{"guid": "80bb91ee-be5c-4a1f-8da5-820d5c18b42e:6e2ff8c2-d462-47c7-8ab5-08bd038060c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1", "spisova_znacka": "4Cdo/141/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/141/2025 z 21. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2026, sp. zn. 4Cdo/141/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1", "identifikacne_cislo": "2201899083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2026-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e2ff8c2-d462-47c7-8ab5-08bd038060c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/141/2025\n2201899083\n21. 09. 2026\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2026:2201899083.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ A. K. Z., narodeného X. Z. XXXX, Š., E. XXX/\nXX, zastúpeného advokátom, Mgr. Petrom Magdálikom, Galanta, Vajanského 1520, 2/ P. Z., narodenej\nXX. A. XXXX, Š., E. XXX/XX, proti žalovaným 1/ M. L., narodenej X. A. XXXX, Š., O. XXX/XX, 2/ R.\nL., narodenému XX. M. XXXX, Š., O. XXX/XX, o zaplatenie 77.593,36 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4C/102/2001, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 25. februára 2025 sp. zn. 28Co/135/2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom\nrozsahu.\nIII. Žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom\nzo dňa 27. júna 2024 č. k. 4C/102/2001-1084 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. októbra 2024\nuložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 11.169,33 eura titulom bezdôvodného obohatenia\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.828,66 eura od 1. marca 2011 do 13.\ndecembra 2013 a 5 % ročne zo sumy 8.828,66 eura od 25. novembra 2018 až do zaplatenia, úrok z\nomeškania 8 % ročne zo sumy 2.340,93 eura od 1.decembra 2006 do 13. decembra 2013 a úrok z\nomeškania 5 % ročne zo sumy 2.340,93 eura od 24. novembra 2018 až do zaplatenia, do troch dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu voči žalovanej 1/ vo zvyšku zamietol; výrokom\nIII. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu; výrokom IV. žalobcom náhradu trov konania\nnepriznal; výrokom V. priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania 100 %; výrokom VI. rozhodol, že o\nvýške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení; výrokom\nVII. uložil žalovanej povinnosť doplatiť pomernú časť trov konania titulom trov znaleckého dokazovania\nvo výške 237,80 eura na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na výrokom VIII. uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť doplatiť pomernú časť trov konania titulom trov\nznaleckého dokazovania vo výške 276 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\n1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a konštatoval, že predmetom sporov, ktorými\nžalobcovia žalovali pôvodne bývalých nájomcov (Š.R. N. a B. N.) a neskôr žalobu rozšírili na ich dcéru M.\nL. (teraz žalovaná 1/) a jej manžela R.B. L. (teraz žalovaný 2/), bolo užívanie nehnuteľností bez právneho\ndôvodu. Tým, že žalobcovia vzali žalobu proti žalovaným manželom N. späť, súd prvej inštancie skúmal\npasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/. Vo vzťahu k nájmu bytu súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej\n1/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 1/, keď žalovaná 1/ bývala v byte do roku 2005\n\nna základe odvodeného práva bývania Š. N. (svojho otca), v dôsledku čoho nemohlo dôjsť z jej strany\nk získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov užívaním bytu bez právneho dôvodu. Ďalej súd\nprvej inštancie poukázal na skôr vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí v\nčasti nároku voči žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k nájmu nehnuteľností, zapísaných ako zastavaná plocha a\nnádvorie, a dvor, ktorý označujú ako záhradu. Žalobcovia doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995,\nv ktorej ako predmet nájmu bola uvedená pivnica 28,77 m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce\nsa v domovej nehnuteľnosti v Š. na E. ulici č. XX, postavenej na parcele č. XX, č. súpisné XXX, pozemok,\nna ktorom je postavený dom, dvor pozostávajúci z parcely č. XX o výmere 461 m2 a pozemok, ktorý patrí\nk domu, čiže záhrada pozostávajúca z parcely č. XX o výmere 246 m2. Uvedenú zmluvu nájomcovia\nŠ. a B. N. nepodpísali. Žalobcovia sa domáhali žalobou vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie\ntýchto nehnuteľností, ktorý