{"guid": "fb98fce9-78e3-4aa4-8f39-6f856d7509d6:bcff7c76-4dff-4852-a8d6-3686a24a97f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1", "spisova_znacka": "2CdoPr/15/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/15/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 2CdoPr/15/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1", "identifikacne_cislo": "1316215893", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-78.odsek-3", "nazov": "§ 78 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-78.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-69", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcff7c76-4dff-4852-a8d6-3686a24a97f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoPr/15/2024\n1316215893\n30. 04. 2025\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2025:1316215893.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu VRBA & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nSliezska 9, IČO: 35 918 225, proti žalovanej P. V., narodenej L., bytom O., o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru a o vzájomnom návrhu žalovanej, vedenom na Mestskom súde\nBratislava IV pod sp. zn. B3-12Cpr/13/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 15. marca 2022 sp. zn. 5CoPr/1/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. marca 2022 č. k. 5CoPr/1/2021-245 v znení opravného\nuznesenia z 10. marca 2023 č. k. 5CoPr/1/2021-255 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPrvé konanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Bratislava III (teraz Mestský súd Bratislava IV podľa § 24 písm. a) CSP - ďalej aj len „súd\nprvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom zo 7. februára 2018 č. k. 12Cpr/13/2016-104\n- žalobu zamietol (I. výrok),\n- vzájomnú žalobu zamietol (II. výrok),\n- žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2-mesačné odstupné vo výške 1.293,54 eur spolu s 8\n% úrokom z omeškania ročne od 02. 08. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku (III. výrok)\n- a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).\n2. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že žalovaná dňa 08. 07. 2016 zaslala žalobcovi Posudok o\nzdravotnom stave „so záverom o dlhodobej strate spôsobilosti na výkon doterajšej práce bez ohrozenia\njej zdravia“, spolu so žiadosťou o preradenie na inú prácu alebo ukončenie pracovného pomeru dohodou\nk 30. 09. 2016 zo zdravotných dôvodov, že žalobca podaním z 19. 07. 2016, doručeným 21. 07. 2016\nžalovanej oznámil, že ju preradil na pracovnú pozíciu „back office“ a žalovaná dňa 22. 07. 2016 zaslala\npodanie „Okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce“, ktoré\nbolo žalobcovi doručené dňa 25. 07. 2016; žalobca dňa 29. 07. 2016 zaslal žalovanej list označený ako\n„Dovolanie sa neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru“, v ktorom tiež uviedol, že netrvá\nna tom, aby u neho ďalej pracovala.\n3. V bodoch 32/, 33/ odôvodnenia súd prvej inštancie dôvodil: „Keďže žalobca ako zamestnávateľ listom\nz 29. 07. 2016 žalovanej ako zamestnankyni oznámil, že nemá záujem na tom, aby táto u neho prácu\nďalej vykonávala, toto jeho vyjadrenie v zmysle § 78 ods. 3 ZP zakladá fikciu ukončenia pracovného\npomeru, aj za predpokladu, že okamžité skončenie pracovného pomeru by bol neplatný právny úkon,\npričom pracovný pomer skončí dňom v ňom uvedeným, teda dňom 31. 07. 2016. To, že žalobca nemal\nzáujem žalovanú ďalej zamestnávať deklaroval aj oznámením do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, kde\nju odhlásil s uvedením: § 69 ZP, skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ žalobca uvádza, že sa môže\n\nvoči žalovanej domáhať náhrady škody, toto vylučuje ustanovenie § 78 ods. 4 ZP, v nadväznosti na\nustanovenie § 78 ods. 3 ZP.\nZa daného stavu veci nebolo dôvodné, aby sa súd ďalej žalobou žalobcu o určenie neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru z 22. 07. 2016 zaoberal, pretože samotný žalobca i v žalobe\npotvrdzuje, že po doručení Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, žalobca\nnetrva1 na jej ďalšom zamestnávaní a on sám využil možnosť v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka\npráce. Súd preto už iba konštatuje, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil fikciou dňom, keď\nmal pracovný pomer skončiť, t. j. 31. 07. 2016, a preto žalobu žalobcu meritórne neprejednal a v celom\nrozsahu zamietol.“\n4. K návrhu žalovanej, doručeného mu dňa 29. 12. 2016, „aby súd určil, že okamžité skončenie\npracovného pomeru ku dňu 25. 07. 2016 podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce dané žalovanou\nžalobcovi dňa 22. 07. 