávnený preskúmavať rozhodnutie z vlastnej iniciatívy ani vyhľadávať iné možné pochybenia, ktoré\ndovolateľ nenamietal (§ 374 a § 385 Trestného poriadku). Preskúmanie sa spravidla sústreďuje na tie\nnedostatky, ktoré boli predmetom posudzovania už v odvolacom konaní, avšak neboli odvolacím súdom\nodstránené, prípadne na pochybenia, ku ktorým došlo v konaní pred odvolacím súdom. S uvedeným\nsúvisí aj zákonné obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípadoch, keď dovolateľ nevyužil riadne\n\nopravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), ako aj požiadavka, aby skutočnosti zakladajúce\nniektorý z dovolacích dôvodov boli obsahovo uplatnené najneskôr v odvolacom konaní, pokiaľ boli\ndovolateľovi známe (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Argumentácia obsiahnutá v dovolaní musí preto\nsvojím obsahom zodpovedať zákonnému vymedzeniu niektorého z dovolacích dôvodov podľa § 371\nods. 1 Trestného poriadku. Ak dovolanie iba formálne odkazuje na niektorý z týchto dôvodov, avšak jeho\nobsahové odôvodnenie pozostáva z tvrdení, ktoré sa s týmto dôvodom vecne nekryjú alebo smerujú\nmimo rámca dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré\nje potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\n9. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné\nuviesť, že ustálená judikatúra dovolacieho súdu vykladá právo na obhajobu ako zabezpečenie reálnych\npodmienok na plnohodnotné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, ako aj povinnosť\norgánov činných v trestnom konaní a súdov reagovať na výkon týchto práv zákonným spôsobom. Právo\nna obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 dohovoru a čl. 50 ods. 3 ústavy nachádza svoj odraz vo viacerých\nustanoveniach Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé procesné oprávnenia obvineného v rôznych\nštádiách trestného konania. Samotné porušenie niektorého z týchto čiastkových práv však bez ďalšieho\nnezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pokiaľ sa takýto zásah\nzásadným spôsobom neprejaví na procesnom postavení obvineného. Zo znenia citovaného ustanovenia\nvyplýva, že relevantným dovolacím dôvodom môže byť len také porušenie práva na obhajobu, ktoré\nmá zásadný charakter, teda také, ktoré má s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu podstatný\nvplyv na priebeh alebo výsledok konania, t. j. rozhodnutie vo veci samej. Za zásadné porušenie práva\nna obhajobu sa spravidla považuje najmä situácia, keď obvinený nemal v konaní obhajcu napriek tomu,\nže v jeho veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby (R 116/2014), pričom výnimočne môže ísť aj o\nporušenie iných obhajovacích oprávnení obvineného, pokiaľ sa takéto pochybenie výrazným spôsobom\nprejaví na jeho procesnom postavení v trestnom konaní.\n10. Zároveň považuje dovolací súd vzhľadom na obsah námietok obvineného prezentovaných v\ndovolaní uviesť, že za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať voľbu dôkazných prostriedkov\norgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom konaní pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10\nTrestného poriadku, resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak orgány\nčinné v trestnom konaní alebo súd dospejú v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku k záveru, že\nurčitú skutkovú okolnosť považujú za preukázanú a nepovažujú za potrebné jej ďalšie dokazovanie,\ntakýto postup sám osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nkeďže dovolacie konanie je určené na riešenie právnych otázok, nie na preskúmavanie správnosti\nalebo úplnosti skutkových zistení, a dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom [§ 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku; R 7/2011]. Pokiaľ obvinený v rámci výkonu práva na obhajobu navrhne\nvykonanie dôkazov, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné sa každým takýmto návrhom\nzaoberať a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím o ňom rozhodnúť tak, že mu vyhovejú alebo ho\nodmietnu. Ak však procesná strana v záverečnej fáze súdneho konania vyhlási, že nemá návrhy na\ndoplnenie dokazovania, ide o konečný prejav jej dispozičného oprávnenia v tejto otázke; v prípade\npredtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania je takýto procesný postoj potrebné považovať\nza prejav, že na nich procesná strana už netrvá, resp. že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej\nvôle procesnej strany súdom preto nemožno považovať za zásadné porušenie práva na obhajobu v\nzmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (R 116/2014).\n11. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, jeho naplnenie\nprichádza do úvahy vtedy, ak je napadnuté rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom\npojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nezákonnosť vykonania dôkazov musí byť pritom zrejmá\nz obsahu spisového materiálu a musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva\nna spravodlivý proces garantovaného čl. 6 dohovoru. Tomu zodpovedá aj charakter dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku, ktorý neslúži na preskúmanie každého procesného pochybenia,\nale len takého, ktoré má relevantný dopad na zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Z uvedeného\nvyplýva, že procesné pochybenie pri vykonávaní dôkazov môže založiť existenciu predmetného\ndovolacieho dôvodu len za predpokladu, že malo alebo mohlo mať negatívny vplyv na uplatnenie\npráv obvineného. Pokiaľ takýto vplyv preukázaný nie je, nemožno hovoriť o jeho naplnení. Z hľadiska\njudikatúry ESĽP je pritom rozhodujúce, či prípadné porušenie procesných pravidiel malo dopad na\nspravodlivosť konania ako celku; k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a\nods. 3 písm. d) dohovoru spravidla dochádza vtedy, ak je odsudzujúce rozhodnutie založené výlučne\nalebo v rozhodujúcej miere na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (rozsudky ESĽP vo veciach\nMariana Marinescu proti Rumunsku z 2. februára 2010, č. 36110/03, Emen proti Turecku z 26. januára\n2010, č. 25585/02, ako aj R 24/2020).\n\n12. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť, že pri\nposudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým\nzistením, ktoré vo veci urobili súdy nižších stupňov. Dôvodom dovolania preto nemôžu byť nesprávne\nskutkové zistenia, pretože tieto nemôže dovolací súd meniť ani dopĺňať (to neplatí pre dovolanie\npodané ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku). Povedané inými slovami,\nvo vzťahu ku takto zistenému skutkovému stavu, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže\nobvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.\nZa skutkové námietky sa pritom považujú tie, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti\nrozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací\nsúd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez\nďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať\n(dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne, v značne obmedzenom rozsahu a\nmôže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď. § 379 ods. 2 Trestného\nporiadku). Ťažisko dokazovania sa uskutočňuje v konaní pred súdom I. stupňa, a jeho skutkové závery\nmôže dopĺňať a korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Trestného poriadku\nvšak nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú\nk preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa (R 47/2014, R 14/2015). Z uvedeného dôvodu\nnámietky obvineného spočívajúce v spochybňovaní vierohodnosti svedkov, ich prípadnú závislosť od\npsychotropných látok, motívy ich výpovedí, ako obsah a interpretáciu ich výpovedí, rovnako tak námietky\ntýkajúce sa odpočúvania telekomunikačnej prevádzky - evidencie a užívania konkrétneho telefónneho\nčísla a vyhodnotenia obsahu zachytenej komunikácie, predstavujú výhrady skutkovej povahy, ktoré\ndovolací súd nemôže v dovolacom konaní posudzovať.\n13. Obvinený v podanom dovolaní primárne namieta procesný postup súdu I. stupňa spočívajúci v\nnezákonnom prečítaní výpovede svedkyne N. L. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.\nNezákonnosť postupu súdu I. stupňa mala podľa obvineného spočívať v tom, že hliadka polície sa\nsvedkyňu snažila predviesť z nesprávnej adresy, t. j. z adresy, na ktorej sa svedkyňa nezdržiavala. Súd\nmal preto postupovať podľa § 88 Trestného poriadku a nariadiť obmedzenie osobnej slobody svedkyne.\nPodľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka\nsa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto\nzákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na\nneznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas\nznemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez\ndôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u\nktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že\nna hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o\núkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca.\n14. Obvinenému bolo pre stíhaný skutok vznesené obvinenie uznesením z 18. augusta 2021, ktoré\nmu bolo 18. augusta 2021 a jeho obhajcovi 23. augusta 2021 doručené. Výsluch svedkyne N. L. bol\nvykonaný v prípravnom konaní 29. septembra 2021 (č. l. 602 - 608), na ktorom svedkyňa uviedla\nako adresu trvalého bydliska a adresu na doručovanie písomností L.. Výsluch tejto svedkyne bol\nv prípravnom konaní vykonaný po vznesení obvinenia obvinenému a zúčastnil sa ho aj obhajca\nobvineného JUDr. Ing. Henrich Gaulieder, PhD., ktorému bolo umožnené klásť vypočúvanej svedkyni\notázky, čo obhajca obvineného využil. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s dovolacou námietkou\nobvineného, že výsluch svedkyne N. L. v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórne.\n15. Obvinený obhajcovi JUDr. Ing. Henrichovi Gauliederovi, PhD. udelil plnomocenstvo na zastupovanie\nv trestnom konaní 19. augusta 2021 (č. l. 396), pričom dohoda o ukončení zastúpenia obvineného\nJUDr. Ing. Henrichom Gauliederom, PhD. bola uzavretá 18. marca 2022 a Okresnej prokuratúre Galanta\ndoručená 21. marca 2022. Opatrením súdu I. stupňa z 23. marca 2022 (č. l. 1030) bol obvinenému za\nobhajcu ustanovený Mgr. Peter Magdálik.\n16. Súd I. stupňa svedkyňu N. L. predvolal na hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 2. novembra\n2022, pričom predmetná zásielka sa súdu vrátila 19. októbra 2022 ako neprevzatá v odbernej dobe.\nOpätovne bola svedkyňa predvolaná na hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 19. apríla 2023. Súdna\nzásielka zaslaná na adresu jej trvalého bydliska bola súdu vrátená s tým, že adresát je neznámy a\nzásielka zaslaná na adresu jej prechodného bydliska - D. V. XXXX/XX, R. R. - D., s dátumom ukončenia\nprechodného pobytu 9. mája 2023 (č. l. 1085), bola súdu vrátená ako neprevzatá v odbernej dobe.\n17. Keďže tieto úkony súdu I. stupňa neviedli k zabezpečeniu prítomnosti svedkyne na hlavnom\npojednávaní, súd I. stupňa sa pokúsil zabezpečiť jej účasť, prostredníctvom inštitútu predvedenia\nObvodným oddelením Policajného zboru z adresy trvalého pobytu svedkyne, na hlavné pojednávanie,\n\nktorá sa konalo 13. septembra 2023 (č. l. 1109) a potom opätovne na hlavné pojednávanie, ktoré sa\nkonalo 8. novembra 2023 (č. l. 1119), v oboch prípadoch neúspešne. Svedkyňa bola 8. novembra\n2023 kontaktovaná príslušníkmi PZ aj na zistenom kontaktnom telefónnom čísle, ktoré v tom čase už\nneexistovalo.\n18. Za tejto situácie súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 8. novembra 2023 postupoval podľa\n§ 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku a prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne z 29. septembra\n2021, pričom obžalovaný aj jeho obhajca sa k prečítanej výpovedi svedkyne vyjadrili.\n19. Súd I. stupňa predvádzal svedkyňu z miesta jej trvalého bydliska, na ktorom sa svedkyňa v čase\njej predvedenia nenachádzala. Príslušníkmi policajného zboru bolo zistené, že na adrese L. U. XXXX/\nXXA, R. sídli spoločnosť G..E., ktorá sa zaoberá poskytovaním virtuálneho sídla firmám, fyzickým a\nprávnickým osobám a žiadna osoba sa tam fyzicky nenachádza.\n20. Obvinený prečítanie výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní nenamietal a túto námietku\nvzniesol až v odvolacom a následne dovolacom konaní. Obvinený označil tento procesný postup súdu\nI. stupňa za nesprávny výlučne z dôvodu, že svedkyňa na mieste, z ktorého bola predvádzaná, zrejme\nnebývala.