nárok žalobcov 1/, 2/ bol dôvodný, keďže zo žiadneho právneho vzťahu\nnevyplynulo, že by boli predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy. Uvedenú nehnuteľnosť v rozhodnom\nčase od 1. augusta 2001 do 31. decembra 2006 užívali pôvodný žalovaný 1/ a teraz žalovaná 1/, súd\npreto zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia polovicu uplatneného nároku za\nrozhodné obdobie. V prípade žalovaného 2/, manžela žalovanej 1/, tvrdenia žalobcov o trvalom bývaní v\nnehnuteľnosti s manželkou žalovaní 1/ a 2/ popreli. V priebehu konania sa nepodarilo jednoznačne bez\npochybností preukázať, či sa žalovaný 2/ zdržiaval v nehnuteľnosti na E. ul. č. XX s úmyslom trvale sa\ntam zdržiavať a žiť v spoločnej domácnosti s rodinou. Pobudol tam, staral sa o rodinu, mal tam uložené\nurčité veci, ale rozsah jeho užívania nikdy nebolo možné bližšie špecifikovať. Nebolo zistené, či užíval\naj rodinný dom a v akom rozsahu. Ak užíval priľahlý pozemok, vyšlo najavo, že užíval garáž. Samotný\npredpoklad, že manželia po uzavretí manželstva by mali bývať trvale spolu, nepostačuje na preukázanie\nskutočnosti, že tak tomu bolo aj v prípade žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,\nže sa nepreukázalo bez pochybností tvrdenie žalobcov o pravidelnom a dlhodobom užívaní predmetnej\nnehnuteľnosti žalovaným 2/, ani rozsah tohto užívania, v dôsledku čoho súd žalobu voči nemu zamietol.\n1.2. Výšku priznaného plnenia súd prvej inštancie ustálil na základe znaleckého dokazovania vo veci.\n1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, 2, §\n470 ods. 1, 2, § 474 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 140 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len „odvolací súd“) na základe odvolania žalobcov 1/, 2/ a odvolania\nžalovanej 1/ rozsudkom zo dňa 25. februára 2025 č. k. 28Co/135/2024 - 1170 odvolanie žalovanej 1/\nproti výrokom II., III., V., VI., VIII. odmietol (výrok I.) a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a\nV. potvrdil (výrok II.). Vo výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej 1/ priznal proti\nžalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,22 % a vo výrokoch VII. a VIII. rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,61 % proti\nžalobcom 1/ a 2/ a v rozsahu 14,39 % proti žalovanej 1/ (výroky III. a IV.). Žalovanému 2/ a žalobcom\n1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok V.).\n2.1. Odvolací súd vychádzal z toho, že súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zamietol žalobu,\npodanie žalobcov 1/, 2/ zo dňa 3. septembra 2020 na zmenu žaloby o zaplatenie ušlého zisku,\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od júla 2018 do decembra 2018 vylúčil na samostatné konanie,\nžalovaným 1/ až 5/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, žalobcom 1/, 2/ určil povinnosť\nzaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania titulom odmeny znalca 398,40 eura na účet Okresného\nsúdu Dunajská Streda do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. Odvolací súd\nrozsudkom zo dňa 11. októbra 2022 potvrdil rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby voči\nžalovaným 3/, 4/ a 5/, ako aj v závislom výroku III. v časti nároku na náhradu trov konania medzi\nžalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/ a 5/ a v ostatnej časti ( v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/,\n2/, v závislom výroku III. v časti nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 1/,\n2/ a v závislom výroku IV.) rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že\npredmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného\ndokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov\ndomáhajúcich sa zaplatenia sumy celkovo 77.593,36 eura s príslušenstvom (v zmysle zmien žaloby)\ntitulom vydania bezdôvodného obohatenia čiastočne vyhovel vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalobu voči\nžalovanému 2/ zamietol.