{"guid": "0aac3883-a30e-44d8-bc01-cea29933da7b:b735dba8-d002-44ce-b008-3e2c476d04f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2", "spisova_znacka": "7Cdo/10/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2024 z 26. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 7Cdo/10/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2", "identifikacne_cislo": "7112222785", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b735dba8-d002-44ce-b008-3e2c476d04f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/10/2024\n7112222785\n26. 11. 2025\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2025:7112222785.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesto Košice, Košice, Tr. SNP č. 48/A, IČO:\n00691135, proti žalovaným 1/ Z. M., narodenému XX. B. XXXX, C., A. 4, 2/ M. I., narodenej XX. Q. XXXX,\nZ., K. XX, 3/ B. I., narodenému XX. B. XXXX, bytom C., U. č. XX/X, 4a/ Ing. T. P., narodenému XX. Y.\nXXXX, C. nad I., C. XXX/XX, 4b/ Q. M., narodenej XX. G. XXXX, C. nad I., G. R. XXX/X, 4c/ Ing. C. V.,\nnarodenej XX. M. XXXX, V. pri I. - M. Z., O. XXX/XX, 4d/ Ing. K. P., narodenému XX. G. XXXX, C., K.\nXXXX/XX, 5/ M. O., narodenej XX. Y. XXXX, C., W. č. XX, 6/ V. V., narodenému XX. G. XXXX, C., L. XXX/\nXX, 7/ J. W., narodenej XX. U. XXXX, C., Z. XX/XX, 8/ B. M., narodenému XX. B. XXXX, C., K. č. XX, 9/\nZ. M., narodenému XX. G. XXXX, C., Z. č. XX, 10/ Q. Y., narodenej XX. U. XXXX, C., A. XXX/XX, 11/ M.\nM., narodenej XX. Q. XXXX, C., Z. č. XX/XX, 12/ B. Z., narodenému XX. Q. XXXX, C., U. č. XX/XX, 13/ L.\nW., narodenej XX. M. XXXX, V. XXX, žalovaní 1/ až 5/, 7/ až 9/ a 13/, zastúpení Advokátskou kanceláriou\nLS Legal, s.r.o., Košice, Krivá 2995/21, IČO: 47706171, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nvedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 36C/233/2012, o dovolaní žalovaných 1/ až 5/, 7/ až 9/\na 13/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2023 č. k. 2Co/126/2022 - 992, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I - v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozhodol\nv poradí prvým rozsudkom č. k. 36/233/2012-195 zo dňa 20. decembra 2016 tak, že konanie proti\nžalovanému B. W. zastavil (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovaným 1., 2.,\n4., 8. a 9. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.), žalovaným 3., 5., 6., 7., 10., 11. a\n12. náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom zo dňa 07. 06. 2018 č. k.\n2Co/211/2017-240 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania proti\nžalovanému B. W. a v časti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobca je\nspoluvlastníkom pozemku registra „E\" parcela č. XXX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C., a to\nspoluvlastníckeho podielu vo výške 7/252 v časti B pod poradovým č. 7 pre nedostatok pasívnej\nlegitimácie (výrok I.) a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil, v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že nerozhodol o zmene žaloby žalobcu, ktorú\nvykonal podaním zo dňa 12. 12. 2016, preto procesne pochybil a okrem toho nesúhlasil s\nnesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, že pri žalobe o určenie vlastníckeho práva k jednotlivým\nspoluvlastníckym podielom k jednej nehnuteľnosti majú byť označení ako strany sporu všetci\nspoluvlastníci. V konaní o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu je totiž pasívne\nlegitimovaný iba dotknutý spoluvlastník toho-ktorého spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej\n\nsféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať na ich\nprávne pomery žiaden vplyv.\n3. Súd prvej inštancie po vrátení veci pripustil zmenu žaloby, ktorú žalobca vykonal podaním zo dňa\n12. 12. 2016 uznesením zo dňa 08. 06. 2020 a rozsudkom č. k. 36C/233/2012-611 zo dňa 01. marca\n2022 určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcely registra „E\", parcelného čísla\nXXX o výmere 18.703 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie\nC., obec C. - C., vo výške spoluvlastníckeho podielu 21/252 zapísaného v časti B pod poradovým č. X a\nspoluvlastníckeho podielu 1/30 zapísaného v časti B pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho\npodielu 47/504 zapísaného v časti B pod poradovým č. X a spoluvlastníckeho podielu 1/30 zapísaného\nv časti B pod poradovým č. XX., vo výške spoluvlastníckeho podielu 7/252 zapísaného v časti B\npod poradovým č. X, vo výške spoluvlastníckeho podielu 18/252 zapísaného pod poradovým č. X a\nspoluvlastníckeho podielu 1/30 zapísaného v časti B pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho\npodielu 14/252 zapísaného v časti B pod poradovým č. 6, vo výške spoluvlastníckeho podielu 7/252\nzapísaného v časti B pod poradovým č. X., vo výške spoluvlastníckeho podielu 42/252 zapísaného v časti\nB pod poradovým č. X, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/168 zapísaného v časti B pod poradovým č.\nX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 13/252 zapísaného v časti B pod poradovým číslom XX, vo výške\nspoluvlastníckeho podielu 1/30 zapísaného v časti B pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho\npodielu 1/30 zapísaného v časti B pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/168\nzapísaného v časti B pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/168 zapísaného v časti\nB pod poradovým č. XX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/168 zapísaného v časti B pod poradovým\nč. XX (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 13/ v rozsahu\n100% (výrok II.).\n3.