\n21. Obvinený však neuvádza, že sa svedkyňa v rozhodnom čase zdržiavala na inom, súde I. stupňa\nznámom mieste, v dôsledku čoho by bolo možné spochybniť správnosť postupu súdu I. stupňa pri\npredvedení svedkyne a tým aj splnenie zákonných podmienok na prečítanie výpovede svedkyne na\nhlavnom pojednávaní procesným postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.\n22. Obvinený ďalej namietal, že súd I. stupňa po neúspešných predvedeniach svedkyne pochybil, keď z\núradnej povinnosti nevyužil postup podľa § 88 Trestného poriadku a nepristúpil k obmedzeniu osobnej\nslobody svedkyne za účelom jej predvedenia na hlavné pojednávanie.\nPodľa § 128 ods. 1 Trestného poriadku svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného\nospravedlnenia sa k úkonu neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe\nuznesenia súdu môže byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v § 88, ak sú splnené podmienky\npre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní upozorniť.\nPodľa § 88 ods. 1 Trestného poriadku svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie\npred súdom bez ospravedlnenia nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho\nprítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola\nobmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej\npolície; uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnici o úkone a svedkovi sa oznámi pri jeho\nvýsluchu. Pri zabezpečení svedka sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako.\nPodľa § 88 ods. 2 Trestného poriadku pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predseda senátu\nstranu, ktorá navrhla svedka vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok vypočutý.\n23. Ustanovenie § 88 ods. 1 Trestného poriadku upravuje možnosť súdu nariadiť obmedzenie osobnej\nslobody svedka a jeho následné predvedenie príslušníkmi Policajného zboru. Ide o krajný donucovací\nprostriedok, ktorého použitie zákon výslovne viaže na splnenie troch kumulatívnych podmienok: svedok\nsa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil; minulo sa účinkom aj nariadenie\njeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť. Samotná zákonná konštrukcia tohto\nustanovenia teda predpokladá, že ide o prostriedok ultima ratio, ktorý je použiteľný až vtedy, keď všetky\npredchádzajúce menej invazívne procesné kroky zlyhali a osobná prítomnosť svedka (v prejednávanom\nprípade na hlavnom pojednávaní) je napriek tomu nevyhnutná.\n24. Využitie tohto inštitútu tak prichádza do úvahy v prípade, ak navrhovaný svedok doposiaľ nebol\nvypočutý, výsluch svedka, ktorý má byť na hlavnom pojednávaní prečítaný, nebol v prípravnom konaní\nvykonaný kontradiktórne alebo v prípade, ak niektorá zo strán relevantne odôvodní, z akých dôvodov\nje kontradiktórny výsluch svedka urobený v prípravnom konaní po obsahovej stránke nedostatočný\npre zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho je nevyhnutné jeho výsluch vykonať aj na hlavnom\npojednávaní.\n25. Tento účel postupu podľa § 88 Trestného poriadku vyplýva aj z § 88 ods. 2 Trestného poriadku,\npodľa ktorého pred rozhodnutím o zabezpečení svedka podľa odseku 1 požiada predseda senátu stranu,\nktorá navrhla svedka vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok vypočutý. Toto\nustanovenie jednoznačne zakotvuje, že rozhodnutiu súdu o zabezpečení svedka musí predchádzať\npožiadavka strany na zistenie konkrétnych skutkových okolností jeho výsluchom.\n26. Rozhodnutie súdu o obmedzení osobnej slobody svedka však nie je primárnou iniciatívou súdu, ale\nje procesne podmienené aktívnym postupom strany konania spočívajúcom v odôvodnení nevyhnutnej\npotreby osobnej prítomnosti svedka na hlavnom pojednávaní. Rovnako ako je strana konania pri\nnavrhovaní vykonania akéhokoľvek dôkazu povinná uviesť, aká skutočnosť má byť navrhovaným\ndôkazom preukázaná a prečo je jeho vykonanie pre objasnenie veci nevyhnutné, je povinná pri návrhu\n\nna postup podľa § 88 ods. 1 Trestného poriadku uviesť, aké skutočnosti majú byť osobným výsluchom\nsvedka, nad rámec výpovede zaznamenanej v prípravnom konaní, ozrejmené. Môže ísť napríklad o\npotrebu položiť svedkovi otázky vzťahujúce sa na okolnosti, ktoré vyplynuli z iných dôkazov vykonaných\nna hlavnom pojednávaní a pod.\n27. V prejednávanej veci k takejto procesnej situácii nedošlo. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní\nvyplýva, že prokurátor výslovne vyjadril súhlas s konaním pojednávania bez osobnej prítomnosti\nsvedkyne a obhajca obvineného ponechal rozhodnutie o ďalšom procesnom postupe na úvahe súdu.\nŽiadna zo strán konania pred prečítaním výpovede svedkyne nevyvinula procesnú aktivitu, ktorou\nby odôvodnene trvala na osobnom výsluchu svedkyne. Za týchto okolností nie je možné považovať\nprocesný postup súdu I. stupňa za nezákonný, či porušujúci právo obvineného na spravodlivý proces,\npretože pokiaľ by účelom procesného postupu podľa § 88 ods. 1 Trestného poriadku malo byť len\nzopakovanie kontradiktórnej výpovede svedka z prípravného konania, nebolo by obmedzenie osobnej\nslobody takéhoto svedka relevantné.\n28. Nemožno súhlasiť ani s názorom obvineného, že v tomto konaní neboli prítomné žiadne\nkompenzačné opatrenia na ochranu obvineného pred porušením jeho práva na spravodlivý proces. Za\nnajpodstatnejšie kompenzačné opatrenie možno považovať skutočnosť, že svedkyňa bola v prípravnom\nkonaní vypočutá kontradiktórne, za prítomnosti obhajcu obvineného. Svedkyňa v spontánnej časti\nsvojej výpovede uviedla, že od obvineného kupovala pervitín, ktorý užívala, a ktorý mal na jej osobu\núčinky, ktoré popísala ako hyperaktivitu. Zároveň obhajca obvineného položil svedkyni otázky, na ktoré\nodpovedala. Na hlavnom pojednávaní sa obvinený k prečítanej výpovedi svedkyne N. L. vyjadril tak, že\nnesúhlasí s tým, čo svedkyňa uviedla, táto výpoveď je všeobecná, nekonkrétna a nič nepreukazujúca,\nsama svedkyňa je stíhaná za drogovú trestnú činnosť a vypovedá v postavení svedka vo viacerých\nkonaniach, a okrem toho sa jej výpoveď netýka ani žalovaného obdobia (č. l. 1117).