\n\n2.2. Odvolanie žalovanej 1/ proti výrokom II., III., V. a VIII. odvolací súd odmietol ako podané\nneoprávnenou osobou z dôvodu nedostatku jej subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči\nrozhodnutiu, ktoré nebolo v jej neprospech (§ 359, § 386 písm. b) CSP); odvolanie žalovanej 1/ proti\nvýroku VI. odvolanie odmietol z dôvodu, že toto smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP). Žalobcovia 1/ a 2/\nodvolaním nenapadli výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba voči žalovanej 1/ vo\nzvyšku zamietnutá, preto tento výrok nemohol byť ani predmetom odvolacieho prieskumu. V odvolaní\nžalobcovia 1/ a 2/ síce označili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, avšak\nžalobca 1/ neuviedol k vymenovaným odvolacím dôvodom žiadnu odvolaciu argumentáciu, s výnimkou\nodvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď uviedol rozsudok je zmätočný a chýba v ňom\npoučenie o opravnom prostriedku. Žalobkyňa 2/ nad rozsah odvolania žalobcu uviedla len odvolaciu\nargumentáciu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n2.3. Námietka žalovanej 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tej časti nároku, ktorý ostal\npredmetom konania proti nej /t. j. nájomné za užívanie ostatných častí rodinného domu (povala, pivnica),\nktoré pri nájme bytu neboli zahrnuté), pozemok pod domom parcela č. XX a dvor parcela č. XX/,\nnebola dôvodná, keďže v konaní bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti v rozhodnom období užívala.\nŽalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania odvolací súd posúdil ako neprípustnú novotu v zmysle §\n366 CSP.\n2.4. Námietku žalobcov o nesprávne zistenom skutkovom stave v časti, v ktorej súd prvej inštancie\nsúd žalobu v celom rozsahu proti žalovanému 2/ zamietol, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,\nkeď žalobca 1/ k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu a žalobkyňa\n2/ uviedla, že tvrdenia žalovaných o neužívaní nehnuteľnosti sú nepravdivé, k čomu poukázala\nna korešpondenciu z roku 2003 a na podanie z 28. septembra 2009. Odvolací súd vyvodil, že\nžalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu\nskutočnosti, či žalovaný 2/ užíval sporný byt, ako aj ostatné časti rodinného domu (povala, pivnica,\nktoré pri nájme bytu neboli zahrnuté), pozemok pod domom parcela č. XX a dvor parcela č. XX\n(uvedeným v ods. 54. napadnutého rozsudku) a konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa ani\npodľa odvolacieho súdu nezistili skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o pravidelnom\na stálom užívaní sporných nehnuteľností žalovaným 2/. Vo vzťahu k obom stranám namietanému\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd poukázal na to, že ani\njedna zo strán neuviedla v tomto smere žiadnu odvolaciu argumentáciu. V konaní nebolo sporným,\nže žalovaná 1/ užívala v rozhodnom období ostatné časti rodinného domu, pozemok pod domom\na dvor bez právneho dôvodu a na úkor žalobcov sa teda obohacovala, čoho následkom bol vznik\npráva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu) od žalovanej 1/. Ako\nnedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu žalobcov, že napadnutý rozsudok je zmätočný.\nPokiaľ ide o námietku chýbajúceho poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom rozsudku, túto\nzrejmú nesprávnosť súd prvej inštancie opravil vydaním opravného uznesenia. Odvolací súd preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výrokoch I., III., vrátane vecne správneho\nzávislého výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalovaným 2/ a žalobcami 1/ a 2/ (výrok V.)\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n2.5. Odvolací súd konštatoval vecnú nesprávnosť závislých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie\no nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 1/ a o nároku štátu\nna náhradu trov konania. Súd prvej inštancie žalobcom náhradu trov konania nepriznal, čo odôvodnil\ntým, že pomer úspechu a neúspechu žalobcov a žalovanej 1/ bol rovnaký. Toto konštatovanie je však\nvecne nesprávne, pretože žalobcovia sa v konaní domáhali celkovo zaplatenia sumy 77.593,36 eura\ns príslušenstvom, pričom úspech mali len v časti o zaplatenie sumy 11.169,33 eura, čo predstavuje\núspech žalobcov 14,39 % a vo zvyšku je úspešná žalovaná 1/ (85,61 %). Čistý úspech žalovanej 1/\ntak predstavuje 71,22 % a v takomto rozsahu jej mal byť aj priznaný nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcom 1/ a 2/. Pokiaľ ide o nárok štátu na náhradu trov konania, súd prvej inštancie nesprávne\npostupoval, keď priamo rozhodol o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP), pričom v rozhodnutí\nvo veci samej mal rozhodnúť len o nároku štátu na náhradu týchto trov (§ 262 ods. 1 CSP) podľa pomer\núspechu strán vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch IV., VII. a\nVIII. zmenil podľa § 388 CSP.