{"guid": "7833888d-de4a-4a1b-b57e-0e40be756ca5:e7f50a67-7185-47d2-b0df-552f51eb375c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "spisova_znacka": "1Cdo/104/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/104/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 1Cdo/104/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "identifikacne_cislo": "5111223709", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7f50a67-7185-47d2-b0df-552f51eb375c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/104/2025\n5111223709\n30. 09. 2025\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: H.. B. H., rodená L., narodená XX. G. XXXX, S., S.\nXXX, zastúpenej:STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, proti žalovanému:\nMesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody 94/27, IČO: 00 314\n099, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17,\nIČO: 36 436 640, o zaplatenie 4.068,54 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod\nsp. zn. 8C/168/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. novembra\n2022 sp. zn. 11Co/43/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)\nrozsudkom zo dňa 01. októbra 2020 sp. zn. 8C/168/2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.\ndecembra 2020 sp. zn. 8C/168/2011 žalobu pôvodného žalobcu K. H. (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie\n4.068,54 eura s príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcovi v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie uviedol, že bolo nesporné, že v prípade pozemku KNE parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu došlo k vzniku vecného bremena zo zákona na základe § 4\nods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov\npod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“) z dôvodu, že na pozemku sú postavené stavby\n„šatne a sklady“ so súp. č. 2902 a „garáže a dielne“ so súp. č. 2903 vo vlastníctve žalovaného. Aj keď\nzákon č. 66/2009 Z.z. neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, povinný z vecného\nbremena má nárok na náhradu s odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pričom súd prvej\ninštancie konštatoval, že s poukazom na § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tiež vychádzajúc aj zo\nspôsobu výpočtu náhrady za vecné bremeno podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. má náhrada za zriadenie\nzákonného vecného bremena charakter jednorazovej finančnej náhrady, a nie opakujúceho sa plnenia\nako tvrdil žalobca. Prvoinštančný súd poukázal na to, že rovnaký záver o charaktere finančnej náhrady\nza zriadenie zákonného vecného bremena ako jednorazovej odplaty, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktorý síce rieši náhradu\nza zriadenie vecného bremena v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., ale základ zriadenia zákonného\nvecného bremena je obdobný ako v prípade zákona č. 66/2009 Z.z., a teda sú závery uvedeného\nrozhodnutia najvyššieho súdu použiteľné aj v danej veci. Právny názor, že finančná náhrada z titulu\nzriadeného zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je náhradou jednorazovou súd\nprvej inštancie odvíjal tiež od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nsp. zn. IV. ÚS 227/2012 a jeho ďalších rozhodnutí, napríklad sp. zn. IV. ÚS 390/2018, sp. zn. II. ÚS\n323/2017. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/2/2014, súd prvej\ninštancie uviedol, že z tam prezentovaného (ojedinelého) záveru v danej veci nevychádzal aj z toho\n\ndôvodu, že toto rozhodnutie bolo ústavným súdom zrušené a následne bolo uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4MCdo/1/2016 mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté. Prvoinštančný\nsúd tak dospel k záveru, že finančná náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena podľa zákona č.\n66/2009 Z.z. má charakter jednorazového plnenia a z toho odvíjal aj vyhodnotenie žalovaným vznesenej\nnámietky premlčania. Bolo nepochybné, že uplatnený nárok je právom majetkovej povahy, ktoré podlieha\npremlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom\ndĺžky premlčacej doby, takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa,\nkeď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Predmetné právo sa mohlo vykonať v prvý deň účinnosti zákona\nč. 66/2009 Z.z., ktorý zo zákona zriadil uvedené vecné bremeno, pričom zákon nadobudol účinnosť dňa\n01. 07. 2009. Trojročná premlčacia doba teda uplynula dňa 01. 07. 2012. Návrh na finančnú náhradu\nza zriadenie zákonného vecného bremena bol podaný žalobcom až dňa 29. 06. 2020, t.j. po márnom\nuplynutí premlčacej doby. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku KN-E parc. č.\nXXXX/X ku dňu 29. 10. 