{"guid": "a485e3f8-3cf7-4782-9308-bfc969adb771:718ebf43-be2f-4158-ab75-a167c240a7e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2024 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2025, sp. zn. 1Cdo/167/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2", "identifikacne_cislo": "3823201192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41a.odsek-2", "nazov": "§ 41a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/718ebf43-be2f-4158-ab75-a167c240a7e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/167/2024\n3823201192\n25. 11. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera v spore žalobcu H. L., narodeného XX. C.\nXXXX, L., J. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - ABOGADAS, s.r.o., so sídlom Bratislava\n- mestská časť Petržalka, Ševčenkova 3770/34, IČO: 53 344 219, proti žalovaným 1/ G. Š., narodenej\nXX. H. XXXX, M.-Č., H.Á. N. XXXX/XX, 2/ E. R., narodenej XX. C. XXXX, J., Š. XX/XX, o určenie,\nže nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 5C/12/2023, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. júna 2024 sp. zn. 11Co/18/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalované 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\nurčenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J. ako byt č. XX, vo vchode č. XX, na 3.\nposchodí, bytového domu súp. č. XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel\nna spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu č. XXXXX o veľkosti 55/2203-ín a\nspoluvlastnícky podiel 55/2203-ín k pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 657 m2 - zastavaná plocha\na nádvorie, patria do dedičstva po H. K., rod. G., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom J., Š.\nXX/XX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX (ďalej aj len „poručiteľka“). Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľka\nbola výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností a nadobudla ich v dedičskom konaní po nebohom\nE. K. v podiele 1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica titulom dedenia bez povinnosti\nvýplaty ustupujúcim dedičom. Poručiteľka bola matkou žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca a žalovaná\n2/ boli účastníkmi dedičského konania po ich otcovi, v rámci ktorého uzavreli dohodu, že dedičský\npodiel na nehnuteľnosti nadobudne v celosti poručiteľka a zároveň sa ústne dohodli, že predmetnú\nnehnuteľnosť po smrti poručiteľky zdedia on - žalobca a žalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia. Po\nsmrti poručiteľky v rámci dedičského konania však žalobca zistil, že predmetný byt nie je predmetom\ndedičstva, nakoľko tento poručiteľka za svojho života previedla kúpnou zmluvou so zriadením vecného\nbremena k nehnuteľnosti na žalovanú 1/. Uvedeného určenia sa žalobca domáhal na tom tvrdenom\nskutkovom základe, že poručiteľka mala záujem uzavrieť so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, ktorú aj dala\nvypracovať advokátke, avšak žalovaná 1/ s tým nesúhlasila a poručiteľku „dotlačila“ k uzavretiu kúpnej\nzmluvy s tým, že poručiteľka žalovanej 1/ následne celú kúpnu cenu vrátila s tým, že sú to prostriedky\npre vnúčatá. Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti bola teda simulovaným\nprávnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva.\nVýrokom II. napadnutého rozsudku priznal súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Poručiteľka H. K.,\nnarodená XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, bola matkou žalobcu a žalovanej 2/ a starou matkou\n\nžalovanej 1/. Dňa 30. 04. 2021 uzatvorili poručiteľka ako predávajúca a oprávnená z vecného bremena\nso žalovanou 1/ ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena kúpnu zmluvu so zriadením vecného\nbremena. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV\nč. XXXX pre k. ú. J. ako byt č. XX, na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXXXX,\npostaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX, na Š. ulici v J., spoluvlastnícky podiel na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti\n55/2203,-ín na pozemku CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 657 m2, na\nktorom je bytový dom postavený. Súčasne bolo predmetom zmluvy aj zriadenie vecného bremena v\nprospech predávajúcej, t. j. poručiteľky, a to práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností v celom\nrozsahu, t.j. všetkých miestností bytu, jeho príslušenstva a vnútorného vybavenia, vrátane doživotného\nužívania spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Kúpna cena\nbola v zmluve dohodnutá vo výške 30.000 eur a zmluvné strany sa dohodli, že táto kúpna cena bude\nzaplatená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy. Vecné bremeno v prospech poručiteľky bolo zriadené\nbezodplatne. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a aj vecného bremena na základe tejto zmluvy\nbol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 10. 