{"guid": "01382b2a-6baa-4f1d-9d18-13abfb8c4a88:0b8ba16a-5948-4809-8f3a-dc9d037959a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "spisova_znacka": "6Cdo/76/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/76/2024 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 6Cdo/76/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "identifikacne_cislo": "2309899663", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka upravuje výlučne spoluzavinenie poškodeného a nemožno ho vztiahnuť na konanie škodcu; ak odvolací súd posudzuje zodpovednosť zhotoviteľa stavby podľa toho istého ustanovenia (§ 651 OZ) ako súd prvej inštancie, nejde o prekvapivé rozhodnutie vyžadujúce postup podľa § 382 CSP. Použitie § 415 Občianskeho zákonníka (generálna prevencia) prichádza do úvahy len vtedy, ak na posudzované konanie nedopadá konkrétna právna úprava; zodpovednosť zhotoviteľa za poškodenie alebo zničenie stavby do jej prevzatia objednávateľom je objektívnou zodpovednosťou podľa § 651 OZ, pričom strana, ktorá si uplatňuje náhradu škody, je povinná jej výšku tvrdiť a preukázať a túto povinnosť nemôže prenášať na súd ani na protistranu. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa vzťahujú na výrobky (hnuteľné veci) a služby určené na ponuku spotrebiteľovi, nie na zhotovenie stavby na zákazku podľa § 644 OZ; právna otázka, na ktorej riešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa (objednávateľka) sa domáhala voči žalovanému (zhotoviteľovi nadstavby bytov podľa ústne uzavretej zmluvy o zhotovení stavby na zákazku) náhrady škody spôsobenej požiarom v nedokončenej stavbe. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože príčinou požiaru bolo neodborné zapojenie dymovodu krbu do nedokončeného komína treťou osobou na objednávku žalobkyne a zanedbanie jej prevenčnej povinnosti, čím bol daný liberačný dôvod zhotoviteľa podľa § 651 OZ; rozsah prípadného podielu žalovaného na rozšírení požiaru do susedného bytu žalobkyňa skutkovo netvrdila ani nepreukázala. Dovolateľka namietala prekvapivosť rozhodnutia, arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázky prevenčnej povinnosti zhotoviteľa podľa § 415 OZ, požiadaviek kladených na spotrebiteľa pri zisťovaní skrytých vád a aplikácie § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odvolací súd nekonštatoval spoluzodpovednosť žalovaného podľa § 441 OZ, zodpovednosť posudzoval zhodne so súdom prvej inštancie podľa § 651 OZ, rozhodnutie je riadne odôvodnené a nie je arbitrárne a dôkazné bremeno o výške škody ťažilo žalobkyňu. Nastolené právne otázky neboli pre rozhodnutie významné, keďže príčinou škody neboli skryté vady a stavba nebola dokončená ani odovzdaná, a odvolací súd správne vyložil, že § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. na zhotovenie stavby na zákazku nedopadá.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-631", "nazov": "§ 631 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-631", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-631"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-632", "nazov": "§ 632 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-632", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-632"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-634", "nazov": "§ 634 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-634", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-634"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-635.odsek-1", "nazov": "§ 635 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-635.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-635"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-644", "nazov": "§ 644 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-644", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-644"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-651", "nazov": "§ 651 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-651", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-651"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43d.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 43d ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43d.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43d.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 43d ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43d.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-631", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-632", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-634", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-635", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-644", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-651", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43d", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-48", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-51", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-54", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-76", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-81", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b8ba16a-5948-4809-8f3a-dc9d037959a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/76/2024\n2309899663\n31. 03. 2026\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2026:2309899663.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y.. N. H., narodenej XX. B. XXXX, X., S.\nXX, zastúpenej splnomocnenkyňou AS Legal s.r.o., Bratislava, Hlučínska 1, IČO: 36 857 688, proti\nžalovanému L. U., narodenému XX. C. XXXX, R., W. XXXX/XXX, zastúpenému splnomocnenkyňou\nLegal Cases s.r.o., Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 63 011,32\n€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 16C/11/2009, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. septembra 2023 sp. zn. 28Co/1/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom\nprvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd) rozsudkom zo 7.\naugusta 2017 č. k. 16C/11/2009-796 (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\nuloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu škody v sume 62 011,32 € (1 898 279 niekdajších\nSk) so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 17. februára 2001 do zaplatenia (výrok I.). O trovách\nkonania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a štátu náhradu trov konania\nv celom rozsahu (výrok II.). Svoj rozsudok odôvodnil právne ust. §§ 631, 632 a 634, § 635 ods. 1 a\n§§ 644 a 651 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej tiež len „OZ“); § 43d ods. 1 písm. a) a b), § 48 ods. 1, § 51 ods. 1 a 2, § 54, § 62 ods. 1 písm.\nd), § 76 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. znení neskorších zmien a doplnení\n(zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej tiež len „stavebný zákon“) a § 255 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už aj\nďalších neskorších zmien a doplnení, (ďalej tiež len „CSP“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že zmluvou\no dielo uzavretou ústne v roku 1997 (ďalej len „zmluva o dielo“ alebo „zmluva o zhotovení stavby“) sa\nžalovaný (ďalej aj „zhotoviteľ“) zaviazal v lehote do 31. decembra 2000 postaviť pre žalobkyňu (ďalej aj\n„objednávateľ“ alebo „vlastník stavby“) podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou I. H..\nU.. (ďalej aj „projekt architekta“), na streche obytného domu na X. D.. Č.. XX, na pozemku parc. č. XXXX\nkat. územie X. - U. T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako bytový dom, nadstavbu\npodkrovia na dve 4-izbové bytové jednotky (ďalej len „stavba“). Žalovaný napriek viacerým výzvam a\nosobným rokovaniam stavbu nedokončil (písomne bol vyzvaný na dokončenie stavby listom zo dňa 14.\ndecembra 2000 a listom zo dňa 8. februára 2001). Dňa 8. januára 2001 vznikol na stavbe (v jednom\nz bytov podkrovia) požiar. Následne na to došlo dňa 16. februára 2001 žalobkyňou k odstúpeniu od\nzmluvy o dielo v zmysle ust. § 642 ods. 2 OZ. Žalobkyňa v spore tvrdila, že príčinou vzniku požiaru bolo\nnedodržanie projektu požiarnej ochrany a nesprávne riešenie zaústenia dymovodu krbu do komínového\ntelesa zhotoviteľom (vady stavby), čo preukazovala predloženým znaleckým posudkom. Žalovaný mal\npreto zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 421 OZ (titulom objektívnej zodpovednosti žalovaného\n\nbez zreteľa na zavinenie), ktorá podľa predloženého znaleckého posudku predstavovala náklady na\nvykonanú rekonštrukciu stavby vo výške žalovanej sumy.