{"guid": "0fa811e6-3f71-4af7-a828-72900bef29f8:096c3773-d6c5-4563-bb4e-aac3bebb46a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1", "spisova_znacka": "8CdoPr/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/2/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 8CdoPr/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1", "identifikacne_cislo": "1318203936", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-3", "nazov": "§ 134 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-4", "nazov": "§ 134 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-1", "nazov": "§ 111 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-59", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-261", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-111", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-319", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-427", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/096c3773-d6c5-4563-bb4e-aac3bebb46a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoPr/2/2025\n1318203936\n30. 04. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:1318203936.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K.. R. J., narodeného X. Y. XXXX, T. F., Q.\nXXXX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Ondrej Polák s. r. o., Považská Bystrica, Železničná 90/12,\nIČO: 47 248 432, proti žalovanej Logman- Považan, a. s., Bratislava, Pánska 9, IČO: 36 300 748,\nzastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šlégerom, Šaľa, Letná č. 567/4, o určenie neplatnosti výpovede\nz pracovného pomeru; určenie trvania pracovného pomeru a náhrady mzdy, vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava IV pod sp. zn.B3-21Cpr/9/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 22. októbra 2024 sp. zn. 14CoPr/3/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B3-21Crp/9/2018-422\nz 28. novembra 2023 určil, že neplatnosť výpovede z 15. januára 2018 danej žalobcovi žalovanou,\ndoručenej žalobcovi dňa 23. januára 2018 je neplatná; žalobu v zostávajúcej časti zamietol; žiadnej zo\nstrán nepriznal právo na náhradu trov konania.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 59 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), § 68 ods.\n1 písm. b), § 74, § 77, §79 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce účinného 15. januára 2018 (ďalej\nlen „Zákonník práce“) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovi\nna základe pracovnej zmluvy z 31. augusta 1998, uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom a\nžalovanou ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer od 1. septembra 1998 na dobu neurčitú s\ndohodnutým druhom práce - riaditeľ pre stratégiu, neskôr ekonomický riaditeľ. Od roku 1998 bol žalobca\nsúčasne členom predstavenstva žalovanej a od roku 2012 predsedom predstavenstva do 8. decembra\n2018, kedy bol z funkcie predsedu predstavenstva odvolaný na základe uznesenia č. 3 mimoriadneho\nvalného zhromaždenia z 18. decembra 2017, s okamžitou platnosťou. Na zasadnutí predstavenstva\nžalovanej dňa 4. januára 2018 bolo prijaté uznesenie č. 1, ktorým žalovaná ako zamestnávateľ v súlade\ns § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce prijala rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom\nzabezpečiť efektívnosť práce na pozícii robotník o jedného zamestnanca R. Z., na pozícii zmenový\nmajster o jedného zamestnanca R. Z., na pozícii technicko-hospodársky pracovník - ekonomický riaditeľ\no jedného zamestnanca - žalobcu a súčasne bolo prijaté uznesenie č. 2, ktorým predstavenstvo\nžalovanej poverilo Ľ. V., podpredsedu predstavenstva, aby s vyššie uvedenými zamestnancami skončil\npracovný pomer. Ľ.. V. splnomocnil svedka R.. C. A. dňa 23. januára 2018 na vykonanie akýchkoľvek\na všetkých úkonov v mene splnomocniteľa - žalovanej, ktoré súviseli s prevádzkou podniku žalovanej,\nokrem iného na úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením alebo zmenou existujúcich zmluvných\nvzťahov splnomocniteľa s tretími osobami. Dňa 15. januára 2018 dala žalovaná žalobcovi podľa\n§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti,\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť\n\nefektívnosť práce. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby k\n30. aprílu 2018. Predmetná výpoveď nebola prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce so zástupcom\nzamestnancov, čo žalovaná odôvodňovala tým, že u žalovanej odborová organizácia, príp. zástupca\nzamestnancov nepôsobila, resp. nespôsobil. Žalobca si predmetnú výpoveď prevzal dňa 23. januára\n2018 a listom z 11. júna 2018 v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámil žalovanej, že výpoveď\npovažuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorý list žalovaná prevzala dňa 29. júna 2018.\nŽalobca v období od 10. mája 2018 do 24. mája 2022 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a\nrodiny Považská Bystrica ako nezamestnaný, a následne sa stal starobným dôchodcom. Počas plynutia\nvýpovednej doby v rámci predmetnej výpovede z pracovného pomeru dala žalovaná žalobcovi okamžité\nskončenie pracovného pomeru dňa 24. apríla 2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z\ndôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21. mája 2018.