{"guid": "eb7efee3-4860-4c3d-b412-c37aa4ace9b5:08ee32bc-e374-42e9-8e68-5760582ce536", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1", "spisova_znacka": "6Cdo/21/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/21/2023 z 13. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/21/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1", "identifikacne_cislo": "1713201664", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08ee32bc-e374-42e9-8e68-5760582ce536", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/21/2023\n1713201664\n13. 02. 2025\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2025:1713201664.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ A.. A.C. L., narodeného X. C. XXXX, D.R. XX, L.,\n2/ H.. U. L., narodenej XX. G. XXXX, F. XX, L., (adresa trvalého pobytu uvedená v Registri obyvateľov SR\nod 16.12.2016), bývajúca XXX-XXX Z. C., V., S., H. XGX, F., obaja žalobcovia zastúpení advokátom Mgr.\nMiroslavom Semancom, Národná trieda 38, Košice, proti žalovaným 1/ P. R.U., narodenej XX. E. XXXX,\nJ. XXX, Y., zastúpenej advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, 2/ Slovenskej\nrepublike, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 37C/25/2013, o dovolaní\nžalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/214/2018 z 29. marca 2022,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej 1/ a žalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho\nkonania vo výške určenej súdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n37C/25/2013-274 zo 4. januára 2018 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok\nokresného súdu“) prvým výrokom návrh zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej 1/ a žalovanej 2/\nnárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 143, § 147 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 175l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok.\n3. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu\nz 30. mája 1995, na základe ktorej odkúpili od A.. U. R. ako predávajúceho nehnuteľnosť - rodinný dom v\nG. (ďalej aj „nehnuteľnosti v G.“). V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/955/97 bola kúpna zmluva z 30. mája\n1995 vyhlásená za neplatnú z dôvodu, že v čase predaja nehnuteľnosť v G. patrila do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov A.. U. R. a jeho bývalej manželky Y. R.. Okresný súd mal za preukázanú\nexistenciu manželstva A.. U. R. a P. R. - žalovanej 1/ od 5. júla 1986 až do jeho smrti X. O.K. XXXX.\nŽalovaná 1/ dňa 5. júna 1995 uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla do svojho výlučného\nvlastníctva rodinný dom vo Y. za kúpnu cenu 400 000 Sk (ďalej aj „nehnuteľnosť vo Y.“).\n4. Okresný súd ustálil, že žalobcovia preukázali v konaní naliehavý právny záujem, keďže existuje\nspornosť, či nehnuteľnosť vo Y. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ alebo bola v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov A.. U. R. a P. R.. Pre žalovaných má táto skutočnosť význam pre ich právne\n\npostavenie z pohľadu vymáhateľnosti ich pohľadávky, ktorá existuje a je judikovaná vo vzťahu k A..\nU. R.. Okresný súd poukázal na dedičské konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.\n13D/82/2012 po neb. A.. U. R., ktoré bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia prejednávanej veci,\nkeďže je sporé, či nehnuteľnosť vo Y. má byť zahrnutá do dedičského konania. Aby si žalobcovia mohli\nuspokojiť svoju pohľadávku i vo vzťahu k nehnuteľnosti vo Y., musí byť určené, či táto nehnuteľnosť\npatrila alebo nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n5. V konaní mal súd za nesporné, že žalovaná 1/ nadobudla podľa kúpnej zmluvy z 5. júna 1995\nnehnuteľnosť vo Y. do svojho výlučného vlastníctva, hoci predmetnú nehnuteľnosť kúpila počas\ntrvania manželstva. Spornou bola skutočnosť, či finančné prostriedky, z ktorých žalovaná 1/ nadobudla\nnehnuteľnosť vo Y. pochádzali z majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo\ntúto nehnuteľnosť kúpila výlučne z finančných prostriedkov, ktoré jej darovali rodičia.\n6. Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia svedeckých výpovedí ako i listinných dôkazov dospel k\nzáveru, že rodičia žalovanej 1/ začiatkom roku 1995 darovali žalovanej 1/ sumu 400 000 Sk za účelom\nkúpy rodinného domu. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná 1/ sa 10. apríla 2013 vzdala\ndedičstva po A.. U. R., čo by malo pre ňu nepriaznivé majetkové pomery v prípade, ak by sa v konaní\npreukázalo, že na kúpu nehnuteľnosti vo Y. nepoužila svoje výlučné finančné prostriedky.\n7. Na záver súd prvej inštancie dodal, že jediné, čo spochybňovalo záver, že nehnuteľnosť vo Y. nepatrila\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola časová súvislosť. A.. U. R. nadobudol hotovosť za\npredaj nehnuteľnosti v G. 30. mája 1995, žalovaná 1/ kúpila nehnuteľnosť vo Y. 5. júna 1995. Súd prvej\ninštancie však dospel k záveru, že ide o domnienku a s poukazom na priame svedecké výpovede, ako\naj presvedčivé konanie žalovanej 1/, ktorá si potrebovala vyriešiť bytovú otázku nezávisle od manžela\nvzhľadom na nepriaznivú situáciu vytváranú bývalou manželkou A.. U. R., ako aj konanie žalovanej 1/,\nktorá sa v dedičskom konaní po svojich rodičoch vzdala všetkých aktív vrátane nehnuteľnosti v prospech\nsvojich sestier, čo bola dohoda medzi rodičmi žalovanej 1/ a žalovanou 1/ pri poskytnutí finančných\nprostriedkov na kúpu nehnuteľnosti vo Y. sa okresný súd priklonil k názoru, že žalovaná 1/ kupovala\nnehnuteľnosť vo Y. zo svojich finančných prostriedkov.\nRozhodnutie odvolacieho súdu\n8. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\nrozsudkom sp. zn. 14Co/214/2018 z 29. marca 2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo\n„rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom rozsudok okresného súdu potvrdil, druhým výrokom\nžalovanej 1/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %\na tretím výrokom žalovanej 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n9. V odôvodnení konštatoval, že po preskúmaní rozsudku okresného súdu a za skutkového stavu\ntvrdeného žalobcami v odvolaní dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť.\nZ nesporných skutočností vyplynulo, že peniaze, ktorými disponoval A.. R., a za ktoré bola podľa\nžalobcov kúpená nehnuteľnosť vo Y. žalovanou 1/ pochádzali z predaja nehnuteľnosti v G., ktorá bola v\nbezpodielovom spoluvlastníctve A.. R. a jeho prvej manželky Y. R.. Tieto peniaze sa nestali predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou 1/, ale zostali vo výlučnom vlastníctve A..\nR., respektíve v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov A.. R. a jeho prvej manželky Y.. Podľa\nodvolacieho súdu na uvedenom názore nič nemení ani to, že tieto peniaze nadobudli charakter\nbezdôvodného obohatenia, keďže prevod nehnuteľnosti v G. bol súdom vyhlásený za neplatný.\n10. Odvolací súd konštatoval, že ak by A.. R. časť peňazí, ktoré obdržal za predaj nehnuteľnosti v G.\nbuď daroval alebo požičal žalovanej 1/, ani jeden z týchto prípadov by nespôsobil, že nehnuteľnosť vo Y.\npatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A.. R. a žalovanej 1/. V prípade darovania by išlo\no prípustné darovanie medzi manželmi, keďže A.. R. daroval peniaze zo svojho výlučného vlastníctva.\nV prípade pôžičky by mu ich žalovaná 1/ bola povinná vrátiť.\n11. Odvolací súd preto uzavrel, že bez ohľadu na to, či žalovaná 1/ kúpila nehnuteľnosť vo Y. za peniaze\ndarované jej rodičmi alebo by ich kúpila z peňazí, ktoré obdržal A.. R. za predaj nehnuteľnosti v G.F., táto\nnehnuteľnosť by sa nemohla automaticky stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nA.. R. a žalovanej 1/, keďže v prvom prípade by išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti za peniaze získané\n\ndarom od rodičov a v druhom prípade by išlo znova o dar zo strany A.. R. alebo o peniaze samotnej\nžalovanej 1/ získané pôžičkou od A.. R..\n12. Iba v prípade, ak by došlo k zmiešaniu peňazí alebo ak by z kúpnej zmluvy jasne vyplývala\nvôľa oboch manželov nehnuteľnosť nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov by\nprichádzalo do úvahy určenie, že predmetná nehnuteľnosť bola ku dňu smrti A.. R. v jeho bezpodielovom\nspoluvlastníctve so žalovanou 1/. Výsledky vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej\ninštancie však prijatie takéhoto záveru neumožňovali.