\n2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že stavba nebola žalovaným dokončená, nebola\nžalobkyni odovzdaná a nebola ani skolaudovaná. V odôvodnení rozsudku uviedol, že ku škodnej udalosti\ndošlo v čase, kedy žalovaný ako zhotoviteľ stavby v stavebných prácach nepokračoval a žalobkyňa\nbez súhlasu (alebo upovedomenia) žalovaného požiadala inú spoločnosť O. - W. Š. H.. U.. X. (ďalej aj\n„zhotoviteľ krbu“ alebo „O.“) na vyhotovenie krbu na predmetnej stavbe. Znaleckým dokazovaním bol pre\nmiesto vzniku požiaru určený medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi\nrúry (dymovodu) z krbovej vložky zasunutej do šamotovej vložky komína, príčinou vzniku požiaru bolo\nzle prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop. V konaní bolo\nustálené, že k vydaniu kolaudačného rozhodnutia nedošlo (neprebehlo žiadne kolaudačné konanie) a to\npráve z dôvodu, že stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená a nebola odovzdaná objednávateľovi.\nPreukázateľne teda ani komín nebol stavebne ukončený, nebol daný do užívania, nebol prehliadnutý\nna to odborne spôsobilou osobou a nebolo vydané povolenie používania tohto komína na to odborne\nspôsobilou osobou (kominárom) v zmysle platných právnych predpisov. Prvoinštančný súd skonštatoval,\nže žalobkyňa ako vlastník stavby musela vedieť o tom, že komín nebol dokončený, nebol skolaudovaný,\nnebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané povolenie na funkčné užívanie\npredmetného komína ani krbu a napriek tomu bol daný (zo strany osoby, ktorá konala za žalobkyňu)\npríkaz v krbe založiť oheň, v dôsledku čoho vznikol požiar. Za nepodstatné považoval súd prvej inštancie\ntvrdenie, že zaústenie komínovej vložky v bezprostrednom styku s dreveným záklopom konštrukcie\nmedzistropu bolo skrytou vadou stavby, keďže v konaní bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že\nkomín nebol dokončený a spodná časť stropu bola preto zadebnená za účelom ďalšieho pokračovania\nstavebných prác. Pre súd prvej inštancie nebola podstatnou otázka vybudovania zábrany šírenia požiaru\nna stavbe a to práve z dôvodu, že stavba nebola dokončená ani skolaudovaná a to, či bola vybudovaná\nv súlade s projektovou dokumentáciou, mohol zákonne skúmať jedine na to kompetentný stavebný\núrad v kolaudačnom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že ku škode došlo z dôvodu založenia ohňa\nv neskolaudovanej stavbe (mal sa na mysli neskolaudovaný celý objekt bytov vrátane komína a krbu)\nna príkaz alebo s vedomím žalobkyne, jednoznačne proti všetkým právnym predpisom a technickým\nnormám, a preto nebolo možné vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik\npožiaru a príčin, ktoré v dôsledku tohto požiaru nastali. Vzhľadom na uvedené opätovne žalobu voči\nžalovanému v plnom rozsahu zamietol a to s poukazom na § 651 OZ podľa ktorého, zhotoviteľ\nnezodpovedá za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho\nnedotýkajú.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) rozsudkom zo 17. septembra 2018 sp. zn. 23Co/49/2018 na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v\nplnom rozsahu (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že závery súdu prvej inštancie považoval za správne\na v celom rozsahu sa s nimi stotožnil v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie\npo zrušení veci (v poradí prvý rozsudok z 11. novembra 2011) doplnil dokazovanie k zisťovaniu príčiny\na šíreniu požiaru a na tomto základe sa správne zaoberal otázkou zodpovednosti zhotoviteľa za\npoškodenie alebo zničenie stavby v zmysle § 651 OZ, podľa ktorého sa zhotoviteľ zbaví zodpovednosti,\nak preukáže, že ku škode by došlo aj inak. Následne po týchto zisteniach sa správne vysporiadal\naj s otázkou odovzdania stavby do užívania v rámci ktorého sa skúma, či stavba bola vyhotovená\nv súlade so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou tiež právnymi predpismi. Opätovne\nzopakoval závery súdu prvej inštancie o tom, že vlastník stavby musel vedieť o tom, že komín nebol\ndokončený, nebol neskolaudovaný, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, nebolo vydané\npovolenie na funkčné užívanie predmetného komína a ani krbu, a napriek tomu bol daný príkaz v krbe\nzaložiť oheň. Dôvodil, že vlastník stavby mal povinnosť (predtým, ako si dal zapojiť do tohto komína\nkrb), zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej odborne spôsobilej osoby. Takéto osvedčenie si mal\nvyžiadať zhotoviteľ krbu od vlastníka stavby a pokiaľ by nemal potvrdenie o funkčnosti komína od na to\nspôsobilej osoby (kominára), do tej doby nemal začať so stavbou krbu, resp. v nej pokračovať, pretože\npri preskúmaní komína by nesprávne upevnenú flexi rúru, respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným\nmateriálom musel kominár zistiť. K otázke zhotovenia zábrany šírenia požiaru v bytoch sa stotožnil so\nzávermi súdu prvej inštancie.\n\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolanie (prvé\nv poradí), ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) aj b) CSP a navrhla\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní tohto dovolania dospel k záveru, že toto bolo\npotrebné považovať za prípustné i dôvodné. Z obsahu dovolania pre dovolací súd vyplynulo, že\nk zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces došlo postupom nižších súdov tým, že sa\nvôbec nevysporiadali s námietkami, argumentmi a ani návrhom na vykonanie dôkazu predkladaným\nžalobkyňou (potvrdením o vykonaní preskúšania komína). Dovolací súd preto konštatoval, že v\nprejednávanej veci došlo k zásadnému procesnoprávnemu pochybeniu prvoinštančného súdu, ktoré\nnebolo odstránené ani odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania a v závislosti na takomto\nkonštatovaní dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP), berúc do úvahy ako fakt, že náprava zrušením len rozhodnutia\nodvolacieho súdu bola v tomto prípade možná, tak i limit pre svoje rozhodovanie v tejto konkrétnej veci,\nvyplývajúci z ustanovenia § 390 CSP. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\n(2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018 a 8Cdo/70/2017), neposudzoval dovolanie aj z hľadiska opodstatnenosti\nargumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok, nakoľko žalobkyňou nastolené právne otázky\nmohli po zmene skutkového stavu (plynúcej z doplnenia dokazovania za účelom nápravy dôvodne\nvytknutej procesnej vady) stratiť svoj význam.\n6. Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) po doplnení dokazovania v\nzmysle pokynu dovolacieho súdu (§ 384 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne opätovne\nnebolo možné vyhovieť. Rozsudkom z 12. septembra 2023 sp. zn. 28Co/1/2023 rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil\nsprávne a vec aj správne právne posúdil. Závery súdu prvej inštancie preto považoval za vecne správne\n(§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov (potvrdenia o\nvykonaní preskúšania komína vydaného revíznym technikom Q. W. (ďalej aj „kominár“) z 9. októbra 2000\n(ďalej aj „potvrdenie o vykonaní preskúšaní komína“ na čl. 51 a 52 spisu, príloha Znaleckého posudku\nč. 20 z r. 2001 vypracovaného J.. N.. L. T., S..).\n7. Na základe vykonaného dokazovania považoval odvolací súd za nesporné, že medzi žalobkyňou\na žalovaným bola uzatvorená ústnou formou zmluva o zhotovení stavby na zákazku podľa § 644 OZ,\npredmetom ktorej bola stavba (nadstavba dvoch bytov). K odstúpeniu od zmluvy (podľa § 642 ods. 2\nOZ) malo dôjsť ku dňu 16. februáru 2001 a to listom žalobkyne z 8. februára 001, avšak v tomto čase už\ndošlo k vzniku škody (požiar vznikol už 8. januára 2001). Odvolací súd preto posudzoval zodpovednosť\nžalovaného za škodu podľa § 651 OZ, ktorým sa spravovala jeho zodpovednosť v čase vzniku požiaru\n(ku ktorému došlo ešte pred odstúpením od zmluvy). S poukazom na uvedené považoval za dôvodné (aj\nlogické) posudzovať zodpovednosť žalovaného podľa (pôvodne prísnejšej) objektívnej zodpovednosti\nzhotoviteľa stavby (§ 651 OZ), ktorej sa zhotoviteľ môže zbaviť len s poukazom, že by ku škode došlo\naj inak a nie podľa všeobecnej subjektívnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ).\n8. Z vykonaného dokazovania bola pre odvolací súd podstatnou skutočnosť (sporovými stranami\nnerozporovaná), že stavba nebola zhotoviteľom dokončená a nebola objednávateľovi odovzdaná.\nPre odvolací súd sa jednalo o rozhodujúcu okolnosť pri posudzovaní príčiny vzniku požiaru, keďže\nzhotoviteľ ani stavbu komína neodovzdal objednávateľovi ako dokončenú, resp. pripravenú na napojenie\nkrbu bez ďalších potrebných stavebných úprav (bod 28.). Odvolací súd preto za ešte dôležitejšie\n(ako odborné posúdenie) považoval právne posúdenie otázky, či sa objednávateľ vôbec mohol do\ntakto zhotoveného (a nedokončeného) komína žalovaným napojiť palivovým spotrebičom. V tejto\nsúvislosti skonštatoval, že keď sa žalobkyňa rozhodla do zhotoviteľom jej neodovzdaného komína\nnapojiť palivovým spotrebičom (krbom) a dokončiť zhotovenie krbu (prostredníctvom O.), jej povinnosťou\nbolo minimálne dať komín prehliadnuť odborne spôsobilou osobou, ktorá by potvrdila, či na komín\nzanechaný v takomto stave, bolo vôbec možné sa krbom napojiť (bod 63.). V tomto odvolací súd\npoukázal na § 415 OZ, z ktorého pre žalobkyňu vyplynula povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku\nškodám na majetku. Splnenie tejto povinnosti žalobkyňa preukazovala dôkazom (potvrdením o vykonaní\npreskúšania komínov kominárom), ktorý ale (ako vyplynulo z doplneného dokazovania) potvrdil iba\nvhodnosť komína na účely inštalácie plynového kotla a z ktorého nevyplynulo, že kominár posudzoval\n\naj napojenie krbu. Žalobkyňa tak pred napojením krbu do komína nedisponovala takým potvrdením\nodborne spôsobilej osoby, ktoré by potvrdzovalo vhodnosť použitia nedokončeného komína na účely\nnapojenia dymovodu krbu. Predložené potvrdenie už vôbec nepreukázalo preskúšanie správnosti a\nfunkčnosti zapojenia krbu do komína pred jeho prvým použitím (8. januára 2001 kedy vznikol požiar).\nS poukazom na výsledky znaleckého dokazovania preto odvolací súd konštatoval porušenie predpisov\npožiarnej ochrany (§ 13 ods. 5 vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické\npodmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov,\nelektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov\na dymovodov ďalej len „vyhláška č. 84/1997 Z. z.“, keďže prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu\nmedzistropu nebol vyhotovený v zmysle ustanovení cit. vyhlášky) a uviedol, že povinnosťou zhotoviteľa\nkrbu pred jeho prvým zakúrením bolo si overiť u vlastníka stavby, či komín, do ktorého sa dymovod krbu\npripájal, bolo preskúšaný odborne spôsobilou osobou, a či táto skúška bola aj písomne zdokladovaná\n(podľa § 17 zákona SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, bol za preskúšanie komína zodpovedný\nvlastník stavby, ďalej len „zákon č. 126/1985 Zb.“). Zhotoviteľ krbu mal tiež povinnosť preveriť z hľadiska\npožiarnej bezpečnosti miesto, kde sa mal dymovodom krb ku komínu pripájať, skontrolovať prítomnosť\nľahko horľavých materiálov v mieste pripojenia, tieto v prípade potreby odstrániť alebo zabezpečiť ich\nizolovanie od horľavého povrchu dymovodu (príloha č. 8 vyhlášky č. 84/1997 Z. z.), čo vykonané nebolo.\nOdvolací súd preto skonštatoval, že O. pri inštalácii krbu porušil § 13 vyhlášky č. 84/1997 Z. z. a dospel\nk záveru, že príčinou vzniku požiaru, a teda aj škody bolo neodborné zapojenie dymovodu krbu do\nšamotovej vložky nedokončeného komína v medzistrope. Na vzniku tohto požiaru sa podieľal tak O.,\nktorý neodbornú montáž krbu vykonal, ako aj žalobkyňa, ktorá zanedbala svoju všeobecnú prevenčnú\npovinnosť (§ 415 OZ), stav dokončenosti komína a jeho vhodnosť na pripojenie krbu si nenechala overiť\nodborne spôsobilou osobou a prostredníctvom za ňu konajúcej osoby následne bez revízie komína\nnechala zapáliť v krbe oheň.\n9. Odvolací súd s poukazom na uvedené uzavrel, že zhotoviteľ nemohol zodpovedať za škody\nzavinené objednávateľom alebo inými subjektmi (konajúcimi na príkaz alebo s vedomím objednávateľa,\nalebo zavinenými okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkali), keď z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže objednávateľ bez súhlasu, resp. upovedomenia zhotoviteľa požiadal inú spoločnosť o vyhotovenie\nkrbu na predmetnej stavbe. Za osadenie dymovodu preto nemohol zodpovedať zhotoviteľ komína\n(žalovaný), ale zhotoviteľ krbu, ktorý napájal dymovod do komína. V čase vyhotovenia krbu a vzniku\npožiaru žalovaný za poškodenie alebo zničenie stavby objektívne zodpovedal až do jej prevzatia\nobjednávateľom (žalobkyňou), z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že ku škode došlo na\nzáklade zavineného konania objednávateľa, resp. tretieho subjektu konajúceho na príkaz a vedomím\nobjednávateľa, boli tak splnené podmienky liberačného dôvodu (§ 651 OZ), teda že by ku škode\ndošlo aj inak. Tento svoj záver odvolací súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom rozsudku (č.\nk. 23Co/49/2018-876 zo dňa 17. septembra 2018 viď ods. 13.). Odvolací súd doplnil, že liberácia\nžalovaného bola daná už aj tým, že neodovzdaný komín sa žalobkyňa rozhodla dokončiť sama\nprostredníctvom tretej osoby napojením krbu do komína, čím podľa § 575 OZ spôsobila nemožnosť\nplnenia žalovaného, a teda aj zánik povinnosti žalovaného daný komín dokončiť. Zodpovednosť\nzhotoviteľa za vznik požiaru tak nebola daná.\n10. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou nezhotovil\npotrebné protipožiarne zábrany, čo podľa znaleckých posudkov bolo preukázanou príčinou šírenia\npožiaru odvolací súd uviedol, že ak porušenie povinností žalovaného pri zhotovovaní stavby, malo\nza následok rozšírenie požiaru aj do susedného bytu, bolo by nevyhnutné toto jeho spoluzavinenie\nzohľadniť pri určení jeho podielu na vzniku rozsahu škody (§ 420 OZ), na ktorej sa už v zmysle\nvyššie uvedeného spolu podieľali tak žalobkyňa zanedbaním prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), ako aj\nzhotoviteľ krbu (O.), ktorý pri inštalácii krbu porušil požiarno-bezpečnostné predpisy (§ 441 OZ) (NS ČR\nzo 14. novembra 2002 sp. zn. 25 Cdo 253/2001). Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že\nrealizačné vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky § 41 ods. 7 a ods. 8 vyhl. č. 84/1997 Z. z. a\nbolo príčinou rozšírenia sa požiaru do vedľajšieho bytu. V projekte požiarnej ochrany protipožiarna stena\nmedzi bytmi projektovaná bola, v projektovej dokumentácii ale chýbal projekt prierezu stavbou, z ktorého\nby bolo jednoznačne zrejmé, že protipožiarna stena mala byť vybudovaná ako súvislá a mala prípadne\npredeľovať aj strešnú konštrukciu. Odvolací súd konštatoval, že každý odborne spôsobilý zhotoviteľ, je\npovinný dielo vykonať nielen podľa zmluvy, ale aj podľa zákona, ako aj technických noriem, ktoré sa na\nním vyhotovované dielo vzťahujú (§ 633 ods. 1 OZ). Povinnosťou žalovaného teda bolo v prípade, ak\nnedisponoval dostatočnými podkladmi k zhotoveniu stavby, na to objednávateľa bez zbytočného odkladu\n\nupozorniť (§ 637 OZ) a požadovať od neho doplnenie projektovej dokumentácie. Z tohto hľadiska\nby podľa odvolacieho súdu bolo možné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť vybudovať na\nzhotovovanej nadstavbe riadne tri protipožiarne úseky v zmysle projektu požiarnej ochrany. Zároveň ale\ndoplnil, že žalobkyňa k výške škody, resp. rozsahu škody vo vzťahu na rozšírene požiaru na susedný byt,\nneposkytla žiadne vlastné skutkové tvrdenia. Žalobkyňa v konaní preukazovala výšku škody znaleckým\nposudkom, podľa ktorého náklady na rekonštrukciu boli vo výške žalovanej sumy, neuviedla ale skutkové\ntvrdenia, aké faktúry, akým dodávateľom v súvislosti s odstraňovaním následkov požiaru, resp. rozsahu\njeho rozšírenia zaplatila. Odvolací súd doplnil, že znalec z odvetvia stavebníctva ani nemohol vykonávať\nprávne posúdenie otázky výšky škody. Odvolací súd preto skonštatoval spornosť výšky škody medzi\nstranami a doplnil, že v odvolacom konaní by ani doplnenie dokazovania ohľadom výšky škody, resp. čo\ndo zväčšenia jej rozsahu zavinením žalovaného nebolo možné vykonať (§ 366 CSP), pretože žalobkyni\nnič nebránilo, aby takéto dokazovanie navrhla pred súdom prvej inštancie a s poukazom na § 291\nCSP a zastúpenie žalobkyne advokátom, v danej spotrebiteľskej veci použil ustanovenia o sudcovskej\na zákonnej koncentrácii konania. Záverom konštatoval, že žalobkyňa ohľadne výšky škody neuniesla\ndôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na jej preukázanie.