\n\n2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia § 262 ods. 1, §\n255 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu čo do výroku II. podal žalobca 1/ (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodnil poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 písm. a) a c) CSP. Navrhol,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, prípadne, aby zrušil i rozhodnutie súdu prvej inštancie v zodpovedajúcej časti a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n3.1. V dovolaní žalobca 1/ s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 115/03 poukázal na absolútnu nelogickosť, zmätočnosť a porušenie právnej istoty dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu čo do jeho výroku II., ako aj nezrozumiteľnosť dôvodnosti\na vecnej správnosti výroku II. rozsudku odvolacieho súdu. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dovolacím dôvodom je podľa\nžalobcu 1/ skutočnosť, že otázka charakteru jeho pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ ako manželom\nbola odvolacím súdom ako i súdom prvej inštancie riešené odchylne od zákona, v rozpore so zákonom,\ns doterajšou aplikačnou a rozhodovacou praxou, pričom sa krajský súd zásadne odchýlil od doterajšej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu ako aj ustálenej súdnej praxe, a teda rozhodol vecne nesprávne,\nčím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n3.2. Žalobca 1/ citoval § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,\nže tak, ako do bezpodielového spoluvlastníctva patria aktíva, patria sem aj pasíva. Štandardne ide o\nspoločné záväzky oboch manželov, keď obaja manželia sú v pozícii dlžníkov vo vzťahu k veriteľovi.\nManželia za spoločné záväzky a dlhy zodpovedajú spoločne a nerozdielne. V prípade, že dlhy nie\nsú riadne a včas splácané, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia z bezpodielového spoluvlastníctva.\nŽalobca 1/ považuje za nespornú skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ v čase vzniku a trvania nároku\nžalobcov boli manželmi, pričom okamihom uzavretia manželstva vzniklo medzi nimi bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov. Takto vzniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi žalovanými\n1/ a 2/ počas existencie nároku žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené\nužívanie nehnuteľnosti v ich vlastníctve nebolo zrušené, zúžené a nedošlo ani k jeho zániku žiadnym\nzo zákonných spôsobov. Z vykonaného dokazovania je nespochybniteľne preukázané, že nehnuteľnosť\nžalobcov užívali obidvaja manželia, čo vyplýva najmä z toho, že nehnuteľnosť spolu so žalovanou\n1/ užívali aj spoločné deti z manželstva žalovaných, o ktoré sa spoločne starali. Žalovaný 2/ tieto\nskutočnosti vo svojej výpovedi potvrdil, pričom potvrdil aj skutočnosť, že na nehnuteľnosti žalobcov\nuskladnil veci osobnej potreby, teda spolu so žalovanou 1/ ako manželkou nehnuteľnosť žalobcov\nužíval. Medzi žalovanými nebola počas rozhodného obdobia nezhoda pri obstarávaní bežných vecí a\nnad rámec bežných vecí z titulu záväzkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z\npotvrdenia Mesta Š. vyplýva, že za rozhodné obdobie žalovaná 1/ platila platby za odvoz smetí za štyri\nosoby. Súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s otázkou užívania nehnuteľností\nžalovaným 2/, existenciou spoločného záväzku manželov (žalovaných 1/ a 2/) titulom bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov s poukazom na § 145 ods. 2 a § 147 Občianskeho zákonníka. Súd prvej\ninštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ bez ďalšieho stroho oprel o zistenie,\nže žalovaný 2/ poprel užívanie nehnuteľnosti. S touto úvahou a odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd.\nPopretie užívanie nehnuteľnosti žalovaným 2/ je však v rozpore s inými vykonanými dôkazmi v konaní,\na to najmä výsluchom Š. N., B. N., M. L. aj výpoveďou samotného žalovaného 2/ a listinnými dôkazmi.