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa žalobca domáhal svojho nároku určovacou žalobou podľa\nust. § 137 písm. c) CSP a preto sa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení, kde jednoznačne vzhliadol naliehavý právny záujem, pretože v uvedenom prípade ide o nesúlad\nmedzi právnym a skutkovým stavom a žalobca nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník\nnehnuteľností. Poukázal na listiny, ktoré žalobca predložil a ktorými preukazoval, že parcela č. XXX v\nkat. úz. C., zapísaná na LV č. XXXX bola vyvlastnená vyvlastňovacími rozhodnutiami a tiež vykúpená\nkúpnymi zmluvami a sám žalobca vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol v zmysle Zákona\no majetku obcí dňom jeho účinnosti 1.5.1991 a tiež aj v zmysle opravného rozhodnutia č. vyst. XXX/\nXX-Go zo dňa 03. 04. 1990, ktorým bolo opravené doplnené vyvlastňovacie rozhodnutie a tvorilo jeho\nneoddeliteľnú súčasť. Považoval vyvlastňovacie rozhodnutia za platné, v súlade so zákonom. Ako\nposledný prijal súd prvej inštancie argument žalobcu na preukázanie vlastníckeho práva k predmetnej\nparcele - nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania. Žalobca dôvodil, že v rámci odovzdania\nmajetku sa oboznámil aj s kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvoril jeho právny predchodca J., ako aj so\nsamotným vyvlastňovacím rozhodnutím, pričom na tieto dokumenty výslovne poukazuje aj protokol č.\n5 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku, ktorý bol uzavretý medzi odovzdávajúcim J. C. C. a\nMestom Košice ako preberajúcim. Vyvlastňovacie rozhodnutia sú opatrené pečiatkou právoplatnosti,\nneboli doposiaľ zrušené a na parcele už v tom čase, teda v roku 1991 bola zriadená ZOO, ktorá\nbola prístupná verejnosti a tak splnil všetky podmienky pre vydržanie, t.j. dobromyseľnosť, 10 ročnú\nvydržaciu nepretržitú lehotu, do ktorej je potrebné započítať aj dobromyseľnú držbu jeho právneho\npredchodcu. Nestotožnil sa s obranou žalovaných a ich tvrdeniami o nadobudnutí spoluvlastníckych\npodielov k parcele titulom vydržania, dôvodiac absenciu skutočnej držby nehnuteľností ako základného\npredpokladu, keďže na predmetnej parcele už od roku 1985 bola vybudovaná ZOO, parcela bola tak\nreálne využívaná a je tak využívaná aj dodnes. Keď títo žalovaní, ako aj svedkovia pred notárom\nprehlásili, že predmetnú parcelu oprávnene a dobromyseľne užívajú, ich prehlásenia sa nezakladali na\npravde, pretože parcela bola užívaná štátom. Žalovaní pritom dôvodili, že žalobca musel mať po celú\ndobu údajného vydržania dôvodné pochybnosti o dobromyseľnosti jeho držby, keďže oni boli zapísaní v\nkatastri nehnuteľností ako verejnom a každému dostupnom registri ako vlastníci. Ak vlastník dlhodobo\nnebráni svoje právo alebo de facto akceptuje protiprávny stav, keď pozemok využíva niekto iný, to samo\no sebe nezakladá oprávnenosť držby užívateľa pozemku.\n3.2. Súd prvej inštancie nepovažoval za správny názor žalovaných, že vyvlastňovacie rozhodnutie č.\nVýst./XXXX/XXXX/XX-Go zo dňa 04. 01. 1985, od ktorého odvíja svoje vlastnícke právo žalobca, ktorým\ndošlo k vyvlastneniu sporných spoluvlastníckych podielov v predmetnej nehnuteľnosti, je neúčinné alebo\nničotné a mal za to, že toto rozhodnutie je právoplatné, pričom sa stalo vykonateľným 10.4.1985.\nPosúdenie tejto otázky bolo otázkou prejudiciálnou a všeobecný súd môže preskúmavať správne akty\nmimo správneho súdnictva len so zreteľom na to, či sa jedná o akty nulitné, t.j. ak má také vady, ktoré sú\n\ntak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správností. Z uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia\nje zrejmé, že toto bolo vydané na to oprávneným a príslušným orgánom, bolo vydané formou verejnej\nvyhlášky a aj keď v čase rozhodnutia dotknutý vlastník nemal právnu subjektivitu, nečiní to tento správny\nakt nulitným alebo neplatným. Jedným z judikovaných dôvodov nulity správneho aktu je absolútny omyl\nv osobe adresáta aktu, čo však nie je tento prípad. Preto sporné podiely, ktoré boli vyvlastnené po\nprávnych predchodcoch žalovaných, nemohli byť predmetom dedičského konania. Ak v čase konania o\nvyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti neboli známi dedičia účastníkovi vyvlastňovacieho konania, bol\npostup orgánov, ktorý konal s opatrovníkom ako zástupcom, v súlade s ust. § 16 ods. 2 vtedy účinného\nzák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň poznamenal, že ani samotná skutočnosť, že prevod\nvlastníctva nehnuteľností do štátneho tzv. socialistického vlastníctva Československého štátu nebol\nregistrovaný štátnym notárstvom neznamená, že by nedošlo k právne účinnému prevodu vlastníckeho\npráva na právneho predchodcu žalobcu, Československý štát. Na nadobudnutie vlastníckeho práva\nštátu titulom vyvlastnenia nemala vplyv ani skutočnosť, že tento nebol ihneď registrovaný štátnym\nnotárstvom, keďže v prípade tzv. socialistického vlastníctva sa na účinnosť prevodu vlastníckeho práva\nregistrácia štátnym notárstvom v pozemkových knihách nevyžadovala (§ 134 ods. 2 OZ v znení zák.\nč. 131/1982 Zb.).\n3.3. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe dedičského\nkonania tak, ako je to uvedené v LV č. XXXX pre k. ú. C., súd prvej inštancie uviedol, že\nrozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prechádzajú z majetku poručiteľa na dediča\nmá iba deklaratórnu povahu a pokiaľ dedičstvo po vyššie uvedených poručiteľoch, teda právnych\npredchodcoch žalovaných bolo prejednané v dedičskom konaní vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú\npredmetom tohto sporu, nemôže to založiť ich vlastnícke právo, prípadne vlastnícke právo ich právnych\npredchodcov, keďže v čase smrti poručiteľ tieto nehnuteľnosti už nevlastnil.