\n11. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (druhé v poradí). Prípustnosť\ndovolania vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP a navrhla,\naby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobkyni vyhovie, alebo aby napádaný\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n12. Dovolacie dôvody tzv. zmätočnej vady podľa § 420 písm. f) CSP videla dovolateľka vo vzťahu k\nvydaniu prekvapivého rozhodnutia, rozporu skutkového hodnotenia súdu s dokazovaním a vo vzťahu\nk arbitrárnosti, rozporuplnosti a chýbajúceho odôvodnenia rozhodujúcich otázok prejednávanej veci.\nDovolateľka namietala, že odvolací súd odoprel dovolateľke práva na vypočutie (v zmysle čl. 48 ods.\n2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ďalej len „Ústava\nSR“, ako aj čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd\nako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ďalej len\n„Listina“) tým, že vydal prekvapivé rozhodnutie (s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/1/2018\na 5Cdo/334/2009) z dôvodu, že nepostupoval v súlade s § 382 CSP, keď (v bode 74.) konštatoval,\nže žalovaného bolo možné považovať za spoluzodpovedného za šírenie požiaru do susedného bytu.\nDovolateľka z obsahu napadnutého rozhodnutia (bod 75. a 76.) rozumela, že odvolací súd konštatoval\nspoluzodpovednosť žalovaného za časť škody vzniknutej dovolateľke v zmysle § 441 OZ, v dôsledku\nabsencie skutkových tvrdení ohľadne jej výšky ale nárok na náhradu pomernej časti škody nepriznal.\nPodľa dovolateľky otázka uznania spoluzodpovednosti žalovaného podľa § 441 OZ nebola predmetom\npredbežného právneho posúdenia, aplikáciu tohto ustanovenia považovala preto za prekvapujúcu aj s\nohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, spôsob vedenia konania nižšími súdmi ako aj doterajším\nhodnotením veci súdmi. Postup odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, k\nzáveru o vecnej správnosti výroku (§ 387 ods. 1) ale dospel na základe odlišného právneho posúdenia\nveci a tento účastníkom neoznámil a nedal im príležitosť sa k nemu vyjadriť, preto považovala za\nodopretie práva na právne vypočutie. Rozpor skutkového hodnotenia súdu s dokazovaním (s poukazom\nna nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/07, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3093/13), videla dovolateľka vo\nvzťahu k otázke preukázania výšky škody a časti škody odvolacím súdom (body 78. a 81.) a považovala\nho za arbitrárne a v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Dovolateľka namietala, že na\npreukázanie výšky škody predložila znalecký posudok, v ktorom bola aj faktúra za dvere susedného\nbytu, minimálne v tomto rozsahu tak súdu predložila dôkazný prostriedok o škode spôsobenej výlučne na\nsusednom byte. Namietala tiež, že žalovaný nespochybnil vyčíslenú výšku škody konkrétnymi výhradami\na nikdy nenamietal ani jej rozdelenie na jednotlivé byty. Dovolateľka namietala aj (ne)vyhodnotenie\nkonania žalovaného po opustení stavby odvolacím súdom, keď ten (žalobkyni) neodovzdal žiadnu\nrealizačnú dokumentáciu a na výzvy žalobkyne nereagoval, v nadväznosti na uvedené považovala za\nnesprávny a nespravodlivý záver odvolacieho súdu, že si nesplnila prevenčnú povinnosť predchádzať\nškode, keď nemala záujem konzultovať svoj postup so žalovaným (body 62. 63. a 66.). Dovolateľka ako\nzmätočnú vadu namietala aj arbitrárne, rozporuplné a absentujúce odôvodnenie rozhodujúcich otázok\nprejednávanej veci (s poukazom na uznesenie NS SR z 25. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/155/2017, IV. ÚS\n192/08, III. ÚS 150/99, I. ÚS 26/2010), najmä absenciu právneho základu pre konštatovanie povinnosti\ndovolateľky (nevykonanie revízie komína pred pripojením krbu do komína, ani pred prvým použitím krbu,\nbod 65.), keď podľa nej nebolo zrejmé na základe akých právnych predpisov žalobkyňa nesplnila svoje\npovinnosti, čo malo následne viesť k vzniku požiaru, namietala tiež absenciu posúdenia aplikácie ust.\n\n§ 415 OZ v dôsledku zanedbania povinnosti žalovaného, keď dovolateľka sa domáhala jeho aplikácie\nnapriek tomu sa odvolací súd k aplikácii nevyjadril, a napokon namietala aj absentujúce a arbitrárne\nodôvodnenie otázky platnosti a účinkov verejnej listiny (potvrdenia o vykonaní preskúšania komína),\nneodôvodnené príslušnými právnymi predpismi.\n13. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom pri riešení otázky, pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP), podľa dovolateľky tkvelo\nv neaplikovaní ust. o prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, keď dovolateľka opakovane namietala, že\nžalovaný po opustení stavby bez zanechania realizačnej dokumentácie, po zhotovení diela so skrytými\nvadami (chýbajúce protipožiarne steny a úseky), bez oprávnenia na podnikateľskú činnosť bol povinný\ndovolateľku minimálne informovať o skrytých vadách a nebezpečenstve vzniku škody. Dovolateľka\nvymedzila právnu otázku „... či je zhotoviteľ v zmysle § 415 OZ potom, čo zhotoví dielo so závažnými\nskrytými vadami bez akejkoľvek realizačnej dokumentácie a stavebného denníka povinný upovedomiť\nobjednávateľa o vadách diela a možnej hrozbe škôd ....“ a túto považovala za zásadnú pre prejednávaný\nspor a tiež takú, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu ešte riešená. Podľa názoru dovolateľky, by mal\nzhotoviteľ niesť zodpovednosť v zmysle § 415 OZ, ak bezdôvodne ukončí svoju činnosť na stavbe, v\nstavbe nepokračuje a nezanechá objednávateľovi žiadnu realizačnú dokumentáciu a ani na výzvy ho o\nstave dokončenosti diela neinformuje.\n14. Dovolateľka tiež namietala nesprávne právne posúdenie otázky zodpovednosti spotrebiteľa pri\nprevzatí diela so skrytou vadou, keď podľa jej názoru v rozpore so závermi odvolacieho súdu (že stavba\nnebola dokončená) boli jeho závery (v bode 66.), že dovolateľka stavbu komína prevzala, stav jeho\ndokončenia si ale neoverila. Dovolateľka nepovažovala vadu na komíne za zjavnú vadu, keďže jej\nexistencia by sa musela zisťovať prehliadkou spojenou s deštrukciou vyhotoveného omietnutého stropu,\npričom z vykonaného dokazovania podľa jej názoru vyplynulo, že žalovaný o tejto skrytej vade (že\nšamotová rúra je v styku s dreveným stropom) mal vedomosť. Túto skrytú vadu nezistil ani kominár\npri obhliadke komína a nemohla ju preto zistiť ani dovolateľka ako spotrebiteľka. Dovolateľka následne\nvymedzila právnu otázku „... či je možné na spotrebiteľa klásť rovnaké požiadavky pri prehliadke diela a\nzisťovaní skrytých vád ako na profesionála v zmysle Obchodného zákonníka ...“, ktorá podľa jej názoru\nnebola riešená v judikatúre dovolacieho súdu. Dovolateľka považovala riešenie prijaté odvolacím súdom\nza nesprávne a také, ktoré je v rozpore s právnou úpravou OZ týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa.\n15. Napokon dovolateľka namietala aj chybné právne posúdenie aplikácie spotrebiteľského práva,\nkeď odvolací súd vyslovil (bod 33.), že na danú vec nebolo možné aplikovať ust. § 9 ods. 1 a\n2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. júna 2007 (ďalej len\n„zákon č. 634/1992 Zb.“), z ktorých dovolateľka vyvodzovala povinnosť žalovaného informovať ju ako\nspotrebiteľku o rizikách a nebezpečenstvách spojených s realizáciou služby, najmä skrytých vadách\no dielo z dôvodu, že predmetom zmluvy o zhotovení stavby na zákazku (§ 644 OZ) bolo zhotovenie\nnovej stavby podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa. Odvolací súd podľa dovolateľky pochybil\npri výklade neprijateľných podmienok, keď zmluvu vylúčil zo súdnej ex offo kontroly z dôvodu, že\nnešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže zmluvné podmienky boli individuálne dojednané.\nPodľa dovolateľky žalovaný porušil predzmluvnú informačnú povinnosť tak, že nemala reálnu možnosť\noboznámiť sa s konečnou ponúknutou cenou podľa rozpočtu ako podkladom pre dohodu o cene diela.