05. 2021 pod\nč. V 2516/2021. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že suma 30.000 eur bola poručiteľke\nvyplatená žalovanou 1/ v hotovosti dňa 30. 04. 2021. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k.\n12D/75/2017, Dnot 123/2017, zo dňa 25. 10. 2017, vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX\npre k. ú. J. (t.j. byt č. XX s prísl.) poručiteľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a to v podiele\n1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica na základe dedenia po manželovi E. K., narodenom\nXX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Dedičmi po\nzomrelom E. K. boli aj žalobca a žalovaná 2/. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137\npísm. c) CSP, § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Najskôr zisťoval, či na požadovanom určení\nje daný naliehavý právny záujem. V danej veci je nepochybné, že žalobca je synom poručiteľky H. K.,\nteda aj jej dedičom. Rovnako bolo zistené, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J. sú\nvo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, ktorá ich nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 04.\n2021 uzavretej s poručiteľkou. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu by uvedené nehnuteľnosti\npatrili ku dňu smrti poručiteľky do jej výlučného vlastníctva a boli by predmetom dedičského konania\npo poručiteľke. Bez požadovaného určenia je teda právne postavenie žalobcu neisté. Na základe\nuvedených skutočností preto súd považoval naliehavý právny záujem v konaní za preukázaný. Žalobca\nv konaní tvrdil, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretá medzi\nporučiteľkou a žalovanou 1/, bola simulovaným právnym úkonom, s cieľom dosiahnuť zastretie iného\nprávneho úkonu - darovacej zmluvy. Pri simulácii ide o vedomú nezhodu vôle a prejavu na strane oboch\nzmluvných strán, prípadne pri dvojstrannom právnom úkone sa nezhoduje vôľa a prejav jednej strany\na konajúci o tom vie. Simulácia spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si\ntoho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú\nskutočne prejavil. Ustanovenie § 41a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka rieši prípad spoločnej\nvedomej nezhody vôle a prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva)\nobe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Simulovaný\nprávny úkon (t.j. urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby (§ 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Simulovaný právny úkon je neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu\nho uzavrieť. Ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje zachovať v platnosti zastretý\nprávny úkon, pretože k nemu smerovala skutočná vôľa účastníkov zmluvy, a to za podmienky, že a)\nzastretý právny úkon zodpovedá vôli oboch účastníkov a b) zastretý právny úkon spĺňa všetky náležitosti\npožadované zákonom pre platný právny úkon. Ustanovenie § 41a ods. 2 veta druhá Občianskeho\nzákonníka rieši právne následky jednostrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, že konajúci navonok\nprejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím\nosobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. Účastník právneho vzťahu, ktorý v prípade simulácie\npredpokladal, že ide o vážny prejav vôle a dôveroval urobenému prejavu a jeho právnym následkom,\nmôže sa dovolávať jeho danosti, ako keby bol platný. Preto ust. § 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho\nzákonníka pre takýto prípad výslovne ustanovuje, že neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko sa\nnemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za vážny, t.j. nezastretý. Z uvedeného vyplýva,\nže neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu,\nktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za\nnezastretý. Na základe uvedených skutočností v danej veci nemožno hovoriť o simulovanom právnom\núkone. V konaní nebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t.j. poručiteľka, ako aj žalovaná 1/ nemali\nvôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie. Vykonaným dokazovaním,\n\nnajmä výpoveďami žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne E.. E. L. bolo zistené, že poručiteľka mala pôvodne\nzáujem uzavrieť so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, v súvislosti s čím svedkyňa E.. L. aj vypracovala\ndarovaciu zmluvu. Rovnako bolo uvedenými výpoveďami preukázané, že žalovaná 1/ s uzavretím\ndarovacej zmluvy nesúhlasila, preto sa s poručiteľkou dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy s tým, že\nporučiteľka nehnuteľnosti žalovanej 1/ predá za kúpnu cenu 30.000 eur. Z výpovede svedkyne E.. L. bolo\npreukázané, že poručiteľka bola v čase uzatvárania zmluvy s jej obsahom riadne oboznámená, tento jej\nbol vysvetlený. Poručiteľka si bola vedomá, aký právny úkon uzatvára, podľa svedkyne určite rozumela\ntomu, čo robila, nemala problém s tým, že uzatvára kúpnu zmluvu. V konaní bolo tiež nepochybne\npreukázané, že kúpna cena bola poručiteľke zo strany žalovanej 1/ v hotovosti riadne vyplatená,\nporučiteľka si peniaze v prítomnosti svedkyne E.. L. prepočítala a s týmito peniazmi z jej kancelárie\nodišla. Z výpovedí žalovaných bolo zistené, že poručiteľka si po obdržaní kúpnej ceny zakúpila sporák,\nzáclony a nejaké oblečenie. V konaní nebolo ničím vyvrátené ani tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že ona\nmala záujem len o uzavretie kúpnej zmluvy, nie o uzavretie darovacej zmluvy. Tomuto jej tvrdeniu\nzodpovedá aj výpoveď svedkyne E.. L., ktorá uviedla, že jej poručiteľka sama povedala, že vnučka, t.j.