\nZ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 2/ so žalovanou 1/ žili ako manželia,\nnehnuteľnosť obývali spolu s ich deťmi, do nehnuteľností žalovaný 2/ pravidelne chodil, prespával tam,\nv nehnuteľnosti mal veci osobnej potreby, na nehnuteľnosti trvalo uložil veci v podobe plechovej garáže,\nčlnu a podobne. Žalovaní riadne ako manželia spoločne hospodárili, starali sa o spoločné deti, nežili\nodlúčene. Súd prvej inštancie ani odvolací súd na vyššie uvedené rozpory čo do úvahy súdu o vecnej\nsprávnosti rozhodnutia nedal jasné a zrozumiteľné odpovede. Z dovolaním napadnutých rozsudkov\nnevyplýva vysporiadanie sa súdov s námietkou žalobcov vo vzťahu k spoločnému záväzku manželov\n(žalovaných 1/ a 2/), podľa § 145 ods. 2 a § 147 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené\npovažuje žalobca 1/ zamietnutie povinnosti žalovaného 2/ vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom\nv rovnakej miere ako žalovaná 1/ za vecne nesprávne, právne neudržateľné, majúce za následok\nporušenie práva žalobcov na spravodlivý proces. Prípadná miera užívanie ktorýmkoľvek z manželov je\nvo vzťahu k zákonnej konštrukcii solidarity manželov na splnenie ich spoločného záväzku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia absolútne irelevantná. Žalobca 1/ má z týchto dôvodov za to, že vyššie\n\nuvedeným nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie, súdy\nznemožnili žalobcovi 1/ ako procesnej strane, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd.\nDovolaním napadnuté rozhodnutia nižších súdov trpia vadou podľa § 420 písm. f) CSP ako dovolacieho\ndôvodu a spočívajú v nesprávnom posúdení veci (§ 421 ods. 12 CSP) v otázke inštitútu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, spoločných záväzkov manželov, vecne nesprávneho posúdenia § 145 a §\n147 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k skutkovému a právnemu stavu, právnych účinkov spojených\ns existenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vymáhania a uplatňovania práv a pohľadávok\nvoči manželom, ktoré odôvodnenia nižších súdov sú právne neudržateľné. Uplatnil si aj nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n4. Žalobkyňa 2/ sa k dovolaniu žalobcu 1/ písomne vyjadrila tak, že sa stotožňuje s obsahom dovolania a\njeho odôvodnením. Mala za to, že napadnuté rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, založené na\nnesprávnom postupe súdov čo do uplatňovania procesných predpisov, ktoré mali za následok porušenie\npráva na spravodlivý proces. Za dobu trvania sporu nebolo zo strany súdov doposiaľ spravodlivo\nrozhodnuté. V ďalšom zopakovala argumentáciu žalobcu 1/ z jeho dovolania. Poukázala na to, že v\nkonaní sp.zm. 4C/72/2005 súdy ustálili, že na strane žalovaných 1/, 2/ ide o nerozlučné spoločenstvo s\nich pasívnou legitimáciou ako manželov a so spoločnou solidárnou zodpovednosťou, danou spoločným\nneoprávneným užívaním nehnuteľnosti žalobcov. V tomto konaní však nižšie súdy rozhodli nelogicky a\nvecne nesprávne, kedy na vydanie bezdôvodného obohatenia zaviazali iba žalovanú 1/. Takýto postup\nsúdov je porušením princípu právneho štátu, ktorého základnou súčasťou je vytvorenie právnej istoty, že\nna určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď.\nPoukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu vo veci 4C/72/2005 zo dňa 14. septembra 2006\na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 10Co/409/2006 zo dňa 19. júna 2007. Podaním žalobcov zo\ndňa 31. augusta 2020, označeným ako zmena žaloby, doručeným súdu prvej inštancie 3. septembra\n2020, žalobcovia o. i. navrhli, aby do konania pristúpili tam uvedené osoby. Súd prvej inštancie\nuznesením zo dňa 17. septembra 2020 pribral na strane žalovaných ďalšie osoby, ale o zmene žaloby\ndoposiaľ nerozhodol, pričom v konaní bez ďalšieho ďalej pokračoval. Ide o zásadnú procesnú chybu,\nspočívajúcu v nerozhodnutí o zmene žaloby, rozšírenom nároku, ktoré ma za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces. Na to, aby súd prvej inštancie mohol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2021\nvylúčiť zmenu žaloby o zaplatenie ušlého zisku a bezdôvodné obohatenie na samostatné konanie,\nmusel by najprv procesne správne uznesením o pripustení tohto návrhu žalobcov rozhodnúť, a takto\nvylúčený návrh by musel smerovať voči všetkým žalovaným, čiže žalovaným 1/ až 5/. Akékoľvek\nprocesné rozhodnutia však v konaní sp. zn. 4C/102/2001 absentujú. Napriek podaniu žalobcov zo dňa\n3. septembra 2020 boli účastníkmi konania na strane žalovaných nesprávnym procesným postupom\nsúdu prvej inštancie, potvrdeným rozhodnutím odvolacieho súdu iba žalovaní 1/, 2/. Zotrvala na obsahu\npodania zo dňa 31. augusta 2020. Ďalej mala za to, že z dovolaním napadnutých rozhodnutí nie je\nzrejmé, ako súd dospel k vyčísleniu výšky bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené rovnako\nako žalobca 1/ navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutia zrušil v celom rozsahu a\nvec vrátil odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Žalovaná 1/ sa k dovolaniu žalobcu 1/ písomne vyjadrila tak, že zotrváva na svojich vyjadreniach,\nprezentovaných v odvolaní zo dňa 30. augusta 2024, pričom predmetné nehnuteľnosti užívala ešte ako\ndieťa. Spor, ktorý sa vedie už od roku 2001, na celú ich rodinu pôsobí negatívne.