2010, avšak uvedená skutočnosť, bola na plynutie premlčacej doby bez významu,\nnakoľko zmena v osobe veriteľa (§ 111 Občianskeho zákonníka) nemá na plynutie premlčacej doby\nvplyv. Pre úplnosť dôvodov uvedeného rozhodnutia súd prvej inštancie nad rámec právneho názoru,\nže nárok žalobcu bol v danej veci jednoznačne premlčaný, dodal, že nárok na finančnú náhradu za\nzriadenie zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. mal len ten vlastník vecným\nbremenom zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena.\nV čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. bola nepochybne vlastníčkou predmetných pozemkov iná\nosoba, odlišná od žalobcu. Žalobca nadobudol predmetný pozemok už zaťažený vecným bremenom. V\nkonečnom dôsledku tak bol daný aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby\no zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z.\nna strane žalobcu.\n2. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na plný úspech\nžalovaného v spore.\n3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom na odvolanie žalobcu\npredmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu\nstotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie i jeho odôvodnením. Odvolaciu námietku žalobcu, že niet\nustálenej súdnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, že finančná náhrada za vznik vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z.\nje jednorazová, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Poukázal na to, že problematika zákonného\nvecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. bola posudzovaná vo viacerých rozhodnutiach\nnajvyššieho aj ústavného súdu, ktoré rozhodnutia aj uviedol. Zopakoval, že v prípade zriadenia vecného\nbremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 je primeraná náhrada na mieste a právo na náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého\npozemku ku dňu účinnosti tohto zákona.\n4. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný v plnom rozsahu, keďže\nbol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) a to z\ndôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Uplatnený dovolací dôvod dovolateľ vymedzil tak,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že právo na náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo\ntomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Uvedené právne\nposúdenie odvolacieho súdu vychádza z rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa 26. augusta 2019 sp.\nzn. 2Cdo/194/2018, podporne aj z jeho rozhodnutia zo dňa 30. novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019.\nUvedený právny názor je však v rozpore s rozhodnutím najvyššieho súdu zo dňa 23. apríla 2015,\nsp. zn. 4MCdo/2/2014, ktoré v merite veci riešilo náhradu za vecné bremeno podľa § 4 zákona č.\n66/2009 Z.z. Najvyšší súd sa v tomto rozhodnutí priklonil k opakovanej náhrade za zákonné vecné\nbremeno a vyslovil názor, že ak zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť\ndomáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom\na ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva\n\nvlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú,\nnemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a\nslobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu bolo zrušené\nnálezom ústavného súdu zo dňa 19. januára 2016 sp. zn. I. ÚS 349/2015 iba z dôvodu neprípustnosti\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ak sám účastník konania prostredníctvom dovolania\nmohol dosiahnuť nápravu, resp. zvrátenie stavu založeného rozhodnutiami súdov nižšej inštancie, ale\nsami účastníci toto právo nevyužili. Podľa dovolateľa rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 30. novembra\n2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019 nedáva dostatočné odpovede na právne závery v merite veci a odkazuje\nlen na skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 26. augusta 2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018, ktoré\nlen nekriticky odkazuje na tie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sa týkali primeranej náhrady za\nzákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov(ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“). Poukázal na rozdielnu právnu úpravu zákonného vecného\nbremena v zákone č. 66/2009 Z.z. a v zákone č. 182/1993 Z.z., z ktorej je podľa neho zrejmé, že\nvecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je časovo obmedzené a nie je definitívnym riešením,\nzatiaľ čo vecné bremeno podľa zákona č. 182/1993 Z.z. je trvalým a konečným riešením usporiadania\nmajetkovoprávnych vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov k pozemku pod touto stavbou.