\nžalovaná 1/ nesúhlasí s darovaním. Zároveň niet dôvodu pochybovať o tom, že na základe správania\nporučiteľky nemala žalovaná 1/ dôvod pochybovať o vôli poručiteľky uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu. V\nkonaní nebolo sporným, že po viac ako cca 2 mesiacoch poručiteľka darovala sumu 25.000 eur deťom\nžalovanej 1/ (každému dieťaťu po 5.000 eur) a sumu 3.000 eur zverila žalovanej 1/ ako prostriedky na\núhradu nákladov za jej pohreb a na zriadenie pomníku. Z výpovede žalovanej 1/ v konaní vyplynulo,\nže náklady za pohreb poručiteľky, ako aj pomník poručiteľke aj uhradila. Žalobca v konaní toto tvrdenie\nžalovanej 1/ nenamietal, preto ho súd považoval za nesporné. Toto konanie poručiteľky však žalovaná\n1/ v čase uzatvárania zmluvy s poručiteľkou nemohla predvídať. V danom prípade nemožno uvažovať\nani o darovaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. J. zo strany poručiteľky žalovanej 1/.\nPoručiteľka prostriedky z kúpnej ceny totiž nevrátila (ako dar) žalovanej 1/, ale deťom žalovanej, aj to\niba sčasti (celkom 25.000 eur). Suma 3.000 eur bola určená na úhradu nákladov na pohreb poručiteľky\na zriadenie náhrobného pomníka a sumu 2.000 eur si poručiteľka ponechala pre vlastnú potrebu. Na\nzáklade uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že\nporučiteľka a žalovaná 1/ (prípadne iba poručiteľka) v čase uzavretia zmluvy v skutočnosti nemali vôľu\nuzavrieť kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu. I v prípade, pokiaľ by poručiteľka nebola stotožnená s\nuzavretím kúpnej zmluvy a v skutočnosti zamýšľala darovanie nehnuteľností, nebolo ničím preukázané,\nže o tejto jej vôli, resp. úmysle by žalovaná 1/ mohla mať vedomosť. Žalovaná 1/ vzhľadom na správanie\nporučiteľky bola dobromyseľná v tom, že s poručiteľkou uzatvára kúpnu zmluvu a podľa ust. § 41a\nods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka sa nemožno dovolávať neplatnosti takého právneho úkonu\nvoči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Súd preto považoval kúpnu zmluvu so zriadením\nvecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, za platný právny\núkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.\nXXXX pre k. ú. J. na žalovanú 1/. Pokiaľ žalobca poukazoval na vyplatenie kúpnej ceny vo výške 30.000\neur v hotovosti ako na rozporné so zákonom č. 394/2012 Z.z., ust. § 5 citovaného zákona uvádza, že\nplatbou v hotovosti prevyšujúcej sumu 15.000 eur nie je dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe\nktorých sa vykonala platba v hotovosti. Rovnako ústna dohoda dedičov po zomrelom E. K. ohľadom\nbytu poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou 1/.\nNa základe všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalované 1/ a 2/ mali v konaní plný\núspech, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“) napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo\nvzťahu k žalobcovi.\n3. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že v konaní\nnebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t.j. poručiteľka a aj žalovaná 1/ nemali vôľu uzavrieť kúpnu\nzmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie a súd považoval kúpnu zmluvu so zriadením\nvecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, za platný právny\núkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.\nXXXX, pre k.ú. J. na žalovanú 1/.\n4. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná najmä na tvrdenia o tom, že kúpna\nzmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/ bola simulovaným\n\nprávnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva,\na na tvrdenia, že kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne, pretože k prejavu vôle bola poručiteľka\nprinútená tým, že žalovaná 1/ trvala na uzavretí kúpnej zmluvy.\n5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,\nvýsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191\nCSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný\nskutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v\ncelom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva\nnasledovné:\n6. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie\nzo strany súdu prvej inštancie. S uvedenými odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu, ktoré na\npodporu týchto odvolacích dôvodov uviedol, sa nemožno stotožniť.