\n3.4. V ďalšom odôvodnení sa súd prvej inštancie zaoberal zapísanými titulmi nadobudnutia ich\nspoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Žalovaní nemohli nadobudnúť\nspoluvlastnícke podiely k predmetnej parcele v dedičskom konaní, pretože ich právni predchodcovia,\nv čase svojej smrti už neboli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi predmetnej parcely. Na tieto podiely\nbuď boli už uzatvorené kúpne zmluvy s právnymi predchodcami žalovaných, prípadne zvyšujúce\npodiely boli vyvlastnené v zmysle vyššie uvedených vyvlastňovacích rozhodnutí. Ani žalovaná 5/\nnemohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel titulom darovacej zmluvy od darcu Q. Z., pretože už právny\npredchodca darcu, Q. Z., dňa 18. 01. 1984 uzatvorila kúpnu zmluvu s Československým štátom,\nzastúpeným J. J. na spoluvlastnícky podiel vo výške 42/252, a teda v čase darovania v roku 2000 darca\nuž nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely.\n3.5. K obrane žalovaných o nezavkladovaní kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností namietajúc\nneuvedenie dátumu, keďže ho považovali za významný údaj, ktorý má vplyv na viazanosť zmluvných\nstrán touto zmluvou a od ktorého dátumu plynie trojročná lehota, odkedy je možné požiadať o\nzavkladovanie listiny do katastra nehnuteľností, súd prvej inštancie uviedol, že z prechodných\nustanovení Občianskeho zákonníka k úprave účinnej od 01. 01. 1992 vyplýva, že vznik právnych\nvzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred 01. 01. 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov (§\n868 OZ). Registrácia zmluvy o prevode nehnuteľností mala konštitutívny charakter, ktorým sa dovŕšil\nproces vytvorenia právne účinnej zmluvy spôsobujúcej prevod vlastníckeho práva, ktorý začal uzavretím\nzmluvy, vyžadoval písomnú formu a prejavy účastníkov zmluvy na tej istej listine. Registrácii štátnym\nnotárstvom však nepodliehali zmluvy o prevode nehnuteľnosti socialistického vlastníctva ani prechod\nvlastníctva spôsobený rozhodnutím štátneho orgánu. Keďže v posudzovanom prípade išlo o prevod\ndo socialistického vlastníctva Československého štátu, právny predchodca žalobcu sa stal vlastníkom\nspornej nehnuteľnosti v podieloch, ktoré boli vykúpené kúpnymi zmluvami podpisom na kúpnych\nzmluvách zmluvnými stranami. Prechod vlastníckeho práva sporných nehnuteľností na žalobcu je\nnespochybniteľný s poukazom na ust. § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.\n3.6. Súd prvej inštancie nepovažoval tiež za právne relevantnú obranu žalovaných 1/, 2/, 4/ o\nnadobudnutí vlastníckych podielov k predmetnej parcele titulom osvedčenia o vydržaní s poukazom\nna ust. § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok v znení účinnom do 30. 11. 2000). Posudzoval pritom notársku zápisnicu zo dňa 29. 11.\n2000 N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, kde žalovaní 1/, 2/, 4/ požiadali notára o spísanie vyhlásenia o\nvydržaní nehnuteľností parc. č. XXX, k. ú. C., pričom notár na základe ich vyhlásení osvedčil, že na\nzáklade neperfektnej delebnej zmluvy s vlastníckymi účinkami právni predchodcovia týchto žalovaných\nnadobudli v 50-tych rokoch uvedené nehnuteľnosti (zapísané v PKV č. XX, v súčasnosti na LV č. XXXX,\nk. ú. C.). V tejto zápisnici sa konštatovalo, že nehnuteľnosť parc. č. XXX užívali právni predchodcovia\ntýchto žalovaných až do roku 1980, kedy ich darovali žalovaným 1/, 2/, 4/, ktorí pokračujú v oprávnenej\n\na dobromyseľnej držbe dodnes. Parcela predsa bola užívaná štátom, ktorý s parcelou nakladal ako\nvlastník, oplotil ju, vystaval tam zariadenie pre zvieratá, staral o parcelu, zveľaďoval ju v dobrej viere,\nže mu parcela patrí. Súd v tomto prípade uplatnil tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda žalobca tým, že\ntvrdením svojho vlastníckeho práva aj z titulu vydržania popiera nadobudnutie vlastníckeho práva k\npredmetnej parcele žalovanými 1/, 2/, 4/ a tým aj prechod vlastníckeho práva na týchto žalovaných, teda\nv podstate tvrdí neexistenciu podmienok vydržania u týchto žalovaných.\n3.7. Pokiaľ žalovaní procesnou obranou tvrdili, že spoluvlastnícke právo k predmetnému pozemku\nnadobudli titulom vydržania, a to aj v tom prípade, ak by súd prvej inštancie tituly uvedené na liste\nvlastníctva považoval za neplatné majú za to, že všetky spoluvlastnícke podiely nadobudli dobromyseľne\na sú zapísané viac ako 10 rokov na predmetnom liste vlastníctva, a to ešte pred podaním žaloby na súd,\nteda sú viac ako 10 rokov dobromyseľní. Ich dobromyseľnosť mala spočívať v tom, že im predmetné\nspoluvlastnícke podiely patria, a že patrili aj ich právnym predchodcom. Súd prvej inštancie mal za to,\nže obrana žalovaných nie je spôsobilá vyvrátiť jeho záver o nadobudnutí spoluvlastníckeho práva práve\nžalobcom k predmetným spoluvlastníckym podielom žalovaných, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. pre\nkat. úz. C.. Dospel teda k záveru, že vlastnícke právo patrí žalobcovi a nie žalovaným, ktorí sú zapísaní\nna predmetnom liste vlastníctva a sú v spore pasívne vecne legitimovaní.\n3.8. Súd prvej inštancie tiež konštatoval ako nespornú skutočnosť, že nehnuteľnosti najneskôr od\nprávoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia neužívali pôvodní vlastníci, ale žalobca, respektíve jeho\nprávny predchodca a tento stav trvá až do súčasnosti. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané takmer\npred 35 rokmi, do roku 1991 sa za vlastníka považoval Československý štát zastúpený J. J. a následne\núčinnosťou zák. č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k týmto podielom na spornej parcele ex lege\nna žalobcu (01. 05. 1991). Žalobca priamo zo zákona nadobudol vlastnícke právo k žalovanej parcele\nv žalovaných podieloch bez potreby vykonávania ďalších úkonov. Žalobca hodnoverne preukázal\nprotokolom č. 5 o prechode vlastníckeho práva nehnuteľného majetku v zmysle zákona o majetku\nobcí uzatvoreného medzi J. J. Košice - Kavečany platným vyvlastňovacím rozhodnutím a platnými\nkúpnymi zmluvami. Protokol má deklaratórny charakter vyvlastňovacie rozhodnutie je platné a platné\nsú tiež kúpne zmluvy, ktorými aktami boli vysporiadané podiely vo vzťahu k pôvodným vlastníkom. Z\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že je potrebné žalobe vyhovieť a to napriek tomu, že\nnásledne boli spoluvlastnícke podiely k tejto parcele prejednané v dedičských konaniach po právnych\npredchodcoch žalovaných, pretože žalobca v tomto konaní preukázal opak.