{"guid": "a10a6cae-b128-45f0-860f-27a9b38a1a08:a475e7e8-6bc0-4524-af33-00374401493a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3", "spisova_znacka": "6CdoPr/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoPr/11/2024 z 30. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 6CdoPr/11/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3", "identifikacne_cislo": "3112202588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "sudca_id": 581, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-terezia-mecelova-581", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-189", "nazov": "§ 189 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-189", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-182", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-187", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-189", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a475e7e8-6bc0-4524-af33-00374401493a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoPr/11/2024\n3112202588\n30. 07. 2025\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2025:3112202588.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne ZLATOKOV SK, a.s., Trenčín, Martina Rázusa\n8, IČO: 36318370, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Vavráčom, Banská Bystrica, Horná 51\nproti žalovanej V. C., narodenej XX. V. XXXX, Y. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou AKK Advokátska\nkancelária Kubínyiová s. r. o., Trenčín, Piaristická 9, IČO: 36863891, o zaplatenie 17.201,61 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12Cpr/2/2012, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023 a dopĺňaciemu\nrozsudku z 25. apríla 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023 spolu s dopĺňacím\nrozsudkom z 25. apríla 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nUznesenie Okresného súdu Trenčín z 1. júla 2024 č. k. 12Cpr/2/2012-716 v spojení s uznesením\nOkresného súdu Trenčín z 29. mája 2024 č. k. 12Cpr/2/2012-692 zrušuje.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie\") v poradí druhým rozsudkom z 9. novembra\n2022 č. k. 12Cpr/2/2012-606 I. určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 204,05 eura s 9,25 %\nročným úrokom z omeškania od 21. februára 2012 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur\nsplatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti\nrozsudku až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že povinnosť plnenia žalovanej\nzaniká v rozsahu poskytnutého plnenia na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín z 30.\noktóbra 2012 č. k. 1T/141/2012-51 dlžníkom - obvineným (ďalej len „trestný rozkaz\"), II. vo zvyšnej\nčasti žalobu zamietol a III. žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu\n89,14 %. Rozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami § 81 písm. e), § 82, § 182 až 184, § 187\nods. 1 a § 189 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákonník práce\"). Vecne dôvodil, že v prevádzke žalobkyne došlo ku schodku na zverených hodnotách,\nspôsobenému krádežou tretími osobami 23. júna 2011, keď v prevádzke žalobkyne bola prítomná\nako predavačka žalovaná (o čom svedčí aj trestný rozkaz). Predmetom rozhodovania zostala náhrada\nškody okrem časti žalovanej sumy, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej\ninštancie z 9. mája 2018 č. k. 12Cpr/2/2012-368 v celkovej priznanej sume 734,98 eura s príslušenstvom,\nktorá pozostávala sumy 220,09 eura (5% z neodvedenej tržby 4.401,83 eura), sumy 145,75 eura\n(5% z predaja poukážok Lyoness vo výške 2.915 eur), sumy 305,05 eura (10% z hodnoty druhej\npolovice šperkov v celkovej výške 6.100,93 eura bez DPH; vo vzťahu k prvej polovici šperkov na\ndvoch ukradnutých plató bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu pre vyvinenie sa žalovanou) a\nzo sumy 64,09 eura (10% zo 1-iny z vykúpeného zlomkového zlata za 2 563,67 eura bez DPH).