\n7. Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/\nnebola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie darovacej zmluvy a z vykonaného\ndokazovania žiaden takýto záver nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne\nE.. E. L., advokátky, ktorá zmluvu pripravila, bolo preukázané, že poručiteľka uzavrela kúpnu zmluvu\nslobodne, vážne, rozumela obsahu právneho úkonu a nemala problém zmluvu uzatvoriť. Poručiteľke\nbola pred svedkyňou dokonca aj vyplatená kúpna cena. Z uvedenej svedeckej výpovede, ale ani zo\nžiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu slobodne, t.j. že by k\njej uzatvoreniu bola prinútená žalovanou 1/. Skutočnosť, že poručiteľka chcela pôvodne nehnuteľnosti\nžalovanej 1/ darovať, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzatvorila slobodne a bola k jej uzatvoreniu\ndonútená. Námietka žalobcu, že k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného\npostupu, a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,\ntiež nie je dôvodná, pretože o dohode o kúpnej cene svedčí uzatvorená kúpna zmluva a vyplatenie\nkúpnej ceny žalovanou 1/ a jej prijatie poručiteľkou. Okolnosť, že kúpnu cenu navrhla žalovaná 1/ po tom,\nčo sa o nej poradila s manželom, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluvy sa vo všeobecnosti\nuzatvárajú v určitom procese dohadovania zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach a okolnosť,\nže navrhovateľ určitej zmluvy má predstavu uzatvoriť konkrétnu zmluvu a po tom, čo svoj návrh\npredostrie adresátovi, sa dohodnú na inej zmluve, prípadne sa dohodnú na inej cene, prípadne na inej\npodstatnej zmluvnej náležitosti, než bola navrhovateľom zmluvy pôvodne navrhnutá, ako ani okolnosť,\nže sa ktorákoľvek budúca zmluvná strana radí o obsahu zmluvy s treťou osobou, neznamenajú bez\nďalšieho, že by takáto zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie alebo pre nedostatok vôle uzavrieť\ntakú zmluvu. Takáto argumentácia bez akéhokoľvek dôkazu o donútení uzavrieť zmluvu nemá žiaden\nreálny základ. Rovnako námietka žalobcu o cene prevádzaného bytu, ktorá bola podľa neho podstatne\nnižšia než jeho trhová hodnota, je bezpredmetná, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie k\ntejto otázke žiadny dôkaz vykonať nenavrhol a zároveň sa cena nejaví ako zjavne neprimeraná (napr.\nlen ako symbolická), a to aj s ohľadom na okolnosti, že prevod sa uskutočnil medzi blízkymi osobami a v\nprospech predávajúcej bolo zriadené právo byt bezodplatne až do svojej smrti užívať (vecné bremeno).\n8. Okolnosť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, resp. že poručiteľka si ako predávajúca vymienila\nzaplatenie kúpnej ceny týmto spôsobom, nie je dôkazom o tom, že kúpna zmluva bola simulovaná.\nTakýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ako poručiteľka naložila s kúpnou cenou. Kúpna cena bola\nriadne vyplatená a tým sa peňažné prostriedky stali vlastníctvom poručiteľky, ktorá mohla s nimi voľne\nnakladať, mohla ich všetky spotrebovať, darovať na charitu, darovať tretej osobe, požičať a podobne.\nSkutočnosť, že väčšinu prostriedkov darovala deťom žalovanej 1/, nerobí kúpnu zmluvu neplatnou a z\nvykonaného dokazovania nevyplýva, že by vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako tvrdí žalobca. Je tiež\nbezpredmetné, či poručiteľka použila časť kúpnej ceny na kúpu nejakých vecí do domácnosti, resp. vecí\nosobnej potreby.\n9. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie sa odklonil od konštantnej judikatúry v identických\nveciach. Odvolací súd však takýto odklon nezistil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tvrdenie o použití časti kúpnej\nceny na úhradu pomníka poručiteľky žalovanou 1/ je v rozpore s vykonaným dôkazom - uzneseniami\n\nsúdu 12D/75/2017 a 9D/200/2021-22, tak žalobca neuviedol v čom konkrétne, pričom odvolací súd\nneidentifikoval žiadny rozpor skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorý by mohol mať za následok\niné závery v otázke platnosti kúpnej zmluvy.\n10. Pokiaľ žalobca namietal rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že uzatvorením\nkúpnej zmluvy došlo k porušeniu dohody medzi poručiteľkou, žalobcom a žalovanou 2/, o ktorej mala\nžalovaná 1/ vedomosť, že nehnuteľnosť zdedia v rámci dedičského konania po poručiteľke žalobca a\nžalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia, je aj táto jeho námietka nedôvodná. Súd prvej inštancie sa aj s\ntouto námietkou vysporiadal, keď uviedol, že ústna dohoda dedičov po zomrelom E. K. ohľadom bytu\nporučiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou 1/. Odvolací\nsúd k tomuto záveru súdu prvej inštancie dodáva, že takáto prípadná ústna dohoda poručiteľky s jej\nmožnými dedičmi pre prípad smrti poručiteľky nie je a nemôže byť platná. Takúto dohodu náš právny\nporiadok nepozná a jediným právnym úkonom fyzickej