\n29. Obvinený tak v súdnom konaní reagoval na obsahovú stránku výpovede svedkyne a vyjadroval sa\naj k okolnostiam relevantným pre posúdenie vierohodnosti a pravdivosti prečítanej výpovede svedkyne.\nDokonca predmetnú výpoveď považoval za nepreukazujúcu jeho trestnú činnosť a počas trestného\nstíhania neuviedol žiadnu skutkovú okolnosť, ku ktorej považuje za potrebné svedkyňu dopočuť, či prečo\npovažuje za nevyhnutné, aby svedkyňa vypovedala pred súdom osobne. Len všeobecná námietka,\ntýkajúca sa nedostatočnej aktivity súdu pri vypátraní predmetnej svedkyne, je v tomto smere nedôvodná.\n30. Dovolací súd v tomto kontexte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.\njúla 2019, sp. zn. 3 Tdo 29/2019, zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 2/2020, podľa ktorého\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v\ntakých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto\ndovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak\nodsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie\nalebo vykonanie sa spochybňuje.\n31. Dovolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením obvineného, že odsúdenie obvineného pre stíhaní skutok\nje založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výsluchu svedkyne N. L..\n32. Obvinený bol odvolacím súdom uznaný za vinného, že neoprávnene obchodoval so psychotropnou\nlátkou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách (najmenej troch osobách\n- § 127 ods. 12 Trestného zákona).\n33. Podstatou trestnoprávne relevantného konania obvineného podľa skutkovej vety rozsudku\nodvolacieho súdu je, že si obvinený neoprávnene zadovažoval a následne predával metamfetamín C.\nL., C. F., N. L., Q. I. a M. Š..\n34. Naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, spočívajúcej v neoprávnenom\nzadovažovaní a predávaní metamfetamínu iným osobám, je, podľa rozsudku súdu I. stupňa a rozsudku\nodvolacieho súdu, preukázaný aj výpoveďami svedkov C. L., C. F., Q. I. a vyplýva aj z výsledkov ITP.\n35. Kvalifikačný znak spočívajúci v predaji metamfetamínu viacerým osobám, by bol splnený aj v\nprípade, ak by v skutkovej vete rozsudku odvolacieho súdu boli uvedené len tri osoby, ktorým obvinený\nmetamfetamín predával, a preto by eventuálne vypusteniu svedkyne N. L. zo skutkovej vety rozsudku\nodvolacieho súdu, nemalo za následok zmenu právnej kvalifikácie stíhaného skutku a ani zmiernenie\nuloženého trestu, pretože odvolací súd pre určenie výmery trestu považoval za relevantné už naplnenie\nkvalifikačného znaku viacerých osôb a nad rámec tejto skutočnosti zohľadnil, že sa jednalo o tvrdú drogu,\nobvinený bol v minulosti 21 krát súdne trestaný a najmä opakované spáchanie tohto druhu trestnej\nčinnosti obvineným a pod.\n\n36. Pokiaľ ide o námietky obvineného smerujúce k nezákonnosti výsluchov svedkov, pretože mali byť\nvykonané v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016\no právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní\no európskom zatykači (ďalej len „smernica“), dovolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné.\nZo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že dotknuté osoby vystupovali v predmetnom trestnom\nkonaní výlučne v procesnom postavení svedkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že procesné\npostavenie osoby v trestnom konaní sa odvíja od jej procesnej úlohy v konkrétnej trestnej veci a nie\nod hypotetických úvah o tom, či by za určitých okolností mohla byť považovaná za podozrivú alebo\nobvinenú, pričom smernica, na ktorú obvinený poukazuje, sa vzťahuje výlučne na osoby, ktoré majú\npostavenie podozrivých alebo obvinených a neupravuje procesné postavenie svedkov ani rozsah ich\nprocesných práv a povinností. Jej aplikácia na osoby vystupujúce v konaní v postavení svedkov preto\nneprichádza do úvahy.\n37. Ustanovenie, na ktoré obvinený v podanom dovolaní odkazuje, je uvedené v bode 10. recitálu\nsmernice a nie v jej článkoch, ktoré priamo upravujú právo podozrivej, obvinenej alebo vyžiadanej osoby\nna právnu pomoc. V jednotlivých článkoch smernica neustanovuje konkrétny postup orgánov činných\nv trestnom konaní ani súdu pri výsluchu svedkov ani ich právo na právnu pomoc, ale právo na právnu\npomoc podozrivej, obvinenej a vyžiadanej osoby.\n38. Samotný bod 10. recitálu smernice je však potrebné vykladať aj v zmysle ostatných bodov a článkov\npredmetnej smernice, pričom v bode 1. je zdôraznené, že predmetom tejto smernice je zabezpečiť výkon\npráva na prístup k obhajcovi pre podozrivé, obvinené, a vyžiadané osoby (viď. aj čl. 2 bod 3 smernice)\na zároveň sa neuplatní, ak sa tieto osoby tohto práva (na právnu pomoc) vzdali.\n39. Bod 10. recitálu smernice hovorí len príkladmo o situácii, kedy sa napr. svedok, ktorý predtým nebol\npodozrivou ani obvinenou osobou, stane buď podozrivou alebo obvinenou osobou. V tom momente by\nmal mať právo nevypovedať vo svoj neprospech a má právo odoprieť výpoveď (toto právo je priamo\nzakotvené v § 130 ods. 2 Trestného poriadku a predmetní svedkovia sú o tomto práve spravidla poučení).\nNásledne sa v tomto bode odkazuje na situáciu, keď sa takáto osoba počas výsluchu stane podozrivou\nalebo obvinenou osobou, vtedy by mal byť jej výsluch prerušený, avšak malo by byť možné v ňom\npokračovať, ako bola táto osoba o jej postavení (podozrivej alebo obvinenej osoby) informovaná a tým\nmá možnosť vykonávať práva uvedené v tejto smernici (teda právo na právnu pomoc). V čl. 4 bod 6.\nsmernice je zároveň uvedené, že právna pomoc sa poskytuje iba na účely trestného konania, v ktorom\nje dotknutá osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu (nie pre svedka).\n40. Trestný poriadok rozlišuje medzi procesnými postaveniami svedka, podozrivej osoby a obvinenej\nosoby. Príkladmo možno uviesť, že ustanovenie § 33 Trestného poriadku hovorí o podozrivej osobe zo\nspáchania trestného činu a obvinenej osobe, ktorou je podozrivá osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie.\nZároveň od 15. marca 2024 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 33b Trestného poriadku, ktoré priamo\nupravuje práva a povinnosti podozrivej osoby. Zároveň ustanovenie § 85 Trestného poriadku umožňuje\npodozrivú osobu, napr. zadržať, teda zasiahnuť do jej práva na osobnú slobodu, čo v prípade svedka\nnie je možné.