\n6. Žalobkyňa 2/ písomne poukázala na to, že vyjadrenie žalovanej 1/ je subjektívne a neobsahuje žiadne\nrelevantné skutočnosti. Opätovne poukázala na okolnosti, uvádzané žalobcom 1/ v dovolaní, s ktorými\nsa stotožnila.\n7. Žalobca 1/ sa písomne stotožnil s vyjadrením žalobkyne 2/.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že\ndovolaniu nie je možné vyhovieť.\n\n9. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n10. Dovolateľ namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namieta nepreskúmateľnosť a\narbitrárnosť rozhodnutia dovolacieho súdu, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne\nprávne posúdenie veci nižšími súdmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces.\n13. Dovolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu, aj súdu\nprvej inštancie, hodnotiac ho v celkovom kontexte vrátane procesu dokazovania, sa nevymykal zo\nzákonného rámca daného Civilným sporovým poriadkom a bol vedený spôsobom, ktorým súdy nižšej\ninštancie neznemožnili žalobcovi 1/ realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n14. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní majoritne spochybňoval vykonané dokazovanie a zistenie skutkového\nstavu a navodzoval vlastné hodnotenie dôkazov a zistenie skutkových okolností, smerujúce k založeniu\nsvojho názoru na právne posúdenie sporu a úspechu v spore, s akcentom na posúdenie právneho\nvzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/, tvrdiac, že v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že žalovaný\n2/ nehnuteľnosti žalobcov v rozhodnom období užíval, dovolací súd pripomína, že sporové konanie\nje konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade\nprotichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o\n(ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé,\nže jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže\nbyť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať\ntvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka\ndovolateľa predstavuje jeho prostý nesúhlas s vyhodnotením dôkazov a skutkovým záverom, keď\nsa dovolateľ bez ďalšieho nestotožňuje so záverom súdov nižšej inštancie o neunesení dôkazného\nbremena ohľadom jeho tvrdenia o užívaní nehnuteľnosti žalobcov v rozhodnom období aj žalovaným\n2/, čo nepredstavuje zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n15. Ani nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré dovolateľ naznačuje v dovolaní, nie je\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania, pretože hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len\ntomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v danom prípade súdu prvej inštancie. Pokiaľ súd nesprávne\nvyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne,\nale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnezakladá. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP totiž nie je\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,\n8Cdo/187/2017, II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020). Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu dovolací súd nie je oprávnený, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností\na zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie\ndovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale\nlen v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\n\n16. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že neunesenie dôkazného bremena v sebe obsahuje procesnú\nzodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo\nbyť rozhodnuté v spore v jej neprospech. Podstatou inštitútov bremena tvrdenia a dôkazného bremena\nprocesnej strany je tvrdiť a preukázať svoj nárok, pričom ale o tom, či niektorý dôkaz je relevantný k\nposúdeniu podstaty veci je, plne v súlade s podstatou civilného procesu, vecou posúdenia konajúceho\nsúdu a nie strany konania. Nie každý dôkaz je spôsobilý zmeniť úvahy súdu smerom k posúdeniu sporu\na do dôkaznej núdze sa môže procesná strana dostať, aj keď navrhne viacero dôkazov, ktoré ale nie sú\nrelevantné pre rozhodnutie veci. Procesná aktivita strán sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich\nzodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na\nstranách sporu. Preto pokiaľ žalobcovia svoju žalobu voči žalovanému 2/ založili na tom, že žalovaný\n2/ ich