\nDovolanie\n13. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj\n„dovolatelia“, „žalobcovia“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) eventuálne z § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nnavrhujúc rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n14. V dovolaní dovolatelia položili právnu otázku: Či veci (nehnuteľnosti vo Y.) nadobudnuté (kúpené)\njedným z manželov za trvania manželstva z peňažných prostriedkov, ktoré druhý manžel získal počas\ntrvania ich manželstva bezdôvodným obohatením sa, a ktoré je tento druhý manžel povinný vrátiť, patria\ndo BSM týchto manželov?\n15. Dovolatelia poukázali na riešenie tejto otázky odvolacím súdom, ktoré podľa nich spočívalo v tom,\nže predmetné veci nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale patria do výlučného\nvlastníctva toho z manželov, ktorý ich kúpil.\n16. K danej otázke dovolatelia uviedli, že judikáty upravujúce inštitút transformácie majetku (ktorého\npodstata spočíva v tom, že vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva\nz prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov sa nestáva predmetom bezpodielového\nspoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal), napríklad R 42/1972\npredpokladajú, že právny úkon, na základe ktorého došlo k transformácii majetku, je platný.\n17. Dovolatelia odvolaciemu súdu vytýkali, že pochybil, keď tejto neplatnej transformácii majetku priznal\ntie isté účinky, aké judikatúra priznáva len platnej transfomácii majetku. Z dôvodu neplatnosti kúpnej\nzmluvy z 30. mája 1995 sa žalobcovia nestali vlastníkmi nehnuteľnosti v G.. Preto, aj keď A.. R.\npeniaze z predaja nehnuteľnosti v G.L. poskytol svojej druhej manželke, nestali sa tieto peniaze jej\nvýlučným vlastníctvom, ako sa ani nehnuteľnosť vo Y. nestala jej výlučným vlastníctvom. Mala by sa tu\nuplatňovať zásada, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo. Podľa žalobcov patrili do bezpodielového\nspoluvlastníctva A.. R. a žalovanej 1/ tak peniaze prijaté A.. R. z neplatnej kúpnej zmluvy, ako aj\nnehnuteľnosť vo Y. zakúpená za tieto peniaze. S poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka sú\ndovolatelia toho názoru, že príjem získaný jedným z manželov za trvania manželstva jeho bezdôvodným\nobohatením sa, nie je vylúčený z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n18. Dovolatelia ďalej odvolaciemu súdu vytýkali, že sa odklonil od právneho názoru vyjadreného v\nrozsudku Najvyššieho súdu ČSSR s 28. novembra 1969, sp. zn. 8Cz/36/1969, R 57/1970 ako ustálenej\njudikatúry, ktorú bolo možné na skutkovú situáciu v spore použiť, keďže A.. R. za trvania manželstva so\nžalovanou 1/ získal peniaze z neplatnej kúpnej zmluvy z 30. mája 1995, ktoré bol povinný vrátiť, pričom\ntakto získané peniaze boli použité na kúpu nehnuteľnosti vo Y., a preto táto nehnuteľnosť mala patriť do\nbezpodielového spoluvlastníctva A.. R. a žalovanej 1/ v zmysle právneho názoru prejaveného v judikáte.\n19. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP podľa dovolateľov spočíval v\ntom, že odvolací súd v rozpore s ustálenou judikatúrou (R 42/1972) priznal neplatnej transformácii\nmajetku tie isté účinky, aké judikatúra priznáva len platnej transformácii majetku a odvolací súd v\npredmetnom prípade neaplikoval právny názor vyplývajúci z ustálenej judikatúry reprezentovanej v\njudikáte R 57/1970, ale sa od neho odklonil.\n20. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia uviedli, že tento dovolací dôvod\nuplatnili z opatrnosti, ak by bol dovolací súd názoru, že predmetný prípad vykazuje také osobitosti, že\nna neho nie je možné aplikovať právny názor vyplývajúci z judikátu R 57/1970.\n\n21. V dovolaní žalobcovia poukázali na to, že odvolací súd sa vyhol jednoznačnej odpovedi na sporú\notázku, z akých peňazí bola uhradená kúpna cena za nehnuteľnosť, pričom predložil dve varianty a v\nkaždom z týchto variantov sa žalovaná 1/ stala vlastníčkou nehnuteľnosti vo Y..\n22. Podľa názoru dovolateľov peniaze, ktoré A.. R. získal od žalobcov prijatím kúpnej ceny z neplatnej\nkúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti v G. nepatrili do BSM A.. R. a jeho prvej manželky, pretože Y. R.