{"guid": "a7c0fd65-f46e-436d-8b6c-33ace9c3f3ee:6a588734-7cb6-400d-a27e-760470b457ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1", "spisova_znacka": "4Obdo/29/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2025, sp. zn. 4Obdo/29/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1", "identifikacne_cislo": "9023200022", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a588734-7cb6-400d-a27e-760470b457ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/29/2023\n9023200022\n30. 01. 2025\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2025:9023200022.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: MPV Družstvo,\ndružstvo, so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 50 397 877, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., so sídlom\nBelopotockého 2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: UNUM DRUŽSTVO, so sídlom\nJužná trieda 119, Košice, IČO: 50 341 341, zastúpený JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Tehelná 46,\nBardejov, o zaplatenie 15 780,41 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.\nzn. K2-33Cb/167/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára\n2023 č. k. 4Cob/150/2022-323, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. mája 2022 č. k.\n33Cb/167/2020-239 v prvom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 780,41\neura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. júla 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku a v druhom výroku rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v\nrozsahu 100 %.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia\nsumy 15 780,41 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. júla 2020 do zaplatenia a náhrady\ntrov konania. Žalobca sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „Zmluva o postúpení\npohľadávky“) uzatvorenej s postupcami Ing. W. U., narodenou XX. L. XXXX, bytom L. X, M., Bc. T.\nŠ., narodenou XX. O. XXXX, bytom G. XXX/XX, T. a U. P., narodeným X. O. XXXX, bytom B. X, M.\n(ďalej ako „postupcovia“) stal vlastníkom pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie\nnehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXXX,\npre k. ú. L. U., obec M. - L., okres M. C., pozemok na parcele registra „E“, parc. č. XXXX/XXX o\nvýmere 1 221 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast (ďalej ako „pozemok“), ktorá bola v podielovom\nspoluvlastníctve postupcov do dňa zániku ich vlastníckeho práva, t. j. do 4. mája 2020. Žalovaný bol\no postúpení pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia informovaný listom 6. júla 2020, a to v\nsúlade s § 526 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OZ“), doručeným žalovanému 8. júla 2020. Žalovaný má na uvedenom pozemku umiestnené stavby\nvo svojom vlastníctve, ktoré nadobudol 21. decembra 2017. Postupcovia sa podielovými spoluvlastníkmi\nstali na základe osvedčenia o dedičstve 24D/675/2011, Dnot 219/11, Z 3922/12 - 1248/12 a ich podielové\nspoluvlastníctvo zaniklo 5. mája 2020 na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V\n- 3231/2020 z 5. mája 2020 - 736/2020. Žalobca pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z\nporovnávacej metódy a z výmery pozemku prislúchajúcej k podielu postupcov 610,5 m2, pričom si\nnárokoval náhradu za obdobie od 16. júla 2018 do 4. mája 2020.\n\n1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že\nvo vlastníctve žalovaného sú stavby so súpisným číslom XXXX, ktorých časť sa nachádza na pozemku\nparcele registra „E“ s parc. č. XXXX/XXX o celkovej výmere 1 221 m2. Žalobca je od 5. mája 2020\nspoluvlastníkom tohto pozemku v podiele 1/2. Žalobca v konaní preukázal, že je na základe Zmluvy o\npostúpení pohľadávky majiteľom pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.\njúla 2018 do 4. mája 2020. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie titul nadobudnutia\npohľadávky žalobcom a samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávky nespochybnil. Žalovaný v konaní\nnamietal, že pozemok bol v minulosti vyvlastnený, čím spochybnil vlastnícke právo postupcov, keďže už\nprávny predchodca postupcov prestal byť spoluvlastníkom sporného pozemku.\n1.3. Postupcovia podľa súdu prvej inštancie na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke U.É. P.\nku dňu smrti poručiteľky XX. D. XXXX nadobudli dedením sporný pozemok. Súd prvej inštancie poukázal\nna skutočnosť, že údaj o vlastníckom práve postupcov bol evidovaný v katastri nehnuteľností, ktorého\núdaje sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno\nohľadom preukázania skutočnosti, že právnym predchodcom žalobcu nesvedčalo spoluvlastnícke právo\nk spornému pozemku. Povinnosť preukázať vyvlastnenie vyplýva výslovne aj z § 70 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.