{"guid": "bd32c952-b228-45fa-8ec0-8c28c85268b8:2743a218-2611-4511-afe2-84a075ec7e29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1", "spisova_znacka": "9CdoR/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/2/2026 z 16. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2026, sp. zn. 9CdoR/2/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1", "identifikacne_cislo": "2224202734", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Osvojenie"], "merito": null, "pravna_veta": "Manželstvo uzavreté štátnymi občanmi Slovenskej republiky na území iného štátu nadobúda právne účinky v Slovenskej republike až zápisom do osobitnej matriky podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách; všeobecný súd nemá právomoc v konaní o osvojenie ani v inom konaní priznať takému manželstvu právne účinky. Keďže manželstvo s rodičom dieťaťa je podľa § 100 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou osvojenia dieťaťa manželom jeho rodiča, bez zápisu manželstva do osobitnej matriky nemožno navrhovateľa považovať za manžela rodiča a súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu individuálnych okolností na strane žiadateľa a dieťaťa; zamietnutie návrhu z tohto dôvodu nie je odmietnutím spravodlivosti ani arbitrárnym rozhodnutím. Právne otázky, ktoré vychádzajú zo skutkového predpokladu, ktorý v konaní nebol naplnený, nie sú otázkami, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Navrhovateľka, ktorá uzavrela v Rakúsku manželstvo s matkou maloletého dieťaťa, sa domáhala osvojenia tohto dieťaťa ako manželka jeho rodiča. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia nemožno v Slovenskej republike uznať a zákon o rodine umožňuje osvojenie dieťaťa len manželom jeho rodiča. Navrhovateľka v dovolaní namietala nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie (§ 420 písm. f) CSP) a položila tri dosiaľ neriešené otázky o prednosti výhrady verejného poriadku pred najlepším záujmom dieťaťa, o paušálnom vylúčení priosvojenia párom rovnakého pohlavia a o diskriminácii dieťaťa (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: súdy nižšej inštancie sa s otázkou najlepšieho záujmu dieťaťa i s námietkou diskriminácie vysporiadali a ich odôvodnenie nebolo arbitrárne; rozhodujúce bolo, že manželstvu uzavretému v cudzine neboli zápisom do osobitnej matriky priznané účinky na území Slovenskej republiky, čo nemôže nahradiť všeobecný súd, preto navrhovateľku nebolo možné považovať za manželku matky dieťaťa. Všetky tri dovolacie otázky vychádzali z predpokladu existencie manželstva s rodičom dieťaťa, ktorý naplnený nebol, preto od ich vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/154/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/154/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/154-1994/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1994/154#paragraf-23", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2743a218-2611-4511-afe2-84a075ec7e29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoR/2/2026\n2224202734\n16. 06. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:2224202734.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľky K.. E. N., rodenej I., narodenej XX. R. XXXX,\nH., C. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Krivak & Co, s. r. o., Bratislava, Gajova 13, IČO: 36\n863 475, o návrhu navrhovateľky na osvojenie maloletého dieťaťa E. N., narodenej X. K. XXXX, H., C.\nXXX/XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,\ndieťa matky K.. O.. C. N., narodenej XX. K. XXXX, H., C. XXX/XX, vedenej na Okresnom súde Dunajská\nStreda pod sp. zn. 15P/137/2024, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z\n26. augusta 2025 sp. zn. 13CoP/65/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 15P/137/2024-75\nzo 7. novembra 2024 zamietol návrh navrhovateľky na osvojenie maloletej E. N., narodenej X. K. XXXX;\nžiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie po právnej stránke ustanoveniami čl. 1, 2 a 5, § 1 ods. 1\na 2, § 97 ods. 1, § 98, § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Ústava“), čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 12 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“), čl. 10 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 3\nods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu\nna osvojenie maloletej E.. Z výpisu zo zápisu sobáša z 31. októbra 2023 vydaného Matričným úradom\n- Zväz pre matričné úrady a štátne občianstvo H. O.. A.. A., W. W., preloženého