{"guid": "e6eba23a-1075-4f15-9f2f-ddd0aff656ec:ea597e46-9437-4d7c-ae7b-910053eefb28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1", "spisova_znacka": "8Cdo/60/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/60/2024 z 30. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 8Cdo/60/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1", "identifikacne_cislo": "8317210277", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea597e46-9437-4d7c-ae7b-910053eefb28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/60/2024\n8317210277\n30. 07. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:8317210277.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E.. T. Z., narodenej XX. C. XXXX, U., A.\nXXXX/X, 2/ E.. E. Z., narodeného XX. D. XXXX, U., A. XXXX/X, oboch zastúpených advokátkou\nJUDr. Janou Šepeľovou, Humenné, Námestie slobody 13/25, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa,\na.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária\nMária Grochová a partneri s.r.o., Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., Košice,\nNárodná trieda 246/10, IČO: 36 764 281, 3/ Profi-reality SK s.r.o., Michalovce, Gen. Petrova 2200/10,\nIČO: 48 232 858, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, Košice, Františkánska 5, o určenie\nneplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n10Csp/227/2017, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2023\nsp. zn. 20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 31. októbra 2023 sp. zn. 20CoCsp/10/2022,\ntakto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2023 sp. zn. 20CoCsp/10/2022 v spojení s\nopravným uznesením z 31. októbra 2023 sp. zn. 20CoCsp/10/2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i\na na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n10Csp/227/2017-341 z 11. novembra 2021 žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol; žalovaným 1/\naž 3/ priznal vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 151a, § 151j ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 až 6, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.\nz. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch\na notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) a na\nzáklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného\ndokazovania súdu prvej inštancie bolo zistené, že dňa 9. februára 2015 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako\ndlžníkmi a žalovanou 1/ bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 5067648293 (úver na bývanie),\nktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 41 900 eur. Žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali splácať\núver v 238 pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 20. marcom\n2015 vo výške 274,63 eura mesačne. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 20. decembra\n2034. Toho istého dňa uzavrela žalobkyňa 1/ so žalovanou 1/ aj záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam\nna zabezpečenie tejto pohľadávky, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, teda\nžalobkyne 1/, zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX k. ú. U., a to byt nachádzajúci\nsa v bytovom dome so súpisným č.XXXX na ul. A., postavenom na pozemku parcelného č. XXXX\na parcelného č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných zariadeniach domu v podiele\n75/6266 a spoluvlastníckym podielom k pozemku registra C parcelného č. XXXX druh zastavané plochy\na nádvoria o výmere 373 m2, parcelného č. XXXX druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 332\nm2 v podiele 75/6266 (ďalej len ,,vydražená nehnuteľnosť“). Žalobca 2/ súhlasil s uzavretím záložnej\n\nzmluvy jeho manželkou ako záložcom, ako aj s ostatnými právnymi úkonmi obsiahnutými v celej zmluve.\nVyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonala žalovaná 1/ k 27. júnu 2017. Následne boli žalobcovia 1/\na 2/ vyzvaní na úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 43 254,71 eura, a to v lehote do 15\ndní. Listom z 13. júla 2017 žalovaná 1/ oznámila začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia 1/ a\n2/ listom z 26. októbra 2017 požiadali opäť žalovanú 1/ o splátkový kalendár s tým, že mali záujem\nďalej dlh splácať vo vyšších mesačných splátkach po 300 až 450 eur, a to aj napriek tomu, že bolo\npristúpené k výkonu záložného práva s poukazom na to, že v nehnuteľnosti bývajú. Žalovaná 1/ s touto\nžiadosťou nesúhlasila, z dôvodu už vyhlásenej mimoriadnej splatnosti, po ktorej platenie pohľadávky\nformou splátkového kalendára v zmysle zmluvy o splátkovom úvere nie je možné, a preto žalovaná\n1/ pokračovala vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ navrhla žalobcom 1/ a 2/\nako predaj nehnuteľnosť žalobcami 1/ a 2/ so súhlasom banky, alebo refinancovaním. Listom z 19.