{"guid": "99796a65-3571-4ae6-85e3-6325527204fd:3fe3c457-5376-4890-a53c-ae889dbe7ff4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1", "spisova_znacka": "4Cdo/89/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2025 z 11. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2025, sp. zn. 4Cdo/89/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1", "identifikacne_cislo": "1319201280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fe3c457-5376-4890-a53c-ae889dbe7ff4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/89/2025\n1319201280\n11. 12. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:1319201280.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D.. X. A.Z., narodeného X. Z. XXXX, J., J. XXX/X\nT., 2/ D. A., narodenej XX. H. XXXX, J., J. XXX/X T., obaja zastúpení Advokátska kancelária Ivan Syrový,\ns. r. o., Bratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, proti žalovanej Z. Q., narodenej XX. F. XXXX, B., V.\nXXXXX/XX U., zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Polonyovou, Bratislava, Chorvátska 12, o zriadenie\nvecného bremena, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-11C/17/2019, o dovolaní\nžalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. mája 2024 sp. zn. 15Co/63/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 1.\noktóbra 2020, č. k. 11C/17/2019 - 136 I. zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sklad lodí,\npostavenej na parcele KN C parc. č. XXXXX/XXX, výmery 48,0 m2, k. ú. J., označenej v geometrickom\npláne č. 68/2018 z 4. októbra 2018, vyhotovenom D.. F. Q., zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať\npozemok označený ako KN C parc. č. XXXXX/XXX o výmere 2,0 m2, k. ú. J. podľa geometrického\nplánu č. 68/2018 zo 4. októbra 2018, vyhotoveného D.. F. Q., ktorý tvorí prílohu rozsudku, za účelom\nvýkonu vlastníckych práv k stavbe a za účelom opravy a údržby stavby, II. žalobcom uložil, za zriadenie\nvecného bremena, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (pôvodný žalovaný D.. P.\nQ., právny predchodca žalovanej) náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 89 eur, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcom priznal právo voči žalovanému na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia stavebnému úradu\nvýstavbu stavby ohlásili v máji 2017, avšak žalovaný ich už listom zo 7. októbra 2016 upozorňoval, že\ngeometrickým zameraním z 22. septembra 2016, na ktorom boli prítomní bolo zistené, že ich stavba\npresahuje hranice pozemku a zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalovaného a\nžalovaný žiadal o zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalovaný o stavbe žalobcov mal vedomosť už od roku 2016, kedy bolo uskutočnené\nzameranie hraníc a napriek tejto vedomosti o neoprávnenej stavbe neinicioval, a to ani doposiaľ, voči\nžalobcom žiadne právne kroky. Zároveň konštatoval, že žalobcovia napriek vedomosti o posune hraníc\npozemku v stavbe pokračovali, pričom v prebiehajúcom spore argumentovali aj existenciou hraníc\npozemku, ktoré boli vyznačené plotom a ten neposúvali. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozhodnutím\nstavebného úradu (obec J.) zo 6. mája 2019 bolo konanie vo veci vydania dodatočného stavebného\npovolenia na stavbu žalobcov prerušené, pričom stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že vykonaným\nšetrením na mieste bolo zistené, že žalobcovia nerealizujú dve drobné stavby, ale jednu o ploche\nväčšej ako 25 m2 a podľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť stavby realizuje\nna cudzom pozemku a to na pozemku vo vlastníctve žalovaného a stavebné práce boli zastavené.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že presah stavby žalobcov na pozemok žalovaného\npredstavuje 2 m2 a dospel k záveru, že odstránenie stavby, aj keď v tomto konaní nie je možné o ňom\n\nrozhodnúť, by predstavovalo vysoké náklady a navyše v prejednávanom spore by nešlo o odstránenie\ncelej stavby, ale iba sporného presahu (2 m2) pri hranici pozemku so žalovaným. Mal za to, že v danom\nprípade je na usporiadanie pomerov strán sporu najvhodnejšie riešenie zriadenie vecného bremena v\nrozsahu geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, t. j. v rozsahu 2 m2 a obsahom\nvecného bremena je výkon vlastníckeho práva ku stavbe a oprava a údržba stavby. Pokiaľ ide o náhradu\nza zriadenie vecného bremena, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie ju\nstanovil v rozsahu určenom súkromným znaleckým posudkom č. 6/2019, ktorý predložili žalobcovia a v\ntomto smere nebolo navrhované ani vykonané iné dokazovanie. O nároku na náhradu trov rozhodol v\nzmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie právneho predchodcu