\n3.9. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že pre prípady vád vyvlastňovacieho rozhodnutia prípadne\nkúpnych zmlúv, žalobcovi by svedčilo vlastnícke právo titulom vydržania, pretože nebolo spochybnené,\nže nehnuteľnosť najneskôr od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, od uzavretia kúpnych\nzmlúv neužívali pôvodní vlastníci, ale žalobca, respektíve jeho právny predchodca. Absencia zápisu\nvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nič nemení na nadobudnutí vlastníctva vydržaním, keď zápis\nvlastníctva nemá v tomto prípade právotvorné účinky, ale je len deklaratórny. Žalovaní nevstúpili do\nužívania sporných nehnuteľností a tieto bez všetkých pochybností boli dlhodobo v užívaní a správe\nžalobcu, ktorej držby sa ujal v súlade so zákonom ako majetku štátu prevedeného zákonom na obce a\nv súlade s obsahom s delimitačného protokolu.\n3.10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.\n4. Odvolací súd na odvolanie žalovaných 1/ až 8/ a 10/ až 13/ rozsudkom z 20. apríla 2023, sp. zn.\n2Co/126/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.), žalobcovi priznal proti žalovaným v 1/ až\n8/ a 10/ až 13/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.) a vo vzťahu\nžalobcu a žalovaného v 9. rade náhradu trov odvolacieho konania navzájom nepriznal (výrok III.).\n4.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktoré je podľa odvolacieho súdu podobné a presvedčivé. Na doplnenie a zdôraznenie\nvecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že vyhoveniu žaloby žalobcu na určenie jeho\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres C. I, kat. úz. C. mal súd prvej\ninštancie za zistené, že žalobcov právny predchodca - Československý štát nadobudol vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam na základe právoplatného a vykonateľného vyvlastňovacích rozhodnutí ale i kúpnych\nzmlúv. Vlastnícke právo na žalobcu následne prešlo v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb.\na § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že pre prípad iného\nposúdenia vyvlastňovacieho rozhodnutia, na podklade ktorého sa právny predchodca žalobcu ujal držby\nnehnuteľností, nadobudol by žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, keďže splnil všetky\nzákonné podmienky týkajúce sa spôsobilého predmetu držby, oprávnenej (poctivej) nikým nerušenej\ndržby nehnuteľnosti po stanovenú desaťročnú vydržaciu lehotu.\n\n4.2. Z konania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom štátneho socialistického vlastníctva\nv správe J. J. Košice na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, Odboru\nvýstavby, UPaA Košice I č. výst/XXXX/XXXX/XX-Go zo dňa 04. 01. 1985, ktoré sa stalo právoplatným\n04. 01. 1985 a vykonateľným 10. 04. 1985 vrátane opravného - doplňujúceho č. ÚPaD č. výst. XXX/XXGo zo dňa 03. 04. 1990, ale aj kúpnych zmlúv. Dôvod nulitnosti správneho aktu videli žalovaní v tom,\nže ide o absolútny omyl v osobe adresáta (B. M., ktorého pobyt nebol známy). Podľa odvolacieho súdu\nje zrejmé, že vo vyvlastňovacom konaní na to určený orgán štátu disponujúci zverenou právomocou\nkonal s vlastníkom, ktorého pobyt nebol známy a v konaní bol zastúpený opatrovníkom. Už štát bol\ndobromyseľný pri rozhodnutí o vyvlastnení a dobromyseľnosť pretrvala aj po prechode vlastníctva na\nžalobcu zo zákona v roku 1991. Pokiaľ by aj došlo k zmene na strane okruhu dedičov v čase vydania\nvyvlastňovacieho rozhodnutia, bolo vecou právnych nástupcov, aby postup správneho orgánu namietali\nv rámci riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže postup správneho orgánu v inom\nkonaní mimo rámca správneho súdnictva nie je možné preskúmavať. Na nadobudnutie vlastníckeho\npráva štátu z titulu vyvlastnenia nemala vplyv ani skutočnosť, že tento nebol ihneď registrovaný štátnym\nnotárstvom, keďže v prípade socialistického vlastníctva sa na účinnosť prevodu vlastníckeho práva\nregistrácia štátnym notárstvom v pozemkových knihách nevyžadovala (§ 134 ods. 2 OZ v znení zákona\nč. 131/82 Zb.). Pokiaľ sporné nehnuteľnosti boli už predmetom štátneho socialistického vlastníctva, a\nna základe zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva žalovaného, na tejto okolnosti už\nnemohlo nič zmeniť následné dedičské rozhodnutia, od ktorých odvodzujú svoje práva niektorí žalovaní.\nPokiaľ v čase smrti už poručiteľ nehnuteľnosti nevlastnil, nemohli sa stať ani predmetom prejednania v\ndedičskom konaní, keďže rozhodnutie o dedičstve len deklaruje rozsah vecí a práv, ktoré prechádzajú\nz majetku poručiteľa na dediča, no nemôžu obnoviť či zmeniť vlastnícke pomery, ktoré ku dňu smrti\nporučiteľa neexistovali.\n4.3. Odvolací súd uviedol, že aj úvahy súdu prvej inštancie o tom, že aj pre prípad vád\nvyvlastňovacieho rozhodnutia by žalobcovi svedčilo vlastnícke právo titulom vydržania sú správne.\nNebolo spochybňované, že nehnuteľnosti najneskôr od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia\nneužívali pôvodní vlastníci, ale žalobca, resp. jeho právny predchodca, ktorý stav trvá aj do súčasnosti.\nSporný majetok prešiel dňom účinnosti zákona č. 138/91 Zb. t.j. k 1.5.1991 na žalobcu, ktorý prechod\nmajetku bol potvrdený delimitačným protokolom, a od 1.5.1991 by žalobcovi plynula 10-ročná vydržacia\nlehota, ktorá by skončila k 01. 05. 