\nTieto časti zmluvy neboli podľa jej názoru individuálne dojednané a dovolateľka tak nemala reálnu\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom rozpočtu a ovplyvniť jeho obsah podľa § 53 ods. 2 OZ. Za individuálne\ndojednanie podmienok zmluvy nebolo podľa dovolateľky možné považovať ústne dohodnutú zmluvu\no výstavbe. Dovolateľka ako spotrebiteľka namietala, že nižšie súdy konali nesprávne, v rozpore so\nzákonom a počas celého konania ju znevýhodňovali a doslova konali za žalovaného, keď preniesli\ndôkazné bremeno zo žalovaného na dovolateľku, spotrebiteľa.\n16. Žalovaný v dovolacom návrhu k dovolaniu dovolateľky uviedol, že z vykonaného dokazovania pred\nodvolacím súdom týkajúceho sa potvrdenia o preskúšaní komína vyplynulo, že tento dôkaz nemohol\npotvrdiť skrytú vadu ani žiadne protiprávne konanie žalovaného. Vo vzťahu k samotnej škode poukázal\nna skutočnosť, že v konaní spochybnil žalobkyňou uplatnenú škodu a tiež jej výšku, žalobkyňa napriek\ntomu ale bola počas celého konania nečinná a na jeho námietky nereagovala. Ďalej uviedol, že v konaní\nbolo jednoznačne preukázané, že v podkladoch a projektoch, na základe ktorých vykonával stavebné\npráce nebol zapracovaný žiaden protipožiarny múr a nesprávnosť vyhotovenia stavby nenamietali ani\n\ninvestor (zástupca žalobkyne) ani stavebný dozor. Záver odvolacieho súdu vo vzťahu k správnosti\nprojektovej dokumentácie považoval žalovaný za nevýznamný pre samotné rozhodnutie vo veci, keďže\nžalobkyňa neuviedla v spore žiadne skutkové tvrdenia ohľadne výšky uplatnenej škody. Žalovaný\nnesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie bolo prekvapivé a mal za to, že súd\nzaložil svoje závery v súlade so skutkovými zisteniami a po ustálení skutkového stavu veci. Žalovaný\nďalej nesúhlasil s vymedzením dovolacích dôvodov [§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP] zo strany\ndovolateľky a namietal, že samotné polemizovanie dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu a\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, resp. kritika prístupu odvolacieho súdu k riešeniu právnej\notázky významovo nezodpovedalo kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Namietal tiež,\nže právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola súdmi\nposudzovaná, nemohla byť považovaná v konaní za významnú. Navrhol preto dovolanie dovolateľky\nako nedôvodné odmietnuť.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (tu porovnaj i § 35 CSP) po zistení podania\ndovolania včas (§ 427 ods. 1 CSP) osobou naň oprávnenou, t. j. v konaní pred odvolacím súdom\nneúspešnou žalobkyňou (§ 424 CSP), v dovolacom konaní riadne zastúpenou (§ 429 ods. 1 CSP)\nbez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) skúmal najskôr, či sú splnené\nprocesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že\ndovolanie treba odmietnuť.\nVšeobecne\n18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Zmieňované právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež\nprávo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej\ninštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane konania dovolacieho (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia,\nči sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie patrí do výlučnej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (m. m. napr. IV. ÚS 35/02,\nII. ÚS 324/2010 či III. ÚS 550/2012), nie strany sporu.\n19. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej\ninštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\n20. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, stanovujúcu podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (v tejto súvislosti porovnaj tiež 9Cdo/72/2020 alebo 9Cdo/260/2021).\n21. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n22. Aby dovolanie vyvolalo zamýšľané právne následky a dovolací súd mohol uskutočniť meritórny\ndovolací prieskum a dovolanie vecne prejednať (a teda pri dovolaniach podávaných pre tzv. zmätočnosť\nsa vyjadriť k existencii namietanej vady a pri dovolaniach pre nesprávne právne posúdenie veci tiež k\nriešeniu dovolaním nastolenej právnej otázky), musia byť splnené všetky podmienky jeho prípustnosti.\nCSP vyžaduje, aby dovolanie bolo podané naň oprávnenou osobou (§§ 424 až 426 CSP), v zákonom\nstanovenej lehote (§ 427 CSP), smerovalo proti prípustnému predmetu dovolania (§§ 419 až 423\nCSP) a spĺňalo tiež zákonom vyžadované náležitosti (§§ 428 a 127 CSP) vrátane osobitnej podmienky\npovinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní a tiež spísania ním dovolania s alternatívou\nvysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa na strane dovolateľa, ktorý je fyzickou osobou,\nresp. zamestnanca či člena dovolateľa, ktorý je osobou právnickou, kedy sa zastúpenie advokátom\nnevyžaduje [§ 428 a § 429 CSP, osobitne odsek 2 písm. a) a b) druhého z takýchto ustanovení].\n\nPodmienky prípustnosti dovolania sú vzájomne previazané; pre úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku musia byť splnené všetky (kumulatívne). Nesplnenie čo i len jednej z nich má za\nnásledok odmietnutie dovolania (§ 447 CSP).\n23. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - pozn. Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho\nsa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n24. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n25. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n27. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (odsek 1) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (odsek 2); podľa § 432 CSP potom dovolanie prípustné podľa § 421 možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (odsek 1) a dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (odsek 2).\nK časti dovolania opretej o úpravu z § 420 písm. f) CSP\n28. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania v prvom rade vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n29. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do niektorého z procesných práv (strany sporu) a b/ nesprávnosť procesného postupu súdu\nreprezentujúceho taký zásah, ktorým došlo k znemožneniu procesnej strane, aby svojou procesnou\naktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať\nvšetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je\nprávo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva na spravodlivý proces\nv zmysle ustanovenia, o ktorom je reč, treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo\nzákonného, ale i ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva zaručených Ústavou SR. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na jeho predvídateľnosť, na zachovanie rovnosti\nstrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie\no riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n\n30. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že tieto majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z práve uvedeného tak vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou rozhodnutia (tu porovnaj I. ÚS 105/06,\nIII. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018,\n4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018 a 9Cdo/344/2021).\n31. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a\naplikáciu práva, ale taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola\nzabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (porovnaj čl. 2\nods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať\nzárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným právam strany, obsiahnutým\nv jej práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je\nrozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z\nkonštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (tu porovnaj rozhodnutia týkajúce sa sťažností\nč. 30544/96, 18390/91 a 16034/90) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“\nalebo „ÚS SR“ - tu porovnaj I. ÚS 226/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 36/2010\nči I. ÚS 114/08), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď,\nrozsah povinnosti súdu odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť\nanalyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú,\nrelevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento\nnedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).