\n41. Dovolací súd, okrem vyššie uvedeného, považuje za nevyhnutné poukázať na použité slovné\nspojenie „stane podozrivou alebo obvinenou osobou“. Postavenie podozrivej alebo obvinenej osoby je\nviazané na postup orgánov činných v trestnom konaní, pretože len tie môžu posúdiť, kedy sa konkrétna\nosoba stane podozrivou osobou (oznámenie, že osoba je podozrivá zo spáchania trestného činu) alebo\nobvinenou osobou (vydanie uznesenia o vznesení obvinenia) a realizovať voči nej procesný postup\nrešpektujúci jej procesné postavenie. Predmetný bod smernice uvádza taký postup orgánu činného\nv trestnom konaní, kedy príde k prerušeniu výsluchu svedka až v momente, kedy sa svedok už stal\npodozrivou alebo obvinenou osobou a zároveň umožňuje pokračovanie v tomto výsluchu po oznámení\njeho „nového“ procesného postavenia, s ktorým je spojené aj právo na právnu pomoc. Neuvádza však,\nže predchádzajúca časť výpovede svedka, ktorá obsahuje skutočnosti, že sa mohol dopustiť trestného\nčinu, je nezákonným dôkazom.\n42. Účelom predmetnej smernice je zabezpečenie ochrany práv svedka, v podobe práva na právnu\npomoc, ktorý sa následne stane podozrivou alebo obvinenou osobou, takže aj prípadné porušenia tohto\npráva tejto osoby, nemôže byť vykladané v prospech iných osôb, do ktorých práv nebolo žiadnym\nspôsobom zasiahnuté.\n43. Nie je žiadnou raritou, že obvinené osoby vypovedajú o trestnej činnosti v iných trestných konaniach\nvoči iným obvineným osobám a v týchto konaniach vždy vystupujú v procesnej pozícii svedka, pretože\niné postavenie v inom trestnom konaní mať nemôžu.\n44. Dovolací súd sa nestotožnil ani s dovolacou námietkou obvineného, že súd I. stupňa bez\nrelevantného a konkrétneho odôvodnenia nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedka C. C..\n\n45. Prokurátor v podanej obžalobe navrhol na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného\nporiadku prečítať výpoveď svedka C. C. na hlavnom pojednávaní. Obvinený reagoval na výzvu súdu\npodľa § 240 Trestného poriadku a osobitným podaním z 28. júna 2022 navrhol, aby súd I. stupňa svedka\nC. C. vypočul na hlavnom pojednávaní. Svoj návrh na výsluch svedka odôvodnil tým, že výsluch tohto\nsvedka navrhuje prokurátor na hlavnom pojednávaní len prečítať.\n46. Svedok C. C. bol predvolaný na hlavné pojednávanie 3. mája 2023, na ktoré sa bez ospravedlnenia\nnedostavil, následne bol predvolaný na hlavné pojednávanie 15. novembra 2023, na ktoré sa opätovne\nnedostavil. Neúspešné bolo aj jeho predvedenie na hlavné pojednávanie 10. januára 2024, na ktorom\nsúd I. stupňa rozhodol, že výpoveď svedka C. C. zo 6. mája 2021 prečíta na hlavnom pojednávaní. Na\ntoto rozhodnutie súdu I. stupňa zareagoval obhajca obvineného a upozornil súd, že výpoveď svedka C.\nC. nie je kontradiktórna, pretože bola vykonaná pred vznesením obvinenia obvinenému. Súd I. stupňa\nnámietku obvineného akceptoval a výpoveď svedka C. C. na hlavnom pojednávaní neprečítal. Následne\nsúd I. stupňa rozhodol podľa § 277 ods. 4 Trestného poriadku tak, že výsluch svedka C. C. nevykoná.\nSúd I. stupňa dospel k záveru, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, pričom túto procesnú situáciu\n§ 277 ods. 4 Trestného poriadku priamo predpokladá.\n47. Súd I. stupňa v rozsudku odôvodnil svoj procesný postup tak, že navrhovaný dôkaz nevykonal\nz dôvodu, že svedok C. C. sa na opätovné predvolanie na hlavné pojednávanie nedostavil, jeho\npredvedenie na hlavné pojednávanie bolo neúspešné a v prípravnom konaní bol vypočutý iba pred\nvznesením obvinenia, teda nie kontradiktórnym spôsobom, čím súd I. stupňa splnil požiadavku na\ndostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia.\n48. Obvinený v podanom odvolaní nespochybnil správnosť vyššie uvedeného odôvodnenia súdu I.\nstupňa, ale uviedol len to, že súd I. stupňa pochybil, keď nevykonal obhajobou riadne a dôvodne\nnavrhnutý dôkaz - výsluch svedka C.. V podanom odvolaní však obvinený neuviedol, k akým\nskutočnostiam považuje za potrebné svedka C. C. vypočuť, nenavrhol jeho výsluch v odvolacom konaní\na ani sa nedomáhal postupu podľa § 88 Trestného poriadku. Naviac nahliadnutím do výpovedí svedka\nC. C. z prípravného konania dovolací súd zistil, že predmetný svedok o obvinenom vôbec nevypovedal.\n49. Obvinený v podanom dovolaní ďalej namieta, že úpravou skutku, ktorú oproti podanej obžalobe\nvykonal súd I. stupňa, prišlo k porušeniu obžalovacej zásady, pretože skutok, o ktorom rozhodol súd I.\nstupňa, podľa názoru obvineného, nie je totožný so skutkom, ktorý bol uvedený v obžalobe.\nPodľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v\nobžalobnom návrhu.\n50. Podľa § 169 ods. 1 Trestného poriadku je súd, na základe dôkazov vykonaných na hlavnom\npojednávaní (§ 278 ods. 2 Trestného poriadku), povinný zistiť, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný\nstíhaný. Nie je ničím výnimočným, ak súd na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní\ndospeje k iným skutkovým záverom, ako orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia alebo\nv podanej obžalobe. Podstatou tzv. obžalovacej zásady je, aby súd rozhodol o skutku, pre ktorý bola\npodaná obžaloba, a to pri zachovaní totožnosti skutku (konanie, následok, časť konania, časť následku).\n51. Súd I. stupňa, v zhode s podanou obžalobou, ustálil obdobie páchania stíhanej trestnej činnosti\nobvineným od augusta 2020 do 8. marca 2021, pričom podstata trestnoprávne relevantného konania\nobvineného spočívala v zadovažovaní (nákupe) a následnom predaji metamfetamínu bez povolenia\nMinisterstva zdravotníctva SR osobám C. L., C. F., N. L., Q. I. a M. Š., a to v Seredi a jej okolí.\n52. Totožnosť skutku, pre ktorý bol obvinený uznaný za vinného, tak bola v porovnaní so skutkom\nuvedeným v obžalobe prokurátora (č. l. 1010) zachovaná, hoci došlo k jeho čiastočnému zúženiu. K\ntomuto zúženiu došlo z dôvodu vylúčenia spoluobžalovaných na samostatné konanie, pričom skutok\nbol následne obmedzený len na tú časť, ktorá sa týka konania obvineného. Podstata skutku zostala\nzachovaná, keďže zahŕňa konanie obvineného spočívajúce v zadovažovaní si metamfetamínu z\nneznámeho zdroja a v jeho následnom predaji piatim osobám.