2001. Absencia zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti nič\nnemení na nadobudnutí vlastníctva vydržaním, keď zápis vlastníctva nemá v tomto prípade právotvorné\núčinky, ale je len deklaratórny. Žalovaní nevstúpili do užívania sporných nehnuteľností, a tieto bez\nvšetkých pochybností boli dlhodobo v užívaní a v správe žalobcu, ktorej držby sa ujal v súlade so\nzákonom ako majetku štátu prevedeného zákonom na obce v súlade s obsahom delimitačného protokolu\nč. 5. Odvolací súd poukázal na princíp právnej istoty, kedy účastník môže dôvodne očakávať, že v\nobdobnej veci budú súdy rozhodovať rovnako. Ohľadne pozemkov, na ktorých sa nachádza ZOO KošiceC. sa viedlo viacero sporov, išlo síce o iných vlastníkov a spoluvlastníkov a iné parcely, stále však ide o\ntie isté skutkové okolnosti a súdy tieto spory právoplatne rozhodli, vyriešili teda právne otázky, ktorými\noperujú žalovaní a prijali právne závery tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie v posudzovanej veci.\n4.4. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zhode s § 396 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP.\n5. Žalovaní 1/ až 5/, 7/ až 9/ a 13/ (ďalej aj ako „dovolatelia\") podali voči rozhodnutiu odvolacieho súdu\ndovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho v celom\nrozsahu zmenil a žalobu zamietol.\n5.1. Dovolatelia vymedzili dovolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia otázok:\na) „či konanie správneho orgánu, kedy správny orgán vo vyvlastňovacom konaní konal s osobami\nmŕtvymi, ako s osobami žijúcimi na neznámom mieste spôsobovalo, resp. nespôsobovalo nulitu\nvyvlastňovacieho rozhodnutia.\"\nb) „či konanie správneho orgánu, kedy správny orgán vo vyvlastňovacom konaní konal s dedičmi\npo právnych predchodcoch vlastníkov nehnuteľností, ako s neznámymi osobami za situácie, kedy\ndedičia boli osobami známymi žijúcimi na známom mieste spôsobovalo, resp. nespôsobovalo nulitu\nvyvlastňovacieho rozhodnutia, resp. či nulitu správneho aktu spôsobovalo konanie správneho orgánu,\nkedy konal s neznámymi dedičmi po poručiteľoch, ktorí v čase konania správneho orgánu ešte mŕtvy\nneboli.\"\nc) „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet, t. j. či môže prejsť zákonom vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti zo štátu na obec za situácie, kedy štát nebol vlastníkom nehnuteľností z dôvodu,\n\nže vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým malo prejsť vlastníctvo nehnuteľností na štát trpelo vadami\nspôsobujúcimi jeho nulitu.\"\nd) „či prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo štátu na obec na základe zákona spôsobuje\nza situácie, kedy štát nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností na strane obce jej dobromyselnosť\ndržby predmetných nehnuteľností, ako domnelý právny titul, ktorým obec vstúpila do dobromyseľnej\ndržby nehnuteľností.\"\ne) „posúdenie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva v dedičskom konaní ako domnelého\nprávneho titulu spôsobujúceho vstup domnelého vlastníka do dobromyseľnej držby nehnuteľnosti, kedy\ndomnelý vlastník vstupuje do oprávnenej držby nehnuteľností tým, že štátny orgán osvedčí nadobudnutie\nvlastníckeho práva.\"\nf) „posúdenie nadobúdacieho právneho titulu, a to notárskej zápisnice o vydržaní z dôvodu absencie\nskutočnej dražby, kedy nadobúdateľ osvedčil právny dôvod začatia plynutia oprávnenej vydržacej\nlehoty pri absencii skutočnej držby nehnuteľnosti, kedy predmetné nehnuteľnosti zabral štát v dobe\nneslobody, t.j. v období rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej dobe obvyklú v\ndemokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo\nzrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva.\"\nDovolatelia poukázali na bod 27. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom uviedli, že odvolací\nsúd nesprávne právne posúdil nulitnosť vyvlastňovacích rozhodnutí, kedy nulitnosť vyvodzuje len\nvtedy, keď správny akt vydal na to nekompetentný orgán. Odvolací súd skutočnosť, že vyvlastňovacie\nrozhodnutie bolo vydané osobe, ktorá bola v čase jeho vydania nebohá a konalo sa s ňou ako s\nosobou na neznámom mieste a nekonalo sa s jej právnymi nástupcami, ktorí boli známi, nepovažoval\nza skutočnosť spôsobujúcu nulitu právneho aktu. Podľa dovolateľov nulitnosť právnych aktov nie je\nmožné usudzovať len v prípade, ak správne rozhodnutie vydal na to nekompetentný orgán, ale ide len\no jeden z dôvodov, kedy možno považovať rozhodnutie správneho orgánu za nulitné. V tejto súvislosti\npoukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1SZa/11/2016 zo dňa 31.\nmája 2016. Dovolatelia uviedli, že v prípade, ak bolo správne rozhodnutie vydané vo vzťahu k osobe,\nktorá je v čase jeho vydania nebohá, alebo s ňou koná ako s neznámou aj napriek tomu, že osoba je\nznáma, zakladá to dôvod pre určenie nulitnosti vyvlastňovacieho konania, keďže došlo k absolútnemu\nomylu v osobe adresáta aktu, a rozhodnutie správneho aktu sa malo konať a doručovať inému subjektu.\nDovolatelia poukázali na základe vyššie uvedeného aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 5Cdo/107/2008 zo dňa 24. marca 2010, sp. zn. 4Cdo/123/2003, sp. zn. 1Cdo/3/2003,\nsp. zn. 8Sžr/52/2016, sp. zn. 2MCdo/4/2014. Keďže v čase vydania vyvlastňovacích rozhodnutí mali\nprávni nástupcovia, resp. vlastníci, s ktorými sa nekonalo a konať sa malo, využiť riadne a mimoriadne\nopravné prostriedky, ak považovali rozhodnutia za nulitné, inak sa predmetné rozhodnutia stali v rámci\nvšeobecného súdnictva nespreskúmateľnými. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/263/2018, sp. zn. 1VCdo/6/2019, sp. zn. 3Cdo/96/1998.