nehnuteľnosť neoprávnene v rozhodnom období užíval, z ktorého dôvodu sa domáhali od neho\nvydania (neoprávneného) majetkového prospechu, bolo ich povinnosťou nielen tvrdiť skutočnosti, ale\nich aj preukázať. Vzhľadom na záver súdov nižšej inštancie ale žalobcovia 1/, 2/ uvedenú povinnosť\nnesplnili, keď neuniesli v konaní dôkazné bremeno ohľadom užívania nehnuteľnosti aj žalovaným 2/,\nresp. otázky rozsahu tohto užívania, dôsledkom čoho bol čiastočný neúspech žalobcov v spore, ktorý\nsa prejavil zamietnutím žaloby voči žalovanému 2/. Pokiaľ žalobca 1/ neuniesol túto svoju procesnú\npovinnosť, nemôže svoju nesplnenú povinnosť unesenia dôkazného bremena zastierať, či zamieňať\ntvrdením o nesprávnych, či neúplných skutkových zisteniach a právnom posúdení sporu.\n17. Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalobca 1/ v danom spore aj využil, nebolo mu odňaté. Za\nsituácie, keď súdy nižšej inštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili\npodľa predstáv žalobcu 1/, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalobcovi 1/ realizáciu procesných\npráv priznaných mu CSP.\n18. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti) rozsudku\nodvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať\nna požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s\npoukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným\npodkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\n19. V posudzovanom spore obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n20. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že okrem\ndostatočného zistenia skutkového stavu v spore súdom prvej inštancie konštatoval zo zistených\nskutočností vyvodený aj správny právny záver súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). V\ndôvodoch rozsudku sa vyjadril k nosnej argumentácii odvolateľov (žalovanej 1/ a žalobcov 1/, 2/)\nuplatnenej v odvolaniach. Dovolací súd vzhľadom na obsah spisu vrátane rozhodnutia odvolacieho\nsúdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie ako organickej (kompletizujúcej) jednote,\nkeďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV.\nÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), môže len konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v\nspojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska\nformálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych\notázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať\nza nedostatočne odôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu 1/ na spravodlivý\nproces. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie spôsobom zodpovedajúcim zákonu.\n21. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový\nstav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej považuje za správne,\nk čomu doplnil aj ďalšie dôvody za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami\noboch strán sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ani z odôvodnenia rozhodnutia\n\nsúdu prvej inštancie v kompletizujúcej jednote, nevyplýva nedostatočnosť, či nezrozumiteľnosť alebo\nnepresvedčivosť, ani absencia o skutkových a právnych záveroch podstatných pre jeho rozhodnutie, či\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\ndostatočne a náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu dovolateľa.\nPokiaľ dovolateľ osobitne upriamuje pozornosť na skutočnosť, že z dovolaním napadnutého rozsudku\nnevyplýva vysporiadanie sa súdov s námietkou žalobcov vo vzťahu k existencii spoločného záväzku\nz bezdôvodného obohatenia manželov (žalovaných 1/ a 2/), podľa § 145 ods. 2 a § 147 Občianskeho\nzákonníka, dovolací súd poznamenáva, že žalobca 1/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\nžiadnu argumentáciu v tomto smere neprodukoval (rovnako ani žalobkyňa 2/ či žalovaná 1/), a preto je\nlogické, že odvolací súd sa takýmto spôsobom formulovanou argumentáciou žalobcu 1/, prezentovanou\naž v dovolaní, ani osobitne nezaoberal. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak\nnemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len\nto, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Žalobca 1/ preto\nneopodstatnene namietal, že odvolací súd mu nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil,\naby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP tiež namietal, že rozhodnutia\nsúdov nižšej inštancie sú nepreskúmateľné vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 146, § 147 Občianskeho\nzákonníka. Dovolací súd pripomína, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť právnych\nzáverov nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu zmätočnosti\nnezakladá (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Tento právny záver považuje i ústavný súd za\nakceptovateľný (I. ÚS 61/2019).