\n53. K námietkam obvineného smerujúcim proti právnemu posúdeniu skutku ako trestného činu,\ncharakteristike látky, ktorú si mal obvinený zadovažovať a predávať, ako aj kvalifikačnému znaku\nspáchania trestného činu závažnejší spôsobom konania - na viacerých osobách uvádza dovolací súd\nnasledovné:\nPodľa § 173 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku\nalebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve,\npotrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.\nPodľa § 135b ods. 2 Trestného zákona obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou,\ndrogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie\ndovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie\nomamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu,\n\nsprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou\nlátkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú\nprechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného\nna ich výrobu podľa odseku 1.\nPodľa § 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa\npáchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.\nPodľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného\nčinu na viacerých osobách.\nPodľa § 128 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej\ntri osoby.\nPodľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým\nsa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu\nspáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť\nzamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú\ntrestnú sadzbu.\n54. Predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní pri tomu druhu trestnej činnosti sú skutkové\nokolnosti, na základe ktorých bude možné ustáliť, či sa páchateľ dopustil trestnoprávne relevantného\nkonania uvedeného v príslušných skutkových podstatách trestných činov podľa § 171 až § 173a\nTrestného zákona.\nPodľa § 130 ods. 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol,\nomamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka\nalebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.\n55. Problematika omamných a psychotropných látok je upravená v osobitnom zákone č. 139/1998 Z. z.\no omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len „zákon č. 139/1998 Z. z.“).\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej\npsychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi\nnásledkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. omamné látky a psychotropné látky sa zaraďujú podľa\nich účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č. 1, z ktorých sa vyraďujú alebo\npreraďujú do inej skupiny podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri\nOrganizácii Spojených národov, na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo na základe\nodôvodneného podnetu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. do I. skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky,\nktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Do II. skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky\ns vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Do III. skupiny sa zaraďujú omamné\nlátky a psychotropné látky s nižšou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.\nPodľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. do II. skupiny psychotropných látok patrí aj metamfetamín.\n56. Z ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona\nč. 139/1998 Z. z. je zrejmé, že návykovou látkou sú aj omamné látky a psychotropné látky, pričom\nmetamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a preto táto látka spĺňa kritériá uvedené\nv § 2 ods. 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z.\n57. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že obvinený mal obchodovať s\nmetamfetamínom, teda s látkou, ktorá je návykovou látkou podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona. Z tohto\ndôvodu možno konštatovať, že skutková veta uvedená v napadnutom rozsudku napĺňa znaky skutkovej\npodstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona.\n58. Predmetný záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2023,\nsp. zn. III. ÚS 394/2023, ktorý v bode 21. uviedol:\nV závere dôvodovej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na deficity naplnenia obligatórnych\nznakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol daný za vinu. Dovolací súd na túto námietku,\nktorú sťažovateľ uviedol aj v dovolaní, na s. 20 až s. 22 napadnutého uznesenia kvalitatívne a\nkvantitatívne subtílne odpovedal, že v danom prípade šlo o určitým spôsobom neštandardnú situáciu.\nPsychotropná látka totiž zaistená nebola a skutočnosť, že šlo o takúto látku, považovali všeobecné súdy\nza dokázanú predovšetkým na základe svedeckých výpovedí. Za daných okolností v skutkovej vete\nani nemôže byť uvedený percentuálny obsah účinnej látky, počet obvykle jednorazových dávok alebo\nrozsah činu. Vzhľadom na uvedené špecifiká považoval dovolací súd vymedzenie skutku za dostatočné,\npretože z neho vyplýva, akú látku sťažovateľ držal (pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín),\nkomu ju distribuoval (konkrétne špecifikovaným svedkom - odberateľom, ktorí boli minimálne traja),\n\na v podstate aj to, že to robil neoprávnene (absencia povolenia ministerstva). Ústavnému súdu sa\nmateriálny predpoklad, podľa ktorého si svedkovia potvrdzujúci užívanie drog kupovali od sťažovateľa\ndrogu v množstve uspokojujúcom ich potreby, javí prima facie ako logický. Za týchto skutkových okolností\na pri takto ustálenom dôkaznom stave je ústavno-právne udržateľné, ak skutková veta obsahuje\ntvrdenie o predávaní alebo dávaní drogy odberateľom v nezistenom množstve. Rozpor s ústavou potom,\nprirodzene, nemôže založiť ani neuvedenie ceny (hodnoty) drogy.\n59. Vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky tak predstavuje štandard, ktorý\nje v prípade, ak omamné a psychotropné látky neboli zaistené, postačujúci na ustálenie popisu skutku\nv skutkovej vete napadnutého rozsudku a jeho právnemu kvalifikovaniu ako trestného činu.