\n32. Pokiaľ ide o arbitrárnosť, táto môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť\no extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý\nnemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v\nhodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že\nz nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej možnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená\ninterpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak\nnemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a\npráva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n33. Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného predpisu,\nktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve\nstrany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 382 CSP). V zmysle ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj ústavného súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide\npredovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch\nako súd prvej inštancie, avšak za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že k takýmto iným (odlišným)\nprávnym záverom odvolacieho súdu, ktoré sa z hľadiska skorších právnych záverov súdu prvej inštancie\nnejavili ako významné, nemala strana možnosť vyjadriť sa, právne argumentovať, prípadne predkladať\nnové dôkazy (tu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/1/2018\na nálezy ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 570/2017, II. ÚS 300/2018, III. ÚS 52/2019 a I. ÚS 171/2021).\n34. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem\nprípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak odvolací súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia zistí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, môže dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať sám, alebo môže\ndokazovanie aj doplniť, a to vykonaním ďalších dôkazov (§ 384 ods. 1 a 2 CSP). Ak odvolací súd opakuje\ndôkazy, ktoré už boli vykonané súdom prvej inštancie, musí vykonať dokazovanie v súlade s princípom\nústnosti a priamosti vždy sám, pretože iba tak si môže vytvoriť podklad pre prípadne odlišné hodnotenie\nopakovaných dôkazov, ktorý je zrovnateľný s tým, z akého vychádzal súd prvej inštancie (R 19/66, R\n64/66). Z uvedeného tak vyplýva, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám\nlen prehodnotiť. Ak teda odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie,\nmusí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie\ndoplní vykonaním ďalších dôkazov (2 Obdo 33/2017).\n\n35. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie\nveci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n36. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak\nbola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\n37. Dovolací súd po preskúmaní postupu odvolacieho súdu nezistil pochybenie, ktorého sa ten mal\ndopustiť z dôvodu vydania prekvapivého rozhodnutia, keď nepostupoval v zmysle § 382 CSP. Dovolací\nsúd považoval predovšetkým za nutné ozrejmiť, že odvolací súd nekonštatoval spoluzodpovednosť\nžalovaného za časť škody vzniknutej dovolateľke v zmysle § 441 OZ (bod 10. dovolania). Toto\ntvrdenie dovolateľky nebolo možné vyvodiť zo žiadnej časti (ani ňou označených bodov 74., 75. a\n76.) odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a je v rozpore so samotným znením citovaného § 441\nOZ, keďže ten ustanovuje zodpovednosť samotného poškodeného (v tomto prípade dovolateľky) za\nvznik škody v prípade preukázania, že škoda bola spôsobená aj jeho zavinením, prípadne výlučne\njeho zavinením. Nemôže sa preto vzťahovať na konanie žalovaného, ktorý v predmetnej veci nebol\nv postavení poškodeného. V dovolateľkou označenom bode 74. napadnutého rozhodnutia odvolací\nsúd konštatoval povinnosť žalovaného v prípade, že ak ako zhotoviteľ nedisponoval dostatočnými\npodkladmi k zhotoveniu stavby, mal na túto skutočnosť dovolateľku bez zbytočného odkladu upozorniť\n(§§ 633 ods. 1 a 637 OZ). Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd ako nespornú vyhodnotil\nskutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o zhotovení stavby (podľa § 644\nOZ), zodpovednosť žalovaného za škodu preto odvolací súd posudzoval ako objektívnu zodpovednosť\nzhotoviteľa stavby (§ 651 OZ) a tento svoj postup aj veľmi podrobne odôvodnil (bod 39. až 41.). Je\nnutné doplniť, že rovnako posudzoval zodpovednosť žalovaného aj súd prvej inštancie, preto nebolo\nmožné súhlasiť s tvrdením dovolateľky, že jej nárok posudzoval odvolací súd vo vzťahu k zodpovednosti\nžalovaného podľa iného právneho predpisu, ako súd prvej inštancie. Dovolateľka podmienila postupom\nodvolacieho súdu podľa § 382 CSP aj jej možnosť uviesť konkrétne skutkové okolnosti rozsahu škody,\nza ktorú zodpovedá výlučne žalovaný ako aj odôvodniť jej výšku (bod 17. dovolania). Dovolací súd k\nuvedenému uvádza, že základnou zásadou sporového konania je zásada dispozičná, podľa ktorej sa\nkonanie začína na návrh žalobcu (dovolateľky), ktorým vymedzí predmet sporu (čl. 7 CSP), a v ktorom\nmajú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (čl. 8 CSP). Strana sporu je povinná sama\nopísať skutkové okolnosti z vlastných predložených dôkazov a túto svoju povinnosť nemôže prenášať\nna súd a už vôbec nie na druhého účastníka konania. Pokiaľ si dovolateľka v konaní uplatňovala\nvoči žalovanému náhradu škody, bola povinná túto v konaní riadne preukázať. Žalovaný preto nebol v\nkonaní povinný adresovať súdu konkrétne výhrady k vyčísleniu výšky škody žalobkyňou, ani námietky k\nrozdeleniu škody na jednotlivé byty (bod 33. dovolania), keď sama žalobkyňa konkrétne vyčíslenie škody\na jej rozdelenie súdu neposkytla. Ako konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odvolací súd,\notázka výšky škody bola medzi stranami počas celého konania sporná a žalovaný uplatnenú výšku škody\nopakovane v konaní (aj pred súdom prvej inštancie) rozporoval, dovolateľka ale namietané rozpory\nneodstránila, potrebné je doplniť, že v konaní bola zastúpená advokátom. Ani námietku dovolateľky\ntýkajúcej sa rozporu skutkového hodnotenia odvolacieho súdu s dokazovaním vo vzťahu k preukázaniu\nvýšky a časti škody preto dovolací súd nemohol posúdiť ako dôvodnú.\n38. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil ani dovolateľkou tvrdené rozpory skutkového hodnotenia\ndovolacieho súdu s dokazovaním, ktoré mali nastať vo vzťahu ku konaniu žalovaného po opustení\nstavby (body 62., 63. a 66.). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že označené skutkové\nzávery odvolacieho súdu vychádzali výlučne zo znaleckých a odborných vyjadrení (body 48. až 59.), na\nzáklade ktorých skutkovo ustálil, že príčinou vzniku požiaru (a teda aj škody) bolo neodborné zapojenie\ndymovodu krbu do komína v medzistrope, na vzniku požiaru sa tak podieľal zhotoviteľ komína (ktorý\nneodbornú montáž vykonal), ako aj dovolateľka [ktorá si stav dokončenosti komína a jeho vhodnosť na\npripojenie krbu nenechala overiť odborne spôsobilou osobu (bod 69.)]. Vo vzťahu k prijatým skutkovým\nzáverom dovolací súd poznamenáva, že v rámci dovolacieho konania je viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Podstatou dovolacieho prieskumu preto nemohlo byť\nprehodnocovanie skutkového stavu, iba kontrola postupu súdu pri procese jeho zisťovania (nález ÚS\nSR zo 17. januára 2018 sp. zn. I. ÚS 6/2018). Dovolací súd v rámci dovolacieho prieskumu nezistil\npochybenia v procese zisťovania skutkového stavu, nezistil ani takú interpretáciu dôkazu odvolacím\nsúdom, ktorá by v sebe obsahovala ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku s cieľom vylúčiť\n\nuplatnený nárok dovolateľky, nezistil ani zjavný, ničím neodôvodnený a preto arbitrárny skutkový omyl\n(pozri výklad § 422 CSP v náleze ÚS SR z 23. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 104/2022). V uvedenej súvislosti\ndovolateľka ďalej namietala arbitrárnosť, rozporuplnosť a chýbajúce odôvodnenie rozhodujúcich otázok\nprejednávanej veci, keď vytýkala absenciu právneho základu pre konštatovanie jej povinností (bod 65.),\nabsenciu posúdenia povinnosti žalovaného podľa § 415 OZ, ako aj absenciu odôvodnenia platnosti a\núčinkov potvrdenia o vykonaní preskúšania komína, neodôvodnené príslušnými právnymi predpismi.