žalovanej rozsudkom z 22. mája 2024\nsp. zn. 15Co/63/2021 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že I. žalobu zamietol, II. žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % a III. žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. Odvolací súd v\npriebehu odvolacieho konania zistil, že pôvodný žalovaný D.. P. Q. 19. októbra 2022 zomrel a jeho\nprávnou nástupkyňou sa stala Z. Q., dcéra žalovaného a preto uznesením prijatým na pojednávaní\nkonanom 24. apríla 2024 rozhodol, že v konaní pokračuje s Z. Q. ako právnou nástupkyňou pôvodne\nžalovaného D.. P. Q. (§ 63 CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia zameral svoju pozornosť na otázku,\nktorému právu má súd poskytnúť ochranu súdnym rozhodnutím; či právu vlastníka neoprávnenej stavby,\nktorá je postavená na cudzom pozemku (podľa žalobcov dobromyseľne, v dobrej viere, že celú stavbu\numiestnili na svojom pozemku), alebo vlastníkovi pozemku, do ktorého (v rozsahu 2 m2) zasahuje\ncudzia stavba. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, zopakovaní a doplnení dokazovania\nzistil, že žalobcovia listom zo 17. mája 2017 ohlásili obci J. realizáciu drobnej stavby - skladu člnov pri\nzáhradnej chate o výmere 24,30 m2 na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako\npríslušný stavebný úrad nemala námietky. Ďalej zistil, že žalobcovia listom z 12. júla 2017 ohlásili obci\nJ. realizáciu drobnej stavby - skladu člnov pri záhradnej chate o výmere 25 m2 na pozemku parc. č.\nXXXXX/XX, k. ú. J., voči ktorej obec J. ako príslušný stavebný úrad nemala námietky. Zo záznamu z\nvykonania štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 až 102 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) 11. mája 2018 vyplývalo, že na tvári miesta bolo zistené,\nže vlastníci pozemku nerealizujú dve drobné stavby, ale jednu stavbu o ploche väčšej ako 20 m2 a\npodľa geodetom vyznačených hraníc pozemku v teréne sa časť stavby realizuje na cudzom pozemku\nparc. č. XXXXX/XX k. ú. J.. Stavebné práce boli zastavené do doriešenia vlastníckych vzťahov s\nvlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J.. Výzvou zo 16. mája 2018 obec J. ako príslušný stavebný\núrad vyzvala žalobcov, aby predložili stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného\npovolenia a k žiadosti priložili doklady o tom, že stavba a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s\nverejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a to najmä doklad, ktorým\npreukážu vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod stavbou, preukážu súlad stavby s platným územným\nplánom obce J., projektovú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, stanoviská dotknutých z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie - OÚ Senec, odbor životného prostredia, úseku štátnej vodnej\nsprávy, OÚ Senec, odbor životného prostredia z hľadiska ochrany prírody a krajiny, v žiadosti bolo\npotrebné uviesť, akým spôsobom sa stavba realizuje. Rozhodnutím Č. j. SÚ-139-570/2911/2018/4/Šin,\nzo 7. augusta 2018 obec J. ako príslušný stavebný úrad prerušila žalobcom stavebné konanie vo veci\nvydania dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Prístrešok pre člny“, ktorý začali realizovať\nna pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a na časti pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. J. a vyzval\nžalobcov, aby žiadosť doplnili, okrem iného, o doklad, ktorým preukážu vlastnícke alebo iné právo k\npozemku pod stavbou. Listom zo 7. októbra 2016 právny predchodca žalovanej zaslal žalobcom kópiu\nvytyčovacieho náčrtu pozemku parc. č. XXXXX/XX k. ú. J., z ktorého vyplývalo, že geodetické zameranie\nbolo vykonané 22. septembra 2016 aj za prítomnosti žalobcov, dôvodom pre geodetické zameranie\nbolo uskutočňovanie stavby žalobcami, ktorá presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do pozemku\nprávneho predchodcu žalovanej parc. č. XXXXX/XX a vyzval žalobcov na zastavenie stavebných prác\na odstránenie neoprávnenej stavby. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplývalo, že žalobcovia dotknutú\nstavbu začali stavať bez stavebného povolenia a čiastočne na cudzom pozemku, čo v konaní ani nebolo\nmedzi stranami sporné. Odvolací súd konštatoval, že žalobcovia začali stavbu realizovať v roku 2016,\nbez ohlásenia, bez stavebného povolenia, listom zo 7. októbra 2016 boli informovaní o tom, že stavbu\nstavajú čiastočne na cudzom pozemku, napriek tomu v stavbe pokračovali a stavebné práce prerušili až\nv súvislosti s vykonaním štátneho stavebného dohľadu v máji 2018.