2016 je platné, a aby súd žalobcu zaviazal zaplatiť jej dvojmesačné odstupné“,\nsúd prvej inštancie v bodoch 39/ až 41/ odôvodnenia rozsudku uviedol, že „Podľa ustanovenia § 77\nZákonníka práce je možné sa dovolať neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde v lehote dvoch\nmesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Analogicky v nadväznosti na toto zákonné\nustanovenie súd konštatuje, že Zákonník práce nepozná variantu žaloby domáhať sa určenia „platnosti\nskončenia pracovného pomeru“, preto súd vzájomný návrh žalobkyne, s takto ňou uplatneným petitom,\nktorým je súd viazaný, preskúmať nemohol a žalobu v tomto znení zamietol. Naopak, ďalšiu časť návrhu,\nktorým sa žalovaná domáhala nároku v znení, že žalobca je povinný zaplatiť jej dvojmesačné odstupné\nvo výške 1.293,54 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 02. 08. 2016 až do zaplatenia, súd\nprejednal a mal ju za dôvodnú. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce má totiž žalovaná,\nako zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, nárok na náhradu mzdy v sume svojho\npriemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.“\nII.\nPrvé konanie pred odvolacím súdom\n5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „odvolací súd“) uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie uznesením z 21. mája 2019 č. k. 5CoPr/9/2018-134 s odôvodnením (body 11. až\n14. odôvodnenia), že:\n- pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby podľa lekárskeho posudku,\nvykonaného ošetrujúcim lekárom zamestnanca, neprichádzal do úvahy iný odborný záver, ako ten,\nže zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia; takýto stav musí posudok\ndeklarovať (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/150/05). Pri kvalifikovanom posudku ošetrujúceho\nlekára oprávnenie zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer vzniká až uplynutím pätnásťdňovej\nlehoty po predložení posudku, za predpokladu, že dovtedy zamestnávateľ zamestnanca nepreradil na\ninú vhodnú prácu. Pokiaľ by zamestnanec odmietol ponúkanú inú vhodnú prácu, pracovný pomer už\nsám nemôže skončiť okamžite. V takomto prípade by bolo možné zo strany zamestnávateľa uplatniť\nvýpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c).\n- súd prvej inštancie sa napriek uplatnenému určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru vôbec nezaoberal meritom veci, teda či žalovaná rozviazala pracovný pomer neplatne, nezaujal\nstanovisko ku samotnému lekárskemu posudku, ku vhodnosti inej ponúkanej práce a napokon ani\ndodržaním lehoty podľa § 69 ods. 3. Žalobu zamietol len s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 písm.\nb) Zák. práce, keď žalobca oznámil žalovanej, že na ďalšom výkone práce netrvá. Takto postupoval\nbez bližšieho zistenia dôvodov (a ich vyhodnotenia), ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby po takomto\noznámení žalovanej. V určovacích žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa\npreukazovanie naliehavého právneho záujmu v zásade nevyžaduje, keďže priamo Zákonník práce\nv ustanovení § 77 predpokladá podávanie žalôb o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Súd\nautoritatívne nerozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru, keď sa nevyporiadal s tvrdeniami\nžalobcu, hoci bez tohto rozhodnutia nemá základ pre vzájomnou žalobou uplatnený nárok na náhradu\nmzdy podľa § 69 ods. 4, ktoré ustanovenie žalovaná vo vzájomnej žalobe citovala, ktorý súd vo výroku\ni v odôvodnení rozsudku nesprávne považoval za odstupné, o ktorom pojednáva ustanovenie § 76 Zák.\npráce.\n- nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zák. práce patrí len pri platnom okamžitom skončení\npracovného pomeru ako satisfakcia za skončenie pracovného pomeru zamestnancom z vážneho\ndôvodu bez výpovednej doby. Rozsudok je potom vnútorne rozporný, keď na jednej strane súd zamietol\nžalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo zamestnanec okamžite\n\nskončil pracovný pomer neplatne, avšak zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej\npracoval (§ 78 ods. 3 Zák. práce), na druhej strane zamestnancovi priznal nárok, vyplývajúci z platného\nokamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 4).\n- výroky II. a III. napadnutého rozsudku sa vzájomne vylučujú, a pretože vo výroku II. je zahrnutý i vo\nvýroku III. priznaný nárok na náhradu mzdy.\nIII.\nDruhé konanie pred súdom prvej inštancie\n6. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom z 11. septembra 2020 č. k. 12Cpr/13/2016-211\nrozhodol:\nI. Súd žalobu žalobcu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z\n25. júla 2016 je neplatné, zamieta.