\n1.4. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložil rozhodnutie Finančného odboru Okresného\nnárodného výboru v Košiciach zn. Fin. - 18190/59 zo 4. októbra 1961, z ktorého vyplynulo, že do\nvlastníctva československého štátu a správy Východoslovenských strojární n. p. v Košiciach prešla ku\n7. októbru 1961 nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX k. ú. M. parcela č. XXXX vo\nvýmere 14 745 m2. V konaní nevyplynulo zo žiadnych dôkazov, že by išlo o dobové označenie spornej\nparcely č. XXXX. Žalovaný predložil aj rozhodnutie Finančnej komisie ONV v Košiciach z 15. apríla\n1961, z ktorého odvodzoval prechod vlastníctva k parcele č. XXXX na československý štát. Vyvlastnenie\ntejto parcely č. XXXX malo vyplynúť aj z odpovede Okresného úradu Košice na žiadosť Ing. R. V., v\nktorom správny orgán oznámil, že parcela č. XXXX z PKV XXXX prešla do vlastníctva štátu na základe\nrozhodnutia ONV Fin. č. 100/1959 z 15. apríla 1961. Z uvedeného rozhodnutia a listu ale podľa súdu\nprvej inštancie nebola zrejmá výmera parcely č. XXXX, ktorej sa vyvlastnenie malo týkať. Výmera 14\n677 m2 vyplynula z Identifikácie parciel z 31. júla 2017 (ďalej len „Identifikácia parciel“), pričom podľa\nOkresného úradu Košice, katastrálny odbor, malo ísť o výmeru parcely č. XXXX, ktorá bola rozhodnutím\nFinančnej komisie ONV v Košiciach z 15. apríla 1961 prevedená do socialistického vlastníctva. Z toho\nistého dokumentu (Identifikácie parciel) podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že výmera parcely č. XXXX\nevidovanej v pozemkovoknižnej vložke XXXX bola 15 921 m2. Preto súd prvej inštancie z vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že pokiaľ bola parcela č. XXXX prevedená do socialistického vlastníctva,\nnestalo sa tak v celej jej výmere. Z výkazu výmer ku geometrickému plánu, na ktorý odkazuje Okresný\núrad Košice v Identifikácii parciel vyplynulo, že z pôvodnej parcely č. XXXX, PKV XXXX bola odčlenená\nparcela vo výmere 1 244 m2, ktorá ostala vedená ako parcela č. XXXX a jej časť o výmere 14 677 m2\nbola novo evidovaná ako diel XX parcela č. XXX/X. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že parcela\nevidovaná na liste vlastníctva č. XXXXX ako pozemok KN E XXXX/XXX nebola vyvlastnená. Námietka\nžalovaného o vyvlastnení sporného pozemku preto neobstála.\n1.5. Súd prvej inštancie nepripustil ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným na pojednávaní 27.\nmája 2022, a to v súlade s § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Návrh žalovaného vzhľadom na rozsiahlu prípravu pred\npojednávaním a jednoznačne vytýčený smer procesnej obrany nepovažoval za podaný včas.\n1.6. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie okrajovo namietal aj vydržanie. K uvedenému súd\nprvej inštancie uviedol, že žalovanému k vydržaniu chýbala dobromyseľnosť držby, ktorá by znamenala,\nže žalovaný mal sporný pozemok pokojne užívať v domnienke svojho vlastníctva, ktoré odvádza od\nkonkrétneho právneho titulu. Vzhľadom na preukázanú skutkovú neistotu v otázke vyvlastnenia uvedená\nnámietka vydržania žalovaného podľa súdu prvej inštancie nemohla obstáť.\n1.7. Žalovaný v konaní nerozporoval užívanie sporného pozemku bez právneho titulu, nerozporoval\nani dobu, za ktorú bol žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený a ani rozsah,\nv ktorom sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Žalobca predložil v konaní nájomné zmluvy na\n\nnehnuteľnosti v rovnakom katastrálnom území, z ktorých pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia\nvychádzal a odôvodnil aj koeficient zvýšenia, ktorý použil. Žalovaný proti výpočtu žalobcu nenamietal. Z\nuvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nproti žalovanému.\n2. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“)\nrozsudkom z 25. januára 2023 č. k. 4Cob/150/2022-323 vo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie a vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2.1. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnemu\nprávnemu záveru. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu\nprvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukázal.\n2.2. Odvolací súd poukázal na § 151 CSP a uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie\nnetvrdil a ani nepreukazoval, že žalobcom požadovaná výška bezdôvodného obohatenia nezodpovedá\nobvyklej výške nájmu porovnateľných nehnuteľností. Nemôžu postačovať len všeobecné tvrdenia o\nnedôvodnosti výšky bezdôvodného obohatenia, ale je nevyhnutné ich aj preukázať. Žalovaný preto\nvýšku žalobcom požadovaného bezdôvodného obohatenia účinne nepoprel.