\n\n2.1. Prihliadajúc na všetky argumenty prednesené žalobcami v priebehu celého konania (aj\nodvolacieho), ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom zostalo nesporné, že žalobcovia realizovali\nstavbu bez stavebného povolenia. Pokiaľ ide o ich tvrdenie, že pri jej realizácii boli dobromyseľní, keďže\nstavbu začali realizovať v presvedčení, že celú stavbu realizujú na vlastnom pozemku, podľa názoru\nodvolacieho súdu nebolo možné na ich dobromyseľnosť prihliadnuť, keď dôvodom bola skutočnosť,\nže už v októbri 2016 žalobcovia nadobudli vedomosť o tom, že ich stavba presahuje hranice ich\npozemku a zasahuje do pozemku právneho predchodcu žalovanej parc. č. XXXXX/XX, ktorý ich vyzval\nna zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby. Odvolací súd dospel k záveru, že\nžalobcovia toto nerešpektovali, v realizácii stavby pokračovali a to až do vykonania štátneho stavebného\ndohľadu (na podnet žalovanej) v máji 2018. Takéto konanie žalobcov odvolací súd vyhodnotil ako\nvedomé porušovanie a nerešpektovanie právnych predpisov, v ktorom konštatovaní sa odvolací súd v\ncelom rozsahu zhodol s argumentáciou žalovanej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru,\nže pri posudzovaní jednotlivých práv vlastníka stavby a vlastníka pozemku je spravodlivé „ochrániť“\nprávo vlastníka pozemku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a\nnávrh žalobcov na zriadenie vecného bremena a poskytnutie náhrady za jeho poskytnutie zamietol (§\n388 CSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol v podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s §\n396 ods. 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali\nim patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces).\nBoli názoru, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k náležitému odôvodneniu, prečo bola ochrana\nposkytnutá práve žalovanej a nie žalobcom, keď za spravodlivejšie považovali to, aby bola ochrana\nposkytnutá im. Domnievali sa, že odvolací súd vykonal nedostatočné porovnanie práv strán sporu a\nneprihliadol na všetky relevantné okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Poukázali na to, že skutočnosť,\nže sú posunuté hranice pozemkov zistili až pri výstavbe a až na základe zamerania geodetom zistili,\nže v nepatrnej miere stavajú aj na pozemku žalovanej. Konštatovali, že v roku 2016, kedy im právny\npredchodca žalovanej zaslal list, žalobcovia s určitosťou nemohli vedieť, či je hranica skutočne posunutá,\nnakoľko stavali na svojom pozemku v rámci plotovými múrmi ohraničeného pozemku, ktorý bol do\ntej doby i pôvodnými vlastníkmi susedných pozemkov rešpektovanou hranicou pozemkov a vytýkali\nodvolaciemu súdu, že túto skutočnosť nebral do úvahy. Zároveň vytýkali odvolaciemu súdu, že sa\nnezaoberal tým, aké usporiadanie vzťahov by bolo najspravodlivejšie, v tomto smere nevykonal test\nproporcionality a neskúmal, či ide o taký závažný zásah, aby vecné bremeno nemohlo byť zriadené.\nZdôraznili, že prípadné odstránenie stavby by predstavovalo nepomerne vyššie náklady a zásah do\npráv žalobcov, ako je to v prípade presahu 2 m2 na pozemok žalovanej. Boli názoru, že odvolací súd\nignoroval závery prijaté súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že odstránenie stavby, aj keď sa o ňom\nv tomto konaní nerozhoduje, by nebolo účelné a ani hospodárne. Zdôraznili, že ich dobromyseľnosť je\npreukázaná aj listinami, keď v zmysle listiny - situácia z roku 1981 je zrejmé, že šírka pozemkov mala byt'\npre všetkých vlastníkov rovnaká a to 10 metrov, avšak z Geometrického plánu č. 11/2001 z 23. februára\n2001 vyplýva, že pozemok žalobcov bol na šírku skrátený na 9,27 metra, pričom niektorým vlastníkom\nbol predĺžený aj na 10,48 metra. Teda v určitom časovom období došlo z neznámeho dôvodu k posunu\nvýmer, pričom tieto boli posunuté v prospech niektorých vlastníkov a v zjavný neprospech žalobcov a\nto bez ich vedomia. Zároveň predložili ohlásenie drobnej stavby, z ktorého je zrejmé, že sklad člnov\nbol plánovaný pri hranici pozemku a mal tam byť rozostup ešte 0,35 metra od hranice pozemku, avšak\nvzhľadom k tomu, že namiesto 10 pôvodných metrov mali žalobcovia len 9,27 metrov, tak ani tento\nrozostup nebol postačujúci, o čom nemali žalobcovia v čase začatia stavby žiadnu vedomosť. Posun\nhraníc pozemkov teda nastal bez zavinenia žalobcov a títo konali dobromyseľne. Poukázali na fakt,\nže ani stavebný úrad nemal žiadne výhrady vo vzťahu k zakresleniu a umiestneniu predmetnej stavby.\nZáverom zdôraznili, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené, nakoľko sa odvolací\nsúd zmätočne vysporiadal s jednotlivými argumentmi a pri rozhodovaní nezohľadnil všetky skutočnosti\na teda zo strany odvolacieho súdu nedošlo k riadnemu odôvodneniu rozsudku. Navrhli, aby dovolací\nsúd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje\ntvrdenie žalobcov o ich údajnej dobromyseľnosti, že stavbu stavali na vlastnom pozemku bez právneho\nvýznamu pre rozhodovanie súdu o úprave práv vlastníkov stavby a vlastníka pozemku. Konštatovala,\nže odvolací súd podrobne vyhodnotil stret vlastníckych práv a obmedzenie vlastníckych práv vlastníka\n\npozemku zriadením vecného bremena v prospech nepovolenej a neoprávnenej stavby vyhodnotil ako\nnedôvodné a neprimerané. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Žalobcovia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietali\narbitrárnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a nepreskúmateľnosť z dôvodu jeho\nnedostatočného odôvodnenia.\n13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\n\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n17. V posudzovanej veci sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľov, že odôvodnenie\nrozhodnutia zo strany odvolacieho súdu je nezrozumiteľné, neurčité a nepresvedčivé; dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti ani nepreskúmateľnosti\nv zmysle § 420 písm. f) CSP. Rozsudok odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na obsahové\nnáležitosti rozhodnutia (§ 220 CSP) a jeho odôvodnenie je preskúmateľné z hľadiska skutkových i\nprávnych záverov. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytvoril dostatočný podklad pre preskúmanie\nsprávnosti jeho záverov. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací\nsúd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,\nobsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.\nŽalobcovia preto nedôvodne argumentovali, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom\nza vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom.\n18. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na odvolacom súde vo svojom rozhodnutí k aktívnej\nvecnej legitimácii žalobcov poukázal na na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Cdo/410/2013, zo dňa 22. 3. 2016, podľa ktorého „Zákonodarca v tomto ustanovení (§ 135c\nObčianskeho zákonníka, poznám. odv. súdu) preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia\nvzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o\nzohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene\ntak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka“ a tiež ,,na\nnáklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie\nstavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné,\nže samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2\ncitovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom\npozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby\nv prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri\nrozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto\n\nspôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže\nnikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tomto\nprípade má opäť výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia\nmožnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca\ndáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za predpokladu, že\nnie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov\nmôže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj\nvlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiž potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu dvoch\nrovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky\nviackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom\nzásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné\npráva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody\nnedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07).\nPrávny štát nemôže byť postavený na princípe ochrany poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu\nprávu, ak druhému ostáva len právna neistota bez možnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj\nstret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej\nmožnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných\nskutkových okolností javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj\nustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a tiež aktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by\ndovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol vlastník stavby na podanie žaloby podľa § 135c\nods. 3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný, pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku\nnepodania žaloby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka (tak, ako tomu je aj v prejednávanom\nprípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez akejkoľvek možnosti riešiť vzniknutú situáciu a\nna rozdiel od vlastníka pozemku nemá žiadny nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím\nby (v prípade negatívneho postoja vlastníka pozemku) mohol byť