\nII. Súd o vzájomnej žalobe žalovanej rozhodol tak:\nSúd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 25. júla 2016 dané žalovanou žalobcovi\ndňa 22. júla 2016, je platné.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu mzdy vo výške 1.718,50 eur spolu s 8 % úrokom z\nomeškania ročne od 2. augusta 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.\n7. Súd prvej inštancie dôvodil (body 50. a 52. odôvodnenia jeho rozsudku)\n„50/ ... že už pri svojom predbežnom právnom posúdení uviedol, že vec posúdi v zmysle ustanovenia\n§ 69 ods. 1 písm. a) ZP, hoci ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo zdravotných\ndôvodov žalovaná uviedla § 61 ods. 1 písm. c) ZP, pričom napokon sama i žalobca ďalej postupovali\nako by išlo o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej aj „OSPP“) podľa písm. a) ZP.\nSubsumovanie pod ustanovenie § 69 ods. 1 písm. c) ZP nebolo správne, pričom súd týmto označením\nnie je viazaný a toto nesprávne označenie písmena nezakladá neplatnosť právneho úkonu „OSPP“. Hoci\nobe ustanovenia § 69 ods. 1 písm. a) aj c) ZP sa týkajú zdravia zamestnanca, rozdiely sú v tom, že pri\n„OSPP“ podľa § 69 ods. 1 písm. a) ZP ide o vážne ohrozenie zdravia zamestnanca, kedy zamestnanec\nmôže okamžite skončiť pracovný pomer, ak podľa Lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu\nbez vážneho ohrozenia zdravia, čo potvrdil aj Lekársky posudok prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc.,\nz 29. 06. 2016, pričom podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) ZP ide o bezprostredné ohrozenie\nživota alebo zdravia zamestnanca, ktoré je tiež dôvodom na „OSPP“, avšak bez toho, aby zamestnanec\npotreboval k jeho uplatneniu lekársky posudok. Podľa komentára ZP ide skôr o prípady neštandardných\nsituácií na pracovisku v súvislosti s vykonávanou prácou, napr. ide o prípady, kedy sa na pracovisku\nvytvorí situácia, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a o ochrane zdravia na pracovisku, čo nie\nje daný prípad, takáto situácia stranami sporu ani nenastala, ani tvrdená nebola.\n51/ Súd podrobil neplatnosťou napadnuté Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej\nz 25. 07. 2016 skúmaniu po stránke formálnej a zistil, že toto bolo vyhotovené v predpísanej písomnej\nforme z 22. 07. 2016, riadne žalobcovi doručené dňa 25. 07. 2016, je v ňom uvedený jeden z\nnezameniteľných taxatívnych dôvodov v zmysle § 69 ods. 1 ZP a to, že: „žalovaná dlhodobo stratila\nspôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu bez ohrozenia svojho zdravia“, s odvolaním sa na\npísomne vypracovaný Lekársky posudok prof. MUDr. Jozefom Vojtaššákom, CSc., z 29. 06. 2016. Súd\nmal preto tento právny úkon za perfektný a následne vec prejednal.\n52/ Súd preto skúmal postup žalovanej, ktorá sa vzájomnou žalobou domáhala určenia, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru, ktoré zaslala žalobcovi je platné a mal ho za dôvodné.“\n8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané (bod 58. odôvodnenia jeho\nrozsudku), že žalovaná mohla platne skončiť okamžite pracovný pomer, a to z toho dôvodu, že jednak\npredložila žalobcovi lekársky posudok, z ktorého bolo zrejmé, že nemôže ďalej vykonávať prácu bez\nvážneho ohrozenia svojho zdravia a jednak preto, že ju žalobca v lehote 15 dní nepreradil na inú vhodnú\nprácu. Súd jeho oznámenie o preradení podaním z 19. 07. 2016 - na novú pracovnú pozíciu - back\noffice, ktoré žalovaná prevzala dňa 21. 07. 2016, mal nielenže za formálne a nepravdivé, ale doslova\nza šikanózny výkon práva, čím dostal žalovanú do patovej situácie, kedy vo vážnom ohrození zdravia,\nmusela riešiť tak závažné právne otázky, ako je okamžité skončenie pracovného pomeru namiesto toho,\naby žalobca postupoval v súlade so zákonom a uznal, že vhodné pracovné miesto vo svojej advokátskej\nkancelárii pre ňu s ohľadom na jej vek a zdravie nemá alebo skončil s ňou pracovný pomer dohodou, ako\n\nmu to žalovaná korektne navrhovala alebo jej dal sám výpoveď. Žalovaná dôkazné bremeno tvrdenia\nuniesla, na rozdiel od žalobcu. Pokiaľ sa žalovaná dňa 29. 06. 2016 dozvedela o dôvode, pre ktorý\nmôže rozviazať pracovný pomer okamžite a žalobca ju nepreradil na inú vhodnú prácu, len dal iný\nnázov jej doposiaľ vykonávanej pracovnej pozícii, ako to vyplýva z profilu www.advokatska.sk <http://\nwww.advokatska.sk, čo žalobca žiadnymi dôkazmi nevyvrátil, potom dôvodne v lehote 1 mesiaca, dňa\n25. 07. 2016, doručila žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.\n9. Nárok žalovanej na náhradu mzdy považoval za dôvodný s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 4 ZP.\nIV.