osoby, ktorým môže táto osoba nakladať so\nsvojim majetkom pre prípad smrti, je závet (resp. pre vylúčenie, aby sa vlastníkom majetku fyzickej\nosoby po je smrti stal neopomenuteľný dedič, je takým úkonom aj listina o vydedení). Okrem toho sa\nfyzická osoba nemôže platne ústne vzdať práva nakladať so svojim nehnuteľným majetkom až do svojej\nsmrti, čo by bol faktický dôsledok dohody, na ktorú žalobca poukázal. Pokiaľ teda poručiteľka ešte počas\nsvojho života voľne disponovala svojim majetkom bez toho, aby v takejto dispozícii bola obmedzená\nzo zákona, platným právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu, nemožno sa úspešne dovolať takéhoto\ndispozitívneho právneho úkonu poručiteľky ako neplatného z dôvodu existencie akejsi dohody, ktorá je\nuž v základe neplatná.\n11. Ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil žalobca, nebol naplnený, keď súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne\nposúdil. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď ju v plnom rozsahu priznal\núspešným žalovaným.\n12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované, a preto im odvolací súd priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n14. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca. Dovolanie podal z dôvodov podľa § 421 ods.\n1 písm. a) a c) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky ,,či bola kúpna zmluva so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti\nuzatvorená medzi poručiteľkou H. K. a žalovanou 1/ dňa 30.04.2021 simulovaným právnym úkonom s\ncieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva a vyriešenie právnej\notázky, či bola darovacia zmluva uzatvorená platne, pričom odvolací súd ako súd prvej inštancie sa v\ntejto otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“\n14.1. Žalobca mal za to, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že kúpna zmluva\nso zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti bola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť\nzastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva. Poručiteľka a žalovaná jednak uzavreli\nkúpnu zmluvu, kúpna cena alebo cena bola zaplatená v hotovosti a následne poručiteľka ako kvázi\npredávajúca vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako kvázi kupujúcej opätovne v hotovosti.\n14.2. Poručiteľka simulovala kúpnu zmluvu, pretože podľa vyjadrenia žalovanej 1/ jej chcela byt darovať\ndarovacou zmluvou, ktorá bola disimulovaným právnym úkonom a naopak žalovaná 1/ simulovala kvázi\ndarovaciu zmluvu, pretože byt chcela kúpiť kúpnou zmluvou, ktorá bola v skutočnosti podpísaná a\nzmluvné strany si medzi sebou vymenili plnenia.\n14.3. Je zrejmé, že každá zo zmluvných strán pri zatváraní zmluvy zamýšľali niečo iné. Poukázal aj na §\n37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade nebol právny úkon, kúpna zmluva urobený slobodne\na určite, pretože poručiteľka byt nechcela vôbec predať, ale chcela ho darovať žalovanej 1/. Po nátlaku\nžalovanej 1/ pristúpili zmluvné strany k uzavretiu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva nebola uzatvorená\nslobodne, lebo k prejavu vôle bol účastník kúpnej zmluvy poručiteľka pani H. K. prinútená skutočnosťou\ntrvania žalovanej 1/ na uzavretí kúpnej zmluvy. Dôkazom, že poručiteľka zamýšľala darovanie a nie\nkúpnu zmluvu je aj fakt, že odmietla vyplatenie kvázi kúpnej ceny vo výške 30.000 eur na bankový účet,\nale vyžiadala si dané plnenie v hotovosti, pričom celé plnenia vrátila naspäť žalovanej 1/. Poručiteľka v\n\nskutočnosti dosiahla svoju pôvodne zamýšľanú darovaciu zmluvu, nakoľko si plnenie vo výške 30.000\neuro nenechala, ale vrátila žalovanej 1/.\n14.4. Správne právne posúdenie odvolacím súdom by bolo také, že kúpna zmluva bola simulovaným\nprávnym úkonom, keďže v jej prípade nešlo o odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nale o bezplatný prevod. Takisto namietala, že trhová cena nehnuteľnosti bola v rozhodnom období cca\n100.000 euro.\n14.5. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/2019 prijaté pod R1/2021, podľa\nktorého predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti\n(§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými\núčastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva.\n14.6. Súdy nižších inštancií v mnohých prípadoch posudzovali otázky platnosti simulovaných právnych\núkonov jednotne. Avšak stále sme svedkami vydania aj takých rozhodnutí, ako je to v tomto prípade\nrozsudku, v rámci ktorých sa súdy nižších inštancií odklonili od konštantnej rozhodovacej praxe v\nidentických veciach. V súlade s judikatúrou R1/2021:\n- dovolací súd zdôraznil, že platný právny poriadok SR pri nadobúdaní vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam zmluvami predpisuje obligatórnu písomnú formu právnych úkonov. Navyše, ak ide o\nzmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine,\n- dovolací súd preto skonštatoval, že ústna dohoda sa nemôže stať spôsobilým podkladom zápisu v\nkatastri nehnuteľností,\n- ak už sa má úprava o simulácii a disimulácii uplatniť, je nutné zotrvať na tom závere, že simulácia sa\nmôže týkať len obsahu právneho vzťahu, teda z neho plynúcich práv a povinností jednotlivých subjektov\nprávneho vzťahu. Simulácia sa teda nemôže týkať aj samotných subjektov,\n- náležitosťou vyžadovanou pre platnosť zastretého právneho úkonu, týkajúceho sa nehnuteľnosti, je\naj písomná forma úkonu.