\n23. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu 1/ podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by v konaní nižších súdov došlo k\nporušeniu práva žalobcu 1/ na spravodlivý proces, v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť dovolania\nz tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nK dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP\n24. Dovolateľ v dovolaní taktiež argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci nižšími súdmi.\n25. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n27. Na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nvecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia\nveci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov\nriešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného\npod písmenom a) až c) ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi\nktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom\nvymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n28. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) alebo či ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či právnu otázku, ktorá je\n\nrozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP). Otázka relevantná v zmysle §\n421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom).\n29. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska toho, či žalobca 1/ v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním\nnastolená právna otázka je taká otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(rozhodujúca, či kľúčová právna otázka).\n30. Dovolateľ konkrétnu právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od rozhodnutí\nnajvyššieho súdu nesformuloval a neoznačil ani žiadnu ustálenú prax dovolacieho súdu, od ktorej\nsa odvolací súd pri rozhodovaní mal odkloniť (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Rovnako nevyslovil\nžiadnu konkrétnu právnu otázku, ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods.\n1 písm. c) CSP). Dovolateľ podrobil kritike rozhodnutie prvoinštančného i odvolacieho súdu, avšak\nani pri posudzovaní podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) nemožno\nustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku (resp. otázky), riešenú odvolacím súdom, považoval dovolateľa\nza podstatnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP. Nespokojnosť s právnym posúdením veci v otázke\n„charakteru jeho pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ ako manželom“, či „v otázke inštitútu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, spoločných záväzkov manželov, vecne nesprávneho posúdenia § 145 a 147\nObčianskeho zákonníka vo vzťahu k skutkovému a právnemu stavu, právnych účinkov spojených s\nexistenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vymáhania a uplatňovania práv a pohľadávok\nvoči manželom“, nie je správnym spôsobom vymedzená právna otázka, iba sformulovaná nespokojnosť\ns meritórnym rozhodnutím vo veci. Dovolacia argumentácia dovolateľa tak nezodpovedá požiadavkám\nstanoveným v § 421 ods. 1 písm. a) ani c), v spojení s § 431 až § 435 CSP, pretože jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom neuviedol (konkrétnu) právnu otázku, riešenú odvolacím súdom. Dovolací\nsúd poznamenáva, že samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov\nsúdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného\nnároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a § 431 až § 435\nCSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno odôvodniť spochybnením záverov\nsúdov nižšej inštancie na základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, a preto dovolateľom\nuvádzané námietky nemohli viesť k založeniu prípustnosti jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.\n31. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobca 1/\nneopodstatnene namieta nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť\nuskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Ak dovolateľ\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, dovolanie nie je\nprípustné pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd dovolanie i v tejto časti odmietol (§ 447 písm. f) CSP).\n32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}