\nDruhé konanie pred odvolacím súdom\n10. Odvolací súd rozsudkom z 15. marca 2022 č. k. 5CoPr/1/2021-245 rozhodol o odvolaní žalobcu\ntak, že:\n- rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade mzdy zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť\nžalovanej náhradu mzdy vo výške 1.718,50 eur brutto spolu s úrokom omeškania vo výške 8 % ročne\nodo dňa 2. augusta 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšných častiach\nnapadnutý rozsudok potvrdil (výrok I.),\n- a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).\nV.\nDovolanie žalobcu\n11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) z dôvodov podľa §\n420 písm. f) a § 421 ods. 1 CSP.\n12. Nesprávny procesný postup, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§\n420 písm. f) CSP) vzhliadol žalobca v nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a\nv rozpornosti rozsudku odvolacieho súdu s platnou právnou úpravou.\n13. Poukázal na to, že podstata jeho argumentácie ohľadne tvrdenia, že okamžité skončenie pracovného\npomeru žalovanou je neplatné, bola, že:\n13.1. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) ZP nebol daný,\nnakoľko žalovaná uskutočnila okamžité skončenie pracovného pomeru pred uplynutím 15 dní odo dňa\npredloženia posudku zamestnávateľovi.\n13.2. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) ZP nebol daný,\nnakoľko žalovanej život ani zdravie nemohli byť bezprostredne ohrozené, nakoľko v dobe uskutočnenia\nuvedených úkonov prácu už dlhšiu dobu nevykonávala.\n14. Dovolateľ poukázal na to, že odvolací súd zdôvodnil svoje rozhodnutie nasledujúcimi podstatnými\nskutočnosťami:\n- skončenie pracovného pomeru v dôsledku zákonnej fikcie podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP vylučuje\núspech zamestnávateľa v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnancom, keďže\ncieľ sledovaný v takomto spore, ktorým nepochybne je ďalšie trvanie pracovného pomeru, je v\nrozpore so zákonnou fikciou o skončení pracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ je svojím\nprejavom vôle, že netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, viazaný, bez ohľadu na\nskutočnosť, či k tomuto prejavu došlo pred uplynutím lehoty na podanie žaloby podľa § 77 ZP. (bod 10.\nNapadnutého rozsudku). Uvedený argument odvolací súd použil s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu\nako zamestnávateľa, že netrvá na tom, aby žalovaná pokračovala vo výkone práce.\n- neobstojí námietka žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaná realizovala pred\nuplynutím pätnásťdňovej lehoty na preradenie, pretože žalobca ešte pred jej uplynutím žalovanej\noznámil, na akú inú vhodnú prácu ju preraďuje (bod 13. Napadnutého rozsudku).\n15. Dovolateľ namietol, že:\n- z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov považoval odvolací súd okamžité skončenie\npracovného pomeru za platné. Z Napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či bol odvolací súd názoru, že\n\nžalovaná platne skončila svoj pracovný pomer okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo podľa § 69\nods. 1 písm. c) Zákonníka práce.\n- z napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, na akom ustanovení právneho predpisu založil odvolací\nsúd svoje konštatovanie, že „neobstojí námietka žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru\nžalovaná realizovala pred uplynutím pätnásťdňovej lehoty na preradenie, pretože žalobca ešte pred jej\nuplynutím žalovanej oznámil, na akú inú vhodnú prácu ju preraďuje“ (bod 13. Napadnutého rozsudku),\nkeď § 69 ods. 1 písm. a) ZP uplynutie pätnásťdennej lehoty stanovuje ako hmotnoprávnu podmienku\nplatnosti právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom.\n- nie je zrejmé, na čom založil odvolací súd svoj argument, že „skončenie pracovného pomeru v\ndôsledku zákonnej fikcie podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP vylučuje úspech zamestnávateľa v spore\no neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnancom, keďže cieľ sledovaný v takomto spore,\nktorým nepochybne je ďalšie trvanie pracovného pomeru, je v rozpore so zákonnou fikciou o skončení\npracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ je svojím prejavom vôle, že netrvá na tom, aby\nzamestnanec u neho naďalej pracoval, viazaný, bez ohľadu na skutočnosť, či k tomuto prejavu došlo\npred uplynutím lehoty na podanie žaloby podľa § 77 ZP“ (bod 10. Napadnutého rozsudku). Uvedený\nargument odvolací súd použil s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu ako zamestnávateľa, že netrvá na\ntom, aby žalovaná pokračovala vo výkone práce.