\nDovolací súd prieskumom napadnutého rozsudku zistil a opakovane uvádza, že porušenie povinností\ndovolateľky (rovnako aj zhotoviteľa komína), bolo konštatované a odvolacím súdom aj riadne právne\nodôvodnené, odvolací súd sa tiež podrobne zaoberal aj hodnotením a právnym odôvodnením dôkazu,\npotvrdením o vykonaní preskúšania komína (body 65. až 70.). Ani tejto námietke dovolateľky preto nešlo\nvyhovieť.\n39. Dovolací súd po dovolacom prieskume napadnutého rozsudku dospel k záveru, že spĺňa kritériá\nstanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 a § 393 CSP, preto ho nemožno považovať\nza neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozsudku tak vyplýva vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Rozhodnutie odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé, svoje závery presvedčivo\nodôvodnil Obsah spisu a predovšetkým odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho\nsúdu tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom,\nktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Za takúto vadu\npritom nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky,\nale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale podľa názoru\ndovolacieho súdu nešlo). Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za\ntaké, ktoré poskytuje odpovede na tie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Dovolací súd\nprieskumom nezistil ani namietanú arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, keď nebol zistený extrémny\nnesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo taký výklad zákona, ktorý by nemal oporu\nv medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\npreto vyvodiť nešlo.\nK časti dovolania opretej o úpravu z § 421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP\n40. Dovolateľka dovolaním tiež namietala nesprávne právne posúdenie (odvolacím súdom) pre\nrozhodnutie významnej právnej otázky „... či je zhotoviteľ v zmysle § 415 OZ potom, čo zhotoví\ndielo so závažnými skrytými vadami bez akejkoľvek realizačnej dokumentácie a stavebného denníka\npovinný upovedomiť objednávateľa o vadách diela a možnej hrozbe škôd ....“, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, argumentujúc pritom, že zhotoviteľ by mal niesť\nzodpovednosť v zmysle § 415 OZ, ak bezdôvodne ukončí svoju činnosť na stavbe, v stavbe nepokračuje\na nezanechá objednávateľovi žiadnu realizačnú dokumentáciu a ani na výzvy ho o stave dokončenosti\ndiela neinformuje.\n41. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená. O prípad prípustnosti dovolania podľa tu citovaného ustanovenia ide aj vtedy, ak dovolaním\nnastolená otázka bola v minulosti riešená dovolacím súdom, avšak za podmienky, že táto nebola\nvyriešená ustálene (tu porovnaj nález ÚS SR zo 6. októbra 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020). Opak by totiž\nvýrazne obmedzoval rozsah prípustnosti dovolania, keď dovolateľ by v prípade existencie len jediného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemohol podať dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP (jedno rozhodnutie nie je ustálenou praxou), ani podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (nejde - rozumej\nešte a ktovie či niekedy pôjde - o stav riešenia otázky rozdielne). Riešenie právnej otázky by sa takto\nde facto ukončilo v jedinom rozhodnutí (tu porovnaj tiež nález ÚS SR zo 7. decembra 2021 sp. zn. IV.\nÚS 273/2021) a vo vzťahu k posúdeniu „vyriešenosti“ určitej otázky je tiež potrebné dôsledne skúmať\na porovnávať skutkové okolnosti, na základe ktorých došlo k prijatiu skorších právnych záverov, keďže\nprávnu otázku je možné považovať za vyriešenú vtedy, ak bolo jej riešenie prijaté na základe obdobných\nskutkových okolností (tu napokon porovnaj nález ÚS SR z 2. júna 2022 sp. zn. III. ÚS 207/2022).\n\n42. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP však môže byť len otázka právna (questio iuris),\nnie otázka skutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii\nnoriem, akými sú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine a pod.), ako aj\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na interpretácii a aplikácii procesných ustanovení). Na to, aby\nna základe dovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania (jeho vecnej prejednateľnosti), zodpovedajúce niektorému\nzo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (v\ntejto súvislosti porovnaj napríklad 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania, a teda vecnej\nsprávnosti rozhodnutia, ktorého dovolací prieskum sa požaduje (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie\nskutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru\no prípustnosti dovolania.\n43. Súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa §\n420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil. Použitie\nustanovenia § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) prichádza preto do úvahy len v prípadoch, ak nie\nje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (napr.\nR 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Odvolací súd sa právnym posúdením zodpovednosti\nžalovaného za škodu zaoberal a svoje závery s poukazom na vykonané dokazovanie a prijaté skutkové\nzávery aj podrobne odôvodnil (body 38. až 43.) pričom ustálil, že zodpovednosť žalovaného za škodu v\ndanej veci bolo dôvodné posudzovať ako objektívnu (a zároveň aj prísnejšiu) zodpovednosť zhotoviteľa\nstavby podľa § 651 OZ a nie ako všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 OZ (v znení účinnom k 8.\njanuáru 2001, kedy došlo k požiaru). Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil,\nže príčinou požiaru a vzniku škody neboli skryté vady stavby, ale neodborné zapojenie dymovodu\ndo komína zo strany jeho zhotoviteľa a tiež zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany dovolateľky\n(bod 69.). K možnému podielu zodpovednosti žalovaného za zväčšení rozsahu škody (§ 633 ods. 1\na § 637 OZ, bod 74.) odvolací súd uzavrel, že dovolateľka v konaní neuviedla dostatočné skutkové\ntvrdenie pre určenie v akom rozsahu došlo zavinením žalovaného k zväčšeniu rozsahu škody. K\ndovolateľkou nastolenej právnej otázke bolo preto potrebné doplniť, že túto ani nebolo možné aplikovať\nna posudzovanú vec, keďže odvolacím súdom bolo zistená a skutkovo ustálená nielen už vyššie\nspomínaná príčina vzniku škody ale aj (pre rozhodnutie vo veci aj podstatná) skutočnosť, že žalovaný\nako zhotoviteľ stavbu nedokončil a stavbu objednávateľovi neodovzdal. Nastolená právna otázka vo\nvzťahu k „zhotoveniu stavby so skrytými vadami“ preto nebola pre rozhodnutie vo veci významnou a\ndovolací súd musel konštatovať jej neprípustnosť.\n44. Dovolateľka dovolaním tiež namietala nesprávne právne posúdenie (odvolacím súdom) pre\nrozhodnutie významnej právnej otázky „... či je možné na spotrebiteľa klásť rovnaké požiadavky pri\nprehliadke diela a zisťovaní skrytých vád ako na profesionála v zmysle Obchodného zákonníka ...“,\nktorá podľa jej názoru nebola riešená v judikatúre dovolacieho súdu. Dovolateľka považovala riešenie\nprijaté odvolacím súdom (v bode 66.) za nesprávne a také, ktoré bolo v rozpore s právnou úpravou OZ\ntýkajúcou sa ochrany spotrebiteľa.\n45. Dovolací súd prieskumom napádaného rozsudku nezistil právny záver, ktorý dovolateľka\nvymedzenou právnou otázkou namietala. Odvolací súd v bode 66. rozsudku síce vyslovil povinnosť\nžalobkyne zistiť si pred zapojením krbu vhodnosť tohto komína pre uvedený účel, toto konštatovanie\nale nepochybne nadväzovalo na predchádzajúce body rozhodnutia (v bode 63.), v ktorých odvolací\nsúd konštatoval, že bolo povinnosťou žalobkyne minimálne dať prehliadnuť komín odborne spôsobilou\nosobou. Rovnaký záver odvolacieho súdu je obsiahnutý aj v bode 69. rozsudku. Nebolo preto možné\nsúhlasiť s tvrdením dovolateľky, že odvolací súd v rozpore s právnou úpravou OZ týkajúcou sa\nspotrebiteľa jej kládol za povinnosť osobne zisťovať skryté vady stavby. Bolo preto nutné konštatovať,\nže dovolateľkou nastolená právna otázka nebola pre rozhodnutie vo veci významnou a bola preto\nneprípustnou.