\nZ uvedeného dôvodu skončenia pracovného pomeru, žalobca sa na súde nedomáhal určenia jeho\nneplatnosti. Žalobou podanou na súde dňa 12. júna 2018 sa žalobca domáhal v zmysle § 77 Zákonníka\npráce určenia neplatnosti predmetnej výpovede, ako aj určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej\nnaďalej trvá. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 66 053,88 eura za 36 mesiacov od\njúla 2018 do júla 2021 s príslušenstvom. Žalobca neplatnosť predmetnej výpovede odôvodňoval tým, že\nvýpoveď nebola prerokovaná so zástupcom zamestnancov R., ako aj, že bola podpísaná neoprávnenou\nosobou s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8Cb/3/2018-282\nz 19. decembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 8Cob/15/2019-396 z 27.\nmája 202. Ďalším dôvodom pre určenie neplatnosti malo byť, že výpoveď podpisoval Ľ. V., ktorý\nnebol právoplatne zvolený do funkcie predsedu predstavenstva žalovanej a výpoveď nebola podpísaná\ndvoma členmi predstavenstva, ako aj, že neexistovalo rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh,\ntechnického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov, pre ktorý by sa žalobca stal u žalovanej\nnadbytočným, a náplň práce ekonomického riaditeľa, ktorú pôvodne žalobca vykonával, vykonáva E. T..\n1.2. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že jedným z hlavných dôvodov platnosti výpovede\ndanej zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je splnenie\nformálno-právnych i hmotnoprávnych dôvodov jej platnosti. Skonštatoval uplatnenie žalobného návrhu\nv súlade s § 77 Zákonníka práce. Považoval za preukázané, že u žalovanej pôsobil zástupca\nzamestnancov R., i napriek popretiu tejto skutočnosti žalovanou, s poukazom na rozsah vykonaného\ndokazovania k tejto otázke (výsluch žalobcu, svedkov R. Z., K.. N., ako aj obsah listinných dôkazov, z\nktorých vychádzal). V kontexte uvedeného poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom č. k. 7Cpr/9/2018-808 z 23. novembra 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nTrenčín č. k. 6CoPr/2/2023-900 z 25. júla 2023 s právoplatnosťou dňa 13. septembra 2023, v ktorom\nrozhodnutí súd konštatoval neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 23. marca 2018\nvo vzťahu k K.. Y. N.É. z dôvodu, že u žalovanej pôsobil zamestnanecký dôverník R. Z.. Vzhľadom na\nskutočnosť, že pre platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť bolo nutné\nprerokovanie takejto výpovede so zamestnaneckým dôverníkom, ak u zamestnávateľa pôsobil, ktorú\nvýpoveď danú žalobcovi žalovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce vopred neprerokovala, súd prvej\ninštancie preto skonštatoval neplatnosť výpovede z 15. januára 2018 z tohto dôvodu.\n1.3. V súvislosti s ďalším dôvodom neplatnosti výpovede týkajúcim sa jej nepodpísania oprávnenou\nosobou Ľ. V., zvoleným na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovanej uzneseniami z 18. decembra\n2017 za člena predstavenstva s oprávnením podpisovať za žalovanú veci samostatne, súd prvej\ninštancie poukázal na určenie neplatnosti všetkých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia\nžalovanej prijatých dňa 18. decembra 2017 a to na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej\nBystrici č. k. 8Cb/3/2018-282 z 19. decembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n8Cob/15/2019-396 z 27. mája 2020, s právoplatnosťou dňa 6. júla 2020. Na druhej strane však súd prvej\ninštancie poznamenal, že uvedené rozhodnutia sa žalobcu netýkali z dôvodu, že voči nemu bola žaloba\nzamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie v spore. K ďalšiemu tvrdenému dôvodu namietanej\nneplatnosti ohľadne neexistencie rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, súd prvej\ninštancie považoval za preukázané, že takéto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí predstavenstva\nžalovanej č. 01/2018 dňa 4. januára 2018. S ohľadom na skutočnosť, že výpoveď bola neplatnou z\ndôvodu nesplnenia povinnosti v zmysle § 74 Zákonníka práce, dôvodnosťou tvrdenia žalobcu k tomuto\ndôvodu sa následne už súd prvej inštancie nezaoberal.\n1.4. Následne s poukazom na ustanovenie § 79 Zákonníka práce, ako aj judikát R 39/1985, súd prvej\ninštancie ustálil skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovanej dňa 21. mája 2018, doručením\n\nokamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobcovi\ndo vlastných rúk. Tvrdenie žalobcu o tom, že v zásielke, ktorú prevzal dňa 21. mája 2018 sa\nnenachádzalo okamžité skončenie pracovného pomeru z 24. apríla 2018, považoval súd prvej inštancie\nza výsostne účelové a nelogické, aby sa v uvedenej zásielke nachádzala pozvánka na mimoriadne valné\nzhromaždenie žalovanej zvolanej na deň 24. apríla 2018, keďže žalovaná dala zásielku na poštovú\nprepravu dňa 3. mája 2018.