\n- možnosť dovolania sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva\nzamestnávateľovi priamo z ustanovení § 78 ods. 3 ZP, pričom zamestnávateľ má aj pri nepochybnom\nskončení pracovného pomeru na základe fikcie dohodou, právny záujem na určení, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru (nie samotné skončenie pracovného pomeru) je neplatné, a to z toho\ndôvodu, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec právo na\nnáhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, no\npri skončení pracovného pomeru dohodou v dôsledku fikcie zamestnanec právo na náhradu mzdy nemá.\nV dôsledku uvedeného je napadnutý rozsudok nepresvedčivý, javí sa ako arbitrárny, nadmieru chrániaci\nslabšiu stranu v konaní a hľadajúci argumenty len na podporu slabšej strany, čo bezpochyby porušuje\npráva žalobcu na spravodlivý proces.\n16. Napadnutý rozsudok je podľa dovolateľa aj nedôsledne vyhotovený, keď v záhlaví uvádza, že ide o\nrozhodnutie „proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. februára 2018 č. k. 12Cpr/13/2016-104“,\nnakoľko uvedené rozhodnutie je skorším rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci a nie rozhodnutím,\nktoré bolo napadnuté v poradí druhým odvolaním, o ktorom odvolací súd rozhodoval, resp. mal\nrozhodovať.\nUvedená nedôslednosť pokračuje v odseku 2. a odseku 4. odôvodnenia rozsudku, kde odvolací súd\nuvádza, že „Zamietol i vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že okamžité skončenie\npracovného pomeru je platné (výrok II.).“, pritom odvolaním napadnutý rozsudok vyhovel návrhu\nžalovanej a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné.\nZmätočné je aj odôvodnenie v odseku 17. a odseku 18. napadnutého rozsudku, kde súd uvádza,\nže zmenil výrok III. napadnutého rozsudku - výrok III. napadnutého rozsudku pritom menený nebol\n(ten pojednával o trovách). Odkaz na výrok III. je odkazom na výrok III. prvého rozsudku vo veci\nzo 07. 02. 2018, ktorý však nebol predmetom odvolania. Zo samotného výroku Napadnutého\nrozsudku ako aj z jeho odôvodnenia je teda veľmi otázne, aký rozsudok odvolací súd vlastne menil\nči prvostupňový rozsudok zo 07. 02. 2018 alebo prvostupňový rozsudok z 11. 09. 2020. Uvedená\nzmätočnosť je takého rozsahu, že sa nejedná len o zrejmú chybu v písaní. Aj uvedené skutočnosti\nprispievajú k nepresvedčivosti a nezrozumiteľnosti Napadnutého rozsudku a vyvolávajú dojem, že\nsúd nevenoval konaniu a vyhotoveniu rozsudku profesionálnu starostlivosť, ktorá je podmienkou\nspravodlivého procesu.\n17. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, teda že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu dovolateľ vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení, že „Skončenie pracovného\npomeru v dôsledku zákonnej fikcie podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP vylučuje úspech zamestnávateľa\nv spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnancom, keďže cieľ sledovaný v takomto\nspore, ktorým nepochybne je ďalšie trvanie pracovného pomeru, je v rozpore so zákonnou fikciou\no skončení pracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ je svojím prejavom vôle, že netrvá na tom,\naby zamestnanec u neho naďalej pracoval, viazaný, bez ohľadu na skutočnosť, či k tomuto prejavu\ndošlo pred uplynutím lehoty na podanie žaloby podľa § 77 ZP (bod 10. Napadnutého rozsudku)“ a to bez\n\nohľadu na to, či sa zamestnávateľ vyjadril, že netrvá na tom, aby zamestnanec pokračoval vo výkone\npráce.\n18. Podľa dovolateľa skutočnosť, že zamestnávateľ sa vyjadrí, že netrvá na tom, aby zamestnanec u\nneho naďalej pracoval, nevylučuje úspech zamestnávateľa v konaní v spore o neplatnosť skončenia\npracovného pomeru zamestnancom, nakoľko zamestnávateľ má právny záujem na tom, aby súd určil,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru (nie samotné skončenie pracovného pomeru dohodou)\nje neplatné, a to z toho dôvodu, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má\nzamestnanec právo na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú\ndobu dvoch mesiacov, no pri skončení pracovného pomeru dohodou v dôsledku fikcie zamestnanec\nprávo na náhradu mzdy nemá. Pri konaní o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru zamestnancom v prípade, ak zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec ďalej\npracoval, nekoná súd o skončení pracovného pomeru, ale koná o tom, či pracovný pomer skončil\nokamžitým skončením zo strany zamestnanca (alebo skončil dohodou v dôsledku fikcie) a súčasne koná\naj o nároku zamestnanca na náhradu mzdy za dva mesiace.\n19. Právne posúdenie veci odvolacieho súdu, spočívajúce v tom, že „neobstojí námietka žalobcu, že\nokamžité skončenie pracovného pomeru žalovaná realizovala pred uplynutím pätnásťdňovej lehoty na\npreradenie, pretože žalobca ešte pred jej uplynutím žalovanej oznámil, na akú inú vhodnú prácu ju\npreraďuje (bod 13. Napadnutého rozsudku)“, je podľa dovolateľa tiež nesprávne. Žalobca tvrdí, že\nzamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. a) ZP len a výlučne po\nuplynutí pätnásťdennej lehoty stanovenej v § 69 ods. 1 písm. a) ZP, inak je tento právny úkon pre svoj\nrozpor so zákonom absolútne neplatný.