\nDovolatelia poukázali na neudržateľnosť právnej argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa stotožnil\naj odvolací súd, a to konkrétne na právne závery uvedené v bode 33. odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie a poukázali na znenie § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982\nZb. Uviedli, že pri prechode vlastníckeho práva na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia nedochádza\nk prevodu vlastníckeho práva na základe zmluvy, preto vyvlastňovacie rozhodnutie, ako právny titul\nnadobudnutia bolo nevyhnutné evidovať na príslušnom katastri nehnuteľností. Túto vadu nie je možné\nkonvalidovať odkazom na ustanovenie o registrácii, resp. neregistrácii zmluvy, ako odlišného právneho\núkonu od rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré je v zmysle zákona samo o sebe nadobúdacím titulom, ale\nlen za predpokladu, že je právne perfektné. Vyvlastňovacie rozhodnutie považujú za nulitný správny\nakt, z dôvodu, ak je vydané voči osobe, ktorá je nebohá alebo vyvlastňovacie konanie je vedené s\nosobou nebohou, či s neznámymi právnymi nástupcami v situácii, kedy prípadný právny nástupcovia\nsú známy a žijúci na známom mieste, no poručiteľ ešte nezomrel a toto konanie a rozhodnutie je\nvedené a vydané voči osobe skutočného vlastníka. Keďže štát nebol vlastníkom predmetného pozemku\nv čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nemohol z tohto dôvodu\npredmetný pozemok nadobudnúť ani žalobca od štátu, ako od nevlastníka. Z uvedeného dôvodu\nvzišla právna otázka, či na základe predmetného zákona mohol žalobca (Mesto Košice) vstúpiť do\noprávnenej držby nehnuteľností a zároveň v tejto súvislosti majú dovolatelia za to, že nesprávne právne\nposúdil otázku vydržania vo vzťahu k dovolateľom. Ak súd dospel k záveru, že v konkrétnej veci sa\nmá uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, bolo jeho povinnosťou komplexne skúmať\nsplnenie podmienok vydržania. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že tieto musia byť splnené\nkumulatívne. Namietali tiež dobrú vôľu držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých\nvôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Vo\n\nvzťahu k dobromyseľnosti jej hodnoteniu, dôvodným pochybnostiam držiteľa, že mu vec patrí a jej\nzániku poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/30/2010, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/119/2007 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, sp. zn. 22Cdo/1253/1999. K vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho\npráva uviedli, že Ústava Slovenskej republiky toto neumožňuje a svoje tvrdenia podložili aj nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3.4.1996. Podľa dovolateľov žalobca\nnemohol pri bežnej opatrnosti nadobudnúť presvedčenie, že štát bol v čase nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 138/1991 Zb. vlastníkom nehnuteľností, a žalobca nikdy nevstúpil do dobromyseľnej\ndržby, čím nemohol nadobudnúť vlastníckeho právo vydržaním. Podľa dovolateľov sa odvolací súd\nnevysporiadal s ich argumentáciou o nadobudnutí ich vlastníckeho práva vydržaním, tým, že mal za\nto, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné reálne užívanie veci. Poukázali na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1442/2004 zo dňa 22. 07. 2004. Podľa\ndovolateľov sa súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nevysporiadali s otázkou domnelého\nprávneho titulu, ktorý zakladá začatie plynutia oprávnenej dobromyseľnej držby dovolateľov. Držbu\nmožno nadobudnúť aj na základe domnelého právneho titulu a táto sa nemusí nutne opierať o existujúci\nprávny dôvod. Dovolatelia majú za to, že postačí, aby bol daný domnelý (putatívny) právny dôvod,\npričom putatívnym (domnelým) dôvodom môže byť podľa judikatúry aj rozhodnutie súdu o vyporiadaní\ndedičstva a poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/207/2005,\nRc 90/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1085/2010. Uviedli, že\noni ako aj ich právni predchodcovia, ktorých dobu oprávnenej držby si v konaní započítali v súlade s\n§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka vstúpili do dobromyseľnej držby veci právoplatným osvedčením\no dedičstve. O nedobromyseľnosti dovolateľov nemožno hovoriť, keďže nemali vedomosť o existencii\niných scudzovacích právnych titulov a túto vedomosť mať ani nemohli, nakoľko v evidencii nehnuteľností\nboli evidovaní ich právni predchodcovia ako vlastníci. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie\nÚstavného súdu Českej republiky, sp. zn. ÚS 2576/10 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,\nsp. zn. 22Cdo/3249/2011 a sp. zn. 28Cdo/1966/2012. Dovolatelia sa taktiež nestotožnili so závermi,\nže títo nedržali predmetnú nehnuteľnosť, ktorú vydržali na základe osvedčenia notárskou zápisnicou,\nkeďže podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1442/2004 pre uchopenie\ndržby nehnuteľnosti, nie je potrebné aj jej reálne užívanie.\n6. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Počas dovolacieho konania súd prvej inštancie uznesením č. k. 36C/233/2012-797 z 11. decembra\n2023 pokračoval v konaní s právnymi nástupcami po žalovanej 4/ Q., a to s Ing. T. P., Q. M., Ing. C.\nV. a Ing. K. P..\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s a § 432 ods. 1 CSP).\n\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Dovolatelia formálne uplatnili dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, pričom z obsahu\nich dovolania vyplýva nespokojnosť s posúdením otázok formulovaných v bode 5.2.\n13. Dovolací súd vo vzťahu k označenému dovolaciemu dôvodu zdôrazňuje, že ustanovenie § 432\nods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť.\nUvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1 CSP zakladajúcim prípustnosť\ndovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný\ndovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Pre korektné vymedzenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení je\nnutné, aby dovolateľ uviedol právne posúdenie (právny názor), ktoré pokladá za nesprávne, a súčasne\nvymedzil, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Inými slovami je\ndovolateľ povinný v prvom rade vymedziť otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (čoho sa týkalo nesprávne právne posúdenie), a za druhé musí dať odpoveď na túto otázku, ktorú\npovažuje za správnu (teda uviesť, ako ju mal odvolací súd správne posúdiť).