\noktóbra 2017 bolo žalobcom 1/ a 2/ dražobníkom zaslané oznámenie o dražbe. Dobrovoľná dražba\nbola vyhlásená na 27. novembra 2017 o 10.00 hod., išlo o prvé kolo dražby, predmetom ktorej bol\npredaj vydraženej nehnuteľnosti a miestom konania dražby bol hotel T.. Predmet dražby bol ohodnotený\nznaleckým posudkom č. 184/2017 a vypracovaný znalcom O.. E. R. na hodnotu 41 359,42 eura. Voči\nzáveru tohto znaleckého posudku podala žalobkyňa 1/ námietky s tým, že podľa jej názoru išlo o výrazne\núčelovo stanovenú hodnotu nehnuteľností, pretože podľa obvyklej ceny v mieste a čase konania dražby\nbola hodnota týchto nehnuteľností vyššia. Dražobník dal preto vypracovať nový znalecký posudok u\nsúdneho znalca O.. E. C., ktorý určil cenu nehnuteľností vo výške 41 342,13 eura, vzhľadom na to, že\ntáto suma bola nižšia ako u predchádzajúceho znaleckého posudku, dražobník použil pri ohodnotení\nnehnuteľností pri dobrovoľnej dražbe znalecký posudok O.. E. R.. Nehnuteľnosť bola vydražená vo výške\n37 300 eur. Žalovanej 1/ po odpočítaní nákladov na vykonanie dražby bola priznaná suma vo výške 29\n970,56 eura, čo žalobcovia nepovažovali za adekvátne.\n1.2. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani z pohľadu skúmania\nproporcionality a primeranosti dražby. S poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia pléna Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) PL. ÚS 23/2014, podľa ktorých ,,intenzita zásahu do\nvlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom\nnepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva.\nZáujem záložného veriteľa na speňažovaní majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v\nsúčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť\nvtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však\nnemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie“.\nZ titulu kasačnej záväznosti, súd prvej inštancie zároveň aj skúmal, či sa veriteľ mohol domáhať\nvykonania iného, primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva a či predaju bytu žalobcov nemohlo\npredchádzať povolenie splátok v základnom konaní, ktorého sa žalobcovia domáhali. Z časového\nprehľadu jednotlivých úkonov týkajúcich sa posudzovania neplatnosti dražby pre súd prvej inštancie\nvyplynulo, že konaniu samotnej dražby predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu,\noznámenie o začatí výkonu záložného práva a samozrejme ohodnotenie bytu. Keďže výkon záložného\npráva predajom nehnuteľnosti bol nariadený pre pohľadávku vo výške 43 254,71 eura a byt bol\nohodnotený na sumu vo výške 41 359,42 eura, už z uvedeného mal súd prvej inštancie zrejmé, že\nnedošlo k porušeniu zásady primeranosti vo výške dlhu a cene nehnuteľnosti, o ktorú mali žalobcovia 1/\na 2/ prísť. Výsledkom predaja nehnuteľnosti bola suma 37 300 eur, ktorú nepovažoval za takú, aby bola v\nhrubom nepomere k výške dlhu. Teda aj v zmysle intencií uznesenia ústavného súdu PL. ÚS 23/2014 súd\nprvej inštancie konštatoval, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja\npredmetu vlastníctva nie je vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac\npribližujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom na sumu\n41 359,42 eura a byt bol predaný za cenu vo výške 37 300 eur. Vzhľadom na výšku dlhu 43 254,71\neura súd prvej inštancie konštatoval, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou\ndražbou predajom bytu, ktorého hodnota bola primeraná vo vzťahu k výške dlhu.\n1.3. K skúmaniu sociálneho aspektu vo vzťahu k žalobcom s prihliadnutím na skutočnosť, že\nnehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím, súd prvej inštancie konštatoval,\nže z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu žiadnych právnych noriem. Súd prvej inštancie prihliadol na\nskutočnosť, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere nie za tým účelom, aby si zabezpečili\nbývanie, ale na prekrytie a splatenie iných úveroch, v J. J., I.. J.. a v H. T., I.. J.. (teraz XXX.T., I.. J..). Zistil,\nže poskytnutý úver mal byť splácaný v splátkach po 274,63 eura mesačne za situácie, keď obidvaja\nžalobcovia pracovali. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalobca 2/ už nezamestnaný,\n\nvedený ako uchádzač o zamestnanie a v roku 2017 bol čistý mesačný príjem žalobkyne 1/ vo výške\n755 eur mesačne. Z toho platila poplatky spojené s bývaním vo výške zhruba 150 eur mesačne, teda\npo odrátaní týchto výdavkov zostávala žalobkyni 1/ suma zhruba 600 eur mesačne, preto považoval za\nnereálne, aby mohla zaplatiť splátku vo výške 300 až 350 eur mesačne tak, ako to žiadala žiadosťou o\nsplátkový kalendár z 26. novembra 2017. Po zaplatení splátky vo výške 350 eur mesačne by jej zostal\npríjem len 250 eur mesačne, pričom sama uviedla, že v tom čase bol manžel nezamestnaný a syn\nštudoval na vysokej škole. Uvedené skutočnosti boli dôvodom nesplácania mesačných splátok riadne a\nvčas. Súd prvej inštancie považoval za nereálne, aby niekto z najbližších príbuzných žalobcov 1/ a 2/ im\nmohol poskytnúť finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu, ktorý bol po zosplatnení vyšší než 43\n000 eur. V tejto súvislosti akcentoval, že ak by aj pripustil možnosť, že žalovaná 1/ mala podať najprv\nžalobu a domáhať sa zaplatenia zvyšku úveru voči žalobcom 1/ a 2/ v základnom konaní, v konaní bolo\npreukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ nedisponovali takým množstvom finančných prostriedkov, aby svoj\ndlh mohli uhradiť naraz. Zároveň bolo v konaní preukázané, že voči žalobcom 1/ a 2/ sú vedené viaceré\nexekučné konania vo vzťahu k oprávneným, ktorými sú nebankové spoločnosti poskytujúce úvery, a\nteda aj v prípadnom exekučnom konaní by žalovaná 1/ bola len jednou z viacerých oprávnených, pričom\ncelková suma uplatnených pohľadávok by bola taká vysoká, že by opodstatňovala súdneho exekútora\nviesť exekúciu predajom nehnuteľnosti. Za nezanedbateľnú skutočnosť považoval súd prvej inštancie\naj fakt, že žalobkyňa 1/ uviedla, že v čase nesplácania úveru disponovala finančnými prostriedkami vo\nvýške minimálne 5 000 eur v hotovosti a tiež motorovým vozidlom. Svoju situáciu sa nesnažila vyriešiť\nuspokojením svojho veriteľa aspoň čiastočne, ale naopak, prestala splácať úver a po oznámení, že\ndôjde k výkonu záložného práva dražbou bytu sa domáhala splácania dlhu v splátkach, ktorých výška\nnebola reálna. Za situácie, že žalobcovia 1/ a 2/ prestali splácať úver mesačne vo výške 274 eur, čo\nbola splátka úveru za situácie, že žalobca 2/ stratil prácu a žalobcovia nemali iné zdroje, považoval súd\nprvej inštancie za nereálne pripustiť možnosť, že úver by splácali v splátke 300 až 350 eur mesačne.\nNa základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že nedošlo k porušeniu princípu\nprimeranosti a proporcionality vykonaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie\npohľadávky žalovanej 1/. Nemal preukázané porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,\nani to, aby zákonu odporujúcim spôsobom došlo k porušeniu práv žalobcov 1/ a 2/, či už na obydlie alebo\nna ich súkromný život tak, ako to prezentovali. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s §\n262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,CSP“), pričom nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 28. septembra 2023 sp. zn.\n20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 31. októbra 2023 sp. zn. 20CoCsp/10/2022 zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil neplatnosť dražby konanej 27. novembra 2017 v H. na\nD. č. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne Hotela T., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v obci U., okres U., k. ú. U., zapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí\nbytového domu - bytovka so súpisným číslom XXXX, vchod X, ulica A. R. U., postavený na pozemkoch\nparcelných č. XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\nv rozsahu 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti v rozsahu 75/6266 k pozemkom evidovaným ako\nparcely registra „C“, parcelného č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelného č.\nXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2; žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 %. Opravným uznesením\nz 31. októbra 2023 sp. zn. 20Csp/10/2022 odvolací súd opravil výrok o trovách konania.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval dôvodnosť podaného odvolania žalobcov 1/ a 2/.