\n20. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nzmenil ho tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej z 25. júla 2016\nje neplatné. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta. Žalovaná je povinná uhradiť súdne trovy konania\na trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, IBAN: SK62 0200 0000 0037 1475\n5257, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu podľa ich vyčíslenia v konaní.\n21. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.\n22. Odvolací súd opravným uznesením z 10. marca 2023 č. k. 5CoPr/1/2021-255 opravil záhlavie svojho\nrozsudku z 15. marca 2022 č. k. 5CoPr/1/2021-245 tak, že správne znie: „ ... na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. septembra 2020 č. k. 12Cpr/13/2016-211...“.\nVI.\nKonanie o dovolaní\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.\n24. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n25. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú\n\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n26. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)\nten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n27. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj\nsp. zn. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017).\nDovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní (pred nižšími\nsúdmi) došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n28. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (v mimosporových\nkonaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018,\n4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018).\n29. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces\nje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\n30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n31. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n\n32. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.\nj. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať\nodpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).\n33. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných ústavou.\nPodľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\nPodľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého\nrozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,\nprípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený\nskutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia §\n387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým\nbolo rozhodnutie prijaté.\n34. Vadu zmätočnosti dovolateľ vzhliadol v nedostatočnom, rozpornom odôvodnení rozsudku\nodvolacieho súdu, z ktorého nie je zrejmé,\n- z akých dôvodov považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za platné,\n- či žalovaná platne skončila svoj pracovný pomer okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo podľa §\n69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,\n- prečo neobstojí námietka žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaná realizovala\npred uplynutím pätnásťdňovej lehoty na preradenie (pretože žalobca ešte pred jej uplynutím žalovanej\noznámil na akú inú vhodnú prácu ju preraďuje), keď § 69 ods. 1 písm. a) ZP uplynutie pätnásťdňovej\nlehoty stanovuje ako hmotnoprávnu podmienku platnosti právneho úkonu okamžitého skončenia\npracovného pomeru zamestnancom,\n- na akej úvahe založil názor, že skončenie pracovného pomeru v dôsledku zákonnej fikcie podľa §\n78 ods. 3 písm. b) ZP vylučuje úspech zamestnávateľa v spore o neplatnosť skončenia pracovného\npomeru zamestnancom, keď možnosť dovolania sa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru vyplýva zamestnávateľovi priamo z ustanovenia § 78 ods. 3 ZP, pričom zamestnávateľ má aj\npri nepochybnom skončení pracovného pomeru na základe fikcie dohodou, právny záujem na určení,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru (nie samotné skončenie pracovného pomeru) je neplatné\na to z toho dôvodu, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec\nprávo na náhradu mzdy.\nPodľa § 69 ods. 1 ZP zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak\na) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a\nzamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,\nb) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú\npohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní\npo uplynutí ich splatnosti,\nc) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.