\n15. Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, tak ako ich uviedol dovolateľ. Naznačená viazanosť má\ndve roviny. V prvom rade negatívnu, t. j. že nemôže ex offo posudzovať sám tie vady, ktoré dovolateľ\nneuviedol. V druhom rade pozitívnu, t. j. že sa dovolací súd musí vysporiadať a zaoberať so všetkými\nvymedzenými dôvodmi.\n16. Zákonným limitom na posudzovanie obsahu podaného dovolania je § 440 CSP, podľa ktorého\ndovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Tento postup súvisí s dôsledným zachovávaním\ndispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti strán za ochranu\nich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania jemu predchádzajúceho prostredníctvom\nopravných prostriedkov je v dispozícii strán konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H.\nBeck. 2022. s. 1616 - 1620.).\n17. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len\nv rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne (II.\nÚS 277/2021). Ústavný súd pri preskúmavaní rozhodnutí dovolacieho súdu z pohľadu posudzovania\nobsahu dovolania vyslovil, že úlohou najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho je pokúsiť sa autenticky\nporozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku (I. ÚS 336/2019, I. ÚS 115/2020, IV. ÚS 15/2021, IV. ÚS\n253/2024), ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany (III. ÚS 278/2022).\nIde o dialóg, ale nie o právnu pomoc (III. ÚS 580/2021, III. ÚS 198/2022). Nie je úlohou najvyššieho\nsúdu „hádať\", čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky. Proti\nnadmernému formalizmu pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov civilného konania sa ústavný\nsúd vo svojej rozhodovacej činnosti vymedzuje (II. ÚS 135/04, III. ÚS 564/2021). V tejto myšlienkovej\nlínii konštatuje, že procesný predpis (Civilný sporový poriadok) nevyžaduje, aby dovolací dôvod bol\noznačený aj konkrétnym číslom paragrafu (§ 420, resp. § 421). Naopak, z § 431 ods. 2 a § 432 ods. 2\nCSP vyplýva spôsob, akým je potrebné konkrétny dovolací dôvod vymedziť.\n18. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá\nvymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\n18.1. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci\n\nnemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.\n19. V tomto kontexte aj ústavný súd vyžaduje, aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto\naby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením\ntoho, v čom má spočívať táto nesprávnosť; preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky. V náleze I. ÚS 51/2020 ústavný\nsúd výslovne uviedol, že „povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti\ndovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom.\"\n20. Pokiaľ dovolanie neobsahuje jasné a určité vymedzenie dovolacích dôvodov, nie je možné\npreskúmať, v čom mal odvolací súd pochybiť. Absencia takejto konkretizácie znemožňuje dovolaciemu\nsúdu vykonať meritórny prieskum, keďže by tým prekročil hranice viazanosti dôvodmi dovolania. V\ntejto súvislosti dovolací súd pripomína, že zákonom stanovená povinnosť kvalifikovaného právneho\nzastúpenia sa prejavuje aj v povinnosti prispôsobiť dovolaciu argumentáciu osobitnému charakteru\ndovolacieho konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.\n21. Dovolací súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom dovolania žalovaných 1/ až 5/, 7/ až 9/ a\n13/, vychádzajúc z ich samostatného procesného postavenia, založeného na samostatných a čiastočne\nodlišných právnych tituloch, na základe ktorých je evidované ich vlastnícke právo k spoluvlastníckym\npodielom, preskúmal, do akej miery je možné identifikovať, ktoré skutkové a právne tvrdenia sa vzťahujú\nku ktorému z dovolateľov. Dospel však k záveru, že takáto identifikácia nie je možná. Dovolací súd\nvyvinul snahu rozlíšiť jednotlivé časti dovolania tak, aby mohol posúdiť, ktoré námietky alebo tvrdenia\nsa viažu k tomu-ktorému dovolateľovi, avšak táto snaha bola bezvýsledná. S prihliadnutím na osobitosti\nveci, zložitosť skutkového a právneho stavu, ako aj na rozdielne tituly nadobudnutia vlastníckeho\npráva jednotlivých dovolateľov (porovnaj bod 34. odôvodnenia prvoinštačného rozsudku), je zrejmé, že\ndovolanie je ako celok nepreskúmateľné a neurčité, a to vo vzťahu ku každému z dovolateľov osobitne.\nTento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že advokát dovolateľov označil za dovolateľa aj subjekt, ktorý\nodvolanie vôbec nepodal (v dovolaní označený ako dovolateľ 8/). Takýto postup svedčí o nepochopení\nzákladných procesných princípov, ktoré sú pre dovolacie konanie určujúce. Dovolací súd pripomína,\nže dovolanie má predstavovať vzhľadom na svoju povahu a právne následky vysoko kvalifikované\nprocesné podanie, ktoré musí zodpovedať striktne stanoveným formálnym a obsahovým požiadavkám.\nV prejednávanej veci však dovolanie, tak ako bolo vyhotovené, týmto požiadavkám nezodpovedá.\n21.1. Zároveň porovnaním odvolania a dovolania je pritom zrejmé, že dovolanie v podstatnej miere len\nkopíruje obsah odvolania, bez toho, aby zohľadňovalo odlišnú procesnú funkciu dovolania a špecifické\nnáležitosti, ktoré sa od tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyžadujú. Požiadavky kladené\nna dovolanie sú odlišné od požiadaviek na odvolanie, dovolanie musí obsahovať jasné a konkrétne\nvymedzenie právneho posúdenia veci, ktoré dovolateľ považuje za nesprávne, ako aj vysvetlenie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia a aký právny záver považuje za správny (§ 432 ods.