\n60. Aby však bolo možné uviesť do skutkovej vety rozsudku konkrétnu omamnú látku alebo\npsychotropnú látku, je nevyhnutné, aby bola skutočnosť, že látka, s ktorou bolo páchateľom\nobchodované, je konkrétnou omamnou látkou alebo psychotropnou látkou, preukázaná v procese\ndokazovania na hlavnom pojednávaní.\n61. V tomto smere sa proces dokazovania v otázke o akú konkrétnu omamnú alebo psychotropnú látku\njedná, líši podľa toho, či látka, s ktorou bolo obchodované, bola orgánmi činnými v trestnom konaní\nzaistená alebo nie.\n62. V prípade zaistenia látky, s ktorou bolo obchodované, odpoveď na otázku, či sa jedná o omamnú\nlátku alebo psychotropnú látku poskytne znalecké dokazovanie na základe analýzy zaistenej látky, a to\ntak po kvantitatívnej stránke (hmotnosť) ako aj kvalitatívnej stránke (účinná látka).\n63. V prípade nezaistenia látky, s ktorou bolo obchodované, sa skutočnosti relevantné pre určenie, či\nsa jednalo o omamnú látku alebo psychotropnú látku možno dozvedieť z výpovede obvineného alebo z\nvýpovedí svedkov, primárne osôb, ktoré si od obvineného túto látku kupovali ako koneční spotrebitelia.\nTakýto svedok by mal vedieť v rámci svojej výpovede uviesť, akú látku si od obvineného kupoval, aké\nbolo jej množstvo (hmotnosť), aká bola jej cena, ako táto látka vizuálne vyzerala, ako bola zabalená\na aké účinky mala na jeho osobu po jej užití (účinná látka). V prípade bezodkladného zistenia osoby\nkonzumenta možno už užitú látku identifikovať aj na základe odobratej vzorky moču alebo krvi od\nkonzumenta.\n64. Z prípade nezaistenia omamnej látky alebo psychotropnej látky tak možno hmotnosť omamnej látky\na psychotropnej látky ustáliť na základe výpovedí svedkov zúčastnených pri jej predaji alebo pri jej\nnavážení, avšak informácie o jej kvalite (množstve účinnej látky) možno určiť len približne, v prevažnej\nmiere aplikáciou zásady in dubio pro reo.\n65. Pokiaľ však má obvinený záujem namietať, že látka uvedená v skutkovej vete rozsudku nie je\npsychotropnou látkou metamfetamínom, možno tak urobiť len prostredníctvom námietky voči skutkovým\nzisteniam súdu I. stupňa alebo odvolacieho súdu. Keďže dovolací súd nie je na podklade dovolania\nobvineného oprávnený preskúmavať skutkové zistenie súdu I. stupňa alebo odvolacieho súdu, že\nobvinený obchodoval s metamfetamínnom, možno sa prieskumu tohto skutkového záveru domáhať len\nna podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.\n66. Vzhľadom na skutočnosť, že súd I. stupňa do skutkovej vety neuviedol celkové množstvo\nmetamfetamínu, ktoré obvinený predával a napokon ani množstvo jeho účinnej látky, ktoré skutkové\nzistenia sú nevyhnutné pre zistenie rozsahu činu, malo to za následok, že súd mohol celkové množstvo\nzadováženého a predaného metamfetamínu ustáliť len ako nepatrné množstvo, a to napriek tomu, že\nniektorí svedkovia vypovedali tak o množstve ako aj frekvencii jednotlivých nákupov metamfetamínu v\nrozhodnom období a množstvá v gramoch boli zrejmé aj zo záznamov telekomunikačnej prevádzky.\n67. Tým, že súd I. stupňa do skutkovej vety neuviedol množstvo metamfetamínu, ani množstvo jeho\núčinnej látky, bola táto nedôslednosť súdu I. stupňa vyhodnotená v prospech obvineného tak, že súd\nnemohol rozsah činu právne kvalifikovať prísnejšie, ako len nepatrné množstvo.\n68. Skutok, tak ako bol ustálený súdmi nižších stupňov opisuje konanie obvineného, ktorý sčasti\nsamostatne a sčasti spoločne s ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne\npredával najmenej piatim osobám metamfetamín, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny\npsychotropných látok.\n69. Dovolací súd konštatuje, že skutok tak ako je vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia, spĺňa\nminimálne zákonné požiadavky kladené na jeho formuláciu podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku, a to\npre vyšší stupeň všeobecnosti niektorých skutkových zistení súdu I. stupňa. Skutok je konkretizovaný\nuvedením miesta jeho spáchania („v Seredi a okolí“), časového obdobia („najmenej od augusta 2020\ndo 8. marca 2021“), ako aj spôsobu jeho spáchania, spočívajúceho v neoprávnenom zadovažovaní si\npsychotropnej látky metamfetamínu a jej následnej neoprávnenej distribúcii ďalším osobám. Zároveň sú\n\nv skutkovej vete uvedené aj konkrétne osoby, ktorým bol metamfetamín predávaný, čím je zabezpečená\nnezameniteľnosť skutku s iným skutkom.\n70. Zo skutkovej vety rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že obvinený páchal trestnú činnosť od augusta\n2020. Použitie tohto pojmu tak ponúka viacero možných dátumov (od 1. augusta do 31. augusta 2020),\nodkedy si obvinený metamfetamín zadovažoval a následne predával. Táto neurčitosť v skutkovej vete\nrozsudku však nemá na obvineného žiadny negatívny dopad, pretože kvalifikačný znak - spáchanie\ntrestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, bol súdom I. stupňa v rozsudku vypustený.\n71. Nesprávne uvedenie právnej kvalifikácie skutku v rozsudku odvolacieho súdu ako zločinu\nneoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky, predstavuje len chybu v písaní, keďže\nv právnej vete napadnutého rozsudku je správne uvedené, že obvinený neoprávnene obchodoval s\nomamnou látkou a psychotropnou látkou a rovnako tak je správne aj zákonné označenie trestného činu\n(§ 173 Trestného zákona).\n72. Naplnenie kvalifikačného znaku spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania na\nviacerých osobách (najmenej na troch osobách) je naplnený tým, že obvinený predával metamfetamín\ncelkovo piatim osobám, a to C. L., C. F., N. L., Q. I. a M. Š.Y.. Zo skutkovej vety je teda spáchanie skutku\nzávažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách zrejmé. Použitie tohto kvalifikačného pojmu\nje pri tomto trestnom čine plne na mieste, pretože obvinený tým, že jednotlivým osobám neoprávnene\npredával metamfetamín, ohrozoval v rozhodnom období ich život a zdravie a naviac nemožno opomínať,\nže osoby pod vplyvom omamných látok alebo psychotropných látok môžu byť, vzhľadom na ovplyvnenie\nich psychiky, nebezpečné aj pre svoje okolie.