\nSkonštatoval, že žalobcov 1/ a 2/ možno považovať za spotrebiteľov, keďže pri uzatváraní a plnení\nzmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti\nalebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovanú 1/ možno považovať za dodávateľa\npodľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na spotrebiteľský charakter právneho\nvzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovanou 1/ ako úverovými veriteľom, odvolací súd\nnásledne posudzoval aj otázku predčasného zosplatnenia pohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný\nveriteľ realizoval záložné právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu. Zdôraznil, že významnými aspektami\nvýkonu dobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie relevantných otázok neplatnosti\ndobrovoľnej dražby sú existujúca splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, splnenie\nďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa\nosobitných právnych predpisov, a správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie\npráv dotknutých osôb. Podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho\n\nzákonníka je dohoda strán konania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky. Povinnosťou žalovanej 1/ ako veriteľa bolo uzavretie takejto dohody a\nsplnenie i ďalších podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §\n565 Občianskeho zákonníka pre platné zosplatnenie úveru tvrdiť a preukázať. Odvolací súd preto\nvyzval žalovanú 1/, aby oznámila, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa so žalobcami 1/\na 2/ dohodla na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku\nktorého žalovaná 1/ mimoriadne zosplatnila úver. Žalovaná 1/ však v súdom stanovenej lehote, a ani do\nrozhodnutia odvolacieho súdu neoznámila, na základe akej dohody so žalobcami 1/ a 2/ ich požiadala\no zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zmluvnej splátky. V tomto smere žalovaná 1/\nneuniesla bremeno tvrdenia. Keďže žalovaná 1/ v konaní nepreukázala existenciu dohody o možnosti\nveriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka s dlžníkmi, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z 27. júna 2017 bolo odvolacím súdom\npovažované za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to,\nže neexistovala ani pohľadávka banky (žalovanej 1/) nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva\nformou dobrovoľnej dražby, aj samotná dražba nehnuteľností je neplatná.\n2.2. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že vyššie uvedené okolnosti spornej dražby nútia k vážnemu\nzamysleniu nad deficitom judikatúry vo veciach tzv. dobrovoľných dražieb. Rovnako ako ústavný súd\nv nálezoch sp. zn. IV. ÚS 493/2022 a III. ÚS 416/2022, aj odvolací súd konštatoval, že okolnosti\ndražby v tomto prípade vyvolávajú vážne otázky. Podľa neho tieto dražby nie vždy spĺňajú požiadavky\nprávneho štátu a začínajú nadobúdať znaky „dražobného priemyslu“, teda systému, v ktorom dochádza\nk formálnemu, no nie vždy k spravodlivému výkonu záložného práva. Ústavný súd na potrebu\ndôslednejšieho právneho posudzovania takýchto zásahov do vlastníckych práv, nakoľko nezaplatená\nsplátka môže byť automaticky dôvodom na predčasné zosplatnenie a následne sa vo výsledku rovná\npredaju bytu či rodinného domu. V danom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou pre omeškanie\nso splátkou 274,36 eura nastala predčasná splatnosť pohľadávky cca 43 000 eur a nasledoval predaj\ntrojizbového bytu v Humennom, a to za absencie akejkoľvek dohody o zosplatnení. Ďalej odvolací súd\nreflektoval na odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k odôvodneniu nálezu č. k. III. ÚS 416/2022 z\n13. júla 2023, podľa ktorého mechanické uprednostňovanie dražby bez zváženia menej invazívnych\nmožností je v rozpore s princípmi právneho štátu a môže predstavovať porušenie základných práv\ndlžníkov. Akcentoval, že v danom prípade dlžníci požadovali reštart pre prechodné objektívne dôvody\n(dočasná strata zamestnania jedného z manželov), čo im však zo strany veriteľa umožnené nebolo.\nPokiaľ veritelia neuplatňujú omeškané splátky a poslednú možnosť realizujú a presadzujú ako prioritnú,\nnepochybne, tak ako v danom prípade, to môže súvisieť s tolerovaním dohôd o predčasnej splatnosti.\nV predmetnej veci však banka, tak ako už odvolací súd uviedol, dohodu o predčasnej splatnosti\nnepredložila, a to ani na výzvu odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal na pripomienky Európskej\nkomisie adresovaných Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor EÚ“) v rámci konania\nvo veci C-598/21, v ktorých Európska komisia uviedla, že vnútroštátnemu súdu nielenže nič nebráni,\nale má dokonca povinnosť, ak má k dispozícii potrebné skutkové a právne okolnosti, preskúmať z\núradnej povinnosti, či určitá zmluvná podmienka nie je nekalou zmluvnou podmienkou v zmysle čl. 3\nods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\n(ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“). Ide konkrétne o podmienku, podľa ktorej sa spotrebiteľ údajne\n„dohodol“ s bankou na tom, že veriteľ môže využiť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Toto\nustanovenie