\n1.5. K uplatnenému nároku na náhradu mzdy za obdobie od júla 2018 do júna 2021, súd prvej inštancie\nskonštatoval, že v danom prípade žalobca oznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní až po\nplatnom skončení pracovného pomeru jeho okamžitým skončením, preto mu nárok na náhradu mzdy\nnevznikol. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti určenia, že pracovný pomer\nžalobcu u žalovanej naďalej trvá a v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy ako nedôvodnú zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2\nzákona č. 160/2025 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. októbra 2024 sp.\nzn.14CoPr/3/2024 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku potvrdil; žalovanej priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval správne zistený skutkový stav, ako aj správne právne\nposúdenie, zároveň sa stotožnil so závermi uvedenými súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že súd prvej\ninštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne\nposúdenie veci, ako aj s relevantnou argumentáciou oboch strán sporu súvisiacou s predmetom konania,\npreto považoval napadnutý rozsudok za presvedčivý. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým súd\nprvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, zodpovedá ustanoveniu § 191 CSP v spojení s § 185 CSP.\nÚvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom\nvýsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi zistené. V tejto súvislosti podotkol, že\nsamotná skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti a alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Napokon dodal, že\nsúd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu\nžalovanou dňa 15. januára 2018 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalobca prevzal dňa\n23. januára 2018, pričom tento výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť. Z týchto\ndôvodov sa tento nárok nestal predmetom odvolacieho konania a odvolací súd nebol povinný sa bližšie\ndôvodmi neplatnosti výpovede už zaoberať.\n2.2. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu mzdy v celkovej výške 66 053,88 eura s\npríslušenstvom za obdobie od 29. júna 2018 do 28. júna 2021, súd prvej inštancie zamietol v tejto\nčasti žalobný návrh s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu skončil ďalším právnym úkonom a to\nokamžitým skončením pracovného pomeru dňa 21. mája 2018, riadne doručeným žalobcovi, ktorého\nneplatnosť žalobca nenamietal žalobou podanou na súd v lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Keďže\npracovný pomer žalobcu u žalovanej platne skončil týmto dňom, žalobcovi neprináleží náhrada mzdy\nza žalované obdobie. Na doplnenie k uvedenému odvolací súd poznamenal, že rozviazanie toho\nistého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo postupne, Zákonník\npráce ani iné predpisy nevylučujú resp. nezakazujú. Jednotlivé právne úkony sa potom posudzujú\nsamostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky (R 31/1998). Súd prvej inštancie sa preto\nsprávne najskôr zaoberal podmienkami platnosti výpovede, keďže išlo o prvý z právnych úkonov\nsmerujúcich ku skončeniu pracovného pomeru, pričom dospel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu\nporušenia ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Keďže závery, na ktorých súd prvej inštancie v tejto časti\nzaložil svoje rozhodnutie odvolaním napadnuté neboli, bolo potrebné vychádzať z toho, že rozhodnutie o\nneplatnosti výpovede z pracovného pomeru sa stalo právoplatným. Pokiaľ ide o druhý spôsob skončenia\npracovného pomeru, aj vo vzťahu k tomuto dôvodu sa súd prvej inštancie správne zaoberal najskôr\ntým, či bolo žalobcovi riadne doručené v písomnej forme, a po prijatí skutkového záveru, že došlo k\nriadnemu doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi dňa 21. mája 2018, v ďalšom\nsprávne skúmal, či ho žalobca napadol v prekluzívnej lehote žalobou na súde podľa § 77 Zákonníka\npráce. Po zistení, že žalobca neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nenapadol žalobou\npodanou podľa § 77 Zákonníka práce, bez zreteľa na pohnútku prečo tak žalobca neurobil, pričom išlo\nv konaní o nespornú skutočnosť, súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že pracovný pomer\nžalobcu u žalovanej skončil na základe okamžitého skončenia dňom 21. mája 2018, a to bez zreteľa\n\nna to, či po formálnej a materiálnej stránke išlo resp. nešlo o platný právny úkon. V tejto súvislosti\nodvolací súd poznamenal, že súd prvej inštancie sa totiž platnosťou a dôvodmi okamžitého skončenia\npracovného pomeru nemohol bližšie zaoberať, práve z dôvodu, že jeho neplatnosť nebola zo strany\nžalobcu napadnutá na súde žalobou podanou podľa § 77 Zákonníka práce. Zároveň argumentoval tým,\nže v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej\nsa môže dovolávať iba ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti dotknutý, pretože ide o výnimku\nzo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej Zákonník práce vychádza. Dvojmesačná\nlehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce má\nprekluzívny, t. j. prepadný charakter. To znamená, že ak žalobca, ktorý sa mohol dovolať neplatnosti\ntejto výpovede príp. okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobu nepodá, skončil sa pracovný\npomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keby to bol neplatný právny úkon, s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/147/2008. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu bolo v danom prípade rozhodujúce zistenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru (ne)bolo\nžalobcovi riadne doručené dňa 21. mája 2018. Žalobca svoje tvrdenie, že mu v daný deň nebolo\ndoručené okamžité skončenie pracovného pomeru, ale pozvánka na zasadnutie mimoriadneho valného\nzhromaždenia žalovanej, podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal. Následne podotkol, že civilné\nsporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany\ndefinovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim\nkorelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne\nvyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti\nzodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca\nsa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby\nbolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa\ndomáhala, nedošlo. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok\nkonania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany\nnie je preukázané, v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých\ndôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.\nAby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť\nsvoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.\nbremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.\nAk strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,\npotom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie\nbremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak\nv konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa\nhmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou\nza následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.\n2.3. Následne odvolací súd konštatoval, že žalovaná v konaní tvrdila, že doručila žalobcovi v písomnej\nforme listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca prevzal osobne na pošte dňa 21.\nmája 2018. V tomto smere žalovaná ako dôkaz založila kópiu listiny - okamžité skončenie pracovného\npomeru (v spise na č. l. 48) spolu s kópiou doručenky o jej doručení žalobcovi (v spise na č. l. 50), ako\naj s kópiou podacieho lístku (v spise na č. l. 51). Žalobca v konaní namietal, že žalovaná mu doručila\npozvánku na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej, ktoré malo byť dňa 24. apríla\n2018 a teda mu nedoručila okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca na preukázanie svojho\ntvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Dôkazom mali byť iba jeho tvrdenia o tom, že „mu pracovníčka\npošty dovolila, aby zásielku ešte pred podpísaním doručenky otvoril a skontroloval jej obsah a keď zistil,\nčo je obsahom zásielky a bola to pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 24. apríla\n2018 v rozsahu jedného listu, na doručenku spojenú s listom vlastnoručne napísal písmená „MVZ“.\nNa obálku uviedol dátum a vlastnoručný podpis. Následne pracovníčka pošty zásielku opečiatkovala,\noddelila doručenku a zásielku mu vydala súčasne s občianskym preukazom. K uvedenému odvolací\nsúd vysvetlil, že pri doručovaní písomností zamestnávateľa zamestnancovi, sa výslovne ustanovuje\npovinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného\npomeru, teda vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do\nvlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením zamestnávateľom priamo zamestnancovi,\nalebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu. Porušenie predpisov o doručovaní má závažné\nprocesnoprávne účinky. Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny.\nUstanovenie § 111 ods. 1 CSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky, t. j.,\n\nže údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Ak strana sporu spochybňuje\nsprávnosť údajov uvedených na doručenke, t. j., že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný, je\npovinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (napr. uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/23/2010, 3Sžf/27/2011).\n2.4. V danom prípade odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie, ktorými mal za preukázané\nriadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi dňa 21. mája 2018 za správne,\nzodpovedajúce logickému záveru, vyústenému na podklade zistených skutočností. Predovšetkým\nžalovaná listinnými dôkazmi a to listinou obsahujúcou okamžité skončenie pracovného pomeru\nspolu s podacím poštovým lístkom a doručenkou preukazujúcou jeho doručenie, si splnila dôkaznú\npovinnosť na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobcovi doručila okamžité skončenie pracovného\npomeru predpísaným spôsobom vyplývajúcim z § 38 Zákonníka práce. Časovú súvislosť medzi\ndátumom okamžitého skončenia pracovného pomeru z 24. apríla 2018, odovzdaním zásielky na poštovú\nprepravu dňa 3. mája 2018 a dátumom