\n2.3. Žalovaný zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal Zmluvu o postúpení pohľadávky,\npričom súd prvej inštancie správne vychádzal z oznámenia o postúpení pohľadávky, keďže relevantné\noznámenie postupcov dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu\npostupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.\n2.4. Odvolací súd poukázal na skutočnosť zistenú súdom prvej inštancie, že z LV č. XXXXX vyplýva,\nže vlastnícke právo za rozhodné obdobie od 16. júla 2018 do 4. mája 2020 k pozemku s parc. č.\nXXXX/XXX o výmere 1221 m2 v podiele 1 bolo evidované v prospech postupcov. Osoby, ktoré určitým\ntvrdením spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak. Podľa dôvodovej správy\nk pôvodnému zneniu katastrálneho zákona z roku 1995 je vyvrátiť hodnovernosť možné právoplatným\nrozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení\nuzná za oprávnený. Opak sa teda môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho\norgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci\nrozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) CSP.\n2.5. Vyvlastňovacie rozhodnutia predložené žalovaným v konaní sú podľa odvolacieho súdu v rozpore s\nďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené v konaní, a to najmä s Kúpnou zmluvou z 22. decembra\n1959, ktorou sa previedla iba časť pôvodného pozemku s parc. č. XXXX na nadobúdateľa Pozemné\nstavby n. p., a to vo výmere 14 677 m2. To, že predmetom vyvlastňovacieho konania mal byť iba výmer\n14 677 m2 vyplýva aj z Oznámenia podľa § 5 ods. 1 a § 13 vyhlášky č. 88/1959 ÚV, kde je uvedený\ntento rozsah užívania zo strany Pozemných stavieb n. p. a aj zo záznamu Pozemných stavieb n. p. z\n28. decembra 1959. Uvedené potvrdzuje aj Geometrický plán 243-3601-101/84, ktorý bol podľa tvrdení\nžalovaného inventarizáciou majetku podniku Pozemné stavby n. p. V konaní nebol preukázaný žiaden\niný titul, ktorý by preukazoval nadobudnutie sporného pozemku do vlastníctva VSS, n. p. tak, ako to v\nkonaní tvrdil žalovaný. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu, že samotné vyvlastňovacie\nrozhodnutia boli vydané v rozpore s vtedy platnou ústavou, podľa ktorej obmedzenie vlastníctva a\nvyvlastnenie je možné vykonať iba na základe zákona (§ 9 ústavného zákona č. 150/1948 Zb. Ústava\nČeskoslovenskej republiky). Žalovaný zároveň v konaní podľa odvolacieho súdu nepredložil žiaden\ndôkaz, že sporný pozemok bol zaradený do privatizačného projektu VSS, n. p. a vlastníctvo k nemu\nnadobudli Východoslovenské strojárne a. s., IČO: 00 002 216. Z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť\nvlastnícke právo k spornému pozemku ani právny predchodca žalovaného, Ing. Pavol Berta - GBO,\nIČO: 33 591 105, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej\npodstaty úpadcu Východoslovenské strojárne a.s. iba jednotlivé stavby evidované na LV č. XXXXX. Z\ntohto dôvodu nemohol byť ani dobromyseľný, že nadobudol aj sporný pozemok, ktorý nebol súčasťou\npredmetu prevodu a súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, o čom bol správcom konkurznej podstaty\núpadcu aj informovaný, čo potvrdil aj sám žalovaný. Podľa odvolacieho súdu je preto správny aj ten\nzáver súdu prvej inštancie, že vlastnícke právo žalovanému, resp. jeho právnym predchodcom nesvedčil\nani titulom vydržania z dôvodu absencie dobromyseľnosti.\n\n2.6. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tvrdeniach o chýbajúcom vlastníckom práve\nprávnych predchodcov žalobcu. Žalobca naproti tomu podľa odvolacieho súdu riadne preukázal\nuplatnený nárok voči žalovanému, ktorého právny základ bol preukázaný existenciou spoluvlastníckeho\npráva postupcov k spornému pozemku evidovanému na LV č. XXXXX v rozhodnom období, čo vyplynulo\nz evidencie katastra nehnuteľností.\n2.7. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v súlade so sudcovskou\nkoncentráciou konania podľa § 153 CSP neprihliadal na návrhy na vykonanie dokazovania uplatnené\naž na pojednávaní 27. mája 2022.\n2.8. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a úspešnému žalobcovi\nv odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, a to z dôvodov nesprávne obsadeného\nsúdu v zmysle § 420 písm. e) CSP, nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu v zmysle §\n420 písm. f) CSP a nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu spolu s\nrozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n3.1. Vo vzťahu k nesprávne obsadenému súdu dovolateľ uviedol, že ide o občianskoprávny spor, preto ho\nnemal rozhodovať obchodnoprávny senát. Uvedeným pochybením podľa žalovaného prišlo k naplneniu\ndôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP.\n3.2. Odvolací súd podľa dovolateľa odôvodnil svoje rozhodnutie zmätočne a nesprávne vyhodnotil\nvykonané dôkazy. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tom, že postupcovia neboli vlastníkmi\nsporného pozemku. Pokiaľ mal súd za to, že je potrebné osobitné konanie o vlastníckom práve, mal\nvec na takéto konanie vylúčiť. Podľa žalovaného je nesprávny ten záver, že pokiaľ žalovaný nepodal\nurčovaciu žalobu, nemá jeho procesná obrana takú istú váhu, ako by mala v konaní o osobitnej žalobe.\n3.3. Pokiaľ aj odvolací súd dospel k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutia nepreukázali vyvlastnenie\ncelej výmery, nebolo podľa dovolateľa potrebné preukázať, že vyvlastnenie sa týkalo celej výmery,\nale potrebné bolo preukázať, že sa týkalo výmery patriacej právnym predchodcom postupcov.\nPreukázateľne vyvlastnených bolo najmenej 14 677 m2 z 15 921 m2. Odvolací súd podľa dovolateľa\nzároveň nezohľadnil, že k vyvlastneniu prišlo aj vo vzťahu k parcele č. XXXX, ktorá je susediaca\nparcela k parcele č. XXXX. K dedeniu malo prísť bezprostredne po vyvlastňovacích konaniach, preto\npodľa dovolateľa k zápisom vyvlastnenia už neprišlo. Súdy taktiež nevyhodnotili priznanie náhrady v\nreštitučnom konaní. Žalovaný v konaní poukázal aj na rozhodnutia týkajúce sa rozsahu prevádzaného\nmajetku pri privatizácii sp. zn. 4Cdo/88/1997 a 32Cdo/3813/2008 a rozhodnutia týkajúce sa formálnej a\nmateriálnej publicity zápisov v katastri R 65/1972 a sp. zn. 4Cdo/196/2019. S rozhodnutiami, na ktoré\nžalovaný poukázal, sa súdy nevysporiadali.\n3.4. Nesprávne právne posúdenie veci vidí dovolateľ v posudzovaní vlastníckeho práva žalobcu\nk nehnuteľnostiam, ktoré bolo podľa žalovaného riadne a relevantne spochybnené. V konaní bolo\npreukázané, že k vyvlastneniu parciel v prospech VSS n. p. prišlo. Odvolací súd v odôvodnení v odseku\n33. uviedol, že dedičom bola priznaná náhrada a nenavracia sa im vlastníctvo k parcele č. XXXX. Pokiaľ\naj postupcovia mali nadobudnúť spoluvlastnícke podiely v roku 2012, o nehnuteľnosť sa nezaujímali.\nNesprávne právne posúdenie spočíva v neprihliadnutí na rozhodnutie o vyvlastnení a na privatizáciu,\nna ktorých základe prišlo k zmenám vlastníckych vzťahov. Obrana žalovaného v konaní bola účinná,\npreukázaná a včasná. Žalovaný sa v konaní bránil aj námietkou vydržania, pričom poukázal aj na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/88/1997.\n4. Žalovaný doručil súdu v lehote na podanie dovolania aj doplnenie dovolania z 24. apríla 2023\ns návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Odvolaciemu súdu v doplnení dovolania vyčíta\nargumentáciu neaktuálnou ústavou, keď v čase prijatia vyvlastňovacích rozhodnutí platila ústava s č.\n100/1960. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/196/2019. Žalovaný tvrdí,\nže súdy nižšej inštancie mali v konaní požadovať od žalobcu, aby preukázal vlastnícke právo, súdy\nsa mali zároveň dôsledne vysporiadať s vyvlastnením a zvážiť argumentáciu žalovaného o vydržaní\nvlastníckeho práva. Žalovaný sa nestotožňuje so zisteným skutkovým stavom.\n\n4.1. Návrh na odklad vykonateľnosti žalovaný odôvodnil začatou exekúciou na vymoženie viac ako 20\n000 eur a ďalšími obdobnými súdnymi konaniami, čo žalovanému spôsobuje náklady a znemožňuje\nvykonávať podnikateľskú činnosť.\n5. K dovolaniu žalovaného a jeho doplneniu doručil súdu vyjadrenie žalobca. Dovolanie žalovaného\nje podľa žalobcu zmätočné. S tvrdeniami žalovaného sa už súd prvej inštancie a odvolací súd riadne\nvysporiadali. Vo vzťahu k nesprávnemu obsadeniu súdu žalobca poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R\n99/1999. Obchodnoprávny senát koná a uplatňuje rovnaké zásady a postupy ako občianskoprávny\nsenát. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu nie je možné podľa žalobcu vidieť v tom, že\nžalovaným navrhnuté a aj vykonané dôkazy nesmerovali k preukázaniu ním tvrdených skutočností.\nPokiaľ bol žalovaný toho názoru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola spôsobilým prostriedkom\nna popretie práva žalobcu, mohol sám žalobu iniciovať. Žalovaný ale ani v tomto konaní nevedel\npreukázať vlastnícke právo, pričom žalobcovi svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Naopak žalobca v\nkonaní preukázal, že právny predchodca žalovaného nikdy nenadobudol vlastnícke právo k dotknutej\nnehnuteľnosti, tieto vôbec neboli predmetom kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný (resp. jeho právny\npredchodca) nadobudol od správcu konkurznej podstaty VVS, a. s. stavby nachádzajúce sa na\ndotknutých pozemkoch. Súdy nižšej inštancie sa dostatočne vysporiadali so všetkými tvrdeniami\nžalovaného. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietanému žalovaným žalobca\nuviedol, že žalovaný nevymedzil rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť.\nŽalobca poukázal na skutkové zistenia, podľa ktorých bol spoluvlastnícky podiel k vyvlastňovanému\npozemku prevedený ešte pred vyvlastnením na základe kúpnej zmluvy, vyvlastnenie prebiehalo podľa\nvládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a vyhlášky č. 88/1959 Ú. V. a nie na základe zákona, a vyvlastnená\nmala byť len časť pôvodnej parcely, a nie celý pozemok. Nie je preto možné aplikovať závery rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 30. januára 2023 sp. zn. 7Cdo/41/2022.\n5.1. K doplneniu dovolania žalobca uviedol, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku poukazoval na to,\nže samotné vládne nariadenie č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. V. boli vydané v rozpore s\nústavou, ktorá bola platná a účinná v čase ich vydania. Samotné vyvlastňovacie konania sa začalo na\nzáklade rozhodnutia MsNV v Košiciach z 24. júna 1959, teda v čase, kedy bola platná a účinná Ústava č.\n150/1948 Zb. K tvrdenému vydržaniu žalobca poukázal na kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol povolený\nvklad do katastra nehnuteľností pod číslom V - 15026/2017 a na základe ktorej žalovaný nadobudol\nlen stavby bez pozemkov. Právny predchodca nebol vlastníkom pozemkov pod stavbami. Chýba tu na\nstrane žalovaného domnelý nadobúdací titul k pozemkom. Navrhovaný odklad vykonateľnosti nie je\npodľa žalobcu opodstatnený. Vedenie viacerých konaní proti žalovanému preukazuje užívanie cudzích\npozemkov žalovaným.\n5.2. Dovolaciemu súdu žalobca navrhuje dovolanie žalovaného zamietnuť.\n6. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie z 9. augusta 2023 k vyjadreniu žalobcu k dovolaniu. Žalovaný zotrval\nna dôvodoch svojho dovolania. Nie je podľa žalovaného správne na tom základe, že nebola vyvlastnená\ncelá parcela 7876 , vyvodiť záver, že zvyšok parcely patril práve právnym predchodcom žalobcu.\n7. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie z 26. septembra 2023 žalobca. Vyjadrenie\nžalovaného je podľa žalobcu zmätočné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že otázka, či bol alebo nebol\npredmetný pozemok vyvlastnený alebo vydržaný, nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu\nzastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.\n9. Dovolateľ tvrdí prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm. e) a f) CSP, čo má zakladať aj\ndôvodnosť dovolania v súlade s § 431 ods. 1 CSP a nesprávne právne posúdenie veci v spojení s\ndôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP\n\n10. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n11. Dovolacia námietka žalovaného spočíva v nesprávnom obsadení súdu, keď občianskoprávny spor\nbol rozhodovaný v obchodnoprávnej agende.\n12. Najvyšší súd sa stotožňuje s dovolateľom v tej časti námietky, že v uvedenom prípade ide o\nobčianskoprávny spor, kde nebol dôvod na to, aby vec bola na súdoch vedená v obchodnoprávnej\nagende. Skutočnosť, že vec bola na odvolacom súde vedená a rozhodovaná v súdnom registri „Cob“,\nje následkom toho, že vec bola aj v konaní pred súdom prvej inštancie vedená v obchodnoprávnom\nsúdnom registri „Cb“. V súlade s Prílohou č. 1 oddielom III časťou Súdne registre odvolacej agendy písm.\nB. ods. 1. vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení\núčinnom v čase nápadu veci na odvolací súd bola vec vedená na súde prvej inštancie v súdnom registri\n„Cb“ následne zapísaná na odvolacom súde do obchodnoprávneho súdneho registra „Cob“. Samotné\nzapísanie veci do súdneho registra „Cb“ na súde prvej inštancie vyplýva zo skutočnosti, že konanie\nje vedené medzi dvoma podnikateľmi, čo zrejme viedlo súd prvej inštancie k prvotnému zápisu veci\ndo obchodnoprávnej agendy. Následne mal sudca, ktorému bola vec zapísaná, možnosť po posúdení\npostúpenej veci z upomínacieho konania v lehote 30 dní odo dňa zapísania do pôvodného súdneho\nregistra u predsedu súdu namietať jej nesprávne zapísanie v súlade s § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005\nZ. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre\nokresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom v čase nápadu veci na súd\nprvej inštancie. Po uplynutí 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra sudca už\nnemal možnosť namietať zapísanie veci do nesprávne určeného súdneho registra a vec musel prejednať\npodľa pôvodného pridelenia. Samotná právna úprava tak ráta a umožňuje situáciu, kedy ku včasnej\nnámietke nesprávneho zápisu nepríde a vec tak bude naďalej vedená v nesprávnom súdnom registri.