\npeniaze z kúpnej ceny nikdy neprevzala. Peniaze z kúpnej zmluvy prevzal len A.. R. v hotovosti v čase,\nkeď jeho manželstvo s Y. R. bolo dávno rozvedené, respektíve v čase, keď už trvalo jeho manželstvo so\nžalovanou 1/. Podľa dovolateľov mohli tieto finančné prostriedky patriť buď do výlučného vlastníctva A..\nR. alebo do BSM A.. R. a jeho druhej manželky (žalovanej 1/), pričom k tejto druhej variante sa prikláňajú\ndovolatelia z dôvodu, že peniaze boli použité na kúpu nehnuteľnosti vo Y. za účelom zabezpečenia\nbývania rodiny žalovanej 1/ a tento účel ich použitia nasvedčuje tomu, že by mali patriť do BSM A.. R.\na žalovanej 1/.\n23. K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá vyjadrila súhlas s právnym názorom odvolacieho súdu\na uviedla, že všetky tvrdenia a úvahy žalobcov v dovolaní sú iba hypotetické, pretože na základe\ndokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná 1/ použila na kúpu nehnuteľnosti vo Y. finančné\nprostriedky z jej výlučného vlastníctva, ktoré jej boli darované rodičmi. Tvrdenia žalobcov neboli v\nkonaní preukázané žiadnym dôkazom, preto žalovaná 1/ navrhla dovolaciemu súdu dovolanie žalobcov\nzamietnuť.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“\nalebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia\ntiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.\n1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť.\n25. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania, ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n26. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.\n27. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej\na druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom\ndôvode (vade zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421\nods. 1 CSP.\n28. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n29. V danom prípade z dovolania žalobcov vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu v celom\njeho rozsahu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n30. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n31. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\no otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo\nnebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho\nrozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená.\n32. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n33. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a\nvyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nRozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu\nrovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov\nCSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté\nv skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017).\n34. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n35. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí\nriadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431\naž § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017,\n7Cdo/95/2017, 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú\n\nsplnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho\nkonania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť\na dôvodnosť dovolania.\n36. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková\notázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPredmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa\nv dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto\nustanovenia relevanciu.\n37. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolatelia uviedli právnu otázku, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to otázku či\nveci nadobudnuté (kúpené) jedným z manželov za trvania manželstva z peňažných prostriedkov, ktoré\ndruhý manžel získal počas trvania ich manželstva bezdôvodným obohatením sa, a ktoré je tento druhý\nmanžel povinný vrátiť, patria do BSM týchto manželov? Dovolatelia poukázali na rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČSSR sp. zn. 8Cz 36/1969 z 28. novembra 1969, R 57/1970 a vo veci uviedli svoj právny názor,\npodľa ktorého nehnuteľnosť, ktorá bola nadobudnutá za peňažné prostriedky získané z bezdôvodného\nobohatenia sa jedného z manželov, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n38. Dovolací súd posúdil položenú otázku dovolateľov a dospel k záveru, že zodpovedanie položenej\notázky nie je právne významné pre smerovanie sporu a nemalo by žiadny vplyv na prejednávaný spor,\nkeďže vychádza z odlišnej skutkovej situácie ako bola ustálená súdmi nižších inštancii v danom spore.