\nPoukazujúc na predchádzajúce zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") z 22. júla 2020 sp. zn. 8Cdo/206/2019, v ktorom boli ako správne\nhodnotené závery o zbavení sa zodpovednosti žalovanej za schodok vo vzťahu k odcudzeným hodnotám\nnachádzajúcim sa priamo na predajni žalobkyne (t.j. odcudzeným šperkom z dvoch plató), avšak ako\n\npredčasné boli hodnotené závery o takmer úplnom zbavení sa zodpovednosti žalovanej aj za schodok\nna hodnotách nachádzajúcich sa v neuzamknutom trezore v neuzamknutej miestnosti, uviedol, že\npredmetom posúdenia zostala otázka, čo bolo priamou príčinou odcudzenia hodnôt z neuzamknutého\ntrezoru. Predajňa mala tvar písmena L, pulty boli rozmiestnené tak, že z jedného konca nebolo vidieť\nna opačný koniec, pulty boli z koncových strán voľne otvorené do zápultia, dvere do bočnej miestnosti\ns trezorom (otvoreným/privretým, neuzamknutým) bývali otvorené i neuzamknuté a v predajni bývali\ndve predavačky. V deň krádeže však došlo k náhlej neprítomnosti druhého predavača a žalobkyňa\nnáhradného predavača nezabezpečila, v dôsledku čoho v predajni celý deň zostala sama iba jedna\npredavačka, a to žalovaná. Zlodejov teda motivovali ku krádeži, resp. im ju uľahčili dve príčiny, a to\nprítomnosť iba jednej predavačky v predajni tvaru L s voľným vstupom do zápultia a otvorené dvere\ndo bočnej miestnosti s trezorom. Z tohto pohľadu súd prvej inštancie ustálil podiel zavinenia na strane\nžalobkyne 50% a na strane žalovanej 50%. Priamou a bezprostrednou príčinou odcudzenia hodnôt z\ntrezoru bolo to, že žalovaná nechala otvorené dvere do bočnej miestnosti, kde sa tento trezor nachádzal.\nAvšak k vzniku schodku úmyselným konaním tretích osôb by za prítomnosti jednej predavačky nedošlo\niba vtedy, ak by žalovaná tieto dvere nielen zavrela, ale aj zamkla a kľúč by si nechala pri sebe,\npretože zlodeji boli štyria a časť z nich zabávala žalovanú a časť vošla dverami do bočnej miestnosti a\nvykradla trezor. Žalovaná však nemohla dvere zamknúť, pretože nedisponovala kľúčom, z tohto dôvodu\njej zavinenie je iba čiastočné, a to v podiele 50 % ( nezatvorené dvere) a podiel žalobkyne bol tiež\n50% (chýbajúci kľúč od dverí), teda celkovo sa podiel žalovanej znížil na 25%. Bolo pritom nepodstatné,\nči trezor bol zamknutý alebo len privretý. V neprospech žalobkyne tiež hodnotil, že ani jeden z dvoch\nkoncov pultov nebol uzavretý; zlodeji teda nemuseli prekonať prekážku (napr. preskočiť pult) a žalobkyňa\ntýmto nedostatkom krádež uľahčila. Jej ďalší podiel na zavinení je v rozsahu 50% z podielu žalovanej\n25 %. Výsledný podiel zavinenia žalovanej tak zostal vo výške 12%. Súd prvej inštancie nepriznal\nžalobkyni náhradu za neodvedenú tržbu za predchádzajúce dni a hodnotu vykúpeného zlata nad váhu\n30g (v hodnote nad 526,89 eur), pretože určil spoluzavinenie žalobkyne vo výške 100% z dôvodu\nporušenia vlastných interných predpisov o povinnosti odvádzať každý deň tržby ako aj v časti hodnoty\nza vykúpené zlomkové zlato nad váhu 30g (interná smernica žalobkyne č. 1/2007). Podiel žalovanej\n(12 %) z hodnoty vykúpeného zlata do 30g (526,89 eura) predstavuje sumu 63,23 eura, čo už žalovaná\nuhradila na základe prvého rozsudku z 9. mája 2018, z tohto dôvodu v tejto časti žalobu zamietol. Podiel\nžalovanej (12%) zo sumy 2.915 eur (predaj poukážok Lyoness) predstavuje sumu 349,80 eura, z ktorej\nžalovaná uhradila 145,75 eura (na základe prvého rozsudku z 9. mája 2018), preto žalobkyni priznal\nsumu 204,05 eura. Vo vzťahu k chýbajúcim 86 ks šperkov v hmotnosti 269,3 g v cene 6.100,93 eura\nbez DPH žalobkyňa nepreukázala, koľko z týchto šperkov bolo odcudzených z voľnej police v predajni\na koľko z trezoru, a teda v konaní nebolo možné zistiť presnú hodnotu odcudzených zlatých šperkov z\ntrezoru. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena bola v tejto časti žaloba zamietnutá ako nedôvodná.\nRozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP\") a vecne pomerom\núspechu žalobkyne a žalovanej v konaní.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy\") na odvolanie žalobkyne v poradí druhým rozsudkom z 26. marca 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023\nspolu s dopĺňacím rozsudkom z 25. apríla 2024 sp. zn. 17CoPr/5/2023 rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.593,71\neura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 21. februára 2012 do zaplatenia, všetko v mesačných\nsplátkach po 50 eur splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim\npo právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že povinnosť\nplnenia žalovanej zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia na základe trestného rozkazu; vo zvyšnej\nzamietavej časti výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku III. zmenil tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 58 %.\nUviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení veci odvolacím súdom bolo zistiť\npresný počet a hodnotu odcudzených zlatých šperkov z trezoru žalobkyne, ustáliť celkovú výšku hodnôt\nodcudzených z trezoru a následne opätovne určiť mieru podielu zavinenia žalovanej na vzniknutej\nškode. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala\ncelkovú výšku hodnôt odcudzených z trezoru (vrátane zlatých šperkov). Nakoľko medzi stranami nebolo\nsporné, že na dvoch plató voľne uložených v predajni sa nachádzali iba zlaté retiazky (v žalobkyňou\ntvrdenom počte 32 ks), na základe inventarizačného zápisu bolo možné uzavrieť, že okrem týchto\nzlatých retiazok chýbalo celkom 54 ks šperkov, a to 26 ks prsteňov v sume 1.485,52 eura s DPH, 2 ks\nzávesov v sume 19,66 eura s DPH, 19 ks náramkov v sume 1.800,35 eura s DPH, 3 ks náhrdelníkov\n\nv sume 536,30 eura s DPH a 4 ks retiazok v sume 408,61 eura s DPH. Stotožnil sa so súdom prvej\ninštancie, že zlodejov motivovali ku krádeži dve príčiny, a to: 1/ prítomnosť iba jednej predavačky v\npredajni tvaru „L\" s voľným vstupom do zápultia a 2/ otvorené dvere do bočnej miestnosti s trezorom.\nKeby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť riadne zabezpečiť predajňu, ku krádeži na predajni by\nnedošlo, a to aj napriek tomu, že trezor nebol uzamknutý. Žalobkyňa si týchto nedostatkov na predajni\nbola zrejme vedomá, nakoľko po predmetnej krádeži došlo k vykonaniu viacerých zmien, a to jednak v\npersonálnom zabezpečení, materiálnom vybavení predajne a tiež v úprave internej smernice č. 1/2017.\nŽalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že škoda (pokiaľ išlo o cennosti uložené v\ntrezore) bola spôsobená sčasti bez jej zavinenia. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie o takmer úplnom zbavení sa zodpovednosti žalovanej za stratu na zverených hodnotách, ale\nzodpovednosť žalovanej ustálil vo výške 25 % a zodpovednosť žalobkyne (zamestnávateľa) vo výške\n75%, a to z dôvodu nedostatočných podmienok pre hospodárenie žalovanej so zverenými hodnotami.\nPo zohľadnení výšky súm, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť na základe prvého rozsudku súdu\nprvej inštancie z 09. mája 2018 č. k. 12Cpr/2/2012-368 a na základe odvolaním nenapadnutého výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie z 09. novembra 2022 č. k. 12Cpr/2/2012-606 stanovil celkovú sumu, ktorú\nje žalovaná povinná zaplatiť, vo výške 2.593,71 eura (spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %).\nOdvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý určil spoluzavinenie žalobkyne pri\nodcudzení neodovzdanej tržby za predchádzajúce dni vo výške 100 % z dôvodu porušenia vlastných\ninterných predpisov o povinnosti odvádzať každý deň tržby, ako aj v časti hodnoty za vykúpené zlomkové\nzlato nad váhu 30g (podľa internej smernice žalobcu č. 1/2007); poukázal pritom na závery zrušujúceho\nuznesenia dovolacieho súdu z 22. júla 2020 sp. zn. 8Cdo/206/2019, ktorými bol viazaný. Rozhodnutie\no trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s § 453 ods. 3 a § 255 ods. 1\na 2 CSP a vecne vzájomným pomerom úspechu žalobkyne a žalovanej v konaní.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie.\nDovolanie odôvodnila ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. nesprávnym právnym posúdením veci\nodvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni\n13.872,92 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % a priznať žalobkyni plnú náhradu\ntrov konania, alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. Namietala, že súdy pri hodnotení dôkazov rozhodných pre exkulpáciu žalovanej úplne\nignorovali skutočnosť, že trezor bol odomknutý, čo bola jediná relevantná skutočnosť majúca vplyv na\nodcudzenie vecí a hodnôt z trezoru. Príčiny krádeže pomenované nižšími súdmi mali irelevantný vzťah\nk následku. Trezor slúži na zabezpečenie ochrany uložených predmetov a nemôže plniť tento účel, ak\nzostane neuzamknutý (čo žalovaná zanedbala). Ani dvere na miestnosti, v ktorej sa nachádzal trezor a\ndo ktorej verejnosť nemá prístup, žalovaná nezavrela, čo priamo vyzývalo kriminálne živly ku konaniu.\nVo vzťahu k hodnotám odcudzeným z predajne (retiazky na dvoch plató) nižšie súdy bez akéhokoľvek\nodôvodnenia stanovili zodpovednosť žalobkyne vo výške 100 %, nezaoberali sa príčinami, ktoré viedli ku\nvzniku škody, vôbec nezohľadnili, že vzhľadom na to, že žalovaná bola v inkriminovaný deň na predajni\nsama (o čom žalobkyňa nebola informovaná), nemala vyložiť na závesnú policu za pultom retiazky\nz trezoru. Postup nižších súdov pri stanovovaní spoluzavinenia bol preto chybný a podiel zavinenia\nžalobkyne a žalovanej stanovili bez vymedzenia relevantných príčin vzniku škody. Opomenuli priame\na bezprostredné dôkazy, vychádzali zo skutkových záverov nemajúcich v podstatnej časti oporu vo\nvykonanom dokazovaní a pri hodnotení dôkazov postupovali arbitrárne a v rozpore s princípmi logického\nuvažovania. Schodok na zverených hodnotách bol zapríčinený konaním žalovanej, ktorá ponechala\notvorený trezor i dokorán otvorené dvere miestnosti (v ktorej sa trezor nachádzal), a tiež v situácii, keď\nbola v predajni sama, vyložila šperky na nástennú policu v predajni. Dovolateľka tiež namietala, že nižšie\nsúdy nerešpektovali záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu nesúhlasila s argumentáciou žalobkyne, podané\ndovolanie považovala za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť, resp. ako neprípustné odmietnuť.