umožňuje veriteľovi okamžite požadovať plnenie celého záväzku, ak dôjde k omeškaniu\ndlžníka, čo v danom prípade zároveň umožňuje následný výkon záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá\nslúži ako obydlie spotrebiteľa, prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu aj\npredmetná vec je typická tým, že procesom výkonu tzv. dobrovoľnej dražby je dotknuté obydlie, na\nzačiatku ktorého bola neuhradená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia a vymoženia i napriek\ntomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo. Teda nezaplatenie splátky/splátok sa vo výsledku\nrovnalo dražbe bytu. Konštrukty spojené s takýmto procesom súvisia aj s mimoriadnym podcenením a\nneskúmaním proporcionality pomeru medzi už splatnou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti, teda\nskutočnej výšky pohľadávky s vlastnosťou „splatná“. Na zistenie skutočnej výšky pohľadávky v konaní o\nneplatnosť dobrovoľnej dražby dopadá smernica č. 93/13/EHS (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, bod 26). Podľa presvedčenia odvolacieho súdu\ndojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako výsledok\ndispozitívnej normy pre prípad, že by sa predčasná splatnosť nedohodla. Preto dohoda o predčasnej\nsplatnosti pre prípad, že existuje, má podliehať súdnemu prieskumu, tak ako to pripomienkuje generálna\nadvokátka Laila Medina vo veci C-598/21 (publikované dňa 12. januára 2023), ktorá skonštatovala, že\n\n„článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o\nposúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku\ntoho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu,\ntomuto súdu prislúcha, aby preskúmal najmä tieto kritériá: po prvé, či právo predajcu alebo dodávateľa\npožadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci\npredmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých\nje takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky,\npo tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri\nneexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a\núčinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil\núčinky takejto splatnosti úveru.“\n2.3. Podľa názoru odvolacieho súdu je porušenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť včas splátku úveru\nsíce vážnym porušením zmluvnej povinnosti, ale nesplnenie tejto povinnosti nemôže byť „in genere“\nbez ďalšieho rozhodujúcim prvkom na skúmanie prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dohody o predčasnej\nsplatnosti. Pokiaľ neexistovala možnosť zvrátenia dôsledkov predčasnej splatnosti tak, ako to konštatuje\nSúdny dvor EÚ vo veci C-415/11 pre prípad, že by bolo platne dohodnuté, bolo by zosplatnenie aj\npreto neakceptovateľné. Odvolací súd pre prípad existencie dohody o zosplatnení poznamenal, že pre\nskúmanie pomeru výšky splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je v záujme komplexného zistenia\nskutkového stavu dôležité aj samotné ex offo preverenie výšky splatnej pohľadávky v nadväznosti\nna prípadné závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21, či vôbec platne (nie neprijateľne) došlo k\npredčasnej splatnosti, a tak zistenie všetkých skutkových okolností pre pomerovanie výšky skutočne\nsplatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Cdo/149/2020 bolo konštatované, že nesprávna výška vymáhanej pohľadávky má dopad pre\nzáver o neplatnosti dražby. V nadväznosti na uvedený právny záver odvolací súd vyzval žalovanú 1/, aby\noznámila splátky úveru a ich výšku, pre ktoré vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 27. júnu 2017, ako\naj celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní v čase vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru, ako aj na odlišné právne posúdenie z 8. septembra 2023 v tomto ohľade,\nna čo banka (žalovaná 1) ani len nereagovala. Odvolací súd teda skonštatoval, že ani v tomto prípade\nžalovaná 1/ neuniesla bremeno tvrdenia, a preto nemohol ,,pomerať“ výšku dlžnej sumy splátok, so\nsplácaním ktorých boli žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a\nto k celkovej výške dlhu, pre ktorý bol nariadený výkon záložného práva, ako aj k hodnote vydraženej\nnehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva. Uvedená skutočnosť v negatívnom zmysle pri\nexistencii dohody o zosplatnení by mala dopad na platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v\nkonečnom dôsledku na platnosť dobrovoľnej dražby. V kontexte uvedeného akcentoval, že rozhodovanie\nv rovine pravidiel verejného poriadku a tým spojená ingerencia súdu aj pri zastupovaní advokátom je\nplne akceptovateľná. Naplnenie cieľov podľa smernice č. 93/13/EHS nemôže byť závislé na tom, či\nspotrebiteľ má alebo nemá advokáta (C-497/13). Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP a žalobe vyhovel. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok\nna náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanoveniami 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/ (ďalej\nlen ,,dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala\nporušenie ustanovenia § 382 CSP. Poukázala na to, že odvolací súd jej adresoval výzvu na vyjadrenie\nk prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, v ktorej upozornil na možnosť aplikácie ustanovení\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a odvolal sa na návrhy generálnej advokátky Laily Medina,\nktoré boli predložené Súdnemu dvoru EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke vo veci C-598/21. Predmetná\nvýzva odvolacieho súdu bola dovolateľke doručená 24. septembra 2023, v ktorej bola určená lehota\n10 dní na vyjadrenie, ktorá mala uplynúť 4. októbra 2023. Odvolací súd však nevyčkal na uplynutie\ntejto lehoty a už 28. septembra 2023 vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v\nneprospech dovolateľky, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené práve na tých právnych\nnormách, k možnosti aplikácie, ktorých vyzval sporové strany na vyjadrenie. Podľa názoru dovolateľky\nnemôže stačiť, že odvolací súd zaslal sporovým stranám výzvu na vyjadrenie k možnému odlišnému\nprávnemu posúdeniu, ale musí im aj reálne umožniť, aby na takú výzvu reagovali, a to kedykoľvek počas\nurčenej lehoty. Zároveň dodala, že o termíne vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu nemala vedomosť,\na preto na vyššie uvedenú výzvu reagovala vyjadrením zo 4. októbra 2023 t. j. v rámci 10-dňovej lehoty,\nktorá bola určená odvolacím súdom. K tomuto vyjadreniu však odvolací súd logicky neprezentoval\n\nžiadne stanovisko, keďže mu bolo doručené až po vyhlásení jeho rozsudku. V tejto súvislosti dovolateľka\nnamietala uskutočnenie procesných práv vyplývajúcich z § 382 CSP s odkazom na judikát R 33/2011,\nako aj na rozhodnutia iných všeobecných súdov týkajúce sa ochrany práva na spravodlivý proces,\nprincípu právnej istoty a povinnosti orgánov verejnej moci konať podľa zákona. Navrhla zrušiť napadnutý\nrozsudok v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia 1/ a 2/, ani žalovaní 2/ a 3/ sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\n\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n14. Podstata dovolacej argumentácie v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420\npísm. f) CSP spočívala v porušení ustanovenia § 382 CSP a vydaní prekvapivého rozhodnutia z dôvodu,\nže dovolateľka nemala možnosť vyjadriť sa k otázke použitia ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka a k návrhu generálnej advokátky Laily Medina, ktorý bol\npredložený Súdnemu dvoru EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke vo veci C-598/21, lebo pred uplynutím\nposkytnutej lehoty na vyjadrenie, došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej.\n15. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n16. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\nPrávna istota je stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v\nktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n17. Použitie ustanovenia § 382 CSP odvolacím súdom znamená, že nárok treba posúdiť sčasti alebo\npodľa celkom iného právneho predpisu ako ho použil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho\nistého právneho predpisu ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia. Uvedená\nprvá zákonná podmienka znamená, že pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý právny predpis, o\nktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán. Druhou zákonnou\npodmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie\nveci rozhodujúce. O takúto procesnú situáciu ide vtedy, ak odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť\nprávnym základom pre rozhodnutie vo veci samej t. j. je toho názoru, že skutkový stav zistený súdom\nprvej inštancie (§ 383) alebo po doplnení dokazovania odvolacím súdom (§ 384) treba subsumovať\npod určitú právnu normu alebo súbor právnych noriem. Ak chce odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je nevyhnutné poučiť strany odvolacieho konania, že zistený skutkový stav môže byť\nprávne posúdený s použitím inej právnej normy alebo iných právnych noriem, než o ktorých konal\na rozhodoval súd prvej inštancie. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je plnením osobitného\ndruhu tzv. manudukčnej povinnosti odvolacieho súdu, ktorej podstatou je zabrániť, aby nesprávnym\nprocesným postupom nedošlo k porušeniu procesných práv sporovej strane v takej miere, že dôjde\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že sa má predísť\nvydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,\nktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty (I. ÚS\n236/06).\n18. V zmysle judikatúry ústavného súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak vyšší\nsúd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd,\npričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom, teda\nkeď strana nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska\ndoterajších právnych záverov nižšieho súdu nejavili ako významné (II. ÚS 407/2016); o prekvapivom\nrozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej úpravy, ktorý\nnebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu (II. ÚS 570/2017).\n19. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd v súlade s § 382 CSP nepostupoval. K\nverejnému vyhláseniu rozhodnutia došlo bez toho, že by dovolateľka mala možnosť vyjadriť sa k aplikácii\nustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia\nsúd prvej inštancie v rozsudku č. k. 10Csp/227/2017-341 z 11. novembra 2021 nepoužil. Žalobu\nako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že nedošlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality\nvykonaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovanej 1/.\nZ jeho odôvodnenia je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nezistenie porušenia ustanovení\nzákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdom prvej\ninštancie, napadnutý rozsudok zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe vyhovel. Pri posúdení platnosti\n\ndobrovoľnej dražby zohľadnil najmä neexistenciu dohody o mimoriadnom zosplatnení pohľadávky podľa\n§ 565 Občianskeho zákonníka.\n20. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že rozhodnutie, ktorým odvolací súd v merite veci\nza rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorá nebola predtým predmetom posudzovania súdom prvej\ninštancie, sa považuje za prekvapivé rozhodnutie, ktoré je založené na iných právnych záveroch ako\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie nečakane\nzaložené na nepredvídateľne iných resp. nových dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie\nsúd prvej inštancie (m. m. sp. zn. 3Cdo/76/2024, 3Cdo/102/2008, 5Cdo/46/2011).\n21. V kontexte uvedeného dovolateľka preto dôvodne namietala porušenie jej procesných práv v takej\nmiere, že z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutia vo veci samej došlo pred uplynutím lehoty na vyjadrenia\nsa k výzve v zmysle § 382 CSP, poskytnutej odvolacím súdom sporovým stranám. Týmto nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto možno konštatovať, že konanie\nje zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto dovolanie je nielen prípustné, ale\naj dôvodné.\n22. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení\ns opravným uznesením v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n23. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n24. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom\nodvolaní žalobcov 1/ a 2/. Zároveň je potrebné sa vysporiadať aj vyjadrením žalovanej 1/ k výzve v\nzmysle ustanovenia § 382 CSP (§ 455 CSP).\n25. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.\n3 CSP).\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoCsp/10/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c16317-81e0-4f1b-a719-cbb75c493bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:1f1ff034-d0da-4d40-89a0-bf5ea2871e6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:e63a5516-d249-459d-aa03-1246ccc05a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "44234f09-f6e1-487f-a9d9-c8b79408c115:6ef0bbf0-b62d-4c78-9c62-2cd1e5f25827", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6621204131.1", "spisova_znacka": "3Cdo/76/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/76/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6621204131.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}, {"guid": "f300c2b9-f0e8-4245-b6c2-ed8a9fef72c5:6664ed3b-cea7-4601-bc77-ed473fc3e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/227/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Csp/227/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f300c2b9-f0e8-4245-b6c2-ed8a9fef72c5:6664ed3b-cea7-4601-bc77-ed473fc3e8fe"}], "citovane_v": []}