\n73. Dovolací súd sa nestotožnil ani s dovolacou námietkou obvineného, že skutková veta napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu mala byť formulovaná ako viacero skutkov (čiastkových útokov), pretože v\nprípade stíhanej trestnej činnosti sa jedná o pokračovací trestný čin.\n74. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obvinený sa dopúšťal trestnoprávne\nrelevantného konania v presne stanovenom období, počas ktorého si zadovažoval a následne predával\nmetamfetamín piatim osobám, pričom trestnoprávne relevantné konania obvineného sa podľa skutkovej\nvety v dotknutom období prelínajú a pre účely právnej kvalifikácie tvoria jeden súvislý a neprerušený\nčasový úsek. Takéto vymedzenie skutku zodpovedá trvácemu trestnému činu podľa § 122 ods. 12\nTrestného zákona, pri ktorom bol protiprávny stav vyvolaný už momentom prvého zadováženia si\nmetamfetamínu obvineným za účelom jeho ďalšej distribúcie konzumentom a pretrvával až do jeho\nposledného predaja, a preto nebolo nevyhnutné v skutkovej vete podrobne opisovať a rozlišovať\njednotlivé konania obvineného spočívajúce v zadovažovaní si metamfetamínu a jeho následnom predaji\nkonzumentom tak, ako sa to vyžaduje pri čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu podľa §\n122 ods. 10 Trestného zákona.\n75. Nad rámec nevyhnutného dovolací súd dodáva, že ani prípadné posúdenie skutku ako\npokračovacieho trestného činu by samo osebe nemalo vplyv na právnu kvalifikáciu konania obvineného,\npretože konanie, ktorého sa dopustil by aj pri jeho prípadnom právnom posúdení ako pokračovacieho\ntrestného činu napĺňalo znaky rovnakého trestného činu, ako ho právne kvalifikovali súdy nižších\nstupňov. Inými slovami, právne posúdenie skutku by sa ani pri akceptovaní námietky obvineného\nnezmenilo, keďže rozhodujúce skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie by\nzostali zachované.\n76. Obvinený napokon namietal nedostatočné odôvodnenia rozsudkov súdu I. stupňa a odvolacieho\nsúdu v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú alebo ak dôkazy boli\nzískané od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, pričom súd uvedie aj hodnotenie jej dôveryhodnosti. Z\nodôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie\nďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa\npríslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba\nodôvodniť aj tieto výroky.\n77. V posudzovanej veci súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozsudku (str. 8 až 10) uviedol dôkazy, z\nktorých vyvodil záver o vine obvineného, pričom poukázal najmä na výpovede svedkov C. L., C. F.,\nN. L. a Q. I., ktorí od obvineného v rôznych časových obdobiach kupovali, resp. kúpili psychotropnú\nlátku. Zároveň poukázal na oboznámené prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky, na základe\nktorých mal za preukázané, že predmetnú látku od obvineného kupovala aj svedkyňa M. Š.. V tejto\nsúvislosti sa súd I. stupňa zaoberal aj otázkou používania monitorovaného telefónneho čísla, pričom\nvysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že predmetné číslo používal práve obvinený, a zároveň\n\nopísal obsah relevantnej komunikácie. Vysporiadal sa aj s obhajobou obvineného, uviedol dôvody, pre\nktoré nepovažoval jeho tvrdenia za dôvodné, ako aj dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu na vykonanie\nním navrhovaného dôkazu. Rovnako vysvetlil, prečo skutok právne kvalifikoval odlišne od obžaloby v\nčasti týkajúcej sa spáchania činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a náležite odôvodnil\naj výrok o uloženom treste a ochrannom opatrení.\n78. Odvolací súd sa následne v rámci preskúmania napadnutého rozsudku zaoberal odvolacími\nnámietkami obvineného, pričom prihliadol aj na zmenu právnej úpravy. V odôvodnení svojho rozsudku\n(str. 6 až 11) sa vysporiadal s námietkami obvineného týkajúcimi sa zachovania totožnosti skutku,\núpravy skutkovej vety obžaloby, namietanej protiprávnosti konania, spochybňovania povahy látky\nmetamfetamín, vierohodnosti svedkov, čítania výpovede svedkyne N. L. na hlavnom pojednávaní, ako\naj s obsahom telefonickej komunikácie a s okolnosťou, že predmetné telefónne číslo nebolo evidované\nna osobu obvineného, hoci ho podľa vykonaného dokazovania používal. Odvolací súd pritom dospel k\nzáveru, že skutkové aj právne závery súdu I. stupňa sú správne.\n79. Z odôvodnení rozhodnutí súdov nižších stupňov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzali za dokázané,\no ktoré dôkazy opreli svoje skutkové zistenia, ako aj akými úvahami sa spravovali pri hodnotení\nvykonaných dôkazov. Zároveň z nich vyplýva, ako sa súdy vyrovnali s obhajobou obvineného, prečo\nnevyhoveli jeho dôkazným návrhom a akými právnymi úvahami sa riadili pri posúdení veci v otázke viny,\ntrestu a ochranného opatrenia. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí tak spĺňajú zákonné požiadavky\nvyplývajúce z § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Námietka obvineného, že súdy svoje rozhodnutia riadne\nneodôvodnili a nevysporiadali sa s jeho argumentáciou, preto nie je opodstatnená.\n80. Námietka obvineného smerujúca voči uloženému ochrannému opatreniu, nie je v podstate žiadnym\nspôsobom odôvodnená, iba formálne odkazuje na to, že ak nie je zákonný výrok o vine, nemôže byť\nzákonný ani výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení. To však nemožno považovať za odôvodnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, t. j. v čom obvinený vníma\nnesplnenie podmienok na uloženie ochranného opatrenia.\n81. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích\nnámietok musí vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Trestného\nporiadku. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné dôvody\ndovolania, hoci v skutočnosti neobsahuje argumenty takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o\ndovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť (R 51/2014).\n82. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne\nnevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty, na\nzáklade ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom\ndovolaní.\n83. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie\nobvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}