\nRovnakou možnosťou disponoval aj odvolací súd po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní, pričom\núprava zo Spravovacieho a kancelárskeho poriadku bola prevzatá v zhodnom znení aj do Rozvrhu práce\nKrajského súdu v Košiciach na rok 2022. Najvyšší súd len dodáva, že samotný záver o správnosti zápisu\nveci do súdneho registra bolo možné vzhľadom na povahu subjektov vystupujúcich na strane žalobcu a\nžalovaného (podnikateľov) vyhodnotiť až po naštudovaní predloženej veci, keďže až po oboznámení sa\ns predmetom sporu bolo možné ustáliť, či vec v súlade s § 261 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov súvisí s ich podnikateľskou činnosťou.\nUvedená situácia nie je ojedinelá a aj keď nie je želaná, právna úprava ju predpokladá a umožňuje, a\nto aj v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania.\n13. Aj keď posudzovaná vec nemala byť od počiatku vedená v obchodnoprávnej agende, uvedené\nnezakladá podľa najvyššieho súdu dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP. Najvyšší\nsúd tu poukazuje už na vyššie poskytnuté odôvodnenie a ďalej aj na doterajšiu rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu v tejto otázke.\n14. Najvyšší súd v uznesení z 28. januára 1998 sp. zn. 4Cdo/1/1998 publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/1999 pod R 99/1999 riešiac totožnú\notázku uviedol, že tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali a rozhodli\nsudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá\nmožnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený\n(§ 237 písm. g/ O. s. p.). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych\nvecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie.\n15. Dovolací súd sa uvedenou otázkou zaoberal aj v ďalších rozhodnutiach, a to napríklad v uznesení\nz 21. mája 2019 sp. zn. 5Obdo/21/2019, kde odkázal na už citované rozhodnutia R 99/1999 a zároveň\ndodal, že procesný postup súdu pri prejednávaní obchodných sporov je koncepčne upravený rovnako\nako pri prejednávaní občianskoprávnych sporov a tento postup upravujú tie isté ustanovenia Civilného\nsporového poriadku. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v uznesení z 25. septembra 2023 sp.\nzn. 4Cdo/264/2021.\n\n16. Obsahom dovolacích námietok žalovaného napokon ani nie je námietka nesprávneho právneho\nposúdenia veci spočívajúca v aplikácii obchodnoprávnych noriem na spor, kde taká aplikácia nebola na\nmieste. Žalovaný nenamieta konkrétny následok spočívajúci v opomenutí aplikácie alebo nesprávnej\naplikácii či už procesných alebo hmotnoprávnych noriem v dôsledku toho, že vec bola vedená v\nobchodnoprávnom súdnom registri.\n17. Najvyšší súd nevidí dôvod sa od stabilizovaného právneho názoru dovolacieho súdu odkloniť, preto\nkonštatuje, že dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP nezistil.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n18. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n19. Námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu napĺňajúceho\ndôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP sa týkajú predovšetkým nedostatočnosti\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je podľa dovolateľa zmätočné a neposkytuje\nodpovede na všetky podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov.\n20. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným\npožiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020,\nI. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada\ns právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje\nirelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018). Odôvodnenia\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je pritom potrebné posudzovať spoločne, pretože\ntvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n21. Najvyšší súd po dôkladnom oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu\nprvej inštancie, konštatuje, že také procesné pochybenie súdu nezistil. Z rozhodnutia odvolacieho súdu\njednoznačne vyplýva, prečo považoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za opodstatnený a\nodvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.\n22. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva, že zápis vlastníckeho práva k parcele č.\nXXXX/XXX o výmere 1 221 m2 v rozhodnom období od 16. júla 2018 do 4. mája 2020 v podiele 1 svedčal\npostupcom, ktorí postúpili na žalobcu žalovanú pohľadávku. Zároveň z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že právny predchodca postupcov pred rokom 1959 disponoval vlastníckym právom k parcele\nč. XXXX z PKV XXXX, čo žalovaný ani nepopieral. V konaní bol zároveň vykonaný listinný dôkaz\nOsvedčenie o dedičstve sp. zn. 24D/675/2011, Dnot 219/2011 z 3. mája 2012, z ktorého vyplynulo\nnadobudnutie parcely č. XXXX o výmere 1244 m2 v podiele 4/8 právnymi predchodcami žalobcu.