prevzatia zásielky žalobcom dňa 21. mája 2018, považoval za\ndostatočnú a presvedčivú. Minimálne postačujúcu na to, aby dôkazné bremeno preukázať, že zásielka\nv skutočnosti neobsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru, ale pozvánku na zasadnutie,\nzaťažovalo žalobcu, a nie žalovanú. Pri doručovaní písomnosti je súd povinný vychádzať z vyvrátiteľnej\ndomnienky, že poštový doručovateľ postupoval v súlade so zákonom a poštovým poriadkom a teda,\nže písomnosť žalobcovi odovzdal zákonom predpísaným postupom a teda, že adresát sa o obsahu\ndoručovanej zásielky mohol dozvedieť až potom, čo jej prevzatie písomne potvrdil a nie naopak. Ak\nžalobca tvrdil, že poštový doručovateľ takto nepostupoval, hoci na výslovnú žiadosť samotného žalobcu,\na teda postupoval nezákonne, bol povinný na preukázanie tejto skutočnosti predložiť dôkaz. V tomto\nsmere žalobca nenavrhol vypočuť poštovú doručovateľku, ktorá by jeho tvrdenia preukázala. Navyše\nžalobca v tomto smere neuviedol ani len označenie menovanej pracovníčky pošty, čím znemožnil súdu\ntakýto dôkaz vykonať ex offo s odkazom na ustanovenie § 319 CSP. Na zdôraznenie správnosti odvolací\nsúd, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie dodal, že v rovnakom období v máji 2018 žalovaná\nzasielala okamžité skončenia pracovného pomeru aj R. Z. a R. Z., ktorí nenamietali, že by im žalovaná\nposlala pozvánku na mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia, ktorí zásielky riadne prevzali v\ndňoch 9. a 11. mája 2018. Na základe uvedeného preto odvolací súd nepovažoval za pravdepodobné,\nže by žalovaná výlučne len žalobcovi doručovala v tom istom období inú zásielku, navyše obsahujúcu\npozvánku na mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 24. apríla 2018, už\nv čase podania tejto zásielky na poštovú prepravu dňa 3. mája 2018. Hoci ide o nepriame dôkazy,\nskutočnosť, že žalovaná v rovnakom období doručovala všetkým dotknutým zamestnancom okamžité\nskončenie pracovného pomeru, logicky vyúsťuje v záver, že takéto okamžité skončenie v danom čase\ndoručovala aj žalobcovi. Navyše v tomto období nevznikla žalovanej potreba doručovať žalobcovi a ani\niným zamestnancom inú zásielku, ktorá skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Medzi doručovaním\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a ďalším osobám R. a R. Z. bola časová súvislosť.\nVzhľadom k tomu, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej bol ukončený okamžitým skončením k 21.\nmáju 2018, za správny preto považoval i záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprináležala náhrada\nmzdy za obdobie od 29. júna 2018 do 28. júna 2021 t. j. za obdobie, kedy už pracovný pomer žalobcu\nneexistoval. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom\nvýroku ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len „dovolateľ“),\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c)\nCSP. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za protiprávne. Namietal, že súdy prevzali\nargumentáciu žalovanej, že z dôvodu skončenia okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce, mu nepatrí náhrada mzdy. Poukázal na skutkové okolnosti týkajúce\nsa doručovania listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru, a na ustálený skutkový stav k tejto\notázke, s ktorým nesúhlasil. Spochybnil dátum uvedený na listine, ktorý považoval za nepravdivý a\ntvrdil, že zásielku pod podacím č. C. XXXXXXXXX Sk prevzal dňa 21. mája 2018. Opätovne poukázal\nna skutkové okolnosti týkajúce mimoriadneho zasadnutia valného zhromaždenia, v ktorej ako akcionár\nzastával aj funkciu predsedu predstavenstva a zároveň bol jej ekonomickým riaditeľom. Za neadekvátnu\npovažoval argumentáciu vo vzťahu k odôvodneniu uvedenému odvolacím súdom v bode 27. Zdôraznil,\nže na doručenke nebolo uvedené, aká zásielka sa doručuje, a preto nemal ako proti obsahu zásielky\nprotestovať. Jediné, čo mohol spraviť, bolo, že na doručenke vlastnoručne napísal ,,MVZ“, teda to čo,\nskutočne zásielka obsahovala. V tejto súvislosti vytkol súdom nižšej inštancie, že sa vôbec nezaoberali\n\njeho zásadnou právnou argumentáciou, ktorá sa týkala vyhodnotenia vzájomného vzťahu skončenia\npracovného pomeru výpoveďou a okamžitým skončením. Pracovný pomer na základe výpovede z 15.\njanuára 2018 skončil uplynutím trojmesačnej zákonnej výpovednej lehoty dňa 30. apríla 2018. Listina\no okamžitom ukončení pracovného pomeru je dátumovaná dňom 24. apríla 2018, ktorý dátum nie je\npodstatný. Žalovaná mohla na túto listinu napísať akýkoľvek dátum. Dôležité je, kedy bola táto listina\nodoslaná a podstatné, kedy ju prevzal zamestnanec. Právne účinky nastávajú doručením, aj keď poprel,\nže listina mu bola doručená. Žalovaná mala listinu odosielať dňa 3. mája 2018 teda v dobe, keď pracovný\npomer neexistoval, pretože zanikol uplynutím výpovednej lehoty dňa 30. apríla 2018. Z uvedeného\nvyplýva, že účinky výpovede nastali dňa 30. apríla 2018 a účinky tzv. okamžitého skončenia pracovného\npomeru mali nastať dňa 21. mája 2018. Z dôvodu nevysporiadania sa s uvedenými podstatnými\nargumentmi súdmi nižšej inštancie, došlo podľa názoru dovolateľa k porušeniu jeho procesných práv\nv súlade s § 420 písm. f) CSP.