do slovenského jazyka,\nsúd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka a matka maloletej uzatvorili dňa 17. júna 2023 manželstvo\nv Rakúskej republike. Maloletá E. sa narodila X. K. XXXX na území Slovenskej republiky, je občanom\nSlovenskej republiky, otec nie je v rodnom liste uvedený. S poukazom na zákon o rodine a čl. 41 Ústavy,\nktorý zakotvuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné, aby do manželstva\nvstúpili osoby rovnakého pohlavia. Z toho istého dôvodu nie je možné (s odkazom na výhradu verejného\nporiadku) ani uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v krajinách, kde to možné je. Preto\nsúd prvej inštancie nemohol na navrhovateľku nazerať ako na manželku matky maloletého dieťaťa.\n1.2. K otázke osvojenia maloletej súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 100 ods. 1 a 2 zákona\no rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Iné páry, bez ohľadu na pohlavie\n(napr. druh a družka), takéto oprávnenie nemajú. Ide o prejav zásady preferencie rodín založených\nmanželstvom pred inými formami rodiny v slovenskom právnom poriadku. Táto skutočnosť je daná\nnajmä úlohou, ktorú môže v zmysle zákona dosiahnuť len manželstvo, a to vytvorenie trvalého a\n\nharmonického spoločenstva, čo je v súlade s cieľom osvojenia a tým dosiahnutia najlepšieho záujmu\ndieťaťa. Keďže účastníčky tohto konania nebolo možné z pohľadu slovenského právneho poriadku\npovažovať za manželov, ich návrhu na osvojenie maloletej nemohol súd prvej inštancie vyhovieť, a to bez\nohľadu na fakticitu rodinných väzieb či vzťahov. Dohovor neukladá povinnosť štátom umožniť osobám\nrovnakého pohlavia uzatvoriť manželstvo. A zároveň čl. 8 Dohovoru negarantuje právo na adopciu, no\nrozhodovanie o žiadosti nesmie byť diskriminačné. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej postavenie párov rovnakého pohlavia nie je porovnateľné s postavením manželov a je v\nprávomoci štátov upraviť, či budú mať registrovaní partneri právo na adopciu. Platný právny poriadok\nSlovenskej republiky neumožňuje tzv. „priosvojenie“ dieťaťa inou osobou (druhom/družkou), ale len\nmanželom/ manželkou rodiča dieťaťa, čo nie je diskriminačné, pretože k diskriminácii by dochádzalo\nza situácie, kedy by štát umožnil adopciu nezosobášeným heterosexuálnym párom a neumožnil by\nju nezosobášeným homosexuálom, čo ale nie je prípad legislatívneho ukotvenia inštitútu osvojenia v\nslovenskom práve.\n1.3. Súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 6/20,\nPl. ÚS 10/15 a na rozsudok ESĽP z 22. júna 2004 vo veci Pini a ostatní proti Rumunsku, v zmysle\nktorých právo osvojiť, či právo byť osvojený nie je základným právom chráneným ústavným poriadkom\nči medzinárodnými zmluvami. ESĽP v bode 136 rozhodnutia X. a ďalší proti Rakúsku z 19. februára\n2013 zdôraznil, že čl. 8 Dohovoru nezaväzuje členské štáty k rozšíreniu práva na osvojenie druhým\nrodičom na tie páry, ktoré neuzavreli manželstvo. Slovenský právny poriadok tak v súlade s vyššie\nuvedeným poskytuje manželstvu špecifický status odlišujúci ho od spolužitia nezosobášených párov.\nESĽP sa taktiež opakovane vyslovil, že na právnu úpravu, ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom\nu nezosobášených párov, nie je možné nahliadať ako na zásah do rodinného života (obdobne bod 30\nnálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 10/15). Ďalej súd prvej inštancie poukázal na\nrozsudok ESĽP z 24. júna 2010 vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku, kde sa uvádza, že „práva párov\nrovnakého pohlavia treba vnímať ako vyvíjajúcu sa otázku, v ktorej neexistuje konsenzus a v ktorej je\ndaný široký priestor pre voľnú úvahu členských štátov týkajúcu sa načasovania prijatia legislatívnych\nzmien“ (bod 105). Súčasne ESĽP v tej istej veci zaujal stanovisko, podľa ktorého „sú členské štáty\npodľa čl. 12 Dohovoru, ako aj čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru oprávnené obmedziť právo na\nuzavretie manželstva len na osoby opačného pohlavia“ (bod 109).