\nPodľa § 69 ods. 3 ZP zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného\nmesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.\n\nPodľa § 69 ods. 4 ZP zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy\nv sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.\nPodľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ\nnetrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom\npísomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne\nskončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.\n35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí druhým\nrozsudkom z 11. 09. 2020 č. k. 12Cpr/13/2016-211, keď výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, výrokom II.\nrozhodol o vzájomnej žalobe žalovanej tak, že jednak určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru\ndané žalovanou žalobcovi je platné, jednak uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu mzdy\nv určenej výške; výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania.\n36. V záhlaví rozsudku odvolací súd nielenže ako odvolaním napadnutý rozsudok označil v poradí prvý\nrozsudok súdu prvej inštancie, ale, podľa obsahu odôvodnenia z neho aj vychádzal (body 1. - 2.\ndovolaním napadnutého rozsudku), keď uviedol, že súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom\nzamietol žalobu žalobcu ... (výrok I.);. zamietol i vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala\nurčenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné (výrok II.), žalovanej priznal dvojmesačné\nodstupné vo výške 1.293,54 eur s príslušenstvom. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.\n37. V bode 3. odôvodnenia odvolací súd poukázal na to, že „súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25. 07. 2016, žalobcovi v tento deň i doručené,\nsa žalobca domáhal včas, v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zák. práce. Zamietnutie\nžaloby založil na oznámení žalobcu z 29. 07. 2016, že nemá záujem, aby žalovaná u neho prácu naďalej\nvykonávala. Preto ak by aj namietaný právny úkon zamestnankyne bol neplatným, oznámenie žalobcu\nzakladá fikciu skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 Zák. práce. Pracovný pomer žalovanej u\nžalobcu skončil podľa § 78 písm. b) Zák. práce fikciou, dňom, kedy sa mal podľa okamžitého skončenia\npracovného skončiť, teda dňom 31. 07. 2016. V bode 4. odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie\n„Vzájomnú žalobu v určovacej časti zamietol, keď Zákonník práce nepredpokladá variantu žaloby o\nplatnom skončení pracovného pomeru“ a súčasne mal za to, že súd prvej inštancie odvolaním\nnapadnutým rozsudkom „v súlade s ustanovením § 69 ods. 4 Zák. práce žalovanej priznal nárok na\nnáhradu mzdy“ . V bodoch 8. - 10. odôvodnenia rozsudku sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej\ninštancie o tom, že ak by aj okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, pracovnoprávny\npomer medzi stranami skončil v dôsledku zákonnej fikcie, uvedenej v ustanovení § 78 ods. 3 písm. b) ZP.\nSúd prvej inštancie správne prihliadol na odpoveď žalobcu na doručené okamžité skončenie pracovného\npomeru zo strany zamestnanca, keď ešte v júli 2016 žalovanej oznámil, že netrvá na tom, aby žalovaná\nu neho naďalej pracovala a žalovanú z dôvodu skončenia pracovného pomeru i odhlásil zo sociálneho\na nemocenského poistenia. Skončenie pracovného pomeru v dôsledku zákonnej fikcie podľa § 78\nods. 3 písm. b) ZP, vylučuje úspech zamestnávateľa v spore o neplatné skončenie pracovného\npomeru zamestnancom - zamestnávateľ je svojím prejavom vôle, že netrvá na tom, aby zamestnanec\nu neho ďalej pracoval, viazaný bez ohľadu na to, či k tomuto prejavu došlo pred uplynutím lehoty na\npodanie žaloby podľa § 77 ZP.\n38. Z rozsudku súdu prvej inštancie (v poradí druhého) však vyplýva opačný záver, a to, že pracovný\npomer žalovanej u žalobcu fikciou neskončil (viď bod 46. jeho odôvodnenia).\n39. V bodoch 10. až 17. odvolací súd ďalej dôvodil:\n„11. Napriek tomu, že žaloba bola nedôvodná pre skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu\ndohodou, odvolací súd stručne zaujme stanovisko i k jednotlivým odvolacím dôvodom.\n12. I keď diagnózy, uvádzané v lekárskom posudku, sú dlhodobejšieho charakteru, neznamená\nto, že zamestnanec získa vedomosť o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať v\nzmluve dojednanú prácu skôr, než je táto skutočnosť konštatovaná v lekárskom posudku; jedine\nlekár je oprávnený túto skutočnosť konštatovať. Subjektívne ťažkosti zamestnanca, vyplývajúce z jeho\nzdravotného stavu, a i príp. jeho subjektívny názor, že dojednanú prácu nie je schopný ďalej vykonávať,\nnemá z hľadiska pracovnoprávnych predpisov žiadnu relevanciu. Žalovaná bezprostredne po obdržaní\nlekárskeho posudku v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. a) požiadala žalobcu o preradenie na\n\ninú vhodnú prácu, hoci sa vzhľadom na charakter činnosti žalobcu (advokátska kancelária) domnievala,\nže žalobca pre ňu inú vhodnú prácu nemá.