\n5. Dovolateľka zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v dovolaní.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za\nsplnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429\n\nods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n8. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP (vychádzajúc z jeho obsahu) a §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach\naktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa §\n420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn.\n1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti\ndovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,\nktorého sú súčasťou.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Dovolateľka v dovolaní okrem iného namietala nerešpektovanie záväzného právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení nižšími súdmi a arbitrárnosť ich rozhodnutí.\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k tejto\nvade zmätočnosti.\n13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n14. Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru,\nvysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je\nneprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (R 76/2016).\n15. V danej veci uznesením z 22. júla 2020 sp. zn. 8Cdo/206/2019 najvyšší súd zrušil v poradí\nprvý rozsudok odvolacieho súdu z 21. marca 2019 sp. zn. 17CoPr/7/2018 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Dovolací súd nespochybnil závery odvolacieho súdu o zbavení sa zodpovednosti žalovanej\nza schodok vo vzťahu k odcudzeným hodnotám nachádzajúcim sa priamo na predajni žalovanej (z\ndôvodu nevytvorenia vhodných pracovných podmienok - zlé rozloženie pultov, počet pracovníkov v\npredajni a pod.), avšak závery o takmer úplnom zbavení sa zodpovednosti žalovanej aj za schodok\nna hodnotách nachádzajúcich sa v neuzamknutom trezore v neuzamknutej miestnosti považoval za\nrozporné s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, vychádzajúcou predovšetkým zo záverov\njeho rozsudku sp. zn. 2Cdo/244/2007. Odvolaciemu súdu vytkol, že ten síce vo svojom rozhodnutí\npoukázal na zavinenie žalovanej, avšak už nevyhodnotil, ako sa táto skutočnosť prejavila na odcudzení\nhodnôt nachádzajúcich sa v trezore, t. j. či odcudzenie hodnôt žalovaná svojim konaním uľahčila alebo\n\nnie, keďže deklarované pochybenia žalobkyne (zlé rozloženie pultov v predajni, denné neodvádzanie\ntržieb do banky, počet pracovníkov v predajni) zrejme nemohli byť priamou príčinou odcudzenia hodnôt\nz neuzamknutého trezoru. Poukázal na to, že dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca nie je\nzásah inej osoby, ktorý znemožní zamestnancovi starať sa o zverené hodnoty, ako sa mylne domnieva\nžalovaná. Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne\nhospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku\nzamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zákonníka práce) vznik schodku umožnil. Žalovaná\ntak z nedbanlivosti (vo vzťahu k hodnotám uloženým v trezore) porušila povinnosť zabrániť vzniku\nzavinených strát, rozdielov a úbytkov hodnôt zverených k vyúčtovaniu a povinnosť počínať si tak, aby\nnedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu. Uložil odvolaciemu súdu,\naby opätovne vyhodnotil, či žalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že škoda\n(pokiaľ išlo o cennosti uložené v trezore) bola spôsobená „sčasti alebo celkom bez jej zavinenia.