\n14.7. Rovnako je to aj v prípade konštantnej judikatúry českých súdov. Pritom poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1917/2004, 22Cdo/101/2001, 22Cdo/102/1999.\n14.8. Správne právne posúdenie veci odvolacím súdom by bolo také, že disimulovaný právny úkon\n- darovacia zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená v písomnej forme a neobsahuje\nustanovenie, že ide o darovanie (bezodplatný prevod vlastníckeho práva).\n14.9. Na základe uvedeného mal za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n15. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie žalovaná 1/. Dovolanie považovala za nedôvodné.\nŽalobca v dovolaní uvádzal rovnaké dôvody ako vo svojom odvolaní. Kúpna zmluva, ktorú uzatvorila s\nporučiteľkou, ktorá bola jej starou mamou nebola žiadnym simulovaným právnym úkonom. S jej starou\nmamou sa dohodli na kúpnej cene a aj na tom, že na byte bude v jej prospech zriadené vecné bremeno,\naby mohla byt ďalej užívať. K právnej stránke veci sa nevie vyjadriť. Uviedla, že žalobca pri uzavretí\nkúpnej zmluvy nebol, nebol ani pritom, keď si so starou mamou dohadovala podmienky kúpy. Žalobca\ndlhú dobu nebol v kontakte s poručiteľkou, preto ani nemohol vedieť, čo si jej stará mama v tom čase\nželala a myslela. Považovala rozsudok súdu prvej inštancie za správny.\n15.1. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie aj žalovaná 2/. Zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré\nuviedla v konaní. Predať byt jej dcére sa rozhodla jej matka. Oni si dohodli všetky podmienky okolo\npredaja a podľa takto dohodnutých podmienok kúpnu zmluvu uzatvorili. Bola presvedčená, že kúpna\nzmluva bola uzatvorená podľa zákona. Preto považuje dovolanie žalobcu za nedôvodné a žiada, aby\nbol rozsudok odvolacieho súdu potvrdený.\n16. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1CSP), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n16.1. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n16.2. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\n\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16.3. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n16.4. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n16.5. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odvolací\nsúd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) namietajúc\nnesprávne právne posúdenie otázky platnosti spornej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného\nbremena z hľadiska simulácie právneho úkonu s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu,\nktorým mala byť darovacia zmluva. Má za to, že v danom prípade kúpna zmluva bola simulovaným\nprávnym úkonom, keďže nešlo o odplatný prevod a disimulovaný právny úkon - darovacia zmluva\nje neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená v písomnej forme a neobsahuje ustanovenie, že ide o\ndarovanie.\n16.6. Ako odklon namietal odklon od rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019, prijaté aj v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí SR pod R/1/2021 s právnou vetou: ,,Predpokladom platnosti\nzastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca\n(simulovaná) zmluva.\n16.7. Taktiež poukázal v tomto smere aj na konštantnú judikatúru NS ČR a to: sp. zn. 22Cdo/1917/2004,\n22Cdo/101/2001 s právnou vetou: že ,,pokud účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu\nohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není disimulovaná darovací\nsmlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování“,\n22Cdo/202/1999. V tomto smere dovolací súd poukazuje na to, že tieto rozhodnutia nie je možné\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (pozri nasl. bod 16.9.), neznamená to, že\nby súdy podporne v prípade obdobnej skutkovej a právnej veci nemohli na tieto poukazovať, v takom\nprípade, by však bolo nevyhnutne potrebné precízne zdôvodniť, prípadne prečo na ne prihliadnuť).\n16.8. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu\nspočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru\no právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio\niuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.\nPrávne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil\nvec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n16.9. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 01. 01. 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2\n\nods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu\nprax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.