\n39. Položená otázka vychádza z predpokladu, že peňažné prostriedky získané jedným z manželov\nbezdôvodným obohatením boli použité na nadobudnutie veci - nehnuteľnosti (rodinného domu\nžalovanou 1/). Dovolací súd z obsahu spisu na základe vykonaného dokazovania nižšími súdmi zistil,\nže okresný súd dospel k záveru, že v danom spore nehnuteľnosti vo Y. boli žalovanou 1/ nadobudnuté\nza finančné prostriedky, ktoré jej boli darované jej rodičmi (bod 40. odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu), a nebolo preukázané, že by ich získala od jej (už nebohého) manžela. Hoci odvolací súd vo\nsvojom rozhodnutí akademicky rozoberal právne dôsledky potencionálne prichádzajúcich možností\nnadobudnutia finančných prostriedkov žalovanou 1/ na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ak by žalovaná\n1/ nadobudla nehnuteľnosť vo Y. z finančných prostriedkov jej manžela získaných bezdôvodným\nobohatením, tieto úvahy zostali v hypotetickej rovine a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie,\nodvolací súd nespochybnil a osvojil si ho a považoval ho za vecne správny.\n40. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd\nv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie, s ktorým tvorí - ako už bolo spomenuté, jeden celok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/40/2018 z 18. júla 2018).\n41. Dovolací súd sa oboznámil aj s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu\nČSSR sp. zn. 8Cz 36/1969 z 28. novembra 1969, R 57/1970, od ktorého sa podľa názoru dovolateľov\nodvolací súd odklonil a zistil, že tento nie je možné aplikovať na prejednávaný spor. V uvedenom\nprípade súd riešil skutkovo iný prípad. V označenom judikáte vyjadril Najvyšší súd ČSSR názor na\notázku nadobudnutia (a následne i vyporiadania) vlastníctva k nehnuteľnosti - rodinného domu do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, na kúpu ktorého boli použité okrem iného aj požičané\npeňažné prostriedky, získané len jedným z manželov od otca za trvania manželstva. Dlžník (jeden\nz manželov) bol povinný finančné prostriedky veriteľovi (jeho otcovi) vrátiť (išlo o pôžičku jedného\nz manželov na základe zmluvy). V uvedenom prípade nebolo sporné, že manžel (dlžník) vynaložil\npožičané finančné prostriedky na spoločný majetok manželov, na čo bolo potrebné prihliadnuť pri\nvyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto prejednávanom prípade zo zisteného\nskutkového stavu vyplýva, že žalovaná 1/ kúpila nehnuteľnosť z finančných prostriedkov, ktoré jej\n\ndarovali jej rodičia, a nadobudla ju tak do výlučného vlastníctva, preto ide o majetok, ktorý je podľa §\n143 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčený z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n42. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že s poukazom na zistený skutkový stav (§\n442 CSP) ďalšie úvahy dovolateľov o použití finančných prostriedkov získaných nebohým manželom\nžalovanej 1/ bezdôvodným obohatením na kúpu nehnuteľnosti vo Y., zostali len v hypotetickej rovine.\nPreto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k právnym vzťahom, ktoré by takýmto prípadným konaním\nmohli vzniknúť, keďže majú len akademický charakter.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n43. Dovolatelia v dovolaní vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nepoložili\nďalšiu právnu otázku, tento dovolací dôvod uplatnili len z opatrnosti vo vzťahu k vyššie položenej právnej\notázke, na ktorú dovolací súd dal odpoveď v predchádzajúcom texte tohto dovolania.\n44. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd SR dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. f)\nCSP ako neprípustné.\n45. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n46. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/214/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}], "citovane_v": []}