\n13. Neobstojí ani námietka žalobcu, že okamžité skončenie žalovaná realizovala pred uplynutím\npätnásťdňovej lehoty na preradenie, pretože žalobca ešte pred jej uplynutím žalovanej oznámil na akú\ninú vhodnú prácu ju preraďuje.\n14. Pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná v okamžitom skončení uviedla nesprávne\nustanovenie § 69 ods. 1 písm. c), hoci mala na mysli dôvod podľa písmena a), táto okolnosť nevyvoláva\nneplatnosť jednostranného právneho úkonu žalovanej. Pre jeho platnosť sa vyžaduje, aby zamestnanec\nuviedol skutkové dôvody, pre ktoré k rozviazaniu pomeru pristúpil. Nie je potrebné, aby v takomto úkone\noznačil i ustanovenie Zákonníka práce, ktoré sa na skutkový stav vzťahuje. Je teda celkom bez významu,\nže žalovaná pri určitom a nezameniteľnom opise skutkového stavu omylom uviedla namiesto písmena\na) písmeno c).\n15. Napokon žalobca ani nepreradil žalovanú na inú vhodnú prácu.\n16. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca ako poskytovateľ právnych služieb žalovanú ako\nadministratívnu pracovníčku objektívne nemal možnosť preradiť na inú druh práce, pretože pri jeho\npredmete činnosti prichádzajú do úvahy len administratívne práce zamestnancov bez právneho\nvzdelania, ako tomu bolo i v prípade žalovanej.\n17. Odvolací súd však pre dostatočne neurčitý výrok rozsudku v časti náhrady mzdy v tomto výroku\n(III.) napadnutý rozsudok zmenil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu mzdy v sume, ktorá\npredstavuje priemerný zárobok žalovanej za dva miesiace, avšak brutto namiesto netto, ako pôvodne\nvo výroku uvádza súd prvej inštancie (§ 69 ods. 4, § 134, § 131 ods. 1 Zák. práce).“\n40. Z vyššie citovaných dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že mylne vychádzal z\nodôvodnenia v poradí prvého, už zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie, a nezaoberal\nsa preskúmaním a dôvodmi v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie z 11. 09. 2020 č. k.\n12Cpr/13/2016-211 a jeho zdôvodnenia, teda v odvolacom konaní sa riadne nevysporiadal s otázkou\nplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) ZP, najmä\nz hľadiska podmienky uplynutia pätnásťdňovej lehoty uvedenej v § 69 ods. 1 písm. a) ZP, resp. prečo\nneobstojí námietka žalobcu, že žalovaná okamžite skončila pracovný pomer pred uplynutím zákonnej\nlehoty na preradenie na inú vhodnú prácu (a to bez ohľadu na pred uplynutím tejto lehoty danú ponuku\ninej ako vhodnej práce), prečo skončenie pracovného pomeru v dôsledku zákonnej fikcie podľa § 78\nods. 3 písm. b) ZP vylučuje úspech zamestnávateľa v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru\nzamestnancom, keď žalobca namieta, že možnosť dovolania sa neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru vyplýva zamestnávateľovi priamo z ustanovenia § 78 ods. 3 ZP a zamestnávateľ,\naj pri nepochybnom skončení pracovného pomeru dohodou na základe fikcie, má právny záujem na\nurčení, že okamžité skončenie pracovného pomeru (nie samotné skončenie pracovného pomeru) je\nneplatné a to z toho dôvodu, že pri (platnom) okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom\nmá zamestnanec právo na náhradu mzdy.\n41. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolacia námietka zmätočnosti podľa §\n420 písm. f) CSP je dôvodná. Rozsudok odvolacieho súdu preto podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal aj namietaným dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP.\n42. V ďalšom konaní dovolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoPr/1/2021", "guid": "58c8c97a-a1bb-4a35-b126-2fced93a1a4b:712ab384-aa9b-4ee4-a892-187d956558e2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "1e162c99-ed6d-41c5-82bb-6b483d6e556e:a78a13c8-66cc-4fa2-b6a3-488ee7b696cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoPr/1/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoPr/1/2021 z 20. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e162c99-ed6d-41c5-82bb-6b483d6e556e:a78a13c8-66cc-4fa2-b6a3-488ee7b696cf"}, {"guid": "df916abb-67db-4e95-9121-352d8cb6a591:64845b82-d258-42c2-94cb-320c1c344608", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/13/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/13/2016 z 23. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df916abb-67db-4e95-9121-352d8cb6a591:64845b82-d258-42c2-94cb-320c1c344608"}], "citovane_v": []}