\n2 CSP).\n21.2. V predmetnom prípade však dovolatelia nijakým spôsobom jasne a zrozumiteľne neidentifikovali,\nktoré právne posúdenie veci pokladajú za nesprávne vo vzťahu ku konkrétnym dovolateľom, neuviedli,\nv čom spočíva tvrdená nesprávnosť a ani nekonkretizovali, ako mal odvolací súd právnu otázku\nsprávne vyriešiť vo väzbe na konkrétneho dovolateľa. Ich dovolanie preto neobsahuje kvalifikované\nvymedzenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako to\nvyžaduje Civilný sporový poriadok. Inými slovami, v dovolaní absentuje také vymedzenie nesprávneho\nprávneho posúdenia, ktoré by bolo možné považovať za spôsobilý a preskúmateľný podklad pre\nrozhodovanie dovolacieho súdu. V dôsledku toho sa dovolanie javí ako nepreskúmateľné, nekonkrétne\na nespôsobilé na meritórne prerokovanie, a preto nespĺňa zákonné predpoklady prípustnosti dovolania\nvo vzťahu k jednotlivým dovolateľom.\n21.3. Relevantný je v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (II. ÚS 172/03), v\nzmysle ktorého „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\".\n\n21.4. Absencia precízne formulovanej právnej otázky vychádzajúcej z konkrétne definovaného právneho\nposúdenia vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu vystupujúcemu na strane dovolateľov vylučuje, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať prípustnosťou dovolania. Inými slovami, nejednoznačné, resp. abstraktné\nodôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemôže cez prizmu ustanovenia § 432 ods.\n2 CSP obstáť bez toho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana.\n22. Pokiaľ z kontextu dovolania vyplýva aj nespokojnosť s nedostatočným odôvodnením rozsudkov\nokresného súdu a krajského súdu, ako aj s ich skutkovými závermi, tieto však dovolatelia výslovne\nnezhmotnili do konkrétnej námietky vo vzťahu k uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP.\n23. Dovolací súd ďalej konštatuje, že v dovolaní označený subjekt 8/ - Z. M. (v záhlaví označený ako\nžalovaný 9/) nebol odvolateľom, išlo o samostatné procesné spoločenstvo, výrok odvolacieho súdu\nsa žiadnym spôsobom priamo nedotýka právneho postavenia označeného subjektu, a preto ním ani\nnemohlo dôjsť k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu. Ak dovolanie podal subjekt, ktorý\npredtým nepodal odvolanie, hoci tak mohol urobiť, dovolací súd musí takéto dovolanie odmietnuť\nako procesne neprípustné. Povinnosť strany sporu využiť všetky dostupné opravné prostriedky, pred\npodaním dovolania je základnou procesnou podmienkou prípustnosti dovolania. Ak strana túto možnosť\nnevyužila, nemôže sa neskôr domáhať nápravy prostredníctvom dovolania.\n24. Na záver dovolací súd konštatuje, že hmotným právam (teda aj ochrane práva vlastniť majetok) sa\nposkytuje ochrana primárne prostredníctvom konania pred všeobecnými súdmi. V rámci týchto konaní sú\nvšeobecné súdy povinné o porušených alebo ohrozených právach rozhodnúť a to tak, aby rozhodnutie\nneporušilo základné práva a slobody tých, ktorí sa na súd obrátili. V rámci konania na všeobecnom\nsúde je určitá zodpovednosť za ochranu týchto práv aj na pleciach sporových strán. S tým súvisí najmä\nbremeno tvrdenia, dôkazné bremeno, koncentrácia konania, náležitosti procesných podaní, ale napr. aj\nprocesné lehoty a procesné sankcie. V rámci konania o opravných prostriedkoch je zodpovednosťou\nosoby, ktorá ho podáva, aby bol opravný prostriedok podaný včas, oprávnenou osobou a aby mal\npredpísané náležitosti. Konanie pred súdom je formálna procedúra, ktorá má určité pravidlá v záujme\nhospodárneho a spravodlivého rozhodnutia o podanom opravnom prostriedku. Pokiaľ však osoba, ktorá\nopravný prostriedok podáva tieto náležitosti nesplní a v dôsledku toho súd opravný prostriedok vecne\nneprejedná, je sama zodpovedná za to, že je hmotným právam nebola poskytnutá adekvátna ochrana,\nresp. že ňou namietané rozhodnutie nebolo vecne preskúmané (m. m. II. ÚS 247/2021).\n25. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n26. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ až 5/, 7/ až 9/ a 13/\nbolo potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP\n27. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/126/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a94e872-984f-4179-806d-7144a294ae56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.253.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.253.2024.2"}, {"guid": "ussr:96a1b5df-64bd-43f0-ad4e-ac65c14edb4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2022 z 4. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-04", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.198.2022.2"}, {"guid": "ussr:5e75ceac-24ee-4c60-a3f7-6e96f3e77050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.564.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.564.2021.1"}, {"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:c8e2c516-6728-46e5-b813-ac3ebda404e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.247.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.247.2021.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/04 z 24. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-24", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "cb680405-b247-4e7f-952a-ca9d95e7f23d:e0881863-2eb8-4258-bd30-2a1333ffedcd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1015201818.1", "spisova_znacka": "1SZa/11/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/11/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201818.1"}, {"guid": "fb93fe84-d920-4e59-a8a5-84f218d46dcc:5355a1c0-01bb-4551-b0fa-dceca4803004", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014898647.1", "spisova_znacka": "2MCdo/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2014 z 28. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898647.1"}], "citovane_v": []}