\n3.1. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, dovolateľ\npoukázal na odôvodnenia rozhodnutia súdov nižších inštancii a judikatúru, týkajúcu sa skončenia\npracovného pomeru viacerými spôsobmi, ktoré Zákonník práce nevylučuje, ani nezakazuje. Jednotlivé\nprávne úkony sa potom posudzujú samostatne a rovnako samostatne nastávajú ich právne účinky.\nUznal, že počas plynutia výpovednej doby môže zamestnanec porušiť závažným spôsobom pracovnú\ndisciplínu a to môže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zastával názor, že v\ntakom prípade bolo možné rozviazať pracovný pomer okamžitým skončením, ale jedine do skončenia\nvýpovednej doby, t. j. do 30. apríla 2018. Po skončení pracovného pomeru uplynutím výpovednej\nlehoty nie je možné rozviazať pracovný pomer ani okamžitým skončením, pretože pracovný pomer\nuž nejestvuje. Pokiaľ je dovolateľovi známe, publikované rozhodnutia sa týkajú takých prípadov, keď\nokamžité zrušenie pracovného pomeru bolo vykonané a jeho účinky nastali počas plynutia výpovednej\ndoby. Navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolacie dôvody korešpondujú s dôvodmi, ktoré\nuviedol žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku prvej inštancie. Podľa jej názoru sa odvolací súd\nriadne, úplne, zrozumiteľne a hlavne presvedčivo vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu.\nSúdy oboch inštancií zdôvodnili, prečo museli prihliadnuť na okamžité skončenie pracovného pomeru\nz 24. apríla 2018 žalobcu u žalovanej. Niet pochýb, že žalobca sa nedomáhal určenia neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru z 24. apríla 2018 žalobcu u žalovanej. Ak teda súd prvej\ninštancie, ako aj odvolací súd určili, že výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce z 15. januára 2018 je neplatná, pracovný pomer žalobcu u žalovanej musel skončiť doručením\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi dňa 21. mája 2018, pretože žalobca v prekluzívnej\n2-mesačnej lehote v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce, žalobu o určenie neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru z 24. apríla 2018 nepodal. Z uvedeného dôvodu došlo preto k skončeniu\npracovného pomeru žalobcu u žalovanej dňom 21. mája 2018, na základe jednostranného zrušovacieho\nprejavu. Podľa názoru žalovanej, k tomuto skončeniu pracovného pomeru došlo platne a účinne.\nNapokon aj keby išlo o neplatný právny úkon, jeho platnosť po uplynutí prekluzívnej 2-mesačnej lehoty\nnásledne nemôže preskúmať ani súd. Námietka žalobcu vznesená v dovolaní, týkajúca neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej k 21. máju 2018, preto nemôže nahradiť\nžalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka\npráce. V kontexte uvedeného žalovaná poznamenala, že ani v prípade zrušenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne rozsudku súdu prvej inštancie, otázkou namietanej neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru z 24. apríla 2018 sa súdy už nemôžu zaoberať. Na záver\npoznamenala, že v skutkovo a právne v zhodnom konaní o určenie neplatnosti výpovede zamestnanca a\no náhradu mzdy rozhodol Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8CoPr/8/2024 rovnako\na odvolanie žalobcov (zamestnancov) zamietol zo zhodných dôvodov. Navrhla dovolanie zamietnuť.\nUplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť.\n\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n13. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal\nprevzatie argumentácie žalovanej súdmi nižšej inštancie, ako aj nevysporiadanie sa odvolacím súdom\ns uplatnenými odvolacími námietkami, preto napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre\njeho nezrozumiteľnosť.\n14. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu uvedenému súdmi nižšej inštancie dovolací súd\nuvádza, že uplatnená námietka nie je dôvodná. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny v súlade s § 387 ods. l CSP, pričom sa stotožnil s jeho odôvodnením,\nna ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Z jeho obsahu je zrejmé, že vychádzal\nz ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 3 CSP sa vysporiadal\nzákonným a vyčerpávajúcim spôsobom aj s podstatnou uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu.\nV podstatnom rozsahu v odôvodnení v bodoch 23. až 29., okrem stotožnenia sa so závermi uvedenými\nsúdom prvej inštancie v otázkach posúdenia účinného doručenia okamžitého skončenia pracovného\npomeru žalovanej žalobcovi dňa 21. mája 2018, ktorého neplatnosť nebola žalobcom namietaná v\nprekluzívnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce, na doplnenie a k odvolacím námietkam uviedol,\nže rozviazanie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo\n\npostupne, Zákonník práce ani iné právne predpisy nevylučujú (nezakazujú). Jednotlivé právne úkony sa\npotom posudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky (R 31/1998), poukazom aj na\nzáver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 138/2003, z ktorého\nrelevantnú časť citoval. V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť\nprávneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti dotknutý.