\nNajvyšší súd preto nelogickosť v závere súdov nižšej inštancie o dôkaznom bremene spočívajúcom na\nžalovanom, ktorý v konaní tvrdil, že vlastnícke právo k spornému pozemku postupcom v rozhodnom\nčase nesvedčalo, nezistil.\n23. Žalovaný sa v konaní primárne bránil námietkou, že uvedená parcela č. XXXX bola vyvlastnená,\npreto k nej vlastnícke právo nemohli v roku 2012 nadobudnúť ani postupcovia a následne sa bránil aj\nnámietkou vydržania právnym predchodcom žalovaného. Najvyšší súd tu poukazuje na odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnil a poukázal\nnaň. Z dôkazu Rozhodnutie Finančnej komisie ONV v Košiciach z 15. apríla 1961 a ani z listu Okresného\núradu Košice z 11. decembra 2020 nebola podľa súdu prvej inštancie zrejmá výmera parcely č. XXXX,\nktorá mala byť predmetom vyvlastnenia. Výmera 14 677 m2, ktorá mala byť predmetom vyvlastnenia\nvyplynula z Identifikácie parciel z 31. júla 2017. Súd prvej inštancie a zhodne aj odvolací súd preto\ndospeli k záveru, že pokiaľ aj mala byť parcela č. XXXX predmetom vyvlastnenia, nemohlo ísť o celú\nvýmeru parcely č. XXXX celkovo vo výmere 15 921 m2, ale malo ísť len o časť výmery tejto parcely v\n\nrozsahu 14 677 m2. Uvedené potvrdilo aj Rozhodnutie Okresného úradu Košice z 30. novembra 2021\no priznaní práva na náhradu sp. zn. OU-KE-PLO-2021/001158-374.\n24. Pokiaľ sa žalovaný v dovolaní snaží spochybniť tú skutočnosť, ako mohli súdy nižšej inštancie ustáliť,\nže práve tá časť parcely č. XXXX, ktorá nemohla byť podľa súdov vyvlastnená, je tá časť parcely, ku ktorej\nvlastnícke právo prináležalo postupcom, najvyšší súd poukazuje na zistené výmery spornej parcely, kde\npo odpočítaní od pôvodnej výmery 15 921 m2 tvrdenej vyvlastnenej výmery 14 677 m2 zostala právnemu\npredchodcovi postupcov parcela o výmere 1244 m2, čo zodpovedá práve výmere pozemku, ktorý bol\npodľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/675/2011, Dnot 219/2011 z 3. mája 2012 predmetom dedenia.\nZároveň z Identifikácie parciel z 31. júla 2017 vyplynulo, že z pôvodnej parcely č. XXXX bola odčlenená\nparcela vo výmere 1 244 m2, ktorá zostala vedená ako parcela č. XXXX a časť vo výmere 14 677 m2\nbola evidovaná ako diel 11 parcela č. 372/1. Preto pokiaľ sa ďalej uvádzalo označenie parcely č. XXXX\nje zrejmé, že išlo práve o túto parcelu, ktorá vyvlastnením nemala byť dotknutá. Odpovede na uvedenú\notázku tak žalovaný dostal už v odôvodnení rozhodnutia súdov nižšej inštancie.\n25. Už uvedený záver súdov nižšej inštancie by postačoval pre konštatovanie, že žalovaný nepreukázal,\nže postupcom, resp. im právnym predchodcom, nesvedčalo vlastnícke právo k spornému pozemku.\nOdvolací súd vo svojom rozhodnutí následne doplnil, že samotné vyvlastňovacie rozhodnutia, ktoré boli\nvydané podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. V., neboli vydané v\nsúlade s vtedy platnou Ústavou. Uvedené dôvody považuje najvyšší súd za doplňujúce a nepovažuje za\npotrebné sa nimi osobitne v dovolacom konaní zaoberať, keďže nemajú potenciál zmeniť záver o tom,\nči predmetom žalovaným tvrdeného vyvlastnenia mal byť aj sporný pozemok.\n26. Vo vzťahu k nezohľadneniu priznania náhrady v reštitučnom konaní najvyšší súd poukazuje\nna odsek 33. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že z\nRozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor z 30. novembra 2021 sp. zn. OU-KEPLO-2021/001158-374 vyplýva, že dedičom po Ing. L. P. bola priznaná náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a to konkrétne\nza časť PKV XXXX parc. č. XXXX výmera 458 m2, ktorá bola z PKV odpísaná bez uvedenia listiny,\nktorá by takýto postup oprávňovala. Pritom parcela XXXX mala predtým výmeru 16 379 m2, z ktorej\npo odpočítaní 458 m2 zostala výmera 15 921 m2, teda výmera parcely č. XXXX, ktorá sa zhoduje s\nvýmerou uvádzanou na listinných dôkazoch, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Časť výmery 458 m2,\nza ktorú bola priznaná náhrada, preto nemá žiaden význam pre rozhodnutie tejto veci.\n27. Dovolateľ ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia, s ktorými sa podľa žalovaného odvolací súd\nnevysporiadal. Najvyšší súd konštatuje, že rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/88/1997,\n4Cdo/196/2019 a R 65/1972 a závery v nich prijaté nemajú súvis s tu posudzovanou vecou, keď\notázkou podstatnou v tomto konaní bola otázka skutková, na ktorú závery uvedených rozhodnutí nemajú\nžiaden vplyv. Žalovaný totiž v konaní nepreukázal, že by sporný pozemok bol predmetom vyvlastnenia\na následnej privatizácie.\n28. Vo vzťahu k namietanému vydržaniu najvyšší súd poukazuje na odpovede poskytnuté odvolacím\nsúdom v odseku 51. a 52. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a na odpovede poskytnuté súdom\nprvej inštancie v odseku 56. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedené odôvodnenie je podľa\ndovolacieho súdu logické, postačujúce a dovolací súd v ňom žiadnu zrejmú nesprávnosť neidentifikoval.\n29. Najvyšší súd z uvedených dôvodov konštatuje, že nezistil ani naplnenie dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n30. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n31. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n\n32. Z obsahu dovolania žalovaného aj pri snahe o autentické porozumenie dovolateľovej argumentácie\nnajvyšší súd nevedel identifikovať nesprávne právne posúdenie veci, ktorého vymedzenie by\nzodpovedalo § 432 ods. 2 CSP. Argumentácia žalovaného obsiahnutá v časti dovolania označenom\nodklon od rozhodovacej praxe nešpecifikuje v čom má spočívať ním namietané nesprávne riešenie\nprávnej otázky odvolacím súdom. Z obsahu dovolania vyplýva všeobecná nespokojnosť dovolateľa s\nrozhodnutím odvolacieho súdu a najmä so zisteným skutkovým stavom.\n33. Sám dovolateľ tu uvádza, že súdy mali za preukázané, že k vyvlastneniu parciel v prospech VSS n.\np. prišlo, čo ale nezodpovedá skutkovému stavu zistenému odvolacím súdom (ktorým je dovolací súd v\nzmysle § 442 CSP viazaný), keď súdy nižšej inštancie jednoznačne ustálili, že predmetom vyvlastnenia\nsporný pozemok nebol. Predmetom dovolania uplatneného pre nesprávne právne posúdenie veci\nnemôže byť namietanie nesprávnych skutkových zistení. Žalovaný v dovolaní uvádza, že bolo potrebné\nskúmať aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, s čím sa ale zrozumiteľne a dostatočne odvolací\nsúd vysporiadal.\n34. Dovolateľ nenamieta nesprávnu aplikáciu konkrétnej právnej normy, jej nesprávny výklad alebo\nopomenutie. Dovolací súd zároveň nemôže na úkor druhej sporovej strany dotvárať argumentáciu\ndovolateľa tak, aby spĺňala zákonom vymedzené náležitosti. Všeobecné zhrnutie doterajšej skutkovej\nargumentácie v konaní nezodpovedá dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\n35. Najvyšší súd preto konštatuje, že žalovaný nevymedzil dovolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci v súlade s § 432 ods. 2 CSP. Všeobecná nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím\nveci a namietanie skutkových zistení, prípadne popieranie zisteného skutkového stavu pri vymedzení\ndovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 CSP.\n36. Vzhľadom na vyššie prijaté závery o neprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) a f) CSP a o\nnevymedzení dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 ods. 2 CSP, najvyšší súd dovolanie žalovaného\nodmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n37. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia a nebol povinný o tom vydať osobitné rozhodnutie (m. m. uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 24. novembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 578/2022 a z 26. októbra 2022 sp. zn. II. ÚS\n483/2022).\n38. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/150/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65ef24d8-2b0d-442e-9639-e4b2af1aa5b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1"}, {"guid": "ussr:e3bc9db3-0f8e-444e-9823-3edcba8a02df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.483.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.483.2022.1"}, {"guid": "ussr:ee99f148-88b4-4008-9bd5-b61949ee1b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1"}, {"guid": "ussr:45750096-e689-4a45-9fa9-18e74fc6bba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.447.2020.1"}, {"guid": "ussr:f5906085-7435-40b3-a97a-779f74c99adc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.154.2020.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "7123a0b7-fab7-45ab-94df-08df6d9b3d80:0adb2fd6-4199-4776-a7f7-8d072cdf27ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1316211006.1", "spisova_znacka": "4Cdo/264/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/264/2021 z 25. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1316211006.1"}, {"guid": "43063c1c-6319-40d9-ae85-53bf10ec8fc4:ded0fae0-ee6b-441d-af34-f87bb1a9df58", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2118206455.3", "spisova_znacka": "7Cdo/41/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2118206455.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2606bbc-4bf1-4307-b522-d9cea6e18ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1"}, {"guid": "01e4a907-2d8b-4c0d-94db-7dc293ddfcd1:d29d1dfd-645c-4d01-8a04-02c59ec40b4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1", "spisova_znacka": "5ObdoZ/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/2/2025 z 18. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1513226384.1"}]}