\n1.4. Súd prvej inštancie odmietol argumentáciu navrhovateľky, že v zmysle judikatúry ESĽP (rozsudky\nz 13. decembra 2007 vo veci Emonet a ostatní proti Švajčiarsku a z 19. februára 2013 vo veci\nX. a ďalší proti Rakúsku) musí byť faktický rodinný život štátom uznaný, pretože ad absurdum by\nto muselo platiť aj v situáciách medzinárodného únosu dieťaťa, či obchodovania s deťmi alebo v\nsituácii obchádzania zákona. Možnosť či nemožnosť uznať faktickú životnú realitu (umožnením osvojiť,\nresp. „priosvojiť“ dieťa) vyplýva z úpravy v zákone o rodine, ktorý neumožňuje „priosvojenie“ dieťaťa\npartnerom/partnerkou rodiča dieťaťa, nech je faktická realita ich života akákoľvek. Medzinárodné zmluvy\ni rozhodovacia prax ESĽP plne rešpektujú právo jednotlivých štátov prijať takú úpravu osvojenia, aká\njestvuje i v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky. Zvlášť ESĽP sa opakovane vyslovil\ntak, že na právnu úpravu, ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov, nie je\nmožné nahliadať ako na zásah do rodinného života.\n1.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na základe odvolania navrhovateľky rozsudkom z 26.\naugusta 2025 sp. zn. 13CoP/65/2025 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v\nzmysle § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“); vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§\n396 ods. 1 CSP, § 52 CMP).\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za dostatočné,\nvecne správne a súladné s najlepším záujmom maloletej. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel\nk záveru, že v podmienkach platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné, aby do\nmanželstva vstúpili osoby rovnakého pohlavia, nakoľko manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy\nna území Slovenskej republiky požíva osobitný status. Z tohto dôvodu nebolo možné uznať manželstvo\nuzatvorené medzi navrhovateľkou a matkou maloletej v Rakúskej republike. Mal zato, že takáto právna\n\núprava neporušuje základné práva navrhovateľky, matky maloletej, ako ani samotnej maloletej E. a že\nsleduje najlepší záujem maloletej. Dohovor negarantuje osobám rovnakého pohlavia právo na adopciu\n(s tým, že rozhodovanie o žiadosti nesmie byť diskriminačné). Právo na rešpektovanie rodinného a\nsúkromného života fyzickej osoby nezahŕňa aj právo fyzickej osoby na osvojenie maloletého dieťaťa, s\nktorým žije v spoločnej domácnosti. Podľa judikatúry ESĽP postavenie párov rovnakého pohlavia nie je\nporovnateľné s postavením manželov a je v právomoci štátov upraviť, či budú mať registrovaní partneri\nprávo na adopciu. Platný právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje „priosvojenie“ dieťaťa inou\nosobou (druhom/družkou rodiča dieťaťa), ale len manželom/manželkou rodiča dieťaťa, čo odvolací súd\nnepovažoval za diskriminačné, a to ani vo vzťahu k maloletej.\n2.2. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľky, že súd prvej inštancie jej návrh\nzamietol iba z dôvodu, že manželstvo navrhovateľky a matky maloletej nie je v Slovenskej republike\nplatné na základe uplatnenia výhrady verejného poriadku. Poukázal na bod 33 rozsudku súdu prvej\ninštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci samej dôsledne zaoberal\naj najlepším záujmom maloletej E. a právnou úpravu osvojenia maloletého dieťaťa v § 100 ods. 1 zákona\no rodine. Odvolací súd ďalej vyložil, že v súlade s citovaným ustanovením zákona o rodine žiadna iná\nspolužijúca dvojica (bez ohľadu na pohlavie) nemôže osvojiť dieťa ako spoločné. Slovenské rodinné\nprávo je postavené na zásade preferencie rodiny založenej manželstvom pred inými formami rodiny.\nZa takéhoto právneho stavu by spoločné osvojenie dieťaťa inými osobami ako manželmi neposkytovalo\ndostatočné záruky, že cieľ osvojenia - dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa - bude skutočne naplnený.\nTo platí aj v prípade osvojenia dieťaťa manželom/manželkou jeho rodiča. Podľa platnej právnej úpravy\nnemožno vysloviť osvojenie dieťaťa osobou, ktorá nie je manželom/manželkou rodiča dieťaťa.\n2.3. Podľa názoru odvolacieho súdu záujmy maloletej, medzi ktoré patrí aj ochrana jej statusových\npráv, chránené zákonnou úpravu osvojenia, majú prednosť pred potrebou ochrany maloletej pred\núdajným, navrhovateľkou tvrdeným ohrozením jej bezpečnosti a stability v dôsledku nezaloženia\nvyživovacej povinnosti navrhovateľky k maloletej, práva maloletej stať sa dedičkou po navrhovateľke, a\nnapokon aj ohrozením jej bezpečnosti a stability, ak navrhovateľka nebude oprávnená maloletú, ako jej\nzákonný zástupca zastupovať pri riešení rôznych hypoteticky možných núdzových situácií, pri ktorých\nv čase rozhodnom pre ich riešenie nebude môcť byť prítomná jej biologická matka. Za nedôvodnú\noznačil odvolací súd námietku navrhovateľky, že ak súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené obavy\nnavrhovateľky sú riešiteľné s využitím existujúcich prostriedkov hmotného práva, vlastne uznal, že takéto\nriziká a ohrozenia maloletej existujú a potom ak existujú, neposkytol maloletej náležitú ochranu pred\nnimi. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že maloletá nie je toho času v žiadnom ohrození.\n2.4. K námietke navrhovateľky, že v danom prípade existencia tzv. sociálneho rodičovstva je súčasťou\npráva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru odvolací súd uviedol,\nže zákon o rodine neumožňuje „priosvojenie“ dieťaťa v nezosobášenom páre a ani z rozhodovacej\nčinnosti ESĽP nevyplýva povinnosť štátu umožniť prístup k osvojeniu a Dohovor nezaväzuje členské\nštáty k rozšíreniu práva na osvojenie druhým rodičom na tie páry, ktoré neuzavreli manželstvo a\nnevyplýva z neho ani, že obsahom práva na rodinný život je aj právo na osvojenie maloletého dieťaťa.\nOdvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že nedošlo k diskriminácii maloletej, pretože\nzákonná úprava osvojenia v § 100 ods. 1 zákona o rodine chráni práva a oprávnené záujmy maloletej\nna riadny rodinný život, a teda sleduje jej najlepší záujem. Preto ani nebol žiaden dôvod, aby súd prvej\ninštancie v rozhodnutí zdôvodňoval, prečo takúto právnu úpravu, ktorá je len podľa názoru navrhovateľky\nv rozpore s najlepším záujmom maloletej, pri rozhodovaní uprednostnil pred právom maloletej, aby bolo\nrozhodnuté v jej najlepšom záujme.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3.1. K vade v zmysle § 420 písm. f) CSP malo dôjsť podľa názoru dovolateľky v dôsledku nedostatočného\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré označila za vnútorne rozporné, zmätočné a arbitrárne,\npričom namietala, že odvolací súd nereagoval na jej podstatné odvolacie argumenty. Poukazovala\nna porušenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého je posúdenie najlepšieho\nzáujmu dieťaťa prvoradé a ak má právne ustanovenie viac výkladov, treba uprednostniť výklad\nslúžiaci najlepšiemu záujmu dieťaťa a rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu\n\n(pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dieťa. Odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie\nnenapravil a nevysporiadal sa s argumentom navrhovateľky, že rozdielne zaobchádzanie s deťmi podľa\npostavenia ich rodičov (heterosexuálnych vs. homosexuálnych) môže predstavovať formu zakázanej\ndiskriminácie maloletej.\n3.2. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka položila dovolacie otázky,\ndoposiaľ neriešené dovolacím súdom v znení:\n(1.) Má v konaní o „priosvojenie“ dieťaťa druhým manželom prednosť výhrada verejného poriadku\nSlovenskej republiky, uplatnená ako abstraktný princíp na posúdenie platnosti manželstva v Slovenskej\nrepublike, pred konkrétnym, individuálne zisteným najlepším záujmom konkrétneho dieťaťa, v ktorého\nnajlepšom záujme „priovsvojenie“ na základe vykonaného dokazovania zrejme je, ak je osvojenie\nnavrhované osobou (sociálnym rodičom), ktorá je v manželstve s biologickým rodičom dieťaťa\nrovnakého pohlavia uzavretom podľa práva iného členského štátu Európskej únie, ktoré nie je možné\nuzavrieť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky?\n(2.) Je v súlade so základným právom dieťaťa na rozhodnutie v jeho konkrétne zistenom individuálnom\nnajlepšom záujme, ak dôjde k zamietnutiu návrhu na „priosvojenie“ za situácie, kedy právny poriadok\nSlovenskej republiky paušálne a neindividualizovane vylučuje možnosť „priosvojenia“ dieťaťa sociálnym\nrodičom, ktorý je v manželstve s biologickým rodičom rovnakého pohlavia uzavretom podľa práva iného\nčlenského štátu Európskej únie, čím znemožňuje posúdenie konkrétneho, individuálneho najlepšieho\nzáujmu konkrétneho dieťaťa, hoci je zrejmé, že dieťa vníma oboch partnerov (manželov) rovnakého\npohlavia ako svojich rodičov a osvojenie by bolo v najlepšom záujme tohto konkrétneho dieťaťa?\n(3.) Predstavuje nedovolené rozdielne zaobchádzanie v konaní o „priosvojení“ dieťaťa na základe\njeho iného postavenia to, keď dieťa, ktoré má biologického a sociálneho rodiča rovnakého pohlavia,\nktorí sú v manželstve uzavretom podľa práva iného členského štátu Európskej únie, oproti dieťaťu\nheterosexuálneho biologického a sociálneho rodiča, ktorí sú v manželstve, porušenie základného práva\nnebyť diskriminovaným podľa článku 14 Dohovoru, 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva detí narodených v manželstve aj mimo manželstva mať rovnaké práva podľa článku 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky?\n3.3. Dovolateľka tvrdila, že aj v prípade uplatnenia výhrady verejného poriadku je súd povinný vychádzať\nz najlepšieho záujmu dieťaťa. Aplikácia výhrady nesmie viesť k porušeniu základných práv a už vôbec\nnie k porušeniu práv dieťaťa (rozhodnutia ESĽP Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku, Mennesson\nproti Francúzsku). Ak rozhodnutie súdu zasahuje do rodinného života dieťaťa, je štát povinný preukázať,\nže tento zásah je nevyhnutný a zodpovedá jeho individuálnemu záujmu. Uplatnenie výhrady verejného\nporiadku v prejednávanej veci zo strany súdov bolo podľa dovolateľky v rozpore s najlepším záujmom\nmaloletej. Odmietnutie uznať účinky cudzieho manželstva nechráni žiaden konkrétny záujem maloletej.\nPre účely konania o „priosvojenie“ bolo potrebné považovať manželstvo dovolateľky a matky maloletej\nza platné aj v slovenskom právnom poriadku.\n3.4. K druhej právnej otázke dovolateľka zastávala názor, že s článkom 3 ods.1 Dohovoru o právach\ndieťaťa nie je zlučiteľná taká aplikácia § 100 ods. 1 zákona o rodine, ktorá paušálne a bez individualizácie\nvylučuje možnosť „priosvojenia“ dieťaťa párom rovnakého pohlavia, a tým súdom znemožňuje posúdiť\nkonkrétny, individuálne zistený najlepší záujem dieťaťa. Uvedené je v priamom rozpore s podstatou\npráva dieťaťa na rozhodnutie v jeho najlepšom záujme. V prejednávanej veci pritom bolo preukázané, že\nmaloletá žije v stabilnom rodinnom prostredí a vníma dovolateľku a svoju matku ako rodičov. Paušálne\nvylúčenie „priosvojenia“ pre páry rovnakého pohlavia prakticky znamená penalizáciu dieťaťa za právny\nstatus svojich rodičov a popretie práva dieťaťa na rodinný život a identitu. Poukázala na vnútorný rozpor\nprávnej úpravy zákona o rodine, ktorý v čl. 5 ustanovuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým\nhľadiskom pri rozhodovaní o všetkých jeho veciach, avšak v § 100 ods. 1 zákon mechanicky vylúčil\ncelé kategórie detí a tým pádom aj individuálne posúdenie ich najlepšieho záujmu. Súdy boli v tomto\nprípade povinné uplatniť eurokonformný výklad citovaných ustanovení, prípadne analógiu legis či iuris,\naby zabránili porušeniu základných práv dieťaťa.\n3.5. Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne posúdenie otázky diskriminácie maloletej súdmi\nnižšej inštancie. Poukázala na rozhodovaciu činnosť ESĽP, napr. vo veci E. B. proti Francúzsku, v\nzmysle ktorého je zákaz diskriminácie možné uplatniť aj na konania o osvojení, a to na základe\nčlánku 8 Dohovoru. Toto posúdenie si vyžadovalo aplikáciu testu rovnosti s dôrazom na najlepší\nzáujem maloletej, čo však súdy nižšej inštancie neurobili. Naviac súdy mali skúmať, či existuje dôvod\n\nospravedlnenia rozdielneho zaobchádzania, pričom dovolateľke nebol zrejmý žiadny takýto dôvod.\nKonštatovala, že odopretie možnosti osvojenia neposkytuje dieťaťu žiadnu ochranu, znižuje rozsah jeho\nprávnej istoty a rodinného bezpečia, hoci iné porovnateľné deti tieto garancie majú. Takéto rozdielne\nzaobchádzanie označila dovolateľka za ústavne neakceptovateľné, zasahujúce do rodinného života\nmaloletej a základného práva, aby bolo rozhodnuté v jej najlepšom záujme.\n4. Matka sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Kolízny opatrovník súhlasil sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v celom rozsahu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\núčastníkov konania, ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim\nres iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nAk by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n9. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n10. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n11. V prvom rade bolo potrebné preskúmať prípustnosť dovolania, ktorú dovolateľka odvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti účastníka konania,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých\nzaložili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi\nkonania a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz proti Španielsku,\nVetrenko proti Moldavsku, Kraska proti Švajčiarsku). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich\nrozhodnutiach, najmä pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústavný súd“), zaujal stanovisko, že za porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces\ntreba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie\nnáležite odôvodniť je totiž odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj\nšpecifickými námietkami účastníka konania. Porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej\nstrane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť\nsa o príčinách rozhodnutia, odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Zjavný nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia teda je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada\nzakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúci\nje výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k tvrdeným vadám zmätočnosti,\npričom takéto vady v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n15. Ak dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatočné\nodôvodnenie či arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd aj ústavný súd\nopakovane uvádzajú, že odôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že\nsúd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n16. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06).\n17. K arbitrárnosti rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd uviedol, že je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). V preskúmavanej veci dovolací súd zistil, že odvolací súd\nsa nielen stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako vecne správnym, ale sám tiež reagoval na\nodvolacie námietky a na potvrdenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. Súd prvej inštancie aj odvolací súd\nsa vyjadrili k otázke najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, keď uviedli, že zákonná požiadavka, aby\nako spoločné dieťa mohli osvojiť dieťa len manželia, resp., aby si dieťa mohol „priosvojiť“ len manžel\nrodiča dieťaťa, nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, a to ani vo všeobecnosti, ani vo vzťahu\nku konkrétnym okolnostiam na strane maloletej E.. Táto zákonná požiadavka preferovaním rodinných\nvzťahov založených na manželstve chráni stabilitu výchovného prostredia dieťaťa. Osvojenie dieťaťa\ninými osobami ako manželmi, resp. manželom/manželkou jeho rodiča, by neposkytovalo dostatočné\nzáruky, že bude skutočne naplnený cieľ osvojenia - dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa. Pokiaľ zákon o\nrodine umožňuje „priosvojenie“ dieťaťa len manželom/manželkou jeho rodiča, nemôže súd bez splnenia\npodmienky platného manželstva, ktorému boli na území Slovenskej republiky priznané právne účinky,\npristúpiť k posudzovaniu individuálnych okolností na strane žiadateľa a dieťaťa.\n18. Súdy sa vyjadrili aj k námietke diskriminácie párov rovnakého pohlavia, prípadne rozdielneho\nzaobchádzania s deťmi podľa sexuálnej orientácie ich rodičov. K tomu s odkazom na judikatúru ESĽP\nuviedli, že na právnu úpravu, ktorá neumožňuje osvojenie druhým rodičom u nezosobášených párov,\nnie je možné nahliadať ako na zásah do rodinného života. Takáto právna úprava nie je diskriminačná,\npretože vyžaduje pre osvojenie dieťaťa splnenie podmienky uzavretia manželstva s rodičom dieťaťa\nbez ohľadu na to, či ide o pár rovnakého pohlavia alebo o heterosexuálny pár. Poznamenali tiež, že\nDohovor negarantuje osobám rovnakého pohlavia právo na adopciu. Právo na rešpektovanie rodinného\na súkromného života fyzickej osoby nezahŕňa právo na osvojenie maloletého dieťaťa, s ktorým žije v\nspoločnej domácnosti. Je v právomoci štátov upraviť, či budú mať páry rovnakého pohlavia právo na\nadopciu. V súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky platí úprava, podľa ktorej rodičmi dieťaťa sú\n\nmatka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž (Čl. 41 ods. 2 Ústavy) a osvojiť maloleté\ndieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve (Čl.\n41 ods. 5 Ústavy). V čase rozhodovania súdov nižšej inštancie uvedené ustanovenia Ústavy ešte neboli\nprijaté, ale obdobná úprava bola obsiahnutá v zákone o rodine (čl. 1, § 1 ods. 1 a 2, § 97 ods. 1, § 100\nods. 1 a 2) a súdy ju správne aplikovali.\n19. Súd prvej inštancie a odvolací súd nemohli v tomto konaní rozhodnúť o uznaní manželstva\nnavrhovateľky s matkou maloletej E., uzavretého v Rakúsku, resp. priznať tomuto manželstvu právne\núčinky v Slovenskej republike. Pre priznanie právnych účinkov v Slovenskej republike totiž zákon\nvyžaduje zápis manželstva uzavretého štátnymi občanmi Slovenskej republiky na území iného štátu\ndo osobitnej matriky, vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podľa § 23 ods. 1 písm.