\n17. Žalobca namieta, že v predmetnej veci v skutočnosti každá zo zmluvných strán zamýšľala niečo\niné, podľa žalobcu, poručiteľka (jeho matka) nechcela byt predať, chcela ho darovať žalovanej 1/,\nprávny úkon nebol urobený slobodne, preto lebo k prejavu vôle bola poručiteľka prinútená skutočnosťou\ntrvania žalovanej 1/ na uzavretí kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu kúpna zmluva bola simulovaným právnym\núkonom, keďže nešlo o odplatný prevod vlastníckeho práva.\n17.1. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37\nods.\n1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,\nktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto\nprejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.\n17.2. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá\nvôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).\nZ uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.\nsimulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je\nsimulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento\núkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon\nzodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol\nsám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho\nzákonníka) (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010).\n17.3. V predmetnej veci, nie je zrejmé, v čom konkrétne sa mali súdy odkloniť od vyššie uvádzaného\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019, keď závery v preskúmavanej veci vyjadrené v bode 13. a\n14. odvolacieho súdu vychádzajú z odlišných skutkových zistení a vykonaného dokazovania: ,,Kúpna\nzmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/ nebola\nsimulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie darovacej zmluvy a z vykonaného\ndokazovania žiaden takýto záver nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne\nE.. E. L., advokátky, ktorá zmluvu pripravila, bolo preukázané, že poručiteľka uzavrela kúpnu zmluvu\nslobodne, vážne, rozumela obsahu právneho úkonu a nemala problém zmluvu uzatvoriť. Poručiteľke\nbola pred svedkyňou dokonca aj vyplatená kúpna cena. Z uvedenej svedeckej výpovede, ale ani zo\nžiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu slobodne, t.j. že by k\njej uzatvoreniu bola prinútená žalovanou 1/. Skutočnosť, že poručiteľka chcela pôvodne nehnuteľnosti\nžalovanej 1/ darovať, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzatvorila slobodne a bola k jej uzatvoreniu\ndonútená. Námietka žalobcu, že k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného\npostupu, a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,\ntiež nie je dôvodná, pretože o dohode o kúpnej cene svedčí uzatvorená kúpna zmluva a vyplatenie\nkúpnej ceny žalovanou 1/ a jej prijatie poručiteľkou. Okolnosť, že kúpnu cenu navrhla žalovaná 1/ po tom,\nčo sa o nej poradila s manželom, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluvy sa vo všeobecnosti\nuzatvárajú v určitom procese dohadovania zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach a okolnosť,\nže navrhovateľ určitej zmluvy má predstavu uzatvoriť konkrétnu zmluvu a po tom, čo svoj návrh\npredostrie adresátovi, sa dohodnú na inej zmluve, prípadne sa dohodnú na inej cene, prípadne na inej\npodstatnej zmluvnej náležitosti, než bola navrhovateľom zmluvy pôvodne navrhnutá, ako ani okolnosť,\nže sa ktorákoľvek budúca zmluvná strana radí o obsahu zmluvy s treťou osobou, neznamenajú bez\nďalšieho, že by takáto zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie alebo pre nedostatok vôle uzavrieť\ntakú zmluvu. Takáto argumentácia bez akéhokoľvek dôkazu o donútení uzavrieť zmluvu nemá žiaden\nreálny základ. Rovnako námietka žalobcu o cene prevádzaného bytu, ktorá bola podľa neho podstatne\nnižšia než jeho trhová hodnota, je bezpredmetná, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie k\ntejto otázke žiadny dôkaz vykonať nenavrhol a zároveň sa cena nejaví ako zjavne neprimeraná (napr.\nlen ako symbolická), a to aj s ohľadom na okolnosti, že prevod sa uskutočnil medzi blízkymi osobami a v\nprospech predávajúcej bolo zriadené právo byt bezodplatne až do svojej smrti užívať (vecné bremeno).\n14. Okolnosť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, resp. že poručiteľka si ako predávajúca\nvymienila zaplatenie kúpnej ceny týmto spôsobom, nie je dôkazom o tom, že kúpna zmluva bola\nsimulovaná. Takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ako poručiteľka naložila s kúpnou cenou. Kúpna\ncena bola riadne vyplatená a tým sa peňažné prostriedky stali vlastníctvom poručiteľky, ktorá mohla s\nnimi voľne nakladať, mohla ich všetky spotrebovať, darovať na charitu, darovať tretej osobe, požičať\na podobne. Skutočnosť, že väčšinu prostriedkov darovala deťom žalovanej 1/, nerobí kúpnu zmluvu\n\nneplatnou a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako tvrdí\nžalobca. Je tiež bezpredmetné, či poručiteľka použila časť kúpnej ceny na kúpu nejakých vecí do\ndomácnosti, resp. vecí osobnej potreby.