úplne vylúčený z užívania predmetu\nsvojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť práva k pozemku,\nna ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie a žalobkyňu vyzval na preukázanie\nprávneho vzťahu k pozemku žalovaných. Dovolací súd vychádza z toho, že úlohou všeobecných súdov\nje poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS\n1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Súčasne platí, že každý má právo domáhať\nsa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). Nepriznanie aktívnej\nlegitimácie vlastníkovi stavby by bolo porušením jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým by\nv dôsledku toho nemohla byť odstránená spornosť vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom\nneoprávnenej stavby. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že vlastník pozemku má\naktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka,\nkým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka (za\npredpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáhať\nsa tak, aby súd svojím rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom\nako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho\npráva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umožňuje\nzásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech\nstavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom\nna okolnosti prípadu dôvodné a primerané.“ (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo 46/2017, zo dňa 27.2.2018).\n18.1. Následne odvolací súd riešil otázku, ktorému právu má súd poskytnúť ochranu súdnym\nrozhodnutím, či právu vlastníka neoprávnenej stavby, ktorá je postavená na cudzom pozemku (podľa\nžalobcov dobromyseľne, v dobrej viere, že celú stavbu umiestnili na svojom pozemku), alebo vlastníkovi\npozemku, do ktorého (v rozsahu 2 m2) zasahuje cudzia stavba. „Stret vlastníckych práv, vlastníka\npozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak,\naby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že\nto nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako\nspravodlivejšie“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 410/2013, zo dňa\n22.3.2016). V tejto súvislosti porovnával argumentáciu sporových strán a konštatoval, že žalobcovia\nv konaní dôvodili tým, že pri budovaní stavby postupovali v dobrej viere, že stavajú výlučne na\n\nsvojom pozemku, vychádzajúc aj z rokmi zaužívaných hraníc medzi susediacimi pozemkami, ktoré boli\nokrem iného aj oplotené, pričom stavali cca 30 cm od hranice pozemku, smerom k sebe, ale nikdy\nnepresiahli za plot susedovi. Až neskôr, na základe zamerania geodeta sa zistilo, že stavajú čiastočne\nv nepatrnej miere na pozemku žalovaného, nakoľko plot nebol postavený úplne na hranici pozemkov\nmedzi žalobcami a žalovaným. Stavbu stavali s úmyslom zastabilizovať svah, zabrániť jeho zosuvu.\nŽalovaná v konaní namietala, že stavba, zasahujúca do jej pozemku, bola postavená bez územného\nrozhodnutia, bez stavebného povolenia, bez jej vytýčenia, v stavbe žalobcovia pokračovali aj po tom,\nčo bolo po geodetickom vytýčení hranice pozemkov zrejmé, že stavajú aj na pozemku žalovanej. Podľa\nžalovanej konanie žalobcov možno hodnotiť ako vedomé porušovanie a ignorovanie právnych predpisov,\nktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu.\n18.2. Následne odvolací súd vyvodil záver, že žalobcovia dotknutú stavbu začali stavať bez stavebného\npovolenia a čiastočne na cudzom pozemku, čo v konaní ani nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia\nzačali stavbu realizovať v roku 2016, bez ohlásenia, bez stavebného povolenia, listom zo dňa 7.10.2016\n(č. l. spisu 71) boli informovaní o tom, že stavbu stavajú čiastočne na cudzom pozemku. Napriek\ntomu v stavbe pokračovali, stavebné práce prerušili až v súvislosti s vykonaním štátneho stavebného\ndohľadu v máji 2018. V nadväznosti na to vysvetlil, že prihliadajúc na všetky argumenty prednesené\nžalobcami v priebehu celého konania (aj odvolacieho), ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom\nzostalo nesporné, že žalobcovia realizovali stavbu bez stavebného povolenia. Pokiaľ ide o ich tvrdenie,\nže pri jej realizácii boli dobromyseľní, keďže stavbu začali realizovať v presvedčení, že celú stavbu\nrealizujú na vlastnom pozemku, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno na ich dobromyseľnosť\nprihliadnuť. Dôvodom je skutočnosť, že už v októbri 2016 žalobcovia nadobudli vedomosť o tom, že ich\nstavba presahuje hranice ich pozemku a zasahuje do pozemku právneho predchodcu žalovanej parc.\nč. XXXXX/XX, ktorý ich vyzval na zastavenie stavebných prác a odstránenie neoprávnenej stavby (č. l.