\"\nDodal, že trezor s hodnotami bolo treba riadne zabezpečiť (uzamknúť) a o tom ju nebolo treba osobitne\npoučovať; ide o všeobecne známe pravidlá ochrany majetku. Neobstojí preto ani argumentácia o tom,\nže žalovanej nebolo v smernici, ktorá jej bola odovzdaná pri vzniku pracovného pomeru, výslovne\nuložená povinnosť trezor zamykať. Rovnako neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa mohla škodu (pokiaľ išlo\no finančnú hotovosť uloženú v trezore) minimalizovať, ak by odvádzala tržby do banky denne (a preto\nnesie zavinenie na jej vzniku), keďže ani táto skutočnosť nebola v priamej príčinnej súvislosti s konaním\npáchateľov, ktorým bolo „uľahčené\" odcudziť hodnoty z trezoru práve tým, že na prístup k nemu nemuseli\nprekonať žiadnu prekážku (stačilo odpútať pozornosť žalovanej). Výška finančnej hotovosti ponechaná\nv trezore, resp. denné neodvádzanie finančnej hotovosti do banky nebolo príčinou vzniku škody na\nmajetku žalobcu.\n16. V konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nemá odvolací súd žiadny\npriestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať právny názor najvyššieho súdu. Prípady výnimiek\nzo zásady tohto „jednosmerného diktátu\" sú najčastejšie zmeny v skutkových zisteniach, alebo prípad\nzmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím\nodvolacieho súdu, zásadný judikatórny posun (napr. Európskeho súdneho dvora, Európskeho súdu\npre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo najvyššieho súdu), avšak žiadna z\nmenovaných výnimiek pred opätovným rozhodovaním veci odvolacím súdom nenastala.\n17. Hoci v danej veci odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zodpovednosť\nžalovanej určil v rozsahu 25 %, teda formálne akoby rešpektoval rozhodnutie dovolacieho súdu, z jeho\nodôvodnenia tento záver ale nevyplýva. Zjednodušene povedané, odvolacím súdom bolo konštatované,\nže v podstate žalovaná nenesie žiadnu zodpovednosť (pretože žalobkyňa si škodu zavinila sama a\nnezamknutý trezor nemožno pričítať na ťarchu žalovanej), ale nakoľko je odvolací súd viazaný názorom\ndovolacieho súdu, tak potom určil túto zodpovednosť v rozsahu už spomínanom. Uvedené rozhodnutie\nnie je možné považovať za presvedčivé a dôsledné vo vzťahu k záväznosti právneho názoru, ktorý\ndovolací súd už vyslovil. Nie je akceptovateľné, aby bolo nerešpektované, že trezor bolo nutné zamykať.\nK uvedenému sa už najvyšší súd vyjadril vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a súdy túto skutočnosť\nodignorovali. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci dal v časti najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom\nuznesení za pravdu nižším súdom, rozhodnutie bolo zrušené ako celok aj v tejto časti, a teda bolo\npotrebné sa vysporiadať v rozhodnutí i s ňou (zopakovať, čo bolo povedané a odobrené najvyšším\nsúdom). Uvedená časť v rozhodnutiach nižších súdov úplne absentuje.\n18. Odvolací súd (pred ním i súd prvej inštancie) napriek kasačnej záväznosti neakceptoval právny\nnázor dovolacieho súdu vyjadrený v nosných dôvodoch zrušujúceho uznesenia.\n19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka opodstatnene namieta\nneakceptovanie názoru najvyššieho súdu nižšími súdmi, a hoci túto vadu výslovne neoznačila ako vadu\npodľa § 420 písm. f) CSP, je zrejmé, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n20. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.\nf) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí\ndovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa\npritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti\n\nznemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší\nbez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\nsúdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,\n7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).\n21. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia\nodvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP). Súčasne dovolací súd\nzrušil i súvisiace uznesenia ohľadom výšky trov konania. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania\nv konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci (sp. zn.\n4Obdo/7/2018, 3Obo/9/2017).\n22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17CoPr/5/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "b2eb7540-42d8-47b3-b022-aca180b1d772:e1c88143-dfe1-43d0-bc9b-7deefd6fac7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/2/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Cpr/2/2012 z 2. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b2eb7540-42d8-47b3-b022-aca180b1d772:e1c88143-dfe1-43d0-bc9b-7deefd6fac7c"}], "citovane_v": [{"guid": "b1487926-dd85-424b-9b8a-85c2d219b922:6ad6ec2d-1c1f-4b42-83e2-c19cfcd753bd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:0018202651.17", "spisova_znacka": "B3-12Cpr/10/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-12Cpr/10/2018 z 1. 12. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:0018202651.17"}]}