“\n17.4. Súdy teda nepochybili po právnej stránke, keď žalobu žalobcu zamietli. Závery uvedené v\ncitovanom rozhodnutí NS SR, ale nie je možné aplikovať na skutkové závery a vykonané dokazovanie v\npredmetnej veci, aj keď tieto nepochybne by boli aplikovateľné v tom prípade, keď by bola preukázané,\nže kúpnou zmluvou bolo zastierané darovanie, čo v danom prípade nebolo z vykonaného dokazovania\npreukázané. Bolo preukázané, že medzi poručiteľkou (matkou žalobcu) a žalovanou 1/ (vnučkou\nporučiteľky) bola uzatvorená platná kúpna zmluva, tak ako to oba súdy konštatovali. Pokiaľ sa dovolateľ\nsnaží spochybniť skutkové zistenia ako výsledok vykonania a hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci\nskutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd, nesprávne zistenie skutkového stavu však nie je podľa\nCivilného sporového poriadku dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať\nskutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací\nsúd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre\nskúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia\npráva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie\nveci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok\nskutkových), preto v prípade spochybňovania skutkových záverov odvolacieho súdu dovolanie pre\nnesprávne právne posúdenie nie je ani prípustné (§ 447 písm. f) CSP).\n17.5. Súdy zohľadňovali okolnosti týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, dôsledne posúdili atribúty\nprávnych úkonov, ktoré s kúpou súviseli, najmä spôsob prevodu nehnuteľnosti (teda spôsob prevodu\nnehnuteľnosti, uzatvorenie zmluvy pred svedkyňou E.. E. L., advokátkou, ktorá zmluvu pripravila, pred\nňou bola dokonca vyplatená aj kúpna cena, kúpna cena sa nejavila zjavne neprimeraná, keď šlo o\nprevod medzi blízkymi osobami a v prospech predávajúcej bolo zároveň zriadené právo bezodplatne\nbyt užívať až do svojej smrti); skúmanie zámeru poručiteľky a žalovanej 1/ možno konštatovať, že\naplikovali a vyhodnotili danú vec v súvislosti s § 37 ods. 1, § 41a ods. 2 OZ. Súdy sa zároveň dôkladne\nzaoberali vôľou účastníkov sporného právneho úkonu, ich vážnosťou pri prejave vôle a účelom, ktorý\nchceli právnym úkonom dosiahnuť. Dovolací súd zdôrazňuje, že súdy vykonali náležité dokazovanie,\naby dospeli k právnemu posúdeniu o danosti vôle zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle § 588\na nasl. OZ. S ohľadom na uvedené komplexné preskúmanie platnosti spornej kúpnej zmluvy, dovolací\nsúd uzatvára, že nie je možné závery súdov nižších inštancií považovať za nesúladné s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\n17.6. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto dovolací súd nepovažoval za\nrelevantný z hľadiska prípustnosti dovolania, keďže napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia (ne)platnosti spornej kúpnej zmluvy.\n18. Z dovolania vyplýva, že dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nPodľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n18.1. V preskúmavanej veci, vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ nevymedzuje právnu otázku, neuvádza v tejto súvislosti rozdielnu\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ani pri posudzovaní daného dovolacieho dôvodu podľa obsahu\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku (§ 124 ods. 1 CSP) však z neho nevyplýva, konkrétne ktorou\n„právnou“ otázkou (odvolacím súdom riešenou a rozhodovanou dovolacím súdom rozdielne) bola podľa\njeho názoru založená prípustnosť podaného dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP. V dôsledku\nnevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.\n18.2. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil a napriek\ntomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj\n1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by\nbez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,\nkto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n20. Žalované 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešné (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP), preto im dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/18/2024", "guid": "03b6e418-ee1c-4a9c-86a5-60ad795dcdc3:bd6d5724-0aff-4a4c-9963-eb3a0326d5f0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "4e48c1b2-e456-4904-8e06-906395379acb:aed01212-d30d-449f-bc1c-5044f2466bb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1", "spisova_znacka": "1Cdo/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 z 26. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "b9363c85-88fe-4dc5-ac5c-2191e2e90867:9293ee41-758b-4170-881e-539bdaf7ab71", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6721204545.1", "spisova_znacka": "11Co/18/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/18/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6721204545.1"}], "citovane_v": []}