\nspisu 71). Žalobcovia toto nerešpektovali, v realizácii stavby pokračovali a to až do vykonania štátneho\nstavebného dohľadu (na podnet žalovanej) v máji 2018 (č. l. spisu 95). Ich konanie tak možno hodnotiť\nako vedomé porušovanie a nerešpektovanie právnych predpisov, v ktorom konštatovaní sa odvolací\nsúd v celom rozsahu zhoduje s argumentáciou žalovanej. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd jasne\nkonštatoval, že pri posudzovaní jednotlivých práv vlastníka stavby a vlastníka pozemku je spravodlivé\n„ochrániť“ právo vlastníka pozemku.\n19. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd sa v rámci svojho preskúmania\ndôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli v konaní\nnastolené, predovšetkým otázkou stretu vlastníckych práv - vlastníka pozemku a vlastníka stavby,\npričom jasne uviedol, z akých dôvodov uprednostnil vlastníka pozemku. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu spĺňa obsahové náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP - jasne vysvetľuje, čo žalovaná\nnamietala, ako sa k týmto námietkam súd postavil, aké skutkové tvrdenia a dôkazy vzal do úvahy, ktoré z\nnich považoval za preukázané, ako ich hodnotil a na akých právnych záveroch založil svoje rozhodnutie.\n20. Právne závery odvolacieho súdu v otázke stretu vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka\nstavby pritom nemožno označiť za svojvoľné a ani arbitrárne. V prípade, že dovolatelia považovali tieto\nprávne závery za nesprávne, táto skutočnosť však nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP, ale iba jeho prípustnosť podľa § 421 CSP (t. j. žalobcovia mohli v tomto smere namietať len\nodklon odvolacieho súdu pri riešení tejto otázky od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods.\n1 písm. a) CSP), príp. jej doposiaľ neriešenie dovolacím súdom (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Otázka,\nktorá by mohla prichádzať do úvahy je v znení „ktorému právu má súd poskytnúť ochranu súdnym\nrozhodnutím, či právu vlastníka neoprávnenej stavby, ktorá je postavená na cudzom pozemku, alebo\nvlastníkovi pozemku, do ktorého zasahuje cudzia stavba. Ide o otázku, ktorú riešil aj odvolací súd (na\nriešení ktorej založil svoje rozhodnutie) a ak sa tento podľa názoru žalobcov pri ich riešení odklonil od\nustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu (príp. by išlo o otázky doposiaľ dovolacím súdom neriešené),\nišlo by o dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP. Žalobcovia však tento dovolací dôvod v dovolaní\nneuplatnili a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia iba pokiaľ ide o ich kritiku odvolacieho súdu\n- čo do posúdenia otázky, ktorému právu má súd poskytnúť ochranu súdnym rozhodnutím, či právu\nvlastníka neoprávnenej stavby, ktorá je postavená na cudzom pozemku, alebo vlastníkovi pozemku,\ndo ktorého zasahuje cudzia stavba - polemizujú s konkrétnymi právnymi závermi odvolacieho súdu (s\nktorými iba nesúhlasia a považujú ich za nesprávne), čo vylučuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pričom takáto polemika prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá. K tomu dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá\n\nskutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych\nzáveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že\niba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n21. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\ndovolatelia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňujú a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi, nemôže\nsama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neopodstatnene\nnamietajú, že odvolací súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\nDovolací súd dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n23. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak dovolací súd jej náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani jej\nnevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/63/2021", "guid": "2d338254-4a34-4b5d-a6b0-507d65302f9f:c0e67cd3-f84e-4d6d-ab9b-8c4d10a6d75b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "a7cf2e75-4d24-4ca8-91f6-fa90bdf4b137:5aa1d12d-6a1f-4fc1-8ea5-a01359052c35", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6414201687.3", "spisova_znacka": "15Co/63/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/63/2021 z 8. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6414201687.3"}], "citovane_v": [{"guid": "864dc80c-f834-469c-833e-b98c435d14cd:479091b0-58e9-4a52-8454-b7a2f3316c62", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2026:7624204801.13", "spisova_znacka": "16C/30/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/30/2024 z 14. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2026:7624204801.13"}]}