\nIde o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej vychádza Zákonník práce.\nDvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka\npráce má prekluzívny charakter, t. j. prepadný. To znamená, ak žalobca, ktorý sa mohol dovolať\nneplatnosti, žalobu nepodal, skončil sa jeho pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho\nprejavu. Odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu k tejto otázke vyplývajúcu\nz judikátov pod č. R 40/1969, R 6/1987, R 20/1987, R 75/1977, z ktorých právne vety citoval, ako\naj na rozsudok najvyššieho súdu z 11. decembra 2008 sp. zn. 3Cdo/147/2008, z ktorého vyplývajúci\nrelevantný záver citoval. Vo vzťahu k uneseniu dôkaznej povinnosti sporových strán, v súvislosti\ns preukázaním doručenia zásielky žalovanej, obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru,\nodvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie týkajúce sa riadneho preukázania doručenia za\nsprávne, zodpovedajúce logickému záveru, vyústenému na podklade zistených skutočností. Z dôvodu\nokamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej dňa 21. mája 2018, žalobcovi preto\nneprináleží nárok na náhradu mzdy za obdobie od 29. júna 2018 do 28. júna 2021, kedy už pracovný\npomer žalobcu u žalovanej neexistoval.\n15. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súdmi nižšej inštancie chápaných v ich organickej,\nkompletizujúcej jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých\nskutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval\nodvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nuvedené odvolacím súdom v bodoch 18. až 29. spĺňa zákonné náležitosti vyplývajúce z § 393 CSP v\nspojení s § 220 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne\nich zrozumiteľnosť, aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Vysporiadanie sa s\nuplatnenými podstatnými odvolacími námietkami možno považovať za dostatočné aj v súlade s § 387\nods. 3 CSP.\n16. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil\npodľa predstáv sporovej strany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n17. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n18. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu súdov nižšej\ninštancie nebola zistená existencia vady zmätočnosti, preto prípustnosť a ani dôvodnosť uplatneného\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je daná. Dovolaním sa nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\n\ndokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy\nprvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP\nviazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.\nÚS 6/2018).\n19. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, dovolateľ\nnespochybnil záver súdov o možnosti zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, skončiť\npracovný pomer aj okamžite v prípade porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Podľa jeho\nnázoru však zamestnávateľ tak mohol urobiť v jeho prípade jedine do uplynutia výpovednej doby t. j. do\n30. apríla 2018. Podotkol, že po skončení pracovného pomeru už nie je možné rozviazať pracovný pomer\nani okamžitým skončením, lebo už pracovný pomer neexistuje. Podľa jeho presvedčenia ide o špecifický\na jedinečný prípad, s ktorou otázkou sa zatiaľ dovolací súd nezaoberal, čím je daná prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, prípadne podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Zároveň\npoznamenal, že súd nepripisoval význam argumentácii žalovanej, že aj keby bola výpoveď neplatná,\npracovný pomer bol rozviazaný okamžitým skončením. I napriek tomu vo veci konal neprimerane dlho\na nebol schopný zaujať správny právny názor. Podľa názoru dovolateľa na rozhodnutí o neplatnosť\nvýpovede by v takom prípade neexistoval právny záujem.\n20. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n21. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n22. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn.\n4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\nči dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n23. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že\nuvedené ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej\npodstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom\nzaložil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej\npraxi nezaoberal.\n24. Dovolací súd posudzujúc procesnú prípustnosť uplatneného dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nv snahe autenticky porozumieť obsahu dovolania v súlade s § 124 CSP v spojení s čl. 11 Základných\nprincípov CSP (I.ÚS 51/2020, III. ÚS 76/2021, III. ÚS 163/2021, I. ÚS 115/2020) dospel k záveru, že\nnastolená otázka týkajúca sa možnosti rozviazania pracovného pomeru v danom prípade len jedine do\nskončenia výpovednej doby t. j. do 30. apríla 2018, nezodpovedá jej vymedzeniu v súlade s náležitosťami\nvyplývajúcimi z ustanovenia § 432 CSP.