\na) zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Nedôvodné je teda tvrdenie\ndovolateľky, že pre účely konania o „priosvojenie“ bolo potrebné považovať jej manželstvo s matkou\nmaloletej za platné aj v slovenskom právnom poriadku. Bez zápisu manželstva v osobitnej matrike\nto možné nie je. Všeobecné súdy nemôžu v konaní o osvojenie dieťaťa alebo v akomkoľvek inom\nsporovom či mimosporovom súdnom konaní priznať právne účinky manželstvu, ktoré uzavreli občania\nSlovenskej republiky v inom štáte. Takúto právomoc zákon priznáva výlučne osobitnej matrike, teda\nsprávnemu orgánu. Bez zápisu manželstva v osobitnej matrike nebolo možné v tomto súdnom konaní\npovažovať navrhovateľku za manželku matky maloletej E., Pokiaľ teda súd prvej inštancie uviedol, že\nnávrhu nemohol vyhovieť z dôvodu, že účastníčky tohto konania nebolo možné z pohľadu slovenského\nprávneho poriadku považovať za manželov, pričom zákon o rodine neumožňuje tzv. „priosvojenie“\ndieťaťa inou osobou, ale len manželom/manželkou rodiča dieťaťa, nebolo toto odôvodnenie ani\narbitrárne, ani nedostatočné.\n20. Rozhodnutie súdov o zamietnutí návrhu na osvojenie dieťaťa manželkou jeho rodiča z dôvodu, že\nžiadateľka nie je na území Slovenskej republiky považovaná za manželku rodiča dieťaťa, nepredstavuje\nani odmietnutie prístupu k súdu (denegatio iustitiae), keďže manželstvo s rodičom dieťaťa je v tomto\nprípade hmotnoprávnou podmienkou osvojenia v zmysle § 100 ods. 1 zákona o rodine. Navrhovateľka\nani netvrdila, že jej manželstvo s matkou dieťaťa bolo na Slovensku zapísané do osobitnej matriky, teda\nže mu boli priznané právne účinky, prípadne že o zápis manželstva do osobitnej matriky požiadala.\nTakáto skutočnosť nevyplývala ani zo súdneho spisu. K prepisu sobášneho listu do matriky členského\nštátu ako podmienke priznania právnych účinkov manželstva v inom členskom štáte sa nedávno vyjadril\naj Súdny dvor v rozsudku z 25. novembra 2025 vo veci C-713/23 Trojan vs. Wojewoda Mazowiecki.\nPokiaľ navrhovateľka nepožiadala o zápis jej manželstva s matkou dieťaťa do osobitnej matriky,\nich manželstvu uzatvorenému v Rakúsku nebolo možné priznať právne účinky na území Slovenskej\nrepubliky, teda nebolo možné ich na Slovensku považovať za manželov/manželky.\n21. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd v preskúmavanej veci nezistil existenciu vady zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolanie preto nie je vo vzťahu k tejto namietanej vade prípustné a dovolací\nsúd ho odmietol v súlade s ustanovením § 447 písm. c) CSP.\n22. Pokiaľ ide o dovolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n23. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Musí ísť\npritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne\n(§ 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu súčasne platí, že ak by\nbola vyriešená správne, súdy by rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom. Právna otázka,\nktorej vyriešenie nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, teda ktorej vyriešenie\nneviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, nemôže byť považovaná za významnú\nz hľadiska tohto ustanovenia.\n\n25. Vo všetkých troch dovolateľkou nastolených právnych otázkach je ako skutkové východisko\nobsiahnutý predpoklad, že žiadateľ o osvojenie dieťaťa je v manželstve s rodičom dieťaťa (že ide o\nkonanie o „priosvojenie“ dieťaťa manželom jeho rodiča). Takýto predpoklad však, ako už bolo uvedené\nvyššie, nebol v preskúmavanej veci naplnený. Navrhovateľku a matku maloletej nebolo možné z pohľadu\nslovenského právneho poriadku považovať za manželov/manželky. Odvolací súd teda v tomto konaní\nneriešil otázky (1.) či má prednosť výhrada verejného poriadku pred individuálne zisteným najlepším\nzáujmom konkrétneho dieťaťa, ak je osvojenie navrhované osobou, ktorá je v manželstve s biologickým\nrodičom rovnakého pohlavia, (2.) či je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa vylúčenie možnosti\n„priosvojenia“ dieťaťa osobou, ktorá je v manželstve s biologickým rodičom rovnakého pohlavia, (3.)\nči odlišné zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré má biologického a sociálneho rodiča rovnakého pohlavia,\nktorí sú v manželstve, oproti dieťaťu heterosexuálneho biologického a sociálneho rodiča, ktorí sú v\nmanželstve, predstavuje nedovolené rozdielne zaobchádzanie. Keďže manželstvu navrhovateľky a\nmatky maloletej E. neboli zápisom do osobitnej matriky priznané účinky na území Slovenskej republiky,\nnebolo možné ich považovať za manželov. To, že sa súdy nižšej inštancie vyjadrili aj k možnosti uznania\nmanželstva, čo ale nepatrí do právomoci všeobecných súdov, prípadne k otázke najlepšieho záujmu\nmaloletej, nič nemení na tom, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu bola v tomto prípade podstatná\nlen otázka, či je možné navrhovateľku a matku maloletej považovať za manželov/manželky s účinkami\nna území Slovenskej republiky. Keďže dospel k záveru, že to možné nie je, nemal dôvod zaoberať sa\notázkami, ktoré v dovolaní nastolila dovolateľka.