\n46. Napokon dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie (odvolacím súdom) pre rozhodnutie\nvýznamnej právnej otázky týkajúcej sa aplikácie spotrebiteľského práva, keď odvolací súd vyslovil\n(bod 33.) „... že na danú vec nebolo možné aplikovať ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb.,\n\nz ktorých dovolateľka vyvodzovala povinnosť žalovaného informovať ju ako spotrebiteľku o rizikách\na nebezpečenstvách spojených s realizáciou služby, najmä skrytých vadách o dielo z dôvodu, že\npredmetom zmluvy o zhotovení stavby na zákazku (§ 644 OZ) bolo zhotovenie novej stavby podľa\nindividuálnych požiadaviek objednávateľa ...“. Podľa názoru dovolateľky odvolacím súdom prijatý právny\nzáver vychádzal z nesprávneho výkladu (označeného) ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keď\nzmluvu o zhotovení stavby vylúčil zo súdnej ex offo kontroly, pretože nešlo o neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, nakoľko zmluvné podmienky boli individuálne dojednané (bod 88. dovolania).\n47. Dovolací súd prieskumom napádaného rozsudku zistil, že odvolací súd sa odvolacou námietkou\ndovolateľky k použitiu ustanovení na ochranu spotrebiteľa zaoberal (bod 31. až 37.) a právne ustálil,\nže zmluvu o zhotovení stavby uzatvorenú medzi dovolateľkou a žalovaným ústnou formou bolo možné\npovažovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 OZ, keďže si ale žalobkyňa neuplatňovala\nžiadne nároky súvisiace s obsahom danej spotrebiteľskej zmluvy vyslovil, že neprichádzala do úvahy\nsúdna ex offo kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pre takýto záver odvolacieho súdu\nbolo podstatné, že dovolateľka existenciu žiadnych neprijateľných zmluvných podmienok netvrdila,\nnetvrdila ani konkrétne nekalé obchodné praktiky, ktorých sa mal žalovaný pri uzatváraní zmluvy\ndopustiť (bod 33.), v konaní bola navyše kvalifikovane právne zastúpená advokátom, mohla preto\nuvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie prípadne ďalších (potrebných) dôkazov\nv uvedených súvislostiach. Odvolací súd preto nevidel dôvod na inú jeho ingerenciu za účelom ochrany\ndovolateľky v danej veci.\n48. Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu\nzhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.\n49. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona\nje výrobkom každá hnuteľná nová, použitá alebo upravená vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo\ninak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá, aj v rámci poskytnutia služby, je určená\nna ponuku spotrebiteľovi alebo v prípade ktorej možno rozumne predpokladať, že ju bude spotrebiteľ\npoužívať, ak sa táto vec dodáva v rámci podnikateľskej činnosti za odplatu alebo bezodplatne. Výrobkom\nje aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Za\nvýrobok sa považuje aj elektrina a plyn určené pre spotrebiteľa.\n50. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona\nje službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa\nosobitných predpisov.\n51. Ako vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku, na základe vykonaného dokazovania nebolo v\nkonaní sporné, že medzi dovolateľkou a žalovaným bola ústnou formou uzatvorená zmluva o zhotovení\nstavby na zákazku (§ 644 OZ; bod 38.). Predmetom zmluvy bolo teda zhotovenie stavby (nehnuteľnosti)\npodľa objednávky (individuálnych požiadaviek dovolateľky). Nebolo preto možné na predmetnú zmluvu\naplikovať § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, keďže predmetné ustanovenia sa\nvzťahujú na výrobky (hnuteľné veci), resp. službu, ktorou je činnosťou určená na ponuku spotrebiteľovi\na za tú sa rozhodne nemôže považovať zhotovenie stavby podľa objednávky objednávateľa. Bolo preto\nnutné konštatovať, že odvolací súd pristúpil k výkladu dotknutého ustanovenia v súlade s jeho zmyslom\na účelom (tu pozri výklad 1VCdo/2/2017, I. ÚS 351/2010) a dovolateľkou nastolená právna otázka bola\npreto neprípustnou.\nZáver\n52. Pretože v prejednávanej veci prípustnosť dovolania žalobcu nešlo vyvodiť z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP a ani z § 421 ods. 1 písm. a) resp. b) rovnakého zákona [čo inak za stavu nedostatku viazanosti\ndovolacieho súdu vymedzením, o ktorú skutkovú podstatu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa\njednotlivých písmen by malo ísť, platí aj pre dovolania argumentujúce za pomoci úprav z § 421 ods. 1\npísm. a) a c) CSP], dovolaciemu súdu ani neostávalo iné, než spôsobom uvedeným v prvej vete výroku\ntohto jeho uznesenia podľa § 447 písm. c) CSP naložiť s dovolaním ako celkom.\n\n53. Rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa (objednávateľka) sa domáhala voči žalovanému (zhotoviteľovi nadstavby bytov podľa ústne uzavretej zmluvy o zhotovení stavby na zákazku) náhrady škody spôsobenej požiarom v nedokončenej stavbe. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože príčinou požiaru bolo neodborné zapojenie dymovodu krbu do nedokončeného komína treťou osobou na objednávku žalobkyne a zanedbanie jej prevenčnej povinnosti, čím bol daný liberačný dôvod zhotoviteľa podľa § 651 OZ; rozsah prípadného podielu žalovaného na rozšírení požiaru do susedného bytu žalobkyňa skutkovo netvrdila ani nepreukázala. Dovolateľka namietala prekvapivosť rozhodnutia, arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázky prevenčnej povinnosti zhotoviteľa podľa § 415 OZ, požiadaviek kladených na spotrebiteľa pri zisťovaní skrytých vád a aplikácie § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odvolací súd nekonštatoval spoluzodpovednosť žalovaného podľa § 441 OZ, zodpovednosť posudzoval zhodne so súdom prvej inštancie podľa § 651 OZ, rozhodnutie je riadne odôvodnené a nie je arbitrárne a dôkazné bremeno o výške škody ťažilo žalobkyňu. Nastolené právne otázky neboli pre rozhodnutie významné, keďže príčinou škody neboli skryté vady a stavba nebola dokončená ani odovzdaná, a odvolací súd správne vyložil, že § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. na zhotovenie stavby na zákazku nedopadá.", "pravna_veta": "Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka upravuje výlučne spoluzavinenie poškodeného a nemožno ho vztiahnuť na konanie škodcu; ak odvolací súd posudzuje zodpovednosť zhotoviteľa stavby podľa toho istého ustanovenia (§ 651 OZ) ako súd prvej inštancie, nejde o prekvapivé rozhodnutie vyžadujúce postup podľa § 382 CSP. Použitie § 415 Občianskeho zákonníka (generálna prevencia) prichádza do úvahy len vtedy, ak na posudzované konanie nedopadá konkrétna právna úprava; zodpovednosť zhotoviteľa za poškodenie alebo zničenie stavby do jej prevzatia objednávateľom je objektívnou zodpovednosťou podľa § 651 OZ, pričom strana, ktorá si uplatňuje náhradu škody, je povinná jej výšku tvrdiť a preukázať a túto povinnosť nemôže prenášať na súd ani na protistranu. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa vzťahujú na výrobky (hnuteľné veci) a služby určené na ponuku spotrebiteľovi, nie na zhotovenie stavby na zákazku podľa § 644 OZ; právna otázka, na ktorej riešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 415 OZ", "§ 441 OZ", "§ 644 OZ", "§ 651 OZ", "§ 9 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "28Co/1/2023", "guid": "212a639a-2199-4776-99d7-09a5ebb4eb72:ddc48852-7d0f-41f7-8074-dd09a2aebf8e", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "zodpovednosť zhotoviteľa za škodu na stavbe", "spoluzavinenie poškodeného", "generálna prevenčná povinnosť", "prekvapivé rozhodnutie", "dôkazné bremeno", "zmluva o zhotovení stavby na zákazku", "ochrana spotrebiteľa"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:bd660ea4-411d-40b4-8ebb-81ee447ddf6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.207.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 207/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 207/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.207.2022.2"}, {"guid": "ussr:cefb5e78-206b-4fc1-ada3-8dd5e789643e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.171.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 171/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 171/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.171.2021.1"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "dc7d74c1-8148-4e12-99b6-7b415fbd1f64:b3d05066-35f3-449c-bcf6-19c110fa6b0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 145, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1"}], "citovane_v": []}