\n25. V danom prípade bolo právoplatne určené, že výpoveď žalovanej z 15. januára 2018 daná žalobcovi\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná z dôvodu jej neprerokovania so zástupcom\nzamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu o uplatnený\n\nnárok na náhradu mzdy za obdobie od 29. júna 2018 do 28. júna 2021, kedy už pracovný pomer\nžalobcu u žalovanej skončil okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny dňom 21. mája 2018, bolo jeho platné skončenie, ktoré nebolo\npredmetom posúdenia v danej veci. Ktorého prípadná neplatnosť nebola žalobcom namietaná v 2mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce. S prihliadnutím na skutočnosť, že súdy\nnižšej inštancie vyhodnotili výpoveď z pracovného pomeru z 15. januára 2018 za neplatnú a okamžité\nskončenie pracovného pomeru z 24. apríla 2018 za platné, žalobcovi by patrila náhrada mzdy v zmysle §\n79 ods. 1 Zákonníka práce od doby, kedy oznámil žalovanej, trvá na ďalšom zamestnávaní t. j. od 29. júna\n2018 (list žalobcu z 11. júna 2018, ktorým žalovanej písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní).\nKeďže žalobca písomne oznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní až po platnom skončení\njeho pracovného pomeru u žalovanej, nárok na náhradu mzdy za uplatnené obdobie mu preto nevznikol.\nZ uvedeného dôvodu preto bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.\n26. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje nevymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s\nnáležitosťami vyplývajúcimi v zmysle § 432 CSP, lebo na riešení otázky týkajúcej sa možnosti skončenia\npracovného pomeru len do uplynutia výpovednej lehoty, napadnuté rozhodnutie nespočívalo.\n27. Navyše dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 19. marca 2025 sp. zn.\n7CdoPr/1/2025, ktorým odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) a písm. f) CSP, v skutkovo obdobnej\na právnej veci žalovanej, avšak iných žalobcov, ktorí boli jej bývalými zamestnancami.\n28. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 447 písm. f) CSP\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, z dôvodu jeho nevymedzenia v súlade s\nnáležitosťami vyplývajúcimi z § 431 až § 435.\n29. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej, ktorej priznal nárok na ich náhradu proti\nžalobcovi v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nv súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoPr/3/2024", "guid": "9408d408-4efb-49e3-b5f0-9b7b58f704c6:4061befd-4d07-45b0-accc-6c551a640b93", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ffe60a11-93ee-46e9-a773-37d9aad996c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.163.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.163.2021.1"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "150d519d-fc32-4fe9-98a1-5c11ea9b1fd1:35722d84-e22f-4a5a-b180-afdd7dbb5594", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1318204057.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/1/2025 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1318204057.1"}, {"guid": "3492ae16-3d52-4514-9e63-55f1c8e9399a:4f93ede5-fe15-4569-b911-448469b19820", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123304002.1", "spisova_znacka": "8CoPr/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoPr/8/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123304002.1"}, {"guid": "f8a500b3-d38c-446c-92a9-f8de040bd8a5:5ef6bcdb-83a2-4d74-b633-4ba05f3a7fc2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoPr/2/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoPr/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8a500b3-d38c-446c-92a9-f8de040bd8a5:5ef6bcdb-83a2-4d74-b633-4ba05f3a7fc2"}, {"guid": "4c3d6402-0789-4bec-98ea-2d56ddd230e0:e779ff2d-28ba-4f2f-95f9-937e505c5459", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/9/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 7Cpr/9/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c3d6402-0789-4bec-98ea-2d56ddd230e0:e779ff2d-28ba-4f2f-95f9-937e505c5459"}, {"guid": "e682d4ef-4791-4a2f-b4d2-e395fefbe2a6:fcac1b90-f80d-46b9-a720-4ad94779e1c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cpr/9/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21Cpr/9/2018 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e682d4ef-4791-4a2f-b4d2-e395fefbe2a6:fcac1b90-f80d-46b9-a720-4ad94779e1c2"}, {"guid": "ee36404c-d616-4cd3-8213-e8eecf1581b8:d3ff657e-0022-4b2d-a345-e764d31dad72", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/3/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/3/2018 z 5. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2018-02-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ee36404c-d616-4cd3-8213-e8eecf1581b8:d3ff657e-0022-4b2d-a345-e764d31dad72"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:526f2839-5d38-4449-b149-0a73c6269cea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.384.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 384/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 384/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.384.2025.1"}]}