\n26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že právne otázky predložené dovolateľkou\nneboli otázkami, od vyriešenia ktorých záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. V\ndôsledku toho bolo potrebné dovolanie žalovanej v tejto časti odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP ako\nodôvodnené neprípustnými dovolacími dôvodmi.\n27. Keďže dovolateľka v dovolaní žiadala, aby dovolací súd rozhodol aj o povinnosti nahradiť jej trovy\ndovolacieho konania (§ 57 CMP), je súčasťou tohto rozhodnutia aj výrok o trovách. Dovolací súd\nrozhodol o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 52 a § 58\nCMP. Keďže neboli dané dôvody na priznanie náhrady trov konania podľa § 54 ani podľa § 55 CMP,\ndovolací súd aplikoval základnú úpravu náhrady trov mimosporového konania ustanovenú v § 52 CMP,\npodľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Navrhovateľka, ktorá uzavrela v Rakúsku manželstvo s matkou maloletého dieťaťa, sa domáhala osvojenia tohto dieťaťa ako manželka jeho rodiča. Súd prvej inštancie návrh zamietol a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia nemožno v Slovenskej republike uznať a zákon o rodine umožňuje osvojenie dieťaťa len manželom jeho rodiča. Navrhovateľka v dovolaní namietala nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie (§ 420 písm. f) CSP) a položila tri dosiaľ neriešené otázky o prednosti výhrady verejného poriadku pred najlepším záujmom dieťaťa, o paušálnom vylúčení priosvojenia párom rovnakého pohlavia a o diskriminácii dieťaťa (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: súdy nižšej inštancie sa s otázkou najlepšieho záujmu dieťaťa i s námietkou diskriminácie vysporiadali a ich odôvodnenie nebolo arbitrárne; rozhodujúce bolo, že manželstvu uzavretému v cudzine neboli zápisom do osobitnej matriky priznané účinky na území Slovenskej republiky, čo nemôže nahradiť všeobecný súd, preto navrhovateľku nebolo možné považovať za manželku matky dieťaťa. Všetky tri dovolacie otázky vychádzali z predpokladu existencie manželstva s rodičom dieťaťa, ktorý naplnený nebol, preto od ich vyriešenia rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.", "pravna_veta": "Manželstvo uzavreté štátnymi občanmi Slovenskej republiky na území iného štátu nadobúda právne účinky v Slovenskej republike až zápisom do osobitnej matriky podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách; všeobecný súd nemá právomoc v konaní o osvojenie ani v inom konaní priznať takému manželstvu právne účinky. Keďže manželstvo s rodičom dieťaťa je podľa § 100 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou osvojenia dieťaťa manželom jeho rodiča, bez zápisu manželstva do osobitnej matriky nemožno navrhovateľa považovať za manžela rodiča a súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu individuálnych okolností na strane žiadateľa a dieťaťa; zamietnutie návrhu z tohto dôvodu nie je odmietnutím spravodlivosti ani arbitrárnym rozhodnutím. Právne otázky, ktoré vychádzajú zo skutkového predpokladu, ktorý v konaní nebol naplnený, nie sú otázkami, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.", "ustanovenia": ["§ 100 ods. 1 zákona o rodine", "§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "čl. 41 ods. 5 Ústavy", "čl. 8 Dohovoru"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/65/2025", "guid": "b05d3dec-395d-45ca-98b3-206b00d0d96f:b2547025-1791-4845-809a-2206b154dd1d", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["osvojenie", "manželstvo osôb rovnakého pohlavia", "osobitná matrika", "najlepší záujem dieťaťa", "výhrada verejného poriadku", "prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "diskriminácia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "39094db6-2609-435c-92de-fd7d785ef862:c82f8d53-3c6e-400e-8f8c-3c0bb14f6cb4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124299225.1", "spisova_znacka": "13CoP/65/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/65/2025 z 21. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124299225.1"}], "citovane_v": []}