\nDovolateľ poukázal na nález ústavného súdu zo dňa 12. októbra 2016, sp. zn. PL. ÚS 42/2015, ktorý\nmá všeobecný dosah, pretože sa týka všetkých zákonných vecných bremien a bol uverejnený v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 3/2016 a z ktorého vyplýva, že ústava ani dodatkový\nprotokol výslovne neustanovujú, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníctva sa nesmie\nposkytnúť opakovane, ani neurčujú príkaz, aby sa poskytla jednorazovo. V súlade s ústavou je iba taká\nnáhrada, ktorá je primeraná, pričom poskytnutá náhrada za zásah do právneho postavenia vlastníka\npodľa ústavy môže byť jednorazová aj opakovaná. Podľa dovolateľa, keďže zákon č. 66/2009 Z.z.\nvlastníkovi stavby neurčuje žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemku a\nnenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na začatie konania o pozemkových úpravách\na povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vlastníkom stavby trvá\naž do vykonania pozemkových úprav, patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho\npráva vo forme opakujúceho sa plnenia za konkrétny časový úsek od obmedzenia vlastníckeho práva až\ndo usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným v zákone č. 66/2009 Z.z. Na základe\nuvedeného bol dovolateľ toho názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a preto navrhol,\naby bol jeho rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.\n6. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol dovolaniu žalobcu nevyhovieť. Podľa neho\ndovolateľ svoj dovolací dôvod opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.\napríla 2015 sp. zn. 4MCdo/2/2014, ktoré však bolo nálezom ústavného súdu zo dňa 19. januára 2016\nsp. zn. I. ÚS 349/2015 zrušené. Súdnou praxou už je ustálené, že právo na náhradu za vecné bremeno\nsa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe a tento nárok je len jeden a má ho ten vlastník zaťaženého\npozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona č.\n66/2009 Z.z., t.j. k 01. júlu 2009 a že zákonodarca nemal v úmysle náhradu za zriadenie zákonného\nvecného bremena zakotviť ako opakovateľné plnenie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP), ktorému bolo dovolanie žalobcu predložené na rozhodnutie zistil, že v priebehu dovolacieho\nkonania, dňa XX. G. XXXX, žalobca zomrel. Keďže žalobca stratil svojou smrťou procesnú subjektivitu,\nsúd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. júna 2025 č.k. 8C/168/2011-609, vychádzajúc z výsledkov\ndedičského konania po žalobcovi vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41D/1453/2024, Dnot\n26/2025 a s poukazom na § 63 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou po\nporučiteľovi, a to s H.. B. H., rod. L., nar. XX. G. XXXX, bytom S. XXX (ďalej len ako „žalobkyňa“ alebo\n„dovolateľka“). Menovaná ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi prijala v zmysle § 65 v spojení\ns § 438 ods. 1 CSP stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.\n8. Následne dovolací súd po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n9. Žalobkyňa podala dovolanie z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\n\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. c) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine),\nako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nNevyhnutným predpokladom je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam\npre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí\nodvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Zároveň musí ísť o otázku, ktorú už riešil aj\ndovolací súd, v jeho rozhodnutiach je ale táto otázka riešená rozdielne. Otázka relevantná v zmysle §\n421 ods. 1 písm. c) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľom\nv dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa\ntohto ustanovenia.\n11. Právnou úpravou dovolania v CSP sa sleduje náprava nesprávností v individuálnom spore\ndovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. c) CSP sa takto sleduje zámer prispieť k\nprekonaniu „existujúcej“ rozdielnosti rozhodovania dovolacieho súdu.\n12. V danom prípade žalobkyňa vo svojom dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzila\nprávnu otázku, ktorá môže byť právne významná z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nIšlo o otázku, či právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 zákona č. 66/2009\nZ.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto\nzákona. Zostalo preto posúdiť, či ide o otázku, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia rozhodovaná rozdielne\n(t. j. riešená nejednotne).\n13. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukázal pri riešení uvedenej právnej otázky\nna rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa 26. augusta 2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018 a zo dňa 30.\nnovembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorých bol vyslovený právny záver, že právo na náhradu za\nobmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto\nbol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Dovolateľka naproti tomu poukázala\nna rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 23. apríla 2015 sp. zn. 4MCdo/2/2014, v ktorom sa najvyšší\nsúd priklonil k opakovanej náhrade za uvedené obmedzenie vlastníckeho práva.\n14. Dovolací súd k tomu uvádza, že odhliadnuc od skutočnosti, že predmetné rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, na ktoré dovolateľka poukazuje (sp. zn. 4MCdo/2/2014) bolo zrušené nálezom ústavného súdu\nzo dňa 19. januára 2016 sp. zn. I. ÚS 349/2015, tak judikatúra najvyšších súdnych autorít je v otázke\npovahy vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ako vecného bremena „in rem“ jednotná.\n15. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Cdo/17/2019, na ktoré\npoukázali vo svojich rozhodnutiach súdy nižších inštancií, síce nebolo publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, keď bolo uverejnené len v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 1/2022, avšak závery v ňom vyjadrené neboli v neskorších rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu spochybnené alebo prekonané. K obsahovo identickým záverom, ako v tomto\nrozhodnutí, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež o veciach sp. zn. 2Cdo/194/2018, sp. zn.\n1Cdo/99/2019, 5Cdo/175/2019 a 5Cdo/116/2021. Ďalej boli s rovnakými závermi vydané rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 28. júla 2022 sp. zn. 5Cdo/63/2021, dňa 25. apríla 2023\nsp. zn. 3Cdo/2/2021, či dňa 31. januára 2023 sp. zn. 3Cdo/67/2020, ktoré prešlo i testom ústavnosti v\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí z 20. marca 2024 sp. zn. II. ÚS 114/2024.\nV ostatnom čase bolo s rovnakými právnymi závermi vydané dňa 23. januára 2025 rozhodnutie sp. zn.\n5Cdo/39/2024.\n\n16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v súčasnosti neexistuje rozdielna rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu v dovolateľom nastolenej právnej otázke. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu dovolacieho jednoznačne vyplýva, že nárok na odplatu za jeho zriadenie nevzniká pri\nkaždej zmene vlastníka, náhrada patrí pôvodnému vlastníkovi, má jednorazový charakter a nárok na jej\nzaplatenie mohol byť uplatnený v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.\n17. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) CSP, keď\ntoto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pretože nebolo zistené, že\ndovolateľkou nastolená právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/43/2021", "guid": "bfa840ed-1c5f-40fc-8f75-57fa52efd0e1:0cc1c739-4afe-4e38-a254-46baff8a0b8b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97369b2e-b541-49b8-90a8-544739666b27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1"}, {"guid": "ussr:9646b8b9-f782-4512-9bc2-377b5ef14551", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.390.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.390.2018.1"}, {"guid": "ussr:463b8f01-0281-4a25-8f12-ae05e56ed5e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 323/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 323/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:144365c8-aa9a-4e1e-9925-fbd21895be3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 349/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 349/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}, {"guid": "0df899ac-c0d7-43be-b60a-7e16f469c765:cb5a9c9c-9803-43b2-9cea-b1637c9ed3dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1", "spisova_znacka": "5Cdo/63/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/63/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1"}, {"guid": "119b3745-564f-44ca-9ced-c8390e2056f2:e5f223a0-0468-4740-9a5d-6e55f9efaba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1", "spisova_znacka": "5Cdo/175/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/175/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "b85a9483-852b-4110-9b17-a7debb125428:910f5b2d-f438-4bb8-874f-77df66543787", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6715207799.1", "spisova_znacka": "4MCdo/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/1/2016 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6715207799.1"}, {"guid": "ac729a3b-2e45-42e0-8895-9444315ed9e9:da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "spisova_znacka": "4MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1"}, {"guid": "ccba321b-ac91-4ed1-9167-368d44afcb39:0af43e53-c7a9-49dc-ab0a-e3b0ab033466", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/43/2021", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/43/2021 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ccba321b-ac91-4ed1-9167-368d44afcb39:0af43e53-c7a9-49dc-ab0a-e3b0ab033466"}], "citovane_v": []}